Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/220/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709204157
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5709204157.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne STAVDOM s. r. o., so sídlom Rakovo 33, Príbovce,
IČO: 36 849 863, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom v
Martine, M. R. Štefánika 25, proti žalovaným 1/ Ing. S. Y. a 2/ Mgr. D. Y., bývajúcim v Y. nad U. XXX,
zastúpených advokátskou kanceláriou JANÍČEK LEGAL s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kominárska
2, 4, o zaplatenie 21 888,05 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

10C/201/2009, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. novembra
2020 sp. zn. 5Co/54/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") rozsudkom zo 6.
novembra 2019 č. k. 10C/201/2009-770 uložil žalovaným 1/ a 2/ (ďalej spolu len „žalovaní") povinnosť
spoločneanerozdielnezaplatiťžalobkynisumu11758,19€spolusbližšieurčenýmúrokomzomeškania
(výrok I.), vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol (výrok II.), žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania (výrok III.), žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 46
% celkových trov konania štátu (výrok IV.), žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

štátu trovy konania v rozsahu 54 % celkových trov konania štátu (výrok V.) s tým, že o výške trov konania
štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (výrok VI.).
1.1. Žalobkyňa sa proti žalovaným domáhala zaplatenia sumy 21.888,05 € s príslušenstvom titulom
ústne uzavretej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie základovej časti budúceho rodinného
domu žalovaných vrátane suterénu. Prvostupňový súd mal za preukázané, že žalovaní za stavebné

práce zaplatili zálohovo žalobkyni celkovo sumu 750.000,-Sk (24.895,44 €), pričom medzi stranami
nebolo sporné, že k dohode o cene vykonaných prác žalobkyňou do decembra 2008 nedošlo. Preto
súd postupoval v zmysle ustanovenia § 634 ods. 1 OZ a primeranú cenu vyhotoveného diela (stavby)
určil na základe znaleckého dokazovania o rozsahu vykonaných prác a ich cene v sume 37.972,69 €,
ktorá hodnota bola znížená o sumu 918,01 € súvisiacu s vadami vykonaných prác. Po odpočítaní sumy
24.895,44 €, ktorú žalovaní už žalobkyni uhradili, tak k úhrade zostalo 12.159,24 €.

1.2. Žalovaní si voči žalobkyni uplatnili započítaciu námietku vo výške 13.396 €, ktorá predstavovala
nárok žalovaných na náhradu škody, ktorá im vznikla tým, že v takomto rozsahu museli vynaložiť
náklady na spevnenie základov rodinného domu, nakoľko žalobkyňa vybudovala základy nielen v
rozpore s projektovou dokumentáciou, ale súčasne ako osoba odborne zdatná, neupozornila - pri
dohode strán o zmene drevostavby na stavbu murovanú - žalovaných na tú skutočnosť, že projektované
základy nemusia vyhovovať pre zaťaženie murovanou stavbou. V tomto ohľade žalovaní poukazovali

na znalecký posudok Ing. W., ktorý konštatoval tak nesprávne vypracovaný projekt pre stavebné
povolenie, ako aj samotných vadných prác žalobkyne pri vyhotovení základov. Podľa prvostupňovéhosúdu však žalovaní v súvislosti s preukazovaním nároku na náhradu škody nenavrhli súdu žiadne ďalšie
dokazovanie mimo predloženia faktúr a súpisu stavebných prác, ktoré boli ich prílohou, zo strany U. H..
Ako oprávnené preto súd vyhodnotil (iba) zemné práce v celkovom náklade 401,05 €, ktoré spočívali

v odkopaní pôvodných základov. Podľa presvedčenia súdu tieto náklady by určite žalovaní vynaložiť
nemuseli, teda nemuseli by odkopávať urobené základy, ak by boli urobené kvalitne a bez vád tak,
aby zodpovedali potrebám záťaže vyvolanej murovanou stavbou. U ostatných prác a materiálu súd
nevedel vyhodnotiť vzhľadom na nedostatok dôkazných návrhov zo strany žalovanej, ktoré náklady
alebo materiály by bolo aj tak nutné vynaložiť na bezvadné pevnejšie základy zodpovedajúce želanej

záťaži murovanej stavby.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobkyne i žalovaných rozsudkom z 24.
novembra 2020 sp. zn. 5Co/54/2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2.1. Uviedol, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj

zdôvodnením rozsudku a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukázal. Odvolatelia k veci samotnej
neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobiléinakvyhodnotiťskutkovýstavanásledneprijatéprávnezávery.Pretonapadnutýprvostupňový
rozsudok potvrdil ako vecne správny.
2.2. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd následne rekapituloval zistený skutkový stav,

