Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/155/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104119429
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1104119429.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejačleniek

senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: M. B., A. V. X,
W.T., zast. Advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., IČO: 36 820 059, so sídlom Gorkého
6, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
30. januára 2020, č. k. 10C/104/2004-805, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku II. m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n
á zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5.613,67

eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výroku II.) p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku III. m e n í tak, že žalobcovi sa voči
žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy.

Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania
v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7.083 eur v
lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol a
vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 32/1965

Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.04.2004 a doplnenou dňa
7.12.2010 sa žalobca domáhal náhrady škody na zdraví titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia
za bolesť vo výške 45.659,89 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 110.253,60 eur,
ako aj náhrady trov konania. Okresný súd Bratislava I rozhodol vo veci v poradí prvom rozsudku č.

k. 10C 104/2004-304 zo dňa 18.3.2011 tak, že žalovanú zaviazal k úhrade mimoriadneho zvýšenia
bolestného v sume 9.460,27 eur a k úhrade mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
v sume 8.464,45 eur, pričom vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe podaného odvolania sporových
strán Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 6Co 34/2011-396 zo dňa 20.2.2012 napadnutý rozsudokpotvrdil v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 12.450,- Sk, t. j. 413,26 eur a vo zvyšku
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia
krajský súd vyslovil právny názor, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v predmetnom konaní,

nakoľko jej pasívna vecná legitimácia vyplýva z § 285 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z. Zároveň
uviedol, že vec treba posúdiť podľa Zákonníka práce zákon č. 65/1965 Zb., keďže pracovný úraz sa
žalobcovi stal v roku 1981. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej uviedol, že nárok
na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia by nebol premlčaný za predpokladu, ak
by v období po úraze došlo k vzniku ďalšieho nároku žalobcu a to k mimoriadnemu zhoršeniu jeho už

ustáleného zdravotného stavu a to v čase, od ktorého do podania žaloby neuplynula premlčacia doba k
čomu zaviazal súd na doplnenie dokazovania. K otázke bolestného zaviazal súd prvého stupňa doplniť
dokazovaniekzisteniuokamihu,kedybolustálenýzdravotnýstavžalobcuačitentotrpelodroku1981do
roku 2005 kontinuálne bolesťami v príčinnej súvislosti s úrazom, čo by bolo podkladom k rozhodnutiu či
bol nárok na bolestné premlčaný. Zároveň uviedol, že nie je možné akceptovať ohodnotenie bolestného
rovnakými položkami a v rovnakej výške, keď žalobca má nárok na bolestné za bolesti vytrpené

konkrétnymi zákrokmi a to ak po prvom posudku z roku 1982 vytrpel bolesti, s ktorými sa v posudku
nepočítalo.

4. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu a v poradí
druhým rozsudkom č. k. 10C 104/2004-517 zo dňa 22.10.2013 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi

9.460,27 eur titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 4.232 eur titulom mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol. Na základe odvolania sporových strán Krajský súd v Bratislave ako odvolací
súd rozsudkom zo dňa 20.4.2015 č. k. 6Co 37/2014-587 napadnutý rozsudok zrušil vo výroku, ktorým
bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 141,07 eur z titulu náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia a vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4,98
eur z titulu bolestného a konanie sa v tejto časti zastavil a určil, že po právoplatnosti tohto rozsudku
bude vec v tomto rozsahu postúpená Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, ul. Slančíkovej č. 3, Nitra.
Ďalej napadnutý rozsudok zrušil vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
4.090,93 eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a vec v tomto rozsahu vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.455,29 eur z titulu bolestného, zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

5. V dôsledku podaného dovolania proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20.4.2015
č.k. 6Co 37/2014-587, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 22.10.2013 č.k. 10

C 104/2004-517 v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.090,93 eur z
titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie, Najvyšší
súd SR uznesením č. k. 3Cdo 661/2015-658 zo dňa 22.3.2017 dovolanie odmietol. V ostatnej časti
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave na
základe rozhodnutia dovolacieho súdu, rozsudkom č. k. 6Co 336/2017-722 zo dňa 12.6.2019 napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10C 104/2004-517 zo dňa 22.10.2013 potvrdil vo výroku, ktorým bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.460,27 eur z titulu bolestného. Výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba v časti bolestného vo zvyšku zamietnutá, zmenil tak, že žalovanú zaviazal
žalobcovi zaplatiť 3.686,19 eur do 3 dní. Vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie bolestného
zamietnutá nad sumu 3.686,19 eur napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň napadnutý rozsudok zrušil

vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume prevyšujúcej 4.232 eur a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
odôvodnení svojho rozhodnutia stručne zhrnul nárok žalobcu a genézu postupného priznania nároku
žalobcu súdom. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia
mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) vo výške 99.050,65 eur

z celkového počtu 2.000 bodov (800 bodov z lekárskeho posudku z roku 1982, 200 bodov z druhého
posudku o SSU z roku 2004 = 1.000 bodov x 2 - násobné zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965
Zb. = 2.000 bodov x 10 Sk = 20.000 Sk x 150 - násobné zvýšenie = 3.000.000 Sk - 16.000 Sk, ktoré
žalobcovi vyplatil zamestnávateľ v roku 1985 = 2.984.000 Sk = 99.050,65 eur). Žalobca dňa 7.12.2019
žalobu zmenil - rozšíril o sumu 11.202,94 eur (225 bodov na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX

x 10 Sk = 2.250 Sk x 150 - násobné zvýšenie = 337.500 Sk = 11.202,94 eur). Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia
SSU sumu 4.232 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie uviedol, že žalobcovi priznal mimoriadne zvýšenie SSU vo výške 30 - násobku základnéhobodového ohodnotenia 425 bodov x 10 Sk x 30 = 127.500 Sk = 4.232 eur. Žalobca v odvolaní uviedol,
že sa domáha zaplatenia sumy 26.887,08 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia SSU vo výške 26.887,08
eur, keď poukázal na to, že "rešpektuje záver súdu prvej inštancie, že bodové ohodnotenie 1.000 bodov

