Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414222416
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4414222416.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: L. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom S., G. XXX, zastúpený JUDr. Gergely Pšenákom, advokátom, so sídlom
Nitra, Štefánikova 15, IČO: 42 369 436 a Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Bratislava, Palisády 33, IČO: 51 643 359, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť,
a. s., Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zastúpená: Advokátska kancelária JURIKA
& KELTOŠ, s. r. o., Bratislava, Mickiewiczova 2, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 107 292,49 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. októbra

2020 č. k. 6C/302/2014-737 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (I.) a vo výrokoch
o náhrade trov konania (III. a IV.) p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.) a konanie
o zaplatenie sumy 18 027,69 eura s príslušenstvom zastavil (II). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v lehote 3 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a
ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (III.). O trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
súdrozhodneovýškenáhradytrovkonaniaaktorésúdvydáponadobudnutíprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (IV.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 písm. a/,
b/, § 5 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z. z., § 488, § 489, § 494, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 420a ods. 1,

2, 3, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca sa
žalobou zo dňa 25. 11. 2014 domáhal náhrady škody v sume 107 292,49 eura s 5,15% ročným úrokom
z omeškania od 30. 06. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v dňoch 27. 11. 2012 a 26. 12.
2013 došlo u neho na jeho dome ku škodovým udalostiam tak, že prasklo tlakové vodovodné potrubie,
ktoré podmylo dom, čím došlo k praskaniu múrov na dome a k porušeniu jeho statiky. Týmito udalosťami
sa dom znehodnotil a z toho dôvodu musel dom asanovať tak, že stavbu musel odstrániť. Uviedol,
že zo znaleckého posudku č. 20/09/2014 Technického a skúšobného ústavu stavebného zo dňa 30.

04. 2014 jednoznačne vyplýva, že ku škode došlo titulom podmytia vodou, ktorá sa dostala pod dom
následkom prasknutia tlakového vodovodného potrubia, ktoré sa poškodilo pod cestou pred domom
žalobcu. Uviedol, že zo záznamov polície a z vyjadrení pracovníkov žalovaného je zrejmé, že pri oboch
škodových udalostiach došlo k prasknutiu vodovodnej prípojky v telese cesty, a teda podľa príslušnýchpredpisov za správu vodovodných prípojok zodpovedá žalovaný ako správca verejných vodovodov a
kanalizácií podľa zák. č. 442/2002 Z. z. a vyhl. č. 154/1978 Zb., a preto je daná objektívna zodpovednosť
žalovaného za spôsobenú škodu, keďže príčinná súvislosť medzi škodou a poruchou na zariadení v

správe žalovaného bola preukázaná uvedeným znaleckým posudkom. V dôsledku podmytia pozemku
žalobcu bolo potrebné odstrániť poškodený dom, avšak okrem domu boli poškodené aj ďalšie stavby,
a to garáž, predný a bočný plot a došlo k poškodeniu prípojky vody do rozostavanej stavby, prepadla
sa vodomerná šachta a boli poškodené aj prípojky elektrickej energie a kanalizácie. Posunom celého
pozemku došlo k poškodeniu spevnených plôch a výška škody bola zistená znaleckým posudkom Ing.

Karáska, ktorý presne špecifikuje škodu na jednotlivých zariadeniach. Žalobca uviedol, že časť škody na
dome mu uhradila poisťovňa sumou 135 270 eur na základe zmluvného poistenia, pričom 10% z hodnoty
rodinného domu, t. j. suma 15 030 eur nebola uhradená poisťovňou, a preto si túto sumu uplatňuje ako
škodu. Uviedol, že škoda pozostáva zo sumy 42 821,70 eura za rozostavanú stavbu - garáž, sumy 1
642,75 eura za predný plot, sumy 20 152,43 eura za bočný plot, sumy 2 810,13 eura za prípojku vody do
rozostavanej stavby, sumy 169,97 eura za vodomernú šachtu, ktorá sa prepadla, sumy 1 675,58 eura za

znehodnotenú elektrickú prípojku, sumy 889,32 eura za prípojku kanalizácie a zo sumy 2 765,79 eura
za spevnené plochy, pričom táto škoda bola zistená znaleckým posudkom č. 111/2013 Ing. Vladimíra
Karáska. Žalobca uviedol, že úplným poškodením pozemku došlo ku škode na sadových úpravách,
keďže pozemok bol udržiavaný, upravovaný a vysadený a s tým súvisiace odstraňovanie poškodených
spevnených plôch a rozostavanej stavby ohodnotil na sumu 15 000 eur. Zároveň žiadal aj zaplatenie

sumy 3 334,80 eura, ktorá predstavuje náklady na vyhotovenie znaleckého posudku č. 20-09/2014
Technického a skúšobného ústavu stavebného, uvedená suma bola vyfakturovaná fa č. 7720140131.

1.2. Súd prvej inštancie na základe žaloby, dokladov založených v spise, na základe vyjadrení
strán, resp. ich zástupcov, na základe znaleckých posudkov a zákonných ustanovení zistil, že žaloba

nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi
rodinného domu na ul. G. XXX v S. v dôsledku prasknutia vodovodného potrubia v dňoch 27. 11.
2012 a 26. 12. 2013 bola spôsobená škoda unikajúcou vodou, ktorá podmyla dom a došlo k praskaniu
múrov na dome v dôsledku porušenia statiky uvedeného domu. Súd mal tiež preukázané, že správcom
vodovodného potrubia, ktoré prasklo, je žalovaný, ktorý toto vodovodné potrubie spravuje podľa zák.

