Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221380
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4112221380.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. H. W., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, 2. F. S., nar. XX.X.XXXX,

bytom A. XXX, 3. G. F., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, 4. J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, všetci
zastúpení: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovaným: 1. Ing. H.
J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. D. X, Q., 2. E. R., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, T., obaja zastúpení:
ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., sídlo Pri parku 8, Maňa, 3. J. J., rod J., nar.X.X.XXXX v
U. č.XX, nezistený vlastník, za nezisteného vlastníka koná Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich
sa v okrese Q., obec A., kat. úz. A., zapísaných vo výkaze výmer ku Geometrickému plánu č. 83/2017
vyhotoveného dňa 13.11.2017, úradne overeného dňa 6.12.2017, ako parcely registra "C" a to parc. č.
XXXX/X- orná pôda o výmere 3.900 m2 a parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere 4.700 m2, každý z
nich v podiele 1/8-ina k celku.

II.Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q., obec A., kat. úz. A., zapísané vo výkaze

výmer ku Geometrickému plánu č. 83/2017 vyhotovenému dňa 13.11.2017, úradne overenému dňa
6.12.2017, ako parcely registra "C" a to parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere 3.900 m2 a parc. č. XXXX/
X- orná pôda o výmere 4.700 m2, v podiele 1/2-iny k celku patria do dedičstva po nebohej H. W., rod.
Z., zomr. XX.X.XXXX.

III.Geometrický plán č. 83/2017 vyhotovený dňa 13.11.2017, úradne overený dňa 6.12.2017 tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

IV.Súd priznáva žalobcom v 1.- 4. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť
žalovaní v 1.-2. rade s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. A., vedených Správou
katastra Q. na LV č. XXXX ako parc. reg. E, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 3.900 m2 a LV č.
XXXX ako parc. reg. E, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4.700 m2, každý v podiele 1/8-ina a aby

súd určil, že nehnuteľnosti v kat. úz. A., vedených Správou katastra Nitra na LV č. XXXX ako parc. reg.
E, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 3.900 m2 a LV č. XXXX ako parc. reg. E, parc. č. XXXX/X
orná pôda o výmere 4.700 m2, v podiele 1/2-ica patria do dedičstva po nebohej H. W., rod. Z., zomr.
XX.X.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že po svojom otcovi zdedili parc.č. XXXX/X v podiele 1/2 - ica, ktorúich otec nadobudol spolu s ich matkou na základe výmeru o vlastníctve pôdy. Podiel po ich matke zostal
neprededený, pretože na túto nehnuteľnosť boli založené nové listy vlastníctva. Vyvolali jednanie na
Správe katastra Nitra, boli spísané zápisnice, hodnovernosť údajov v katastri bola spochybnená. Výmer

je platný, nebol zrušený.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 14.10.2015 rozsudkom č.k. 12C/83/2012-414 tak, že určil, že
žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A.,
vedených Okresným úradom Nitra, odborom katastrálnym na LV č. XXXX, okres Q., obec A., katastrálne

územie A. ako parc. reg. E, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 3.900 m2 a LV č. XXXX, okres
Q., obec A., katastrálne územie A. ako parc. reg. E, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4.700 m2
každý z nich v podiele 1/8-ina k celku a určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A., vedené
Okresným úradom Nitra, odborom katastrálnym na LV č. XXXX, okres Q., obec A., katastrálne územie
A. ako parc. reg. E, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 3.900 m2 a LV č. XXXX, okres Q., obec A.,
katastrálne územie A. ako parc. reg. E, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4.700 m2 v podiele 1/2-ica

patria do dedičstva po nebohej H. W., rod. Z., zomr. XX.X.XXXX. Súd žalobu voči žalovaným v 4. a 5.
rade, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

3.Proti uvedenému rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade a tiež aj žalovaný v 3. Rade odvolanie, súd
podľa ich názoru nesprávne vyhodnotil predbežnú otázku (ne) platnosti konfiškácie, keď pre zavŕšenie

konfiškačného procesu bol nevyhnutne potrebný dôkaz o doručení konfiškačného rozhodnutia, čo
uviedol odvolací súd v inom konaní, keď je úplne bez významu, že v inej veci bol adresát konfiškácie už
nežijúci. V súdnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o doručení konfiškačného rozhodnutia, osobitne
v situácii, keď adresáti konfiškácie boli maloletí a mohla za nich konať iba ich zákonná zástupkyňa
(matka). Súd nevykonal navrhovanú miestnu ohliadku, je podstatné, aby sa priamo na mieste samom

preukázalo, kto vlastne sporné pozemky skutočne užíval, resp. kto ich dal komu do užívania, na základe
akého titulu a z čoho vyvodzoval oprávnenie dať sporné pozemky do užívania. Všetky tieto otázky majú
význam z hľadiska dobromyseľnosti, z hľadiska držby sporných pozemkov a tiež z hľadiska vydržania.
Žalovaný v 3. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore.

4.Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 8Co/1072/2015-447 zo dňa 16.6.2016 rozsudok súdu prvého
stupňa vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietol. V zostávajúcich
častiach napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie s tým, že požiadavke určitosti a vykonateľnosti rozsudku, z hľadiska i odstránenia právnej
neistoty voči tretím osobám, zodpovedá len taký rozsudok súdu, ktorý vychádza zo stavu vlastníckeho

práva registra "C" katastra nehnuteľností, nie evidenčného "E" katastra nehnuteľností, z čoho potom
vyplýva potreba vyhotovenia geometrického plánu na identifikovanie výmerom pridelenej parcely, a to
aj pre poznanie toho, či parcela uvedená vo výmere nie je v súčasnosti dotknutá evidovaným právom
ešte ďalších - tretích osôb, označená žalovaná v 4. rade - právna predchodkyňa žalobcov zomrela
16.03.2004, nejde teda o neznámu vlastníčku a konanie a rozhodnutie vo vzťahu k nej vecné preto byť

nemohlo, osoba označená ako žalovaný v 5. rade je bez dostatočnej identifikácie tejto osoby uvedením
jej dátumu narodenia a nemožno preto posúdiť a preveriť, či ide o existujúcu žijúcu osobu (len) s
neznámym pobytom, za ktorú SPF pred súdom koná. Čo sa týka právneho posúdenia veci súdom
prvého stupňa, k tomu uviedol, že pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade namietali, že ku konfiškácii (pred
vydaním výmeru) nedošlo, z dôvodu, že nedošlo k doručeniu konfiškačného rozhodnutia, dôkazné

bremeno o tejto skutočnosti (ako správne uviedol súd prvého stupňa) zaťažovalo žalovaných, aby túto
nimi tvrdenú skutočnosť jednoznačne preukázali, keď v zásade sa vychádza z prezumpcie zákonnosti
a správnosti rozhodnutí správnych orgánov, vrátane ich doručenia . Konfiškačné rozhodnutie nebolo
(ani) možné považovať za rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré
deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku právnych predchodcov odporcov sú splnené a teda

ich majetok bol dňom účinnosti nar. č. 104/1945 Sb. n. skonfiškovaný; zápis do pozemnoknižnej vložky
nebol povinný, ich stanovisko v tomto konaní je rozporné s ich stanoviskom v konaní pred pozemkovým
úradom vo veci vyňatia z (dovŕšenej) konfiškácie a navrátenia im vlastníckeho práva, posúdenie Výmeru
ako právne perfektnej verejnej vkladuschopnej listiny súdom prvého stupňa je správne, .aktuálny užívací
stav k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu nie je pre právne posúdenie veci vždy nevyhnutné

poznať, preskúmanie správnosti rozhodnutia pozemkového úradu v prospech žalovaných v 1. a 2. rade
v tomto konaní súdu neprináleží, avšak len súd má právomoc v civilnom konaní posúdiť otázku, komu
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčí, a to aj po uskutočnení ROEP-u, v ktorom sa
vlastníctvo nenadobúda, ale len zisťuje, splnenie náležitostí podmienok vydržania vlastníckeho právana strane žalovaných nemožno posudzovať bez skúmania existencie právneho dôvodu nadobudnutia
vo vzťahu ku skutočnému reálnemu vlastníkovi nehnuteľností, teda oprávnenosť (dobromyseľnosť)
užívania (držby) nemožno vyvodiť bez existencie právneho dôvodu - úkonu skutočného vlastníka, teda

ani (len) z rozhodnutia pozemkového úradu (ktorého účastným neboli).

5.Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že právni
predchodcovia žalobcov - ich rodičia dostali na základe výmeru z r. 1948 nehnuteľnosti v kat. území A.,
dnešné A., ktoré boli zapísané vo vložke č. 10, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 0,8600 ha, z identifikácie

parciel vyplýva, že sa jedná o tie isté nehnuteľnosti, ktoré sú žalované a ktoré sú zapísané na žalovaných
liste vlastníctva. Po smrti otca polovica nehnuteľností prešla na žalobcov na každého v podiele 1/8-ina,
požiadali o prejednanie druhej polovice nehnuteľností po matke, notár toto odmietol prejednať, pretože
už boli založené nové listy vlastníctva. Vyvolali prejednanie veci na Správe katastra Nitra, kde zástupca
SPF zistil, že pracovníci pri ROEP nesprávne postupovali, došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho
práva a poznámky, že vlastníctvo je sporné a majú sa ho domáhať na súde, tým odôvodňuje naliehavý

právny záujem. K užívaniu nehnuteľností udáva, že po pridelení nehnuteľností ich užívali právni
predchodcovia až do času kedy boli nútení odovzdať ich do družstva, po revolúcii žalobca vyhľadal,
ktoré nehnuteľnosti vlastnili rodičia, požiadal o ich prededenie. Polovicu nehnuteľností prenajímajú na
základe zmluvy o nájme, poberajú nájomné. Druhú polovicu prenajíma SPF s nájomcom p. W., SPF
ako keby zástupca nezistených vlastníkov a teda neprenajímajú túto druhú polovicu žalovaní. Keďže

neexistuje rozhodnutie Povereníctva Slovenskej národnej rady /SNR/ o odňatí prideleného majetku na
základe prídelu, pretože prídel mohlo odňať len povereníctvo SNR, stále zostáva v platnosti prídelová
listina, z nej žalobcovia vychádzajú ako z nadobúdacieho právneho titulu a nie z vydržania. Nedošlo
k súhlasu žalobcov na platné vzdanie sa práva ako právnych nástupcov po prídelcoch. Pridelený
majetok možno odňať len na základe rozhodnutia povereníctva SNR, rozhodnutie iného orgánu by bol

nulitný právny akt. Nie je potrebné v konaní dokazovať, či konfiškácia bola alebo nebola právoplatná.
Prídelová listina založila dobromyseľnosť. Žalobcovia užívali nehnuteľnosti až do združstevnenia. JRD
Čeľadice vzniklo v r. 1957. HTÚP sa konalo v 60-tych rokoch. V r. 1975 bolo družstvo zlúčené
PD R., Víťazný február. Združstevnením sa neprerušilo plynutie vydržacích lehôt. Vlastnícke právo
neprešlo na družstvo, len užívanie. Právni predchodcovia žalobcov sa stali dobromyseľní s vedomím,

že sú vlastníkmi nehnuteľnosti vydržali po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Vydržacia lehota začala plynúť
v r. 1948. V tom čase platilo na Slovensku obyčajové právo, podľa ktorého sa dobromyseľnosť
vyžadovala len na začiatku plynutia vydržacej doby. V r. 1950 platil zákonník, ktorý v prechodných
a záverečných ustanoveniach upravoval plynutie vydržacej doby. S poukazom na tieto ustanovenia
právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním dňom 1.1.1951. Toto

uvádzala, ak by prídelová listina mala byť neplatná, čo však nie je pravda. Predložili nájomné zmluvy.
Nehnuteľnosti užívala spoločnosť Agroforce s.r.o. Čeľadice. Nehnuteľnosti im prenajala H. W., matka
žalobcov v r. 2001, predchádzajúca nájomná zmluva bol z roku 1999. Podľa tejto zmluvy bola ako
prídelca považovaná za vlastníka. Nájomná zmluva je spôsob užívania vlastníckeho práva. Žalobcovia
užívajútaktonehnuteľnostiodprideleniaaždodnes.Súdniejeviazaný právnymrozhodnutímoreštitúcii.

V spise sa nachádza list zo dňa 15.1.1997, v zmysle ktorého sa H. a Z. J. sťažovali na Pozemkový
úrad, aby prepracoval svoje rozhodnutie, pretože sa prihlasovali prídelcovia o svoje vlastníctvo. Tento
ich list spochybňuje ich dobromyseľnosť. Preto je bez významu v konaní preukazovať kto v súčasnosti
užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, ktorý nájomca. Žalobcovia neodvodzujú svoj
nárok z vydržania, ale vlastnícke právo nadobudol ich právny predchodca prídelovou listinou, v jednej

polovici žiadajú určiť že nehnuteľnosti patria do dedičstva po pôvodnej prídelkyni H. W. a druhú polovicu
nadobudli dedičským rozhodnutím. Poukazovala na doklad zo dňa 31.8.1949, podľa ktorého H. a Z. J.
požiadali o vyňatie z konfiškácie, majetok po neb. W. J., tento doklad preukazuje, že im bolo rozhodnutie
o konfiškácii doručené, ako inak by sa o konfiškácii dozvedeli. Pozemkový úrad si musel riešiť ako
predbežnúotázkuplatnosťkonfiškácie.Museldospieťktomu,žekonfiškáciabolaplatná,inakbynevydal

rozhodnutie o reštitúcii. Postup Pozemkového úradu, ktorým boli parcely vyňaté z konfiškácie, jednalo
sa o rozhodnutie zo dňa 28.7.1992, bol správny, pretože rozhodnutie o vyňatí pozemkov z konfiškácie je
podmienkouprereštitúciu.Pozemkovýúradvšakpochybilkeďvydalpôdu,ktorápatrilafyzickýmosobám
- prídelcom. Za sporné pozemky mal Pozemkový úrad reštituentom priznať finančnú náhradu a nie
pozemky. Poukazovala na list Obvodného pozemkového úradu zo dňa 15.7.2013, v ktorom Pozemkový

úrad uviedol, že pozemky bývalých prídelcov sa nevydávajú. Čo sa týka doručovania rozhodnutia, v
rozhodnutí je uvedené, že sa doručovalo cestou Miestneho národného výboru v U. sami H. a Z. J.
priložili k návrhu na priznanie reštitučného nároku originál tohto rozhodnutia čo svedčí o tom, že takýmto
dokladom disponovali. Čo sa týka spochybňovania čísla vložky, pozemky boli pridelené z vložky č. 210,vo výmere je slabo vidno č. 2. Čo sa týka vecnej súvislosti poukazovala na ČD 531/1946, podľa ktorého
H. a Z. J. zdedili celú PKV 210, v rámci nej aj prídelovú parcelu XXXX/X, ktorá bola pridelená právnym
predchodcom navrhovateľov. Podľa identifikácie parciel parcela č. XXXX/X je v súčasnosti zapísaná na

LV č. XXXX a XXXX ako parc. č. XXXX/X o výmere 4.700 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 3.900
m2. Žalovaní, ani ich právni predchodcovia nikdy nespochybňovali, nikdy neuvádzali, že im rozhodnutie
doručené nebolo, neboli dobromyseľní, rozhodnutie o reštitúciu nezaložilo ich dobromyseľnosť, sami
túto spochybnili. Následne uviedla, že s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre
k predmetnej veci berie žalobu späť voči žalovanej H. W.. Čo sa týka žalovaného J. J., poukazovala na

písomný prípis, vo veci bol vyhotovený geometrický plán, všetky nedostatky, ktoré vytýkal Krajský súd
v Nitre boli odstránené.

6.Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že rodičia dostali roľu v r. 1948, užívali ju do r. 1966, kedy bol
robený nátlak na rodičov, aby podpísali prihlášku na JRD A. pozemky sa nachádzali smerom k U.. Bolo
to ďaleko od dediny, taký výbežok v obci A.. Túto roľu rodičia obrábali, najímali si záprah, pestovali tam

obilie, kukuricu. Od r. 1966 roľu užívalo družstvo až do rozpadu družstva v r. 1996-97 kedy išlo družstvo
do likvidácie a SKP prebral nehnuteľnosti súkromnému hospodárovi p. W., ten prebral do užívania pôdu.
Druhú polovicu nehnuteľností, ktorú zdedili po otcovi, zobral do nájmu Agrofors ,s.r.o., prvá nájomná
zmluva je z r. 1999. Po matke sa dedičské konanie obnoviť nedalo. Na katastri sa dozvedel v marci 2012,
že na liste vlastníctva sú zapísaní žalovaní. Roľa bola za kostolom, blízko bol hájik, ale žalovaní nemohli

užívať roľu v A.. Rodičia mali doklady v jednej krabici. Nevie uviesť kedy sa o výmere dozvedel, mal
asi 15 rokov. Po revolúcii pátral po rolách, dával do poriadku dedičské konania po rodičoch, aj starých
rodičoch.

7.Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní súhlasila s výpoveďou svojho brata - žalobcu v 1. rade, čo povedal

je pravda.

8.Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že mali dva pozemky, prešlo sa cez Bodocký háj, teraz
sú to D. K., bola tam cesta, keď vyšli z hája, tak ako bola cesta išli role, nebol tam žiadny strom, žiadny
chládok. Chodievala tam s mamou a staršou sestrou F. obrábať role, keď mala 11, 12 rokov, teda boli to

50-te roky. Role užívali až pokiaľ ich nezobralo družstvo, rodičia spomínali, že role dostali. Žalovaných
nepozná, čo sa dialo s pozemkami potom uviesť nevie. Predmetné role sa nachádzali bližšie k obci U..

9.Žalobkyňa v 4. rade na pojednávaní súhlasila s výpoveďou žalobcu v 1. rade.

10.Právny zástupca žalovaných 1,2 na pojednávaní namietal neplatnosť konfiškácie. Prídelovou listinou
mohli byť pridelené len pozemky, ktoré mohli byť platne konfiškované. Namietal neplatnosť a právnu
neurčitosť prídelovej listiny, pretože prídelový plán je uvádzaný s dátumom o 4 roky neskôr ako bola
vyhotovená a vydaná prídelová listina. Namietal, že žalobcovia svoje vlastnícke právo neodvodzujú od
vydržania ale od prídelovej listiny. Tvrdil, že predmetné pozemky žalobcovia nikdy nedržali, nenakladali

s nimi, neobrábali ich. V r. 1992 bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Pozemkového
úradu s poukazom na zák. 330/1991, ktorým bolo rozhodnuté, že pozemky budú vrátené oprávneným
osobám. Parcelné čísla sú identické s dedičským rozhodnutím po neb. W. J. z r. 1943, ktoré po
ňom dedili jeho dvaja mal. synovia. Počnúc od 4.1.1993 žalovaný v 2. rade a otec žalovaného v
1. rade sa cítili oprávnenými držiteľmi, minimálne od tohto dátumu im plynula vydržacia doba. Táto

nemohla plynúť žalobcom, pretože sami vyhlasujú, že neodvodzujú svoje vlastnícke právo od vydržania.
Dobromyseľnosť žalovaní čerpali z rozhodnutia Pozemkového úradu. Nejednalo sa len o ich vnútorný
pocit s poukazom na toto rozhodnutie. Pozemky prenajali W. E.. Sú vydržateľmi žalovaných pozemkov.
Na pozemkoch pracovali árendátori - nájomcovia, pozemky im zveril W. J.. PD U. vzniklo v r. 1952,
pozemky neužívali ani žalobcovia, ani žalovaní, ani árendátori, od tohto roku. PD A. ich nikdy neužívalo,

to vzniklo v r. 1957. Poukazoval na vyjadrenie Správny katastra Nitra, že parc. XXXX/X vznikla z parc.
XXXX/X, ktorá bola zapísaná v pozemno-knižnej vložke PKN 210 a z parc. XXXX/X ktorá bola pôvodne
zapásaná v pozemno-knižnej vložke 211. V prípade parcelného čísla XXXX/X by sa malo jednať XXXX/
X, pravdepodobne sa tu jedná o preklep v čísle. Na tieto dve parcely poukazoval z tohto dôvodu, že
rozhodnutím Pozemkového úradu zo dňa 28.7.1992 boli vyňaté z konfiškácie. Pre platné zavŕšenie

konfiškačného procesu je potrebné preukázať platné doručenie konfiškačného rozhodnutia podľa v
tom čase platného správneho poriadku Vládneho nariadenia č. 8/1928. Nestačí len domnienka, že im
konfiškačné rozhodnutie bolo doručené alebo že sa o ňom dozvedeli. Len ak bolo niečo platne vzaté,
mohlo to byť platne pridelené. Ak bude v konaní preukázané, že konfiškačný proces nebol dovŕšenýplatne, bude dôkazné bremeno na navrhovateľoch, aby preukázali svoju dobrú vieru ako prídelcovia.
Pokiaľ rozhodnutie z r. 1993 nebolo zrušené, súd nemá kompetencie vo vzťahu k Pozemkovému úradu,
nemôže prejudiciálne riešiť ako mal Pozemkový úrad postupovať, pretože existovali zákonné postupy

ako mohlo byť rozhodnutie zmenené alebo zrušené. Argumenty žalobcov sú len domnienky a fikcie, že
H. a Z. J. bolo takéto rozhodnutie doručené, nebol však predložený dôkaz o tom ako sa k takémuto
rozhodnutiu dostali a v akom čase. Je potrebné v konaní zistiť kto ktoré parcely v teréne užíval. V
tomto konaní sa objavili tri subjekty, ktoré by mohli predmetné pozemky obrábať. Preto je potrebné
aby geodet vo veci vytýčil pozemky. Ďalej uviedol, že rešpektuje právny názor Krajského súdu v Nitre,

aj keď s ním nesúhlasí. K veci sa vyjadrí po vypracovaní geometrického plánu, zotrval na doterajších
vyjadreniach a návrhoch.

11.Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré má zapísané na liste vlastníctva,
zdedil po svojom otcovi H. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX. Tieto nehnuteľnosti nikdy neužíval,
neužíval ich ani jeho otec, pretože jeho majetok bol skonfiškovaný. Otec mal tieto nehnuteľnosti po

svojom otcovi W. J..

12.Zástupkyňa pôvodne žalovaného v 2. rade Z. J. - J. J. na pojednávaní uviedla, že žalovaný v 2. rade
a H. J. - jeho brat boli právnymi nástupcami po W. J. zomr. XX.XX.XXXX. Žalobcovia ani nevedia kde
roľa je, nikdy ju neužívali. Z. a H. J. - bratia užívali role v A. bolo to za kostolom, je tam lesík. Potom

nehnuteľnosti išli do družstva X. a JRD R.. JRD vzniklo v 50-tych rokoch, pozemky boli konfiškované
v r. 1948. Z. a H. užívali role od r. 1945 až do r. 1948-49 kým nevzniklo družstvo. Otec týchto dvoch
bratov W. bol chorý, mal pozemky v prenájme od r. 1940 a v 1943 zomrel. Z. a H. boli konfiškovaní ako
maloletí chlapci mali 13 a 14 rokov.

13.Zástupkyňa -pôvodne žalovaného v 3. rade na pojednávaní namietala pasívnu legitimáciu
žalovaného v 3. rade, pretože SPF koná za nezistených vlastníkov. K užívaciemu procesu sa nevedela
vyjadriť. Boli účastníkmi konania na Správe katastra Nitra, SPF uznal prídelovú listinu, ktorou boli
pridelené nehnuteľnosti právnym predchodcom navrhovateľom.

14.Zástupcažalovanéhov3.radenapojednávaníuviedol,žepokiaľbyžalovanýv3.radenebolvkonaní
úspešný, namietal by trovy konania. SPF zastupuje zo zákona žalovaného v 3. rade ako nezisteného
vlastníka. Nezistený vlastník nemôže byť zaviazaný na náhradu trov, preto ani SPF ako jeho zástupca.
Poukazoval na rozhodnutie KS Prešov sp.zn. 21Co/1/2013 z 31.1.2013, kde bol vyslovený právny názor,
že nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanej nezistenej vlastníčke, rovnako tak

SPF, ktorý je štátom poverený na zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdom.

15.Svedok T. D. na pojednávaní uviedol, že rodičia mali pozemky o dve parcely nižšie ako mali rodičia
žalobcov, lenže rodičia mali tieto pozemky v prenájme. Otec chodil s koňmi aj na pozemky rodičov
žalobcov. Družstvo bolo založené v r. 1957. Tá oblasť kde sa pozemky nachádzali sa volala J. /J./,

pozemky boli vymerané po dĺžke, keď ich zobralo družstvo rozdelili sa po šírke. Na pozemky chodili robiť
aj rodičia žalobcov, čo bolo s pozemkami keď ich zobrala družstvo, uviesť nevedel. V blízkosti pozemkov
bol U. háj, teraz K.. Bližšie na babindolskú stranu, prešlo sa kopec a tam začína dedina U..

16.Svedok H. Y. na pojednávaní uviedol, že jeho rodičia mali pozemky o 50 m vyššie ako boli role rodičov

žalobcov. Ich role boli pod hájom, tam bola poľná cesta, a oproti ceste mali role. Bolo to niekedy v r.
1956 - 1958, potom sa zakladali družstvá, boli zoštátňovaní, už tam nechodili. Ten háj sa volal U. háj,
role boli poprepletané poľnými cestami, boli to skratky, aby nemuseli obchádzať celý chotár. Bola to časť
U., bolo to v blízkosti U., hneď za kopcom.

17.Svedkyňa J. D. na pojednávaní uviedla, že jej rodičia dostali pozemky prídelovou listinou, pozemky
mali aj rodičia žalobcov, na pozemky s rodičmi chodila, mohlo to byť v r. 1955. Pozemky potom boli
pričlenené do družstva, družstvo sa zakladalo v r. 1957. Pozemky sa nachádzali v priestoroch, ktoré
volali U. háj, za ním boli pridelené pozemky. Boli to rovné pozdĺžne dlhé pásy. Videla rodičov žalobcov
tam chodiť. V priestoroch kde mali pridelené pozemky jej rodičia, rodičia žalobcov, nevedela uviesť či

užívali aj J.. Pridelené pozemky sa nachádzali v blízkosti obce A., D. K., U.. Družstvo sa rozdelilo na
dve spoločnosti s ručením obmedzeným, tieto pozemky užívala Agrofors s.r.o. Dolné Obdokovce.18.Svedkyňa G. E. na pojednávaní uviedla, že sa jedná o pozemky v časti J.. Rodičia žalobcov mali
uzatvorené s družstvom a potom s Agrofors, s.r.o. nájomné zmluvy. Týkalo sa to pôdy, ktorú mali
vo vlastníctve. Bolo to v katastri A.. Poznala aj rodičov žalobcov, ktorí chodili obrábať pozemky až

do založenia družstva. To, že boli vlastníkmi uviedla na základe toho, že družstvo malo identifikáciu
pozemkov, pozemkovú knihu. Vedeli kto akú pôdu užíva, akým dokladom sa preukázal. Agrofors
užíval všetko a potom sa vyčleňovalo ďalším novovzniknutým podnikateľom, ktorí sa dohodli s vedením
spoločnosti. S miestom kde sa nehnuteľnosť skutočne nachádzala to bývalo všelijako, v prvom rade
sa dodržiavala výmera. Zmluvy nepripravovala, dopisovala do nich ako sa malo nájomné vyplácať a

vlastníctvo. Družstvo malo zakúpenú pozemkovú knihu, zoznam parcelných čísiel bol dlhý, niekedy
bola výmera aj na tri strany, zhruba vedeli, ktoré čísla sa kde nachádzajú. Rodičia navrhovateľov mali
pozemky na J., boli to parc. č. okolo XXXX. Konkrétne v prípade rodičov žalobcov to bola prídelová
listina a potom dedičské rozhodnutie.

19.Svedok Y. E. na pojednávaní uviedol, že parcelu užívalo JRD A., potom JRD Víťazný február R.,

potom Agrofors Dolné Obdokovce. Pozemok berie ako jeden celok. Nevie uviesť, ktorá časť z neho je
parcela, ktorej vlastníctva sa domáhajú navrhovatelia. Pozemok sa nachádza v susedstve D. K., kde
bol U. háj.

20.Svedok W. E. na pojednávaní uviedol, že žalovaní mu prenajímajú pozemky v kat. území U. a A.,

jedná sa o ornú pôdu na základe nájomnej zmluvy. Po celé toto obdobie sa jedná stále o tú istú výmeru,
tie isté pozemky. Je to jeden celok. Pozemky užíva vo viere, že prenajímatelia sú ich vlastníkmi, boli
im vydané v rámci reštitúcie. Vytyčoval ich aj geodet. Videl rozhodnutie Pozemkového úradu. Videl ako
pozemky vytyčoval geodet, ktorý vymeral presne to čo má prenajaté. Okrem nich má prenajaté pozemky
aj od obce U.. Predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 21.12.1994 je poľnohospodárska pôda,

ktorú žalovaní vlastnia. Určite užíva pozemky v časti J.. Pozemok J. od Agroforsu delí agátová alej,
užíva pozemky tak ako boli J. vydané a jemu odovzdané. Užíva pozemky od agátovej aleje smerom k
U.. Obhospodaruje ich 10-15 rokov. Z vlastnej iniciatívy oslovil rodinu J., konkrétne nebohého H. J. a
Z. J., dohodli sa na prenájme.

21.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán svedkov, oboznámením sa s obsahom
spisu a to žalobou, osvedčením o dedičstve D/1356/96, uznesením OS Nitra sp. zn. 31D 109/2010,
zápisnicou spísanou na Správe katastra Nitra 8.3.2012 č. P171/2012, výpisom z LV č. XXXX, výpisom
z LV č. XXXX, výmerom zo dňa 15.5.1948, identifikáciou parciel, výpisom zo zbierky nariadení
Slovenskej národnej rady č. 104, č. 105, rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre zo dňa 28.7.1992,

zmluvou o nájme zo dňa 16.3.1999, zmluvou o nájme zo dňa 16.3.1999, zo dňa 16.3.1999, zo dňa
30.6.2001, zo dňa 25.8.2001, zo dňa 25.8.2001,zo dňa 25.8.2001, spisom Správy katastra Nitra č.
VD 528/11, V 171/14, osvedčením o dedičstve 22D2206/2007, rozhodnutím Pozemkového úradu v
Nitre zo dňa 19.4.1995, návrhom na obnovu konania, LV č. XXX, XXX, identifikáciou parciel, mapou,
vyjadrením odporcov zo dňa 22.3.2013, nájomnou zmluvou zo dňa 30.11.2011, informáciou z obce

A., nájomnou zmluvou s dodatkom zo dňa 21.12.1994, ČD 531/46, rozsudkami zaslanými SPF - KS v
Trenčíne 6Co/96/2012, OS Nitra 16C/156/2011, OS Prievidza 5C/53/2012, OS Bánovce nad Bebravou
3C/45/2011,vyjadrenímnavrhovateľovzodňa5.6.2013,návrhomprídelovéhoplánuzoskonfiškovaných
majetkov z r. 1948, nájomnou zmluvou zo dňa 30.11.2001, konceptom povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy, zbierkou nariadení Slovenskej národnej rady č. 103, 104, vyjadrením SPF zo

dňa 12.6.2013, nákresom, výpisom z katastra nehnuteľností identifikácie parcely reg. E, dodatkom k
nájomnej zmluve zo dňa 18.2.2013, dodatkami č. 1-6, nájomnou zmluvou zo dňa 28.4.2005, návrhom
na pripustenie ďalšieho účastníka do konania, správou z obce A., uznesením, vyjadrením Obvodného
pozemkovéhoúraduvNitre,opravourozhodnutiazodňa14.12.1993, rozhodnutímovyňatízkonfiškácie
zo dňa 14.12.1993, opravou rozhodnutia, správou zo Správy katastra Nitra, výpisom z PKV 211,

210, úmrtným listom Z. J., uznesením o prerušení konania, osvedčením o dedičstve 28D/412/2013,
vyjadrením SPF zo dňa 4.5.2015, rozsudkom KS v Nitre 5Co/9/2009, rozhodnutím OS Nové Zámky
sp. zn. 10C/101/2005, nájomnou zmluvou zo dňa 22.6.2012, spismi OS Nitra sp. zn. 31D 109/2010,
D 1356/96, spismi Obvodného pozemkového úradu Nitra 109/91, rozsudkom, odvolaním, rozsudkom
Krajského súdu v Nitre, úpravou petitu, geometrickým plánom, uznesením, vyjadrením žalobcov z

15.1.2018, správou Štátneho archívu v Nitre a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobcovia v 1. - 4. rade sú súrodenci. Po svojom otcovi neb. H. W., zomr. XX.X.XXXX nadobudli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A. a to parc. č. XXXX/X roľa o výmere 8.600 m2 každý z nichv podiele 1/8-ina k celku. Vyplýva to z osvedčenia o dedičstve notára JUDr. J. O. sp. zn. D 1356/96,
Dnot 252/96 zo dňa 20.3.1997. Druhú polovicu predmetných nehnuteľností po svojej matke H. W., rod.
Z., zomr. XX.X.XXXX neprededili. Dedičské konanie po nej bolo zastavené a v odôvodnení uznesenia

okresného súdu Nitra sp. zn. 31D/109/2010, Dnot 203/2010 zo dňa 8.4.2011 je uvedené, že poručiteľka
H. W. uvedenú nehnuteľnosť nevlastní a že na citovanú nehnuteľnosť sú založené LV č. XXXX a LV č.
XXX na iných vlastníkov.

Žalobca v 1. rade sa snažil vzniknutú situáciu riešiť a usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom na

Správe katastra Nitra, svedčia o tom viaceré zápisnice spísané na Správe katastra Nitra. Konkrétne v
zápisnici zo dňa 8.3.2012 je uvedené, že SPF uznáva prídelovú listinu a jej následné prededenie podľa D
1356/96, Dnot 252/96. Ďalej je tu uvedené, že na Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre je archivovaný
spis, v ktorom bol prejednávaný konfiškovaný majetok rod. J.. Existuje rozhodnutie konfiškačnej komisie
zo dňa 3.2.1948, ktoré znelo na meno pôvodných vlastníkov H. a Z. J.. V spise bol nájdený zoznam
prídelcov, ktorí dávali súhlas k nadobudnutiu vlastníctva pre H. a Z. J. a vzdávali sa tak nároku na

pridelené parcely. V tomto zozname vlastníkov však nebol nájdený súhlas prídelcov H. W. a manželky
H., rod. Z. alebo ich dedičov - žalobcov. V registri ROEP mali byť zapísaní ako vlastníci parc. č. XXXX/X
o výmere 8.600 m2 podľa prídelového plánu navrhovatelia v podiele 1/8-ina titulom dedenia po svojom
otcovi a ich matka H. W. v podiele 1/2-ica titulom prídelovej listiny č. 2928/4/48.

Z LV č. XXXX vyplýva, že ako vlastníci parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4.700 m2 sú zapísaní H.
J. v podiele 1/2-ica, Z. J. v podiele 1/2-ica. Žalobcovia v 1. - 4. rade každý z nich v podiele 1/8-ina a H.
W. /SPF/ v podiele 1/2-ica. Všetci ako duplicitní vlastníci. Na LV je zapísaná poznámka: Hodnovernosť
údajov o práve k nehnuteľnosti registra E - parc. č. XXXX/X bola spochybnená. Takéto údaje sa nesmú
používať pokiaľ sa vlastníci nedohodnú alebo súd neurčí kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností,

P 171/12-36/12.

Z LV č. XXXX vyplýva, že ako vlastníci parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 3.900 m2 sú zapísaní
H. J. v podiele 15/58, Z. J. v podiele 15/58, J. J. /SPF/ v podiele 14/29. Žalobcovia v 1. - 4. rade
každý z nich v podiele 1/8-ina a H. W. /SPF/ v podiele 1/2-ica. Všetci ako duplicitní vlastníci. Na LV je

zapísaná poznámka: Hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti registra E - parc. č. XXXX/XXX bola
spochybnená. Takéto údaje sa nesmú používať pokiaľ sa vlastníci nedohodnú alebo súd neurčí kto je
vlastníkom predmetných nehnuteľností, P 171/12-36/12.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli na základe Výmeru vydaného Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave pridelené H. W. a manželke H., rod. Z.. Jednalo
sa o nehnuteľnosti v kat. úz. Obce A., okr. Q. na základe výmeru č. 2928/4/48-38 zo dňa 15.5.1948,
pozemky patrili bývalým vlastníkom J. J. a neb. S. J. a spol. Jednalo sa o výmeru 0,8600 ha, ktoré
v prídelovom pláne boli označené takto: vložka č. 210, parc. č. XXXX/X roľa o výmere 0,8600 ha.
Nehnuteľnosti boli pridelené v ideálnej časti 1/2-ica - 1/2-ica. Na výmere je podpis povereníka a pečiatka

povereníctva.

Podľa návrhu prídelového plánu bol dňa 16.9.1952 vyhotovený Konečný prídelový plán s rozvrhom
prídelových cien zo skonfiškovaných pôdohospodárskych pozemkov v kat. úz. A. bývalých vlastníkov
J. J., neb. W. J. a spol., aj z neho vyplýva, že rodičom navrhovateľov bola pridelená parc.č. XXXX/X

o výmere 0,8600 ha.

Z rozhodnutia ONV v Nitre zo dňa 21.2.1966 vyplýva, že prídelcovia H. a H. W. sa vzdali pridelených
nehnuteľností parc.č. XXXX/X v prospech Čsl. štátu - ONV v Nitre.

Pozemok pri HTUP v r. 1957 padol do pôdneho celku JRD A..

Z identifikácie parciel vyplýva, že pôvodne bola parcela uvedené vo Výmere č. 2928/4/48-38 zapísaná
ako parc. č. XXXX/X roľa o výmere 8.600 m2 a v súčasnosti sú zapísané ako parc. č. XXXX/X orná
pôda o výmere 4.700 m2, zapísané na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 3.900

m2 zapísaná na LV č. XXXX.

Žalobcovia sporné pozemky sami osobne neužívajú, ale ich prenajímajú, svedčia o tom predložené
nájomné zmluvy a to Zmluva o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností zo dňa 16.3.1999 uzatvorenámedzi žalobkyňou v 4. rade ako prenajímateľom a spoločnosťou Agrofors s.r.o. ako nájomcom, kde
ako predmet nájomnej zmluvy sú uvedené nehnuteľnosti v kat. úz. A. o celkovej výmere 0,1075. Podľa
dedičského rozhodnutia D 1356/96 a to na dobu 5 rokov od 1.1.1998 do 1.1.2003, Zmluva o nájme

poľnohospodárskych nehnuteľností zo dňa 16.3.1999 uzatvorená medzi žalobkyňou v 3. rade ako
prenajímateľom a spoločnosťou Agrofors s.r.o. ako nájomcom, kde ako predmet nájomnej zmluvy sú
uvedené nehnuteľnosti v kat. úz. A. o celkovej výmere 0,1075. Podľa dedičského rozhodnutia D 1356/96
a to na dobu 5 rokov od 1.1.1998 do 1.1.2003, Zmluva o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností zo
dňa 16.3.1999 uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade ako prenajímateľom a spoločnosťou Agrofors s.r.o.

ako nájomcom, kde ako predmet nájomnej zmluvy sú uvedené nehnuteľnosti v kat. úz. A. o celkovej
výmere 0,1075. Podľa dedičského rozhodnutia D 1356/96 a to na dobu 5 rokov od 1.1.1998 do 1.1.2003,
Zmluva č. 1341 o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzatvorená medzi žalobkyňou v 4. rade a
spoločnosťou Agrofors s.r.o., kde predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky v kat. úz. A. o
výmere 1.075m2 podľa prílohy č. 1. Na dobu určitú od 30.6.2011 na dobu 15 rokov. V prílohe č. 1
je uvedená parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 8.600 m2 podiel 1/8-ina, Zmluva č. 1339 o nájme

poľnohospodárskych pozemkov uzatvorená medzi žalobkyňou v 3. rade a spoločnosťou Agrofors s.r.o. ,
kde predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky v kat. úz. A. o výmere 1.075m2 podľa prílohy č.
1. Na dobu určitú od 30.6.2011 na dobu 15 rokov. V prílohe č. 1 je uvedená parc. č. XXXX/X orná pôda
o výmere 8.600 m2 podiel 1/8-ina, Zmluva č. 1338 o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzatvorená
medzi žalobkyňou v 2. rade a spoločnosťou Agrofors s.r.o. kde predmetom nájmu sú poľnohospodárske

pozemky v kat. úz. A. o výmere 1.075m2 podľa prílohy č. 1. Na dobu určitú od 30.6.2011 na dobu 15
rokov. V prílohe č. 1 je uvedená parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 8.600 m2 podiel 1/8-ina, Zmluva
č. 1340 o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade a spoločnosťou
Agrofors s.r.o., kde predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky v kat. úz. A. o výmere 1.075m2
podľaprílohyč.1.Nadobuurčitúod30.6.2011nadobu15rokov.Vpríloheč.1jeuvedenáparc.č.XXXX/

X orná pôda o výmere 8.600 m2 podiel 1/8-ina, Zmluva o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností
zo dňa 30.11.2001 uzatvorená medzi H. W. - matkou žalobcov ako prenajímateľom a spoločnosťou
Agrofors s.r.o. ako nájomcom, kde ako predmet nájomnej zmluvy sú uvedené nehnuteľnosti v kat. úz. A.,
Neverice o celkovej výmere 0,8842 m2. Na základe výmeru 2928/4-48. Podľa dedičského rozhodnutia
D 7474/92 a to na dobu 10 rokov.

Z rozhodnutia Pozemkového úradu v Nitre v konaní o vrátení vlastníctva č. 109/91-R-I zo dňa 28.7.1992
súd zistil, že boli vyňaté z konfiškácie a vydané oprávneným osobám H. J. a Z. J. ako pôvodným
vlastníkom čo do vlastníctva nehnuteľností vedené podľa pozemnoknižných údajov ako kat. úz. A.
PKvložka 210. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že oprávnené osoby si uplatnili na Pozemkovom

úrade v Nitre nárok na vyňatie z konfiškácie nehnuteľnosti, ktoré im boli ako maloletým odňaté ako
osobám maďarskej národnosti. Svoj nárok dokumentovali rozhodnutím konfiškačnej komisie vo T., č.
37/36/48 zo dňa 3.2.1948. Vzhľadom k tomu, že pôvodní vlastníci v dobe konfiškácie boli maloletí,
vyňal sa z konfiškácie nehnuteľný majetok do výmere 50 ha, časť majetku bola prídelovými listinami už
pridelená fyzickým osobám a časť zastavaná a konajúci orgán rozhodol o vyňatí z konfiškácie a vydaní

tých poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré neboli pridelené a sú v užívaní poľnohospodárskych
podnikov.

Pozemkový úrad Nitra rozhodnutím zo dňa 19.4.1995 nepovolil obnovu konania, na základe ktorého
bolo vydané rozhodnutie č. 109/91-R -I dňa 28.7.1992.

Z rozhodnutia pozemkového úradu zo dňa 14.12.1993 sp.zn. 109/91-R-III vyplýva, že boli vyňaté
z konfiškácie a vydané oprávneným osobám H. J., nar. XX.X.XXXX a Z. J., nar. XX.XX.XXXX ako
pôvodným vlastníkom čo do vlastníctva nehnuteľností vedené podľa pozemnoknižných údajov ako kat.
úz. U.. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že oprávnené osoby si uplatnili na Pozemkovom úrade

v Nitre nárok na vyňatie z konfiškácie nehnuteľnosti, ktoré im boli ako maloletým odňaté ako osobám
maďarskej národnosti. Svoj nárok dokumentovali rozhodnutím konfiškačnej komisie vo T., č. 37/36/48
zo dňa 3.2.1948. Neboli im vydané nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva fyzických osôb prídelom.

H. J. a Z. J. listom zo dňa 15.1.1997 podali návrh na preskúmanie rozhodnutia Pozemkového úradu

v Nitre č. 109/91-R-III. vydaného 14.12.1993, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.1.1994 z dôvodu,
že dodatočne bolo zistené, že okrem prídelcov, ktorí sa preukázali platnými prídelovými listinami
existujú ďalšie prídely. Títo prídelcovia hoci sa pôvodne neprihlásili, sťažujú im možnosť ujať sa svojho
vlastníctva. Preto žiadali formou preskúmania rozhodnutia o zmenu rozhodnutia tak, aby boli prídelcom,ktorí sa dodatočne preukázali priznané nehnuteľnosti im pridelené a im deklarovaný nárok na náhradu,
aby si mohli žiadať náhradné pozemky.

Žalovaný v 1. rade je právnym nástupcom po neb. H. J., zomr. X.XX.XXXX, ako vyplýva z osvedčenia
o dedičstve sp. zn. 22D/2206/2007, Dnot 202/2007.

V priebehu konania žalovaný v 2. rade Z. J. zomrel a to dňa XX.X.XXXX, jeho právnym nástupcom je
E. R., ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve 28D/412/2013, D not 118/2013.

Zo správy obce A. súd zistil, že v obci vzniklo JRD v r. 1957. V 60-tych rokoch sa JRD rozšírilo. V r.
1975 bolo JRD zlúčené do Poľnohospodárskeho družstva Víťazný február R.. V r. 1995 išlo do konkurzu
a skončilo svoju činnosť.

Medzi Z. J. ako prenajímateľom a W. E. bola dňa 21.12.1994 uzatvorená nájomná zmluva na dobu

10 rokov. Prenajatá bola celková výmera 307.906,5 m2 v oblastiach U., A., D. K.. K nájomnej zmluve
boli uzatvárané dodatky a to dňa 1.3.1996, 1.10.1998, ktorými sa menila celková výmera prenajatej
obhospodarovanej pôdy.

Zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti po neb. S. J., zomr. XX.XX.XXXX vyplýva, že vlastnil v A.

nehnuteľnosti, zapísané v PKV č. 210, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X a bol právnym predchodcom
odporcov v 1. a 2. rade - starým otcom odporcu v 1. rade a otcom odporcu v 2. rade. Dedičmi po S. J.
boli mal. H. J., nar. XX.X.XXXX, mal. Z. J., nar. XX.XX.XXXX. Zastupovala ich matka H. J..

Medzi SPF ako prenajímateľom a W. W. ako nájomcom bola uzatvorená nájomná zmluva č. 4-0555-05

zo dňa 28.4.2005 spolu s dodatkami dodatkom č. 1 zo dňa 19.10.2005, spolu s dodatkom č. 2 zo dňa
27.10.2006, spolu s dodatkom č. 3 zo dňa 11.5.2007, spolu s dodatkom č. 4 zo dňa19.10.2007, spolu s
dodatkom č. 5 zo dňa 9.2.2009, spolu s dodatkom č. 6 zo dňa 21.10.2010.

V priebehu konania bol vo veci vypracovaný geometrický plán č. 83/2017 vyhotovený dňa 13.11.2017

Ing. J. F., úradne overený dňa 6.12.2017 Ing. H. D.. Súd pripustil zmenu petitu žaloby v nasledovnom
znení:

Súd určuje, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich
sa v okrese Q., obec A., kat. úz. A., zapísaných vo výkaze výmer ku Geometrickému plánu č. 83/2017

vyhotoveného dňa 13.11.2017, úradne overeného dňa 6.12.2017, ako parcely registra "C " a to parc.
č. XXXX/X- orná pôda o výmere 3.900 m2 a parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere 4.700 m2, každý z
nich v podiele 1/8-ina k celku.

Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q., obec A., kat. úz. A., zapísané vo výkaze

výmer ku Geometrickému plánu č. 83/2017 vyhotovenému dňa 13.11.2017, úradne overenému dňa
6.12.2017, ako parcely registra " C " a to parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere 3.900 m2 a parc. č.
XXXX/X- orná pôda o výmere 4.700 m2, v podiele 1/2-iny k celku patria do dedičstva po nebohej H. W.,
rod. Z., zomr. XX.X.XXXX.

Geometrický plán č. 83/2017 vyhotovený dňa 13.11.2017, úradne overený dňa 6.12.2017 tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Súd konanie voči H. W., nar. X.XX.XXXX, nezistený vlastník, za ktorého koná Slovenský pozemkový
fond, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 3354 345 zastavil.

Zo správy Štátneho archívu v Nitre súd zistil, že v rímskokatolíckej cirkevnej matrike narodených z
farnosti T. O. sa nachádza matričný záznam na meno Q. E., nar. X.XX.XXXX v U. č.XX, rodičia P. E.
a P./ G./ Y..

22.Podľa § 129 ods.1 O.z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.Podľa § 130 ods.1 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. O.z., do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods.1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu
daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Otázka
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná s poukazom na § 137 písmeno c/ CSP.

23.Pokiaľ ide o Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy č. 2928/4/48-38 zo dňa 15.5.1948, jedná sa o verejnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníctve
prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností za predpokladu, že bola vydaná oprávneným subjektom a obsahuje
všetky podstatné náležitosti. K tejto problematike už boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR (4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo 45/2008, 1M Cdo/8/2009,). V danej veci bol vydaný Výmer o
vlastníctve pôdy H. W. a manželke H., rodenej Z. a to Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave, v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a tento orgán výmer vydal
v medziach jeho právomoci podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. Výmer spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti - je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu,

podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti,
parcelné číslo, výmeru, katastrálne územie, podpis aj odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ho vydal a
podmienky, za ktorých sa pridelenie uskutočňuje, uvedení sú aj bývalí vlastníci. Ide preto nepochybne
o Výmer, ktorý treba považovať za perfektný a ktorý má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke
právo prídelcu preukázať, aj keď v konaní nebolo zisťované, či tento správny akt bol doručovaný a

kedy uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom na to, či je nulitný (ničotný). Takým
by bol v prípade, ak ho vydal tzv. absolútne vecne nepríslušný správny orgán, čo však tento prípad
nezahŕňa.Uvedený názorzaujalNSSRvrozhodnutiach5Cdo110/2000,2Cdo337/2006,4Sž34/1997.
Právny predchodcovia žalobcov sa stali na základe výmeru č. 2928/4/48-38 zo dňa 15.5.1948 vlastníkmi

predmetných nehnuteľností parc.č. XXXX/X roľa o výmere 0.8600 ha zapísaných vo vl.č. 210 v kat.
úz. A., dnes A. každý z nich v podiele 1/2 - ica. K výmeru patrí aj prídelový plán zo dňa 15.5.1948,
z ktorého jednoznačne vyplýva čo bolo právnym predchodcom navrhovateľov pridelené. Z grafického
znázornenie tiež vidno kde sa pridelená parcela nachádza - v časti J., čo potvrdil aj svedok T. D., G. E..
To, že pridelená parcela č. XXXX/X nebola evidovaná v pozemkovej knihe nemôže spôsobiť neplatnosť

výmeru. Aj Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí konštatoval na strane 10 po bodom 3., že posúdenie
Výmeru ako právne perfektnej verejnej vkladuschopnej listiny súdom prvého stupňa je správne.

24.Rodičia žalobcov užívali pridelené nehnuteľnosti do roku 1966, kedy ich odovzdali do družstva, ktoré
vzniklo v obci A. v roku 1957. Uvedené skutočnosti nemali za následok stratu vlastníctva prídelcu,

nakoľko odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených
pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu preto nemohlo vyvolať
žiadne právne účinky. V tých časoch bolo bežné vnesenie majetku do JRD, čo však nikdy neznamenalo
vzdanie sa vlastníctva. Vzdanie sa prídelu pôdy umožňoval zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník

s účinnosťou od 01. 01. 1951 v ust. § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že
ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá, že ide o jednostranný právny úkon, ktorým
vlastník stráca svoje vlastnícke právo a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú
osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu,
okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy

(§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ) a z právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa
vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci, nehnuteľnosť musí byť presne identifikovaná, listina musí
byť datovaná a podpísaná. V spise sa nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone urobenom právnym
predchodcom navrhovateľov v písomnej forme, obsahom ktorého by bol jeho výslovný prejav vôle vzdaťsa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutej výmerom. Za takýto dôkaz nie je možné považovať
rozhodnutie ONV z 21.2.1966, pretože sa nejednalo o dobrovoľné vzdanie sa majetku, je všeobecne
známa skutočnosť, že v tých časoch ľudia konali z donútenia a pod nátlakom.

To, že sporné nehnuteľnosti užívali rodičia žalobcov potvrdili v konaní vypočutí svedkovia T. D., H. Y., J.
D., G. E., ktorí zhodne uviedli, že pozemky boli, ktoré dostali rodičia žalobcov prídelovou listinou, užívali
až do zoštátňovania, pozemky sa nachádzali v blízkosti U. hája, prešlo sa cez kopec a tam začínala
dedina U.. Svedok Y. E. len potvrdil, že parcelu užívalo družstvo, nevedel, čoho sa domáhajú žalobcovia,

a potvrdil, že parcela sa nachádza v blízkosti U. hája. Svedok W. E. uviedol, že žalovaní mu prenajímajú
pozemky v kat. úz. U. a A., pozemky im boli vydané v rámci reštitúcie.

25.Žalovaní v 1. a 2. rade namietali platnosť konfiškácie, namietali platnosť konfiškačného rozhodnutia
zo dňa 3.2.1948 vydaného konfiškačnou komisiou vo Vrábľoch pod číslom 37/36/48, ktorým bol H. a
Z. J. konfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok spätne ku dňu 1.3.1945, uvádzali, že konfiškačné

rozhodnutie muselo byť preukázateľným spôsobom doručené, resp. sa preukázateľným spôsobom
museli dozvedieť o materiálnej stránke konfiškačného rozhodnutia, namietali či komisia dňa 3.2.1948
zasadala, či bola uznášania schopná, či sa platne hlasovalo, namietali podpis na konfiškačnom
rozhodnutí. Súd sa s námietkami odporcov nestotožnil, pretože mal za to, že konfiškačné rozhodnutie
bolo vydané podľa v tom čase platných právnych predpisov nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. Čo sa

týka doručovania konfiškačného rozhodnutia, tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že H. a Z. J. museli
mať vedomosť a mali vedomosť o konfiškovaní majetku, pretože sami predložili žiadosť, v ktorej
žiadajú o vyňatie spod konfiškácie majetok neb. W. J.. Konfiškačné rozhodnutie bolo doručované
cestou Miestneho národného výboru v U., právny zástupca žalovaných poukazoval na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5 Co 9/2009, kde bol vyslovený právny názor, že je potrebné skúmať

či bol platne zavŕšený konfiškačný proces a že je potrebný priamy dôkaz o doručení konfiškačného
rozhodnutia, tu súd konštatuje, že za podstatnú a rozdielnu skutočnosť považuje tú okolnosť, že v
predloženom rozhodnutí sa jednalo o iné okolnosti, keď osoby, ktorým malo byť doručované konfiškačné
rozhodnutie boli mŕtve, čo je podstatne odlišná situácia od predmetného konania. Sami žalovaní nikdy
nenamietali, že by nemali vedomosť o konfiškačnom rozhodnutí, že by nepoznali obsah a nedisponovali

konfiškačným rozhodnutím, ktoré im muselo byť doručené, keďže ho mali k dispozícii. Ostatné úvahy
o zasadnutí komisie, neplatnosti hlasovania, neplatnosti podpisu na konfiškačnom rozhodnutí sú len
úvahami odporcov, ničím nepodloženými a nepreukázanými tvrdeniami a pokiaľ takéto skutočnosti
chceli v konaní tvrdiť tak potom bolo aj dôkazné bremeno na nich a mali tieto skutočnosti v konaní aj
preukázať, čo neurobili a súd ich nemá za preukázané a vyhodnotil konfiškačné rozhodnutie ako platné.

Ďalej uvádzali, že súd je viazaný rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre zo dňa 22.7.1992 o vyňatí z
konfiškácie, ani tu sa súd s názorom žalovaných nestotožnil, pretože s poukazom na ustanovenie § 193
CSP, súd nie je viazaný rozhodnutím Pozemkového úradu z toho dôvodu, že Pozemkový úrad nerieši
otázkuvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvosvojomvýroku,riešisiotázkuvlastníctvaakopredbežnú
otázku a týmto súd nie je viazaný. Otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť

sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza,
Pozemkový úrad však nerozhodoval o vlastníctve žalovaných a preto jeho rozhodnutie nie je pre súd
záväzné. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade namietali, že ku konfiškácii (pred vydaním výmeru) nedošlo,
z dôvodu, že nedošlo k doručeniu konfiškačného rozhodnutia, dôkazné bremeno o tejto skutočnosti
zaťažovalo žalovaných, uviedol to Krajsky súd v Nitre, mali teda nimi tvrdenú skutočnosť jednoznačne

preukázať, keď v zásade sa vychádza z prezumpcie zákonnosti a správnosti rozhodnutí správnych
orgánov, vrátane ich doručenia (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2014 zo dňa 29.09.2015).
Konfiškačné rozhodnutie nebolo možné považovať za rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala,
ale len za rozhodnutie, ktoré deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku právnych predchodcov
žalovaných sú splnené a teda ich majetok bol dňom účinnosti nar. č. 104/1945 Sb. n. skonfiškovaný;

zápis do pozemnoknižnej vložky nebol povinný. Žalovaní 1,2 tvrdili, že konfiškáciou ich predchodcovia
vlastnícke právo nikdy nestratili, ich stanovisko v tomto konaní je rozporné s ich stanoviskom v konaní
pred pozemkovým úradom vo veci vyňatia z (dovŕšenej) konfiškácie a navrátenia im vlastníckeho práva.

26.Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaných ohľadne vydržia vlastníckeho práva k pozemkom,

pretože vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a k tomu, aby bolo možné nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady : 1. nadobúdateľ
je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je
neprerušovanýstavužívaniapredmetuvydržaniapočaszákonomstanovenejdoby,3.spôsobilýpredmetvydržania. Subjekt, ktorý sa dovolá súdnej ochrany musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých
možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav.

Narušenie dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa stali známymi
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen
zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť
ako vnútorný psychický stav nemožno vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností,

z ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na
existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. Súd je toho názoru, že u odporcov
nebola splnená podmienka dobromyseľnosti pri držbe pozemkov, pretože sami vo svojom liste zo
dňa 15.1.1997 adresovanom Pozemkovému úradu uviedli, že sa im ozývajú prídelcovia, sami mali
pochybnosti o správnosti rozhodnutia Pozemkového úradu , žiadali revíziu rozhodnutia a preto nemohli
byť dobromyseľní, že im pozemky patria a desaťročná premlčacia doba im nemohla uplynúť pred

rokom 1997, pretože by musela začať plynúť v januári 1987, čo je nemožné. K vydržaniu Krajský
súd v Nitre vo svojom rozhodnutí uviedol v bode 6. na strane 10, že splnenie náležitostí podmienok
vydržania vlastníckeho práva na strane žalovaných nemožno posudzovať bez skúmania existencie
právneho dôvodu nadobudnutia vo vzťahu ku skutočnému (reálnemu) vlastníkovi nehnuteľností, teda
oprávnenosť (dobromyseľnosť) užívania (držby) nemožno vyvodiť bez existencie právneho dôvodu -

úkonu skutočného vlastníka, teda ani z rozhodnutia pozemkového úradu, ktorého účastným neboli.

27.Pozemkový úrad pochybil, keď vydal pôdu, ktorá patrila prídelcom. Za sporné pozemky mala
byť reštituentom priznaná finančná náhrada. Postup Pozemkového úradu a jeho rozhodnutie zo dňa
28.7.1992 bolo správne, pretože s poukazom na zákon č. 330/1991 Zb. a jeho ustanovenie § 38 ods.

3, z konfiškácie podľa osobitných predpisov sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch
1 a 2, a vydajú sa v rozsahu podľa odseku 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na základe
rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25. februári 1948 s výnimkou
prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov. Následne po rozhodnutí
o vyňatí pozemkov z konfiškácie mohla prebehnúť reštitúcia. Sám Obvodný pozemkový úrad vo

svojom liste zo dňa 15.7.2013 uviedol, že pozemky bývalých prídelcov sa nevydávajú. Preskúmanie
správnosti rozhodnutia pozemkového úradu v prospech žalovaných v 1. a 2. rade v tomto konaní súdu
neprináleží, súd má právomoc v civilnom konaní posúdiť otázku, komu vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam svedčí, a to aj po uskutočnení ROEP-u, v ktorom sa vlastníctvo nenadobúda, ale len
zisťuje, strana 10, bod 5 rozhodnutia Krajského súdu v Nitre.

28.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že žalobcovia v 1. až 4. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Q., obec A., kat. úz. A., zapísaných vo
výkaze výmer ku Geometrickému plánu č. 83/2017 vyhotoveného dňa 13.11.2017, úradne overeného

dňa 6.12.2017, ako parcely registra "C" a to parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere 3.900 m2 a
parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere 4.700 m2, každý z nich v podiele 1/8-ina k celku. Súd určil,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q., obec A., kat. úz. A., zapísané vo výkaze výmer ku
Geometrickému plánu č. 83/2017 vyhotovenému dňa 13.11.2017, úradne overenému dňa 6.12.2017,
ako parcely registra "C" a to parc. č. XXXX/X- orná pôda o výmere 3.900 m2 a parc. č. XXXX/X-

orná pôda o výmere 4.700 m2, v podiele 1/2-iny k celku patria do dedičstva po nebohej H. W., rod.
Z., zomr. XX.X.XXXX. Geometrický plán č. 83/2017 vyhotovený dňa 13.11.2017, úradne overený dňa
6.12.2017 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Tu súd odstránil nedostatok vytýkaný Krajským súdom
v Nitre, že požiadavke určitosti a vykonateľnosti rozsudku, z hľadiska i odstránenia právnej neistoty voči
tretím osobám, zodpovedá len taký rozsudok súdu, ktorý vychádza zo stavu vlastníckeho práva registra

"C" katastra nehnuteľností, nie evidenčného "E" katastra nehnuteľností, preto bol vo veci vyhotovený
geometrický plán na identifikovanie výmerom pridelenej parcely, a to aj pre poznanie toho, či parcela
uvedená vo výmere nie je v súčasnosti dotknutá evidovaným právom ešte ďalších - tretích osôb.

Vo vzťahu k pôvodne žalovanej v 4. rade - H. W., Krajksý súd v Nitre uviedol, že právna predchodkyňa

žalobcov zomrela 16.03.2004, nejde teda o neznámu vlastníčku a konanie a rozhodnutie vo vzťahu k
nej vecné preto byť nemohlo. Pre čiastočné späťvzatie bolo konanie voči H. W. zastavené uznesením
č.k.12C/83/2012-476 zo dňa 14.12.2017 zastavené.Čo sa týka nedostatku v súvislosti s označením pôvodne žalovaného v 5. rade J. J., nezistený vlastník,
tu Krajský súd v Nitre vytýkal, že sa jedná o osobu bez dostatočnej identifikácie, nie je uvedený jej
dátumu narodenia a nemožno preto posúdiť a preveriť, či ide o existujúcu žijúcu osobu s neznámym

pobytom, za ktorú SPF pred súdom koná. Nezistení vlastníci sú vlastníci o ktorých neexistujú žiadne
údaje o vlastníctve v pozemnoknižnej vložke ani v katastri. Neznámy vlastník je vlastník, ktorého meno
a dátum narodenia sú známe, ale miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe. Účastník neznámeho
pobytu musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a jeho nezameniteľnosť s
inou osobou, lebo označenie len menom a priezviskom by mohlo viesť k nevykonateľnosti rozsudku

(viď i uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/10/2010). V tomto ohľade súd poukazuje na správu zo Štátneho
archívu v Nitre, podľa ktorej v rímskokatolíckej cirkevnej matrike narodených z farnosti T. O. sa nachádza
matričný záznam na meno Q. E., nar. X.XX.XXXX v U. č.XX, rodičia P. E. a P./ G./ Y., teda sa jedná o
neznámeho vlastníka.

29.Návrhy na doplnenie dokazovania - vykonať ohliadku a na mieste samom vypočúvať svedkov súd

zamietol, pretože vykonanie takéhoto dokazovania nepovažoval za potrebné a nadbytočné, pretože
nie je v konaní smerodajné zisťovať kto pozemky užíva v súčasnosti, resp. po vydaní reštitučného
rozhodnutia, či prípadne aj nejaká tretia osoba, pretože svedkovia potvrdili, že pozemky užívali rodičia
žalobcov, následne družstvo a žalobcovia sa nedomáhajú určenia vlastníckeho práva na základe
vydržania ale titulom výmeru a žalovaní nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nepreukázali

pre nesplnenie podmienky dobromyseľnosti. Subjekty , ktoré pozemky obrábajú, vedia, že nie sú
ich vlastníkmi, pretože ich obrábajú na základe uzatvorených nájomných zmlúv. Aj Krajský súd v
Nitre konštatoval, že aktuálny užívací stav k nehnuteľnostiam nie je pre právne posúdenie veci vždy
nevyhnutné poznať - strana 10, bod 4.

Súd priznal žalobcom v 1.- 4. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní
v 1.-2. rade s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením /§ 262 CSP/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s
poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko

vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala
v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalobcovia, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené,
majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, ktorou sú žalovaní 1,2 a v konaní boli
zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci u žalovaného 3 a jeho
zástupcu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, pretože SPF zastupuje zo zákona žalovaného v

3. rade ako nezisteného vlastníka. Nezistený vlastník nemôže byť zaviazaný na náhradu trov, preto ani
SPF ako jeho zástupca. Slovenský pozemkový fond, ako ex lege zástupca neznámeho vlastníka, nemal
inú možnosť, len nevyhnutne sa zúčastniť predmetného spor, jedná sa o špecifické právne postavenie
Slovenského pozemkového fondu, ako právnickej osoby, ktorá bola zákonom zriadená nie za účelom
podnikania, ktorá svoju činnosť vykonáva podľa zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z

tejto činnosti jej vznikajú práva a záväzky. Slovenský pozemkový fond ako ex lege zástupca žalovaného
v konaní neháji vlastné záujmy ani práva, jeho účasť v konaní nezávisela ani od procesnej vôle žalobcov,
pričom ani samotné rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom neovplyvní a nedotýka sa majetkovej sféry
zástupcu žalovaného 3.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).