Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/275/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221380
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4112221380.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcov: 1. H. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. XXX, 2. F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, 3. Z.. H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Q., M. F. XXX/XX, 4. J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, všetci zastúpení: JUDr. Diana Beresecká,
advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovaným: 1. Z. H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. D.

X, Q., 2. E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, T., obaja zastúpení: ADVOKÁT JUDr. PETER
TIMKO spol. s r. o., sídlo Pri parku 8, Maňa, 3. J. J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX v U. č. XX, neznámi
dedičia po J. J., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17
335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/83/2012-504 zo dňa 27. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Žalobcom proti žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom (v poradí druhým) určil, že
žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Q.,

obec A., kat. úz. A., zapísaných vo výkaze výmer ku Geometrickému plánu č. XX/XXXX vyhotoveného
dňa 13. 11. 2017, úradne overeného dňa 06. 12. 2017, ako parcely registra "C" a to parc. č. XXXX/X-
orná pôda o výmere X.XXX m2 a parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere X.XXX m2, každý z nich v
podiele 1/8-ina k celku (výrok I.). Ďalej určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q., obec A.,
kat. úz. A., zapísané vo výkaze výmer ku Geometrickému plánu č. XX/XXXX vyhotovenému dňa 13. 11.
2017, úradne overenému dňa 06. 12. 2017, ako parcely registra "C" a to parc. č. XXXX/X- orná pôda o
výmere X.XXX m2 a parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere X.XXX m2, v podiele 1/2-iny k celku patria

do dedičstva po nebohej H. W., rod. Z., zomr. XX. XX. XXXX (výrok II.). Geometrický plán č.
XX/XXXX vyhotovený dňa 13. 11. 2017, úradne overený dňa 06. 12. 2017 tvorí neoddeliteľnú súčasť
rozsudku (výrok III.) Žalobcom v 1. - 4. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní
zaplatiť žalovaní v 1. - 2. rade s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (IV.). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 129 ods. 1, § 130
ods. 1, 3 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28. 06. 2012 sa domáhali určenia
spoluvlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a určenia, že patria do dedičstva sodôvodnením, že po svojom otcovi zdedili parc. č. XXXX/X v podiele X/X - ica, ktorú ich otec nadobudol
s ich matkou na základe výmeru o vlastníctve pôdy. Podiel po ich matke nebol prededený, pretože na
nehnuteľnosť boli založené nové listy vlastníctva.

1.3. Žalobcovia tvrdili, že ich právni predchodcovia, rodičia, dostali na základe výmeru z r. 1948
nehnuteľnosti v kat. území A., dnešné A., ktoré boli zapísané vo vložke č. XX, parc. č. XXXX/X - roľa
o výmere X,XXXX ha; z identifikácie parciel vyplýva, že sa jedná o tie isté nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania a sú zapísané na žalovaných liste vlastníctva. Po smrti otca polovica nehnuteľností

prešla na žalobcov, na každého v podiele 1/8-ina, požiadali o prejednanie druhej polovice nehnuteľností
po matke, notár toto odmietol prejednať, pretože už boli založené nové listy vlastníctva. Vyvolali
jednanie na Správe katastra Q., kde zástupca SPF zistil, že pracovníci pri ROEP nesprávne postupovali,
došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva a poznámky, že vlastníctvo je sporné a majú sa ho
domáhať na súde, tým odôvodňuje naliehavý právny záujem. Po pridelení nehnuteľností ich právni
predchodcoviaaždočasu,kedybolinúteníodovzdaťichdodružstva,porevolúciižalobcavyhľadal,ktoré

nehnuteľnostivlastnilirodičia,požiadaloichprededenie.Polovicunehnuteľností prenajímajúnazáklade
zmluvy o nájme, poberajú nájomné. Druhú polovicu prenajíma SPF s nájomcom p. W., SPF ako keby
zástupca nezistených vlastníkov a teda neprenajímajú túto druhú polovicu žalovaní. Keďže neexistuje
rozhodnutie Povereníctva Slovenskej národnej rady /SNR/ o odňatí prideleného majetku na základe
prídelu, pretože prídel mohlo odňať len povereníctvo SNR, stále zostáva v platnosti prídelová listina, z

nej vychádzajú ako z nadobúdacieho právneho titulu a nie z vydržania. Nedošlo k súhlasu žalobcov
na platné vzdanie sa práva ako právnych nástupcov po prídelcoch. Pridelený majetok možno odňať len
na základe rozhodnutia povereníctva SNR, rozhodnutie iného orgánu by bol nulitný právny akt. Nie je
potrebné v konaní dokazovať, či konfiškácia bola alebo nebola právoplatná. Prídelová listina založila
dobromyseľnosť. Žalobcovia užívali nehnuteľnosti až do združstevnenia. JRD A. vzniklo v r. 1957. HTÚP

sa konalo v 60-tych rokoch. V r. 1975 bolo družstvo zlúčené PD R., Víťazný február. Združstevnením
sa neprerušilo plynutie vydržacích lehôt. Vlastnícke právo neprešlo na družstvo, len užívanie. Právni
predchodcovia žalobcov sa stali dobromyseľní s vedomím, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti vydržali po
dobu dlhšiu ako 10 rokov. Vydržacia lehota začala plynúť v r. 1948. V tom čase platilo na Slovensku
obyčajové právo, podľa ktorého sa dobromyseľnosť vyžadovala len na začiatku plynutia vydržacej

doby. V r. 1950 platil zákonník, ktorý v prechodných a záverečných ustanoveniach upravoval plynutie
vydržacej doby. S poukazom na tieto ustanovenia právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam vydržaním dňom 01. 01. 1951. Toto uvádzala, ak by prídelová listina mala byť
neplatná, čo však nie je pravda. Predložili nájomné zmluvy. Nehnuteľnosti užívala spoločnosť G. s.r.o.
A.. Nehnuteľnosti im prenajala H. W., matka žalobcov v r. 2001, predchádzajúca nájomná zmluva bol z

roku 1999. Podľa tejto zmluvy bola ako prídelca považovaná za vlastníka. Nájomná zmluva je spôsob
užívania vlastníckeho práva. Žalobcovia užívajú takto nehnuteľnosti od pridelenia až dodnes. Súd nie
je viazaný právnym rozhodnutím o reštitúcii. V spise sa nachádza list zo dňa 15. 01. 1997, v zmysle
ktorého sa H. a Z. J. sťažovali na Pozemkový úrad, aby prepracoval svoje rozhodnutie, pretože sa
prihlasovali prídelcovia o svoje vlastníctvo. Tento ich list spochybňuje ich dobromyseľnosť. Preto je bez

významu v konaní preukazovať kto v súčasnosti užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu,
ktorý nájomca. Žalobcovia neodvodzujú svoj nárok z vydržania, ale vlastnícke právo nadobudol ich
právnypredchodcaprídelovoulistinou,vjednejpolovicižiadajúurčiťženehnuteľnostipatriadodedičstva
po pôvodnej prídelkyni H. W. a druhú polovicu nadobudli dedičským rozhodnutím. Poukazovala na
doklad zo dňa 31. 08. 1949, podľa ktorého H. a Z. J. požiadali o vyňatie z konfiškácie, majetok po

neb. W. J., tento doklad preukazuje, že im bolo rozhodnutie o konfiškácii doručené, ako inak by sa
o konfiškácii dozvedeli. Pozemkový úrad si musel riešiť ako predbežnú otázku platnosť konfiškácie.
Musel dospieť k tomu, že konfiškácia bola platná, inak by nevydal rozhodnutie o reštitúcii. Postup
Pozemkového úradu, ktorým boli parcely vyňaté z konfiškácie, jednalo sa o rozhodnutie zo dňa 28. 07.
1992, bol správny, pretože rozhodnutie o vyňatí pozemkov z konfiškácie je podmienkou pre reštitúciu.