č. 442/2002 Z. z. a vyhlášky č. 154/1978 Zb., keďže predmetom činnosti žalovaného je okrem iného
prevádzkovať, udržiavať, opravovať a ochraňovať vodné zdroje, verejné vodovody, verejné kanalizácie
a čistiarne odpadových vôd. Skutočnosť, že ku škode na rodinnom dome žalobcu došlo vniknutím vody
do podlažia s následným porušením štruktúry zeminy potvrdzuje znalecký posudok č. 20-09-2014 z 30.
04. 2014 Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o., Bratislava, ktorého prílohou je znalecký

posudok č. 10/2013 Ing. Igora Klačku, v ktorom sa konštatuje, že príčiny poškodenia uvedeného
rodinného domu, ktoré sa podieľajú na vzniku škody na dome, predstavujú poruchy objektu vyvolané
zvýšeným sadaním objektu, vzhľadom na zvýšenie zaťaženia základu voči únosnosti základovej pôdy a
vzhľadom k nedostatočnému prieskumu počas projektovej a realizačnej fázy v rozsahu 25% a poruchy
objektu vyvolané presadaním základovej pôdy vplyvom poruchy na vodovodnom potrubí na ulici pod

verejnou komunikáciou. V uvedenom znaleckom posudku sa konštatuje, že obhliadka bola vykonaná v
januári 2013. V znaleckom posudku č. 111/2013 znalca Ing. Viliama Karáseka zo dňa 23. 09. 2013 sa
uvádza všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu a ktoré sú zapísané na LV č.
XX k. ú. S., pričom hodnota týchto nehnuteľností, vrátane rodinného domu, predstavovala sumu 256 000
eur, pričom tento znalecký posudok bol vyhotovený pred druhou škodovou udalosťou, ktorá sa stala 26.

12. 2013. V uvedenom znaleckom posudku sa konštatuje hodnota rozostavanej stavby plotu predného,
plotubočného,plotuzadného,prípojkyvody,ďalšejprípojkyvody,vodomernejšachty,prípojkyelektrickej
energie, prípojky kanalizácie, prípojky zemného plynu, vodomernej šachty, spevnených plôch, pričom
žalobca požadoval hodnotu uvedeného príslušenstva k domu a tiež aj požadoval škodu v sume 15 030
eur, ktorá predstavovala 10% z poistnej hodnoty domu, ktorá žalobcovi nebola vyplatená poisťovňou

po prvej škodovej udalosti dňa 27. 11. 2012, keďže z potvrdenia poisťovne o výške poistného plnenia
vyplýva, že išlo o použiteľné zvyšky. Zároveň súčasťou žalovanej sumy bola aj náhrada za náklady
spojené s vyhotovením znaleckého posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. v
sume 3 334,80 eura. Žalobca v žalobe uviedol, že došlo k škode na sadových úpravách, ktorú žalobca
vyčíslil na sumu 15 000 eur. Žalobca podaním zo dňa 05. 10. 2020 upresnil, že požaduje náhradu škody

55 900 eur, a to za skladové priestory so suterénom na parcele 1124/3 v sume 34 933,29 eura, za plot
predný v sume 1 109,44 eura, za plot bočný 13 610,11 eura, za prípojku vody v sume 1 897,84 eura,
za vodomernú šachtu v sume 114,79 eura, za prípojku elektrickej energie v sume 1 131,62 eura, za
prípojku kanalizácie v sume 1 275,97 eura, za spevnené plochy 1 867,90 eura. Zároveň žiadal v rámcináhrady škody sumu 15 030 eur ako 10% poistnej hodnoty domu, ktorá bola krátená zo strany poisťovne
a tiež sumu 3334,80 eura ako náklady za vyhotovenie znaleckého posudku, a teda celkom požadoval
náhradu škody v sume 89 264,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 30. 06. 2014

do zaplatenia.

1.3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v súvislosti s prvou škodovou udalosťou došlo k
poškodeniu rodinného domu žalobcu a bola mu aj zo strany Allianz - Slovenská poisťovňa a. s.
vyplatená náhrada škody v sume 135 270 eur. Následne sa žalobca rozhodol predmetný dom zbúrať,

