Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/5/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106010028

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Tomík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1106010028.69

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3T/5/2006

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Pavla Tomíka a prísediacich
Ladislava Potoczkého a Ing. Petra Bónu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.06.2020 rozhodol

r o z h o d o l :

obžalovaný

W. M. É. C. Á. G. G. E. , T.. XX.XX.XXXX/XXXX D. H., U. H. Bratislava,
K. O.. Č.. XX, vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava od 15.10.2004 do 11.01.2008, t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

j e v i n n ý, ž e

po tom, ako si dňa 12.10.2004 požičal od poškodeného I. Y. sumu 120.000,- Sk, dňa 13.10.2004 asi o
18:00 hod. v Bratislave pod zámienkou, že pôjdu spolu pre peniaze na vrátenie pôžičky, obžalovaný W.
M. D. C.R. I. Y. do motorového vozidla zn. Škoda Octavia, do ktorého v obci Miloslavov prisadol svedok
Libor I., následne v čase od 20:30 hod. do 20:45 hod. počas jazdy za obcou Miloslavov smerom na
Štvrtok na Ostrove obžalovaný W. M. v dobe, keď sa poškodený Milan Y., sediaci vedľa neho na sedadle
spolujazdca, predklonil, aby mu zdvihol mobilný telefón, mu z bezprostrednej blízkosti z pištole kal. 6,35
mm, ktorú mal v ilegálnej držbe, jedenkrát strelil do ľavej spánkovej časti hlavy, potom s autom prešiel ku

jazierku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území obce Hubice, do ktorého v presvedčení, že je Milan
KO. mŕtvy, hodili jeho telo, nakoľko sa telo nepotopilo, išli pre lopatu a rýľ, vrátili sa k jazierku, obžalovaný
W. M.Á. nebohého vyzliekol donaha a jeho telo vhodili do vykopanej jamy a zahrabali zeminou, pričom
bezprostrednou príčinou smrti I. Y. bolo udusenie utopením po vhodení do vody pri predchádzajúcom
priestrele hlavy a mozgu, ktorý spôsobil také rozsiahle strelné poranenie mozgu, že aj bez vhodenia
tela poškodeného

- 2 -do vodného prostredia, by spôsobilo jeho smrť, skutku sa dopustil preto, aby poškodenému I. Y. nemusel
vrátiť dlhovanú sumu 120.000,- Sk,

t e d a

iného úmyselne usmrtil a tento čin spáchal z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,

č í m s p á c h a l

trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase
spáchania skutku.

Za to sa

s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.05.2007 č. k. 3T/5/2006, ktorým bol
právoplatne uznaný za vinného v bode 2) zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase

spáchania skutku a v bode 3) zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku

o d s u d z u j e :

Podľa § 219 ods. 2, § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku k
úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 13 ( trinásť ) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku sa pre výkon
uloženého trestu zaraďuje do II. ( druhej ) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/, ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku súd
obžalovanému zároveň ukladá trest prepadnutia veci a to pištole značky DUO, kal. 6,35 mm, výrobné

číslo 141831, s tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je povinný nahradiť škodu poškodenej N. Y., T.. XX.XX.XXXX,
H. B. XX, I. C. H., vo výške 10.759,92,- €.
- 3 -

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená Júlia Kurillová so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava dňa 12.01.2006 pod č. k. 2 Kv 198/04 podala na W. M.
obžalobu v bode 1) pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. č. 140/1961
Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, v bode 2) pre trestný činu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v časespáchania skutku a v bode 3) pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku a to na tom skutkovom základe, že:

1.)

po tom, ako si dňa 12.10.2004 požičal od poškodeného I. Y. sumu 120.000,- Sk, dňa 13.10.2004 asi
o 18:00 hod. v Bratislave pod zámienkou, že pôjdu spolu pre peniaze na vrátenie pôžičky, obžalovaný
W. M. D.Y. C. I. Y.rillu do motorového vozidla zn. Škoda Octavia, do ktorého v obci Miloslavov prisadol

svedok Libor I., následne v čase od 20:30 hod. do 20:45 hod. počas jazdy za obcou Miloslavov smerom
na Štvrtok na Ostrove obžalovaný W. M. v dobe, keď sa poškodený Milan Y., sediaci vedľa neho na
sedadle spolujazdca, predklonil, aby mu zdvihol mobilný telefón, mu z bezprostrednej blízkosti z pištole
kal. 6,35 mm, ktorú mal v ilegálnej držbe, jedenkrát strelil do ľavej spánkovej časti hlavy, potom s autom
prešiel ku jazierku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území obce Hubice, do ktorého v presvedčení,
že je Milan Y. mŕtvy, hodili jeho telo, nakoľko sa telo nepotopilo, išli pre lopatu a rýľ, vrátili sa k

jazierku, obžalovaný W. M. nebohého vyzliekol donaha a jeho telo vhodili do vykopanej jamy a zahrabali
zeminou, pričom bezprostrednou príčinou smrti I. Y. bolo udusenie utopením po vhodení do vody pri
predchádzajúcom priestrele hlavy a mozgu, ktorý spôsobil také rozsiahle strelné poranenie mozgu, že
aj bez vhodenia tela poškodeného do vodného prostredia, by spôsobilo jeho smrť, skutku sa dopustil
preto, aby poškodenému I. Y. nemusel vrátiť dlhovanú sumu 120.000,- Sk,

2.)

hoci nie je držiteľom oprávnenia na držbu a nosenie strelnej zbrane si presne nezisteného dňa v
septembri 2004 od W. I. zadovážil pištoľ zn. DUO, kal. 6,35 mm Br., výrobného čísla 141831 a túto u

seba v Bratislave a inde prechovával do 14.10.2004, kedy ju použil na spáchanie činu uvedeného v
bode 1) obžaloby,

3.)

dňa 15.10.2004 po zadržaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy poškodeného I. Y. na
Úrade boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ na Legerského
- 4 -

ulici č. 1 v Bratislave o 11:45 hod. pri výsluchu v postavení podozrivého, ako aj dňa 17.10.2004 o
02:05 hod. pri výsluchu po vznesení obvinenia, po poučení o následkoch krivého obvinenia vypovedal
pred vyšetrovateľom nepravdivo, že na vraždu poškodeného I. Y. R. T. M. N., za čo mu sľúbil zníženie
dvojmiliónového dlhu o jeden milión korún, hoci vedel, že M. N. ho na vraždu I. Y. nenahováral, na

základe týchto lživých tvrdení bol M. N. uznesením vyšetrovateľa ÚBOK P PZ v Bratislave sp. zn.
PPZ-82/BOK-C-2004 zo 16.10.2004 obvinený zo spáchania trestného činu návodu na trestný čin vraždy
podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a rozhodnutím sudcu Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. Tp 1226/04 z 18.10.2004 vzatý dňom 156.10.2004 do väzby, z ktorej bol prepustený
uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave dňa 13.06.2005.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.05.2007 č. k. 3T/5/2006 bol B. W. M.ássy uznaný
za vinného zo spáchania vyššie uvedených trestných činov, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 24 rokov so zaradením pre jeho výkonu do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia, ako aj trest prepadnutia veci (vyššie uvedenej pištole zn. DUO) a súčasne bol

zaviazaný k náhrade škody poškodenej N. Y. vo výške 444.153,40,- Sk.

Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 2) urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por., že je vinný a ku skutku v bode 3) urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
že nepopiera spáchanie skutku, vyššie uvedený rozsudok ohľadne výrokov o vine zo spáchania skutkov

v bodoch 2) a 3) nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia tohto rozsudku, čiže dňom 29.05.2007.Následne na základe podaného odvolania obžalovaného Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa
28.09.2007 č. k. 1T/90/2007 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1) a súčasne v celom
výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody.

Vzhľadom k uvedenému súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadne odvolacím súdom
zrušených výrokov a to výsluchom obžalovaného W. M., D. G. C. N. Y., D. G. W. I., W. Č., I.. J. M.,
N. K., S. Č., C. Č., I. D., M. N., I. H.Z., I. G., S. C., S. Š., C. G. D. I.. I. I., S. K., D. I., D. F. F. B.
C. C.. V. B., D.G. F. F. B. F. B. C. I.. C. D., D. F. F. B. F. B. G. W. I.. N. Š., X.., I.. M. Y. Z. C.. I..

I. R., X.., výsluchom znalca z odboru strelivo a výbušniny so špecializáciou na ručné strelné zbrane
a ich účinky, muníciu a jej účinky a balistiku doc. Ing. W. N., C.., prečítaním znaleckých posudkov
KEÚ PZ Bratislava z odvetví kriminalistickej a súdnej chémie, kriminalistickej balistiky, daktyloskopie,
kriminalistickej biológie a genetickej analýzy (vrátane výpovede znalca M.. S. N. a doplnku k znaleckému
posudku z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy), prečítaním znaleckého posudku
znalca z odboru elektrotechniky V.. N. C., prečítaním znaleckého posudku znalca z odvetvia

- 5 -

toxikológie Ing. N. I., X.., prečítaním znaleckého posudku znalca z odboru geodézie V.. Z. Y.,

oboznámením s vecnými a listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spise, pričom súd zistil skutkový
stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný W. M. na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je
nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu a následne pri svojom výsluchu

využil svoje právo a nevypovedal.

Vzhľadom k uvedenému na návrh prokurátora boli podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na hlavnom pojednávaní
prečítané všetky jeho predchádzajúce výpovede z prípravného konania i z hlavného pojednávania, v
ktorých uviedol nasledovné skutočnosti:

Vo svojej prvej výpovedi po vznesení obvinenia dňa 17.10.2004 obžalovaný vypovedal, že dňa
04.10.2004 sa stretol s M. N. preto, aby si od neho požičal 2.000.000,- Sk. V priebehu týždňa mu M. N.
peniaze priniesol s tým, že druhý milión korún mu prinesie v pondelok 11.10.2004. Keď dňa 11.10.2004
prišiel za N., tak mu povedal, že zbytok peňazí mu dá, až keď odstráni I. Y.. V ten istý deň pri ďalšom

stretnutí I. N.ek povedal, aby si od I. Y. v utorok požičal peniaze s tým, že mu ich na druhý deň na obed
vráti. Potom, aby sa Y. ohlásil až večer a povedal mu, že pôjdu spolu pre peniaze k inej osobe, ktorá zas
dlhuje jemu. V utorok dňa 12.10.2004 si od poškodeného I. Y. požičal 120.000,- Sk, ktorému sľúbil, že
peniaze mu na druhý deň doobeda vráti. Zavolal mu však až večer a dohodli si stretnutie pri „Bunkri“.
Povedal mu, že peniaze nemá, ale že si cih ide vyzdvihnúť k niekomu, kto mu je dlžný a že môže ísť pre

peniaze s ním. Poškodený si k nemu prisadol do auta. Z Bratislavy jazdil po diaľnici smerom na Nitru,
odbočil do Galanty, medzitým však viackrát zatelefonoval W. I., ktorého požiadal, aby ho nasmeroval
ku nemu domov. S W. I. si dohodol stretnutie za železničným priecestím v Miloslavove. Keď ku autu
Libor Mosnár prichádzal, tak z auta vystúpil a v rýchlosti ho informoval, že idú za niekým, kto mu dlhuje
peniaze a požiadal ho, aby on povedal, kde tá osoba býva. Išli smerom na Štvrtok na Ostrove. Počas

jazdy mu spadol mobilný telefón, preto požiadal I. Y., aby mu ho zdvihol. Keď sa poškodený predklonil,
aby mu ho podal, zobral z podlahy za sedadlom spolujazdca pištoľ, ktorou poškodenému strelil jedenkrát
do hlavy, čím ho usmrtil. Potom požiadal Libora I., aby mu ďalej ukazoval smer. Z cesty odbočil k jazeru,
pri ktorom telo poškodeného vytiahol z auta a spolu ho odtiahli do jazera. Nakoľko bola plytká voda,
telo poškodeného sa neponorilo. Odišli k W. I., kde sa zhodli na tom, že telo musia pochovať. Autom išli

do Dunajskej Lužnej, pričom počas jazdy z auta pri ceste vyložili lopaty, ktoré zobrali od Libora I.. Auto
zaparkovali za pizzeriou a Libor I. z požičaného telefónu zavolal taxikára I. G., ktorého obaja poznali.
S taxíkom najprv išli natankovať naftu, vrátili sa do Dunajskej Lužnej, odkiaľ pokračovali smerom na
Miloslavovo. Cestou zastavili a do auta naložili lopaty, ktoré nechali pri ceste. Z taxíka vystúpili blízko
jazera a I. G. požiadali, aby sa pre nich na to miesto, kde ich vysadil, vrátil o jeden a pol hodiny. Blízko

jazera začali kopať jamu, ku ktorej pritiahli telo nebohého I. Y.. On nebohého vyzliekol donaha a takto
ho uložili do vykopanej jamy a zakryli zeminou. Veci poškodeného a nástroje zobrali so sebou. Počas
jazdy späť do Miloslavova- 6 -

prikázal taxikárovi, aby zastavil, vystúpil z auta a veci z taxíka vyhodil von. Po návrate do Dunajskej
Lužnej presadli do jeho auta a išli k W. I., u ktorého prenocovali.