Pozemkový úrad však pochybil keď vydal pôdu, ktorá patrila fyzickým osobám - prídelcom. Za sporné
pozemky mal Pozemkový úrad reštituentom priznať finančnú náhradu, nie pozemky. Poukazovala na list
Obvodného pozemkového úradu zo dňa 15. 07. 2013, v ktorom Pozemkový úrad uviedol, že pozemky
bývalých prídelcov sa nevydávajú. Čo sa týka doručovania rozhodnutia, v rozhodnutí je uvedené, že
sa doručovalo cestou Miestneho národného výboru v U., sami H. a Z. J. priložili k návrhu na priznanie

reštitučného nároku originál tohto rozhodnutia čo svedčí o tom, že takýmto dokladom disponovali. Čo
sa týka spochybňovania čísla vložky, pozemky boli pridelené z vložky č. XXX, vo výmere je slabo
vidno č. 2. Čo sa týka vecnej súvislosti poukazovali na ČD XXX/XXXX, podľa ktorého H. a Z. J. zdedili
celú PKV XXX, v rámci nej aj prídelovú parcelu XXXX/X, ktorá bola pridelená právnym predchodcomnavrhovateľov. Podľa identifikácie parciel parcela č. XXXX/X je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX a
XXXX ako parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2. Žalovaní, ani
ich právni predchodcovia nikdy nespochybňovali, nikdy neuvádzali, že im rozhodnutie doručené nebolo,

neboli dobromyseľní, rozhodnutie o reštitúciu nezaložilo ich dobromyseľnosť, sami túto spochybnili.
Následne uviedla, že s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre k predmetnej
veci berie žalobu späť voči žalovanej H. W.. Čo sa týka žalovaného J. J., poukazovala na písomný
prípis, vo veci bol vyhotovený geometrický plán, všetky nedostatky, ktoré vytýkal Krajský súd v Nitre
boli odstránené.

1.4. Žalovaní v 1. a 2. rade namietali platnosť konfiškácie. Prídelovou listinou mohli byť pridelené len
pozemky, ktoré mohli byť platne konfiškované. Namietali neplatnosť a právnu neurčitosť prídelovej
listiny, pretože prídelový plán je uvádzaný s dátumom o 4 roky neskôr ako bola vyhotovená a vydaná
prídelová listina. Namietali, že žalobcovia vlastnícke právo neodvodzujú od vydržania, ale od prídelovej
listiny. Tvrdili, že predmetné pozemky žalobcovia nikdy nedržali, nenakladali s nimi, neobrábali ich. V

r. 1992 bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Pozemkového úradu podľa zák. 330/1991,
ktorým bolo rozhodnuté, že pozemky budú vrátené oprávneným osobám. Parcelné čísla sú identické
s dedičským rozhodnutím po neb. W. J. z r. 1943, ktoré po ňom dedili jeho dvaja mal. synovia. Od
04. 01. 1993 žalovaný v 2. rade a otec žalovaného v 1. rade sa cítili oprávnenými držiteľmi, minimálne
od tohto dátumu im plynula vydržacia doba. Táto nemohla plynúť žalobcom, pretože sami vyhlasujú,

že neodvodzujú svoje vlastnícke právo od vydržania. Dobromyseľnosť žalovaní čerpali z rozhodnutia
Pozemkového úradu. Nejednalo sa len o ich vnútorný pocit s poukazom na toto rozhodnutie. Pozemky
prenajali W. E.. Sú vydržateľmi žalovaných pozemkov. Na pozemkoch pracovali árendátori - nájomcovia,
pozemky im zveril W. J.. PD U. vzniklo v r. 1952, pozemky neužívali ani žalobcovia, ani žalovaní, ani
árendátori, od tohto roku. PD A. ich nikdy neužívalo, to vzniklo v r. 1957. Poukazovali na vyjadrenie

Správny katastra Q., že parc. XXXX/X vznikla z parc. XXXX/X, ktorá bola zapísaná v pozemno-knižnej
vložke PKN XXX a z parc. XXXX/X ktorá bola pôvodne zapásaná v pozemno-knižnej vložke XXX. V
prípade parcelného čísla XXXX/X by sa malo jednať o XXXX/X, pravdepodobne sa tu jedná o preklep v
čísle. Na tieto dve parcely poukazovali z tohto dôvodu, že rozhodnutím Pozemkového úradu zo dňa 28.
07. 1992 boli vyňaté z konfiškácie. Pre platné zavŕšenie konfiškačného procesu je potrebné preukázať

platné doručenie konfiškačného rozhodnutia podľa v tom čase platného správneho poriadku Vládneho
nariadenia č. 8/1928. Nestačí len domnienka, že im konfiškačné rozhodnutie bolo doručené alebo že
sa o ňom dozvedeli. Len ak bolo niečo platne vzaté, mohlo to byť platne pridelené. Ak bude v konaní
preukázané, že konfiškačný proces nebol dovŕšený platne, bude dôkazné bremeno na navrhovateľoch,
aby preukázali svoju dobrú vieru ako prídelcovia. Pokiaľ rozhodnutie z r. 1993 nebolo zrušené, súd nemá

kompetencie vo vzťahu k Pozemkovému úradu, nemôže prejudiciálne riešiť ako mal Pozemkový úrad
postupovať, pretože existovali zákonné postupy ako mohlo byť rozhodnutie zmenené alebo zrušené.
Argumenty žalobcov sú len domnienky a fikcie, že H. a Z. J. bolo takéto rozhodnutie doručené, nebol
však predložený dôkaz o tom ako sa k takémuto rozhodnutiu dostali a v akom čase. Je potrebné v konaní
zistiť kto ktoré parcely v teréne užíval. V tomto konaní sa objavili tri subjekty, ktoré by mohli predmetné

pozemky obrábať. Preto je potrebné aby geodet vo veci vytýčil pozemky. Ďalej uviedli, že rešpektujú
právny názor Krajského súdu v Nitre, aj keď s ním nesúhlasia.