čoho dokladom je rozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa 18. 10. 2013, ktorým sa povoľuje odstránenie
rodinného domu žalobcu súpisné číslo XXX s tým, že stavba bude odstránená do 30. 06. 2014.
Zároveň mal súd za preukázané, že dňa 26. 12. 2013 došlo k druhej škodovej udalosti, v dôsledku
ktorej došlo k ďalšiemu podmytiu rodinného domu žalobcu. Súd mal teda preukázané, že prasknutím
vodovodného potrubia došlo ku škode na dome žalobcu a táto výška škody bola aj riadne vyčíslená pri
prvej poistnej udalosti s prihliadnutím na znalecký posudok Ing. Klačku a táto bola aj žalobcovi uhradená

zo strany Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. Bratislava. Je teda zrejmé, že pri druhej poistnej udalosti
zrejme došlo k ďalšiemu poškodeniu rodinného domu žalobcu, avšak v čase uvedenej udalosti už mal
žalobca búracie povolenie na odstránenie stavby. Žalobca v priebehu konania nepredložil súdu žiadne
dôkazy, na základe ktorých by bolo možné prisvedčiť žalobcovi o tvrdenej výške škody za požadované
položky uvedené v žalobe, keďže o škode na ďalších veciach nepredložil žiadne dôkazy vrátane

fotodokumentácie,ktorábypreukazovala škoduarozsahnatýchtoveciach,zaktorépožadovalnáhradu
škody. V spise sa nachádza len fotodokumentácia z poškodenia domu po prvej škodovej udalosti dňa 27.
11.2012.Konajúcisúdmalzato,ževdanomprípadebyboladanáobjektívnazodpovednosťžalovaného
za škodu podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, avšak len za podmienky, že by bola preukázaná
škoda a príčinná súvislosť medzi uvedenou škodou a prasknutím vodovodného potrubia. Konajúci

súd preto s prihliadnutím na uvedené skutočnosti nemohol žalobe vyhovieť, keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie škody a jej výšky a ani nepredložil dôkazy preukazujúce príčinnú
súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a prasknutím vodovodného potrubia dňa 26. 12. 2013.
Zároveň konajúci súd poznamenal, že i keď žalobcom uvádzané položky boli uvedené v znaleckom
posudku, neznamená to, že tieto boli aj poškodené, keďže o ich poškodení a rozsahu poškodenia

žalobca nepredložil žiadne dôkazy, a teda nepreukázal splnenie dvoch zo základných predpokladov pre
náhradu škody, a to vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi porušením alebo opomenutím právnej
povinnosti a vznikom škody, tak ako to predpokladá ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka.

1.4. Žalobca okrem náhrady škody na uvedených veciach požadoval aj náhradu škody 15 030 eur,

ktorá predstavovala 10% z poistnej hodnoty domu, ktorá žalobcovi nebola vyplatená poisťovňou po
prvej škodovej udalosti dňa 27. 11. 2012, pričom v danom prípade sa jednalo o použiteľné zvyšky a súd
prvej inštancie mal za to, že nejde o škodu, a preto žalobcom požadovanú náhradu škody v uvedenej
sume nepriznal. Zároveň konajúci súd nepriznal ani žalobcom žalovanú škodu v sume 3 334,80 eura za
nákladynavyhotovenieznaleckéhoposudkuTechnickéhoaskúšobnéhoústavustavebnéhon.o.,keďže

v danom prípade nešlo o žiadnu škodu, ktorú by spôsobil žalovaný, ale len o príslušenstvo pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade išlo o náklady žalobcu spojené
s uplatnením svojej pohľadávky voči žalovanému. Ani v týchto prípadoch neboli splnené zákonné
podmienky pre poskytnutie náhrady škody žalobcovi podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
z uvedených dôvodov preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie konanie o zaplatenie

sumy 18 027,69 eura s príslušenstvom zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP, keďže žalobca podaním zo dňa
05. 10. 2020 zobral v tejto časti žalobu späť, pričom právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa
13. 10. 2020 uviedla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby.

1.5. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a § 262 odsek 1, 2 CSP, a keďže

žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol, súd mu priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny

a vyhovenia žalobe, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zdôraznil, že je zrejmé, že žalovaný v plnom rozsahu zodpovedá za prevádzku,
údržbu a servis vodovodných potrubí, kanalizácie a prípojok. Bez akýchkoľvek pochybností bolo
preukázané, že ku škodovej udalosti došlo z dôvodu prasknutia vodovodnej prípojky v telese cesty.Taktiež bolo nepochybne preukázané, že žalovaný zodpovedá za správu vodovodných prípojok ako
správca verejných vodovodov a verejných kanalizácii. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo zákona č.
442/2002Z.z.avyhláškyč.154/1978Zb.TiežzposudkuTechnickéhoaskúšobnéhoústavustavebného

je zrejmé, že fakticky ku škode celého objektu došlo z dôvodu unikajúcej vody, ktorá podmyla dom
a došlo k prasknutiu múrov na dome a následne k porušeniu statiky. Z tohto dôvodu je preukázané,
že ku škode pri obidvoch škodových udalostiach je daná zodpovednosť žalovaného, pretože jeho
povinnosťou bolo udržiavať a starať sa o vodovodnú kanalizáciu, pričom v danom prípade ide na
strane žalovaného o objektívnu zodpovednosť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vyslovil svoj

predbežný právny názor na pojednávaní dňa 11. 09. 2020 a konštatoval, že má preukázané, že ku
škodovým udalostiam došlo, že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420a Občianskeho
zákonníka spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Z uvedeného vyjadrenia súdu v jeho predbežnom
názore vyplýva, že prakticky žalobca nepreukázal škodu na plotoch a na vodovodnej kanalizačnej
prípojke,vodomernejšachtevgaráži,ažeotýchtoškodáchnebolipredloženéžiadnerelevantnédôkazy.
Súd ďalej konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku škody. Súd tu