predstavuje oproti ohodnoteniu z roku 1982 rozdiel 200 bodov a vo zvyšku z ohodnotenia 1.000 bodov
nemožnonávrhuprenámietkupremlčaniavyhovieť."Sumu26.887,08euržalobcavypočítalnasledovne:
200 bodov + 225 bodov = 425 bodov x 10 Sk = 4.250 Sk x 120 - násobné zvýšenie = 510.000 Sk; 200
bodov z "medicínskeho zvýšenia" x 10 Sk x 150 - násobné zvýšenie = 300.000 Sk; 510.000 + 300.000
= 810.000 Sk = 26.887,08 eur. Z toho vyplýva, že v časti mimoriadneho zvýšenia SSU predmetom

konania zostala suma 26.887,08 eur s tým, že nárok na mimoriadne zvýšenie SSU prevyšujúce túto
sumu súd prvej inštancie právoplatne zamietol, pretože žalobca nenapadol odvolaním výrok, ktorým
bola žaloba v tejto časti zamietnutá. Odvolací súd rozsudkom z 20.4.2015 č. k. 6Co/37/2014-587 zrušil
výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.090,93
eur z titulu náhrady za SSU a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR uznesením z 22.3.2017 sp. zn. 3 Cdo 661/2015 odmietol dovolanie žalobcu proti

tomuto výroku napadnutého rozsudku. Z toho vyplýva, že o nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za
SSU vo výške 4.090,93 eur bude musieť v ďalšom konaní rozhodnúť súd prvej inštancie. K. tejto sume
treba pripočítať sumu 141,07 eur, ohľadom ktorej odvolací súd vyššie spomenutým rozsudkom konanie
zastavil (4.090,93 + 141,07 = 4.232 eur). Vzhľadom na to musel odvolací súd zrušiť výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žaloba o zaplatenie SSU vo zvyšku, t. j. ohľadom sumy prevyšujúcej sumu 4.232

eur, zamietnutá. Nemôže totiž nastať situácia, v rámci ktorej by o časti nároku na zaplatenie náhrady
za SSU rozhodoval súd prvej inštancie a o časti tohto nároku by rozhodoval odvolací súd. Z týchto
dôvodov odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil výrok napadnutého rozsudku, ktorým
bola žaloba o zaplatenie náhrady za SSU vo zvyšku zamietnutá a podľa § 391 ods. I CSP vec v tomto
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, aj

o nároku na zaplatenie 4.232 eur z tohto titulu rozhodne súd prvej inštancie, pretože v časti týkajúcej
sa sumy 4.090,93 eur odvolací súd napadnutý rozsudok právoplatne zrušil rozsudkom z 20.4.2015 č.
k. 6Co/37/2014-587 a vec v tomto rozsahu právoplatne vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a k tejto sume treba pripočítať sumu 141,07 eur. K nároku na zaplatenie náhrady za SSU odvolací
súd v odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku uviedol, že V.. W. S. v lekárskom posudku z 30.6.1982

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil 800 bodmi (ochrnutie oboch dolných končatín, močového
mechúra, konečníka, pol. B-II. 303) a odporučil zvýšiť počet bodov na 2 - násobok v zmysle § 6 ods.
2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Dňa 22.4.2004 V.. W. S. vyhotovil doplňujúci posudok (č.1. 22). V ňom sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom bodov 1000 v rámci rozpätia uvedeného v pol. B-II 303 (400
až 1000 bodov), pričom uviedol, že stav žalobcu - ochrnutie dolných končatín sa stabilizoval „v mierne

zhoršenom stave ako v roku 1982." Súčasne odporučil odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
zvýšiť na 2 - násobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Znalkyňa MUDr. Magdaléna Bodnárová,
PhD. v dodatočnom znaleckom posudku č. XX/XXXX z 22.9.2010 sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotila rovnako ako V.. S. 1.000 bodmi a doporučila pridať ako trvalý následok po pracovnom
úraze ďalšiu položku, a to pakĺb (nezhojená zlomenina oboch kostí pravého predkolenia) a túto položku

ohodnotila225bodmi.ŽalobcapožadujemimoriadnezvýšenienáhradyzaSSUzrozdielumedziprvýma
druhýmposudkomV..S.,ktorýpredstavuje200bodovazpoložkypakĺbohodnotenejMUDr.Bodnárovou
225 bodmi. Spolu teda žalobca požaduje mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU zo 425 bodov. Žalobca
bude musieť vysvetliť, prečo požaduje zvýšenie náhrady za SSU zo 425 bodov 120 - násobne a 150 -
násobné „medicínske" zvýšenie z 200 bodov. Súd prvej inštancie bude musieť zamerať pozornosť na

zistenie, či tu sú podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie SSU v zmysle § 7 ods. 3
vyhl. č. 32/1965 Zb., teda či ide o prípad hodný osobitného zreteľa. V tejto súvislosti bude treba vziať do
úvahy, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, pričom žalobcovi
jeho bývalý zamestnávateľ vyplatil z tohto titulu v roku 1985 sumu 16.000 Sk. Okrem toho, ak by žalobca
uplatnil mimoriadne zvýšenie náhrady na sťaženie SSU hneď po predmetnom úraze, resp. po posudku

