Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121205830
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4121205830.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: G.. C. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. M. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Matejom Marhavým, advokátom, so
sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 4, proti žalovaným: 1. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., D. XXX/
XX, 2. M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. XXX/XX, obaja zastúpení: HHB advokátska kancelária

s. r. o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 8/A, IČO: 52 274 896, o zriadenie vecného bremena práva
prechodu a uloženia povinnosti umožniť uloženie inžinierskych sietí, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhnutého proti žalovaným a tretej osobe: Západoslovenská distribučná, a.
s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade a o odvolaní
tretej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. apríla 2022 č. k. 10C/14/2021-241 vo
výroku I. takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o nariadení neodkladného
opatrenia (I.) m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Tretej osobe priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že žalovaným 1. a 2. a tretej

osobe uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie
odberného miesta s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXX na adrese H., N. XXX zriadeného k stavbe
žalobcu súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku CKN parcela č. 362/27, k. ú. N. do právoplatného
skončenia konania o určenie povinnosti žalovaných 1. a 2. zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
žalobcu. Výrokom II. pripustil zmenu žaloby tak, že žalobu rozšíril o určenie, že: „žalovaní sú povinní
zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k stavbe súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku

CKN parcela č. 362/27, k. ú. N. spočívajúcich v zamedzovaní prístupu k stavbe a v krokoch smerujúcich
k znemožňovaniu riadneho užívania uvedenej stavby". Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 230, § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 140
ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca podal dňa 23. 03. 2022 na súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požaduje, aby súd žalovaným 1. a 2. a spoločnosti
Západoslovenská distribučná, a.s. IČO: 36361518, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava ako tretej

osobe uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie
odberného miesta s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXX na adrese H., N. XXX zriadeného k stavbe
žalobcu súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku CKN parcela č. 362/27, k.ú. N.. Žalobca návrh
odôvodnil tým, že dňa 17. 03. 2022 mu bola zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. doručená
písomnosťoznačenáako„odstúpenieodzmluvyopripojeníodbernéhoelektrickéhozariadeniažiadateľa
do distribučnej sústavy" z dôvodu, že on ako odberateľ elektriny nevie preukázať „súhlas vlastníka

nehnuteľnosti/stavby,naktorejjeodbernéelektrickézariadeniezriadené".Západoslovenskádistribučná,
a.s. v sprievodnom e-maily uviedla že nemá záujem zmluvu ukončiť a odberné miesto odpojiť, ale konána žiadosť vlastníka nehnuteľnosti, t. j. na žiadosť žalovaných napriek tomu, že ju e-mailom zo dňa 02.
03. 2022 informoval o vlastníctve stavby a priložil aj listy vlastníctva, a tak po doručení odstúpenia bude
odberné miesto od distribučnej sústavy odpojené s tým, že pokiaľ mu súd poskytne ochranu formou

nariadeného neodkladného opatrenia bude môcť požiadať o uzatvorenie novej zmluvy o pripojení do
distribučnej sústavy". Trvala na tom, že list vlastníctva nie je dostatočným dokladom na preukázanie jeho
vlastníckeho alebo iného užívacieho práva k stavbe. Uviedol, že ani nový procesný poriadok nevylučuje
možnosť nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to bolo upravené pôvodne v
§ 76 ods. 2 OSP Konanie žalovaných zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov a je

evidentné, že mu ním môže vzniknúť škoda, ktorá je pretrvávajúceho a dlhodobého charakteru (nakoľko
ide už o jeho opakovaný pokus o odpojenie stavby od distribučnej siete elektriny). Reálnosť uplatnených
nárokov vyčerpávajúcim spôsobom zdokladoval písomnými listinami a fotodokumentáciou, priloženými
ako dôkazy k žalobe vo veci samej. Pokiaľ súd nariadi neodkladné opatrenie zamedzí pretrvávanie
stavu, v ktorom je on pretrvávajúco ohrozovaný v užívaní jeho vlastnej stavby, pričom žiadnej zo
strán sporu tým nebude spôsobená žiadna ujma. Aj podľa vyjadrení Západoslovenskej distribučnej

je zrejmé, že odstavenie stavby od distribučnej siete elektriny nie je v jej záujme a po nariadení
neodkladného opatrenia napojenie stavby na distribučnú sieť elektrickej energie obnoví, čo znamená,
že neodkladné opatrenie vyrieši aj dilemu distribútora elektrickej energie. Bez nariadenia neodkladného
opatrenia bude opakovane vystavený reálnej hrozbe odstavenia jeho stavby od distribučnej siete
elektriny, ktorá sa práve ku dňu podania tohto návrhu stala aj skutočnosťou a nemá žiadnu istotu v tom,

či sa neoprávnené zásahy zo strany žalovaných (pokiaľ ide o znemožnenie užívania stavby žalobcu
odpojením od distribučnej siete) nebudú opakovať. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 12Co/13/2021-26 zo dňa 17. marca 2021, ktorým sa v tejto právnej veci v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia sp. zn. 8C/2/2021) už raz neodkladné opatrenie nariadilo. Toto neodkladné
opatrenie bolo zrušené uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 16C/60/2021 zo dňa 01. 12. 2021 výlučne z

dôvodu, že následne podaná žaloba bola obsahovo odlišná od povinnosti nariadeného neodkladného
opatrenia (v súvislosti s pripojením elektrického zariadenia na stavbu žalobcu). Žalovaní zasahujú do
užívacej zložky vlastníckeho práva k jeho stavbe, a to zamedzovaním prístupu k stavbe a realizáciou
krokov smerujúcich k znemožňovaniu riadneho užívania stavby a Západoslovenská distribučná a. s.
ho paradoxne vyzýva na preukázanie súhlasu vlastníka stavby, ku ktorej mu svedčí zápis v katastri

nehnuteľností. Keďže súd zrušil pôvodné neodkladné opatrenie výlučne z dôvodu, že žaloba podaná
po nariadení neodkladného opatrenia nekorešpondovala s jeho petitom, rozširuje žalobu o výrok
podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a určenie, že žalovaní sú povinní zdržať sa zásahov do
jeho vlastníckeho práva k stavbe súpisné číslo 172, postavenej na pozemku CKN parcela č. 362/27,
k.ú. N. spočívajúcich v zamedzovaní prístupu k stavbe a v krokoch smerujúcich k znemožňovaniu

riadneho užívania uvedenej stavby s poukazom na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pripojil list
Západoslovenskej distribučnej, a. s. zo dňa 14. 03. 2022, jej e-mail zo dňa 14. 03. 2022, svoj e-mail
zo dňa 02. 03. 2022 a e-mail Západoslovenskej distribučnej zo dňa 23. 03. 2022. Zo spisu vyplýva, že
uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. 03. 2021 č. k. 12Co/13/2021-26 súd na návrh žalobcu
proti žalovaným 1. a 2. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1. a 2. ako vlastníkom

pozemkov, aby sa zdržali konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie
odberného miesta s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXX na adrese N. XXX, H. s odôvodnením, že
právny vzťah medzi žalobcom, ktorý je vlastníkom stavby a subjektmi protistrany 1. a 2., ktorí sú
spoluvlastníkmi pozemkov pod stavbou ako aj okolitými pozemkami, existuje, ale nie je upravený, a
práve preto vznikla potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá povedie k ochrane práv žalobcu, ako

vlastníkastavbybyťpripojenýnaodbernéelektrickézariadenie,ktorásanastavbenachádzaažalobcovi
uložil povinnosť podať žalobu o zriadenie vecného bremena voči vlastníkom do 30 dní od doručenia
uznesenia. Žalobca následne podal žalobu, ktorá sa vedie v tomto konaní, ktorou sa domáha, aby súd
zriadilvprospechvlastníkastavbyoznačenejakodielňas.č.172postavenánaparc.č.367/27zapísanej
v LV č. XXXX kat. úz. N. vecné bremeno právo prechodu pešo a dvojstopovým motorovým vozidlom

cez nehnuteľnosť označenú ako parcela č. 367/68 zastavaná plocha o výmere 722 m2 a žalovaným
1. a 2. uložil povinnosť strpieť a umožniť mu uloženie a napojenie sa na všetky inžinierske siete cez
uvedenú parcelu. Žalovaní podali následne návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, nariadeného
rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorému súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01. 12. 2021 č. k.
16C/60/2021-56 vyhovel s odôvodnením, že žalobca nepodal žalobu, ktorá mu bola uložená odvolacím

súdom, pretože formulácia žalobného návrhu nekorešponduje s uloženou povinnosťou. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 12. 2021. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
požaduje, aby súd uložil žalovaným a tretej osobe, a to spoločnosti Západoslovenská distribučná a. s.
povinnosť zdržať sa konania, ktoré by priamo alebo nepriamo malo za následok odpojenie odbernéhomiesta zriadeného na jeho stavbe, a teda podal znova návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
s rovnakým obsahom, o akom už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím odvolacieho súdu. Niet
pochýb o tom, že predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je spôsobilé