t.j. okolnosti uzavretia zmluvy o dielo v ústnej forme v auguste 2008, „predmetom ktorej bolo zhotovenie
základovej časti budúceho rodinného domu žalovaných vrátane suterénu, pričom cena tohto diela
medzi stranami sporu nesporne dohodnutá nebola. Rokovania strán smerovali k prípadnej dohode
o zväčšení rozsahu diela aj na dobudovanie murovanej stavby nad základmi a suterénovou časťou
rodinného domu a podkladom k týmto rokovaniam bola cenová ponuka spracovaná žalobcom zo dňa

11.8.2008 ... Po rokovaniach a na základe návrhu žalobcu došlo medzi stranami sporu k dohode, že
stavba rodinného domu bude uskutočnená nie ako drevodom (pôvodný návrh), ale ako murovaný dom ...
Ani odvolaciemu súdu nebolo preukázané, že by žalovaní boli akceptovali cenovú ponuku žalobcu zo
dňa 11.8.2008, v ktorej sa už uvažovalo s výstavbou rodinného domu ako domu murovaného. Vzhľadom
na nezhody medzi stranami sporu v priebehu výstavby, ktorá začala koncom leta roku 2008, žalobca

opustil stavbu v decembri 2008, pričom ju zrealizoval do štádia, ktoré zachytáva znalecký posudok
vypracovaný Ing. C. č. XX/XXXX. Strany sporu sa pri ústnych rokovaniach za účasti ďalších svedkov
G. a H. dohodli na ukončení spolupráce v januári 2009. Podľa výpovede žalovaných sa strany mali
dohodnúť, že nebudú voči sebe uplatňovať nároky. Táto skutočnosť bola potvrdená tým, že až pri
miestnej ohliadke, uskutočnenej znalcom Ing. D. opísali vady diela, uskutočneného žalobcom, avšak

neuplatňovali v súvislosti s nimi nárok na zľavu z ceny diela, ale voči žalobcovi uplatnili nárok na náhradu
škody, ktorá im mala vzniknúť nákladmi na spevnenie základov, ktoré žalobca počas svojho pôsobenia
od augusta do decembra 2008 na stavbe uskutočnil ... V dôsledku nezhôd sporových strán pri vykonaní
diela žalobca žalovaným odovzdal stavbu v štádiu rozostavanosti, ... za čo žalobcovi ako zhotoviteľovi
v zmysle § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka prináleží zaplatiť primeranú cenu." (body 13 až 15 a 17

odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
2.3. V ďalšom odvolací súd pri stanovení primeranej ceny poukázal na znalecké posudky Ing. N. C.
a Ing. I. D. a reagoval aj na znalecký posudok Ing. W. (body 17 až 21 odôvodnenia odvolacieho
rozhodnutia). Závery znalca Ing. D. považoval za správne a nad ich rámec považoval za oprávnené
aj náklady žalobkyne, ktoré mala v súvislosti so zhotovením nádrže na vodu a náklady na spevnenie

prístupovej komunikácie. V súvislosti so znaleckým posudkom Ing. W. a ním zistenými vadami odvolací
súd uviedol, že žalovaní konštatovali, že tieto vady museli odstraňovať pri vynaložení nákladov vo
výške 13.396 €, ktoré zaplatili stavebnej firme Kovostpol U. H. a poukázal na to, že prvostupňový súd
„vyhodnotilzemnéprácevcelkovomnáklade337,02EurbezDPH,ktoréspočívalivodkopanípôvodných
základov. U ostatných prác a materiálu súd nevedel vyhodnotiť vzhľadom na nedostatok dôkazných

návrhov zo strany žalovanej, ktoré náklady, alebo materiály by bolo aj tak nutné vynaložiť na bezvadné
pevnejšie základy zodpovedajúce želanej záťaži murovanej stavby. S 19% DPH náklady v sume 337,02
Eur predstavujú sumu 401,05 Eur a len túto sumu ako dôvodnú titulom nároku na náhradu škody súd
započítal proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie sumy 12.159,24 Eur, ktorá bola uplatňovaná zo strany
žalobcu titulom primeranej ceny za dielo. Rozdiel potom predstavuje sumu 11.758,19 Eur a k zaplateniu

tejto sumy súd žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal. S uvedeným sa odvolací súd stotožňuje
v celom rozsahu.".
2.4. Vzhľadom na to, že úspech resp. neúspech v odvolacom konaní bol na oboch stranách rovnaký,
odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie podľa § 420 písm. f/ a § 421
ods. 1 písm. a/ a/alebo b/ CSP. Navrhli (i) odložiť vykonateľnosť napadnutého odvolacieho rozhodnutia,