prakticky spochybnil nepreukázanie len výšky škody, a nie príčinnú súvislosť medzi konaním samotného
žalovaného, respektíve opomenutím konania na opravu vodovodných zariadení a samotnou škodou. Ide
o podstatný rozpor medzi vysloveným právnym názorom, ktorý bol prezentovaný súdom na pojednávaní
dňa 11. 09. 2020 a samotným odôvodnením už v rozsudku, že nebola preukázaná aj príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a konaním alebo nekonaním žalobcu v zmysle jeho povinností. Z tohto dôvodu

preto samotný rozsudok, respektíve jeho odôvodnenie spolu s predchádzajúcim názorom súdu je v
diametrálnom protiklade. Je len zrejmé, že v danom prípade žalobca preukázal, že mu vznikla škoda a
že ku škode došlo na základe prevádzkovej činnosti žalovaného. Tiež aj podal vyjadrenie v tom smere,
že preukazoval a predkladal dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú aj výšku škody. Taktiež poukazuje
na tú skutočnosť, že navrhoval súdu znalecké dokazovanie znalcom v odbore nehnuteľností, aby sa

znalec vyjadril, respektíve preskúmal znalecký posudok Ing. Karáska a vyjadril svoje stanovisko jednak
k postupu tohto znalca, ako aj k jeho záverom k výške škody. Napriek tomu, súd dlhodobo neustanovil
tohto znalca. Vzhľadom k tomu, žalobca požiadal sám súdneho znalca Ing. Svrčka, aby podal odborné
vyjadrenie ku znaleckému posudku Ing. Karáska. Úlohou znalca bolo, aby tento určil náhradu škody za
nehnuteľnosti, ktoré boli poškodené vplyvom škodovej udalosti zo dňa 26. 12. 2013 a ktoré boli uvedené

v znaleckom posudku Ing. Karáska a v žalobe. V tejto súvislosti poukázal na nedôvodné tvrdenie, ktoré
konštatoval súd prvej inštancie ohľadne zbúrania rodinného domu, keď uviedol, že nebolo zistené, z
akého dôvodu bol dom zbúraný. Dôvody zbúrania domu, ako aj objektov boli preukázané v znaleckých
posudkoch, čo aj sám súd vo svojom odôvodnení konštatuje. Je len logické, že keď bol poškodený
dom a celý pozemok podmytý, došlo k poklesu samotného domu a všetkých stavieb a že došlo aj

k poškodeniu a popraskaniu, resp. potrhaniu prípojok - vodovodnej a kanalizačnej, ktoré boli pevnou
súčasťou domu. Ploty a múriky okolo domu sú v tesnej blízkosti domu, a teda je len logické, že aj tieto
boli poškodené podmytím ich základov, pretože k vybudovaniu plotov, bránok, ako aj garáže sú potrebné
základyakeďdôjdekpodmytiutýchtozákladov,dochádzaajkpopraskaniu,poklesuapoškodeniutýchto
drobných stavieb. Nestotožňuje sa so záverom prvoinštančného súdu v tom, že nebola preukázaná

príčinná súvislosť medzi poruchou kanalizačnej prípojky, teda prasknutím vodovodného potrubia dňa 26.
12. 2013 a škodou spôsobenou v časti objektu na stavbách, ktoré boli poškodené z tohto dôvodu, ako i
sa nestotožňuje so záverom súdu, že by nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla. Zdôraznil, že znalec
Ing. Karásek zachytil stav nehnuteľnosti po prvej škodovej udalosti a pred druhou škodou udalosťou,
znalec bol na mieste samom a je evidentné, že tento znalec zdokumentoval stavby tak, ako boli v

skutočnosti. Zo samotného posudku Ing. Svrčka je zrejmé, ako boli múriky pri dome, ako bola výsadba
a aj ďalšie drobné stavby, čiže zachytil existenciu týchto stavieb a následne určil ich hodnotu. V tejto
súvislosti poukázal aj na samotný znalecký posudok Technického a skúšobného ústavu stavebného,
ktorý určil príčinu vzniku škody, pričom tento posudok je veľmi podrobný. Žalovaný nepredložil žiadny
konkrétny dôkaz, ktorý by spochybnil tieto závery. Ďalej uviedol, že v žiadnom prípade neobstojí

tvrdenie žalovaného na pojednávaní, že na jeho vyjadrenie zo dňa 05. 10. 2020, ktoré obsahovalo
aj odborné vyjadrenie Ing. Svrčka, nie je možné prihliadať s poukazom na zákonnú koncentráciu
konania. Nemôže byť uplatnená koncentrácia konania, pretože súdom nebola doručená žiadna výzva,
na ktorú by mal on reagovať aj s poučením o sudcovskej koncentrácii a hlavne, nebolo skončené
dokazovanie. Dokazovanie bolo ukončené až uznesením na pojednávaní dňa 13. 10. 2020, a teda mal