vytvoriť prekážku rozhodnutej veci, pretože však uvedené rozhodnutie bolo zrušené a prvý návrh
ani nesmeroval proti tretej osobe, a teda nie je zachovaná totožnosť účastníkov, nezakladá uvedené
rozhodnutie odvolacieho súdu prekážku rozsúdenej veci podľa § 230 CSP, a preto súd návrh žalobcu
prejednal a rozhodol o ňom. V konaní nie je sporné, že žalobca je vlastníkom stavby dielne so súp.
č. XXX, ktorá sa nachádza v katastrálnom území N. a žalovaní 1. a 2. sú podielovými vlastníkmi

zastavaného pozemku a aj priľahlých pozemkov, ale je sporné, či je možné prístup žalobcu k stavbe
zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena v práve prechodu a prejazdu, či je toto vecné bremeno
navrhnuté v nevyhnutnom rozsahu, či sú žalovaní povinní strpieť uloženie a napojenie stavby žalobcu
na všetky inžinierske siete, či je stavba žalobcu neoprávnená a či má byť prikázaná do vlastníctva
žalovaných podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy medzi zmluvnými stranami
doposiaľ nie sú upravené, tak ako tomu bolo aj v štádiu rozhodovania odvolacieho súdu o prvom návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, a pretože žalobca osvedčil, že žalovaní mu svojim konaním
opäť zasahujú do práv a právom chránených záujmov v užívaní jeho stavby, pretože z pripojeného listu
Západoslovenskej distribučnej, a. s. zo dňa 14. 03. 2022 a jej e-mailov zo dňa 14. 03. 2022 a zo dňa
23. 03. 2022 vyplýva, že Západoslovenská distribučná, a. s. odstúpila na základe žiadosti žalovaných
od zmluvy o pripojení odberného miesta zriadeného na stavbe z distribučnej sústavy, osvedčil potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 1 CSP, ktorá opäť povedie
k ochrane jeho práv, ako vlastníka stavby byť pripojený na odberné elektrické zariadenie, ktorá sa na
stavbe nachádza. Nariadením neodkladného opatrenia nemôže byť žalovaným 1. a 2., ktorí sú iba
vlastníkmi priľahlého a zastavaného pozemku zasiahnuté do ich práv a právnom chránených záujmov
neprimeranýmspôsobom,apretoimsúdprvejinštanciepodľa§325ods.2písm.d)CSPuložilpovinnosť

zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta.
Pretože Civilný sporový poriadok nevylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej
osobe, v ktorom smere súd prvej inštancie navyše poukazuje napr. aj na uznesenie Krajského súdu v
Nitre zo dňa 03. 12. 2018 č. k. 8Co/276/2018-271 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 28. 11. 2018 sp. zn. II ÚS 546/2018-21 a rovnakú povinnosť uložil aj tretej osobe, ktorá nie je

stranou tohto sporu, a to Západoslovenskej distribučnej, a. s., pretože jeho nariadením nemôže byť ani
tejto spoločnosti zasiahnuté neprimerane do jej práv a povinností. Pretože žalobca rozšíril žalobu tak,
že požaduje, aby súd uložil žalovaným aj zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva k stavbe, s čím
je nariadené neodkladné opatrenie obsahovo totožné, pričom bolo nariadené po začatí tohto konania,
súd prvej inštancie neuložil žalobcovi podať žiadnu žalobu podľa § 336 ods. 1 CSP, a to ani žalobu o

zriadenie vecného bremena, ktoré pripadá do úvahy, v prípade ak by súd o vzájomnej žalobe rozhodol
podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože inak je možné vecné bremeno rozhodnutím súdu
zriadiť iba podľa § 142 ods. 3 a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a v prejednávanej veci nejde
ani o jeden z týchto prípadov. Hoci to žalobca nenavrhol, súd trvanie neodkladného opatrenia podľa §
330 ods. 1 CSP ohraničil právoplatným skončením konania vo veci samej, pretože vzhľadom na podanú

žalobu o určenie povinnosti žalovaných 1. a 2. zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu nie je
dôvod, aby neodkladné opatrenie trvanie trvalo po dlhší čas. Pretože žalobca rozšíril žalobu o určenie
povinnosti žalovaných zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva podľa § 140 ods. 1 CSP, a pretože
výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom aj o zmenenej žalobe, súd prvej inštancie rozšírenie
žaloby podľa § 142 ods. 1 CSP pripustil.

2. Proti tomu rozhodnutiu podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie vo
výroku I. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a uviedli, že neodkladné opatrenie
bolo vydané na základe návrhu žalobcu zo dňa 23. 03. 2022, ktorý podľa ich názoru neobsahoval
podstatné náležitosti potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia. Absentuje v ňom naliehavosť a

nevyhnutnosť úpravy vzťahov medzi stranami sporu, ako aj neodôvodnené ohrozenie práv žalobcu.
Chýba tiež vysvetlenie, presne ktoré právo žalobcu má byť súdom tak chránené, že má dôjsť na
základe požadovaného neodkladného opatrenia k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, ktoré
štandardne patrí k jednému z najviac chránených práv v našom právnom poriadku. V neposlednom
rade si uviedli, že súd pri vydaní neodkladného opatrenia nesprávne vyhodnotil stret dvoch vlastníckych

práv strán sporu a nesprávne aplikoval jedno zo základných pravidiel právneho poriadku, podľa ktorého
„sloboda jedného končí tam, kde sa začína sloboda druhého", ktoré platí naprieč všetkými ľudskými
právami a slobodami, medzi ktoré patrí aj vlastnícke právo. Poznamenal, že skutočnosť, že súd vydaním
neodkladného opatrenia chráni protiprávne správanie žalobcu, na ktoré upozorňujú už od začiatkutohto sporu. Žalobca ako vlastník stavby so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registra „C"
č. 367/27 nachádzajúcej sa v katastrálnom území N. (ďalej len „stavba") sa dlhodobo správa k ich
pozemkom, na ktorých má umiestnenú svoju stavbu, a ktoré sú okolo tejto stavby (ďalej len „pozemky"),

ako keby boli jeho vlastné. Nepýta si od nich žiaden súhlas na ich zapratanie, užívanie a rozhodne
ich nevyužíva len za účelom prístupu do svojej stavby. K uvedenému tvrdeniu predložili aj fotky, ktoré
boli nimi (žalovanými) urobené na pozemkoch dňa 06. 05. 2022. Žiadnu z vecí, ktoré je vidieť na
fotkách uložené popri stavbe na pozemkoch (biele motorové vozidlo, bicykel, práčka, sušičky na prádlo,
rôzne nábytky, fúrik, kade, rebrík, stavebný odpad, cirkulárka, prívesný vozík a pod.), im nepatria. Z

toho vyplýva, že tieto veci patria žalobcovi, resp. sú tam uložené v dôsledku jeho činnosti. Považovali
za veľmi dôležité uviesť, že žalobca si nikdy od nich nepýtal súhlas, či si môže uvedené veci na ich
pozemkoch ponechať a nikdy sa ich nespýtal, či im je niečo dlžný za takéto užívanie ich pozemkov.
Rovnako tak postupoval aj v prípade napojenia stavby na elektrickú sieť. Keďže stavba je pripojená
k elektrickej sieti tak, že káble vedú od stavby vzduchom k najbližšiemu bodu pripojenia (stĺp), t. j.
vedú ponad ich pozemky, mal by mať žalobca od nich na takéto vedenie káblu súhlas alebo vecné

bremeno. Žalobca si takýto súhlas alebo vecné bremeno nikdy nepýtal a vôbec sa nepýtal, či majú
záujem o nejakú odplatu za obmedzenie ich vlastníckeho práva. Preto veľmi citlivo vnímajú vydané
neodkladnéopatrenieapovažujúhozaakt,ktorýmsúdchránitakékonaniežalobcu,ktoréhruboignoruje
ich vlastnícke právo k pozemkoch. Keďže ich vlastnícke právo k pozemkom je porušované žalobcom
tým,ženapojeniestavbyjerealizovanéponadichpozemky,zopatrnostiuviedli,že„pozemokzahŕňatiež

priestor pod povrchom a nad povrchom" Vedenie prípojky ponad pozemky bez ich súhlasu a vedomia
je teda bezpochyby zásahom do ich vlastníckeho práva k pozemku. Žalobca uviedol vo svojom návrhu,
že (žalovaní) robia všetky kroky k smerujúce k tomu, aby odpojili stavbu od elektrickej siete. Uviedli,
že chápu, že z pohľadu žalobcu sa ich konanie môže takto javiť, avšak je to nesprávne vnímanie
vzniknutej situácie. Proces zrušenia uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/13/2021-26 zo

dňa 17. marca 2021, ktorým sa im nariadilo, aby sa zdržali konania, ktoré by malo priamo alebo
nepriamo za následok odpojenie odberného miesta s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXX týkajúceho
sa, trval niekoľko týždňov až mesiacov. Takisto proces samotného odpojenia odberného miesta s EIC
kódom XXZZSXXXXXXXXXXX (ďalej len „odberné miesto") zo strany spoločnosti Západoslovenská
distribučná, a. s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava (ďalej len „ZSD") trval niekoľko

