Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislav Vojtko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8T/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723010022
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:7723010022.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Stanislav Vojtko, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
6.3.2023 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
J.y, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice,
j e v i n n ý , ž e
dňa 25.10.2022 v čase okolo 22.00 hod. pred obytným domom na ulici Čičarovskej č. 1110/44, Veľké
Kapušany, pýtal od poškodeného G. toluén, pričom tento obvinenému odpovedal, že toluén nemá.
Následne obvinený udrel poškodeného malou kovovou tyčou po hlave, sotil do neho, načo poškodený
spadolnazem,kdehoobvinenýprehľadalazľavéhovreckamuvybralfľaštičkumodrejfarbystoluénom.
Týmto konaním poškodenému spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali iba jednorazové ošetrenie,
t e d a
-protiinémupoužilnásilievúmyslezmocniťsacudzejveciačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania
- so zbraňou,
č í m s p á c h a l
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/
Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 188 ods. 2 za použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 38 ods. 3, ods. 5, § 36 písm. d/, l/, § 37
písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 13.1.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce na tunajší súd obžalobu na J. pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/
trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom umožnil obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení
v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného
poriadku a kládol obžalovanému tieto otázky.
Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný
odpovedal „áno“.
Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako
určitý trestný čin, obžalovaný odpovedal „áno“.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor
navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a
rozhodol,žesanebudevykonávaťdokazovanievrozsahu,vakomobžalovanýpriznalspáchanieskutku,
a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a to
prečítaním listinných dôkazov.
Podľa správy Mestského úradu Veľké Kapušany zo dňa 15.12.2022 obžalovaný je slobodný a bezdetný,
pričom doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný bol doposiaľ 2 krát priestupkovo postihnutý, a to v oboch prípadoch za priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 372/1990 Zb.), začo mu bola uložená pokuta.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, z toho 2 krát
za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Michalovce zo dňa 28.10.2021, sp. zn. 3T/36/2021, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, začo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, pričom tento trest vykonal dňa
28.10.2021 a na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.9.2020, sp. zn. 3T/53/2020, bol obžalovaný
uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, začo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov za súčasného zrušenia
výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 30.6.2020, sp. zn. 0T/16/2020, kde mubol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 1 roka.
RozsudkomOkresnéhosúduMichalovcezodňa14.6.2021,sp.zn.4T/105/2020,bolobžalovanýuznaný
za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený
súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 32
mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
24.9.2020, sp. zn. 3T/53/2020, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
RozsudkomOkresnéhosúduMichalovcezodňa28.10.2021,sp.zn.3T/36/2021,bolobžalovanýuznaný
za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, začo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona, ktorý obžalovaný spáchal po objektívnej stránke tak, že proti poškodenému G. použil
násilie tak, že ho udrel malou kovovou tyčou po hlave a sotil ho, v dôsledku čoho poškodený spadol
na zem, pričom obžalovaný tak konal v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čo vyplýva z toho, že následne
poškodenému odcudzil z ľavého vrecka fľaštičku modrej farby s toluénom. Konanie obžalovaného bolo
pritom potrebné kvalifikovať aj podľa § 188 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, keďže obžalovaný sa tohto
skutku dopustil so zbraňou v zmysle § 138 písm. a/ Trestného zákona, za ktorú možno podľa § 122 ods.
3 Trestného zákona považovať malú kovovú tyč. Po subjektívnej stránke konal obžalovaný v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
S poukazom na § 34 ods. 6 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal zločin, teda horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, súd ukladal
obžalovanému trest odňatia slobody.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný 2 krát spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona. Z tohto dôvodu súd pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal z ustanovenia § 38
ods. 5 Trestného zákona a zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (7 rokov - 84
mesiacov) o jednu polovicu, t.j. o 30 mesiacov, na 114 mesiacov, pričom ako základ na zvýšenie tejto
dolnej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby
(7 rokov - 84 mesiacov až 12 rokov - 144 mesiacov), teda 60 mesiacov.
Súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody následne prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Trestnéhozákona,keďžesaobžalovanýkspáchaniutrestnéhočinupriznalaúprimnehooľutoval,taktiež
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal trestný čin vo
veku 18 rokov, t.j. podľa § 127 ods. 2 Trestného zákona vo veku blízkom veku mladistvých, čo podľa
názoru súdu malo vplyv na jeho rozumovú spôsobilosť. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona to, že už bol za trestný čin odsúdený (rozsudok Okresného súdu
Michalovce, sp. zn. 3T/36/2021). Vzhľadom k tomu, že prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby (12 rokov - 144 mesiacov) o jednu tretinu, t.j. o 10 mesiacov, na 134 mesiacov,
pričom ako základ na zníženie tejto hornej hranice bral súd rozdiel medzi hornou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby a dolnou hranicou o polovicu zvýšenej zákonnej trestnej sadzby (114 mesiacov až 144
mesiacov), teda 30 mesiacov.
Obžalovanému teda bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 114
mesiacov až 134 mesiacov.Po vyhodnotení okolností prípadu, osoby obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy, však
súd mal zato, že použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody až vo výške 114 mesiacov, teda 9
a pol roka, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd vychádzal najmä zo skutočnosti, že
obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, oľutoval ho, nespôsobil poškodenému vážnejšie zranenia,
ktoré by si vyžiadali jeho práceneschopnosť, pričom v neposlednom rade zohľadnil aj to, že všetkých
predchádzajúcich trestných činov, vrátane zločinov lúpeže, sa dopustil ako mladistvý. Vzhľadom k
tomu, že obžalovaný sa svojím procesným postupom dobrovoľne vzdal práva na súdne konanie, na
dokazovanie v rozsahu uznanej viny a zároveň možnosti podať riadny opravný prostriedok, a to bez
garancie určitého pre neho priaznivejšieho rozhodnutia o druhu a výške treste, súd za použitia analógie
podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona poukazujúc pritom na stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.6.2017, sp. zn. Tjp/55/2016, mimoriadne znížil
trest odňatia slobody a uložil obžalovanému tento trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 114
mesiacov, a to v trvaní 78 mesiacov, teda 6 rokov a 6 mesiacov, čo bude podľa názoru súdu vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti dostačujúci trest na prevýchovu obžalovaného.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil na výkon tohto trestu
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Michalovce.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.