Následne vo svojej ďalšej výpovedi dňa 16.03.2005 (takmer pol roka po vzatí do väzby) obžalovaný

zásadne zmenil svoju výpoveď, keď uviedol, že nie je pravdou, že by ho na skutok naviedol M. N.,
priznal sa, že ho lživo obvinil zo spáchania tohto trestného činu a zdôvodnil to tým, že sa bál toho,
že po dobu, pokiaľ bude vo väzbe, M. N. by mohol ublížiť niekomu z jeho rodiny tým, že by od nich
žiadal vrátenie sumy 1.000.000,- Sk, ktoré si od neho požičal. Ďalej dodal, že N. vrátil 12.10.2004 z
tejto požičanej sumy spolu 150.000,- Sk, čo pozostávalo zo sumy 120.000,- Sk, ktorú si požičal od
poškodeného I. Y. a zo sumy 30.000,- Sk, ktorú mu požičal brat Patrik. K tomuto výsluchu si obžalovaný

priniesol poznámky, ktorých kópia bola zadokumentovaná vo vyšetrovacom spise ako súčasť zápisnice
o výsluchu obvineného, pričom k samotnému skutku v zhode s týmito poznámkami okrem iného uviedol,
žedňa13.10.2004o18:00hod.sapriBunkrivBratislavepotelefonickomdohovorestretolspoškodeným
I. Y.. Mal mu vrátiť 120.000,- Sk, ktoré si od neho požičal, aby mohol splatiť úroky Rastislavovi N..
Poškodený si k nemu prisadol do auta, v ktorom sa trochu pohádali z dôvodu, že mu povedal, že

peniaze ešte nemá, ale že si má ísť pre nejaké peniaze do Nitry k osobe, ktorá mu je dlžná. Myslel
si, že poškodený s ním nepôjde, lebo o pol deviatej mal ísť do práce. Nakoľko však poškodený I. Y.
trval na tom, že pôjde s ním, nasadli do auta, ktoré riadil smerom na Nitru. Cestou ho napadlo, že
zatelefonuje priateľovi W. I., ktorý býval v Miloslavove, kam chcel odbočiť, ale nepoznal cestu. Preto
viackrát telefonoval W. I., aby mu cestu vysvetlil. Keď sa cestou míňali s policajnou hliadkou, spomenul

si na pištoľ, ktorú mal v aute a z obavy, aby ju pri prípadnej prehliadke auta policajti nenašli, pištoľ položil
pod sedadlo spolujazdca. W. I. telefonoval aj z mobilu poškodeného z dôvodu, že ten jeho sa začal
vybíjať. Na prichádzajúcom Liborovi I.i videl, že je vystrašený. Vystúpil z auta a povedal mu, že nech
je kľudný, iba niečo vybavia a tiež mu oznámil, že pod sedadlom spolujazdca je pištoľ. Myslel si, že
poškodeného I. Y. oklame tak, že niekde pri pohostinstve vystúpia, chvíľu sa tam zdržia a poškodenému

povie, že dlžník s peniazmi neprišiel. Počas cesty smerom na Štvrtok na Ostrove za križovatkou niečo
spadlo na podlahu k nohám poškodeného I. Y.. Jeho mobil to však nebol, lebo ten mal odložený v
odkladacompriestore.Poškodenýsazoholatenpredmethľadal,pritomnadával,nakoľkosaužponáhľal
do práce. Vtedy počul obtiahnuť pištoľ a počul výstrel. V akej polohe sa v čase výstrelu nachádzal
poškodený, nevedel. Veľmi sa zľakol, vynadal W. I. a povedal mu, že ten muž bol Lenkin bratranec.

Lenka bola jeho družka, s ktorou žil päť mesiacov. Počas jazdy v zatáčke sa naňho poškodený prevalil,
preto ho rukou zatlačil späť do sedadla a W. I. sklopil operadlo sedadla. Potom sa spýtal W. I., kam má
ísť. Ten sa rozhodoval, či do lesa alebo k vode. Navigoval ho až ku jazierku, prikázal mu vypnúť svetlá.
Poškodeného vytiahol z auta a odtiahli ho do vody. Voda však bola plytká. S autom šli Y. I. domov, kde
povedal, že poškodeného len tak na miest nechať nemôžu. Navrhol mu, že zatelefonuje taxikárovi I. G.,

ktorého obaja poznajú. Potom W. I. s papierovými osuškami a vodkou umyl všetky krvavé miesta v aute,
vybral z auta veci poškodeného (kľúče od auta, šiltovku, telefón) a do auta naložil lopaty. Cestou do
Dunajskej Lužnej mu kázal zastaviť, aby vyhodil do trávy pri ceste lopaty. Auto zaparkovali za pizzeriou
a W. I. z požičaného telefónu privolal taxikára. S taxikárom išli najprv pre naftu, vrátili sa do Miloslavova,
pričom

- 7 -

cestou zastavili, aby naložili lopaty. On sa rozprával s taxikárom, aby si nevšimol, čo Libor I. robí. Keď

z taxíka blízko jazera, kam taxikára navigoval W. I., vystúpili, požiadali ho, aby sa pre nich za jeden
a pol hodiny vrátil. Po príchode k jazeru videl poškodeného ležať dole tvárou vo vode. W. I. potom
našiel vhodné miesto na vykopanie jamy, ktorú spolu začali kopať. V priebehu kopania dotiahli telo
poškodeného k jame. V tom čase už mohlo byť okolo 01:15 hod. dňa 14.10.2004. obaja mali rukavice,
ktoré si zobrali s MB.o domu. W. I. ešte potreboval jamu rozšíriť, čo urobil sám a on zatiaľ na jeho

príkaz vyzliekol poškodeného I. Y. donaha. Telo vložili a zatlačili do jamy a potom ho zakopali a povrch
pohrabali, aby zakryli stopy po čerstvom kopaní. Potom W. I. zobral lopaty, on šaty poškodeného a išli
taxíkom smerom na Miloslavov. Cestou vyhodili z auta šaty poškodeného a W. I. blízko jeho bydliska
vyložil lopaty. V dunajskej Lužnej z auta prestúpili do svojho auta a išli Y. I. domov, kde prespali. Ránomu W. I. povedal, že sa postará o pištoľ, ako aj o veci, ktoré zostali v aute po poškodenom. S návrhom
W. I. zapáliť auto nesúhlasil, lebo ho mal požičané. Dohodli sa ako budú vypovedať v prípade, že budú
predvolaní na políciu. Potom išiel odstaviť auto ku kamarátovi. Priateľ mu vybavil izbu v hoteli, odkiaľ

zavolal bratovi, že v jeho aute niekto zastrelil poškodeného a že W. I. mu pomohol telo zakopať. V
kritický deň jazdil na aute Škoda Octavia, striebornej farby, ktoré si požičal zo servisu pre priateľa I. D.,
od ktorého si ho v ten deň zobral, nakoľko svoje auto dal ako zálohu známemu.

V ďalších svojich výpovediach v prípravnom konaní dňa 15.07.2005, 27.07.2005, 15.11.2005 a

28.11.2005 obžalovaný W. M. odpovedal na doplňujúce otázky vyšetrovateľa, opätovne sa priznal k
tomu, že M. N. krivo obvinil, urobil tak, lebo bol v zlom psychickom rozpoložení, do tohto stavu ho priviedli
vyšetrovatelia, ktorí ho obviňovali z vraždy. Policajti mu vraveli, že ak sa neprizná a nepovie, kto ho na
skutok naviedol, tak ho nebudú chrániť a vo väzbe bude zlikvidovaný a zlikvidovaná bude aj jeho rodina,
ale ak sa prizná, tak ho budú chrániť. Povedali mu, že ak aj bude prepustený, tak ho vonku zabijú osoby,
ktoré jazdia na tmavých autách a ak sa prizná, tak ho budú chrániť a preto bol umiestnený do väzby do

Banskej Bystrice. Ďalej tvrdil, že mal vedomosť o tom, že W. I. vlastnil pištoľ ČZ vzor 85 a že keď sa
u Neho sprchoval, tak tento mohol zistiť, že on ďalšiu zbraň pri sebe nemá. Zbraň, ktorou bol C. I. Y.
zastrelený, priniesol on a počas jazdy s poškodeným ju premiestnil pod sedadlo spolujazdca tak, ako
to už popísal. Podľa jeho názoru W. I. zastrelil C. I. Y. z dôvodu, že si prišiel pre peniaze od W. I. s
človekom, ktorého I. Y. nepoznal. Ďalej tvrdil, že W. I. si od neho požičal 2,5 mil. Sk. Tieto peniaze si

on pre W. I. C. Z. U. X I.. Sk B. I. D., XXX.XXX,- Sk B. N. M., XXX.XXX,- Sk B. H. C., XXX.XXX,- Sk B.
S. Č., XXX.XXX,- Sk B. S. K. Z. XXX.XXX,- Sk B. S. Š.. Tieto sumy uvedeným osobám stále dlhoval.
Opäť zopakoval, že peniaze vo výške 120.000,- Sk, ktoré si požičal od poškodeného I. Y. a 30.000,- Sk,
ktoré si požičal od brata Patrika, spolu 150.000,- Sk, dal ako úrok M. N. za 1 mil. Sk, ktoré mal od neho
požičané. Túto sumu 1 mil. Sk použil na splatenie dlhov I. Y., S. Š., I. D. Z. C. Y..

V podstate zhodne popísal skutok aj pri konfrontácii v prípravnom konaní so svedkom W. I. dňa
18.03.2005, keď zotrval na tom, že poškodeného zastrelil práve
- 8 -

Libor Mosnár a taktiež aj na hlavnom pojednávaní dňa 12.09.2006 zotrval na tomto svojom tvrdení.

Svedkyňa poškodená N. Y., matka nebohého I. Y., sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela, vo svojich

výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, v podstate zhodne k veci uviedla len
to, že syn Milan s ňou a s otcom býval v spoločnej domácnosti, pracoval ako biletár v podniku Moulin
Rouge v Bratislave, jeho zamestnávateľom boli U.. Nevšimla si v poslednom období na ňom, že by mal
nejaké problémy alebo starosti, syn sa jej však nezdôveroval. V októbri mal nejaký telefonát, pri ktorom
s niekým rozprával so zvýšeným hlasom a vyšiel na balkón, aby rozhovor nepočula. Syna naposledy

videla v stredu 12.10.2004, keď sa osprchoval po návrate z práce a išiel spať. Ona mala poobedňajšiu
službu. Osobu menom W. I. nepoznala, resp. si na neho nespomínala. Od dcéry sa dozvedela, že ju syn
navštívil asi o 17:15 hod. a potom odišiel preč s tým, že si ide niečo vybaviť. Syna naposledy videla s W.
M.É. v pondelok pred bránou ich domu, rozprávali sa zvýšeným hlasom. Myslela si, že sa niečo stalo,
ale nevenovala tomu pozornosť. O pôžičke, ktorú poskytol jej syn obžalovanému vo výške 120.000,-

Sk sa dozvedela ešte za jeho života, túto mu mal vrátiť do 13.10.2004. Od štvrtka rána syna hľadala,
lebo neprišiel domov.

Svedok W. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, kamarátili sa ako motorkári,
poškodenéhovôbecnepozná.Vzhľadomnaodstupčasu-15rokovodskutku,navrhol,abyboliprečítané

jeho výpovede, keďže si nechcel uškodiť, poukázal na to, že svoje výpovede nikdy nemenil. Napokon
ku skutku uviedol, že to bolo na jeseň v podvečerných hodinách, Y. M.É. prišiel autom a s nejakým
chalanom ku nemu, nie však pred dom, ale čakal pred dedinou. Povedal mu, že ten chalan mu dlhuje
nejaké peniaze, že mu dajú po papuli. Keď prišli na koniec dediny, obžalovaný mal položený telefón
niekde, ako je radiaca páka, ako sa rozbehol, telefón spadol. Poškodený sa poň zohol, vtedy obžalovaný

vytiahol pištoľ a zaznel výstrel. Bol z toho šokovaný. Obžalovaný pokračoval ďalej v jazde, pýtal sa ho,
či pozná okolie. Nesnažil sa mu vzdorovať, lebo sa bál, že by zastrelil aj jeho. Prišli na ďalšiu križovatku,
bolo tam jazierko, že ho vyhodia z auta. Potom vykopali jamu a zahrabali ho. Následne obžalovaný bol
u neho doma až do rána, pripadalo mu to tak, že ho stráži, aby niečo neurobil. Keď bol v práci, tak savytratil a zavolal na políciu, čo sa stalo a celú vec im popísal. Potom prišli policajti za ním do roboty,
zobrali ho na políciu, kde im povedal všetko, čo sa stalo, bol im ukázať aj miesto, kde poškodeného
zahrabali, odovzdal im aj zbraň, ktorou to bolo spáchané. Poškodeného nepoznal, prečo ho obžalovaný

zastrelil, nevedel povedať, povedal mu len toľko, že mu dlhuje peniaze a nechce mu ich vrátiť. V danom
okamihu nevedel, že obžalovaný mal u seba zbraň, ale vedel o tom, že tento zbraň má, mal ju od neho,
išlo o malú zbraň, malý kaliber, túto zbraň chcel na svoju ochranu. Nevedel však, že by chcel spáchať
takýto skutok. Predtým mal obžalovaný Glock, ale ten nemohol nosiť do práce, lebo to bola veľká zbraň
a nezmestila sa mu do vrecka. S obžalovaným nemal žiaden konflikt, len I. M.C. dlhoval väčšiu čiastku

peňazí, on si od neho peniaze nikdy nepožičiaval. Obžalovaný si požičiaval peniaze od viacerých ľudí.

Na návrh prokurátora boli podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítané predchádzajúce svedecké výpovede W.
I. z prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania, z ktorých vyplývajú nasledovné skutočnosti:
- 9 -

Vo svojej výpovedi zo dňa 15.10.2014 okrem iného uviedol, že s W. M. sa poznal asi 10 rokov, ale pre
rozdielnosť záujmov s ním kontakty prerušil. Až začiatkom roka 2004 mu obžalovaný zatelefonoval a
požiadal ho o požičanie peňazí s tým, že mu ich vráti aj s úrokom. Peniaze mu požičal a obžalovaný

mu ich asi po mesiaci v zmysle dohody vrátil. V auguste 2004 ho obžalovaný opäť požiadal o požičanie
sumy 150.000,- Sk na dobu dvoch týždňov s tým, že mu vráti sumu zvýšenú o úrok vo výške 8.000,- Sk.
peniaze mu priniesol, avšak tieto mu v dohodnutom termíne nevrátil a vrátenie peňazí stále odkladal.
Potom pri vzájomných stretnutiach ho obžalovaný informoval o tom, ako by sa mohol uchádzať o
zamestnanie v SBS B.O.B. Security, v ktorej pracoval. Podal si žiadosť a keď sa o dva týždne informoval

nasekretariáteuvedenejfirmy,dozvedelsa,žedňa10.10.2004môženastúpiťdozamestnania.Podpísal
pracovnú zmluvu, pričom sa dozvedel, že M. už v tejto SBS pracovať nebude, ale on bude namiesto
neho z dôvodu, že mal v práci absencie. Dňa 13.10.2014 asi o 16:15 hod. mu obžalovaný zatelefonoval
s tým, že potrebuje súrne požičať 100,000,- Sk, ktoré mu hneď na druhý deň vráti. Nakoľko mu požičať
peniaze chcel, ale ich nemal, požiadal svoju matku, aby peniaze vybrala zo svojho účtu v OTP Banke,

čo aj urobila. Ešte toho istého dňa obžalovanému odovzdal na čerpacej stanici Slovnaft v Petržalke
pôžičku 100.000,- Sk. Videl, že obžalovaný prišiel na motorovom vozidle ako spolujazdec neznámeho
muža., ktoré potom odovzdal do ruky peniaze, ktoré mu požičal. Vrátil sa domov a večer toho istého dňa
asi o 19:30 hod. mu obžalovaný zatelefonoval a žiadal, aby mu vysvetlil cestu zo Serede na Jelku cez
Sládkovičovo do Miloslavova. Potom asi o 20:20 hod. mu zatelefonoval opäť a požiadal ho, aby prišiel

za ním za vlakovú trať v smere na Miloslavov, kde ho čaká. Nakoľko mu bolo podozrivé, že obžalovaný
neprišiel za ním k jeho domu, o stretnutí informoval svojho brata a priateľa Dušana Guru. Keď prišiel
na miesto stretnutia, videl obžalovaného na motorovom vozidle Škoda Octavia, do ktorého si na jeho
pokyn sadol na sedadlo vzadu za vodičom. Obžalovaný ho informoval, že pôjdu niečo spolu vybaviť.
Po nastúpení do auta si všimol, že na sedadle spolujazdca sedí neznámy muž. V priebehu jazdy sa

medzi sebou nerozprávali. Keď prechádzali medzi obcami Miloslavov a Štvrtok na Ostrove, bolo počuť,
ako niečo spadlo na podlahu auta ku spolujazdcovým nohám. Muž, ktorý sedel vedľa obžalovaného,
sa opýtal, čo to bolo. Obžalovaný mu odpovedal, že mu spadol telefón, aby ho zodvihol. Keď sa ten
muž načiahol pre telefón, videl, ako obžalovaný natiahol svoju pravú ruku do výšky ľavej strany jeho
hlavy a počul zvuk ako pri výstrele a videl záblesk. Neznámeho muža hodilo dopredu a do boku.