V.. S. z 30.6.1982, teda v prvej polovici 80-tých rokov minulého storočia, bolo by možné uvažovať o
tom, že jeho životné a spoločenské potreby boli vysoké vzhľadom na jeho v tom čase mladý vek, čo
by nepochybne malo význam pre posúdenie, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobca však
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie SSU uplatnil žalobou na súde až v roku 2004, teda 23 rokov
po predmetnom pracovnom úraze, keď mal 51 rokov (v čase úrazu mal 28 rokov). Inými slovami, nie je

prípustné hodnotiť splnenie podmienok pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa stavu, aký tu bol v roku 1981, teda 23 rokov pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie
prihliadne na to, že žalobe o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie SSU bude možné vyhovieť
maximálne do sumy 26.887,08 eur, pretože vo zvyšku bola žaloba právoplatne zamietnutá. Pokiaľ ideo pakĺb, bude potrebné zistiť, aké nepriaznivé dôsledky má pre životné úkony žalobcu, ktorý je od
roku 1981 ochrnutý, čo je hlavným a podstatným dôsledkom predmetného úrazu a hlavným dôvodom
sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak k vzniku pakĺbu došlo až po tom, ako nadobudol účinnosť zák. č.

461/2003 Z. z., zrejme by bolo treba uvažovať o tom, že ide o nové sťaženie spoločenského uplatnenia,
kde je daná právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o tomto nároku (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 18.7.2018 sp. zn. 10Sžsk/39/2017).

6. Súd prvej inštancie na základe súhrnu dovtedajšieho zistenia skutkového a právneho stavu veci

uzavrel, že s poukazom na závery odvolacieho súdu v ďalšom konaní skúmal otázku nároku na
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 200 bodov ako rozdiel v bodovom
ohodnotení za ochrnutie dolných končatín a zároveň otázku nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia za pakĺb v rozsahu 225 bodov ako následok zlomeniny pravej stehennej
kosti - pravého predkolenia a jeho vplyvu na životné úkony žalobcu z hľadiska sťaženia spoločenského
uplatnenia, stanoviť rozsah odškodnenia a posúdiť otázku právomoci súdu rozhodnúť o odškodnení

žalobcu.

7. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o vznik pakĺbu, s odvolaním na závery znalkyne MUDr. M. Bodnárovej,
PhD. konštatoval, že pakĺb u žalobcu vznikol v súvislosti s pracovným úrazom (rok 1981) ako dôsledok
zlomeniny pravého predkolenia, ktorá bola liečená avšak vzhľadom aj k odvápneniu kostí sa zlomenina

riadne nehojila. V roku 1982, kedy primár V.. S. vypracovával bodové ohodnotenie bolestného a SSÚ
nebolo možné túto položku hodnotiť, nakoľko zlomenina bola stále v štádiu liečenia a trvá roky kým
pakĺb vznikne. Nie je možné určiť presný dátum jeho vzniku, mohlo to byť 3 roky po úraze, znalkyňa
ho diagnostikovala v súvislosti s vypracovaním doplnenia znaleckého posudku č. XX/XXXX pre potreby
tohto súdneho konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca ostal po pracovnom úraze ochrnutý na dolnú časť

tela, lekári v liečení zlomeniny nepokračovali. Súčasne poukázala na to, že pakĺb nemožno subsumovať
z hľadiska bodového ohodnotenia pod položku ochrnutie, nakoľko pakĺb je zlé zrastenie zlomeniny,
ktorá sa nezahojila, kedy kosti sú voľne pohyblivé a pokiaľ by žalobca po pracovnom úraze mohol
chodiť, museli by zlomeninu nanovo operovať a liečiť. Súd prvej inštancie uzavrel, že pakĺb vznikol pred
účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čím je daná právomoc súdu na rozhodovanie

o predmetnom nároku žalobcu a súčasne, že nárok žalobcu na odškodnenie SSU vznikol pred ustálením
zdravotného stavu žalobcu, ku ktorému došlo, podľa znaleckého posudku, až v roku 2005.

8. V súvislosti s mimoriadnym zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia ďalej prvoinštančný súd
konštatuje, že nárok čo do základu nebol sporný. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU súd zhrnul

spôsob hodnotenia a uzavrel, že v danom prípade nárok žalobcu z hľadiska jeho zdravotného stavu
je možné subsumovať pod prípady osobitného zreteľa, nakoľko v jeho prípade išlo o tak mimoriadne
závažné poškodenie zdravia, ktoré znamenalo pre žalobcu definitívnu stratu životných príležitostí po
celý zvyšok života, v ktorých je takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných
funkcií, jeho realizácia v oblasti bežného života každého človeka (pri uspokojovaní jeho životných,

biologických potrieb) sú bezmála alebo celkom zmarené. Pokiaľ ide o spôsob a životný štýl žalobcu
po pracovnom úraze, tak je určite možné prijať ten záver, že pracovný úraz spôsob a štýl života
žalobcu zásadným spôsobom pozmenil. V súčasnej dobe je možné hovoriť o žalobcovi ako o osobe
sociálne, rodinne a pracovne izolovanej. Žalobca pred nehodou žil bežným spôsobom života bez
akýchkoľvek mimoriadnych aktivít či už v oblasti športovej alebo spoločenskej, prípadne kultúrnej, avšak

v dôsledku úrazu sa stal invalidným, bez možnosti samostatne vykonávať základné úkony súvisiace
so samostatnou schopnosťou starostlivosti o svoju osobu, prakticky v každom smere je odkázaný na
pomoc inej osoby bez nádeje na zmenu. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca žiada o
mimoriadne zvýšenie SSÚ až po väčšom časovom odstupe, avšak táto okolnosť nemôže byť dôvodom
pre nepriznanie nároku vzhľadom k zdravotnému postihnutiu trvalého charakteru a statického následku.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 7.083 eur (t. j. 425 bodov x 10 Sk x 50 násobok = 212.500 Sk, t. j.
7.083eur).Vozvyškusúdžalobuzamietol.Priurčovanívýškynásobkusúdzohľadnil okremzdravotného
stavu žalobcu aj zmeny v spoločnosti z hľadiska životnej úrovne, nákladovosti jednotlivých bežných
životných potrieb.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa zásady úspechu žalobcu
v konaní s tým, že žalobca v konaní mal len pomerný úspech a preto súd prvej inštancie sporovým
stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.10. Proti uvedenému rozhodnutiu v časti výroku II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov)