právo predkladať dôkazy a vyjadrovať sa až do rozhodnutia súdu o skončení dokazovania. Z odborného
vyjadrenia znalca Ing. Svrčka je zrejmé, že tento spolu s ďalšou znalkyňou, ktorá je znalá pomerov v
danej lokalite, Ing. Martou Palovou, stanovil všeobecnú hodnotu veci, ktoré boli poškodené škodovou
udalosťou zo dňa 26. 12. 2013. Bez akýchkoľvek pochybností mal za zrejmé, že keď sadá hlavnýobjekt, museli popraskať aj stavby, ktoré sú pevne spojené s touto stavbou ako prípojky - elektrická,
kanalizačná, vodovodná, ako aj spevnené plochy okolo domu a tým aj ploty a rozostavaná stavba, ktorá
bola pri dome. Poukázal na to, že k porušeniu stavieb z týchto istých dôvodov došlo aj na susednej

nehnuteľnosti. Je tak zrejmé, že keď bol poškodený aj susedný dom, muselo ísť o také podmytie, ktoré
poškodilo jednak ploty a prípojky domu žalobcu, ale aj susedný dom. Súd sa dôsledne nezaoberal
všetkými skutočnosťami a dôkazmi a ani sa s týmito tvrdeniami nevysporiadal. Má za to, že nárok tak
ako bol vyčíslený aj v odbornom vyjadrení Ing. Svrčka, bol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázaný. Pokiaľ súd zamietol sumu 15 030 eur, ktorá predstavovala 10% poistnej hodnoty domu,

ktorá bola krátená zo strany poisťovne Allianz, postupoval nezákonne. Z vykonaného dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že aj za prvú škodovú udalosť zodpovedal žalovaný. Poisťovňa Allianz krátila
poistné plnenia v rozsahu 10%, pričom tento jeho nárok je odôvodnený aj tým, že ide o ďalšiu škodu,
ktorá vznikla, tzv. reálnu škodu, ktorá predstavuje skutočne negatívnu zmenu, ktorá vyvoláva viditeľnú
zmenu v majetkovej sfére poškodeného, pretože ide o zníženie majetkového stavu poškodeného.
Taktiež si uplatňuje sumu 3 334,80 eura, ktorá predstavuje náklady spojené s uplatňovaním nároku a sú

súčasťou náhrady skutočnej škody. Ďalej si uplatňuje aj náhradu škody, ku ktorým došlo podmočením
a úplným zdevastovaním na sadových úpravách, pričom bolo len logické, že k tomuto poškodeniu
muselo dôjsť, keďže poškodením vodovodného a kanalizačného potrubia bol na pozemku taký tlak
vody, ktorý- mu poškodil aj samotné základy domu, plotu a ďalších stavieb, a teda je len logické, že
takýto tlak vody musel doslova zmietnuť celú výsadbu a celý pozemok. Čo sa týka výšky škody, v tejto

súvislosti predložil faktúru za sadové úpravy aj s prekladom. V súčasnej dobe už nie je možné nijakým
spôsobom objektívne a znaleckým posudkom určiť výšku tejto škody na sadových úpravách. Súd má
však moderačné právo a pri určení výšky škody, ak sa škoda môže určiť len s nepomernými ťažkosťami,
avšak musí pri tom reálne vychádzať zo skutočností, ktoré sú objektívne preukázané. Pokiaľ súd od
neho vyžadoval fotodokumentáciu, uviedol, že viackrát sa zúčastnili pracovníci žalovaného na mieste

samom, videli poškodené veci a poškodené stavby, ako aj rozsah poškodenia, pričom nikdy nenamietali
rozsah tohto poškodenia. Navrhol, aby si odvolací súd v rámci dokazovania vyžiadal od spravodajstva
TV Markíza spravodajský materiál ohľadne poistnej udalosti zo dňa 26. 12. 2013, ktorý bol odvysielaný
pravdepodobne v dňoch 26. 12. 2013, 27. 12. 2013, 28. 12.2013. Taktiež navrhol vykonanie dokazovania
- vypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného, ako aj námestníkov, ktorí sa zúčastňovali rokovaní

ohľadne mimosúdneho vysporiadania škody. Žiadal vypočuť na odvolacom pojednávaní štatutára a
zodpovedného pracovníka znaleckej organizácie Technického a skúšobného ústavu stavebného, ktorý
podával v predmetnej veci znalecký posudok. Uvedené dokazovanie navrhoval aj v prvoinštančnom
konaní, kde žiadal vypočuť aj znalcov, avšak súd jeho tvrdenia nebral do úvahy. Má za to, že súd
nevykonal dostatočné dokazovanie a hlavne z vykonaných dôkazov nevyvodil správne právne závery.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, udávajúc, že žalobca v odvolaní prezentuje
svoj nesúhlas s rozsudkom, avšak žiaden odvolací dôvod podľa § 365 CSP v odvolaní neuvádza.
Namiesto toho žalobca v podaní označenom ako odvolanie len opätovne a všeobecne sumarizuje jeho
argumentáciu prezentovanú v súdnom konaní. Odvolanie žalobcu teda nenapĺňa ani základné zákonné