1.5. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia v 1. - 4. rade sú
súrodenci. Po svojom otcovi, neb. H. W., zomr. XX. XX. XXXX nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. A. a to

parc. č. XXXX/X roľa o výmere X.XXX m2 každý z nich v podiele X/X-ina k celku. Vyplýva to z osvedčenia
o dedičstve notára H.. J. O. sp. zn. D XXXX/XX, Dnot XXX/XX zo dňa 20. 03. 1997. Druhú polovicu
predmetných nehnuteľností po svojej matke H. W., rod. Z., zomr. XX. XX. XXXX neprededili. Dedičské
konanie po nej bolo zastavené a v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 31D/109/2010,
Dnot 203/2010 zo dňa 08. 04. 2011 je uvedené, že poručiteľka H. W. uvedenú nehnuteľnosť nevlastní

a že sú na ňu založené LV č. XXXX a LV č. XXX na iných vlastníkov.

1.6. Žalobca v 1. rade sa snažil vzniknutú situáciu riešiť a usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom
na Správe katastra Q., svedčia o tom viaceré zápisnice spísané na Správe katastra Q.. Konkrétne v
zápisnici zo dňa 08. 03. 2012 je uvedené, že SPF uznáva prídelovú listinu a jej následné prededenie

podľa D 1356/96, Dnot 252/96. Ďalej je tu uvedené, že na Obvodnom pozemkovom úrade v Q.
je archivovaný spis, v ktorom bol prejednávaný konfiškovaný majetok rod. J.. Existuje rozhodnutie
konfiškačnej komisie zo dňa 03. 02. 1948, ktoré znelo na meno pôvodných vlastníkov H. a Z.
J.. V spise bol nájdený zoznam prídelcov, ktorí dávali súhlas k nadobudnutiu vlastníctva pre H. a Z. J.a vzdávali sa tak nároku na pridelené parcely. V tomto zozname vlastníkov však nebol nájdený súhlas
prídelcov H. W. a manželky H., rod. Z. alebo ich dedičov - žalobcov. V registri ROEP mali byť zapísaní
ako vlastníci parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2 podľa prídelového plánu navrhovatelia v podiele X/

X-ina titulom dedenia po svojom otcovi a ich matka H. W. v podiele X/X-ica titulom prídelovej listiny č.
XXXX/X/XX.

1.7. Z LV č. XXXX vyplýva, že ako vlastníci parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere X.XXX m2 sú zapísaní
H. J. v podiele X/X-ica, Z. J. v podiele X/X-ica. Žalobcovia v 1. - 4. rade každý z nich v podiele X/X-ina a H.

W. /SPF/ v podiele X/X-ica. Všetci ako duplicitní vlastníci. Na LV je zapísaná poznámka: Hodnovernosť
údajov o práve k nehnuteľnosti registra E - parc. č. XXXX/X bola spochybnená. Takéto údaje sa nesmú
používať pokiaľ sa vlastníci nedohodnú alebo súd neurčí kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností,
P XXX/XX-XX/XX. Podľa LV č. XXXX ako vlastníci parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere X.XXX m2
sú zapísaní H. J. v podiele XX/XX, Z. J. v podiele XX/XX, J. J. /SPF/ v podiele XX/XX. M. v 1. - 4. rade
každý z nich v podiele X/X-ina a H. W. /SPF/ v podiele X/X-ica. Všetci ako duplicitní vlastníci. Na LV je

zapísaná poznámka: Hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti registra E - parc. č. XXXX/XXX bola
spochybnená. Takéto údaje sa nesmú používať, pokiaľ sa vlastníci nedohodnú alebo súd neurčí, kto je
vlastníkom predmetných nehnuteľností, P XXX/XX-XX/XX.

1.8. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli na základe Výmeru vydaného Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave pridelené H. W. a manželke H., rod. Z.. Jednalo
sa o nehnuteľnosti v kat. úz. K. A., okr. Q. na základe Výmeru č. XXXX/X/XX-XX zo dňa 15. 05.
1948, pozemky patrili bývalým vlastníkom J. J. a neb. S. J. a spol. Jednalo sa o výmeru X,XXXX ha,
ktoré v prídelovom pláne boli označené takto: vložka č. XXX, parc. č. XXXX/X roľa o výmere X,XXXX
ha. Nehnuteľnosti boli pridelené v ideálnej časti X/X-ica - X/X-ica. Na výmere je podpis povereníka

a pečiatka povereníctva. Podľa návrhu prídelového plánu bol dňa 16. 09. 1952 vyhotovený konečný
prídelový plán s rozvrhom prídelových cien zo skonfiškovaných pôdohospodárskych pozemkov v kat.
úz. A. bývalých vlastníkov J. J., neb. W. J. a spol., aj z neho vyplýva, že rodičom navrhovateľov bola
pridelená parc. č. XXXX/X o výmere X,XXXX ha.

1.9. Z rozhodnutia ONV v Q. zo dňa 21. 02. 1966 vyplýva, že prídelcovia H. a H. W. sa vzdali pridelených
nehnuteľností parc. č. XXXX/X v prospech A.. štátu - ONV v Q.. Pozemok pri F. v r. 1957 padol do
pôdneho celku H. A..

1.10. Podľa identifikácie parciel pôvodne bola parcela uvedená vo výmere č. XXXX/X/XX-XX ako parc.

č. XXXX/X roľa o výmere X.XXX m2, v súčasnosti zapísané ako parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
X.XXX m2, zapísané na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere X.XXX m2 zapísaná
na LV č. XXXX. Žalobcovia sporné pozemky prenajímajú Zmluvami o nájme uzatvorenými odo dňa 16.
03. 1999.

1.11. Rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre č. XXX/XX-R-I zo dňa 28. 07. 1992 boli vyňaté z
konfiškácieavydanéoprávnenýmosobámH.J.aZ.J.akopôvodnýmvlastníkomnehnuteľnostivkat.úz.
A., vedené v pkn. vložke č. XXX. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že oprávnené osoby si uplatnili
na Pozemkovom úrade v Q. nárok na vyňatie z konfiškácie nehnuteľnosti, ktoré im ako maloletým odňaté
ako osobám maďarskej národnosti. Svoj nárok dokumentovali rozhodnutím konfiškačnej komisie vo T. č.

XX/XX/XX zo dňa 03. 02. 1948. Vzhľadom k tomu, že pôvodní vlastníci v dobe konfiškácie boli maloletí,
vyňal sa z konfiškácie nehnuteľný majetok do výmere XX ha; časť majetku bola prídelovými listinami už
pridelená fyzickým osobám a časť zastavaná a konajúci orgán rozhodol o vyňatí z konfiškácie a vydaní
tých poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré neboli pridelené a sú v užívaní poľnohospodárskych
podnikov. Pozemkový úrad Q. rozhodnutím zo dňa 19. 04. 1995 nepovolil obnovu konania, na základe

ktorého bolo vydané rozhodnutie č. XXX/XX-R -I dňa 28. 07. 1992.