Obžalovaný rukou potlačil telo muža späť do sedadla a napravil mu šiltovku, aby mu nebolo vidieť do
tváre. Z konania obžalovaného bol šokovaný. Opýtal sa ho, čo budú teraz robiť, na čo mu obžalovaný
povedal, že poškodeného musia niekde vyhodiť z auta. Za svetelnou križovatkou smerom na Hubice
obžalovaný zabočil na poľnú cestu k jazierku. Keď obžalovaný zastavil, tak mu prikázal, aby mu telo
pomohol vytiahnuť von z auta, pritom ho sám trhnutím za plece z auta vyhodil von. Potom mu obžalovaný

povedal, aby telo chytil za pravé plece a pomohol mu ho odtiahnuť do vody. Telo sa neponorilo a zostalo
na hladine tvárou do jazera. Keď obžalovaný zistil, že telo sa neponorí, rozhodol, že telo treba zakopať,
k čomu potrebujú rýľ a lopatu. Súhlasil, že po náradie pôjdu k nemu. Náradie naložili a cestou ho ukryli
do priekopy. Obžalovaný rozhodol, že nemôžu ísť týmto autom a preto zašli do Dunajskej Lužnej do
pizzerie San Marko, z ktorej z požičaného mobilného telefónu zatelefonoval taxikárovi I. G., ktorý je jeho

známym. Po nasadnutí do taxíka išli smerom späť ku jazierku, cestou naložili náradie, ktoré ukryli v
priekope. Taxikárovi povedali, aby sa na miesto, kde ich vysadil, vrátil o jeden a pol hodiny., že si idú
vykopať niečo, čo si tam
- 10 -schovali.. Taxikár odišiel smerom na Šamorín. Keď prišli k jazeru, vytiahli telo z vody a odtiahli ho asi 25
m smerom do vinohradu. Obžalovaný vybral miesto, na ktorom bolo treba začať kopať. Obžalovaný mu
prikázal, aby vykopal jamu hlbokú 140 cm, širokú asi 40 cm a dlhú asi 150 cm. Kým kopal, obžalovaný
vyzliekol telo donaha a oblečenie nebohého zviazal do šuštiakovej bundy. Potom telo hodili do jamy
a zahrabali ho. Taxíkom, ktorý ich čakal, sa odviezli do Dunajskej Lužnej. Cestou do priekopy vyhodili

lopatu a rýľ. Po presadnutí do vozidla Škoda Octavia išli na chatu umyť auto. Na chate mu obžalovaný
povedal, že to musel urobiť z dôvodu, že ho vydierali asi traja muži s SBS-ky a policajt I., ktorému
musel zaplatiť 100.000,- Sk. obžalovaný mu prikázal, aby hodil pištoľ do Dunaja a veci poškodeného,
aby vyhodil. Obžalovaný ho kontroloval, či tak urobil. V práci zistil, že ho sledujú spolupracovníci. Bál sa
a preto zatelefonoval na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, o ktorom sa dočítal
v novinách.

Pri výsluchu dňa 17.03.2005 zopakoval svoju predchádzajúcu výpoveď s tým, že niektoré skutočnosti
popísal podrobnejšie. K samotnému skutku uviedol, že po tom, ako si prisadol do auta, ktoré riadil
obžalovaný W. M. a v ktorom vedľa obvineného na sedadle spolujazdca sedel ďalší muž, ktorého
nepoznal, na križovatke asi 2 alebo 3 kilometre za dedinou obžalovaný W. M. odbočil prudko smerom

doľava. A vtedy počul, ako niečo spadlo. Či a odkiaľ telefón obžalovaného spadol, nevidel. Po tom, ako
sa spolujazdec zohol dopredu, aby zdvihol, tento mobilný telefón, počul výstrel a zbadal ako obžalovaný
W. M. strelil do hlavy spolujazdca, keď bol sklonený k nohám, aby tento telefón zdvihol. Zbraň v ruke
obžalovaného nezaregistroval, nevedel preto, o akú zbraň išlo. Nevedel, odkiaľ obžalovaný zbraň vybral.
Videl len natiahnutú pravú ruku obžalovaného smerom ku hlave poškodeného a videl záblesk vo výške

opierky hlavy. Kde a v akej polohe mal poškodený hlavu v čase výstrelu, presne povedať nevedel.
Spolujazdec sa zvalil dopredu smerom na palubnú dosku a z nosa a hlavy mu tiekla krv. Z tejto udalosti
bol šokovaný a nevedel, čo má robiť. Vtedy mu obžalovaný podal zbraň smerom dozadu a požiadal ho,
aby z nej vybral zásobník a ďalší náboj, ktorý bol v komore. Urobil to a zbraň si dal do vrecka. Potom
na požiadanie obžalovaného sklopil sedadlo spolujazdca smerom dozadu a obžalovaný poškodenému

posunul šiltovku do tváre a rukou ho posunul dozadu, aby to vyzeralo tak, že spí a potom čakal, čo bude
ďalej. I keď mal zbraň, s ktorou obžalovaný vystrelil na poškodeného, už pri sebe, obžalovaného sa
bál, lebo vedel, že tento má v držbe ešte jednu zbraň zn. Glock. Bál sa, že ho tou zbraňou obžalovaný
zastrelí. Uvedomil si pri tom, že na zbrani, ktorú mu obžalovaný podal, sú už jeho odtlačky prstov. V
ďalšej časti výpovede popísal ako likvidovali telo poškodeného. Vypovedal, že obžalovaný sa rozhodol,

že telo poškodeného musia vyhodiť z auta. Keď prišli na križovatku smerom na Zlaté Klasy po odbočení
doľava obžalovaný W. M.G. zbadal lesík, túto lokalitu nepoznal, spýtal sa ho, čo tam je. Odpovedal mu,
že je tam jazierko a skládka smetí. Odbočil na poľnú cestu a autom prišiel až takmer k okraju jazierka.
Hneď za tou križovatkou odbočil doprava na miesto, na ktoré sa spytoval, čo sa tam nachádza a na
čo mu odpovedal, že jazierko a skládka smetí. Po tejto poľnej cestičke došiel takmer až k okraju toho

jazierka. Obžalovaný vypol motor aj svetlá a kázal mu vystúpiť z vozidla, pričom vystúpil aj on. Nevedel,
kto z nich otvoril dvere auta, kde sedel poškodený I. Y.. Obžalovaný ho vysotil von z auta. Potom mu
kázal, aby chytil poškodeného pod pazuchu a spolu ho zosunuli do vody, kde zostal ležať tvárou ku dnu,
nakoľko bola plytká voda. Potom obžalovaný usúdil, že telo bude treba niekde nablízku zakopať. Na
vyhĺbenie jamy nemali náradie, tak sa ho opýtal, či má

- 11 -

doma lopatu. Telo nebohého nechali vo vode a rozhodli sa ísť ku nemu na chatu pre náradie. Na chate

obžalovaný rozhodol, že späť nepôjdu jeho autom, ale že zavolá taxikára I. G., Y. poznal aj on, aby prišiel
prenichkupizzeriidoDunajskejLužnej.Pištoľukrylvkuchyninachate,naložilirýľalopatu,ktorénáradie
cestou do Dunajskej Lužnej vyložili pri ceste do priekopy s tým, že cestou ku jazeru si náradie zoberú.
Po zaparkovaní auta pred pizzeriou v Dunajskej Lužnej ho obžalovaný požiadal, aby zatelefonoval pre
taxík. Nechcel telefonovať zo svojho mobilu a obžalovaný mal vybitú batériu na svojom mobile, preto si

požičal mobil od čašníka, ktorým taxikárovi zavolal. Na políciu nezavolal z dôvodu, že sa bál, že ak by to
obžalovaný zistil, tak by ho zastrelil. Obžalovaného sa bál, hoci sa mu nevyhrážal od doby, keď svojím
vozidlom neprišiel preňho pred jeho dom, ale ho čakal za traťou. Bál sa ho preto, že mu požičal peniaze,
ktoré mu nevracal, hoci ich od obžalovaného žiadal vrátiť. Keď asi za pol hodinu taxikár I. G. prišiel, išlinajprv natankovať a potom cestou medzi Dunajskou Lužnou a Zlatými Klasmi naložili do auta náradie,
ktoré predtým ukryli v priekope a pokračovali ďalej smerom k jazierku, kde bola vo vode mŕtvola. Taxikár
sa ich spýtal, načo tam idú a či ich má počkať. Povedali mu, že tam idú vykopať niečo, čo tam schovali a

že nech pre nich neskôr príde. Či taxikár videl, že do auta nakladajú náradie, nevedel povedať. Taxikára
k jazierku navigoval on, lebo obžalovaný Ladislav Répássy cestu nepoznal. Po vystúpení z taxíku I. G.
C., Z. pre T. na I., Y. V. D., C. Z. B. S. Z. C. R.. C. B. W. M. blízko plota vinohradu našiel vhodné miesto na
vyhĺbenie jamy. Vytiahli mŕtvolu z jazera a dotiahli ju na miesto, kde spoločne začali hĺbiť jamu. Keďže
po dosiahnutí určitej hĺbky sa do jamy už obaja nevmestili, v kopaní pokračoval sám a obžalovaný zatiaľ

vyzliekol mŕtvolu poškodeného I. Y. donaha a následne ho požiadal, aby mu pomohol mŕtvolu položiť
do hrobu. Obžalovaný mu kázal, aby mu nohy zohol v kolenách, aby mu nohy z hrobu nevyčnievali.
Po uložení tela do jamy, hrob spolu zakopali. Keď bol hrob zahrnutý hlinou, zbadali, že na ceste už
čaká taxík. Obžalovaný zobral oblečenie, tenisky a všetko, čo mal u seba nebohý I. Y. a náradie. Po
ceste na chatu zastavili na kraji cesty, kde obžalovaný vyhodil veci nebohého do kríkov. Náradie, ktoré
použili, ukryli do priekopy na mieste, kde ho mali aj predtým schované. Po vystúpení z taxíka v Dunajskej

Lužnej, vozidlom B. W. M.G. išli ku nemu na chatu, pričom cestou zobrali náradie. Na chate sa umyli,
obžalovaný sa najedol a zaspal. Ráno mu obžalovaný prikázal, aby veci nebohého, ako mobilný telefón,
šiltovku, kľúče od auta a zbraň, hodil cestou do roboty niekde do Dunaja, aby sa nenašli.. Povedal mu,
že za ním príde do práce, prinesie mu peniaze, ktoré mu dlhuje a povie ako ďalej. K motívu činu mu
obžalovaný povedal, že to musel urobiť, lebo ho poškodený vydieral. Veci, ktoré mu dal obžalovaný,

aby ich zahodil cestou do práce, ukryl v Petržalke. V práci rozmýšľal, čo má robiť. Asi o 18:00 hod. za
ním prišiel obžalovaný W. M. a asi okolo 20:00 hod. začal mať pocit, že ho začali strážiť neznámi muži,
aby neodišiel. V novinách sa dočítal, že existuje zložka polície, ktorá zabezpečuje ochranu, ak sa jedná
o závažné trestné činy. Cez informácie zistil telefónne číslo, zatelefonoval na toto oddelenie, pričom
ich požiadal o to, že sa domnieva, že mu hrozí nebezpečenstvo z dôvodu, že bol svedkom popravy

neznámeho človeka. Potom preňho prišla polícia a odviezla ho na políciu, kde vypovedal, čo videl, vedel
a vydal im veci, ktoré ukryl (zbraň, ktorou bola obeť zastrelená a jej osobné veci). Prečo hneď polícii
nepovedal, že ukryl aj zbraň, nevedel povedať. Rovnako nevysvetlil, prečo v prvej výpovedi neuviedol
to, že po výstrele mu obžalovaný zbraň podal. Ku zbrani, ktorou bol poškodený I. Y. zabitý, uviedol, že
túto obžalovanému asi tri týždne až mesiac pred skutkom dal on. Bola to jeho zbraň, ktorú

- 12 -

v roku 2002 mal v nelegálnej držbe, no potom ju stratil a následne znovu odkúpil od osoby, ktorá ju

vlastnila. Osobu M. N. nepoznal.

Na týchto svojich tvrdeniach svedok zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným dňa 18.03.2005.

