Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Szárazová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/23/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821200806
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8821200806.1
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkýň: 1. S.. X. G., nar. XX.X.XXX, bytom A.. N. XXXX/
XXX, XXX XX I. nad Y., 2. Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom A.erála N. XXX, XXX XX I. nad Y., obe žalobkyne
právne zastúpené: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19,
851 01 G. - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, proti žalovaným: 1. G. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. S. 107, XXX XX Q. S., 2. Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N.. X. XXX/XX, XXX XX I. nad Y., 3.
K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX I. nad Y., 4. Z.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
hrdinov XXXX/XX, XXX XX I. nad Y., 5. S.. K. J., bytom O. hrdinov XXXX/XX, XXX XX I. nad Y., 6. Z. N.,
nar. X.X.XXXX, bytom Q. S. XXX, XXX XX Q. S., 7. H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXH, XXX XX H.,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Z.. Stanislav Kaščák, s.r.o., Ul. 1. mája 1246, 093 01 I. nad
Y., IČO: 47 245 034, 8. Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. S. XXX, XXX XX Q. S., v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia a určenie neplatnosti vymenovania správnej rady a vzniku funkcie členov, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., a 8. rade náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaným návrhom na súd sa žalobkyne domáhajú určenia neplatnosti vymenovania správnej rady
a vzniku funkcie členov správnej rady neziskovej organizácie Nový domov Vranov n.T.-Lomnica, n.o.
a zároveň vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosť zdržať sa výkonu práv
spojených s funkciou člena správnej rady Nového domova Vranov n T.- Lomnica žalovaným v 3., 4.,
5., 6., 7., a 8., rade.
2. Žalobkyne svoju žalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia dôvodili tým, že na základe
zakladacej listiny zo dňa 22.1.2010 žalobkyňa v 1. rade, žalobkyňa v 2. rade a žalovaná v 1. rade,
žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade založili neziskovú organizáciu Nový domov Vranov n.T.-Lomnica.
Dňa 15.2.2021 bol žalobkyniam doručený list zo strany žalovaného v 3. rade označený ako voľba členov
správnej rady, v ktorom vyzval žalobkyne na oznámenie mien 6 kandidátov na voľbu členov správnej
rady a na formu hlasovania, nakoľko v neziskovej organizácii neexistuje správna rada. Žalobkyne listom
reagovali na výzvu žalovaného v 3. rade, v ktorom konštatovali nefunkčnosť správnej rady z dôvodu
uplynutia funkčného obdobia, avšak vyjadrili nesúhlas s hlasovaním zakladateľov o nových členov
správnej rady, nakoľko jediný právne akceptovateľný postup považujú prijatie spoločného konsenzu
zakladateľov neziskovej organizácie o nových členoch správnej rady. Uviedli, že tento konsenzus by
mal byť vyjadrený v písomnej dohode o nových členoch správnej rady vo forme notárskej zápisnice ako
nespochybniteľného právneho základu pre vymenovanie osoby do funkcie člena najvyššieho orgánu
neziskovej organizácie.
Žalovaný v 3. rade reagoval na vyššie uvedené vyjadrenie žalobkýň listom zo dňa 1.3.2021, v ktorom sa
nestotožnil s ich tvrdeniami a súčasne zaslal zoznam 9 kandidátov na členov správnej rady, hlasovacílístok a pokyny k hlasovaniu, v zmysle ktorých za člena správnej rady bude zvolený kandidát, ktorý získa
nadpolovičnú väčšinu hlasov zakladateľov.
Následne dňa 18.3.2021 žalovaný v 3. rade informoval žalobkyne o 6 novovymenovaných členoch
správnej rady, ktorými sa mali stať: žalovaný v 3. rade K. N., žalovaný v 4. rade Z.. S. J., žalovaný
v 5. rade S.. K. J., žalovaný v 6. rade Z. N., žalovaný v 7. rade H. N., žalovaná v 8. rade Z. J.. Títo
vzišli z rozhodnutia 3 zakladateľov, a to žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3.
rade. Zároveň žalovaný v 3. rade konštatoval, že z navrhnutých 9 kandidátov za člena správnej rady
neziskovej organizácie sa zakladatelia zhodli na výbere 6 kandidátov, ktorých vymenovali nadpolovičnou
väčšinou všetkých zakladateľov za členov správnej rady neziskovej organizácie.