čo v podstatnom odôvodnili tým že žalobkyňa nemá od roku 2019 žiadne tržby, a teda nevykonáva
žiadnupodnikateľskúčinnosť.Jejkrátkodobézáväzkysúvovýške32397€;výsledokjehohospodárenia
z minulých rokov zodpovedá sume 33 281 €. V prípade úspechu v spore by sa žalovaní nemali z
čoho uspokojiť, keďže žalobkyňa nemá žiadny majetok. Na druhej strane, žalovaní sú fyzické osoby,
ktoré riadne podnikajú a vykonávajú podnikateľskú činnosť, v dôsledku čoho sa žalobca môže svojho

nároku domôcť aj po prípadnom neúspechu žalovaných v dovolaní. Žalovaní zastávali názor, že ujma
hroziaca im v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu prevyšuje
do úvahy prichádzajúcu ujmu žalobcu, keďže vzhľadom na majetok a zázemie žalobcu reálne hrozí,
že rozhodovanie dovolacieho súdu sa po úhrade sumy uloženej rozsudkom súdu prvej inštancie stane
konaním o akademickej otázke a nie uplatňovaním spravodlivosti v reálnom živote a (ii) zrušiť napadnuté
odvolacie rozhodnutie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP namietali, že odvolací súd (i) sa
nezaoberal viacerými ich odvolacími námietkami, (ii) nedostatočné odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré
je nepreskúmateľné a arbitrárne, a to predovšetkým vo vzťahu k nimi uplatnenej započítacej námietke
vo výške 13.396 €, ako aj vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky výšky škody. Uvedené
námietky žalovaní uviedli aj v rámci podaného odvolania, pričom odvolací súd v tomto nerešpektoval

ustanovenie § 387 ods. 3 CSP.
3.2. Žalovaní podali dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a/alebo b/ CSP. Podľa dovolateľov
nižšie súdy v danej veci nesprávne právne posúdili otázku, ako posudzovať rozsah náhrady škody
spôsobenej porušením povinností zhotoviteľa diela. Odvolací (i prvostupňový) súd túto otázku vyriešil
tak, že za rozsah náhrady škody spôsobenej porušením povinností zhotoviteľa diela považoval rozdiel

medzi hodnotou veci bez vád a hodnotou veci s vadami. Podľa názoru dovolateľov rozsahom škody
objednávateľa diela vyvolanej porušením povinností zhotoviteľa diela je skutočná škoda, ktorá spočívala
v nákladoch objednávateľa diela vynaložených na odstránenie škodlivého následku vyvolaného
porušením právnej povinnosti objednávateľa. V tomto ohľade poukázali dovolatelia na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. PL. ÚS 10/2016. V prípade ak

označený odklon neobstojí, potom je daný dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaných nevyjadrila.

5. V zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Najvyšší súd uznesením z 29.
septembra 2021 odložil vykonateľnosť oboch rozhodnutí nižších súdov zistiac, že v prejednávanej veci
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre vyhovenie predmetnému procesnému návrhu (bod 3).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd"), ako súd dovolací (§

35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP
8. Žalovaní v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP namietali, že sa odvolací súd nezaoberal
ich odvolacími námietkami, že nedostatočné odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné a

arbitrárne, a to predovšetkým vo vzťahu k nimi uplatnenej započítacej námietke, ako aj vo vzťahu k
nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky výšky škody (bod 3.1.).

9. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.9.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdeným vadám zmätočnosti.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio

iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. Najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že medzi
práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť
súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi
uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany
sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.

12. V zmysle vyššie uvedeného rovnako tak v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na
požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
12.1. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
12.2. Z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12.3. Podľa § 393 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah
napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v
odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich
vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj

pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.

13. Najvyšší súd uvádza, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nedáva
podklad pre tvrdenie dovolateľov, že odvolací súd sa vo vzťahu k nimi uplatnenej započítacej námietke,ako aj vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky výšky škody dostatočne nezaoberal
ich podstatnými odvolacími námietkami, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je preto
nepreskúmateľné a arbitrárne (body 3.1. a 8).