V ďalších dvoch výpovediach v prípravnom konaní dňa 02.10.2005 a 10.12.2005 svedok reagoval na

tvrdenia obžalovaného, pričom uviedol aj niektoré nové skutočnosti. Vypovedal, že spozoroval, že na
vozidle zn. VW Passat, ktoré predtým používal obžalovaný, jazdil U. I. G.oba, ktorý mu mal povedať,
že obžalovaný mu dlhuje 6.000,- Sk za cestu, ktorú vykonal v noci, keď bol zavraždený poškodený I.
Y.. Y. B. S.Z. K. uviedol, že má vedomosť o tom, že aj on požičal peniaze obžalovanému Ladislavovi M.
a to asi 400.000,- Sk. Tomuto svedkovi zatelefonoval, keď išiel na stretnutie s obžalovaným z dôvodu,

že mal z neho obavy. Poškodeného nikdy pred činom nevidel, nepoznal ho. Nevedel povedať, či mal
poškodený pri sebe zbraň. Poškodený bol pri vyťahovaní z auta bezvládny, nevydával žiadne zvuky,
nejavil známky života ani pri prenášaní do vody, preto si myslel, že je mŕtvy. Obžalovaný vozidlo utieral
alkoholom zn. Vodka. Poprel, že by mu obžalovaný v roku 2004 požičal 2.500.000,- Sk.

V podstate zhodne vypovedal aj na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní.

Napokon na otázky obhajoby svedok na hlavnom pojednávaní opätovne zdôraznil, že od skutku uplynulo
15 rokov, preto pripustil nejaké rozpory vo svojich výpovediach, v podstate zotrval na tom, čo uviedol
na hlavnom pojednávaní, ale už si presne nepamätal, ako to prebiehalo, avšak v plnom rozsahu sa

pridržiaval svojich predchádzajúcich výpovedí, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané, pričom
zdôraznil, že nikdy nič neprekrucoval, výpovede nemenil, od začiatku stále hovoril to isté.Svedkyňa W. Č. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, uviedla,
že obžalovaného spoznala v roku 2003, pričom v máji 2004 s ním začala chodiť. Potom bola dva
mesiace v Taliansku, vrátila sa v júli 2004, po návrate pokračovala vo vzťahu s ním. Keďže obžalovaný

prerábal byt, tak býval asi mesiac u nej. Poškodený I. Y. bol jej bratranec. O tom, že ho mal obžalovaný
zavraždiť, sa dozvedela až na polícii. K samotnému skutku sa vyjadriť nevedela. Dodala len, že verí, že
on skutok nespáchal. V jeho správaní nezaregistrovala žiadne zmeny. Na hlavnom pojednávaní dodala,
že nevedela o tom, že by mal obžalovaný nejaké dlhy, nemala vedomosť ani o tom, že by sa mu niekto
vyhrážal. Podľa nej to bol dobrý človek, nebol vôbec agresívny. Či obžalovaný poznal poškodeného,

nevedela povedať, spolu ich nevidela. K osobe Libora I.M. O., Ž. R. C. D., G. B. G. C. B. S.. Y. B. M.
N. sa nevedela vyjadriť.

Svedkyňa I.. J. M., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo odoprieť výpoveď
a nevypovedala.

Z uvedeného dôvodu bola na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítaná jej výpoveď z
prípravného konania, z ktorej okrem iného vyplýva, že obžalovaný s ňou
- 13 -

nebýval v spoločnej domácnosti, nakoľko si našiel priateľku W. Č., s ktorou býval v samostatnom byte
v Bratislave. Mala vedomosť o tom, že jej syn pracoval v nejakej súkromnej bezpečnostnej službe, z
ktorej však chcel odísť. Hovoril jej to začiatkom roka 2004. Podľa nej, ak vykonal jej syn vraždu I. Y.,
tak bol k tomu prinútený, ale z akého dôvodu, nevedela. Dňa 13.10.2004 si na jeho správaní žiadne

zmeny nevšimla.

Svedok N. K. D. svojich výpovediach uviedol, že v inkriminovanom čase pracoval ako čašník v pizzerii
v Dunajskej Lužnej. Na konkrétny deň 13.10.2004 si nepamätal. Potvrdil však, že bol požiadaný,
aby zavolal taxík, zavolal ho sám, telefón z ruky nikomu inému nedával. K osobám obžalovaného,

poškodeného a svedka W. I. zhodne uviedol, že ich nepozná.

Svedok S. Č. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, v podstate
zhodne vypovedal, že pracoval ako biletár v B.O.B. Security s.r.o. Bratislava. S obžalovaným W. M.
G. spoznal asi v roku 2003, niekedy mali spolu služby, ale stretávali sa aj mimo služieb. Potvrdil, že

obžalovaný mal finančné problémy, preto mu občas požičal peniaze, doposiaľ mu ich nevrátil. Celkovo
mu požičal peniaze vo výške 400.000,- Sk až 450.000,- Sk, avšak nie naraz, ale postupne. Na aký
účel peniaze obžalovaný potreboval, nevedel povedať. S poškodeným I. Y. G. spoznal v zamestnaní,
v súkromí sa však s ním nestretával. Nemal s ním žiaden konflikt a nevedel o tom, že by s ním mal
obžalovaný nejaký konflikt. Nevedel ani o tom, že by poškodený požičal peniaze obžalovanému, resp.

obžalovaný poškodenému. Osobu Rastislava N. poznal len z videnia tak, že sa len pri stretnutiach
pozdravili. O žiadnom konflikte medzi ním a poškodeným, resp. medzi ním a obžalovaným nemal
vedomosť. Osobu Libora I. vôbec nepoznal. K samotnému skutku sa nevedel vyjadriť. Taktiež dodal, že
v noci zo 14.10. na 15.10.2004 v herni Grand s bratom nebol. Nikdy nemal požičané auto zn. Škoda
Favorit, čiernej farby. V tom čas nemal žiadne auto a ani jeho brat.

Svedok C. Č. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, zhodne
uviedol, že aj on pracoval ako biletár v B.O.B. Security s.r.o. Bratislava, pričom prácu vykonával vždy v
tých podnikoch, s ktorými mal jeho zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu. Obžalovaného W. M. spoznal asi
rok pred tým, ako bol vzatý do väzby. V práci sa spoznal aj s poškodeným I. Y.. Nikdy si nevšimol, že by

medzi obžalovaným a poškodeným boli nejaké spory, hádky. V súkromí sa s nimi nestretával. W. I.M.
T.. M. N. poznal len z videnia.. Aj on potvrdil, že obžalovaný si od neho požičiaval peniaze, ale vždy mu
ich vrátil. Po skutku sa dopočul, že obžalovaný mal dlhy. V noci zo 14.10. na 15.10.2004 v herni Grand
s bratom nebol, s bratom v čase voľna spolu nikam nechodievajú. On a ani jeho brat nevlastnili žiadne
motorové vozidlo, nemá ani vodičský preukaz.

Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, zhodne vypovedal, že o skutku sa
dozvedel až pred výsluchom od polície. Obžalovaného Ladislava M. C. asi 3 - 4 roky z kurzu potápania,
stali sa dobrými priateľmi. S poškodeným I. Y. sa zoznámil v Grand-ke na Nám. SNP v Bratislave počasjeho služby, nestretával sa však s ním, ani s jeho kamarátmi, nemal s ním žiaden konflikt. S Rastislavom
N.Z. G.a poznal od svojich 16-tich rokov z diskoték v DK Ovsište v Bratislave
- 14 -

a odvtedy s ním ako s kamarátom stretával. Či mal s niekým nejaké konflikty, nevedel povedať. Nevedel
ani o tom, či niekomu požičal peniaze, resp. či si od niekoho požičal. Dňa 13.10.2004 vo večerných

hodinách mu zatelefonoval obžalovaný W. M., že sa s ním potrebuje stretnúť, že príde za ním, ale dôvod
mu nepovedal. V tú noc však za ním neprišiel, ale sa stretli až na druhý deň v Devínskej Novej Vsi,
kde mu povedal, že ho vydierajú nejakí Ukrajinci alebo Rusi, že mu títo ukazovali fotografie jeho rodiny
a že im musí nosiť peniaze. Vtedy mu obžalovaný oznámil, že mu nebude môcť vrátiť peniaze, ktoré
si od neho požičal vo výške 1.320.000,- Sk bez úrokov. Pri tomto rozhovore bol prítomný aj jeho brat
Patrik. Z tejto správy zostal v šoku, nevedel, čo mu má na to odpovedať. Pri ďalšom stretnutí sa ho pýtal,

kam dal peniaze, načo mu povedal, že je vydieraný, ale neveril mu. Domnieva sa, že obžalovaný minul
peniaze na hazardné hry. O vražde I. Y. sa nerozprávali. Motorové vozidlo Škoda Octavia obžalovanému
požičal on maximálne dva dni pred 14.10.2004. K osobe W. I. uviedol, že tohto videl asi 3 - 4 razy, videl
ho v spoločnosti obžalovaného. Nevedel o tom, že by si Mosnár od obžalovaného M.Á. alebo od iného
člena SBS v Grande požičal peniaze. Taktiež nevedel o tom, že H. I. pre niekoho zadovážil zbraň. Pokiaľ

ide o sumu, ktorú požičal obžalovanému, dodal, že túto mu nepožičal naraz, ale po častiach, pričom
prvýkrát to bolo v mesiaci máj 2004, kedy išlo o sumu 500.000,- Sk, druhýkrát v auguste 2004 sumu
250.000,- Sk, tretíkrát koncom augusta alebo začiatkom septembra 2004 sumu 500.000,- Sk, ktorú mal
použiť, ako mu povedal, na kúpu dvojizbového bytu v Bratislave v časti Ružinov., štvrtýkrát mu požičal
v mesiaci september, kedy sa jednalo o sumu 70.000,- Sk, pričom mu povedal, že peniaze potrebuje na

vyplatenie nejakého poplatku v banke, aby mu bolo vyplatených 18.000.000,- Sk z trezoru. Vtedy mu
aj ukazoval kľúče od trezoru, ktorý sa mal nachádzať oproti herni Reduta v Bratislave v banke, ktorej
názov nevedel uviesť.

SvedokM.N.nahlavnompojednávaní,akoajvprípravnomkonaní,zhodnevypovedal,žeobžalovaného

W. M. poznal zo zamestnania v SBS B.O.B. Security s.r.o. Boli kamaráti. Potvrdil, že mu požičal
1.000.000,- Sk, ktoré si on požičal od S. C., o čom s ňou spísal zmluvu. Obžalovaný o tom vedel.
Doposiaľ mu peniaze nevrátil. Poškodeného I. Y. nepoznal, nikdy ho nevidel a nemal ani žiadny dôvod,
aby niekoho navádzal na jeho zabitie. K samotnému skutku sa vyjadriť nevedel.

Svedok I. H. sa vo svojich výpovediach vyjadroval k osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia,
v ktorom bol skutok spáchaný, keď uviedol, že bol majiteľom tohto vozidla. V októbri 2004 vozidlo požičal
známemu V. Y.B., ktorý ho chcel pre nejakého kamaráta. Od V. Y. sa niekedy v druhej polovici októbra
2004 telefonicky dozvedel, že jeho auto zaistili pracovníci polície bez uvedenia bližších dôvodov. O tom,
že na uvedenom vozidle jazdil aj obžalovaný W. M., sa neskôr dozvedel od V. Y., bližšie okolnosti mu

však nepovedal, vedel len to, že je vo väzbe. O samotnom skutku sa dozvedel až od polície.

Svedok I. G. na hlavnom pojednávaní uviedol len toľko, že obžalovaného W. M. poznal od školy,
poškodeného I. Y. T. Z. W. I. bol jeho sused. M. Z. I. boli kamaráti od malička. Na skutočnosti ohľadne
toho, kedy a kam ich viezol si už nespomínal, lebo to bolo dávno.

- 15 -

Vzhľadom k uvedenému boli na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Tr. por.
prečítané jeho predchádzajúce výpovede z prípravného konania, v ktorých okrem iného uviedol, že
pracoval ako súkromný podnikateľ - taxikár vo firme SUPER TAXI, pričom používal priateľkine auto zn.
Opel Omega. Niekedy v stredu v mesiaci október 2004 mu okolo 23:00 hod. zavolal W. I., aby prišiel
do Dunajskej Lužnej. V Dunajskej Lužnej pred pizzeriou ho už čakali W. I. G. W. M., ktorých poznal.

Keď zastal, tak obaja nastúpili do vozidla a to tak, že W. M. si sadol vedľa neho na sedadlo spolujazdca
a W. I.M. si sadol za neho na zadné sedadlo. Potom mu Libor I.r povedal, že by potrebovali odviesť
na križovatku medzi obcami KD. a Miloslavov. Počas jazdy ho navigoval W. I., avšak musel ísť najprv
do Bratislavy natankovať pohonné hmoty. Keď sa vracali, tak na jednom opustenom úseku cesty mu I.povedal, aby zastavil pri krajnici, lebo si musí odskočiť. Vrátil sa asi do jednej minúty. Odtiaľ sa pohli
smerom na križovatku, kde jedna z ciest bola od Šamorína do Bratislavy, pričom cestou z jeho mobilu
obžalovaný W. M. niekomu zatelefonoval. Tieto hovory sa uskutočnili už po polnoci. Potom niekde pri

križovatke v smere na Miloslavov, mu pravdepodobne W. I. povedal, aby zastavil, obaja z auta vystúpili
a prikázali mu, aby prišiel na to isté miesto za hodinu a pol. Po uplynutí doby sa vrátil späť, avšak ich
tam nevidel. Práve vytáčal ich telefónne číslo, keď obaja nastúpili do auta a sadli si tak, ako sedeli
počas jazdy tam. Všimol si na nich, že sú zadýchaní, pričom obžalovaný W. M. bol zadýchaný viac. W.
I. R. požiadal, aby ich zaviezol do Dunajskej Lužnej. Počas cesty do Dunajskej Lužnej mu W. I., ktorý

stále rozprával, hovoril, že aby nikomu nehovoril o tom, že ich videl spolu, že ich viezol a že bol s nimi.
Obžalovaný W. M. síce nerozprával, ale bol nervóznejší. Po odvoze do Dunajskej Lužnej mu obžalovaný
W. M. oznámil, že sa vyrovnajú neskôr. Za túto jazdy, ako aj za jazdu predtým, mu obžalovaný dlhuje
5 až 6.000,- Sk. V priebehu jazdy si nevšimol, že by do vozidla nakladali rýľ a lopatu. Keď sa ich pýtal,
kam idú, povedali mu niečo v tom zmysle, že idú niečo vykopať alebo zakopať. Na druhý deň si všimol,
že má na podlahe zeminu na miestach, kde obaja v aute sedeli. Na oblečení obžalovaného a ani W.

I. si krv nevšimol, bola však tma. W. I. I. nedlhoval žiadne peniaze. Nevšimol si, že by niektorý z nich
počas jazdy niečo z auta vyhodil.

Následne na hlavnom pojednávaní po prečítaní týchto jeho svedeckých výpovedí na otázku prokurátora,
aby sa vyjadril k rozporom, len potvrdil, že je to tak.

SvedkyňaS.C.vosvojichvýpovediachzhodnepotvrdila,žesvojmukamarátovidňa04.10.2004požičala
nezištne sumu 1.000.000,- Sk, o čom spísali zmluvu o pôžičke. Peniaze mu požičala na dobu dvoch
týždňov s tým, že keby sa niečo stalo, tak on jej dal do zálohy svoju garsónku. Obžalovaného W. M.,
poškodeného Milana Y. Z. Z. W. I. T..

Svedok S. Š. sa vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní k samotnému skutku nevedel vyjadriť.
K osobe obžalovaného W. M. uviedol, že viackrát mu požičiaval peniaze, už si však nepamätal kedy
a koľko, peniaze mu vrátil a dal mu aj niečo navyše. Naposledy však peniaze nevrátil, ostal mu dlžný
100.000,- Sk. Peniaze od neho však nevymáhal. Nebol s ním v kontakte asi 15 rokov. Nevidel u neho

nikdy strelnú zbraň, keď sa

- 16 -

ešte spolu stretávali. K osobám poškodeného I. Y. Z. G. W. I. uviedol, že Y. G. T. Z. W. I.a asi nepoznal,
videl ho však s obžalovaným.

Sosúhlasomstránbolipodľa§263ods.1Tr.por.nahlavnompojednávaníprečítanésvedeckévýpovede

I.. I. I., S. K. Z. D. I., v ktorých títo uviedli nasledovné skutočnosti:

G. I.. I. I. vypovedal, že W. M. poznal 4 až 5 rokov v súvislosti s ich spoločnou záľubou v potápaní.
Občas sa s ním náhodne stretol. Naposledy sa s ním stretol vo štvrtok, pred dňom výsluchu, kedy za
ním prišiel do Malaciek s tým, že čo má robiť, lebo deň predtým bol naposledy s nejakým kamarátom,

ktorému dal 120.000,- Sk a od toho momentu toho kamaráta niet. Jeho rodičia vraj boli nahlásiť jeho
nezvestnosť na polícii, kde má ísť vypovedať. Poradil mu, aby vypovedal pravdu a aby si nevymýšľal.
Potom sa už nestretli.

Svedok S. K. D., Ž. W. I. poznal 10 rokov, nepamätal sa, kedy to bolo, ale mu W. I. telefonoval, že sa má

s niekým na priecestí v Miloslavove stretnúť, spomenul aj Laca a že má strach o svoje zdravie.. Požiadal
ho, aby mu zavolal asi za pol hodiny až hodinu, čo aj urobil. Asi na tretíkrát sa mu dovolal a ten mu na
jeho otázku povedal, že všetko je v poriadku. Tento telefonát bol strohý a rýchly. Ďalej dodal, že W. M.
požičal 250.000,- Sk a to nie naraz, ale na dva razy, pričom uvedené peniaze mu mal vrátiť do dvoch
týždňov. Prvú čiastku vo výške 200.000,- Sk mu požičal asi v mesiaci august až september 2004 a druhú

čiastku vo výške 50.000,- Sk asi za týždeň po zapožičaní prvej sumy. Presný dôvod mu neuviedol., len
mu povedal, že od mamy už má napožičiavané a nemôže si dovoliť ju s tým otravovať. V mesiaci apríl
2004 si od neho žiadne peniaze obžalovaný nepožičal. U W. I. nikdy žiadnu zbraň nevidel, nikdy mu o
žiadnej zbrani nehovoril a ak nejakú mal, tak on o tom nevedel.Svedok D. I., H. W. I., sa ku skutku vyjadriť nevedel, dozvedel sa o tom len od rodičov, s bratom sa o
tom nerozprával.

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia súdne lekárstvo I.. N. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal
v podstate v zhode so závermi znaleckého posudku zo dňa 17.12.2004, ktorý vypracoval s I.. I. R.,
ako aj so závermi uvedeným v dodatku k tomuto posudku zo dňa 15.12.2005. Zo záverov tohto
znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného I. Y. bolo

udusenie utopením po vhodení do vody pri predchádzajúcom priestrele hlavy a mozgu z krátkej ručnej
zbrane inou osobou. Vonkajšou ohliadkou tela poškodeného znalci zistili potriesnenie tela pieskom a
zeminou, masívne potriesnenie tváre zaschnutou krvou, odoznievanie mŕtvolnej stuhlosti na svalstve
brady, horných a dolných končatinách, strelnú ranu v ľavej spánkovej oblasti, odierky a podkožné
krvné výrony na hlave hrudníku a končatinách. Vnútornou ohliadkou znalci zistili strelný defekt v ľavej
spánkovejoblasti,priestrelklenbylebečnej-vstrelvľavejspánkovejkosti,výstrelvpravejtemennejkosti,

priestrel tvrdej a mäkkej pleny mozgu vľavo, priestrel mozgu z ľavej spánkovej oblasti smerom zľava
doprava spredu dozadu šikmo zdola hore cez mozgové tkanivo, priestrel mäkkej a tvrdej pleny mozgu
v pravej temennej oblasti, zástrel projektilu zo žltého kovu kónického tvaru v pokrývkach lebečných
- 17 -

v pravej temennej oblasti, v ďalšom zistili masívnu pľúcnu rozodmu, mestnanie krvi v orgánoch.
Vyšetrením výterov z hrtana, priedušnice a priedušiek po nanesení na mikroskopické sklíčka zistili
drobné trenie a stereomikroskopickým vyšetrením zistili prítomnosť drobných zrniek piesku. Vyšetrením

sterov z miesta vstrelu na koži v ľavej spánkovej oblasti, ako aj podkožia a vstrelu v ľavej spánkovej kosti
pomocou Lungeho činidla zistili pozitivitu splodín výstrelu. RTG vyšetrením lebky boli zistené strelné
zlomeniny - vstrel v ľavej spánkovej oblasti, výstrel v pravej temennej kosti, zástrel projektilu v podkoží
temennejoblasti.Mikroskopickýmvyšetrenímvýrezkovzpľúcbolozistenémasívnepresiaknutietkaniva,
popretŕhanie stien pľúcnych mechúrikov, prítomnosť drobných cudzorodých látok (zrniek) v prieduškách.

Nález rozsievok - súčasti vodného planktónu v pľúcach poukazuje na to, že tieto prenikli do pľúc z
vodného prostredia po vdýchnutí vody ešte za života poškodeného. Charakter strelného poranenia
mozgu poškodeného bol však tak rozsiahly, že aj bez vhodenia tela poškodeného do vodného prostredia
by bolo rozhodne došlo ku jeho smrti zlyhaním životne dôležitých centier mozgu v dôsledku jeho
priestrelu z krátkej ručnej zbrane inou osobou. Charakter pri pitve zistených poranení poukazuje na

to, že na ľavú spánkovú oblasť pôsobil projektil vystrelený z krátkej ručnej zbrane veľkou silou a
razanciou, projektil prenikol cez kožu, podkožie, ľavú spánkovú kosť, tvrdú a mäkkú plenu mozgovú v
ľavejspánkovejoblasti,pokračovalpriestrelommozguzľavadopravaspredudozadumiernešikmozdola
hore a končil priestrelom cez pravý temenný závit mozgu, mäkkú a tvrdú plenu mozgu v pravej temennej
oblasti, pravú temennú kosť ako zástrel v pokrývkach lebečných v pravej temennej oblasti. Strelný kanál

bol priamočiary dĺžky 15,2 cm, prebiehal zdola nahor pod uhlom 30 stupňov voči čelovej rovine a 20
stupňov voči horizontálnej rovine. Na oblasť hlavy, trupu a končatín tela poškodeného pôsobilo násilie
tupohranatým predmetom o väčšej styčnej ploche maximálne strednou silou a ťahom, účinkom ktorého
vznikli odierky a podkožné krvné výrony. Ponorením tela poškodeného pod vodnú hladinu došlo ku
prieniku vody do dýchacích ciest, čo viedlo ku zamedzeniu výmeny dýchacích plynov, nedostatočnému

okysličovaniu krvi a nedostatočnému prenosu kyslíka ku tkanivám, hlavne mozgu, čo viedlo v súčinnosti
so strelným poranením mozgu ku zlyhaniu jeho životne dôležitých centier a tým bezprostredne ku smrti.

Zo záverov dodatku k znaleckému posudku, ktorý bol vypracovaný po opakovaných tachymetrických
vyšetreniach a zameraniach vyplynulo, že utrpené zranenie poškodeného I. Y. zo dňa 13.10.2004 vo

večerných hodinách v osobnom motorovom vozidle v katastri obce Miloslavov - Štvrtok na Ostrove
(priestrel mozgu krátkou ručnou zbraňou zľava doprava) treba považovať za zranenie smrteľné,
jednoznačne zavinené konaním inej osoby. Vzhľadom na rôznorodosť výpovedí obžalovaného W. M.
a svedka W. I. za najpravdepodobnejšiu verziu mechanizmu smrti treba považovať dej, pri ktorom
obžalovaný W. M. z bezprostrednej blízkosti z krátkej ručnej zbrane strelil do ľavej spánkovej oblasti

poškodeného I. Y., ktorý sa nachádzal v polohe sediacej v miernom predklone a zohnutí tela zľava
doprava na prednom sedadle vedľa vodiča.Na hlavnom pojednávaní znalec však nevylúčil, že na základe pitevného nálezu mohla strieľať
aj iná osoba zo zadného sedadla predmetného motorového vozidla, avšak zotrval na tom, že
najpravdepodobnejším strelcom bol vodič tohto vozidla (obžalovaný W. M.). Pri predchádzajúcej

výpovedí na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2013 znalec taktiež vysvetlil, prečo si osvojili názory
konzultanta V.. D. G., keď uviedol, že
- 18 -

boli možné obidve alternatívy, preto požiadali o pomoc geodeta, ktorý má presnejšie prístroje na
zameranie a teda geodet sa vyjadril k pravdepodobnosti oboch verzií, avšak napriek tomu zotrval na
svojom konečnom závere, že najpravdepodobnejšia bola streľba z predného sedadla zľava doprava,
mierne zdola nahor spredu dozadu.

VtejtosúvislostivsúladesdôvodmiuvedenýmivuzneseníKrajskéhosúduBratislavazodňa28.09.2007
č. k. 1To/90/2007 súd nemohol prihliadnuť a ani neprihliadal na vyššie spomínaný doplnok k znaleckému
posudku, keďže je zrejmé, že tento vypracoval Ing. D. G., K. U. G..M..B.., teda T. D. C.I. F. I.. I. R. Z. I.. N.
Š., X.. tak, ako to vyplýva z uznesenia o pribratí znalcov, čiže ako dôkazný prostriedok nie je použiteľný.

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia súdneho lekárstva I.. M. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal v
zhode so závermi svojho písomne vypracovaného znaleckého posudku, z ktorých okrem iného vyplýva,
žeznalecsúhlasísozávermiposudkovznalcovI..N.Š.,X..Z.I..I.R.ohľadnepríčinyamechanizmusmrti
poškodeného, ako aj ohľadne možnej záchrany jeho života. Taktiež vyjadril súhlas s týmito posudkami
pokiaľ ide o vzdialenosť streľby, teda že v momente výstrelu sa ústie hlavne strelnej zbrane nachádzalo

v krátkej vzdialenosti od ľavej spánkovej oblasti hlavy poškodeného, nie vo vzdialenosti väčšej, ako je
približne dvojnásobok dĺžky hlavne strelnej zbrane, strelná zbraň v momente výstrelu nebola priložená
alebo pritlačená k ľavej spánkovej oblasti hlavy poškodeného. Znalec súhlasil aj s tým, že strelný kanál
prebiehal zľava doprava, spredu dozadu a zdola nahor, upravil len nepatrne jeho uhol, teda podľa neho
strelný kanál prebiehal voči čelovej rovine spredu dozadu pod uhlom približne 35 stupňov, zároveň

však skonštatoval, že tento zistený rozdiel je len mierny a z hľadiska posúdenia úrazového deja ho
možno považovať za nevýznamný. Na druhej strane však znalec nesúhlasil so znalcom I.. R., ktorý
uviedol vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom, že ak by sa poškodený nebol opieral hlavou - pravou
temennou oblasťou o tvrdý pružný predmet, došlo by ku priestrelu pokrývok lebečných pravej temennej
oblasti hlavy, pričom poukázal na to, že v súdnolekárskej praxi sú pomerne časté prípady, kedy pri

použití zbrane kal. 6,35 mm došlo k zástrelu hlavy bez toho, aby sa hlava v čase streľby v mieste
nálezu strely pod lebečnými pokrývkami opierala o pevný predmet, preto je toho názoru, že k zástrelu
hlavy poškodeného mohlo dôjsť aj bez opierania pravej temennej oblasti hlavy poškodeného. Vo svojom
znaleckom posudku taktiež poukázal na nesprávnosť grafickej prílohy č. 4 znaleckého posudku z odboru
geodézie v dôsledku nesprávneho natočenia hlavy poškodeného, pričom po vypracovaní novej grafickej

prílohy s natočením hlavy poškodeného v uhle 30 stupňov vzhľadom k čelovej rovine, čo je podľa
neho oveľa prirodzenejšie a najpravdepodobnejšie. Podľa novej grafickej prílohy vzájomná poloha a
vznik strelného poranenia nie sú v rozpore s pitevným nálezom. V tejto súvislosti znalec skonštatoval,
že vzájomná poloha strelca a poškodeného mohla byť v danom prípade akákoľvek, ktorú je možné z
anatomického hľadiska dosiahnuť.

V priebehu konania obhajoba predložila ako dôkaz znalecký posudok z odboru zdravotníctvo odvetvia
súdneho lekárstva C.. I.. I. R., X.. Z. taktiež F. C. F. B. G. Z. D. G. Š. na M. G. F. Z. V. Ú.V., I. Z. N. Ú.
Z. H. S.. V.. W. N., C.. Vzhľadom
- XX -

k tomu, že títo znalci nie sú zapísaní v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
a bolo nutné ich na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby vypočuť, pred samotným výsluchom obaja

zložili sľub znalca v zmysle ust. § 5 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
v znení neskorších predpisov.Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia súdneho lekárstva C.. I.. I. R., X.. na hlavnom pojednávaní
vypovedal v zhode so svojím písomne vypracovaným znaleckým posudkom, z ktorého okrem iného
vyplýva, že poškodený I. Y. utrpel priestrel lebky a zástrel hlavy. Ide o jednoznačne zranenie smrteľné

a ani okamžitou a vysokošpecializovanou lekárskou pomocou by nebolo možné poškodeného udržať
natrvalo pri živote. Aj z tohto znaleckého posudku vyplýva možnosť, že hlava poškodeného sa v čase
výstrelu nemusela opierať o tvrdú podložku a jej poloha mohla byť ľubovoľná. Aj tento znalec pripustil, že
zo súdnolekárskeho hľadiska mohlo dôjsť k tomuto zraneniu poškodeného spôsobom, ako ho popisuje
G. W. I..