1.12. Z rozhodnutia pozemkového úradu zo dňa 14. 12. 1993 sp. zn. 109/91-R-III vyplýva, že boli
vyňaté z konfiškácie a vydané oprávneným osobám H. J., nar. XX. XX. XXXX a Z. J., nar. XX. XX. XXXX
ako pôvodným vlastníkom čo do vlastníctva nehnuteľností vedené podľa pozemnoknižných údajov ako

kat. úz. U.. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že oprávnené osoby si uplatnili na Pozemkovom
úrade v Q. nárok na vyňatie z konfiškácie nehnuteľnosti, ktoré im boli ako maloletým odňaté ako osobám
maďarskej národnosti. Svoj nárok dokumentovali rozhodnutím konfiškačnej komisie vo T., č. XX/XX/XX
zodňa03.02.1948.Neboliimvydanénehnuteľnosti,ktoréprešlidovlastníctva fyzickýchosôbprídelom.1.13. H. J. a Z. J. listom zo dňa 15. 01. 1997 podali návrh na preskúmanie rozhodnutia Pozemkového
úraduvQ.č.XXX/XX-R-III.vydaného14.12.1993,nakoľko dodatočnebolozistené,žeokremprídelcov,

ktorí sa preukázali platnými prídelovými listinami existujú ďalšie prídely. Títo prídelcovia hoci sa pôvodne
neprihlásili,sťažujúimmožnosťujaťsasvojhovlastníctva.Pretožiadaliformoupreskúmaniarozhodnutia
o zmenu rozhodnutia tak, aby boli prídelcom, ktorí sa dodatočne preukázali priznané nehnuteľnosti im
pridelené a im deklarovaný nárok na náhradu, aby si mohli žiadať náhradné pozemky.

1.14. Žalovaný v 1. rade je právnym nástupcom po neb. H. J., zomr. XX. XX. XXXX, ako vyplýva z
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 22D/2206/2007, Dnot 202/2007. V priebehu konania žalovaný v 2. rade
Z. J. zomrel dňa XX. XX. XXXX, jeho právnym nástupcom je E. R., ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve
28D/412/2013, D not 118/2013.

1.15. J. Z. J. ako prenajímateľom a W. E. bola dňa 21. 12. 1994 uzatvorená nájomná zmluva na dobu 10

rokov. Prenajatá bola celková výmera XXX.XXX,X m2 v oblastiach U., A., D. K.. K nájomnej zmluve boli
uzatvárané dodatky a to dňa 01. 03. 1996, 01. 10. 1998, ktorými sa menila celková výmera prenajatej
obhospodarovanej pôdy. Zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti po neb. S. J., zomr. XX. XX. XXXX
vyplýva, že vlastnil v A. nehnuteľnosti, zapísané v R. č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X a bol
právnym predchodcom odporcov v 1. a 2. rade - starým otcom odporcu v 1. rade a otcom odporcu v 2.

rade. Dedičmi po S. J. boli mal. H. J., nar. XX. XX. XXXX, mal. Z. J., nar. XX. XX. XXXX. Zastupovala ich
matka H. J.. Medzi SPF ako prenajímateľom a W. W. ako nájomcom bola uzatvorená nájomná zmluva
č. X-XXXX-XX zo dňa 28. 04. 2005 spolu s dodatkami dodatkom č. 1 zo dňa 19. 10. 2005, spolu s
dodatkom č. 2 zo dňa 27. 10. 2006, spolu s dodatkom č. 3 zo dňa 11. 05. 2007, spolu s dodatkom č. 4 zo
dňa 19. 10.2007, spolu s dodatkom č. 5 zo dňa 09. 02. 2009, spolu s dodatkom č. 6 zo dňa 21. 10. 2010.

1.16. V priebehu konania bol vo veci vypracovaný geometrický plán č. XX/XXXX vyhotovený dňa 13.
11. 2017 Z.. J. F., úradne overený dňa 06. 12. 2017 Z.. H. D.. Súd pripustil zmenu petitu žaloby
v nasledovnom znení:

1.16.1. Súd určuje, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese Q., obec A., kat. úz. A., zapísaných vo výkaze výmer ku Geometrickému
plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 13. 11. 2017, úradne overeného dňa 06. 12. 2017, ako parcely
registra "C " a to parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere X.XXX m2 a parc. č. XXXX/X- orná pôda o
výmere X.XXX m2, každý z nich v podiele X/X-ina k celku.

1.16.2. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q., obec A., kat.
úz. A., zapísané vo výkaze výmer ku Geometrickému plánu č. XX/XXXX vyhotovenému dňa 13. 11.
2017, úradne overenému dňa 06. 12. 2017, ako parcely registra " C " a to parc. č. XXXX/X- orná pôda o
výmere X.XXX m2 a parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere X.XXX m2, v podiele X/X-iny k celku patria

do dedičstva po nebohej H. W., rod. Z., zomr. XX. XX. XXXX.

1.16.3. Geometrický plán č. XX/XXXX vyhotovený dňa 13.11.2017, úradne overený dňa 6.12.2017 tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

1.16.4. Súd konanie voči H. W., nar. XX. XX. XXXX, nezistený vlastník, za ktorého
koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 3354 345 zastavil.

1.17. Zo správy Štátneho archívu v Q. súd zistil, že v rímskokatolíckej cirkevnej matrike narodených z
farnosti T. O. sa nachádza matričný záznam na meno Q. E., nar. XX. XX. XXXX v U. č. XX, rodičia P.

E. a P./G./ Y..

1.18. Posudzujúc existenciu naliehavého právneho záujmu súd konštatoval, že ja daný s poukazom na
§ 137 písm. c/ CSP.

1.19. Pokiaľ ide o Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy č. XXXX/X/XX-XX zo dňa 15. 05. 1948 súd konštatoval, že ide o verejnú listinu, doklad o
vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za predpokladu, že bola vydaná oprávneným subjektoma obsahuje všetky podstatné náležitosti. K tejto problematike už boli vydané viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR (4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo 45/2008, 1MCdo/8/2009). V danej veci bol
vydaný Výmer o vlastníctve pôdy H. W. a manželke H., rodenej Z. Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v U., v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a tento orgán výmer
vydal v medziach jeho právomoci podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. Výmer spĺňa
všetky zákonom požadované náležitosti - je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu,
podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti,
parcelné číslo, výmeru, katastrálne územie, podpis aj odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ho vydal a

podmienky, za ktorých sa pridelenie uskutočňuje, uvedení sú aj bývalí vlastníci. Ide preto nepochybne
o Výmer, ktorý treba považovať za perfektný a ktorý má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke
právo prídelcu preukázať, aj keď v konaní nebolo zisťované, či tento správny akt bol doručovaný a
kedy uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom na to, či je nulitný (ničotný).
Takým by bol v prípade, ak ho vydal tzv. absolútne vecne nepríslušný správny orgán, čo však tento

prípad nezahŕňa. Uvedený názor zaujal NS SR v rozhodnutiach 5Cdo 110/2000, 2 Cdo 337/2006, 4 Sž
34/1997.Právnypredchodcoviažalobcovsastalinazákladevýmeruč.XXXX/X/XX-XXzodňa15.5.1948
vlastníkmi predmetných nehnuteľností parc. č. XXXX/X roľa o výmere X.XXXX ha zapísaných vo vl. č.
XXX v kat. úz. A., dnes A. každý z nich v podiele X/X - ica. K výmeru patrí aj prídelový plán zo dňa 15.
05. 1948, z ktorého jednoznačne vyplýva, čo bolo právnym predchodcom navrhovateľov pridelené. Z

grafického znázornenia tiež vidno, kde sa pridelená parcela nachádza - v časti J., čo potvrdil aj svedok T.
D., G. E.. To, že pridelená parcela č. XXXX/X nebola evidovaná v pozemkovej knihe nemôže spôsobiť
neplatnosť výmeru. Aj Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí konštatoval na strane 10 pod bodom
3., že posúdenie Výmeru ako právne perfektnej verejnej vkladuschopnej listiny súdom prvej inštancie
je správne.