a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci) s tým, že k odvolaniu proti
výroku II. uviedol, že zo žalobcom navrhovaného mimoriadneho zvýšenia na 150-násobok základného
bodového ohodnotenia súd priznal 50-násobok bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pričom podľa žalobcu nijako neodôvodnil, prečo žalobcovi nepriznal mimoriadne zvýšenie
v plnej požadovanej výške. Podľa názoru žalobcu by jediným spravodlivým rozhodnutím bolo priznať

mu mimoriadne zvýšenie vo výške 150-násobku bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia a to z dôvodu, že žalobca utrpel úraz v mladom veku ako 27-ročný a od toho momentu je
absolútnym spôsobom obmedzený v osobnom, pracovnom, rodinnom aj spoločenskom živote. Následky
traumatického poranenia chrbtice, miechy a trieštivej zlomeniny končatín pretrvávajú v podobe ochrnutia
aj napriek 8 operačným zákrokom. Žalobca prežíval mučivé bolesti, liečbu sťažovali komplikácie, silné
bolesti, ktoré musí tíšiť liekmi pretrvávajú dodnes a podľa slov znalca nie je dôvod očakávať zlepšenie.

Uvedené má za následok aj negatívne následky na psychický stav žalobcu. Žalobca je aj pri bežných
životných úkonoch odkázaný na pomoc inej osoby, t. j. nežije dôstojne a bol od mladosti vyradený
z akejkoľvek činnosti a sebarealizácie. Od úrazu je plne invalidný, nezaložil si rodinu (v čase úrazu
mal pred svadbou), nemá priateľov a od smrti rodičov je prakticky opustený. Trpí ťažkými depresiami,
takže nie je schopný sa venovať ani žiadnej kreatívnej činnosti či hobby. Trpí finančnou núdzou, ktorú

pre svoje obmedzenia nemôže riešiť zamestnaním sa. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, kvalitu
života žalobcu v dôsledku úrazu nie je možné ani porovnávať s kvalitou života pred úrazom. Na mieru
mimoriadneho zvýšenia je potrebné prihliadať aj z dôvodu, že žalobcovi sa stal úraz vo veku 27 rokov -
teda v čase, keď „mal celý život pred sebou“- a aj na to, o čo v dôsledku predmetného úrazu prišiel (napr.
o možnosť oženiť sa a mať deti). Je teda len spravodlivé, že v takom prípade má byť suma mimoriadneho

zvýšenia oveľa vyššia ako napr. v prípade, ak by sa žalobcovi stal úraz ako 50-ročnému a za iných
okolností. V prípade priznania plnej požadovanej výšky mimoriadneho zvýšenia by žalobca mal aspoň z
časti skvalitnený život a nahradené životné útrapy spôsobené úrazom. Podľa názoru žalobcu výsledkom
posudku 2004 relevantným pre túto vec malo byť ohodnotenie 2 x 200 = 400 bodov.

11. Odvolanie proti výroku III. žalobca odôvodnil tým, že súd prvej inštancie náhradu trov konania
žalobcovi nepriznal z dôvodu, že ten mal úspech v konaní len pomerný. S týmto rozhodnutím nesúhlasil
z dôvodu, že podľa § 255 ods. 2 CSP, dovetok "prípadne vysloví" znamená úvahu súdu, ktorú právomoc
musí súd vyvážiť popisom dôvodov, ktorého k úvahe viedli. V tomto prípade nebol dôvod na nepriznanie
náhrady trov konania aspoň v pomernej časti, lebo taký prípad má byť výnimočný, napr. ak je konanie

krátke, úkonov málo, alebo úspech minimálny, pričom je zrejmé že predmetné konanie trvalo takmer 10
rokov, nárok na trovy patrí strane a tá je v ťažkej životnej situácii, konanie bolo náročné z veľkým počtov
úkonov. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd pri zachovaní prvého výroku druhý
a tretí výrok napadnutého rozsudku prvostupňového súdu zmenil a rozhodol tak, že zaviaže žalovanú
zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 24.065,59

eur, žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 29,31 % a nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

12. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnila s odôvodnením I. výroku predmetného
rozsudku týkajúceho sa sumy 7.083 eur ako mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia (ďalej aj skratka, „SSU“), hoci podľa spôsobu výpočtu by správna suma za
náhradu za mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU by mala byť 7.053,71 eur. Uviedla, že túto súdom
právoplatne priznanú sumu už vyplatila priamo na účet žalobcu dňa 20.5.2020. K námietke žalobcu
ohľadne priznaného násobku zvýšenia náhrady poukázala na rozhodnutia súdov v obdobných veciach
(kedy žalobcami boli poškodení zamestnanci) a boli priznané zvýšené náhrady v rozsahu 25-násobku,

resp. 50-násobok. Vykonala porovnanie s výškou náhrady priznávanej v zmysle súčasne platného
zákona č. 437/2004 Z. z., kedy by za 425 bodov za SSU (200 bodov + 225 bodov) by žalobcovi patrila
náhrada za SSU v sume 4.465,25 eur. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia základného počtu
bodov žalovaná opakovane poukázala na to, že v skutočnosti žalobca žiada o dvojnásobné zvýšenie a
požadované 150-násobné zvýšenie náhrady za SSU je v skutočnosti 300-násobné zvýšenie náhrady za

SSU, čo jednak nezodpovedá ani v súdnej praxi súdmi zvyšovanému mimoriadnemu zvýšeniu náhrady
za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a nie je ani v súlade s výkladom odškodnenia - náhrady
za SSU podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a následne § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Podľa názoru žalovanej toto konajúci prvostupňový súd dostatočne vysvetlil stým, že ohodnotenie v zmysle § 6 citovanej vyhlášky č. 32/1965 Zb. je ohodnotenie pred dvojnásobným
zvýšením, ktoré má len odporúčací charakter. V tejto súvislosti poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. MCdo 39/2003 z 26. augusta 2004, ktorý podrobne uvádza spôsoby odškodnenia

za SSU podľa § 6 ods. 1, ods. 2 a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom výslovne vyjadril svoj
jednoznačný názor, že prvý prípad zvýšenia je upravený v § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa
ktorého sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov, zistenému lekárom primerane zvýši až na
dvojnásobok, podľa podmienok, ktoré sú v tomto § 6 ods. 2 stanovené, druhý prípad primeraného
zvýšenia sumy, zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom je upravený v § 7 ods. 3

vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
primerane zvýšiť a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. NS SR tu výslovne uvádza, že
aplikácia § 6 ods. 2 alebo § 7 ods. 3 vyhlášky závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty
predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti. K časti odvolania žalobcu proti III.
výroku rozsudku, t. j. proti nepriznaniu nároku na náhradu trov konania, žalovaná uviedla, že súd aj v
tejto časti rozhodol správne. Je podľa nej jednoznačné, že žalobca mal len nepatrný úspech a podľa

názoru žalovanej tomto prípade boli splnené podmienky na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej
zo sporových strán podľa § 255 ods. 2 CSP tak, ako to odôvodnil Okresný súd Bratislava I v bode 15
svojho rozsudku. Z týchto dôvodov je uvedený rozsudok aj v II. a aj v III. výroku správny a vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhuje, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v II. a v III. výroku, pretože (aj) II. a III. výrok je vecne správny.

13. K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že s vyjadrením žalovanej nesúhlasí. K tvrdeniu žalovanej,
že žalobca nemá nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
150-násobok základného bodového ohodnotenia uviedol, že súd v odsekoch odôvodnenia rozsudku,
na ktoré žalovaná odkazuje, rozoberá podmienky priznania náhrady za SSU, pričom na konci odseku

13 sa sám vyjadruje, že úraz má na život žalobcu výrazne negatívne následky. Z toho je zrejmé, že
súd nijako nezdôvodnil nepriznanie mimoriadneho zvýšenia v požadovanej výške, teda v 150-násobku
základného bodového ohodnotenia. K rozhodnutiam súdov, na ktoré žalovaná odkazuje považuje
žalobca potrebné uviesť len toľko, že každý prípad je potrebné posudzovať osobitne podľa okolností
toho ktorého prípadu a tiež času vydania samotného rozhodnutia. Pre správne rozhodnutie tohto sporu,

je potrebné si predstaviť, akú sumu by tvorilo mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU v požadovanej
výške, pričom je zrejmé, že ani takáto suma nedokáže nahradiť žalobcovi nenávratne stratené zdravie.
K tvrdeniu žalovanej, že odporúčanie lekára na zvýšenie hodnotenia SSU na jeho 2-násobok má len
odporúčací charakter uviedol, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej, že súd nezohľadnenie
odporúčania lekára na zvýšenie hodnotenia na 2-násobok dostatočne vysvetlil. Súd v tomto prípade v

rozsudku uviedol iba, že súhlasí s argumentáciou žalovanej, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil
toto svoje rozhodnutie. Takisto je potrebné rozlišovať medzi zákonnou textáciou „suma zodpovedajúca
základnémupočtubodovsazvyšuje“azákonnoutextáciou„odškodneniemôžesúdzvýšiť“.Sposledným
tvrdením žalovanej, že súd tým, že žalobcovi nepriznal nároky na náhradu trov konania postupoval
správne tiež nie je možné súhlasiť. Podľa § 255 ods. 2 CSP logickým výkladom vyplýva, že súd má

náhradu na trovy konania priznať aspoň v pomernej časti a ak sa rozhodne tak nespraviť, musí takýto
postup riadne odôvodniť. To však v tomto prípade nespravil. Takisto ani žalovaná neuviedla žiadny
dôvod, ktorý by zakladal možnosť nepriznať žalobcovi náhradu trov konania čo i len v pomernej časti.

14. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojich doterajších skutkových tvrdeniach a zopakovala,

že podľa jej názoru súd prvého stupňa dostatočne zdôvodnil výšku priznaného mimoriadneho zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v bode 6 a 7 predmetného rozsudku, v ktorých uviedol
podrobnú genézu tohto súdneho prípadu ohľadom konania o nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorých bodoch aj súd uviedol, aký zvyšok uplatňovanej
náhrady na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, vyjadrenej v eurách je teraz predmetom tohto

súdneho konania a ktoré položky a v akom počte bodov sú teraz predmetom tohto súdneho konania.
Potvrdila správnosť tvrdenia žalobcu, že každý prípad je potrebné posudzovať osobitne podľa okolností
toho ktorého prípadu, avšak nie aj z hľadiska času vydania samotného rozhodnutia, pretože vydanie
rozhodnutia (rozsudku) je jedna vec, keď súd vo veci rozhodne vtedy, keď posúdi, že je vec presne
a úplne skutkovo zistená, takže pre výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU nie je podstatný