týždňov, pričom žalobca mal o ňom vedomosť, čo vyplýva zo samotných tvrdení žalobcu. Ten bol
listom ZSD zo dňa 11. 02. 2022 vyzvaný k preukázaniu práva (možnosti) mať zriadené odberné
miesto na cudzej nehnuteľnosti. Každý slušný občan dodržiavajúci právne predpisy by sa v tomto
momente obrátil na vlastníka pozemkov a požiadal ho o súhlas so zriadením odberného miesta cez
jeho nehnuteľnosti. Žalobca mal na to dostatok času. Keby súhlas získal, problém napojenia stavby

do elektrickej siete by bol vyriešený. Namiesto toho žalobca podal návrh na neodkladné opatrenie a
zaťažuje ním konajúce súdy. Skonštatovali, že vyššie uvedený postup pripojenia nehnuteľnosti cez
cudzí pozemok na elektrickú sieť (t. j. potreba mať súhlas vlastníka cudzieho pozemku) je popísaný v
desiatkach článkov na internete, preto sa žalobca nemôže vyhovárať na nevedomosť. Tvrdili, že z ich
strany ide o obyčajnú ochranu svojho vlastníckeho práva k pozemkom podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Podľa ich názoru konanie žalobcu je jednoznačne protiprávne a nemá prečo byť chránené
neodkladným opatrením. Čo je však podstatnejšie, vyššie popísané správanie žalobcu (v odseku 7
tohto odvolania) dokazuje, že žalobca sa nenachádza v žiadnej tiesni, neexistuje žiadna naliehavá
situácia a ani potreba nevyhnutnosti úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Jediné, čo tu existuje, je
absencia komunikácie žalobcu voči ním a nerešpektovanie ich vlastníckeho práva k pozemkom - toto

podľa ich názoru nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ich názoru až za
podmienky, že žalobca by ich dokázateľne požiadal o súhlas na zriadenie odberného miesta, ponúkol
im odplatu (odškodnenie) za obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemkom vo výške zodpovedajúcej
trhu (alebo vo výške určenej znaleckým posudkom) a oni by mu bez existencie skutočného dôvodu
odmietli takýto súhlas udeliť, by sa až potom žalobca ocitol v skutočnej tiesni a vznikla by naliehavá

potreba nevyhnutnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, lebo by nemal súhlas od žalovaných
a ZSD by musela jeho stavbu odpojiť od elektrickej siete. Lenže takáto situácia nenastala. Z ich
argumentov vyplýva, že ak ich žalobca riadne nepožiadal o súhlas na zriadenie odberného miesta na
pozemkoch a neponúkol im odškodnenie za obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemkom a oni
mu takýto súhlas bezdôvodne neodmietli dať, nevyskytol sa žalobca ohľadom napojenia stavby do

elektrickej siete v stave, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako naliehavý s nevyhnutnosťou úpravy vzťahov
medzi stranami sporu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Keďže neodkladné opatrenie nebolo
za takýchto okolností vydané a fakticky chráni protizákonné konanie žalobcu a umožňuje mu bezplatne
užívať časť pozemkov bez prítomnosti takejto potreby, je nutné ho označiť za nezákonné. Žalobcasa svojim návrhom snaží len nahradiť ich chýbajúci súhlas, o ktorý nikdy nepožiadal. Boli názoru, že
inštitút neodkladného opatrenia nemá slúžiť takémuto účelu (nahradiť súhlas vlastníka v prípade, ak sa
oň ani len nežiadalo). ZSD požadovala od neho preukázanie práva (možnosti) mať zriadené odberné

miesto na cudzej nehnuteľnosti. Odberné miesto (v tomto spore) pozostáva z odberného elektrického
zariadenia a z elektrickej prípojky (viď ich definície v § 39 ods. 1, 2, 3, 4 a 9 zákona č. 251/2012 o
energetike). Odberné elektrické zariadenie je vybudované priamo na stavbe. Následne z neho vedie
elektrická prípojka ponad ich pozemky k najbližšiemu bodu pripojenia (stĺp) do prenosovej sústavy.
Vlastníkom odberného elektrického zariadenia a elektrickej prípojky nie je ZSD (vyplýva z § 31 ods. 2

písm. h) a § 39 ods. 8 zákona č. 251/2012 o energetike, podľa ktorého je ZSD povinná s vlastníkom
odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky uzavrieť tam uvedené zmluvy, a teda sama
nemôže byť ich vlastníkom), ale ich vlastníkom je žalobca (vyplýva z § 35 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c)
a § 39 ods. 7 zákona č. 251/2012 o energetike). Za týchto okolností si ZSD správne žiadala od žalobcu,
aby preukázal, že má súhlas príslušného vlastníka nehnuteľnosti na zriadenie odberného miesta. Keďže
časť odberného miesta prechádzala ponad pozemky, prirodzene ZSD chýbal ich (žalovaných) súhlas,

ktorý jej žalobca nepredložil. Nepochopenie tohto konania ZSD zo strany žalobcu vyústilo do podania
návrhu na neodkladné opatrenie a do vydania neodkladného opatrenia, ktoré obmedzuje aj konanie
samotnej ZSD. Z uvedeného opäť vyplýva len to, že žalobca nesprávne konal aj pri komunikácii so
ZSD, nedodal jej doklady, ktoré ZSD opodstatnene žiadala a svoje ciele sa snaží namiesto svojho
konania súladného s právnymi predpismi nahradiť neodkladným opatrením. Z návrhu a z neodkladného

opatrenia vyplýva, že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k stavbe, ktoré je vraj
ich konaním porušované. Tvrdili, že im nie je zrejmé, ako vlastnícke právo k stavbe súvisí s právom
mať stavbu pripojenú k elektrickej sieti. Inak povedané, vlastnícke právo k stavbe nie je neoddeliteľne
spojené s právom mať stavbu pripojenú do elektrickej siete. Žalobca je pritom v návrhu povinný vysvetliť
existenciu svojho práva mať stavbu pripojenú do elektrickej siete, a najmä vysvetliť, prečo je toto jeho

právo ohrozené, ako toto ohrozenie súvisí s nimi (žalovanými) a prečo práve navrhované neodkladné
opatrenie dokáže nežiaduce ohrozenie eliminovať. Nič z toho podľa ich názoru nie je v návrhu ani v
odôvodneníneodkladnéhoopatreniauvedené,čímsaneodkladnéopatreniestávaarbitrárnym.Právona
napojenie stavby k elektrickej sieti (ktoré je v súčasnosti chránené neodkladným opatrením) a vlastnícke
právo k stavbe sú dve odlišné práva. Samozrejme, existencia druhého podmieňuje prítomnosť prvého,

ale nemožno ich spájať do jedného práva a prijať záver, že ak niekto bráni napojeniu stavby k elektrickej
sieti, zasahuje tým automaticky aj do vlastníckeho práva k stavbe. Podľa ich názoru, aj keby stavba
nebola pripojená do elektrickej siete, vlastnícke právo k stavbe môže žalobca ďalej bez obmedzenia
užívať. Existencia neodkladného opatrenia preto podľa ich názoru nemá opodstatnenie. V tomto prípade
je dôležité si uvedomiť, že žalobca kupoval stavbu v čase, kedy k elektrickej sieti nebola pripojená

a musel vedieť, aké zákonné podmienky musí splniť, aby ju mohol legálne k elektrickej sieti pripojiť.
Tie nedodržal (nikdy si nevyžiadal ich súhlas) a teraz tvrdí, že oni porušujú jeho domnelé právo na
napojenie stavby k elektrickej sieti. Oni pritom nerobia nič iné než to, že si snažia poctivo chrániť
svoje porušené vlastnícke právo k pozemkom. Aj samotné znenie ustanovenia § 39 ods. 10 zákona č.
251/2012 o energetike predpokladá, že žalobca ich musí požiadať o súhlas so zriadením odberného

miesta na ich pozemkoch. Z uvedené možno tiež usúdiť, že ak tu aj právo žalobcu na napojenie stavby
k elektrickej sieti môže existovať, musia byť pre jeho vznik zo strany žalobcu najskôr splnené všetky
zákonné predpoklady. Jedným z nich je podľa ustanovenia § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 o energetike
bezpochyby úkon požiadania ich o súhlas so zriadením odberného miesta na ich pozemkoch. Keďže
tento úkon nebol žalobcom nikdy realizovaný, nedisponuje právom na napojenie stavby k elektrickej

sieti. Z vyššie uvedených argumentov vyplýva, že žalobca právom na napojenie stavby k elektrickej
sieti nedisponuje. Žalobca nemá právo podľa žiadnych právnych predpisov mať stavbu napojenú do
elektrickej siete cez ich pozemky a bez ich súhlasu. Keďže tak urobil, konal nezákonne a nedovolene
zasiahol do ich vlastníckeho práva. Neodkladné opatrenie vydané v prospech žalobcu preto nemožno
označiť za proporcionálne, lebo v tomto konkrétnom prípade neodôvodnene chráni protiprávne konanie