1.20. Rodičia žalobcov užívali pridelené nehnuteľnosti do roku 1966, kedy ich odovzdali do družstva v
obci A.. Tieto skutočnosti neznamenali stratu vlastníctva prídelcu, nakoľko odnímať pridelený majetok
mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca
nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia

č. 104/1945 Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. V tých časoch
bolo bežné vnesenie majetku do JRD, čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva. Vzdanie sa
prídelu pôdy umožňoval zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník s účinnosťou od 01. 01. 1951 v ust.
§ 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že
sa ho vlastník vzdá, že ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo

a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o
právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu, okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného
domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ) a
z právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k
určitej veci, nehnuteľnosť musí byť presne identifikovaná, listina musí byť datovaná a podpísaná. V

spise sa nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone urobenom právnym predchodcom navrhovateľov
v písomnej forme, obsahom ktorého by bol jeho výslovný prejav vôle vzdať sa vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nadobudnutej výmerom. Za takýto dôkaz nie je možné považovať rozhodnutie ONV z 21.
02. 1966, pretože sa nejednalo o dobrovoľné vzdanie sa majetku, je všeobecne známa skutočnosť, že
v tých časoch ľudia konali z donútenia a pod nátlakom. Užívací stav nehnuteľností rodičmi žalobcov

potvrdili vypočutí svedkovia V. D., J. Y., M. D., A. E., ktorí zhodne uviedli, že pozemky boli, ktoré dostali
rodičia žalobcov prídelovou listinou, užívali až do zoštátňovania, pozemky sa nachádzali v blízkosti U.
hája, prešlo sa cez kopec a tam začínala dedina U.. Svedok W. E. uviedol, že žalovaní mu prenajímajú
pozemky v kat. úz. U. a A., pozemky im boli vydané v rámci reštitúcie.

1.21. Žalovaní namietali platnosť konfiškácie a konfiškačného rozhodnutia zo dňa 03. 02.
1948, ktorým bol H. a Z. J. konfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok spätne ku dňu 01. 03.
1945, uvádzali, že konfiškačné rozhodnutie muselo byť preukázateľným spôsobom doručené, resp. sa
preukázateľnýmspôsobommuselidozvedieťomateriálnejstránkekonfiškačnéhorozhodnutia,namietali
či komisia dňa 03. 02. 1948 zasadala, či bola uznášania schopná, či sa platne hlasovalo, namietali

podpis na konfiškačnom rozhodnutí. Súd sa s námietkami odporcov nestotožnil, pretože mal za to,
že konfiškačné rozhodnutie bolo vydané podľa v tom čase platných právnych predpisov - nariadenia
SNR č. XXX/XXXX Sb. K doručovaniu rozhodnutia, súd poukázal na skutočnosť, že H.. a Z. J.
museli mať vedomosť a mali vedomosť o konfiškovaní majetku, pretože sami predložili žiadosť, vktorej žiadali o vyňatie spod konfiškácie majetok neb. W. J.. Konfiškačné rozhodnutie bolo doručované
cestou Miestneho národného výboru v U.. Právny zástupca žalovaných poukazoval na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/9/2009, kde bol vyslovený právny názor, že je potrebné skúmať,

či bol platne zavŕšený konfiškačný proces a že je potrebný priamy dôkaz o doručení konfiškačného
rozhodnutia, tu súd konštatuje, že za podstatnú a rozdielnu skutočnosť považuje tú okolnosť, že v
predloženom rozhodnutí sa jednalo o iné okolnosti, keď osoby, ktorým malo byť doručované konfiškačné
rozhodnutie boli mŕtve, čo je podstatne odlišná situácia od predmetného konania. Sami žalovaní nikdy
nenamietali, že by nemali vedomosť o konfiškačnom rozhodnutí, že by nepoznali obsah a nedisponovali

konfiškačným rozhodnutím, ktoré im muselo byť doručené, keďže ho mali k dispozícii. Ostatné úvahy
o zasadnutí komisie, neplatnosti hlasovania, neplatnosti podpisu na konfiškačnom rozhodnutí sú len
úvahami odporcov, ničím nepodloženými a nepreukázanými tvrdeniami a pokiaľ takéto skutočnosti
chceli v konaní tvrdiť tak potom bolo aj dôkazné bremeno na nich a mali tieto skutočnosti v konaní
aj preukázať, čo neurobili a súd ich nemá za preukázané a vyhodnotil konfiškačné rozhodnutie ako
platné. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných o viazanosti s rozhodnutím Pozemkového úradu v

Nitre zo dňa 22. 07. 1992 o vyňatí z konfiškácie s poukazom na ustanovenie § 193 CSP, podľa ktorého
súd nie je viazaný rozhodnutím Pozemkového úradu z dôvodu, že Pozemkový úrad nerieši otázku
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo svojom výroku, rieši si otázku vlastníctva ako predbežnú
otázku a tou súd nie je viazaný. Otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza,

Pozemkový úrad však nerozhodoval o vlastníctve žalovaných, a preto jeho rozhodnutie nie je pre súd
záväzné. Pokiaľ žalovaní namietali, že ku konfiškácii (pred vydaním výmeru) nedošlo, pretože nebolo
doručené konfiškačné rozhodnutie, dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažovalo žalovaných, ako
to uviedol Krajsky súd v Nitre, mali teda nimi tvrdenú skutočnosť jednoznačne preukázať, keď v
zásade sa vychádza z prezumpcie zákonnosti a správnosti rozhodnutí správnych orgánov, vrátane ich

doručenia (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2014 zo dňa 29. 09. 2015). Konfiškačné rozhodnutie
nebolo možné považovať za rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré
deklarovalo,žepodmienkyprekonfiškáciumajetkuprávnychpredchodcovžalovanýchsúsplnenéateda
ich majetok bol dňom účinnosti nar. č. 104/1945 Sb. n. skonfiškovaný; zápis do pozemnoknižnej vložky
nebol povinný. Žalovaní 1., 2. tvrdili, že konfiškáciou ich predchodcovia vlastnícke právo nikdy nestratili,

ich stanovisko v tomto konaní je rozporné s ich stanoviskom v konaní pred pozemkovým úradom vo veci
vyňatia z (dovŕšenej) konfiškácie a navrátenia im vlastníckeho práva.