Znalec z odboru strelivo a výbušniny so špecializáciou na ručné strelné zbrane a ich účinky, muníciu
a jej účinky a balistiku S.. V.. W. N., C.. v zhode so závermi svojho znaleckého posudku na hlavnom
pojednávaní okrem iného uviedol, že zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený nie je možné
jednoznačne určiť, v akej vzájomnej polohe bol poškodený I. Y. Z. B. W. M. v čase výstrelu, aj on potvrdil,
že ku vzniku zástrelu hlavy zbraňou kalibru 6,35 mm Browning nie je nutnou podmienkou, aby hlava

bola opretá v čase výstrelu o pevnú prekážku, práve naopak pri zásahu hlavy strelou tohto kalibru
za podmienok popísaných v spisovom materiáli dôjde s pomerne vysokou mierou pravdepodobnosti
ku vzniku zástrelu aj bez toho, že by bola hlava opretá o pevnú prekážku. Na hlavnom pojednávaní
taktiež dodal, že nie je schopný jednoznačne povedať, aká bola poloha páchateľa a poškodeného v
čase výstrelu. I keď znalci sa prikláňali k tomu, že strelcom bol vodič, on by v tomto smere nebol tak

odvážny k takémuto tvrdeniu, podľa neho mal lepšie podmienky ten, ktorý sedel vzadu, avšak bola by
to iba špekulácia, keďže nevieme presne, čo sa tam stalo.

Znalec z odboru psychológia odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých C.. V. B. na hlavnom
pojednávaní uviedol, že si na znalecký posudok, ktorý vypracoval v tejto veci už vôbec nepamätá a už ho

nemá ani k dispozícii, keďže už bol skartovaný, nakoľko povinná úložná doba je 10 rokov. Z uvedeného
dôvodu bol znalecký posudok predložený znalcovi, aby sa s ním oboznámil a následne uviedol, že sa
v plnom rozsahu pridržiava tohto znaleckého posudku, avšak vzhľadom na odstup času si už na bližšie
okolnosti vôbec nespomína.

Napokon bol predmetný znalecký posudok so súhlasom strán podľa § 268 ods. 2 Tr. por. na hlavnom
pojednávaní prečítaný, pričom z jeho záverov okrem iného vyplýva, že intelektový výkon obžalovaného
je v rámci pásma lepšieho priemeru populácie, schopnosť riešenia logických úloh je dobrá, v úlohách
náročných na abstraktné myslenie mierne narastá chybovosť výkonu, celkový pamäťový výkon je tiež
v rámci pásma priemeru populácie, individuálne je dobrá schopnosť asociačného učenia, slabšia je aj

krátkodobá vizuálna aj sluchová pamäť, čo mohlo byť ovplyvnené zhoršenou koncentráciou pozornosti
(asi pod vplyvom situácie), v rámci epizodickej pamäti je schopný zreprodukovať hlavné okolnosti
- 20 -

deja a dejové súvislosti, nevyskytla sa tendencia ku konfabuláciám, t. j. nesprávnemu a neúmyselnému
dopĺňaniu pamäťových medzier. Nezistili sa zjavné známky poukazujúce na možnosť organického
poškodenia centrálnej nervovej sústavy, nezistili sa známky duševného ochorenia, ani emočnej poruchy.
Znalec obžalovaného charakterizoval ako priemerne diferencovanú osobnosť s labilnou a menej

prispôsobivou emotivitou, môžu sa u neho vyskytovať aj impulzívnejšie reakcie, má sklon ku kolísaniu
nálad, snaží sa o dobrý vonkajší dojem, ktorým zakrýva vnútornú neistotu, resp. neistý vzťah k sebe,
má sklon k menej zrelým spôsobom správania, agresívne tendencie na jednej strane zvýraznené
nie sú, na druhej strane sú ale rigídnejšie, resp. menej účinné kompenzačné mechanizmy, takže
v neobvyklých, resp. vypätejších situáciách sa môžu agresívne impulzy prejaviť na báze vnútornej

neistoty, resp. napätia, či úzkosti. Obžalovaný je schopný správne vnímať realitu a vnímanú realitu
správne reprodukovať, ak vypovedal o trestnom čine vraždy inak, ako ho vnímal, ide o úmyselné
a cielené skresľovanie vnímanej reality (klamstvo) a nie o konfabulácie v patologickom zmysle. Na
základe všetkých okolností znalec považuje za pravdepodobnejšie, že skutočnosti zodpovedá výpoveď
obžalovaného zo dňa 17.10.2004, kde sa priznáva k vražde poškodeného Y.. Motívom konania

obžalovaného bol strach, resp. snaha vyhnúť sa niečomu pre neho nepríjemnému. K uvedenému znalec
v znaleckom posudku dodal, že obžalovaný hovoril o svojich vzťahoch s poškodeným KO. a najmä (v
tom čase) s druhým obvineným N. Z. G. I. málo, veľmi neurčito, podával aj protichodné vyjadrenia, preto
sa znalec domnieva, že obžalovaný mnohé okolnosti ich vzťahov úmyselne zatajuje, resp. skresľuje, čosťažuje presnejší rozbor motivácie jeho konania a s tým súvisí aj vyjadrenie sa k hodnovernosti jeho
výpovede.

Znalec z odboru zdravotníctvo odvetvia psychiatrie I.. C. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal v zhode
so závermi znaleckého posudku, ktorý vypracoval spoločne so znalcom I.. U. Ď., z ktorých okrem iného
vyplýva, že u obžalovaného znalci nezistili, že by v súčasnosti alebo v minulosti trpel duševnou chorobou
alebo poruchou, ani to, že by bol v čase činu pod vplyvom nejakých liekov alebo návykových látok.
Obžalovaný v čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a

mohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania. Znalci u obžalovaného
nezistili žiadnu duševnú chorobu, či poruchu, ktorá by u neho narušovala vnímanie prežitého deja alebo
ktorá by narušovala jeho správne reprodukovanie. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na
slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, preto nebola znalcami odporučená žiadna forma liečby.

Na hlavnom pojednávaní znalec okrem iného dodal, že u obžalovaného nebola zistená nejaká

mimoriadna dispozícia k agresivite. K resocializácii obžalovaného z hľadiska jeho duševného stavu
uviedol, že nie je žiaden dôvod na to, aby sa neadaptoval na bežný život, nič také u neho nenašli.

So súhlasom strán boli na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 268 ods. 2 Tr. por. prečítané
znalecké posudky KEÚ PZ Bratislava z odvetví kriminalistickej a súdnej chémie, kriminalistickej balistiky,

daktyloskopie,kriminalistickejbiológieagenetickejanalýzy(vrátanevýpovedeznalcaM..S.N.adoplnku
k znaleckému posudku z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy), znalecký posudok
znalca z odboru elektrotechniky V.. N. C., prečítaním znaleckého posudku znalca z odvetvia
- 21 -

toxikológie V.. N. I., X.. a znaleckého posudku znalca z odboru geodézie V.. Z. Y..

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odvetvia kriminalistickej

a súdnej chémie z 21.12.2005 č. p. PPZ-2014-4/KEU-EXP-BA-2005 vyplýva, že skúmaniu bola
podrobená šiltovka poškodeného I. Y., pričom bolo zistené, že v mieste mechanického poškodenia
šiltovky (na ľavej strane v oblasti šiltu) bola zistená prítomnosť veľkého počtu častíc, ktoré jednoznačne
pochádzajú z povýstrelových splodín, tieto majú zhodné chemické zloženie s časticami povýstrelových
splodím pochádzajúcich aj zo streliva predloženého ku skúmaniu k predmetnému prípadu na oddelenie

balistiky, t. j. streliva kal. 6.35 mm Br. zn. S&B.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odvetví kriminalistickej
balistiky, kriminalistickej daktyloskopie a kriminalistickej a súdnej chémie z 11.04.2005 č. p. PPZ-2014-2/
KEU-EXP-BA-2005 vyplývajú nasledovné skutočnosti:

· na balistické skúmanie bola predložená zbraň so zásobníkom, 1 ks strely a 5 ks nábojov, pričom bolo
zistené, že sa jedná o zbraň zn. DUO, kal. 6,35 mm Br, výrobného čísla 141831, so zásobníkom a
náboje kal. 6,35 mm Br, zbraň i náboje boli streľbyschopné, pričom predložená strela a zaistená strela
predložená na skúmanie bola vystrelená z predloženej zbrane,
· na chemické skúmanie bola predložená 1 ks lopata, 1 ks rýľ, vzorka zeminy z miesta nálezu mŕtvoly

poškodeného a stopy z rúk a hlavy poškodeného, pričom bolo zistené, že zemina z predložených
nástrojov (lopata, rýľ) a zemina z miesta nálezu mŕtvoly poškodeného vzhľadom k rozdielnym farebným
odtieňom, mineralogickému zloženiu a morfológii zložiek nie je možné považovať za zhodné a pokiaľ
ide o stopy zaistené z rúk a hlavy poškodeného neboli vhodné ku skúmaniu prítomnosti povýstrelových
splodín,

· na daktyloskopické skúmanie boli predložené 1 ks prázdnej krabičky od cigariet zn. Marlboro
a 2 ks zapaľovače červenej a modrej farby, pričom na týchto neboli zaistené žiadne stopy
vhodné k daktyloskopickému skúmaniu a z tohto dôvodu nemohlo byť ani vykonané porovnanie z
daktyloskopickým odtlačkami rúk mŕtvoly poškodeného.

Z výpovede znalca KEÚ PZ Bratislava z odvetvia kriminalistickej chémie RT.. S. N.O. v prípravnom
konanívyplýva,žezotrvávanazáverochvyššieuvedenéhoznaleckéhoposudku(týkajúcehosaodvetvia
kriminalistickej chémie), pričom na otázky vyšetrovateľa dodal, že predložená vzorka zeminy z miesta
nálezu mŕtvoly poškodeného I. Y. obsahovala štrk, pričom vzorky odobraté z predloženej lopaty a rýľaobsahovali hlinito-piesčitú zeminu, t. j. obsahovali ílovité frakcie a piesočnaté jemnozrnné frakcie, teda
išlo o zmiešanú pôdu. Pripustil možnosť, že by po rýchlom premytí týchto nástrojov by na nich ostali len
určité frakcie, keby sa jednalo o štrk, íl a piesok, štrk by sa mohol, separovať aj bez umytia nástrojov a

zostali by len jemnozrnné zložky zeminy - íl a piesok.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odvetvia kriminalistickej
biológie a genetickej analýzy zo dňa 29.05.2005 č. p. PPZ-2014/KEU-BA-EXP-2005 okrem iného
vyplýva, že skúmaním boli na šiltovej čiapke, tričku, mikine tmavomodrej farby, šuštiakových nohaviciach

a teniskách dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Vo výteroch spod nechtov poškodeného I. Y. bola
dokázaná prítomnosť
- 22 -

nešpecifikovaného biologického materiálu ľudského pôvodu. Z krvných stôp zaistených zo šiltovej
čiapky, trička bielej farby, šuštiakových nohavíc a taktiež z biologického materiálu z výterov spod nechtov
poškodeného bola izolovaná DNA, pričom jej porovnaním z DNA profilom porovnávacej vzorky tekutej
krvi poškodeného bola zistená zhoda (okrem krvnej stopy na šuštiakových nohaviciach, nakoľko analýza
DNA bola neúspešná), teda pôvodcom krvných stôp ako aj pôvodcom biologického materiálu zaisteného

z výterov pod nechtov bol poškodený I. Y..

Z doplnku k znaleckému posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave z odvetvia
kriminalistickej biológie a genetickej analýzy č. p. PPZ-2014-KEU-BA-EXP-2005 zo dňa 10.10.2005
okrem iného vyplýva, že predmetom skúmania boli zaistené krvné stopy 1 až 9 pri dodatočnej ohliadke

osobného motorového vozidla Škoda Octavia, ktoré okrem stôp č. 6 a č. 8 boli vyhodnotené ako
upotrebiteľné pre expertízne skúmanie. Zo stôp č. 4 a č. 9 bola izolovaná DNA (z ostatných stôp nebola
DNA analýza vykonaná), pričom z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že DNA profily zo stôp č. 4 a č. 9
pochádzajú od jedinca mužského pohlavia a sú navzájom zhodné, pričom tento DNA profil je zhodný
s DNA profilom porovnávacej vzorky tekutej krvi poškodeného, čiže pôvodcom týchto krvných stôp bol

poškodený I. Y..

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odvetvia kriminalistickej
chémie zo dňa 07.05.2007 č. p. PPZ-2014-8/KEU-BA-EXP-2005 vyplýva, že prítomnosť častíc
pochádzajúcich z povýstrelových splodín bola zistená na leme ľavého rukáva predloženej bordovej

mikiny. Na leme pravého rukáva predloženej mikiny a ani na predložených rifľových nohaviciach
prítomnosť častíc pochádzajúcich z povýstrelových splodín nebola zistená.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru elektrotechniky slaboprúdovej V.. N. C. vyplýva, že predmetom
skúmania bol predložený mobilný telefón zn. Nokia 6230 so SIM kartou, pričom neboli zistené žiadne

relevantné skutočnosti vo vzťahu k predmetnej kauze.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo odvetvia toxikológie V.. N. I., X.. vyplýva, že
toxikologicko-chemickou analýzou krvi, moču a žalúdočného obsahu poškodeného I. Y. zameranou na
dokázanie prítomnosti etylalkoholu, iných prchavých látok, na záchyt a dôkaz drog liečiv a iných látok s

možným toxickým pôsobením bol zistený negatívny výsledok na tieto látky. Vo vzorke krvi poškodeného
sícebolzistenýalkoholokoncentrácii0,04g/kg(promile),čovšaktiežzodpovedánegatívnemuvýsledku
z hľadiska hodnotenia aktuálneho ovplyvnenia alkoholom.

