Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. november 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202314
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8822202314.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne v 1. rade: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom B. X/XX,XXX XX E. a žalobkyne v 2. rade: A. F., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/
XX,H.XXXXXI.D.,doručovaciaadresaB.X,XXXXXE.,obeprávnezastúpené:Advokátskakancelária
Babin, Petko & partners, s. r. o., Hlavná 29, Prešov proti žalovanému: J. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom K. XX/XX, XXX XX L., o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zdržaťsanakladanianehnuteľností,najmäpredaja,nájmu,zriadeniazáložného
práva k podielu 1 k celku zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. E., obec E., okres: Vranov nad Topľou, p.č. C
KN 1028/4 – záhrada vo výmere 3613 m2, C KN 1028/5 – zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 112
m2, p.č. C KN 1028/31 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 703 m2, C KN č. 1028/32 – zastavaná
plocha a nádvoria vo výmere 105 m2, rod. domu č. s. 8 stojaceho na p. č. C KN 1028/5 a p. č. C KN
1028/32 do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

U k l a d á žalobkyni v 1. rade v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti
žalobkyni v 2. rade a žalovanému návrh na začatie konania vo veci samej, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam uvedeným v ods. I.

Žalobkyni v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 21. 10. 2022 navrhli žalobkyne v 1. a 2. rade, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému zdržať sa nakladania nehnuteľností, najmä predaja,
nájmu, zriadenia záložného práva k podielu 1 k celku zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. E., obec E., okres:
Vranov nad Topľou, p. č. C KN 1028/4 – záhrada vo výmere 3613 m2, C KN 1028/5 – zastavaná plocha

a nádvoria vo výmere 112 m2, p. č. C KN 1028/31 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 703 m2, C
KN č. 1028/32 – zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 105 m2, rod. domu č. s. 8 stojaceho na p. č.
C KN 1028/5 a p. č. C KN 1028/32 do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva
žalobkyne v 1. rade.

Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade je matkou žalobkyne v 2. rade, starou matkou
žalovaného a manželkou neb. M. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 23. 01. 2001, naposledy bytom
E. N. X. Žalobkyňa v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.
ú. E., obec E., okres: Vranov nad Topľou, p. č. C KN 1028/4 – záhrada vo výmere 3613 m2, C KN 1028/5
– zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 112 m2, p. č. C KN 1028/31 – zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 703 m2, C KN č. 1028/32 – zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 105 m2, rod. domu č.

s. X stojaceho na p. č. C KN 1028/5 a p. č. C KN 1028/32. Po nebohom manželovi žalobkyne v 1. rade
prebehlo dedičské konanie pod sp. zn. 1D/65/01 Dnot 31/01 – Š. Keďže nebohý poručiteľ nezanechalzávet, dedičia zo zákona boli manželka a deti nebohého. Okrem žalobkyne v 2. rade to boli aj synovia
O. B., H. B. a neb. P. B., zomrel dňa 14. 02. 2021, naposledy bytom 094 02 E. N. X. Dedičstvo po neb.
synovi žalobkyne prebehlo pod sp. zn. 5D 101/2021 a jediným dedičom zo zákona je jeho syn, teda

žalovaný. Žalovaný oznámil listom z 16. 02. 2022 a zároveň aj výzvou realitnej kancelárie Bussines For
All, s. r. o. so sídlom vo Vranove nad Topľou z 20. 09. 2022 (ako ponuka predkupného práva žalobkyni
v 2. rade), že je podielový spoluvlastník v podiele 1 k celku u nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
k. ú. E., obec E., okres: Vranov nad Topľou, p. č. C KN 1028/4 – záhrada vo výmere 3613 m2, C KN
1028/5 – zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 112 m2, p. č. C KN 1028/31 – zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 703 m2, C KN č. 1028/32 – zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 105 m2, rod.
domu č. s. 8 stojaceho na p. č. C KN 1028/5 a p. č. C KN 1028/32. Zároveň obsahom listu je výzva na
konkrétnu sumu, ktorú žiada vyplatiť za svoj podiel, v opačnom prípade predá svoj podiel tretej osobe.
Žalobkyňa v 1. rade nadobudla nehnuteľnosti opísané v bode III. žaloby za trvania manželstva s neb.
manželom, spoločne postavili rodinný dom a tieto patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej
len „BSM“). Tento fakt je konštatovaný aj v bode II. A. dedičského rozhodnutia po neb. manželovi M. B..

Napriek tomuto faktu, notár, ktorý bol poverený prejednaním dedičstva po nebohom poručiteľovi, ako
súdnykomisár,vrozhodnutíodedičstveuviedol,ženehnuteľnosticitovanévbodeIII.žalobynadobúdajú
v podiele 1 k celku: žalobkyňa v 2. rade a nebohý syn H. B., právny predchodca žalovaného. Vydaným
rozhodnutím notár poverený prejednaním dedičstva bez akejkoľvek opodstatnenosti a v rozpore so
zákonom, pripravil o vlastníctvo žalobkyňu v 1. rade v rozsahu 1. Notár, ako súdny komisár, rozhodol v

prejednávanej veci v rozpore so zákonom, keďže predmetom dedičstva mal byť (po zaniknutom BSM),
po neb. manželovi žalobkyne, podiel 1 nehnuteľností opísaných v bode III. žaloby k celku a nie celé
nehnuteľnosti. Je pravdou, že dedičia sa dohodli, že po neb. poručiteľovi budú dediť žalobkyňa v 2. rade
a právny predchodca žalovaného, avšak len majetok, ktorého bol v čase smrti poručiteľ vlastníkom, nie
majetok žalobkyne v 1. rade. Žalobkyňa v 1. rade, stará matka (85 ročná) žalovaného, ktorá v rodinnom