1.22. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaných o vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom,
pretože vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a k tomu, aby bolo možné nadobudnúť

vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je
oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je
neprerušovanýstavužívaniapredmetuvydržaniapočaszákonomstanovenejdoby,3.spôsobilýpredmet
vydržania. Podľa súdu u žalovaných nebola splnená podmienka dobromyseľnosti pri držbe pozemkov,
pretože sami vo svojom liste zo dňa 15. 01. 1997 adresovanom Pozemkovému úradu uviedli, že sa im

ozývajú prídelcovia, sami mali pochybnosti o správnosti rozhodnutia Pozemkového úradu, žiadali revíziu
rozhodnutia, a preto nemohli byť dobromyseľní, že im pozemky patria a desaťročná premlčacia doba
im nemohla uplynúť pred rokom 1997, pretože by musela začať plynúť v januári 1987, čo je nemožné.
K vydržaniu Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí uviedol v bode 6. na strane 10, že splnenie
náležitostí podmienok vydržania vlastníckeho práva na strane žalovaných nemožno posudzovať bez

skúmania existencie právneho dôvodu nadobudnutia vo vzťahu ku skutočnému (reálnemu) vlastníkovi
nehnuteľností, teda oprávnenosť (dobromyseľnosť) užívania (držby) nemožno vyvodiť bez existencie
právneho dôvodu - úkonu skutočného vlastníka, teda ani z rozhodnutia pozemkového úradu, ktorého
účastným neboli.

1.23. Pozemkový úrad pochybil, keď vydal pôdu, ktorá patrila prídelcom. Za sporné pozemky mala
byť reštituentom priznaná finančná náhrada. Postup Pozemkového úradu a jeho rozhodnutie zo dňa
28. 07. 1992 bolo správne, pretože s poukazom na zákon č. 330/1991 Zb. a jeho ustanovenie §
38 ods. 3, z konfiškácie podľa osobitných predpisov sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v
odsekoch 1 a 2, a vydajú sa v rozsahu podľa odseku 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na

základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25. februári 1948 s
výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov. Následne po
rozhodnutí o vyňatí pozemkov z konfiškácie mohla prebehnúť reštitúcia. Sám Obvodný pozemkový úrad
vosvojomlistezodňa15.07.2013uviedol,žepozemkybývalýchprídelcovsanevydávajú.Preskúmaniesprávnosti rozhodnutia pozemkového úradu v prospech žalovaných v 1. a 2. rade v tomto konaní súdu
neprináleží, súd má právomoc v civilnom konaní posúdiť otázku, komu vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam svedčí, a to aj po uskutočnení ROEP-u, v ktorom sa vlastníctvo nenadobúda, ale len

zisťuje, strana 10, bod 5 rozhodnutia Krajského súdu v Nitre.

1.24. Vo vzťahu k pôvodne žalovanej v 4. rade - H. W., Krajský súd v Nitre uviedol, že právna
predchodkyňa žalobcov zomrela XX. XX. XXXX, nejde teda o neznámu vlastníčku a konanie a
rozhodnutie vo vzťahu k nej vecné preto byť nemohlo. Pre čiastočné späťvzatie bolo konanie voči H. W.

zastavené uznesením č. k. 12C/83/2012-476 zo dňa 14. 12. 2017 zastavené.

1.25. Návrhy na doplnenie dokazovania ohliadkou a na mieste samom, výsluchom svedkov súd
zamietol z dôvodu ich nadbytočnosti, keď nebolo podstatné, kto pozemky užíva v súčasnosti, resp.
po vydaní reštitučného rozhodnutia, pretože svedkovia potvrdili, že pozemky užívali rodičia žalobcov,
následne družstvo a žalobcovia sa nedomáhajú určenia vlastníckeho práva na základe vydržania ale

titulom výmeru a žalovaní nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nepreukázali pre nesplnenie
podmienky dobromyseľnosti. Subjekty, ktoré pozemky obrábajú, vedia, že nie sú ich vlastníkmi, pretože
ich obrábajú na základe uzatvorených nájomných zmlúv. Aj Krajský súd v Nitre konštatoval, že aktuálny
užívací stav k nehnuteľnostiam nie je pre právne posúdenie veci vždy nevyhnutné poznať - strana 10,
bod 4.

1.26. Súd priznal žalobcom v 1. až 4. rade náhradu trov konania v plnej výške podľa § 255 ods.
1 CSP pretože mali plný úspech. Súd v konaní zistil výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa
v okolnostiach danej veci u žalovaného 3. a jeho zástupcu a to s poukazom na ustanovenie § 257
CSP, pretože SPF zastupuje zo zákona žalovaného v 3. rade ako nezisteného vlastníka. Nezistený

vlastník nemôže byť zaviazaný na náhradu trov, preto ani SPF ako jeho zástupca. Slovenský pozemkový
fond, ako ex lege zástupca neznámeho vlastníka, nemal inú možnosť, len nevyhnutne sa zúčastniť
predmetného sporu, jedná sa o špecifické právne postavenie SPF ako právnickej osoby, ktorá bola
zákonom zriadená nie za účelom podnikania, ktorá svoju činnosť vykonáva podľa zákona a osobitných
predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti jej vznikajú práva a záväzky. Slovenský pozemkový

fond ako ex lege zástupca žalovaného v konaní neháji vlastné záujmy ani práva, jeho účasť v konaní
nezávisela ani od procesnej vôle žalobcov, pričom ani samotné rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom
neovplyvní a nedotýka sa majetkovej sféry zástupcu žalovaného v 3.rade.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade dôvodiac porušením

práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Namietali
správnosť posúdenia prejudiciálnej otázky (ne) platnosti konfiškácie, keď pre zavŕšenie konfiškačného
procesu bol nevyhnutne potrebný dôkaz o doručení konfiškačného rozhodnutia, čo uviedol odvolací
súd v inom konaní, a je úplne bez významu, že v inej veci bol adresát konfiškácie už nežijúci. V

súdnom spise sa nenachádza dôkaz o doručení konfiškačného rozhodnutia, osobitne v situácii, keď
adresáti konfiškácie boli maloletí a mohla za nich konať iba ich zákonná zástupkyňa (matka), pričom
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať platné doručenie rozhodnutia. Konfiškačné rozhodnutia
nie je zrejmé kto ho podpísal, čiže v podstate môže patriť podpis komukoľvek. Nesúhlasili s názorom
odvolacieho súdu, ktorý vytýka, že postoje ich predchodcov v konaní pred pozemkovým úradom

neboli súladné s ich obranou v tunajšej súdenej veci v tom, že od pozemkového úradu žiadali vyňatie
z konfiškácie. V správnom konaní nie je miesto na právne námietky patriace do civilného sporu,
preskúmavať platnosť doručovacích procesov má len súd. Podporne sa domáhali zamietnutia žaloby
z dôvodu vydržania vlastníckeho práva, ale v tomto smere súd zamietol ich návrhy na doplnenie
dokazovania, pričom pozemky užívali ich právni predchodcovia nerušene a v dobrej viere minimálne cez