čas vydania rozhodnutia (rozsudku), ale podstatný je čas vzniku nároku na náhradu za SSU, t. j.
kedy bol už ustálený stav sťaženia spoločenského uplatnenia, kedy už bolo možné hodnotiť tieto tzv.
„trvalé následky“ žalobcu. Podľa znalkyne v tomto súdnom konaní ustálenie SSU (tá časť, ktorá nebola
premlčaná) nastalo v roku 2005, hoci predmetné trvalé následky - pakĺb, ako i ochrnutie dolných končatínvznikli ešte pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU, preto súd
bol príslušný a kompetentný na rozhodovanie o mimoriadnom nároku na náhradu za SSU ešte podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb. A tiež prevažná časť pôvodne uplatňovaného nároku bola v tomto súdnom

konaní súdmi právoplatne zamietnutá z dôvodu premlčania. Žalovaná pritom znovu zdôraznila, že súd
prvého stupňa vo svojom rozsudku podrobne odôvodnil svoj I. a II. výrok rozsudku, z akého dôvodu uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.083 eur a z akého dôvodu vo zvyšku súd žalobu zamietol,
teda prečo súd vychádzal zo základného počtu bodov - 425 bodov (200 bodov + 225 bodov = 425 bodov)
a nie z počtu 625 bodov (čo by bolo 200 bodov x 2 = 400 bodov + 225 bodov = 625 bodov), ako to

žiadal žalobca. Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenskéhouplatnenia,súdprvéhostupňatopodľanázoružalovanejdostatočnevysvetlilaodôvodnil
aj na strane 5 a 6 - v bode 9, v ktorom súd prvého stupňa presne citoval príslušné ustanovenia vyhlášky
č. 32/1965 Zb., ktorými sa riadil pri rozhodovaní o nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, ako
i v bode 11, v ktorom súd podrobne odôvodnil, z akého dôvodu pri stanovení výšky odškodnenia podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb. vychádza zo základného počtu bodov pri rozhodovaní o mimoriadne zvýšenie

náhrady za SSU. Ďalej potom v bode 12 súd prvého stupňa podrobne uviedol, akými úvahami sa riadil
pri stanovení násobku zvýšenia na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, ktorými sa riadi doterajšia
súdna prax. Následne v bode 13 súd prvého stupňa podrobne uviedol, ktoré stránky života žalobcu a v
akom pomere vzal do úvahy a to podľa skutočností preukázaných v tomto súdnom konaní. V bode 14
súd prvého stupňa uviedol, aký násobok mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU priznal, ako aj výpočet

jej výšky. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil aj výšku
náhrady za SSU, aj jeho 50-násobného zvýšenia, ako i to, z akých dôvodov nebolo právne dôvodné
zvýšiť počet 200 bodov na dvojnásobok a tento potom ešte zvýšiť na 50-násobok. Preto je žalovaná
toho názoru, že argumenty žalobcu právne ani skutkovo neobstoja.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania žalobcu (§ 379, § 380 ods. 1
a § 378 ods. 1 CSP), vec prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), vykonal dokazovanie
vypočutím žalobcu, prečítaním listinných dôkazov v rozsahu týkajúcom sa sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu a to najmä: Ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo
dňa 05.01.1984, Ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 22.01.2004,

Znalecký posudok Č.. X/XXXX zo dňa 08.04.2008, Dodatočný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa
22.09.2010, Dodatočný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 17.09.2012 a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

16. Na odvolacom pojednávaní žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a uviedol,

že zo života nemá nič, nikam nechodí, nevie sa nikam dostať, pozerá sa len von oknom. Keďže je
na vozíku, odchádzajú mu ruky, stále chodí len po lekároch, pred nedávnom bol operovaný (žalobca
demonštroval jazvu na pravom ramene) s tým, že v auguste tohto roku mu budú operovať aj druhé
rameno. Tvoria sa mu dekubity, ktoré zapáchajú, rozborom mu bola zistená prítomnosť baktérii, z
tohto dôvodu chodí na liečbu antibiotikami, ktoré mu pichajú do žily. Potrebuje pomoc asistenta pri

všetkých činnostiach, čo sa týka prípravy a podávania stravy, obliekaní, hygiene, ako aj pomoc pri
vyprázdňovaní. Asistenta má prideleného od roku 2020, avšak len na 4 hodiny denne, čo je z jeho
pohľadu nepostačujúce, nakoľko ráno mu stihne pripraviť len jesť, pomôže mu s oblečením a hygienou,
potom ide nakúpiť a prípadne na obed, ktorý mu podá. Niekedy ho stihne dostať von. V minulosti mu
bol pridelený asistent, približne na 8,5 hodiny denne, čo pokrývalo jeho vtedajšie potreby, ale potom mu

bol tento rozsah osobnej asistencie odňatý, nakoľko jeho predchádzajúca asistentka musela uvedenú
činnosť ukončiť z rodinných dôvodov a osobnú asistenciu mu robila len sestra, kde v zmysle zákonnej
úpravy túto činnosť môže rodinný príslušník vykonávať v rozsahu max. 4 hodín. Predchádzajúce
operácie a plastiky boli urobené dobre. Svoj bežný deň žalobca opísal tak, že ráno na chvíľku (cca 2
hodiny) vstane, potom si zase ľahne, celý deň pozerá televíziu, počúva rozhlas, číta si s presunom z

postele na gauč a podobne, potrebuje pomoc ďalšej osoby, nakoľko kvôli rukám nemá silu samostatne
sa presunúť. Uviedol, že nemá byt dispozične vyriešený ako bezbariérový, má len vaňu, do ktorej sa
nevie dostať, umýva sa teda len v umývadle do pol pása a potom zvyšok tela si umýva tak, že leží
na posteli. Aj pri tejto činnosti potrebuje pomoc asistenta. Má chronický zápal močového mechúra, z
dôvodu inkontinencie nosí plienky, ktoré si mení minimálne 3 krát denne, ale nárok cez poisťovňu má

len 30 ks plienok mesačne, čo je nepostačujúce. Aj pri výmene plienok potrebuje pomoc osobného
asistenta, nakoľko keď sa predkloní z vozíka, padá dopredu. Býva v činžiaku, von sa dostane po plošine,
avšak len ak má asistent čas. Má síce balkón, ale tam sa nedostane. Doposiaľ byt na bezbariérový
neprerobil, nakoľko mu zo sociálnej poisťovne nebol poskytnutý žiadny príspevok. Varí a upratuje musestra, príležitostne sa stretáva s kamarátmi, keď idú okolo jeho bytovky do neďalekého nákupného
centra zaklopú mu na balkón, keďže býva na vyvýšenom prízemí a od zeme ho delí 6 schodov. Niekedy
sa kamaráti opýtajú, ako sa mu darí a niekedy sa ho aj opýtajú, či ho niekam vezmú. Pokiaľ ide o

stravovanie, obmedzenia nemá žiadne.

17. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení účinnom v čase kedy došlo k poškodeniu na zdraví (ďalej len „vyhláška“) pri

odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo
toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

18. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom
sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia

obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

19. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 10 Kčs za jeden bod.

20. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 40 000 Kčs; z toho odškodnenie

za bolesť nesmie presiahnuť sumu 12 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2.
21. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže
rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery
odškodnenia.
22. Vychádzajúc z priebehu doterajšieho konania je zrejmé, že nezodpovedanou zostala otázka nároku

žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď sa súd vysporiadal s otázkou
splnenia podmienok konania po vyhodnotení námietok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, ako aj
námietky žalovanej o premlčaní časti nároku žalobcu. V prejednávanej veci bolo napokon právoplatne
rozhodnuté aj o časti nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie bolestného. Predmetom konania v
ostatnom štádiu konania bolo teda posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu naznačenom v ostatnom rozhodnutí odvolacieho súdu
(č.k. 6Co/336/2017-772 zo dňa 12.6.2019), reagujúceho na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa sp.
zn. 3Cdo 661/2015 zo dňa 22.3.2017, podľa ktorého mal súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodnúť
o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.232 eur do výšky 26.887,08 eur s tým, že nárok na mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prevyšujúce túto sumu súd prvej inštancie právoplatne

zamietol, pretože žalobca nenapadol odvolaním výrok, ktorým bola žaloba v tejto časti zamietnutá.
Odvolací súd zároveň v ostatnom rozhodnutí uzavrel, že žalobca spolu požaduje mimoriadne zvýšenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) zo 425 bodov.
23. Súd prvej inštancie opätovne vec v zostávajúcom nároku posúdil a rozhodol tak, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu

7.083 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Priznaná čiastka zodpovedá mimoriadnemu zvýšeniu SSU v
rozsahu 50-násobku počtu 425 bodov. Predmetom odvolacieho prieskumu bol žalobcom napadnutý
výrok zamietajúci žalobu vo zvyšnej časti uplatneného nároku a súvisiaci výrok o nároku úspešnej strany
sporu na náhradu trov konania.
24. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že prvoinštančný súd vychádzal zo správnej výšky

bodového hodnotenia, keďže v doterajšom konaní bolo ustálené, že pri posudzovaní nároku žalobcu
na mimoriadne zvýšenie SSU je potrebné vychádzať z počtu 425 bodov (viď bod 16 odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/336/207 zo dňa 12.6.2019) s tým, že žalobca mal v
ďalšom konaní vysvetliť, „prečo požaduje zvýšenie náhrady za SSU zo 425 bodov 120-násobne a 150-
násobné „medicínske“ zvýšenie z 200 bodov“. V zmysle tohto pokynu súd prvej inštancie na nariadenom

pojednávaní dňa 30.1.2020 z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zistil, že základ jeho nároku tvoria
dve časti: prvá časť - 200 bodov ako výsledok posudku z r. 2004 a 200 bodov ako dvojnásobok, t.
j. celkom 400 bodov a druhá časť - 225 bodov za vzniknutý pakĺb, pričom ako mimoriadne zvýšenie
z prvej časti požaduje 120-násobok, t. j. 400 x 10 x 120 = 480.000,- Sk (15.933,08 eur) a z druhejčasti požaduje 150-násobok, t. j. 225 x 10 x 150 = 337.500,- eur (11.202,95 eur). Celkový nárok
žalobcu na mimoriadne zvýšenie SSU, ktorý však presne nevyčíslil, tak predstavuje sumu 27.136,03
eur (15.933,08 + 11.202,95). Z uvedeného tvrdenia však nesporne vyplýva, že sám žalobca zotrval na

svojich doterajších vyjadreniach, že základom bodového hodnotenia pre určenie mimoriadnej náhrady
za SSU je počet bodov 425, do ktorých je zahrnuté aj dvojnásobné zvýšenie SSU v zmysle ust. § 6
ods. 2 vyhlášky, t. j. žalobcom označené „medicínske“ zvýšenie. Nezodpovedanou otázkou tak zostáva
dôvodnosť nároku na mimoriadne zvýšenie SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, t. j. či sa v danom prípade
jedná o prípad hodný mimoriadneho zreteľa a či sa jedná o prípad, kedy je dôvodné odškodnenie

primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia a ak áno, v akom rozsahu
zvýšenie odškodnenia stanoviť.
25. Odvolacou námietkou žalobcu bolo predovšetkým to, že súd prvej inštancie nijako neodôvodnil,
prečo žalobcovi nepriznal mimoriadne zvýšenie v požadovanej výške a s touto námietkou sa odvolací
súd stotožňuje. Súd prvej inštancie síce správne uvádza všeobecné okolnosti, za ktorých prichádza do
úvahy priznanie zvýšenia náhrady za SSU (viď odseky 11 - 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku),