žalobcu a umožňuje zachovať jeho stav na ich úkor a úkor ZSD, ktorí konali plne v súlade s právnymi
predpismi. Keďže pôvodné neodkladné opatrenie bolo zrušené a od jeho nariadenia uplynul jeden rok,
pričom neodkladné opatrenie sa vždy musí vydávať podľa aktuálneho stavu veci ku dňu rozhodovania
súdu, nemožno podľa ich názoru brať do úvahy žiadne okolnosti, ktoré platili pre pôvodné neodkladné
opatrenie. Vzhľadom na uvedené žiadali odvolací súd, aby zrušil neodkladné opatrenie nariadené I.

výrokom uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 10C/14/2021-241 zo dňa 11. 04. 2022. Zároveň žiadali
odvolací súd, aby im priznal náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100%.3. Proti tomuto rozhodnutiu podala Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Bratislava, Čulenova
6, IČO: 36 361 518 (ďalej aj len ako „tretia osoba") v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 písm. d), f), g), h) CSP a uviedla, že súd prvej inštancie jej doručil

len výlučne napadnuté uznesenie. Súd jej nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
a preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je známy. Uviedla, že nesúhlasí s
výrokom uznesenia, nakoľko ho považuje za nedôvodný, nesprávny, nezákonný a nevykonateľný.
Je obchodnou spoločnosťou založenou a existujúcou podľa zákonov Slovenskej republiky, a ako
držiteľ povolenia č. 2007E 0258 v platnom znení na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu

distribúcia elektriny, vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetvi, zabezpečujeme prevádzkovanie
svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území, ktoré tvoria územia Bratislavského,
Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja (ďalej len „distribučná sústava"). Za účelom pripojenia
príslušného odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy v odbernom mieste s EIC
kódom XXZZSXXXXXXXXXXX na adrese H., N. XXX, uvedenom vo výroku Uznesenia, (ďalej len
„odberné miesto"), uzatvoril s ňou žalobca ako fyzická osoba podnikateľ - živnostník podnikajúci pod

obchodným menom Mgr. Jozef Miklóš UNIPROFI, IČO: 41 436 911, s miestom podnikania: Sídl.
Lúky 1131/53,95 201 Vráble dňa 26. 06. 2021 Zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia
žiadateľa do distribučnej sústavy č. 122097338 (ďalej len „zmluva o pripojení") a po splnení obchodných
a technických podmienok pripojenia vykonala pripojenie odberného miesta do distribučnej sústavy.
Na základe podnetu/žiadosti žalovaného 1. a žalovaného 2. listom zo dňa 11. 02. 2022 označeným

ako „výzva na preukázanie užívacieho práva" (ďalej len „výzva") vyzvala žalobcu na preukázanie
príslušného súhlasu vlastníka. Žalobca, napriek výzve, príslušný súhlas vlastníka nepreukázal. Z
uvedeného dôvodu od zmluvy o pripojení odstúpila, a to listom zo dňa 14. 03. 2022 označeným ako
„Odstúpenie od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy" (ďalej len
„odstúpenie"). Po zániku zmluvy o pripojení odstúpením odberné miesto dňa 28. 03. 2022 od distribučnej

sústavy odpojila. K výzve, ukončeniu zmluvy o pripojení odstúpením a odpojeniu odberného miesta od
distribučnej sústavy došlo v súlade s platným prevádzkovým poriadkom (tretej osoby) - prevádzkovým
poriadkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s., ktorý
bol schválený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0011 /2020/E-PP zo dňa 20. 10.
2020 (ďalej len „prevádzkový poriadok"), a ktorý bol a je pre ňu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy

a žalobcu ako odberateľa elektriny (ako účastníkov trhu s elektrinou) v zmysle § 13 ods. 4 zákona č.
250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
regulácii"), ako akt vecnej regulácie Úradu pre reguláciu sieťových odvetvi, záväzný. Podľa článku 2
bod 2.1.28 prevádzkového poriadku platí, že: „V prípade, ak odberateľ elektriny alebo výrobca elektriny,
ktorých odberné elektrické zariadenie alebo elektroenergetické zariadenie je pripojené do distribučnej

sústavy nepreukáže prevádzkovateľovi v lehote 14 kalendárnych dní od doručenia písomnej výzvy
prevádzkovateľa a) vlastnícke právo odberateľa elektriny alebo výrobcu elektriny k takémuto odbernému
elektrickému zariadeniu alebo elektroenergetickému zariadeniu a vlastnícke právo odberateľa elektriny
alebo výrobcu elektriny k nehnuteľnosti alebo stavbe, na ktorej je takéto odberné elektrické zariadenie
aleboelektroenergetickézariadeniezriadené,alebob)súhlasvlastníkatakéhotoodbernéhoelektrického

zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia s uzatvorením Zmluvy o pripojení a pripojením
takéhoto odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia do distribučnej
sústavy a súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo stavby, na ktorej je odberné elektrické zariadenie
alebo elektroenergetické zariadenie zriadené so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo
elektroenergetického zariadenia na takejto nehnuteľnosti alebo stavbe a s uzatvorením Zmluvy o

pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia na
takejto nehnuteľnosti alebo stavbe do distribučnej sústavy, je prevádzkovateľ oprávnený odstúpiť
od zmluvy o pripojení a odpojiť odberné elektrické zariadenie alebo elektroenergetické zariadenie
od distribučnej sústavy. Len pre úplnosť ešte uviedla, že postup uvedený v článku 2 bod 2.1.28
Prevádzkového poriadku vychádza z ustanovení § 39 ods. 10 Zákona o energetike, podľa ktorého

platí, že: „ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky nie
je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka
zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného elektrického
zariadenia alebo elektrickej prípojky. ..." a ustanovení § 31 ods. 2 písm. h) Zákona o energetike, podľa
ktorého platí, že: „prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný (...) uzatvoriť zmluvu o pripojení do

sústavy s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia, ak sú
splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. Zmluvu o pripojení ukončila
v súlade so zákonom (Zákonom o regulácii), ako aj v súlade s príslušným aktom vecnej regulácie
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Prevádzkovým poriadkom). Výrokom uznesenia súd uložil tretejosobe povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie
odberného miesta. Odberné miesto bolo teda odo dňa 28. 03. 2022 odpojené od distribučnej sústavy a
bolo tak od distribučnej sústavy odpojené aj v čase, kedy jej bolo uznesenie doručené (11. 04. 2022).

Nariadené neodkladné opatrenie je tak objektívne nevykonateľné. Nariaďuje totiž povinnosť zdržať sa
úkonov, ktoré už boli vykonané. Ak je totiž akékoľvek odberné miesto od distribučnej sústavy odpojené,
nie je objektívne možné robiť úkony smerujúce k jeho odpojeniu, takéto úkony totiž neexistujú, resp.
nie je žiaden logický dôvod ich vykonávať. Na nariadenie neodkladného opatrenia tu nebol žiaden
dôvod. Vo výzve okrem iného uviedla, že „dôvodom tejto výzvy je výlučne žiadosť o odpojenie, ktorou

žiadateľ o odpojenie žiada spoločnosť ZSD o ukončenie zmluvy o pripojení a odpojenie odberného
miesta od distribučnej sústavy. Z výzvy je zrejmé, že tu nebol žiaden dôvod domáhať sa nariadenia
neodkladného opatrenia voči nej, ale len voči žalovanému 1. a žalovanému 2. Záujem na odpojení
odberného miesta mal totiž výlučne žalovaný 1 a žalovaný 2. Naopak, ona výzvou žalobcu poučila, ako
má žalobca postupovať a voči komu sa má domáhať prípadného nariadenia neodkladného opatrenia
(voči žiadateľovi o odpojenie). Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia voči nej nevyvolala a nedala

na to žalobcovi žiaden dôvod. Jej záujmom je pripojenie odborného miesta do distribučnej sústavy,
nie jeho odpojenie. Len pripojené odberné miesto jej totiž prináša zisk z podnikania (prevádzkovania
distribučnej sústavy). Nariadenie neodkladného opatrenia aj voči nej bolo teda úplne zbytočné a je
nedôvodné zaťažujúce. Súd tieto skutočnosti vôbec nevzal do úvahy a nijako neodôvodnil potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia aj voči nej. Po doručení uznesenia dňa 13. 04. 2022 kontaktovala