náležitosti odvolania, a preto navrhol, aby odvolací súd toto podanie žalobcu, označené ako odvolanie,
odmietol. Ďalej uviedol, že napádaný rozsudok je vecne správny a v súlade so záväznými právnymi
názormi odvolacieho súdu. Na základe riadne vykonaného dokazovania súd dospel k správnemu
záveru, a to, že žalobcom predložené znalecké posudky (posudok Ing. Karáseka, posudok znaleckej
organizácie TSUS) nepreukazujú splnenie všetkých predpokladov žalobcov tvrdenej škody, a to najmä

s poukazom na obsah jednotlivých posudkov, dátum a účel ich vyhotovenia. Rovnaký záver platí aj v
prípade žalobcom predloženého Odborného vyjadrenia Ing. Svrčeka, s obsahom ktorého sa súd riadne
oboznámil na pojednávaní dňa 13. 10. 2020, pretože odborné vyjadrenie je len „kópiou“ znaleckého
posudku Ing. Karáseka. Keďže žalobca po vrátení veci odvolacím súdom nepredložil žiaden relevantný
dôkaz, ktorým by preukázal zákonné predpoklady vzniku škody a jej výšku, súd ani nemohol o podanej

žalobe rozhodnúť inak, ako tak, že túto zamietne. Žalobca nebol počas šiestich rokov schopný preukázať
ani to, že v čase vzniku škodovej udalosti existovalo príslušenstvo rodinného domu, o ktorom tvrdí, že
bolo zničené v dôsledku škodovej udalosti. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že hodnota príslušenstva
rodinného domu skutočne zodpovedala hodnote uvedenej žalobcom v žalobe a tiež, že žalobcom
vyčíslená škoda na príslušenstve rodinného domu vznikla výlučne v dôsledku, t.j. v priamej príčinnej

súvislosti so škodovou udalosťou. Odvolanie žalobcu len recykluje jeho predošlé tvrdenia, a neuvádza
nič, čo by bolo spôsobilé napádaný rozsudok spochybniť. Záverom uviedol, že žalobca akosi opomína
podstatu a účel odvolacieho konania, v ktorom odvolací súd už „len“ preskúma správnosť napádaného
rozhodnutia a postup súdu, ktorý mu predchádzal. Nejde teda o žiadne pokračovanie v súdnom konaníspolu s dokazovaním, ako to s ohľadom na obsah tzv. odvolania zjavne vníma žalobca, resp. jeho
právny zástupca. Ako vyplýva zo str. 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 13. 10. 2020 „prítomní právni
zástupcovia strán, ako i žalobca udávajú, že k veci ďalej nemajú čo uviesť a návrhy na dokazovanie

nemajú“. Vzhľadom na uvedené sú všetky dôkazy, ako aj návrhy na dokazovanie uvedené v odvolaní
žalobcu neprípustné, nehovoriac o tom, že ani tieto by neboli spôsobilé preukázať dôvodnosť žaloby
a tvrdenie žalobcu o tom, že žiadal o vypočutie znalcov, čo súd nebral do úvahy, je klamlivé. Navrhol,
aby odvolací súd napádaný rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako i v súvisiacich výrokoch o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP je potrebné ako vecne správny potvrdiť.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 27. 11. 2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 107 292,49 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 30. 06. 2014 do zaplatenia, ako i náhradou
trov konania. V žalobe dôvodil, že v dňoch 27. 11. 2012 a 26. 12. 2013 došlo na dome č. XXX

na ul. G. 122 v S., v jeho výlučnom vlastníctve, ku škodovým udalostiam, a tým došlo k prasknutiu
múrov na dome a k porušenou jeho statiky. Týmito udalosťami sa dom absolútne znehodnotil a z
tohto dôvodu sa musel dom asanovať tak, že sa stavba musela odstrániť. Na základe znaleckého
posudku č. 20-09/2014 Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. zo dňa 30. 04. 2014
bolo jednoznačne zistené, že ku škode došlo titulom podmytia vodou, ktorá sa dostala pod dom

následkom prasknutia tlakového vodovodného potrubia, ktoré sa poškodilo pod cestou pred domom.
Podľa príslušných predpisov za správu vodovodných prípojok zodpovedá Západoslovenská vodárenská
spoločnosť a. s. ako správca verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Je tak daná objektívna
zodpovednosť na strane žalovaného za spôsobenú škodu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že okrem
domu boli poškodené aj ďalšie stavby, a to garáž, plot predný a plot bočný. Taktiež posunutím pozemku

došloajkpoškodeniuprípojkyvodydorozostavanejstavby,prepadlasavodomernášachta,atakistoboli
poškodené prípojky elektrickej energie a kanalizácie. Samotným posunom celého pozemku došlo aj k
poškodeniu spevnených plôch. Výška škody bola zistená na základe znaleckého posudku Ing. Karáska.
Žalobcovi časť škody na dome uhradila poisťovňa do výšky 135 270 eur, ktorá bola uhradená na základe
zmluvného poistenia. Sumu 15 030 eur, ktorá predstavuje 10% z poistnej hodnoty rodinného domu však

nebola poisťovňou uhradená, a preto si žalobca túto sumu uplatňuje ako škodu na rodinnom dome od
žalovaného. Žalobca v podanej žalobe špecifikoval škodu nasledovne: rozostavaná stavba - garáž 42
821,72eura,plotpredný1642,75eura,plotbočný20152,43eura,prípojkavodyvedenádorozostavanej
stavby 2 810,13 eura, vodomerná šachta, ktorá sa prepadla 169,97 eura, prípojka el. energie, ktorá
bola znehodnotená 1 675,58 eura, prípojka kanalizácie 889,32 eura, spevnené plochy 2 765,79 eura.