W. E., pričom ohliadkou by sa zistilo, kto vlastne sporné pozemky skutočne užíval, resp. kto ich dal komu
do užívania, na základe akého titulu a z čoho vyvodzoval oprávnenie dať sporné pozemky do užívania.
Všetky tieto otázky majú význam z hľadiska dobromyseľnosti, z hľadiska držby sporných pozemkov a
tiež z hľadiska vydržania. Mali za to, že súd sa odklonil od súdnej praxe, ktorú uplatnil Krajský súd v
Nitre už v roku 2009, pričom na odklon neboli dôvody. V závere vytýkali súdu, že sa nevysporiadal

s ich argumentáciou o nepriznaní náhrady trov konania žalobcom z dôvodov hodných osobitného
zreteľa spočívajúcich v tom, že nemôžu niesť zodpovednosť za nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia
pozemkového úradu, nedali príčinu na vznik súdneho sporu, sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti akovlastníci sporných pozemkov a nemôžu niesť zodpovednosť za to, že prídelová listina sa neobjavila vo
verejných evidenciách.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania keď mali za to, že neexistujú
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Namietali tvrdenie,
že žalovaní nedali dôvod na súdny spor, keď ešte pred podaním žaloby vzniknutú situáciu riešili
na katastrálnom úrade, kde predložili listiny a už v tom čase mohla byť vec vyriešená dohodou so

žalovanými, ktorí nemali záujem o mimosúdnu dohodu. K veci samej uviedli, že žalovaný naďalej
spochybňujú doručenie konfiškačné rozhodnutia svojim právnym predchodcom a v tomto smere
poukázali na názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí zo 16. júna 2016 a zároveň
dali do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Sr spisovej značky 4MCdo 12/2014 zo dňa 29. 09.
2015, ktoré bolo posudzované Ústavným súdom SR, pričom ten dospel nálezom I ÚS 379/2016-27 zo
dňa 29. 03. 2017 k záveru, že citovaným rozhodnutím NR SR nebolo porušené základné práva

na spravodlivé súdne konanie a zaoberal sa problematikou preukazovania, respektíve nepreukazovanie
riadneho doručenia konfiškačného rozhodnutia. Citujúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR poukázali
na závery, že povinnosť bremena tvrdenia a bremena dôkazu v rámci súdneho konania by v prípade
spochybňovania konfiškačného rozhodnutia v rámci súdneho konania nad mieru ospravedlniteľnú
zaťažovalastranu,ktorásatakýmtvrdenímdostaladodôkaznejnúdze.Akjenapádaná,spochybňovaná

konfiškácia majetku (jej proces, účinky, zákonnosť), dôkazné bremeno v takomto konaní zaťažuje toho,
k teórii konfiškáciu spochybňuje, aby preukázal, že nie sú dané zákonné podmienky pre konfiškáciu
majetku. Iné veci na Najvyšší súd SR uvádza, že v prejednávanej veci predmetné rozhodnutie bolo
vydané,nadobudloprávoplatnosť,atedadošlokukonfiškácii,pričommeritórnesprávnosťaždosamého
súd nie je oprávnený skúmať. K námietke žalovaného týkajúcej sa zamietnutia návrhu na doplnenie

dokazovania ohľadne užívania sporných nehnuteľností poukázali na právne závery odvolacieho súdu,
pričom zotrval na pôvodnom názore, že v danom prípade, keď reštitučné rozhodnutie nezaložil
dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných, by bolo nadbytočné a nehospodárne vykonávať
dokazovanie ohľadne užívania sporných parciel.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, §
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože

nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú podielovými

spoluvlastníkmi vyššie popísaných nehnuteľností každý v podiele 1/8-ina a určenia, že v podiele 1/2-ica
patria do dedičstva po nebohej H. W., rod. Z., zomr. XX. XX. XXXX dôvodia tým, že po svojom otcovi
zdedili parc. č. XXXX/X v podiele X/X, ktorú ich otec nadobudol spolu s ich matkou na základe výmeru
o vlastníctve pôdy s tým, že podiel po ich matke zostal neprededený, pretože na túto nehnuteľnosť
boli založené nové listy vlastníctva, vyvolali jednanie na Správe katastra Q., boli spísané zápisnice,

hodnovernosť údajov v katastri bola spochybnená, keď výmer je platný, nebol zrušený. Súd prvej
inštancie následne rozsudkom č. k. 12C/83/2012-414 zo dňa 14. 10. 2015 (prvým v poradí) vyhovel
žalobe žalobcov tak, že určil, že žalobcovia sú podielovými vlastníkmi predmetných vyššie citovaných
nehnuteľností a že tieto patria do dedičstva po nebohej H. W..

6. Súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom č. k. 12C/83/2012 - 504 zo dňa 27. júna 2018 žalobe
vyhovel a voči žalovaným v 4. a 5. rade žalobu zamietol. V dôsledku odvolania žalovaných Krajský
súd v Nitre rozsudkom č. k. 8Co/1072/2015-447 zo dňa 16. 06. 2016 rozsudok súdu prvého stupňa vo
vzťahu k žalovanému v 3. rade zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietol a v zostávajúcich častiach
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že požiadavke určitosti a vykonateľnosti rozsudku z hľadiska odstránenia právnej neistoty voči
tretím osobám zodpovedá len taký rozsudok súdu, ktorý vychádza zo stavu vlastníckeho práva registra
"C" katastra nehnuteľností, nie evidenčného "E" katastra nehnuteľností, z čoho potom vyplýva potreba
vyhotovenia geometrického plánu na identifikovanie výmerom pridelenej parcely. Súd prvej inštancienásledne odvolaním napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) rozhodol vy zmysle vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu a žalobe žalobcov vyhovel po vypracovaní geometrického plánu a
zadefinovaní predmetných nehnuteľností na parcely registra „C“.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s

dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne,
a preto ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia.

10. Žalovaní v 1. a v 2. rade v odvolaní vytýkali porušenie práva na spravodlivý proces, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

10.2. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť najmä
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo

na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa

nejaví ako spravodlivé s tým, že konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

10.3. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania
je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, a teda naplní odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. e/ CSP, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu
strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene
sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

10.4. K námietke neprávnych skutkových zistení je potrebné uviesť, že citovaný odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.10.5. Ďalej žalovaní tvrdili, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Žalovaní naďalej v podanom odvolaní namietali neplatnosť konfiškácie z dôvodu nepreukázania
- platnosti doručenia konfiškačného rozhodnutia č. k. XX/XX/XX tvrdiac, že platnosť doručenia sa
nemôže prezumovať, keď neexistuje doručenka. Poukázali na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 10C/101/2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/9/2009, v ktorých bolo
deklarované, že sa bezvýnimočne musí skúmať, či konfiškačné rozhodnutie bolo doručené v súlade s
vtedyplatnýmipredpismiaaknebolo, nedošloplatnekukonfiškácií.Zároveňpoukázaliajnaskutočnosť,

že konfiškačné rozhodnutie je podpísané nečitateľným podpisom. Ako podporný argument navrhli
zamietnutie žaloby z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania.

12. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaných v prvom rade uvádza, že po
prejednanívecidospelkzáveru,žesúdprvejinštancievykonalvovecidostatočnédokazovanie,správne

zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

13. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaných k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním
sa odvolací súd plne stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom

rozsudku (bod 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku), na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP) a to vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie
považuje za správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedajúce požiadavkám kladeným na
odôvodnenierozhodnutia.Súdprvejinštanciesprávneuzavrel,žežalovanínespĺňajújednuzpodmienok
vydržania a to dobromyseľnosť po celú vydržaciu dobu, že im nehnuteľnosti patria a v tomto smere

vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí správne uviedol, že sami v liste zo dňa 15. 01. 1997, doručenému Okresnému úradu v Q.,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 24. 01. 1997 uviedli, že sa im
ozývajú prídelcovia a žiadali úrad preskúmať rozhodnutie, respektíve zmenu rozhodnutia tak, aby boli
pozemky im pridelené a za im deklarovaný nárok na náhradu si mohli zažiadať náhradné pozemky. Z

uvedenéhojezrejmé,žeužminimálnevčasepodaniažiadostimalipochybnostiosprávnostirozhodnutia
pozemkového úradu, keď žiadali revíziu rozhodnutia a do uvedeného času im neuplynula 10 ročná
vydržacia doba.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odvolateľov, že sa k otázke posúdenia doručenia

konfiškačného rozhodnutia odklonil od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 5Co/9/2009, teda od právnej praxe. V tejto súvislosti poukazuje na právny
názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4MCdo/12/2014 z 29.
septembra 2015, ktorý bol akceptovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky - nález č. k. I.
ÚS 379/2016-27 zo dňa 29. marca 2017. Najvyšší súd SR uviedol, že niet dôvodu spochybňovať

skutočnosť, že konfiškačné rozhodnutie bolo doručované dotknutým vlastníkom, keďže to vyplýva
priamo z predmetného rozhodnutia, pretože podľa pokynu pod por. č. 15. bola daná dispozícia na
doručovanie rozhodnutia vlastníkom konfiškovaného majetku. Zo skutočnosti, že spôsob, akým sa
doručenie tohto rozhodnutia vykoná, nie je uvedený pri dispozícii na doručenie (ktorým zo spôsobov
uvedených v ust. § 33 ods. 1 vl. nar. č. 8/1928 Zb.), nemožno vyvodiť vadnosť doručenia rozhodnutia,

príp. jeho nedoručenie, pričom zo správneho predpisu ani nevyplývala pre konajúci správny orgán
povinnosť vyznačovať spôsob, akým sa doručovanie vykonáva. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť,
že konfiškačné rozhodnutie príslušného správneho úradu o konfiškácii nebolo možné považovať za
rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré deklarovalo, že podmienky
pre konfiškáciu majetku právnych predchodcov žalovaných sú splnené, a že ich majetok bol dňom

účinnosti nar. č. 104/1945 Sb. n., v znení nar. č. 64/1946 a nar. č. 89/1947 Sb. n. skonfiškovaný. Ku
konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré patrilo aj
právne účinné (právoplatné a vykonateľné) správne rozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola osobou
maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť (§ 1 ods. 1 písm. b/ cit. nariadenia).Obdobne vposudzovanej veci bola konfiškácia vykonaná na základe zák. č. 104/1945 Sb.n, v znení nar. č. 64/1946
a nar. č. 89/1947 Sb. n. a na rozhodnutí bolo uvedené, že sa doručuje aj dotknutým vlastníkom. Tým,
že sa nepodarilo nájsť doručenky od doručenia rozhodnutia Navyše, konfiškačné rozhodnutie, nemožno

predpokladať, že orgány a úrady (konajúce postupom následným konfiškácii) paušálne v danom období
nepostupovali v zmysle zákonnej úpravy, a teda že nemali v danom období k dispozícii relevantné
konfiškačné rozhodnutie (ktoré navyše konfiškáciu len deklarovalo, pričom majetok bol konfiškovaný ku
dňu 01. 03. 1945).

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ak je určovacou žalobou napádaná
(spochybňovaná) konfiškácia majetku (jej proces, účinky, zákonnosť), dôkazné bremeno v takomto
konaní zaťažuje vlastníka konfiškovaného majetku, ktorý konfiškáciu spochybňuje, aby preukázal,
že nie sú u neho dané zákonné podmienky pre konfiškáciu majetku. Rovnako tak je nevyhnutné
mať na pamäti, že Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 43/95 označil inštitút právoplatnosti
súdnych rozhodnutí za jeden zo základných prvkov právneho štátu a za zákonný výraz naplnenia jeho

požiadaviek. Súčasne obmedzil prípustnosť zásahov do právoplatnosti len na základe zákona a z
dôvodov, ktoré sú významnejšie než je záujem štátu na právnej istote a stabilite súdnych rozhodnutí.
V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 38/99 Ústavný súd SR na tomto názore zotrval a doplnil, že právnu istotu
vytvorenúnezmeniteľnosťousúdnychrozhodnutítrebapovažovaťzasúčasťzákladnéhoprávanasúdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy s tým, že to samo osebe nevylučuje existenciu mimoriadnych

opravných prostriedkov, ktorými možno napadnúť aj právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu a na
základe ktorého môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu takého rozhodnutia.

16. Odvolací súd teda uzatvára, že v prejednávanej veci predmetné rozhodnutie bolo vydané, nadobudlo
právoplatnosť a teda došlo ku konfiškácii, pričom tak ako uviedol súd prvej inštancie meritórnu správnosť

aktu samého súd nie je oprávnený skúmať. Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto plne
stotožnil s právnym posúdením a právnym záverom súdu prvej inštancie, preto zároveň považoval
odvolanie námietky žalovaných 1. a 2. za nedôvodné.

17. K odvolacím námietkam žalovaných v 1. a 2. rade odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich
rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

18. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

18.2. V súvislosti s námietkou odvolateľov k aplikácii § 257 CSP odvolací súd uvádza, že v
prejedávanom prípade malo a muselo byť v záujme všetkých osôb duplicitne zapísaných na liste
vlastníctva odstrániť stav právnej neistoty v podobe duplicity vlastníckeho práva k prejednávaným
nehnuteľnostiam. Odvolací súd výnimočnosť daného prípadu pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP
nevzhliadol ani v okolnostiach strán sporu - žalovaných v 1. a 2. rade (sociálny aspekt), keď

z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti ohľadom existencie osobných, zdravotných, zárobkových,
majetkových pomerov, a zároveň v tejto súvislosti zo strany žalovaných ani nedošlo k preukázaniu
uvedených skutočností. Aj keď by sme vychádzali z premisy, že žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť
za nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia pozemkového úradu je zrejmé, že toto nepovažovali za
nezákonné, keďže pred podaním žaloby nepristúpili k mimosúdnemu riešeniu veci a žalobcovia boli

preto nútení podať žalobu na odstránenie duplicitného vlastníctva. Z týchto dôvodov odvolací súd v
zhode so súdom prvej dospel k záveru, že v danom prípade neboli vzhliadnuté žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade.19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým,
že v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom nárok na ich náhradu voči žalovaným v 1. a 2. rade
priznal v plnom rozsahu (100 %) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Voči žalovanému v 3. rade žalobcom nárok na náhradu trov

konania podľa § 257 CSP nepriznal, vzhliadnuc dôvody hodné osobitného zreteľa v skutočnosti, že
neznámych dedičov po pôvodnom vlastníkovi zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý
nemá možnosť toto zastúpenie odmietnuť, pretože jeho procesné postavenie vyplýva zo zákona.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).