Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/268/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116217140
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116217140.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcov: 1/ D.. P. R., narodený
XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B. B., 2/ X. R., narodený X.X.XXXX, bytom Tr. A. O. XX, Z. a 3/ M. F.,
narodená XX.X.XXXX, bytom O. 3, B., všetci zastúpení advokátom JUDr. Peter Koscelanský, so sídlom
Fraňa Mojtu 24, Nitra, proti žalovaným: 1/ D.. U. L., narodená XX.X.XXXX, bytom V. XX/XX, Z., 2/ P.

U., narodený XX.X.XXXX, trvalo bytom O. trieda XX/XXX, Z., 3/ T. U., narodená XX.X.XXXX, bytom
N. nábrežie XXX, Z., 4/ T. Q., narodená X.X.XXXX, bytom Z. terasami XXX/XX, X., 5/ P. V., narodený
X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, Z., 6/ F.. D. P., narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., 7/
X.. F. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., 8/ X. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom
N. nábrežie XXX, Z., 9/ T. H., narodená X.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ X. G., narodený
XX.X.XXXX, bytom R. A. 1, B., XX/ P.. X. G., narodená XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ L.

F., narodená X.X.XXXX, bytom G. XX, Z., XX/ F.. F. X., narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/
XXX, Z., XX/ D.. T. P., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. 4, Z., XX/ F. E., narodený X.X.XXXX, bytom N.
nábrežie XXX/XXX, Z., XX/ Q. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/XXX, Z., XX/ H. B.,
narodená XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, Z., XX/ V. Q., narodený X.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/
XXX, Z., XX/ L. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, Z., XX/ V. J., narodený XX.X.XXXX, bytom
N. nábrežie XXX, Z., XX/ F.. D. V., narodená XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ D.. K. V.,

narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ X. U., narodený X.X.XXXX, trvalo bytom F. X/
XXX, D. pri Z. a XX/ X. U., narodený X.X.XXXX, trvalo bytom A.F.E. XX/XXX, Z., žalovaní 1/, 3/ až 22/
zastúpení advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25,
Bratislava IČO: 36833533, o určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, o odvolaní žalovaných v
1/, 3/ až 22/rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/316/2016 - 273 zo dňa 14. mája 2018,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviav1/a2/radeaprávnypredchodcažalobkynev3/radežalobouajejdoplnenímz14.5.2018
požadovali, aby súd určil, že vlastníci nehnuteľností parciel registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX mX spolu s domom č.s. XXX, parc. č. XXXX - vinice vo výmere XXX m2 a

parc.č.XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2 zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX pre obec Z., kat.
úz. Z. majú právo prístupu, prejazdu a prechodu na tieto nehnuteľnosti pešo, osobnými motorovými
vozidlami a nákladnými vozidlami cez nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX
m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 zapísané v liste vlastníctva č. XXXX
pre obec Z. kat. úz. Z.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že tieto parcely sú spevnené plochy a slúžia ako
prístupová cesta z verejnej komunikácie označenej ako N. nábrežie na prístup k týmto nehnuteľnostiam,

a to konkrétne parcele parc. č. XXXX/X, pričom iný prístup nie je možný s výnimkou prístupu na pešo
zo Q. ulice. Uviedli, že tento prístup im slúžil od roku 1971, kedy ich právna predchodkyňa P. R. predalaZápadoslovenským energetickým závodom n.p. zmluvou z 20.7.1971 časť nehnuteľností vo svojom
vlastníctve za účelom výstavby obytného domu, v ktorom bývajú žalovaní. V tejto zmluve sa dohodli,
že kupujúci zabezpečí predávajúcej právo prístupu k tejto parcele označenej ako parcela č. EN XXXX/

X. Predávajúca, jej právni nástupcovia a ich rodiny tento prístup odvtedy využívali pešo, osobnými
motorovými vozidlami a podľa potreby aj nákladnými motorovými vozidlami nerušene a dobromyseľne,
že im patrí až donedávna, kedy im začali niektorí žalovaní v prístupe brániť tým, že pred bránu, ktorou
je v prírodne oddelený vjazd na parcelu č.XXXX/X od parcely XXXX/X, parkujú svoje osobné motorové
vozidlá. Keďže vlastníci tento prístup využívali nerušene a dobromyseľne po zákonom stanovenú dobu

so započítaním doby ich právnych predchodcov žiadali žalobou určiť, že toto právo prístupu a prechodu
cez parcely žalovaných nadobudli titulom vydržania.