Žalobca ďalej uviedol, že úplným poškodením pozemku došlo k škode aj na sadových úpravách a s tým
aj súvisiace odstraňovanie poškodených spevnených plôch a rozostavanej stavby, ktorú škodu ohodnotil
na sumu 15 000 eur. Taktiež si uplatnil sumu 3 334,80 eura na tom základe, že dal vyhotoviť znalecký
posudok Technickému a skúšobnému ústavu stavebnému, n. o. V priebehu konania v prejednávanej
veci žalobca čiastočne disponoval uplatneným nárokom tak, že v časti o zaplatenie sumy 18 027,69

eura vzal žalobu späť a súčasne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 89 264,80
eura spolu s príslušenstvom. Predmetom prejednania odvolacím súdom, vzhľadom na rozsah podaného
odvolania žalobcu, je zamietajúci výrok napadnutého rozhodnutia (spolu so súvisiacimi výrokmi o nároku
na náhradu trov konania), keď výrok o zastavení konania v časti nebol odvolaním napadnutý.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej

inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri
svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto
pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

10. Preskúmavajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti z hľadiska rozsahu

a vymedzených dôvodov podaného odvolania žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobcu nebolo spôsobilým privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech
odvolateľa.

11. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné

objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy
sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo

účelné. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej
súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie
skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010,
podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu

a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou

a súvislosťou. Predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. R
21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z
ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku.

12. V kontexte vyššie uvedeného, vychádzajúc z podanej žaloby, bolo dôvodné očakávať, že

žalobca predloží súdu prvej inštancie také prostriedky procesného útoku, ktorými naplnenie jednotlivých
zodpovednostných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu bude preukazovať. Z
obsahu spisu v tejto veci je však zrejmé, že procesný útok žalobcu v tomto konaní sa sústredil výlučne na
tvrdenie preukázania vzniku zodpovednosti žalovaného za ním tvrdenú škodu odkazom na dva znalecké
posudky, od ktorých odvíjal ním uplatnený nárok. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že znalecký posudok

Ing. Karáska bol vyhotovený pred vznikom druhej poistnej udalosti a určuje všeobecnú hodnotu vecí, ku
ktorým sa domáhal žalobca náhrady škodu, bez toho, že by v celom konaní bolo akýmkoľvek spôsobom
zrejmé, aký bol rozsah poškodenia týchto jednotlivých vecí. Žalobca v rámci celého konania pred súdom
prvej inštancie ani netvrdil, v akom rozsahu boli jednotlivé veci (rozostavaná stavba - garáž, plot predný,
plotbočný,prípojkavody,vodovodnášachta,prípojkaelektrickejenergie,prípojkakanalizácie,spevnené

plochy, sadové úpravy) poškodené, v tomto smere neprezentoval absolútne žiadne skutkové tvrdenia,
keď počas celého konania svoj procesný útok zameral len na to, že poukazoval na znalecký posudok
Ing. Karáska a následne na Odborné vyjadrenie Ing. Svrčka, ktoré však bez spojitosti so samotným
rozsahom poškodenia jednotlivých vecí a toho, v čom vlastne škoda na týchto veciach spočívala,samostatne pre toto konanie nemajú výpovednú hodnotu. Pokiaľ potom súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal výšku tvrdenej škody za požadované položky, keďže
o škode na týchto veciach nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali škodu a jej rozsah, s

takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a zhodne so súdom prvej inštancie
má za to, že žalobca nepreukázal ním uplatnenú škodu na jednotlivých veciach, a teda nenaplnil
jeden zo zodpovednostných predpokladov pre konštatovanie zodpovednosti žalovaného za škodu.
Nepreukázanie tohto zodpovednostného predpokladu vedie ku konštatovaniu, že žalobca dôkazné
bremeno v tomto konaní neuniesol, s následkom zamietnutia žaloby v rozsahu ním uplatneného plnenia.

I odvolacia argumentácia žalobcu v podanom odvolaní v tom smere, že je logickou skutočnosť, že
keď bol poškodený dom a pozemok podmytý, došlo k poškodeniu a popraskaniu prípojok, plotu a
múrika a drobných stavieb je opätovne len ničím nepreukázaným tvrdením žalobcu, keď nesporne na
jeho logických úsudkoch nie je možné založiť preukázateľnosť ním uplatneného nároku. V kontexte
vyššie konštatovaného a notoricky známej vedomosti, že zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu musia byť naplnené súčasne, možno potom uviesť len to, že žalobcom výlučne sústredený

procesný útok vo vzťahu k preukázaniu škody a jej výšky na znalecký posudok Ing. Karáska, neskôr
v spojení s odborným vyjadrením Ing. Svrčka, nebol účinne zameraný na preukázanie naplnenia tohto
zodpovednostného predpokladu, keď počas celého konania ani nebolo zrejmé, k akej konkrétnej škode,
v akom rozsahu a následne aj výške na jednotlivých veciach, vo vzťahu ku ktorým si žalobca nárok
uplatnil, došlo. Rovnakou optikou treba nazerať i na nepreukázanie škody na sadových výsadbách, kde