13.1. Dovolaním napádaný odvolací rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací
súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.
Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú

(kompletizujúcu) jednotu. V tomto ohľade predovšetkým súd prvého stupňa podrobným spôsobom
uviedol zistený skutkový stav, vykonané dôkazy v konaní, ktoré následne vyhodnotil so stanoveným
právnym záverom. Ak potom odvolací súd skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a
uviedol v konaní zistené skutočnosti, majúce význam pre rozhodnutie, konal tak v súlade s už citovaným
ustanovením § 387 ods. 2 CSP.
13.2. V rozsahu žalovanými uvedených dovolacích dôvodov, ktorých jadrom bolo nesprávne právne

posúdenie uplatnenej započítacej námietky žalovaných a otázky výšky škody (body 3.1 a 8) nižšie súdy
v podstatnom vychádzali z nie celkom štandardného skutkového a právneho stavu, ktorý v okolnostiach
danej veci spočíval v tom, že posudzovaná zmluva o dielo neexistovala v písomnej forme, ale vznikla v
ústnej forme, pričom cena tohto diela medzi stranami sporu nesporne dohodnutá nebola. Navyše táto
zmluva sa týkala pôvodne stavby drevodomu (takýto projekt predložili žalovaní žalobkyni, pozn.) a až

v priebehu realizácie stavby obe sporové strany menili pôvodné zadanie (z drevodomu na murovaný
dom). V tomto štádiu síce bola žalobkyňou spracovaná cenová ponuka, ale ani v konaní pred súdom
nebola preukázaná jej akceptácia žalovanou stranou, takže celková cena za murovaný dom, ale ani za tú
časť stavby, ktorú žalobca pred opustením stavby zrealizoval, medzi stranami sporu podľa zistení súdov
dohodnutánebola.Povykonanírozsiahlehodokazovania(predovšetkýmsporovýmistranami,svedkami,

opakovanými znaleckými posudkami a vyjadreniami a listinnými dôkazmi) súdy ustálili celkovú výšku
žalovanými uhradených záloh (750.000,-Sk), ako aj cenu diela v štádiu ukončenia spolupráce oboch
sporových strán (§ 634 ods. 1 OZ). V tomto ohľade vychádzali nižšie súdy predovšetkým zo znaleckého
posudku Ing. D., ktorého závery považovali za správne a s ktorými závermi boli konfrontované aj ďalšie
znalecké, či odborné vyjadrenia. Išlo predovšetkým o znalecký posudok Ing. C., Ing. W., znaleckej

organizácie Cenekon, s.r.o. a statický posudok Ing. D.. Pre účely tohto dovolacieho konania však mala
podstatný vplyv predovšetkým započítacia námietka žalovanej strany vo výške 13.396 €, ktorú námietku
žalovaní uplatnili v konaní pred súdom proti žalobnému nároku. Uvedenú sumu žalovaní uhradili ďalšej
firme, ktorá dom dostavala a podľa žalovaných predstavovala predovšetkým náklady na spevnenie
základov domu, nakoľko žalobkyňa základy vykonala nie v požadovanom rozsahu a kvalite. Na tomto

mieste považuje dovolací súd za dôležité uviesť, že žalovaní žiadali o započítanie uvedenej sumy nie
titulomuplatneniaprávazozodpovednostizavadydiela,alejednoznačneavýlučne(iba)titulomnáhrady
škody. V tejto súvislosti súdy po odcitovaní ustanovení § 510 a 420 OZ uviedli, že pri preukazovaní tohto
nároku na náhradu škody žalovaní nenavrhli súdu žiadne ďalšie dokazovanie mimo predloženia faktúr a
súpisu stavebných prác zo strany U. H., z ktorých však nebolo zrejmé, ktoré práce boli vynaložené práve

v súvislosti s odstraňovaním škodlivých následkov vyvolaných v príčinnej súvislosti s existujúcimi vadami
základových konštrukcií vyhotovených žalobkyňou. Z uvedených žalovanými predložených podkladov
súd akceptoval (iba) sumu 401,05 €, ktoré práce spočívali v odkopaní pôvodných základov a ktorú sumu
súd započítal proti pohľadávke žalobkyne. Podľa presvedčenia súdu tieto náklady by určite žalovaní
vynaložiť nemuseli, teda nemuseli by odkopávať urobené základy, ak by boli urobené kvalitne a bez

vád tak, aby zodpovedali potrebám záťaže vyvolanej murovanou stavbou. U ostatných prác a materiálu
súd nevedel vyhodnotiť vzhľadom na nedostatok dôkazných návrhov zo strany žalovanej, ktoré náklady,
alebo materiály by bolo aj tak nutné vynaložiť na bezvadné pevnejšie základy zodpovedajúce želanej
záťaži murovanej stavby (body 71 a 72 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a body 21 a 22
odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).