Žalobkyne sú toho názoru, že vymenovanie členov správnej rady, ktoré vykonali žalovaní v 1., 2. a
3. rade, je neplatným právnym úkonom. Poukázali na čl. V. bod 10. Štatútu, pričom majú zato, že
funkcia člena správnej rady vznikne vymenovaním zakladateľov výlučne za predpokladu, že všetci
zakladatelia participujú na jej vymenovaní. Podľa ich názoru, pokiaľ čo i len jeden zakladateľ prejaví,
vo vzťahu ku ktorémukoľvek kandidátovi nesúhlas s jeho vymenovaním do funkcie člena správnej rady,
resp. sa vymenovania odmietne zúčastniť, funkcia člena správnej rady nevznikne. Preto vymenovanie
podľa názoru žalobkýň je právnym úkonom, ktorého podstatnou náležitosťou jeho obsahu je účasť
všetkých zakladateľov, ktorého absencia spôsobuje neplatnosť a teda nevznikne funkcia člena správnej
rady. Žalobkyne poukázali na to, že žalovaní v 1. až 3. rade sa rozhodli, že na zvolenie a následné
vymenovanie kandidáta na člena správnej rady postačuje účasť nadpolovičnej väčšiny zakladateľov
bez toho, aby toto kvórum vyplývalo zo zakladacej listiny, Štatútu alebo zákona č. 213/1997 Z.z. o
neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Žalobkyňa v 1. rade ďalej uviedla, že vykonáva funkciu riaditeľa neziskovej organizácie a podľa čl. VI.
bod 1. Štatútu je štatutárnym orgánom neziskovej organizácie. Žalobkyňa v 1. rade prijala dňa 8.3.2021
rozhodnutie č. 1/2021 o podmienkach hlasovania o kandidátoch na členov správnej rady Nového
Domova Vranov n.T.-Lomnica v čase mimoriadnej situácie, ktorým uplatnila právomoc vyplývajúcu
z ust. § 5 zákona č. 62/2020 Z.z., ktorý umožňuje kolektívnym orgánom právnických osôb v čase
mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať na prijatie rozhodnutí korešpondenčné alebo
elektronické hlasovanie, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov, pričom podmienky
rozhodovania určí s náležitou starostlivosťou práve štatutárny orgán. Na základe tohto rozhodnutia
č. 1/2021 žalobkyňa určila požiadavky na člena správnej rady a dokumenty, ktoré je kandidát, resp.
zakladateľ, povinný predložiť a zároveň jednotlivé fázy procesu voľby. Uviedla, že tieto náležitosti
absentujú v prípade voľby, ktoré inicioval žalovaný v 3. rade a za najpodstatnejší rozdiel považujú
žalobkyne podmienku získania hlasov všetkých zakladateľov pre zvolenie do funkcie člena správnej
rady a následne potvrdenie výsledkov hlasovania v písomnej dohode. Predmetné rozhodnutie č.
1/2021 žalobkyňa v 1. rade ako štatutárny orgán neziskovej organizácie zaslala všetkým zakladateľom.
Žalobkyni v 1. rade bola doručená len odpoveď žalovaného v 3. rade k rozhodnutiu č. 1/2021, v ktorej
obhajuje ním zvolený spôsob pri menovaní členov správnej rady a spochybňuje právomoc žalobkyne v
1. rade rozhodovať o podmienkach hlasovania, pričom uviedol, že je len na dobrovoľnosti zakladateľov,
akú formu a spôsob si zakladatelia zvolia hlasovaním. Žalobkyne uviedli, že správna rada neziskovej
organizácie v čase podania žalobného návrhu je nefunkčná a je v záujme žalobkýň tento nežiaduci
správny stav napraviť, avšak požadujú, aby členovia správnej rady boli vymenovaní spoločne všetkými
zakladateľmi v súlade s čl. V. bod 10. Štatútu.