žalobca opätovne nepreukázal rozsah ich poškodenia, ako ani výšku škody, keď za preukázanie škody
nemožno považovať faktúru zo dňa 19. 08. 2003 vystavenú v súvislosti s realizáciou výsadby. Pokiaľ
potom žalobca nepreukázal, k akej konkrétnej škode na predmetných veciach došlo, súd prvej inštancie
správne konštatoval aj to, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi škodou a prasknutím
vodovodného potrubia dňa 26. 12. 2013, keď opätovne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v

tomto ohľade neprodukoval ani relevantné skutkové tvrdenia, pričom tak ako je uvedené vyššie, časová
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama
osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Argumentácia žalobcu, že súd
mal moderačné právo, ktoré mohol pri určení výšky škody využiť, nie je namieste, pretože takýmto
spôsobomniejemožnépostupovaťvprípade,keďaniniejezrejmýrozsahpoškodeniajednotlivýchvecí,

a teda nebolo možné reálne vychádzať zo žiadnych objektívne preukázaných skutočností. Požiadavka
žalobcu na úhradu sumy 15 030 eur predstavujúcej 10% poistnej hodnoty domu, ktorá bola krátená zo
strany poisťovne, tiež nebola opodstatnená, pretože skutočná škoda na rodinnom dome predstavovala
rozdiel medzi jeho všeobecnou hodnotou v čase poškodenia a hodnotou použiteľných zvyškov, ktoré
škodu nepredstavovali a v ich prípade majetková strata žalobcu nenastala.

13. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal rozpor medzi súdom prvej inštancie vysloveným
právnym názorom na pojednávaní a samotným odôvodnením rozhodnutia vo vzťahu k príčinnej
súvislostimedzivznikomškodyaporušenímprávnejpovinnosti,stakoutonámietkoužalobcusaodvolací
súd nestotožňuje.

14. Cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa
posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie
súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy,
ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré

sú podľa názoru súdu buď nesporné, alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia
však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Civilný sporový poriadok v ustanovení
§ 181 ods. 2 CSP v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán
podľa § 118 ods. 2 OSP. Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom
rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 OSP, vyjadrí svoj definitívny právny názor

týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22.
marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Z vyššie uvedeného odvolací
súd dospel k záveru, že odvolateľ nedôvodne namietal rozpor odôvodnenia rozsudku s vysloveným
predbežným právnym názorom súdu, súčasne konštatujúc, že ani v prípade, ak by súd prvej inštancie
takto nepostupoval a dôsledne by v zmysle predstavy žalobcu dodržal postup podľa ust. § 181 ods. 2

CSP, nič by to nezmenilo na výsledku sporu, t. j. na zamietnutí žaloby pre nedostatok naplnenia všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu.15. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že bolo nepochybne preukázané, že žalovaný
zodpovedá za správu vodovodných prípojok ako správca verejných vodovodov a verejných kanalizácií
v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. a vyhlášky č. 154/1978 Zb., uvedené konštatovanie žalobcu nie je v

rozpore so závermi prijatými súdom prvej inštancie, ktorý v bode 51. odôvodnenia rozhodnutia uviedol,
že správcom vodovodného potrubia, ktoré prasklo, je žalovaný, ktorý toto vodovodné potrubie spravuje
podľa zákona č. 442/2002 Z. z. a vyhlášky č. 154/1978 Zb., ako i v bode 53. odôvodnenia rozsudku,
kde súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázané, že prasknutím vodovodného potrubia došlo
ku škode. Súd prvej inštancie tak nevylúčil zodpovednosť žalovaného za prevádzku, údržbu a servis

vodovodných potrubí, kanalizácie a prípojok, avšak len správne skonštatoval to, že zodpovednosť
žalovaného nebola daná preto, že nebola preukázaná výška škody a príčinná súvislosť medzi škodou
a prasknutím vodovodného potrubia.

16. Pokiaľ ďalej žalobca v podanom odvolaní argumentoval, že navrhoval súdu znalecké dokazovanie,
pričom napriek tomu súd dlhodobo znalca neustanovil, odvolací súd k uvedenému udáva, že z obsahu

spisu je zrejmá tá skutočnosť, že žalobca v podaní zo dňa 15. 06. 2020 súdu prvej inštancie oznámil,
že iný znalecký posudok nežiada. Rovnako žalobca na súde prvej inštancie nemal pred vyhlásením
dokazovania za skončené ďalšie návrhy na dokazovanie, a pokiaľ žiada vykonať dokazovanie v rámci
odvolacieho konania, takáto jeho požiadavka nie je dôvodná a nie je v súlade s tým, čo ustanovenie §
384 CSP pre dokazovanie na odvolacom súde stanovuje.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu ani v tom smere, že súd prvej inštancie
sa dôsledne nezaoberal všetkými skutočnosťami a dôkazmi, majúc za to, že súd prvej inštancie vo
veci postupoval správne a z vykonaných dôkazov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako i v súvisiacich výrokoch o

náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).