13.3. Myšlienkový postup odvolacieho (prvostupňového) súdu bol preto v odôvodnení rozhodnutia
dostatočne vysvetlený; odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom
zodpovedajúcim zákonu. Dovolatelia preto nedôvodne argumentovali, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je nepreskúmateľné resp. nedostatočne odôvodnené. Nosné dôvody napadnutých súdnych rozhodnutí
na základe zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu (§ 442 CSP) už na prvý pohľad neboli celkom

zjavne neodôvodnené resp. arbitrárne. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany,
ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a/alebo b/ CSP
14. Žalovaní podali dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a/alebo b/ CSP. Podľa dovolateľov nižšie
súdy v danej veci nesprávne právne posúdili otázku, ako posudzovať rozsah náhrady škody spôsobenej

porušením povinností zhotoviteľa diela. Podľa názoru dovolateľov rozsahom škody objednávateľa diela
vyvolanej porušením povinností zhotoviteľa diela je skutočná škoda, ktorá spočívala v nákladoch
objednávateľa diela vynaložených na odstránenie škodlivého následku vyvolaného porušením právnej
povinnosti objednávateľa. V tomto ohľade poukázali dovolatelia na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.
PL. ÚS 10/2016. V prípade ak označený odklon neobstojí, potom je daný dovolací dôvod podľa § 421

ods. 1 písm. b/ CSP (bod 3.2.). Namietané nesprávne právne posúdenie veci v danej veci neobstojí,
pretože na jej riešení odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie.

15. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/) resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená (písm. b/).
15.1. Relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP je právna (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa
odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím

na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by
nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.
15.2. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu
spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru
o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio

iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Dovolací súd vychádzajúc zo žalovanými formulovanej otázky (body 3.2. a 14) dospel k záveru, že
táto nekorešponduje s právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu. V posudzovanom prípade odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny, z dôvodu ktorého ho aj potvrdil. Nosné dôvody, na základe ktorých bola nižšími súdmi
posúdená započítacia námietka žalovaných (práve ktorá bola v dovolaní v hre, pozn.) spočívali v tom,

že žalovaní pri ich dôkaznej povinnosti nepreukázali nad sumu 401,05 € všetky zákonné náležitosti na
základe ktorých sa možno náhrady škody úspešne dovolať. Podľa názoru súdov predloženie (iba) faktúr
a súpisov stavebných prác zo strany U. H. nebolo dostatočné pre preukázanie škody (jej výšky), pretože
z týchto podkladov nebolo zrejmé, ktoré práce boli vynaložené práve v súvislosti s odstraňovaním
škodlivých následkov vyvolaných v príčinnej súvislosti s existujúcimi vadami základových konštrukcií

vyhotovených žalobkyňou. V tomto ohľade žalovaní ani nenavrhli ďalšie dokazovanie. Podľa názoru
dovolacieho súdu bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že žalovanými namietané dôvody nesprávneho
právneho posúdenia veci (posudzovanie rozsahu náhrady škody spôsobenej porušením povinností
zhotoviteľa diela) nemajú žiadnu relevantnú súvislosť s vyššie uvedenými nosnými dôvodmi, na základe
ktorých nebola zo strany súdov akceptovaná započítacia námietka žalovaných nad sumu 401,05 €. Inak

povedané v dovolaní žalovanými namietané právne posúdenie týkajúce sa vyriešenia nimi vymedzenej
právnej otázky, by mohlo mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ resp. b/ CSP iba vtedy, ak
by výsledok riešenia tejto otázky (jej posúdenia a vyhodnotenia) predstavoval jediný a výlučný dôvod,
pre ktorý bolo v spore rozhodnuté o ich započítacej námietke v ich neprospech.
16.1. V neposlednom rade dovolací súd dodáva, že nález ústavného súdu z 10. októbra 2018 sp. zn. PL.

US 10/2016, na ktorý sa dovolatelia odvolávali, jednak nevyriešil otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a jednak sa týkalo skutkovo inej situácie.

17. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v dovolaní absentuje také vymedzenie
právnej otázky, od vyriešenia, ktorej reálne záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu; v dôsledku čoho prípustnosť jej dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ resp. b/ CSP nevyplýva.

18. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

19. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalovaných podľa § 447 písm. c/ CSP
(dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP (dovolanie podľa § 421
ods. 1 písm. a/ a/alebo b/ CSP).

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.