Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Stanislav Vojtko
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8T/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723010022
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:7723010022.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Stanislav Vojtko, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
6.3.2023 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
J.y, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice,
j e v i n n ý , ž e
dňa 25.10.2022 v čase okolo 22.00 hod. pred obytným domom na ulici Čičarovskej č. 1110/44, Veľké
Kapušany, pýtal od poškodeného G. toluén, pričom tento obvinenému odpovedal, že toluén nemá.
Následne obvinený udrel poškodeného malou kovovou tyčou po hlave, sotil do neho, načo poškodený
spadolnazem,kdehoobvinenýprehľadalazľavéhovreckamuvybralfľaštičkumodrejfarbystoluénom.
Týmto konaním poškodenému spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali iba jednorazové ošetrenie,
t e d a
-protiinémupoužilnásilievúmyslezmocniťsacudzejveciačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania
- so zbraňou,
č í m s p á c h a l
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/
Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 188 ods. 2 za použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 38 ods. 3, ods. 5, § 36 písm. d/, l/, § 37
písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 13.1.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce na tunajší súd obžalobu na J. pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/
trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení
v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného
poriadku a kládol obžalovanému tieto otázky.
Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný
odpovedal „áno“.
Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako
určitý trestný čin, obžalovaný odpovedal „áno“.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor
navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a
rozhodol,žesanebudevykonávaťdokazovanievrozsahu,vakomobžalovanýpriznalspáchanieskutku,
a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a to
prečítaním listinných dôkazov.
Podľa správy Mestského úradu Veľké Kapušany zo dňa 15.12.2022 obžalovaný je slobodný a bezdetný,
pričom doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný bol doposiaľ 2 krát priestupkovo postihnutý, a to v oboch prípadoch za priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 372/1990 Zb.), začo mu bola uložená pokuta.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, z toho 2 krát
za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Michalovce zo dňa 28.10.2021, sp. zn. 3T/36/2021, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, začo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, pričom tento trest vykonal dňa
28.10.2021 a na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.9.2020, sp. zn. 3T/53/2020, bol obžalovaný
uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, začo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov za súčasného zrušenia
výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 30.6.2020, sp. zn. 0T/16/2020, kde mubol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 1 roka.
RozsudkomOkresnéhosúduMichalovcezodňa14.6.2021,sp.zn.4T/105/2020,bolobžalovanýuznaný
za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený
súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 32
mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
24.9.2020, sp. zn. 3T/53/2020, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
RozsudkomOkresnéhosúduMichalovcezodňa28.10.2021,sp.zn.3T/36/2021,bolobžalovanýuznaný
za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, začo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona, ktorý obžalovaný spáchal po objektívnej stránke tak, že proti poškodenému G. použil
násilie tak, že ho udrel malou kovovou tyčou po hlave a sotil ho, v dôsledku čoho poškodený spadol
na zem, pričom obžalovaný tak konal v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čo vyplýva z toho, že následne
poškodenému odcudzil z ľavého vrecka fľaštičku modrej farby s toluénom. Konanie obžalovaného bolo
pritom potrebné kvalifikovať aj podľa § 188 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, keďže obžalovaný sa tohto
skutku dopustil so zbraňou v zmysle § 138 písm. a/ Trestného zákona, za ktorú možno podľa § 122 ods.
3 Trestného zákona považovať malú kovovú tyč. Po subjektívnej stránke konal obžalovaný v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
S poukazom na § 34 ods. 6 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal zločin, teda horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, súd ukladal
obžalovanému trest odňatia slobody.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný 2 krát spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona. Z tohto dôvodu súd pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal z ustanovenia § 38
ods. 5 Trestného zákona a zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (7 rokov - 84
mesiacov) o jednu polovicu, t.j. o 30 mesiacov, na 114 mesiacov, pričom ako základ na zvýšenie tejto
dolnej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby
(7 rokov - 84 mesiacov až 12 rokov - 144 mesiacov), teda 60 mesiacov.
Súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody následne prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Trestnéhozákona,keďžesaobžalovanýkspáchaniutrestnéhočinupriznalaúprimnehooľutoval,taktiež
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal trestný čin vo
veku 18 rokov, t.j. podľa § 127 ods. 2 Trestného zákona vo veku blízkom veku mladistvých, čo podľa
názoru súdu malo vplyv na jeho rozumovú spôsobilosť. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona to, že už bol za trestný čin odsúdený (rozsudok Okresného súdu
Michalovce, sp. zn. 3T/36/2021). Vzhľadom k tomu, že prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby (12 rokov - 144 mesiacov) o jednu tretinu, t.j. o 10 mesiacov, na 134 mesiacov,
pričom ako základ na zníženie tejto hornej hranice bral súd rozdiel medzi hornou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby a dolnou hranicou o polovicu zvýšenej zákonnej trestnej sadzby (114 mesiacov až 144
mesiacov), teda 30 mesiacov.
Obžalovanému teda bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 114
mesiacov až 134 mesiacov.Po vyhodnotení okolností prípadu, osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy, však
súd mal zato, že použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody až vo výške 114 mesiacov, teda 9
a pol roka, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd vychádzal najmä zo skutočnosti, že
obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, oľutoval ho, nespôsobil poškodenému vážnejšie zranenia,
ktoré by si vyžiadali jeho práceneschopnosť, pričom v neposlednom rade zohľadnil aj to, že všetkých
predchádzajúcich trestných činov, vrátane zločinov lúpeže, sa dopustil ako mladistvý. Vzhľadom k
tomu, že obžalovaný sa svojím procesným postupom dobrovoľne vzdal práva na súdne konanie, na
dokazovanie v rozsahu uznanej viny a zároveň možnosti podať riadny opravný prostriedok, a to bez
garancie určitého pre neho priaznivejšieho rozhodnutia o druhu a výške treste, súd za použitia analógie
podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona poukazujúc pritom na stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.6.2017, sp. zn. Tjp/55/2016, mimoriadne znížil
trest odňatia slobody a uložil obžalovanému tento trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 114
mesiacov, a to v trvaní 78 mesiacov, teda 6 rokov a 6 mesiacov, čo bude podľa názoru súdu vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti dostačujúci trest na prevýchovu obžalovaného.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil na výkon tohto trestu
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Michalovce.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.