1.2 Právny predchodca žalobkyne v 3/rade a žalovaného 2/rade v priebehu konania zomrel a preto
súd rozhodol, že v konaní pokračuje so žalobkyňou v 3/rade, žalovanými 2/ a 23/ a 24/ ako ich právnymi
nástupcami podľa § 62 a nasl. CSP, pričom z dedičských konaní, ktoré sa po nich viedli na Okresnom

súde Nitra pod sp. zn. 10D/169/2017 a sp. zn. 12D/59/2017 vyplynulo, že na nich aj prešli majetkové
práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide.

2.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že vlastníci nehnuteľností parciel registra "C" parc.
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 spolu s domom č.s. XXX, parc.č.XXXX -

vinice vo výmere XXX m2 a parc.č.XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2 zapísaní v liste vlastníctva č.
XXXX pre obec Z., kat. úz. Z. majú právo prístupu, prejazdu a prechodu na tieto nehnuteľnosti pešo,
osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez nehnuteľnosti parciel registra "C" parc. č.
XXXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere
XXX m2 zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre obec Z. kat. ú. Z.. O trovách konania rozhodol tak, že

žalobcovia 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 3/ až 24/ v rozsahu 100
%. Žalobcovia 1/ až 3/ nemajú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 2/.

2.2 V dôvodoch svojho rozhodnutia po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137
písm.c) CSP, § 151n ods. 1,2, § 151o ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 135a ods. 1, 2, § 865

ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobcovia
1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely č. XXXX/X, ktorá hraničí s parcelou č.
XXXX/X a tá hraničí s parcelou parc. č. XXXX/X a následne s verejnou komunikáciou N. nábrežie.
Z predloženej kúpnej zmluvy z 20.7.1971 vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobcov p. P. R. ako
predávajúca predala Západoslovenským energetickým závodom n.p. v Bratislave ako kupujúcemu časť

nehnuteľnosti parc. č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z. ako diel "3" vo výmere XXX mX
a diel "4" vo výmere XXX mX ako časť parcely parc. č. XXXX/X a XXXX/XX zapísanej v pkn. vl. č. XXXX
pre katastrálne územie Z.. V čl. 4 zmluvy bolo uvedené, že zmluva nadobudla platnosť jej podpisom a
kupujúci zabezpečí predávajúcej právo prístupu k parcele č. EN XXXX/X katastrálne územie Z. pešo
i vozom. Z predloženej kópie katastrálnej mapy súd zistil, že parcela č. XXXX/X má v súčasnosti parc.

č. XXXX/X. Z predložených rozhodnutí Štátneho notárstva v Z. vyplynulo, že po p. P. R. bola výlučnou
dedičkou p. G. R., po nej V. R., H. R., V. R. a A. R.. Po V. R. zdedil sporné nehnuteľnosti žalobca 1/ v
pomere 3 . Z darovacej zmluvy a listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Z. zistil, že H. R. daroval
darovacou zmluvou z 9.8.1985 svojim synom a to žalobcovi 2/ a právnemu predchodcovi žalobkyne 3/
M. R. svoj podiel v rozsahu 1 na predmetných nehnuteľnostiach. Z dedičského rozhodnutia následne

zistil, že výlučnom dedičkou po M. R. je žalobkyňa v 3/rade.

2.3 Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaní sú
podielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov a ani to, že pozemky parcely registra "C" parc. č.
XXXX/X a parc. č. XXXX/X, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných predstavujú v prírode

spevnené plochy z asfaltu a betónu, ktoré nadväzujú na verejnú komunikáciu N. nábrežie a slúžia
žalovaným, ich rodinnými príslušníkom a ich hosťom na prístup k ich garážam a na odstavenie ich
motorových vozidiel v priestore pred a pri garážach. Výsluchom žalobcov a svedkov D.. V., A., U., F.
R., F. a V. R., D.. R. a Podolského a obhliadkou mal súd prvej inštancie za preukázané, že spevnené
plochy pred garážami a vedľa garáží sú dostatočne široké pre vstup, prejazd a prechod osobným aj

nákladnýmmotorovýmvozidlom,ktorémuúčeluajslúžila,resp.naodstavenietýchtovozidiel,čopotvrdili
v konaní aj vypočutí žalovaní 1/, 8/ a 13/. Zdôraznil, že na rozhraní pozemkov parcely registra "C" parc.
č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov sa nachádza po celej
šírke vstupu kovová brána, ktorá je dostatočne široká pre vstup osobnými aj nákladnými motorovýmivozidlami, ktorej súčasťou je menšia bránka pre peších. Za bránou sa nachádzala rovinatá parcela parc.
č. XXXX/X, ktorá pokračuje svahovitými parcelami parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, ktorý je zastavaný
stavbou a nadväzuje na verejnú komunikáciu Q. ulica. Na základe uvedeného mal súd za preukázané,

že môžu spevnené plochy vo vlastníctve žalovaných slúžiť na prechod pešo a prejazd osobným alebo
nákladným motorovým vozidlom žalobcov na ich pozemky, ktorí tam aj takto prechádzali až do roku
2015. Ďalej súd dôvodil, že okrem tohto prístupu je možný prístup pešo a vozidlom k pozemku parc. č.
XXXX, ktorý hraničí s verejnou komunikáciou Q. ulica aj z tejto komunikácie, ale nie je možný prístup,
prejazd a prechod žiadnym motorovým vozidlom na tento pozemok ani ostatné vzhľadom na prudkú

svahovitú polohu týchto pozemkov v hornej časti. Rovnako zistil, že v spodnej časti pozemkov žalobcov
sa nachádza brána, studňa a žumpa, ktoré si vyžadujú starostlivosť a údržbu, tak ako aj samotné
pozemky nachádzajúce sa v spodnej a svahovitej časti a to aj za použitia osobných alebo nákladných
vozidiel. Uvedenú starostlivosť a údržbu aj žalobcovia a ich právni predchodcovia vykonávali do roku
2015, čo bolo preukázané aj výsluchom svedkov, ktorí tiež potvrdili, že žalobcovia, približne v roku 1987
vymenili drevenú bránu za kovovú, žalobca v 2/rade a právny predchodca žalobkyne v 3/ rade chodili

spolu do roku 2003 na pozemky kosiť trávu, pestovali v spodnej časti pozemkov zeleninu a ovocie , v
roku 2009 - 2010 prikryli studňu a v roku 2015 chceli dať vyčistiť pozemky záhradníckou spoločnosťou.

2.4 Súd prvej inštancie dôvodil, že nemal za preukázané námietky žalovaných, že by žalobcovia právo
prístupu, prejazdu a prechodu pešo a vozidlami na svoje pozemky cez pozemky žalovaných desať

rokov nevykonávali, z ktorého dôvodu ho považovali za premlčané podľa § 109 Občianskeho zákonníka.
Žalovaní namietali, že nikdy nevideli žalobcov ani ich právnych predchodcov a ani iné osoby toto právo
vykonávať, súčasne súd argumentoval, že je nereálne aby uvedené osoby mohli 24 hodín denne 7 dní v
týždni pozorovať svoje okolie a sporné nehnuteľnosti. Poukázal na kúpnu zmluvu z roku 20.7.1971, na
základe ktorej právna predchodkyňa žalobcov P. R. predala časť nehnuteľností vo svojom vlastníctve

kupujúcemu za účelom výstavby obytného domu, pričom v čl. 4 vyjadrený záväzok kupujúceho, že
zabezpečí predávajúcej právo prístupu k parcele aktuálne s parc. č. XXXX/X. V konaní nebolo sporné,
že na základe tejto dohody vecné bremeno na pozemkoch žalovaných a ani právo tomu vecnému
bremenu zodpovedajúce nevzniklo a preto ani nie je vyznačené vo verejných listinách. Súd sa však
nestotožnil s námietkou žalovaných, že ide len o akýsi budúci prísľub, neurčitý záväzok kupujúceho,

ktorý sa viazal iba v prospech predávajúcej, pretože toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu je
spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a to parcely v súčasnosti s parc. č. XXXX/X, a preto so zmenou
jej vlastníctva prechádza na nadobúdateľa podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že právni predchodcovia žalobcov a aj
žalobcovia vykonávali právo prístupu, prejazdu a prechodu pešo alebo vozidlami k svojim pozemkom

cez pozemkoch žalovaných od roku 1971 a toto právo vykonávali nikým a ničím nerušení až do roku
2015, pričom ani žalovaní v konaní nepreukázali opak. Dodal, že právni predchodcovia žalobcov vstúpili
do držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v roku 1971 t.j. za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, ktorý vydržanie v tom čase neupravoval a do právneho poriadku bolo reaktivované
až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983, a to § 135a Občianskeho