žalobcu a odporučila mu podať novú žiadosť o pripojenie odberného miesta. Žalobca dňa 19. 04. 2022
takúto novú žiadosť o pripojenie podal a ona odberné miesto dňa 20. 04. 2022 do distribučnej sústavy
opätovne pripojila, pričom však nekonala súdom uloženú povinnosť. Výrokom uznesenia jej súd uložil
povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného
miesta, a to bez ohľadu na možné dôvody potreby zásahu do pripojenia odberného miesta (zákonné

dôvody odpojenia/prerušenia distribúcie elektriny do odberného miesta) z jej strany. Súd jej teda zakázal
odpojiť odberné miesto bez ohľadu na dôvod odpojenia odberného miesta. Poukázala v tomto smere na
§ 31 ods. 1 písm. e) zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o energetike"). Existuje tu teda veľké množstvo prípadov, kedy je
nevyhnutnéodbernémiestoodpojiťoddistribučnejsústavy(pozn.prerušeniedistribúcieelektrinysatotiž

realizuje práve odpojením odberného miesta). Nariadené neodkladné opatrenie tak vytvára stav, kedy
by takéto odpojenie nebolo možné vykonať, nakoľko by jej v tom bránil zákaz obsiahnutý v uznesení
o nariadenom neodkladnom opatrení. Výrokom uznesenia jej súd uložil povinnosť zdržať sa konania,
ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta, a to do právoplatného
skončenia akéhosi bližšie neurčeného konania o určenie povinnosti žalovaného 1. a žalovaného 2.

zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu (ďalej len „neznáme konanie"). Ona však nie je a nikdy
nebola účastníkom tohto neznámeho konania, stranou tohto neznámeho konania a ani jeho vedľajším
účastníkom, či intervenientom a zároveň o ňom nemá žiadnu bližšiu vedomosť. Teda objektívne nemá
možnosťdozvedieťsa,či,kedyaakototoneznámekonanieskončilo,ateda,čiakedypovinnosťuložená
výrokom uznesenia zanikla. Navrhla, aby Krajsky súd v Nitre ako súd odvolací uznesenie v súlade s §

388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nej
zamietne a prizná jej plnú náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý k odvolaniu tretej osoby uviedol, že mu bola
dňa 17. 03. 2022 doručená písomnosť označená ako „odstúpenie od zmluvy o pripojení odberného

elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy". Dôvodom uvedeného odstúpenia mala byť
podľa ZSD, a. s. výlučne skutočnosť, že ako odberateľ elektriny nemal preukázať „súhlas vlastníka
nehnuteľnosti/stavby, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené". Prvému odvolaciemu dôvodu
ZSD, a. s. nemožno prikladať právny význam, nakoľko zdôvodnenie svojho odstúpenia od zmluvy o
pripojení odberného miesta bolo v zjavnom rozpore so skutkovým stavom (keďže je vlastníkom stavby,

na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené). ZSD, a. s. túto zrejmú skutočnosť vyplývajúcu
zo skutkového stavu vo svojom odvolaní ani nijako nepopiera, čo spôsobuje aj zjavnú vnútornú
protirečivosť a nelogickosť uvedeného odvolacieho dôvodu. Napokon je tento odvolací dôvod ZSD, a. s.
aj nepochopiteľný, nakoľko ZSD, a. s. vo svojej e-mailovej správe zo dňa 14. 03. 2022 uviedla, že vôbec
nemá záujem zmluvu o pripojení ukončiť, ale že tak robí výlučne na žiadosť žalovaných. Nariadením

neodkladného opatrenia nevzniká ZSD, a. s. žiadne obmedzenie na výkone práv, ale prináša jej výlučne
zisk v rámci jej základného predmetu činnosti. V druhom odvolacom dôvode ZSD, a. s. uvádzala, že
neodkladnéopatreniejenevykonateľné,nakoľkoukladáZSD,a.s.zdržaťsačinnosti,ktorúuž(vzhľadom
na odpojenie odberného zariadenia) v čase nariadenia neodkladného opatrenia nevykonávala. Tentodôvodvyvraciasamotnýskutkovýstav,nakoľkoZSD,a.s.ponariadeníneodkladnéhoopatreniaodberné
miesto opäť zapojila na distribúciu elektrickej energie. V čase písania a podávania odvolania voči
uzneseniuonariadeníneodkladnéhoopatreniatedajehovýrokZSD,a.s.užriadneplnila,čímajviacako

náležite osvedčovala jeho vykonateľnosť. Mal za to, že vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia náležite vysvetlil, že v zmysle CSP je za okolností vyplývajúcich z daného prípadu možné
nariadiť neodkladné opatrenie aj voči tretej osobe. V štvrtom odvolacom dôvode ZSD, a. s. namieta
nerešpektovanie zásady proporcionality, nakoľko, pokiaľ by za dodávku elektrickej energie prestal platiť,
ZSD, a. s. by ho od sústavy nemohla odpojiť, keďže by jej v tom bránilo nariadené neodkladné opatrenie.

Štvrtý skutkový dôvod nemá oporu v skutkovom stave a je zjavne špekulatívny, nakoľko si riadne hradí
všetky faktúry vystavené ZSD, a. s. za dodávku elektrickej energie. Pokiaľ by aj v budúcnosti nastala
situácia, že by za dodávku elektrickej energie prestal ZSD, a. s. platiť (na čo nemá žiadny dôvod), ZSD,
a. s. by na základe tejto skutočnosti mohla žiadať o zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.
Rovnako nedôvodná je aj námietka neurčitého trvania neodkladného opatrenia, nakoľko súd po zrušení
neodkladnéhoopatrenia(čiužrozhodnutímvovecisamej,aleboprocesnýmuznesením)jepovinnýZSD,

a. s. o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. K odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní vo svojom
prvom odvolacom bode argumentujú spornými skutočnosťami, ktoré budú predmetom rozhodovania
súdu vo veci samej, ako aj vo veci vzájomnej žaloby žalovaných (t. č. vylúčenej na samostatné konanie
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/42/2021). Predmetom nariadeného neodkladného opatrenia
je pripojenie stavby žalobcu na distribúciu elektriny, nie spôsob realizácie prístupu žalobcu k jeho stavbe.

Odvolací súd sa nemôže v rámci odvolania voči neodkladnému opatreniu prejudiciálne vyjadrovať k
otázkam, ktoré budú predmetom rozhodovania súdu v tomto konaní vo veci samej, a to dokonca aj
v úplne inom civilnom sporovom konaní. Žalovaní takisto úplne nesprávne vyhodnocujú právny vzťah
ku káblom vedúcim ponad ich pozemky z odberného miesta nachádzajúceho sa na stavbe žalobcu.
Uvedený právny vzťah totiž zodpovedá zákonnému vecnému bremenu v prospech ZSD, a. s. podľa § 11

zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov. Uvedené zákonné vecné bremeno
by v prospech ZSD, a. s. existovalo aj v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaní nie
sú nijako oprávnení zasahovať do vzdušného elektrického vedenia ZSD, a. s. a prípadné obmedzenia
svojho vlastníckeho práva si môžu uplatňovať výlučne v rámci poskytnutia jednorazovej náhrady v
zmysle ust. § 11 ods. 10 zákona o energetike, a to výlučne voči ZSD, a. s., nie voči žalobcovi. Tvrdil,

že jeho stavba je skolaudovaná a zapísaná aj na príslušnom liste vlastníctva ako „dielňa" a na tento
účel je žalobcom aj využívaná. V žiadnom prípade teda nemôže byť stavba žalobcu považovaná za
stavbu, u ktorej sa nepredpokladá pripojenie na distribúciu elektriny, ako sa to vo svojom odvolaní snažia
tvrdiť žalovaní. Užívanie „dielne" na účel uvedený v jej kolaudačnom rozhodnutí a zapísaný na liste
vlastníctva bez napojenia na elektrickú energiu nie je možné. Napojenie stavieb na siete technického

vybavenia je základným predpokladom pre vydanie stavebného povolenia, tak ako je to uvedené v
ust. § 66 ods. 4, písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon. Projektová dokumentácia každej
pozemnej stavby musí mať riešenie pripojenia na siete technického vybavenia už v konaní o umiestnení
stavby a ide o esenciálnu náležitosť rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle ust. § 39a ods. 2, písm.
b) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon. Nakoľko žalovaní sami v bode 12. odvolania potvrdzujú

zrejmú skutočnosť, že odberné elektrické zariadenie sa nachádza priamo na stavbe žalobcu, je úplne
nelogické a nepochopiteľné, že zároveň vyžadujú súhlas so zriadením toho istého odberného zariadenia
(zabudovaného priamo v stavbe žalobcu) na ich pozemkoch a jeho odstránenie. Napokon je potrebné
uviesť, že ani v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ani v rámci konania vo veci
samej nie je predmetom sporných otázok odstránenie odberného zariadenia. Uvedená argumentácia

žalovaných teda ani nijako nesúvisí s meritom veci. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí uviedli, že žalobca opätovne poukazuje
na ním tvrdenú chybnosť argumentácie spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. o žalobcovom

nedostatočnom preukázaní užívacieho práva k nehnuteľnosti, na ktorej je odberné elektrické zariadenie
zriadené. Žalobca tvrdí, že ako vlastník stavby nič viac okrem svojho vlastníckeho práva k stavbe
nemal ZSD čo preukazovať. Žalobca sa ale mýli. Odberné elektrické zariadenie je okrem jeho stavby
zriadené (vedené) aj na ich pozemku (žalovaných) a súhlas od nich nikdy nemal a ZSD ho teda ani
nepredložil. Argumentácia ZSD o absencii preukázania užívacieho práva žalobcu k nehnuteľnosti, na

ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené, je tak plne opodstatnená a správna. Žalobca tvrdí, že v
odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré sú predmetom tohto sporu a sporu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vedenom medzi stranami sporu pred súdom pod spis. zn. 18C/42/2021. Oni si však
nemyslia, že tomu tak je. V ich odvolaní vysvetľujú, prečo neodkladné opatrenie umožňujúce žalobcovinapojiť jeho stavbu na elektrickú sieť bez ich súhlasu cez ich pozemok je nesprávne, nezákonné
a prečo je potrebné ho zrušiť. Poukazovanie žalobcu na § 11 zákona č. 251/2012 o energetike a
snaha týmto ustanovením obhájiť zákonnosť neodkladného opatrenia sú nesprávne. Ustanovenie §

11 zákona č. 251/2012 o energetike upravuje podmienky zákonného vecného bremena, ktoré v tomto
prípade patrí ZSD. Už len z tejto skutočnosti vyplýva, že ho nie je možné použiť ako argument na
zachovanie neodkladného opatrenia, ktoré je vydané len v prospech žalobcu. Ďalej je dôležité povedať,
že podmienky používania odberného elektrického zariadenia, ktorého zachovanie chráni neodkladné
opatrenie, majú svoju osobitnú právnu úpravu, na ktorú upozornili už v ich odvolaní (viď odsek č. 12

odvolania).Odbernéelektrickézariadenie,ktoréžalobcachce,abyzostalopripojenénaelektrickúsieť,je
v jeho vlastníctve. Aj z tohto dôvodu sa žalobca nemôže dovolávať ochrany svojich práv prostredníctvom
zákonného vecného bremena upraveného v § 11 zákona č. 251/2012 o energetike, ktoré patrí ZSD.
K tvrdeniam žalobcu o tom, že stavbu využíva ako dielňu, uviedli, že sú nepravdivé a nie sú ničím
preukázané, hoci žalobca mal dostatok priestoru na to, aby takýto dôkaz súdu ponúkol. Naopak, tvrdia,
že žalobca využíva predmetnú stavbu na to, aby v nej protiprávne ubytoval niekoľko osôb, čo vyplýva

podľaichnázoruužajzniekoľkýchfotografiízdanéhomiesta,ktorépredložilisúdusodvolanímadoplnili
tu ďalší dôkaz k ich tvrdeniu: emailové potvrdenie z 25. 05. 2022 pracovníčky PhDr. Janky Bírovej z
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, ktorá žalovanému v 2. rade potvrdila, že v stavbe žalobcu
so súpisným číslom XXX je bydlisko rodiny R.. Nie je tam teda žiadna dielňa, ako sa žalobca snaží
všetkých vrátane súdu zaviesť. Zdôraznil, že rodina Brunnerová obývajúca stavbu žalobcu je zjavne

sociálne slabšia, ktorá nedostatočne zvláda výchovu svojich detí, čo vyplýva z predloženého emailu a
je možné vydedukovať aj z fotografií, ktoré boli prílohou odvolania. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené
aj naďalej zotrvali na svojom odvolaní.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniam sa vyjadrila tretia osoba, ktorá uviedla, že k ukončeniu zmluvy o

pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy č. 122097338 uzatvorenej
so žalobcom (ďalej len „zmluva o pripojení") odstúpením pristúpil z dôvodu, že žalobca nepreukázal
príslušný súhlas vlastníka. Žalobca v článku II. ods. 4 - 6 vyjadrenia žalobcu tvrdí, že súhlasom vlastníka
disponuje, nakoľko je sám vlastníkom. Žalobca však uvádza len to, že je vlastníkom stavby, ktorá
je pripojená do distribučnej sústavy, t. j. že je vlastníkom odberného elektrického zariadenia. Podnet

žalovaného 1. a žalovaného 2. na základe ktorého listom zo dňa 11. 02. 2022 označeným ako „výzva na
preukázanie užívacieho práva" (ďalej len „výzva povinného") vyzvala žalobcu na preukázanie súhlasu
vlastníka, však nesmeroval voči odbernému elektrickému zariadeniu a jeho vlastníctvo nespochybňoval.
Podnet žalovaných smeroval voči nehnuteľnostiam, na ktorých sú umiestnené elektroenergetické
zariadenia, prostredníctvom ktorých je do distribučnej sústavy pripojené odberné elektrické zariadenie

(ďalej len „Elektroenergetické zariadenia"). Poukázala na ustanovenia § 2 písm. b) bod 9, § 39
ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. V danom prípade sú elektroenergetickými zariadeniami elektrická prípojka a
jej súčasti, prostredníctvom, ktorej je odberné elektrické zaradenie pripojené do distribučnej sústavy.
Nehnuteľnosťami je v danom prípade pozemok, na ktorom je elektrická prípojka umiestnená a

prevádzkovaná. Žalobca nie je vlastníkom pozemku a ani nedisponuje súhlasom vlastníka pozemku so
zriadenímelektrickejprípojkynaňomasuzatvorenímzmluvyopripojeníapripojenímelektrickejprípojky
do distribučnej sústavy. Vo vyjadrení žalobcu žalobca netvrdí a ani nepreukazuje, že je vlastníkom
pozemku a ani že má súhlas vlastníka pozemku. Tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom odberného
elektrického zariadenia sú tak irelevantné a bez významu. Súd jej uložil povinnosť zdržať sa konania

(nekonať), ktoré by malo za následok odpojenie odberného miesta. Súd jej doručil uznesenie dňa 11.
04. 2022, ona však odberné miesto odpojila od distribučnej sústavy už dňa 28. 03. 2022. Odberné
miesto bolo teda odo dňa 28. 03. 2022 odpojené od distribučnej sústavy a bolo tak od distribučnej
sústavy odpojené aj v čase doručenia uznesenia (11. 04. 2022). Nariadené neodkladné opatrenie tak
bolo objektívne nevykonateľné. Nariaďovalo totiž povinnosť zdržať sa úkonov, ktoré už boli vykonané.

Ak je totiž akékoľvek odberné miesto od distribučnej sústavy odpojené, nie je objektívne možné robiť
úkony smerujúce k jeho odpojeniu, takéto úkony totiž neexistujú, resp. nie je žiaden logický dôvod
ich vykonávať. Uznesením jej súd neuložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok
pripojenie odberného miesta. Preto jej tak nič nebránilo robiť po odpojení odberného miesta od
distribučnej sústavy úkony a kroky, ktoré mali za následok opätovné pripojenie odberného miesta do

distribučnej sústavy. A preto tak odberné miesto dňa 20. 04. 2022 do distribučnej sústavy opätovne
pripojila. Tvrdila, že nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe nie je možné. Poukázala
na to, že uznesením jej súd uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok odpojenie
odberného miesta, a to bez ohľadu na možné zákonné dôvody potreby zásahu do pripojenia odbernéhomiesta (zákonné dôvody odpojenia/prerušenia distribúcie elektriny do odberného miesta). Ide pri tom
vo väčšine prípadov o prípady, kedy je odpojenie odberného miesta potrebné vykonať bezodkladne,
či dokonca ihneď. Nejde teda zďaleka len o prípad omeškania žalobcu s úhradami za elektrinu, ako

sa snaží bagatelizovať žalobca. Je tak nemysliteľné, aby za tým účelom musela žiadať súd o zrušenie
neodkladného opatrenia (pozn. na ktoré nemá súd dokonca zákonom stanovenú žiadnu lehotu), ako
navrhuje žalobca.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolania boli podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľov
je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

8. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10. mája 2021
domáhal, aby súd zriadil vecné bremeno práva prechodu cez nehnuteľnosť označenú ako par. č. 367/68,
zast. plocha o výmere 722 m2 tak, ako je táto zakreslená v GP č. 17/2020, ktorý vyhotovil Ing. Róbert
Chudý, a ktorý bol dňa 28. apríla 2020 úradne overený pod č. GI-860/2020 Ing. Rudolfom Szombathom