dome býva, vystavala ho spolu s neb. manželom, bez vlastnej viny, rozhodnutím notára, sa ocitla v
situácii, že polovica jej vlastného domu bude predaná tretej osobe. Žalobkyňa v 2. rade je podielová
spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, ktorá od roku 2008 do roku 2020 investovala do rodinného
domu čs. X postavený na p. č. C KN 1028/5 a p. č. C KN 1028/32 sumu 31.580,- eur , v rámci ktorej bolo
realizované nová strecha (11.000,- eur ), kúpeľňa WC (4.000,- eur ), prístrešok na dvore + nová dlažba

okolo domu (9.000,- eur), kuchyňa (1.000,- eur) výmena okien a zamurovanie schodov (5.000,- eur)
so súhlasom právneho predchodcu žalovaného a v roku 2022 kanalizačnú prípojku v hodnote 1.580,-
eur. Žalobkyňa v 2. rade financovala investíciu prostredníctvom úspor a úverom vo výške 23.000,- eur,
ktorý spláca dodnes. Otec žalovaného bol vážne chorý a poberal invalidný dôchodok, preto nemohol
participovať na financovaní stavebných prác, ani splácaní úveru. Žalovaný, jej synovec, bez znalostí

všetkých súvislostí a bez komunikácie zaslal výzvu na výplatu podielu, v ktorej stanovil lehotu 30 dní, v
opačnom prípade ho predá tretej osobe. Žalobkyňa v 1. rade mieni podať žalobu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam uvedených v bode III. tohto návrhu podľa § 137 písm. c) CSP, keďže touto
žalobousaodstráninezákonnevzniknutýstavaobnovísavlastníckeprávožalobkynezápisomrozsudku
zápisom do katastra nehnuteľností. Keďže list žalovaného svedčí o tom, že mieni vysporiadať svoje

nároky v lehote 30 dní, žalobkyniam v 1. a 2. rade neodstáva nič iné, ako žiadať Okresný súd vo Vranove
nad Topľou o vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 písm. 1, 2 písm. d) CSP, dovtedy,
kým sa nevyrieši vlastníctvo žalobkyne v 1. rade.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

V zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

V zmysle § 328 ods. 1 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

Ako vyplýva z § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 336 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia
uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov

medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci
samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí
ustanovenie § 335 primerane.

Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si
potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6MCdo/5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,

vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5Obdo/33/2012)

Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí
osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6MCdo/5/2012)

Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp
opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť

ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku.

V danom prípade súd skúmal, či je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu
(žalobkyňami a žalovaným), prípadne, či je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (ako zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia). Po oboznámení sa s obsahom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu (predloženými listinnými
dôkazmi spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) dospel súd k záveru, že v danej veci
sa žalobkyne domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia dôvodne, nakoľko zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a to vo vzťahu k
sporným nehnuteľnostiam. Z predložených výpisov listov vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je

zrejmé, že ako vlastníci nehnuteľností, ktoré žalobkyňa v 1. rade nadobudla počas trvania manželstva,
sú zapísaní iba žalobkyňa v 2. rade a žalovaný, avšak z tvrdení žalobkyne v 1. rade vyplýva, že
nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas manželstva žalobkyne v 1. rade a poručiteľa po ktorom dedili
žalobkyňa v 2. rade a právny predchodca žalovaného, a teda po poručiteľovi mali žalobkyňa v 2.
rade a právny predchodca žalovaného dediť iba z jeho podielu vyporiadaného BSM a nie aj z podielu

žalobkyne v 1. rade, t. j. je tu osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
(§ 326 ods. 1 CSP). Z predložených listín má súd osvedčené, že žalovaný ponúkol žalobkyni v 2. rade
svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach (vo výške 1 k celku za sumu 22.000,- eur) s tým, že
ak ponuku nevyužije, tak bude nútený dať ponuku tretej osobe. Žalobkyne zatiaľ osvedčili, že existuje
vysoká pravdepodobnosť, že tieto nehnuteľnosti patria žalobkyni v 2. rade a žalovanému v menšom

podiele ako sú zapísané v Katastri nehnuteľností, pričom podielovou spoluvlastníčkou by sa mohla
stať aj žalobkyňa v 1. rade. Neodkladná úprava pomerov strán je podľa súdu preto dôvodná, nakoľko
žalobkyne osvedčili súdu, že bez neodkladnej úpravy pomerov strán by bolo ich právo k predmetným
nehnuteľnostiam ohrozené a to tým, keď žalobkyňa v 2. rade odmietne ponuku žalovaného, ktorý
po uplynutí lehoty ponúkne svoj podiel na predaj 3. osobe. V prípade úspechu žalobkyne v 1. rade

v konaní vo veci samej sa situácia zmení v tom, že podiel žalovaného by bol oproti súčasnej situácii
nižší. Navyše sledovaný účel nemožno v danom prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa
súdu nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný právny stav, ani sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do práv žalovaného. Súd má za to, že do právoplatného skončenia konaniao určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je potrebné vyriešiť danú situáciu vo vzťahu k žalobkyniam
tak, že súd obmedzí žalovaného v nakladaní s nehnuteľnosťami, preto návrhu žalobkýň na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods.1 CSP súd zároveň
rozhodol aj o trovách konania.

V danom konaní tak boli žalobkyne úspešné v celom rozsahu, pretože súd ich návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené im patrí nárok na priznanie náhrady trov
konania proti žalovanému v rozsahu 100 %

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručeniacestoutunajšiehosúdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP).