Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121446849
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121446849.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň

Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v spore žalobcu T. U. H., s.r.o., so sídlom E. 5, Y.,
M.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ M. E., narodenému XX. XX. XXXX a 2/ G. E., narodenej XX. XX.
XXXX, obaja žalovaní s trvalým pobytom E. terasa, D. XXXX/X, Y. Y., obaja žalovaní v konaní právne
zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 11.844,22
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 5Csp/76/2021-187 z 19. januára 2022, , takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu o p r a v u j e v záhlaví tak, že dátum narodenia žalovanej 2/ má správne
znieť: „19. 11. 1967“.

II. Rozsudok okresného súdu v znení opravy p o t v r d z u j e .

III. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný

súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2 / povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
právnemu predchodcovi žalobcu Wustenrot stavebná sporiteľňa, a.s. istinu vo výške 11.844,22 Eur, úrok
vo výške 12.385,73 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.844,22 Eur od 28. 05. 2020
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 357,61 Eur, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
právnemu predchodcovi žalobu náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc na zistený stav veci § 52 ods. 1, § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 9, § 100 ods.
1, § 101, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, §
1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 7 ods.
2, 3 a 4, § 8 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom k
14. 03. 2017 dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby uvádzajúc v podstatnom nasledovné:

„31.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 16.7.2015 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/XXXX (ďalej len „ Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca
žalovaným k Zmluve o stavebnom sporení č.XXXXXXXX, cieľová suma 14.000 €, medziúver vo výške
14.000 €, s fixnou úrokovou sadzbou 6,99 % p.a. pri splnení všetkých podmienok zabezpečenianávratnosti medziúveru. Medziúver bol poskytnutý na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy
a vzniku nároku na stavebný úver. Poskytnutím medziúveru ostáva zmluva o stavebnom sporení, ku
ktorému je poskytnutý medziúver a z nej vyplývajúce práva a povinnosti nedotknuté, pokiaľ v úverovej

zmluve nie je dohodnuté inak. Účel použitia finančných prostriedkov bola modernizácia nehnuteľností a
úhrada záväzku súvisiaca so stavebným sporením. (č.l. I. Zmluvy). Žalovaní mali poukazovať mesačnú
platbu vo výške 0,58 % z cieľovej sumy na medziúverový účet, s predpokladanou dĺžkou trvania
medziúveru maximálne 170 mesiacov, ktorá končí pridelením stavebného úveru. V čase uzavretia
zmluvy je dátum jej pridelenia 1.10.2029. Splátka je splatná vždy v prvý deň príslušného mesiaca, pričom

musí byť pripísaná na účte do 16. dňa príslušného mesiaca. Celková odporúčaná mesačná suma (na
splátke) je 121 €, ktorú následne stavebná sporiteľňa rozúčtuje na sporiteľský a medziúverový účet. (čl.
III. Zmluvy). Podľa čl. VII. ods.3 Zmluvy, ak klient nezaplatí niektorú zo plátok podľa článku III. alebo V.
tejto zmluvy na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže žalobca požadovať okamžité
splatenie celého úveru. Podľa č.l. VII. ods. 5 Zmluvy, v prípade žiadosti o okamžité splatenie medziúveru
stavebná sporiteľňa zaúčtuje dlžnú sumu na medziúverovom účte s nasporenou sumou na sporiteľskom

účte ku dňu žiadosti o okamžité splatenie. Uzavretie Zmluvy žalovaný nerozporovali.

32.Žalobca finančné prostriedky z medziúveru poskytol žalovaným dňa 31.07.2015 spolu vo výške
14.000 €, pričom túto skutočnosť preukázal Oznámením o výplate zo dňa 21.07.2015, ako aj Výpisom
z účtu za rok 2015. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

33.O predmetnom nároku súd rozhodoval v zmysle ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, ako aj §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o úverový, teda absolútne obchodnoprávny vzťah, avšak
s korekciami ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou nakoľko žalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej
činnosti a žalovaní mali postavenie spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.3,4
Občianskeho zákonníka). Zmluva uzavretá medzi stranami sporu však nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods.3 písm.d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase

uzavretia Zmluvy.

34.Medziúver je špecifickým úverovým produktom stavebného sporenia, ktorý poskytujú iba stavebné
sporiteľne na základe osobitného povolenia udeleného NBS. Špecifickosť medziúveru spočíva v tom, že
slúži na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Počas

trvania medziúveru dochádza pravidelnými mesačnými splátkami iba k úhrade úrokov a poplatkov (na
MÚ), pričom istina ostáva nezmenená počas celej doby splácania medziúveru. Popri tomto splácaní
poplatkov a úrokov na MÚ si stavebný sporiteľ zároveň vytvára kapitál na SÚ (tzv. nasporená suma),
ktorý je pri transformácii medziúveru na stavebný úver jednorazovo použitý na splatenie časti úveru a
nesplatený zostatok je už ďalej splácaný ako stavebný úver. Ak poberateľ úveru splní všetky podmienky

pre pridelenie cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver, medziúver sa transformuje na stavebný
úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy na MÚ a nasporenou sumou, ktorá je zvlášť
evidovaná na SÚ. Až po tomto zúčtovacom procese možno hovoriť o vzniku istiny v pravom zmysle
slova. Žalovaným však nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru a pohľadávka žalobcu bola z
dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaných predčasne zosplatnená v štádiu medziúveru.

35.Žalovaní si svoje povinnosti zo Zmluvy neplnili riadne a čas. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§53 ods.9 Občianskeho zákonníka). Ak ide o plnenie

v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len
ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Žalobca v spore preukázal,
že medzi stranami sporu bolo v Zmluve v čl. VII. ods.3 dohodnuté, že môže žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca v spore listinným dôkazmi zároveň preukázal

dodržanie postupu v zmysle § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka. Žalobca Výzvou pred žiadosťou o
okamžité splatenie úveru zo dňa 23.3.2020, preukázal splnenie zákonnej povinnosti. Z Výzvy vyplýva
výška nedoplatku na splátkach 286,28 €, s tým, že žalovaní majú zaplatiť aj splátku za mesiac apríl
2020, spolu sumu 393,45 € do 17.04.2020, pričom v prípade nezaplatenia môže žalobca žiadať okamžitésplatenie zostatku úveru. Žalobca preukázal doručenie Výzvy obom žalovaným, pričom sa mu vrátili
doručenky s tým, že žalovaní ich neprevzali v odbernej lehote. Následne žalobca zaslal žalovaným
listinu Žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.05.2020, ktorou žalovaným oznámil, že úver sa stal

splatným dňom 27.05.2020 so zostatkom úveru vo výške 13.074,17 €. Žalobca preukázal aj doručenie
tejto listiny žalovaným, pričom žalovaní ju opätovne neprevzali v odbernej lehote. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca v spore preukázal platné zosplatnenie úveru ku dňu 27.05.2020.

36.Žalovaní v podanom odpore tvrdili, že žalobca pri uzatváraní zmluvy nepostupoval s odbornou

starostlivosťou a riadnym spôsobom neskúmal ich bonitu s poukazom na ustanovenie § 7 zákona č.
129/2010 Z.z. Žalovaní považovali medziúver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu porušenia § 7 a
§ 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nakoľko boli toho názoru, že zmluva neobsahuje termín mesačnej splátky,
RPMN a priemernú hodnotu RPMN. K uvedenému tvrdeniu žalovaných súd poukazuje na to, že na vzťah
žalobcu a žalovaných sa nevzťahujú nimi uvádzané ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (ani celkovo
zákon č.129/2010 Z.z.) s poukazom na ustanovenie § 1 ods.3 písm. d/ daného zákona.

37.Napriek tomu sa súd zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca pri uzatváraní Zmluvy so žalovaným konal
s odbornou starostlivosťou. Žalobca v spore súdu preukázal, že pri uzatváraní Zmluvy skúmal pomery
na strane žalovaných štandardným spôsobom. Žalobca zisťoval kompletné informácie o úverových
záväzkoch žalovaných zo Spoločného registra bankových informácií CRIF, zisťoval informácie o

prípadných exekúciách vedených na žalovaných z Centrálneho registra exekúcií, dotazom na Sociálnu
poisťovňu, zaoberal sa výpismi z Obchodného registra týkajúcich sa spoločnosti I. farma C. s.r.o.
kde boli žalovaní spoločníkmi aj konateľmi, žalovaní mu predložili Čestné prehlásenia o pracovnom
pomere, žalovaní deklarovali ďalšie skutočnosti aj vo svojej Žiadosti o poskytnutie stavebného úveru/
medziúveru, žalobca tiež využil kalkulačku H.. O tom, že žalobca svedomito posudzoval žalovaných pri

poskytovaní úveru a skúmal všetky relevantné skutočnosti svedčí aj to, že žalovaní pôvodne žiadali od
žalobcu poskytnutie medziúveru vo výške 27.800 €, ktorá skutočnosť vyplýva z ich Žiadosti o poskytnutie
medziúveru zo dňa 07.05.2015, pričom im poskytol medziúver vo výške 14.000 €. Žalobca vychádzal aj
zo skutočnosti, že žalovaní mali záujem pôvodne refinancovať úver v Tatra banke a.s., pričom žalobca
zistil, že žalovaní si tento svoj záväzok plnili riadne a včas spolu sumou 281 €, čiže vyššou sumou

akú mali splácať na splátkach medziúveru 121 €. Z uvedeného vyplýva, že žalobca posudzoval bonitu
žalovaných komplexne.

38.Zmluva, ktorú uzavreli strany sporu je jasná a obsahovo zrozumiteľná. Súd už vyššie uviedol, že na
danú Zmluvu sa nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z., teda ani ustanovenie § 9, na ktoré poukazovali

žalovaní v súvislosti s náležitosťami Zmluvy. Súd však naviac uvádza, že žalovanými uvádzané
skutočnosti,ževZmluvežalobcaneuviedoltermínmesačnejsplátky,RPMNapriemernúhodnotuRPMN
nie sú pravdivé. V Zmluve je uvedený termín mesačnej splátky vo výške 0,58 € z cieľovej sumy a je
podporne v záujme ochrany spotrebiteľa uvádzaná aj celková odporúčaná mesačná splátka vo výške
121 € (čl. III. ods. 3.,5. Zmluvy). RPMN je v Zmluve uvedená v čl. IX. ods. 3 Zmluvy vo výške 7,54 % a

priemerná RPMN je uvedená v čl.IX. ods. 5 Zmluvy vo výške 3,58 %.

39.Žalobca v spore tvrdil, že žalovaný zaplatili celkovo na splátkach sumu 6.434,45 €, ktorú skutočnosť
súdu preukázal Výpisom z účtu žalovaných. Žalovaní v spore nepreukázali, že by na splátkach zaplatili
vyššiu sumu. Žalobca v spore preukázal, že žalovanými zaplatenú sumu spolu vo výške 6.434,45

€ rozúčtoval v zmysle čl. IV ods. 2 a čl. III ods. 3 Zmluvy tak, že na sporiteľský účet preúčtoval
sumu 2.253,45 € za účelom nasporenia kapitálu, z čoho suma 2.155,78 € (po vyhlásení predčasnej
splatnostiúveru)bolapoukázanánamedziúverovýúčet,suma4.181€bolapoužitá jednaknazaplatenie
poplatkov spolu vo výške 499 €, na zaplatenie za oneskorenie splátok bola započítaná suma 14,64 €
a suma 3.667,36 € na zmluvné úroky. Súd žalobcovi v spore priznal istinu vo výške 11.844,22 €, ktorá

predstavuje rozdiel medzi poskytnutým medziúverom vo výške 14.000 € a nasporenou sumou, ktorá
bola pri predčasnom zosplatnení úveru preúčtovaná na medzi úverový účet 2.155,78 €. Žaloba žalobcu
je dôvodná aj čo do uplatnených úrokov vo výške 12.385,73 €, ktoré prestavujú rozdiel medzi výškou
úrokov, ktoré by žalovaní uhradili pri riadnom plnení zmluvných povinností 16.053,09 € a sumou úrokov
uhradených zo splátok žalovaných 3.667,36 €. Vzhľadom na to, že žalovaní dlh po jeho zosplatnení

žalobcovi neuhradili, súd žalobu žalobcu v tejto časti považoval za dôvodnú a vyhovel jej.

40.Nakoľko žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z
omeškania. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokovz omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. (ďalej len „Nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah vznikol po tomto
dátume. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal
žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny vo výške 11.844,22 € a to
od 28.05.2020, čiže počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, do zaplatenia.

41.Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch

určiť dlhšiu lehotu (§ 232 ods.3 CSP). Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods.4 CSP). Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie,
ako aj povolenie splátok (§ 232 ods.3 druhá veta, ods.4 CSP) patrí medzi procesné úkony súdu. Pri
úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v

splátkach,jenutnévychádzaťzkonkrétnychokolnostíprípadu.Súdmusíexoffoprihliadnuťna:osobnéa
majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaných v spore, prejavenú
snahu o splnenie záväzku žalovanými, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej
sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške
splátok a podmienkach ich zročnosti). Žalovaní v spore uviedli, že v prípade, ak by ich súd zaviazal na

plnenie, vedeli by dlh splácať maximálne po 30 € mesačne, vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu.
Žalobca bol, ústretový k možnosti úhrady dlhu v splátkach, avšak v takých mesačných splátkach, aby bol
dlh zaplatený do troch rokov. Aktuálne pomery žalovaných, tak ako ich samy deklarovali, neodôvodňujú
povolenie splátok priznaného plnenia a to s poukazom na výšku priznaného plnenia žalobcovi ako aj na
stanovisko žalovaných o možnosti mesačných splátok maximálne sumou 30 €.

42.Žalovaní v spore vzniesli z opatrnosti námietku premlčania. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods.1 Občianskeho
zákonníka). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Žalobca podal žalobu
na upomínací súd dňa 03.08.2021, žalobca úver zosplatnil dňa 27.05.2020, z uvedeného vyplýva, že
nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný nie je.

43.Žalobca si v spore uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky a to sumu 357,61 € ako náklady spojené s

uplatnením pohľadávky. Uvedená suma predstavuje trovy právneho zastúpenia za Predžalobnú výzvu
zo dňa 02.08.2021 zaslanú právnym zástupcom žalobcu žalovaným, ktorú skutočnosť žalobca aj v spore
preukázal Podacím hárkom č. EPH 247574104. Priznaná suma je tvorená odmenou právneho zástupcu
vo výške 287,14 €, režijným paušálom vo výške 10,87 € a sumou 20 % DPH vo výške 59,60 €. Žalobca
si uvedené príslušenstvo v spore uplatnil v súlade s § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a Vyhláškou

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 10 ods.1, §
13a ods.1 písm.d/, § 1 ods.5, § 18 ods.3), preto mu ju súd aj priznal.

44.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade spoločne a nerozdielne. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).“

3. V zákonnej lehote podali proti rozsudku prvoinštančného súdu odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Navrhli, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že na im poskytnutý medziúver
sa nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“), lebo úver im nebol poskytnutý na účely uvedené v § 1 ods. 3 písm. d) cit. zákona, ale na
bežnú spotrebu a úhradu predchádzajúcich záväzkov. Ďalej namietali, že pôvodný žalobca postúpil
žalovanú pohľadávku spoločnosti EOS KSI Slovensko, ohľadne ktorej je potrebné skúmať aktívnu vecnú
legitimáciu vzhľadom na § 92 ods. 8 zákona o bankách. Okrem toho pôvodný veriteľ neskúmal priposkytnutí úveru ich schopnosť jeho splatenia a nemal tak ani oprávnenie úver predčasne zosplatniť,
čím nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.

5. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaných nebolo podané.

6. Odvolací súd následne na podklade návrhu pôvodného žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.
doručeného odvolaciemu súdu dňa 28. 03. 2022 pripustil, aby na jeho miesto vstúpila do konania
ako žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (súčasný žalobca), a to vzhľadom na skutočnosť,

že pôvodný žalobca po rozhodnutí prvoinštančného súdu postúpil žalovanú pohľadávku menovanej
spoločnosti, ktorá vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu.

7. Na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, pričom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil
na prejednanie odvolania pojednávanie, na ktorom zopakoval prvoinštančným súdom realizované

dokazovanie a na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil stotožňujúc sa jeho odôvodnením s výnimkou záveru, že podľa prvoinštančného
súdu žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver nebol úverom spotrebiteľským. Prvoinštančný súd v záhlaví
napadnutého rozhodnutia uviedol zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v tom, že v záhlaví rozsudku bol
uvedený nesprávny dátum narodenia žalovanej 2/ 19. 05. 1963 (ktorý je dátumom narodenia žalovaného

1/), pričom správnym dátumom narodenia žalovanej 2/ je deň 19. 11. 1967. Odvolací súd preto postupom
podľa § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP tento nedostatok opravil.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia, ktoré
je dostatočne jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými

skutkovými i právnymi otázkami. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného
súdu, v ktorom prvoinštančný súd uviedol nesprávne iba to, že žalovaným poskytnutý úver nemal
charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. V prejednávanom prípade bolo preukázané uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (jej čl. I),

že úver bol žalovaným poskytovaný na modernizáciu nehnuteľnosti a na úhradu záväzku súvisiaceho
so stavebným sporením a preto nešlo o prípad spadajúci pod ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Inak ale prvoinštančný súd prijal správne skutkové aj právne závery, na
ktoré odvolací súd týmto poukazuje považujúc za zbytočné ich opakovať, pričom tieto neovplyvnila
prvoinštančným súdom uvedená nesprávnosť. Súd prvej inštancie sa správne vyrovnal aj s výhradami

žalovaných ohľadne náležitostí zmluvy a aj ohľadne toho, že nebola patričným spôsobom skúmaná
ich bonita. Toto preukázané nebolo a preto žiadne ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch (a
ani ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách) nebránilo pôvodnému veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj
s jej príslušenstvom predloženou zmluvou o postúpení v súlade s § 524 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka aktuálnemu žalobcovi ako postupníkovi. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní úspešný žalobca. Preto odvolací súd

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).