(na ťarchu žalovaných v 1. a 2.) v prospech vlastníka stavby označenej ako dielňa s. č. XXX postavená
na par. č. 367/27, zapísanej v LV č. XXXX obec H., k. ú. N. (v prospech žalobcu). Zároveň sa domáhal,
aby súd rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú zároveň povinný strpieť a umožniť žalobcovi uloženie a
napojenie sa na všetky inžinierske siete cez novovytvorenú nehnuteľnosť par. č. 367/68, zast. plocha o
výmere 722 m2 tak, ako je táto zakreslená v GP č. 17/2020, ktorý vyhotovil Ing. Róbert Chudý, a ktorý bol

dňa 28. apríla 2020 úradne overený pod č. GI-860/2020 Ing. Rudolfom Szombathom. Žalobca podal dňa
23. marca 2022 na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadoval,
aby súd žalovaným v 1. a 2. a spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. IČO: 36361518, so sídlom
Čulenova 6, 816 47 Bratislava ako tretej osobe uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo priamo
alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXX na

adrese H., N. XXX zriadeného k stavbe žalobcu súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku CKN parcela
č. 362/27, k. ú. N.. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby; niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Vo všeobecnosti platí, že samotným účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych
(nie len faktických) pomerov účastníkov konania, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo
prípadne ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teóriaa prax determinovala rámec postulátov, ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúma a
hodnotí, a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu ochranu.
Ide o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. Z tohto aspektu možno

konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí
a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje
bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp
efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný

charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vo všeobecnosti prevláda požiadavka rýchlosti nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej

ochrany (§ 328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred
vydaním rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje
sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiskajetedazásadnýmdeterminantomprerozhodnutiesúduobsahsamotnéhonávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z
ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia aspoň
osvedčené, pričom samotná miera osvedčenia je korelatívna konkrétnosťou toho daného prípadu. Je

však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie fundamentálne skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že
existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Táto potreba je daná naliehavosťou situácie,
v ktorej by absencia predbežnej úpravy pomerov až do času rozhodnutia in merito, (resp. po riadne
vykonanom dokazovaní) mohla svojou potrebou dodržania všetkých (vrátane procesných) postupov v

konaní vo veci, viesť až k neodvrátiteľnej ujme na právom chránených záujmoch strán sporu.

18. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o (ne) nariadení neodkladného opatrenia v rámci obmedzeného
rozsahu dokazovania zastáva relevantný post zisťovanie kauzality medzi samotnými (subjektívnymi)
tvrdeniami strán a skutočnosťami, vykazujúc sa z priložených dôkazných prostriedkov, pričom súd

v rámci osvedčovania potreby nariadenia neodkladného opatrenia tieto vyhodnocuje podľa svojej
úvahy, rešpektujúc čl. 15 CSP. Preukázanie kauzality v tomto smere znamená priradenie tvrdeným
skutočnostiam navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takú mieru objektivity
a udržateľnosti premisy o ich (ne)existencii, založených na základných logických metódach a
pravidlách, ktoré umožňujú súdu (fundamentálne) podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

bez dôvodných pochybností osvedčiť a na ich základe o návrhu rozhodnúť. Treba však poznamenať, že
miera, akou súd pristupuje k fáze dokazovania pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa
oproti dokazovaniu v konaní vo veci samej výrazne obmedzuje (zužuje), čo je dané práve naliehavosťou,
resp. potrebou rýchleho rozhodnutia súdu „ex cathedra", ak je dôvodne osvedčená obava, že by strane
sporu, resp. navrhovateľovi mohla do času, kým sa o spornej otázke rozhodne v konaní vo veci

samej, vzniknúť ťažká alebo nenapraviteľná ujma na jeho právach či právom chránených záujmoch.
Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby súd v rámci rozhodovania o (ne)nariadení neodkladného
opatrenia mal preukázané všetky (skutkové) okolnosti prejednávanej veci, ktoré sa vyžadujú pre
rozhodnutie vo veci samej.

19. V konaní sa žalobca prostredníctvom návrhu na nariadenie nedôkladného opatrenia (č. l. 227 a
nasl.) domáha, aby súd žalovaným v 1. a 2. rade a Západoslovenská distribučná a. s. uložil povinnosť
zdržať sa konania, ktoré by malo priamo alebo nepriamo za následok odpojenie odberného miesta s EIC
kódom XXZZSXXXXXXXXXXX na adrese H., N. XXX zriadeného k stavbe žalobcu súpisné číslo XXX,
postavenej na pozemku CKN parcela č. 362/27, k. ú. N.. Svoj návrh, resp. potrebu (dočasnej) úpravy

neodkladným opatrením zdôvodnil tým, že mu bolo od Západoslovenskej distribučnej a. s. (ďalej len
„tretie osoba") doručené dňa 17. marca 2022 odstúpenie od zmluvy o pripojení odborného elektrického
zariadenia od distribučnej sústavy, a to z dôvodu, že ako odberateľ nemal preukázať súhlas vlastníka
nehnuteľnosti, na ktorej je odborné zariadenie. Tretia osoba dodala, že tak koná na žiadosť žalovaných.Tvrdil, že osvedčil, že konanie žalovaných zasahuje do jeho práv a je evidentné, že takýmto konaním
žalovaných mu môže vzniknúť škoda, ktorá je pretrvávajúceho a dlhodobého charakteru, nakoľko ide
o opakovaný pokus o odpojenie stavby. Reálnosť uplatnených nárokov vyčerpávajúcim spôsobom

zdokladoval písomnými listinami a fotodokumentáciami priloženými k žalobe vo veci samej. Bez
nariadenia neodkladného opatrenia bude opakovane vystavený reálnej hrozbe odstavenia jeho stavby
od distribučnej siete elektriny, ktorá sa práve ku dňu podania tohto návrhu stala aj skutočnosťou a nemá
žiadnu istotu v tom, či sa neoprávnené zásahy zo strany žalovaných (pokiaľ ide o znemožnenie užívania
stavby žalobcu odpojením od distribučnej siete) nebudú opakovať. Poukázal pritom aj na rozhodnutie KS

v Nitre sp. zn. 12Co/13/2021 zo dňa 17. marca 2021, ktorý už raz vo veci nariadil neodkladné opatrenie.
Toto pôvodné neodkladné opatrenie bolo súdom prvej inštancie zrušené uznesením sp. zn. 16C/60/2021
zo dňa 1. decembra 2021.

20. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že je povinnosťou navrhovateľa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviesť všetky skutkové tvrdenia a predložiť či odkázať na konkrétne dôkazy

za účelom osvedčenia dôvodnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade, že navrhovateľ
si túto svoju povinnosť v dostatočnej miere nesplnení, resp. neosvedčí dôvodnosť úpravy neodkladným
opatrením, súd jeho návrh zamietne.

21. Podľa § 2 písm. b) bod 9 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „Zákon o energetike") na účely

tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike elektroenergetickým zariadením zariadenie, ktoré slúži na
výrobu, pripojenie, prenos, distribúciu alebo dodávku elektriny.

22. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o energetike elektrická prípojka je zariadenie nízkeho napätia, vysokého
napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ktoré je určené na pripojenie odberného

elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy.

23. Podľa § 39 ods. 9 Zákona o energetike odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré
slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť do prenosovej sústavy alebo do distribučnej
sústavy, alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu,

bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila
zmluvu o pripojení. Osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, je povinná
udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať na požiadanie
prevádzkovateľovi sústavy v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a správy z odbornej
prehliadky a z odbornej skúšky; ak nepredloží požadované údaje a správy prevádzkovateľovi sústavy v

lehote 90 dní, považuje sa jej odberné elektrické zariadenie za technicky nevyhovujúce.

24. Podľa § 39 ods. 10 Zákona o energetike ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia
alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie
alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením

odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti je povinný tejto
žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo
elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým nie
je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.

25. V konaní je nesporné, že cez dotknuté pozemky vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade je vedená
elektrická prípojka, ktorá zabezpečuje pripojenie odberného elektrického zariadenia do distribučnej
siete, resp. ktorým je zabezpečené pripojenie odberného miesta s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXXX
týkajúceho sa predmetnej stavby vo vlastníctve žalobcu. V danom prípade sú elektroenergetickými
zariadeniami elektrická prípojka a jej súčasti, prostredníctvom, ktorej je odberné elektrické zaradenie

pripojené do distribučnej sústavy. Nehnuteľnosťami je v danom prípade pozemok, na ktorom je
elektrická prípojka umiestnená a prevádzkovaná. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu
jednoznačne vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov, cez ktoré je vedená elektrická prípojka,
prostredníctvom ktorej je odberné elektrické zaradenie pripojené do distribučnej sústavy a ani žalobca
nedisponuje súhlasom vlastníkov (žalovaného v 1. a 2. rade) so zriadením elektrickej prípojky na ňom

a s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením elektrickej prípojky do distribučnej sústavy. Pritom
s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia je zrejmé, že bolo povinnosťou žalobcu si v
prejednávanej situácii takýto súhlas od žalovaných vyžiadať s poukazom na § 39 ods. 10 Zákona o
energetike.26. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepreukazujú potrebu bezodkladnej úpravy prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Žalobca

svoje argumenty postavil na všeobecnom tvrdení, že mu bude odpojením od elektrickej sieti zasiahnuté
do jeho vlastníckeho práva, keď mu bude tak znemožnené riadne užívanie danej stavby, čo odvolací
súd nepopiera, avšak dodáva, že tento právny stav je možné a zároveň sa aj rieši v konaní vo veci
samej. Neodkladným opatrením je možné danú situáciu riešiť, len ak by do rozhodnutia vo veci samej
bola žalobcovi odpojením od elektrickej siete spôsobená nenapraviteľná či ťažká ujma na jeho právach