avšak v posudzovanom prípade sa obmedzil len na konštatovanie, že okrem zdravotného stavu žalobcu
zohľadnil aj zmeny v spoločnosti z hľadiska životnej úrovne, nákladovosti jednotlivých bežných životných
potrieb. V tejto súvislosti je tak potrebné súhlasiť aj s ďalšou námietkou žalobcu, že pri stanovení
výšky mimoriadneho zvýšenia SSU súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil všetky okolnosti daného
prípadu. Je nepopierateľnou skutočnosťou, že žalobca utrpel úraz v mladom veku (27 rokov) a

od tohto momentu je podstatným spôsobom obmedzený vo všetkých aspektoch života. V dôsledku
následkov úrazu je invalidným dôchodcom, nemá možnosť vykonávať adekvátnu zárobkovú činnosť,
nemôže športovať, kultúrne vyžitie je obmedzené len na domáce prostredie formou sledovania televízie,
internetu, príp. čítania kníh, jeho spoločenský život je z dôvodu výrazného obmedzenia pohybu rovnako
limitovaný len na domáce a blízke prostredie, aj pri bežných samoobslužných činnostiach je odkázaný

na pomoc inej osoby. Nepochybne je ďalším dôsledkom postihnutia aj zhoršený psychický stav žalobcu.
26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutého
zamietajúceho výroku II. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanú zaviazal na splnenie povinnosti
uhradiť žalobcovi sumu 5.613,67 eur, predstavujúcu 90-násobok základného bodového hodnotenia
(425 bodov x 10 Sk x 90 = 382.500,- Sk, t. j. 12.696,67 eur), poníženú o sumu priznanú napadnutým

rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý v tejto časti už nadobudol právoplatnosť (12.696,67 - 7.083 =
5.613,67 eur). Odvolací súd okrem už uvedených následkov poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku
utrpeného úrazu prihliadol aj na skutočnosť, že žalobcov nepriaznivý zdravotný stav je trvalého
charakteru, bez možnosti zlepšenia (napr. formou rehabilitácií), práve naopak pre jeho zvyšujúci sa
vek a obmedzené možnosti pohybu je možné počítať s ďalšími zdravotnými komplikáciami, pričom

žalobca si svoju životnú úroveň nemá možnosť zvyšovať a je potrebné zohľadniť aj neustále sa
zvyšujúce ceny spotrebného tovaru a služieb. Na druhej strane, odvolací súd zdôrazňujúc potrebu
zohľadniť aj otázku primeranosti a proporcionality pri rozhodovaní o výške mimoriadneho zvýšenia
SSU, poukazuje jednak na skutočnosť, že od poškodenia zdravia žalobcu doposiaľ uplynulo už 42
rokov, vývoj následkov úrazov sa už teda zastabilizoval a ďalšie zhoršovanie zdravotného stavu

žalobcu nemožno neustále pripisovať v nadväznosti na utrpený úraz. Je namieste prihliadnuť aj na
rozsah v akom sú obmedzené možnosti žalobcu, najmä na tie stránky, ktoré sú osobitné u každého
jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti
v najrozmanitejších sférach spoločenského života - kultúra, šport, umenie, politika, veda). Žalobca v
čase utrpenia poškodenia zdravia žil bežný život pracujúceho človeka - práca, vedenie domácnosti,

obligátne mimopracovné aktivity mladého, na vidieku žijúceho človeka (zábavy, príležitostná športová
aktivita,stretnutiaspriateľmiapríbuznými,príp.výlety),ktoréhostupeňangažovanostivrôznychsférach
spoločenského života nebol nijak neobvyklý a nadštandardný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
považuje za primerané stanoviť výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU v rozsahu 90-násobku
určeného počtu bodov tak, ako bolo ustálené za primerané aj v otázke bolestného v predchádzajúcom

konaní. Navyše je namieste poukázať aj na skutočnosť, že prijatím zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov bola akási „bezmedznosť“ určovania

výšky náhrady za SSU z hľadiska vyhlášky č. 32/1965 Zb. limitovaná ust. § 5 ods. 5 tak, že „v prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.“ Aj z tohto hľadiska považuje odvolací súd 90-násobné mimoriadnezvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia za primerané a adekvátne všetkým okolnostiam
prejednávaného prípadu.
27. Naopak vo vzťahu k žalobcom požadovanému nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady sťaženia

spoločenského uplatnenia v rozsahu prevyšujúcom 90-násobok základného bodového hodnotenia,
považoval odvolací súd vzhľadom na už vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny. S poukazom na uvedené odvolací súd vo zvyšku zamietajúci II. výrok napadnutého
rozsudku, potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
28. O trovách konania (prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho) odvolací súd rozhodol podľa

ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 CSP. Zásada úspechu vo
veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní
tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré
úspešnej strane vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale
iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251. To znamená všetkých trov, ktoré sú preukázané,
odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy
súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť,

čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99).
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Samotná výška
mimoriadneho zvýšenia náhrady je potom druhotná a nadväzujúca, t. j. primárnym je fakt, že škoda
bola spôsobená; jej výška nasleduje. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy
je v tomto prípade namieste posúdiť ako úspech vo veci (§ 255 CSP ), keďže ten sa skúma
čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobca bol nepochybne plne procesne
úspešný čo do základu. Výška závisela od úvahy súdu, ktorú nemohol nijako predvídať, pretože to
objektívne nie je možné. Nárok v zamietnutej časti teda nie je prejavom procesného úspechu žalovanej,
ale iba dôsledkom úvahy súdu. Žalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného,

ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozhodol
tak, že výrok III. napadnutého rozsudku zmenil a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov
prvoinštančného konania z prisúdenej sumy a rovnako priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnej
žalovanej náhradu odvolacieho i dovolacieho konania iba z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške.

O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo
ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod

nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo
pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).