zákonníka. Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka
sa do vydržacej doby započítavala aj držba vykonávaná pred 1.4.1983, ktorý čas sa však neskončí skôr
než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Bol toho názoru, že žalobcovia boli dobromyseľní aj počas
celej 10 ročnej vydržacej doby, ktorá im uplynula podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka najskôr
1.4.1984. Žalobcovia preukázali, že splnili všetky podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu a to prístupu, prejazdu a prechodu k svojim pozemkom cez pozemky žalovaných
vydržaním t.j. dobromyseľnosť pri vstupe do držby a aj počas celej vydržacej doby, uplynutie vydržacej
doby a právo spôsobilé na vydržanie. Súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešným
žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešným žalovaným, s výnimkou
žalovaného 2/, ktorý žalobu žalobcov nenamietal a žalobcovia navrhli priznať im náhradu trov konania

len proti tým žalovaným, ktorí ich žalobu namietali.

3.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1/ až 24/ rade.
Namietali, že záväzok kupujúceho v kúpnopredajne zmluve znel na „ zabezpečenie práva prístupu k
parcele číslo M. Tento „záväzok“ však nepovažovali za dostatočne určitý na to, aby z neho bolo zrejmé,

akým spôsobom mal kupujúci zabezpečiť toto právo a nie je z neho ani zrejmé na základe akého
právneho titulu malo toto právo vzniknúť, a preto ho považovali za absolútne neplatný v zmysle ust. §37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Boli toho názoru, že žalobcovia jednak nemali právny titul, od ktoréhoby si mohli svoju dobromyseľnosť odvodiť a jednak konali v rozpore s dobrými mravmi, keď si svojvoľne
vynútili prístup na ich pozemky z N., a to aj napriek tej skutočnosti, že im bol zabezpečený prístup zo Q.

3.2 Ďalej poukázali na skutočnosť, že žalobcovia si prístupovú bránu postavili na parcele č. XXXX/X.
Táto parcela č. XXXX/X (pôvodne súčasť parcely č. XXXX/X ) patrila až do roku 2012 do vlastníctva
žalovaných, kedy bola Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Nitre priznaná do vlastníctva
žalobcov v 2./ a 3./ rade a do vlastníctva p. F. R., nar. XX.X.XXXX . Tento fakt opätovne potvrdzuje
záver, že žalobcovia ani ich právni predchodcovia neboli vo svojom konaní dobromyseľní, keď si vyššie

spomínaný „záväzok“ vyplývajúci z kúpnopredajnej zmluvy svojvoľne vynútili postavením prístupovej
brány na pozemku, ktorý im až do roku 2012 nepatril. Zároveň poukázali na to, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav, pretože parcely č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X nemajú žiadnu spoločnú
hranicu, keďže sa medzi nimi nachádza parcela č. XXXX/X, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu
v 3/rade a vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je stranou sporu, a to F. R.. Z uvedeného potom vyplýva,
že výrok rozsudku nie je realizovateľný v živote, lebo právo prístupu na pozemky žalobcov cez pozemky

žalovaných nie je možné vykonať bez toho, aby takýmto konaním nebolo zasiahnuté do užívacieho
práva pozemku parcely č. XXXX/X, ktorá navyše nie je vo výhradnom vlastníctve žalobcov.

3.3 Namietali tiež, že súd prvej inštancie neuviedol presný rozsah výkonu práva i zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, ktorý mohol byť v tomto prípade určený jedine prostredníctvom geometrického

plánu. Považovali za vylúčené a zároveň reálne v živote nemožné, aby žalobcovia získali napadnutým
rozhodnutím právo výkonu vecného bremena na celom rozsahu dotknutých pozemkov, keď doposiaľ
tvrdili, že chodili len po časti pozemkov, a to „po cestičke k bránke“. Na to, aby kataster nehnuteľností
mohol,resp.vedelzapísaťvecnébremenonalistevlastníctvajepotrebné,abyjehonavrhovateľpredložil
spoločne s verejnou listinou preukazujúcou vznik vecného bremena aj geometrický plán. Súčasne

namietali, že zriadenie práva prechodu motorovými a nákladnými vozidlami cez parcelu č. XXXX/
X, ktorej využitie slúži ako okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park či iná funkčná zeleň je
preto v rozpore so spôsobom využitia tohto pozemku. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie neumožnil v
priebehu pojednávaní vyjadriť sa všetkým žalovaným k podstatným skutočnostiam konania, vzhľadom
k vytýčenému času pojednávaní a tak boli porušené práva žalovaných na spravodlivý súdny proces.