a právom chránených záujmoch. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že tvrdenia žalobcu, že „mu
odpojením môže vzniknúť škoda, ktorá je pretrvávajúceho a dlhodobého charakteru" sú nedostatočné.
Žalobca nedostatočným spôsobom tvrdil a preukazoval (osvedčoval) vznik bezprostrednej hrozby
odpojením stavby od siete. Len skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX je evidovaná daná stavba
ako dielňa (poľnohospodárska budova) nie je preukázaním jej faktického využívania žalobcom. Žalobca
neosvedčil, v čom konkrétne by bol odpojením danej stavby od siete obmedzený, v dôsledku čoho

by mu takýmto konaním (odpojením) v priamej príčinnej súvislosti vznikla (konkrétna) nenapraviteľná
ujma. Ak sa žalobca odvoláva na predchádzajúce (pôvodné) neodkladné opatrenie nariadené KS NR
(12Co/13/2021), k tomu odvolací súd uvádza, že ak v tom čase existovalo riziko odpojenia danej stavby
žalobcu od elektrickej siete pre nezhody so žalovanými v 1. a 2. rade a boli naplnené dôvody pre
takúto formu dočasnej úpravy, nezakladá to automaticky predpoklad, že tie trvajú, resp. trvali aj v čase

vydanianapadnutéhouznesenia,keďvtomtosmerejepovinnosťounavrhovateľa(žalobcu)predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom čase osvedčiť, a teda nepostačuje len odkázanie na
úpravu, ktorá bola v minulosti, a ktorá logicky nemusí byť totožná so súčasným stavom. A práve žalobca
mal možnosť riziko o vzniku bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach dostatočne osvedčiť, čo
však nepreukázal. Odvolací súd len zdôrazňuje, že nepostačuje všeobecné konštatovanie porušenia

jeho vlastníckeho práva, resp. jeho faktické obmedzenie, keď to je predmetom konania vo veci samej,
a na druhej strane, musí byť riziko bezprostredne hroziacej ujmy konkrétne vymedzené, čo v spôsobe
zásahu - obmedzenia, ako aj v následkoch takéhoto zásahu, ktoré majú povahu nenapraviteľnej či ťažkej
ujmy na jeho právach. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia nie je naplnený jeden z hlavných predpokladov, a to bezodkladnosť.

27. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v zmysle zákona § 39 ods. 10 Zákona o energetike bol žalobca
povinný si vyžiadať od žalovaných súhlas. Subjektívny názor žalobcu, že je vlastníkom odberného
miesta, t. j. nepotrebuje žiadny súhlas žalovaných, neobstojí pre rozpor so zákonom (§ 39 Zákona o
energetike). Ustanovenie § 39 ods. 10 Zákona o energetike ustanovuje výslovný imperatív pre žiadateľa

(žalobcu), ak chce byť pripojený do sieti, si od žalovaných vyžiadať súhlas. Z obsahu súdneho spisu
pritom nevyplýva, že by žalobca žalovaných písomne vyzval na udelenie takéhoto súhlasu. Ide teda o
výslovnú zákonnú povinnosť žalobcu, ktorú si doteraz nesplnil.

28. Ustanovenie § 39 ods. 10 Zákona o energetike pritom následne stanovuje, že vlastník nehnuteľnosti

je povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického
zariadenia alebo elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie
odseku 12 tým nie je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.
Odvolací súd preto konštatuje, že ak si žalobca nesplnil svoju povinnosť a nevyžiadal si od žalovaných
súhlas, k čomu mohol objektívne pristúpiť už od nariadenia, resp. zrušenia pôvodného neodkladného

opatrenia, dochádza nariadením neodkladného opatrenia k aprobovaniu nezákonného konania žalobcu,
čo je neprípustné, keďže by súd poskytol ochranu konaniu „kontra lege". V tomto smere odvolací
súd dodáva, že žalobca mal objektívne možnosť sa obrátiť na žalovaných so žiadosťou o poskytnutie
súhlasu, a až za situácie, keď by mu žalovaní tento odmietli bez relevantného dôvodu udeliť, sa obrátiť
na súd. Žalobca teda mal vo svojej dispozícii právne inštitúty na riešenie danej situácie, pritom zo spisu

nevyplýva, že daným spôsobom konal a korektne v tomto smere so žalovanými komunikoval. Žalobca
tak bol povinný najskôr vyčerpať všetky možnosti poskytované mu zákonom na riešenie vzniknutej
situácie, t. j. vyžiadanie si súhlasu, a až keď by tieto nepomohli, sa následne mal domáhať ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia.

29. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.30. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

31. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa

jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje
rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v
podstateideonávrhsúdnehovýroku,kladiezákonnaformuláciupetituurčitépožiadavky,rešpektovaním
ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozhodnutí. Presný a určitý
petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne

vymedzených prípadoch.

32. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí
celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva
a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv
a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,

prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo
nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre
to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).

33. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia síce v čase, kedy ešte nebol odpojený od elektrickej siete, t. j. 23. marca 2022, avšak v čase,
kedyopodanomnávrhurozhodovalsúdprvejinštancie(11.apríla2022),uždošlokodpojeniuodberného
miesta, resp. k stavu, ktorému sa žalobca svojím návrhom snažil zabrániť, čo sám potvrdzuje v odvolacej
replike, keď uviedol, že „bez nariadenia neodkladného opatrenia bude opakovane vystavený reálnej
hrozbe odstavenia jeho stavby od distribučnej siete elektriny, ktorá sa práve ku dňu podania tohto návrhu

stalaajskutočnosťouanemážiadnuistotuvtom,čisaneoprávnenézásahyzostranyžalovaných(pokiaľ
ide o znemožnenie užívania stavby žalobcu odpojením od distribučnej siete) nebudú opakovať. Aj tretia
osoba (Západoslovenská distribučná a. s.) v podanom odvolaní tvrdila, že pred vydaním napadnutého
uznesenia došlo k odpojeniu odberného miesta, čo v konečnom dôsledku ani sám žalobca nepoprel.

34.Podľa§329ods.2CSPpreneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčasevydaniauzneseniasúdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho
rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný
návrh preto môže zamietnuť pre dodatočnú (následnú) absenciu zákonných dôvodov na nariadenie
neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia, a naopak. Osobitný význam má § 329 ods. 2

CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

35. Vo vzťahu k prejednávanej veci je zrejmé, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

smeroval výlučne k zakázaniu konania, ktoré by viedlo k odpojeniu odberného miesta. Pričom ako
správne vytkla tretia osoba v podanom odvolaní, ak je odberné miesto od distribučnej sústavy odpojené,
nie je objektívne možné robiť úkony smerujúce k jeho odpojeniu, takéto úkony totiž neexistujú, resp. nie
je žiaden logický dôvod ich vykonávať. Z uvedeného dôvodu je v situácii, ak už došlo k nežiadúcemu
stavu, ktorému chcel žalobca zabrániť tým, že žiadal súd, aby uložil povinným osobám zdržať sa

konania spôsobilého založiť vznik takého nežiadúceho stavu, je petit materiálne nevykonateľný, nakoľko
žalovaný v 1. a 2. rade, ako aj tretia osoba už nemôže objektívne svojím konaním spôsobiť odpojenie
odberného miesta, ktoré je už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie odpojené. V tomto smere
odvolací súd dodáva, že bolo v dispozícii samotného žalobcu formulovať petit návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, aby bol vykonateľný. Žalobca v odvolacej replike výslovne priznal, že v

čase podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k odpojeniu odberného miesta.
Preto odvolací súd konštatuje, že ak mal žalobca v čase podania návrhu o tejto relevantnej skutočnosti
vedomosť, nič mu nebránilo formulovať petit tak, aby dosiahol cieľ sledovaný aj týmto návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. dosiahnutie (dočasného) stavu pripojenia odberného miesta, aj
napriek absencie súhlasu žalovaných. Odvolací súd len dodáva, že žalobca pre tento prípad mohol petit

návrhuformulovaťeventuálne,čialternatívnetak,abyzabezpečil(objektívnu)vykonateľnosťukladaných
povinností v zmysle formulovaného petitu, zohľadňujúc pritom aj situáciu, ak by od podania návrhu do
jeho rozhodnutia súdom prvej inštancie došlo k odpojeniu odberného miesta, čo v konečnom dôsledku
aj nastalo.36. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, mal odvolací súd za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné v jeho napadnutom výroku I., ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie podľa

§ 388 CSP zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP
zamietnuť.

37. O nároku tretej osoby na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že tejto ako úspešnému odvolateľovi v konaní priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Keďže vo vzťahu k tomuto
subjektu konania sa rozhodnutím odvolacieho súdu o napadnutom uznesení konanie končí (na rozdiel
od strán sporu), takýto postup odvolacieho súdu je v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP plne legitímny.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).