3. Žalobkyne požadovali podaným návrhom vydanie neodkladného opatrenia, aby sa žalovaní v 3., 4.,
5., 6., 7. a 8. rade zdržali výkonu práv spojených s funkciou člena správnej rady až do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobkyne predpokladajú, že žalovaní v 3. až 8. rade budú aktívne
vykonávať práva, ktoré im priznáva ako členom správnej rady Štatút a zákon č. 213/1997 Z.z.. Uviedli, že
správnaradajenajvyššíorgánneziskovejorganizáciespôsobnosťouvoblastikoncepčnejrozhodovacej
a kontrolnej. Preto ak tieto významné právomoci budú vykonávať žalovaný v 3. až 8. rade, u ktorých sa
žalobkyne domnievajú, že ich vznik funkcie je neplatný, pričom právo podieľať sa na vymenovaní bolo
žalobkyniam postupom žalovaných v 1. až 3. rade odopreté a tieto majú záujem na riadnom fungovaní
neziskovej organizácie a zabezpečenie poskytovania všeobecne prospešnej služby, za ktorým bola táto
nezisková organizácia založená, je v záujme žalobkýň, aby sa žalovaní v 3. až 8. rade zdržali výkonu
funkcie do právoplatného skončenia konania vo veci samej-rozhodnutia, či bolo vymenovanie členov
správnej rady platné.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi doloženými spolu s návrhom, a to
Štatútom neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby Nový Domov Vranov n.T.-Lomnica, n.o., zakladateľskou listinou neziskovej organizácie Nový Domov Vranov n.T.-Lomnica, n.o.,
listom žalobkyne v 1. a žalobkyne 2. rade zo dňa 8.2.2021, rozhodnutím riaditeľky o podmienkach
hlasovania o kandidátoch na členov správnej rady Nového Domova Vranov n.T.-Lomnica, n.o. v čase
mimoriadnej situácie zo dňa 8.3.2021, listom žalovaného v 3. rade K. N. zo dňa 1.3.2021, oznámením
o voľbe členov správnej rady žalovaného v 3. rade, hlasovacími lístkami a oznámením žalovaného v 3.
rade zo dňa 17.3.2021 o vymenovaní správnej rady - zoznam členov.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
5. Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v
žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13 Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Súd dospel k záveru:
16.Zust.§324anasl.CSPvyplýva,žezákonpredpokladáibadvadôvodyprenariadenieneodkladného
opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a
jednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťibananávrh.
Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri
rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre
krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností,
ktoré boli osvedčené.
17. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možnodosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).
18. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 33/2008 zo dňa
31.3.2008, predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov
medziúčastníkmi.Musíísťostav,ktorýneznesieodklad.Jepotrebnépreukázaťnaliehavosť,potrebnosť
dočasnej úpravy, resp. preukázať, že predbežným opatrením (pozn. súdu v aktuálnej právnej úprave -
neodkladným opatrením) sa zabezpečí účel občianskeho súdneho konania.
19. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
20. Po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel
k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
keď žalobkyne ničím neosvedčili naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie
bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia bola ohrozená. Žalobkyne odôvodňovali nariadenie
neodkladného opatrenia tým, že podľa ich názoru:
a) nedošlo k platnému vzniku funkcie členov správnej rady
b) existuje predpoklad, že žalovaný v 3. až 8. rade budú aktívne vykonávať práva, ktoré Štatút a zák.
č. 213/1997 Z.z. priznáva členom správnej rady,
c) rozhodovacia právomoc správnej rady má zásadný význam na existenciu, fungovanie a majetkovú
podstatu neziskovej organizácie, pretože je najvyšším orgánom neziskovej organizácie,
d) žalobkyniam bolo odopreté postupom žalovaného v 1. až 3. rade podieľať sa na vymenovaní členov
správnej rady.
21. Súd zastáva názor že, žalobkyne podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez
dostatočného zdôvodnenia a doloženia potreby bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán.
Neodkladné opatrenie je totiž mimoriadny inštitút občianskeho sporového konania, ktorý je namieste
použiť vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobkyniam reálne a bezprostredne
hrozí vznik ujmy, alebo žeby exekúcia bola ohrozená. Z popisu skutkových okolností žalobkyňami súd
konštatuje absenciu bezodkladnosti a naliehavosti ako základnej požiadavky nariadenia neodkladného
opatrenia. Žalobkyne v odôvodnení neodkladného opatrenia neuvádzajú v čom má spočívať potreba
okamžitého zásahu zo strany súdu na úpravu práv medzi stranami sporu. Tvrdenie, že podľa názoru
žalobkýň nedošlo k platnému zvoleniu členov správnej rady a takto zvolení členovia správnej rady
pravdepodobne budú vykonávať svoju činnosť v zmysle zákona a štatútu n. o. podľa názoru súdu nie
je dostatočným zdôvodnením bezodkladnej úpravy práv strán sporu, ktorá neznesie odklad.
22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd dospel k záveru, že žalobkyne neosvedčil
základné atribúty na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä neodôvodnili a nepreukázali potrebu
bezodkladne upraviť pomery, preto súd návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Trovy konania:
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
25. Pretože žalobkyne boli v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu
neúspešné, preto by mal byť žalovaným voči nim priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaným v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd
im trovy súdneho konania o nariadení neodkladného opatrenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15
dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.