Znalecký posudok znalca z odboru geodézie V.. Z. Y., ktorý v rámci trestného konania predložila

obhajoba, je vlastne reakciou na znalecký posudok Ing. D. G. (z odboru geodézie), keď tento znalec
v tomto svojom posudku spochybňuje záver V.. G. ohľadne najpravdepodobnejšej polohy strelca a
poškodeného, ktorý je podľa neho v rozpore s výsledkami pitvy poškodeného. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, čo už je vyššie uvedené, že v tomto konaní nemožno prihliadnuť na závery znalca V..
G. z dôvodu, že ako znalec do konania nikdy nebol, pribratý, vystupoval iba ako konzultant

- 23 -znalcov z odboru zdravotníctvo odvetvia súdneho lekárstva I.. N. Š., X.. Z. I.. I. R.. Napokon tento dôkaz
na hlavnom pojednávaní ani vykonaný vôbec nebol.

V zmysle ust. § 270 ods. 1 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní oboznámené vecné dôkazy a to šiltovka
(patriaca poškodenému), mikina bordovej farby, rifle a pár ponožiek (veci, ktoré mal G. I. na sebe v čase
skutku).

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 269 Tr. por. je treba poukázať

najmä na:
· zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody obžalovaného, z ktorej vyplýva, že k obmedzeniu
osobnej slobody menovaného došlo dňa 15.10.2004 v čase o 10:45 hod.,
· policajný záznam spísaný jedným zo zasahujúcich príslušníkov PZ dňa 15.10.2004, z ktorého vyplýva,
že obžalovaný sa pred zadržaním snažil utiecť na motorovom vozidle VW Passat, nereagoval na výzvy
na zastavenie, zastavil až po tom, čo bol zablokovaný policajnou hliadkou,

· zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, ktorá bola vykonaná dňa 15.10.2004 v
katastrálnom území obce Hubice, ktoré pri previerke výpovede označil svedok W. I. a to jednak na
mieste, kde bol z vozidla vytlačený zastrelený spolujazdec, na mieste, kde bol hodený do jazera, ako
aj na mieste, kde bol tento muž zakopaný (kde skutočne aj došlo k nálezu mŕtvoly poškodeného) a
taktiež na mieste, kde páchateľ odhodil šatstvo poškodeného (za obcou Štvrtok na Ostrove v smere na

Miloslavov), kde boli nájdené odevné zvršky poškodeného (mikina tmavej farby, tričko bielej farby zn.
Adidas,tmavomodréšuštiakovénohaviceabotaskyzn.Adidas),súčasnebolizaistenévecné,biologické
i chemické stopy, čo všetko bolo fotograficky zadokumentované,
· fotodokumentácia z miesta nálezu ošatenia poškodeného I. Y. v katastri obce Štvrtok na Ostrove,
· fotodokumentácia zo súdnej pitvy poškodeného I. Y.,

· zápisnice o dodatočných ohliadkach miesta činu zo dňa 07.07.2005 a 21.07.2005, ktoré boli vykonaná
v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, ev. č. PK-411BA, kde došlo k vražde poškodeného
s fotodokumentáciou, v rámci ktorých boli jednak zaistené biologické stopy (pri druhej mikroskopické
stopy),akoajponanesenívrstvyroztokurozprášenímbolivysvietenékrvnéstopylatentnéhocharakteru,
pričom boli jednoznačne viditeľné obrazce biologického materiálu - krvi po ich odstraňovaní utieraním a

to ako v oblastiach medzi sedadlami vodiča a spolujazdca pri parkovacej brzde po celej dĺžke, priestor
vedľa časti na uloženie dolných končatín spolujazdca vodiča vľavo k prístrojovke, plastová časť z vnútra
na dverách spolujazdca vodiča, stĺpik na strane spolujazdca vodiča z vnútornej strany, dolná časť pod
stĺpikom a časť na zadných pravých dverách z vnútornej časti plastu pod kľučkou na otváranie dverí
a aj spodnej časti zadných pravých dverí, ktoré sa tiahlo na tapacírung pod nohami spolujazdca za

spolujazdcom vodiča,
· zápisnica o previerke výpovede svedka W. I. zo dňa 15.10.2004 s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva,
že všetky skutočnosti, ktoré svedok Libor Mosnár uvádzal sa potvrdili, bolo zistené miesto spáchania
trestného činu, miesto zakopania obete, ako aj miesto, kde boli odhodené šaty obete,

- 24 -

· zápisnice o vydaní vecí svedkom W. I. zo dňa 16.10.2004 (pištoľ, ktorou bol zavraždený poškodený,

spolu so zásobníkom a 5 ks nábojov), zo dňa 15.10.2004 (lopata a rýľ, ktoré boli použité na zakopanie
mŕtvoly poškodeného, oblečenie, ktoré mal v čase skutku na sebe), zo dňa 15.10.2004 (mobilný telefón
zn. Nokia 3310 s baterkou, šiltovka a kľúče od bytu, ktoré patrili poškodenému a ktoré schoval pri
garážach v Bratislave na Antolskej ulici),
· zápisnica o vydaní veci svedkyňou W. Č. zo dňa 16.10.2004 (mobilný telefón zn. Nokia 6230 so SIM

kartou a SD kartou, patriace obžalovanému Ladislavovi M.Á.),
· zápisnica o vydaní veci Ľ. X. F. dňa 16.10.2004 (osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, striebornej
farby),
· zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 15.04.2005 s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že tento
bol vykonaný podľa verzie obžalovaného W. M. v motorovom vozidle rovnakého typu a farby pomocou

figurantov znázorňujúcich poškodeného I. Y. a svedka W. I., pri tomto obžalovaný demonštroval situáciu
v aute v čase činu, pričom uviedol, že pri manipulácii s telom nebolo počuť žiadne vzdychy chrčanie, ani
prejavy dýchania, ani jeden z nich sa však osobitne nepresviedčal o tom, či poškodený žije alebo nie,
on bol presvedčený, že nežije, oblečenie, ktoré mal v ten deň na sebe a bolo od krvi, zahodil v Rači dokontajnera, pred tým, ako pištoľ preložil dozadu za sedadlo auta, ju mal zastrčenú bez puzdra za pásom
nohavíc, priznal, že okrem tejto zbrane, ktorú mu zabezpečil asi pred dvoma týždňami W. I., vlastnil aj
druhú zbraň zn. Glock 19 kal. 9 mm, túto však asi týždeň pred skutkom predal mužovi prezývanému

Nindža za 20.000,- Sk, o tom sa však s Liborom I. nerozprával, zbraň nenosil obtiahnutú,
· zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 15.04.2005 s fotodokumentáciou (vrátane zápisnice z
doplnkového merania k vyšetrovacím pokusom zo dňa 30.09.2005), z ktorej vyplýva, že vyšetrovací
pokus bol vykonaný podľa verzie svedka W. I., z ktorej vyplýva, že svedok demonštroval priebeh skutku
počas jazdy v aute, pričom tento sa zhodoval s jeho predchádzajúcimi výpoveďami, okrem toho dodal, že

po výstrele počas jazdy v aute po dobu asi 8 minút počul poškodeného jedenkrát zachrčať, potom už nič
nepočul, bol presvedčený, že poškodený je po výstrele do hlavy mŕtvy, osobitne sa však nepresviedčal,
či tomu tak skutočne je, či tak urobil obžalovaný, nevedel, taktiež ukázal, ktoré časti vozidla videl
obžalovaného handrou utierať, ku zbraniam, ktoré mal obžalovaný uviedol, že malú pištoľ nosieval vo
vrecku a väčšiu zn. Glock za pásom nohavíc, nakoľko nemal zbrojný pas, nosenie tej väčšej zbrane mu
robilo problémy, preto mu na požiadania zohnal menšiu, bál sa aj preto, že vystreliť ako prvý nechcel a

keby obžalovaný vystrelil zo zbrane Glock ako prvý, tak by s malou zbraňou kal. 6,35 mm nemal šancu
ubrániť sa,
· odpovede mobilných operátorov (Orange Slovensko, a. s., T-Mobile Slovensko, a. s.) na dožiadania
k telefónnym číslam 0908 788 068 (registrované na W. I.), 0915 765 412 (registrované na Ing. Petra
Králička), 0905 567 315 (registrované na I. Y.), 0905 424 458 (registrované na Dušana Guru), 0908 666

707 (neregistrované telefónne číslo), 0903 456 502 (registrované na CAFFÉ s.r.o. - BONOMI), 0903
411 661 (registrované na M. N.), 0903 481 358 (registrované na I. G.), 0903 462 131 (registrované
na I. D.) + výpisy odchádzajúcich hovorov, vrátane analýzy telefonických hovorov medzi obžalovaným,
poškodeným, svedkom
- 25 -

W. I. a ďalšími svedkami v čase bezprostredne pred skutkom, ako aj po jeho spáchaní, teda od
12.10.2004 až 14.10.2004,

· odpoveď OTP Banky Slovensko, a. s. na dožiadanie týkajúca sa účtu svedka Libora I. s
prílohami (zmluva, podpisový vzor, doklad o prevzatí platobnej karty, fotokópia občianskeho preukazu
menovaného, pokladničný doklad o hotovostnom výbere a výpis z tohto účtu),
· vyčíslenie pohrebných nákladov + pokladničné doklady (na sumu 324.153,40,- Sk),
· zmluva o pôžičke uzavretá medzi S. C. Z. M. N. S. XX.XX.XXXX na G. X.XXX.XXX,- Sk,

·. osvedčenie o evidencii vozidla (Škoda Octavia, ev. č. C.-XXXBA, v ktorom došlo ku vražde
poškodeného), z ktorého vyplýva, že v čase skutku bol majiteľom tohto vozidla svedok I. H..

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a

dospel k záveru, že na základe vykonaných dôkazov bolo nepochybne preukázané, že sa skutok stal,
tento je trestným činom a jeho páchateľom bol obžalovaný W. M..

Súd mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný W. M. po tom, ako si dňa 12.10.2004 požičal od
poškodeného I. Y. sumu 120.000,- Sk, dňa 13.10.2004 asi o 18:00 hod. v Bratislave pod zámienkou, že

pôjdu spolu pre peniaze na vrátenie pôžičky, obžalovaný W. M. vylákal poškodeného I. Y. do motorového
vozidla zn. Škoda Octavia, do ktorého v obci Miloslavov prisadol svedok W. I., následne v čase od
20:30 hod. do 20:45 hod. počas jazdy za obcou Miloslavov smerom na Štvrtok na Ostrove obžalovaný
W. M. v dobe, keď sa poškodený I. Y., sediaci vedľa neho na sedadle spolujazdca, predklonil, aby mu
zdvihol mobilný telefón, mu z bezprostrednej blízkosti z pištole kal. 6,35 mm, ktorú mal v ilegálnej držbe,

jedenkrát strelil do ľavej spánkovej časti hlavy, potom s autom prešiel ku jazierku nachádzajúcemu sa
v katastrálnom území obce Hubice, do ktorého v presvedčení, že je I. Y. mŕtvy, hodili jeho telo, nakoľko
sa telo nepotopilo, išli pre lopatu a rýľ, vrátili sa k jazierku, obžalovaný Ladislav M.y nebohého vyzliekol
donaha a jeho telo vhodili do vykopanej jamy a zahrabali zeminou, pričom bezprostrednou príčinou smrti
I. Y. bolo udusenie utopením po vhodení do vody pri predchádzajúcom priestrele hlavy a mozgu, ktorý

spôsobil také rozsiahle strelné poranenie mozgu, že aj bez vhodenia tela poškodeného do vodného
prostredia, by spôsobilo jeho smrť, skutku sa dopustil preto, aby poškodenému I. Y. nemusel vrátiť
dlhovanú sumu 120.000,- Sk.K tomuto záveru súd dospel najmä na základe svedeckých výpovedí W. I., ktorý ako očitý svedok
podrobne popísal celý priebeh skutku od telefonátov s obžalovaným dňa 13.10.2004, stretnutia s ním,
nastúpenia do motorového vozidla, ktorým prišiel na dohodnuté miesto, v ktorom bol poškodený, ktorého

nepoznal, ako aj samotné zastrelenie poškodeného obžalovaným počas jazdy, ďalej popísal aj to ako
sa chcel obžalovaný zbaviť tela poškodeného vhodením do jazera, čo nevyšlo, ako následne išli ku
nemu pre náradie potrebné na vykopanie hrobu, popísal spôsob, akým sa na miesto dopravili, ako
poškodeného pochovali, ako mu kázal zbaviť sa zbrane, ktorou bol zavraždený poškodený, ako aj vecí,
- 26 -

ktoré patrili poškodenému, ako aj ďalšie skutočnosti, tak ako je vyššie uvedené až po jeho telefonát na
políciu na druhý deň, v ktorom im oznámil, čo sa stalo.

Súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovedí tohto svedka, keďže počas celého konania
vypovedal rovnako, nemenil svoje výpovede, rovnako popísal skutok aj pri konfrontácii s obžalovaným
v prípravnom konaní a taktiež aj pri vyšetrovacom pokuse. Navyše bol to práve svedok, ktorý oznámil
skutok polícii na druhý deň, pri previerke výpovede polícii presne označil miesto, kde obžalovaný vytlačil
telo poškodeného z motorového vozidla, kde telo vhodili do jazera, taktiež aj miesto, kde poškodeného

zakopali, napokon označil aj miesto, kde boli dohodené odevné zvršky poškodeného, vydal polícii
nástroje, ktoré použili na zakopanie tela poškodeného a taktiež vydal aj ďalšie veci poškodeného
(mobilný telefón, šiltovka, kľúče od bytu), ktoré na pokyn obžalovaného schoval a taktiež aj zbraň, ktorou
bol poškodený zavraždený, ktorej sa mal na základe pokynu obžalovaného zbaviť hodením do Dunaja.

K uvedenému je nutné dodať, že v prípade, ak by sa svedok dopustil tohto trestného činu, bolo by
úplne nelogické, aby spáchanie skutku oznamoval polícii, označil miesto, kde bolo zakopané telo
poškodeného, aj ďalšie miesta, na ktorých s telom manipulovali a kde vyhodili jeho odevné zvršky,
nevydával by im vražednú zbraň, nástroje použité na pochovanie poškodeného a jeho ďalšie veci,
nakoľko by sa takýmto spôsobom vystavoval veľkému riziku, že by sa polícii podarilo zadovážiť dôkazy

svedčiace v jeho neprospech. V prípade, ak by sa sám dopustil prejednávaného skutku, možno
dôvodne predpokladať, že by konal presne naopak, snažil by sa zahladzovať stopy zbavovaním sa
zbrane, nástrojov i vecí poškodeného, vrátane jeho tela, aby sa tieto nenašli a aby takýmto spôsobom
minimalizoval šancu na jeho odhalenie ako páchateľa skutku.

Svedecké výpovede W. I. navyše sú podporené aj listinnými dôkazmi, z ktorých je treba dať do
pozornosti najmä zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnice o dodatočných
ohliadkach miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnicou o previerke výpovede s fotodokumentáciou,
fotodokumentáciu z miesta nálezu ošatenia poškodeného, zápisnicu o vyšetrovacom pokuse.

Napokon aj samotný obžalovaný W. M. vo svojej prvej výpovedi po vznesení obvinenia za prítomnosti
obhajcov i prokurátora, v ktorej spáchanie skutku v plnom rozsahu priznal, popísal samotný priebeh
skutku v zhode s tým, ako o tom vypovedal svedok Libor I..

Pokiaľ ide o výpovede ostatných vyššie uvedených svedkov, títo sa k samotnému skutku nevedeli

vyjadriť, avšak viacerí potvrdili, že obžaloD. M. mal finančné problémy, často si požičiaval finančné
prostriedky (svedkovia S. Č., C. Č., S. K., I. D., M. N.).

Je síce pravdou, že napriek viacerým znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo odvetvia súdneho
lekárstva a výpovediam znalcov, ako aj znaleckých posudkov predložených v priebehu konania

obhajobou z odboru strelivo a výbušniny so špecializáciou na ručné

- 27 -

strelné zbrane a ich účinky, muníciu a jej účinky a balistiku, taktiež z odboru zdravotníctvo odvetvia
súdneho lekárstva a z odboru geodézie sa nepodarilo jednoznačne objasniť, či smrtiaci výstrel na
poškodeného I. Y. D. osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia prišiel zo sedadla vodiča, kde sedelobžalovaný W. M. alebo zo zadného sedadla, kde bol v čase skutku svedok W. I.. Na druhej strane je
však nutné uviesť, že znalci ani jednu z týchto možností jednoznačne nevylúčili. Keďže však dôkazy je
nutné hodnotiť nielen jednotlivo, ale i vo vzájomných súvislostiach, súd mal napriek tomu za preukázané,

že páchateľom skutku bol vodič predmetného vozidla, teda W. M..

Súd obhajobu obžalovaného (po zmene výpovede) spočívajúcu v tom, že páchateľom skutku bol svedok
W. I., vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Jeho obranu súd považoval
za nevierohodnú, nebola podložená žiadnymi dôkazmi, práve naopak na základe vyššie uvedených

vykonaných dôkazov bola dostatočne vyvrátená.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti niektoré tvrdenia obžalovaného v tomto konaní, ktoré boli na
základe vykonaných dôkazov vyvrátené.

Obžalovaný W. M. vo svojej výpovedi tvrdil, že svedkovi Liborovi Mosnárovi požičal v apríli 2004 naraz

2.500.000,- Sk, ktoré si požičal za tým účelom od svojich známych, medzi ktorými menoval I. D., S. K.,
S.Z. Č. Z. Ď., U. D. U. G. D., G. I. D. G. požičal obžalovanému spolu asi 1.320.000,- Sk, ale nie naraz,
ale postupne od mája do septembra 2004, pritom mu ako dôvod pôžičky uviedol vyplatenie poplatku v
banke, od ktorej mal dostať 18.000.000,- Sk, svedok S. K. mu požičal spolu asi 250.000,- Sk, tiež na
dvakrát a to v mesiacoch august - september 2004 a svedok S. Č. tiež asi 400.000,- Sk až 450.000,-

Sk, ale tiež postupne a nie naraz. Z výpovede družky obžalovaného Lenky Čajkovskej vyplynulo, že
obžalovaný si v mesiacoch júl až august 2004 prerábal svoj byt a z toho dôvodu v tom čase býval u nej.
C.Á. bytu si vyžaduje zvýšené výdavky, pritom zo mzdového listu obžalovaného je evidentné, že jeho
mesačný zárobok v roku 2004 ani raz nedosiahol sumu 5.500,- Sk. Napokon aj svedok W. I. poprel, že
by si od obžalovaného požičal takúto sumu.

Nevierohodnosti výpovedí obžalovaného napokon svedčí aj nelogickosť jeho obrany (napr. ak sa bál
W. I., C. O. M. N.Z., Y. G. U. Ú. H., H. G. W. I., Z. W. I. ho ukľudňoval, lebo ten bol po príchode k autu
vyľakaný, načo by ho polícia navádzala, aby okrem priznania uviedol aj ďalšiu osobu, ktorá ho mala
nahovoriť na vraždu, prečo pri výsluchu pred vyšetrovateľom za prítomnosti obhajcu a prokurátora, ani

pred sudcom konajúcim o návrhu na jeho vzatie do väzby, nepovedal „pravdu“ a potom, hoci ku zmene
jeho situácie nedošlo, po pol roku, čo bol vo väzbe, sa rozhodol „pravdu“ povedať a pod.) a tvrdenie,
že poškodeného usmrtil W. I., hoci tento poškodeného vôbec nepoznal a nemal ani žiaden dôvod ku
takémuto konaniu.

Naproti tomu obžalovaný W. M. mal čitateľný motív na usmrtenie poškodeného I. Y., keďže mu tento
požičalniezanedbateľnúsumupeňazí,ktorúnebolvdohodnutomtermíneschopnývrátiť.Poškodenému
klamal už v dobe, kedy si s ním dohováral stretnutie pri „Bunkri“, vediac, že mu peniaze na tomto stretnutí
nevráti a taktiež
- 28 -

klamal, keď mu tvrdil, že idú za jeho dlžníkom, od ktorého dostane peniaze, z ktorých mu dlh vráti a
v tomto omyle ho ponechal až do doby, pokiaľ ho neusmrtil a jeho telo neukryl, čím sa zbavil jedného

zo svojich veriteľov.

K výpovediam obžalovaného sa vyjadroval aj znalec z odboru psychológia odvetvia klinickej psychológie
detí a dospelých C.. V. B., keď v záveroch svojho znaleckého posudku skonštatoval, že obžalovaný
je schopný správne vnímať realitu a vnímanú realitu správne reprodukovať, ak vypovedal o trestnom

čine vraždy inak, ako ho vnímal, ide o úmyselné a cielené skresľovanie vnímanej reality (klamstvo)
a nie o konfabulácie v patologickom zmysle. Na základe všetkých okolností znalec považuje za
pravdepodobnejšie, že skutočnosti zodpovedá výpoveď obžalovaného zo dňa 17.10.2004, kde sa
priznáva k vražde poškodeného Y..

Obžalovaný W. M. ako trestne zodpovedný subjekt tým, že, iného úmyselne usmrtil a tento čin spáchal
z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného zločinu
vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku a to po stránke objektívnej i subjektívnej.S poukazom na ust. § 16 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov súd trestnosť činu
posudzoval podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, nakoľko podľa neskoršieho zákona

sa skutok posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, čo by v danom prípade iste nebolo.

Objektom obzvlášť závažného zločinu vraždy je ľudský život.

Objektívnou stránkou tohto trestného činu je usmrtenie človeka, čím sa rozumie zbavenie života živého

človeka bez ohľadu na to, aké prostriedky boli na to použité. Smrťou treba rozumieť biologickú smrť
mozgu (cerebrálna smrť), kedy už je vylúčené obnovenie vitálnych funkcií organizmu.

Subjektom obzvlášť závažného zločinu vraždy môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická
osoba (všeobecný subjekt), pričom obžalovaný je nepochybne trestne zodpovedným, keďže nebola
zistená žiadna okolnosť, ktorá by u neho trestnú zodpovednosť vylučovala (nedostatok veku, resp.

nepríčetnosť).

Z hľadiska subjektívnej stránky pri obzvlášť závažnom zločine vraždy Trestný zákon vyžaduje na jej
naplnenie úmyselné zavinenie, či už ide o priamy úmysel (dolus directus), kedy páchateľ chce spôsobiť
porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu, resp. o nepriamy úmysel (dolus eventualis), kedy

páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem ním
chránený, avšak súčasne je uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. V danom
prípade mal súd z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že obžalovaný konal v priamom
úmysle v zmysle ust. § 4 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov tak, ako je už
vyššie uvedené.

- 29 -

Kvalifikovaná skutková podstata podľa § 219 ods. 2 písm. j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v
čase spáchania skutku (iná obzvlášť zavrhnutiahodná pohnútka) je daná motivačným pozadím konania
obžalovaného, ktorým bolo zbavenie sa osoby, ktorej bol dlžný 120.000,- Sk, preto aby dlhovanú sumu,
ktorej sa poškodený domáhal, nemusel vrátiť. Uvedené jednoznačne nasvedčuje krajnej bezcitnosti a
neúcte obžalovaného k ľudskému životu.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného je veľmi vysoký, pričom tento je daný
súhrnom kritérií uvedených v ust. § 3 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku a to najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol trestným činom dotknutý, v danom prípade
ide o záujem spoločnosti na ochrane ľudského života.

Obžalovaný W. M. bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, pričom v prvom prípade sa na neho hľadí, ako by
nebol odsúdený (bol účastný amnestie zo dňa 14.07.1999), v druhom prípade bol rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 31.05.2018 č. k. 3T/53/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava
zo dňa 19.03.2019 č. k. 8To/9/2019 uznaný za vinného zo spáchania zločinu neodvedenia dane a

poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z
aktualizovanej lustrácie v Registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidované dva priestupky, v
oboch prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej dopravy, pričom tieto boli vybavené v blokovom
konaní uložením blokovej pokuty. Svojím posledným zamestnávateľom pred spáchaním skutku bol

hodnotený kladne. ÚVV a ÚVTOS Bratislava obžalovaného počas doby, čo bol vo väzbe, hodnotí ako
slušného, bezkonfliktného, jeho správanie bolo na požadovanej úrovni.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. účinného v čase spáchania skutku, prihliadol na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania

obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosti nápravy, pričom pri týchto úvahách nemohol opomenúť
aj skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo takmer 16 rokov a obžalovaný neniesol žiadnu vinu na
zjavných prieťahoch v tomto konaní.Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 33 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení
účinnom v čase spáchania skutku a na druhej strane ani žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 34 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Vzhľadom k tomu, že v tejto trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.05.2007
č. k. 3T/5/2006 obžalovaný bol právoplatne uznaný za vinného v bode 2) zo spáchania trestného činu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
v znení účinnom v čase spáchania skutku a v bode 3) zo spáchania trestného činu krivého obvinenia

podľa § 174 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, súd mu
podľa zásad uvedených v ust. § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku ukladal úhrnný trest za súbeh týchto troch trestných činov a to podľa zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (čiže trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom čase spáchania skutku) a za použitia tzv. asperačnej (zostrujúcej)
zásady, čo však reálne nemalo žiadny vplyv na trestnú sadzbu, ako je uvedená

- 30 -

v ust. § 219 ods. 2 Tr. zák., nakoľko nemohlo dôjsť ku zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby o tretinu

z dôvodu, že táto je 15 rokov, čo bola maximálna možná zákonom ustanovená výmera trestu odňatia
slobody v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku ustanovoval pre trestný čin
vraždy podľa § 219 ods. 2 trest odňatia slobody s trestnou sadzbou od 12 do 15 rokov alebo výnimočný

trest, ktorým sa rozumie podľa § 29 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku jednaktrestodňatiaslobodynad15rokovdo25rokovajednaktrestodňatiaslobodynadoživotie.

Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora na to, aby bol obžalovanému uložený výnimočný trest odňatia
slobody vo výmere 24 rokov, nakoľko ust. § 29 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase

spáchania skutku, ktoré upravovalo ukladanie výnimočného trestu odňatia slobody nad 15 rokov do
25 rokov, pre uloženie takéhoto trestu vyžadovalo súčasné splnenie dvoch podmienok a to, že stupeň
nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a to, že možnosť nápravy páchateľa je
obzvlášť sťažená. V danom prípade je súd toho názoru, že absentuje splnenie podmienky ohľadne
obzvlášť sťaženej možnosti nápravy páchateľa - nenasvedčujú tomu znalecké posudky, resp. výpovede

znalcov,zodborupsychológieazodboruzdravotníctvoodvetviapsychiatrieanapokonanisamotnýživot
obžalovaného po tom, čo bol prepustený z väzby, ktorý sa už nedopustil žiadneho násilného trestného
činu.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov,

čiže pri strede trestnej sadzby.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku súd obžalovaného
pre výkon uloženého trestu zaradil do II. nápravnovýchovnej skupiny, keďže má za to, že takto bude jeho
náprava lepšie zaručená so zreteľom na závažnosť trestného činu a stupeň narušenia páchateľa, ako aj

s prihliadnutím to, že od spáchania skutku uplynula doba takmer 16 rokov, než v III. nápravnovýchovnej
skupine, kam podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku sa zaraďujú páchatelia trestných činov, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. § 62 Tr. zák. č.
140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, medzi ktorými je aj trestný čin vraždy.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/, ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku
súd zároveň obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to pištole značky DUO, kal. 6,35 mm, výrobné
číslo 141831, keďže táto bola použitá na spáchanie trestného činu, s tým, že vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát.

Súd má za to, že takto uložené tresty sú dostatočné a splnia si svoj účel v zmysle ust. § 23 ods. 1 Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, ktorým je ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, zabránenie odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vychovanie k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.- 31 -

V rámci adhézneho konania si poškodená N. Y. uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas a to
vo výške 324.153,40,- Sk titulom pohrebných nákladov a s tým súvisiacich výdavkov a titulom vrátenia
požičanej sumy vo výške 120.000,- Sk, pričom súd na základe vykonaných dôkazov (pokladničné

doklady) mal za preukázanú škodu titulom pohrebných nákladov, ktoré po prepočte konverzným kurzom
činia sumu vo výške 10.759,92,- €, preto obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal k náhrade
škody v tejto výške.

Zároveň súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces z dôvodu, že pokiaľ ide o pôžičku obžalovaného od poškodeného, túto nemožno

považovať za škodu spôsobenú trestným

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia na podpísanom súde.
Poškodená má právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade

škody.

Okresný súd Bratislava I, odd. 3T
dňa 23.06.2020

Mgr. Pavol Tomík

predseda senátu