Namietli aj výrok o trovách konania, v ktorom chýbala formulácia, že o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na základe uvedeného žiadali napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.1 Žalobcovia k odvolaniu žalovaných vo svojom vyjadrení poukázali na to, že právo vecného bremena

začali realizovať prostredníctvom ich právnych predchodcov už v roku 1971 a k vydržaniu tohto práva
došlo už k 01.04.1984, a to s poukazom na novelu Občianskeho zákonníka a ust. a § 865 ods. 3 OZ.
Uviedli,žetentozákonponechávallehotujednéhoroka,t.j.od01.apríla1983do01.apríla1984,abyten,
kto bol presvedčený že niekto vykonáva právo vecného bremena v rozpore so zákonom, kvalifikovane
túto skutočnosť namietal. Pokiaľ sa tak v lehote tohto jedného roka nestalo, k vydržaniu práva vecného

bremena došlo zo zákona k 01. aprílu 1984. Čo sa táka existencie parcely č. XXXX/X - ostatné plochy
vo výmere XX m2 , poukázali na to, že táto bola vytvorená na základe výsledkov reštitučného konania
vedeného Obvodným pozemkovým úradom v Nitra pod č.k. 2012/00195-660/92-R-III, v ktorom bol
uplatnený reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté pôvodnej vlastníčke - ich právnej
predchodkyni P. R.. Reštitučné konanie bolo ukončené rozhodnutím zo dňa 19.07.2012, pričom boli

reštitučne prinavrátené parcely, ktoré sú teraz zapísané v liste vlastníctva č. XXXX , medzi nimi aj
parcela č. XXXX/X. Dôvodili, že parcela č. XXXX/X však v prírode reálne vyčlenená neexistuje, nie je
vyznačená žiadnou hranicou a v prírode je súčasťou spoločného užívania s parc. č. XXXX/X. Predmetná
parcela č. XXXX/X je vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X, pôvodne bola v celosti
vo vlastníctve P. R. a postupným dedením je teraz vo vlastníctve žalobcov, a teda užívanie z ich strany

bolo vždy dobromyseľné. Nevidia dôvod zaoberať sa parcelou č. XXXX/X, vytvorenou len na náčrtoch
ako výsledok reštitučného konania, keď táto je spoluvlastníctvom žalobcov v druhom a treťom rade po
1/3-ine a v 1/3-ine s F. R. a cez túto parcelu bez problémov chodia so súhlasom F. R..

4.2 Námietku žalovaných ( uplatnenú až v odvolacom konaní) týkajúcu sa nevykonateľnosti rozsudku

pre absenciu geometrického plánu považovali tiež za nedôvodnú, pretože toto právo vydržali cez
pozemky, ktoré sú v prírode ako spevnené plochy, majú charakter cesty, a po ktorých od roku 1971
až doteraz chodili pešo a jazdili motorovými vozidlami ako po celých parcelách - cestách. Dôvodili,
že požiadavka geometrického plánu je daná len vtedy, keď sa zriaďuje vecné bremeno konštitutívnymrozhodnutím súdu a tiež vtedy, keď by nebolo realizované cez celé parcely žalovaných. K údajnému
prístupužalobcovnaichnehnuteľnostizostranyQ.cestyuviedli,žetátoverejnákomunikáciajevprírode
viac ako jeden meter v teréne položená vyššie ako ich pozemky a tento prístup sa dá využívať výlučne

len na peší vstup, čo bolo zistené ohliadkou súdu na mieste samom.

5. Žalovaní k vyjadreniu žalobcov vo svojom podaní poukázali na to, že žalobcovia v žalobe
neuviedli všetky pre konanie rozhodujúce skutočnosti, keď parcelu č. XXXX/X jednoducho opomenuli,
teda žalobcovia „zabudli“ že pri ich údajnom dobromyseľnom užívaní práva prechodu cez pozemky

žalovaných prechádzali aj cez pozemky, ktoré nepatrili do ich výlučného vlastníctva (t.j. cez parcelu
č. XXXX/X). Uviedli, že tento prvok potom vylučuje akúkoľvek dobromyseľnosť, ako základného
predpokladu vydržania práva vecného bremena. Namietali tvrdenie žalobcov, že títo v rámci výkonu
svojho práva prechodu chodili cez celé pozemky žalovaných, pretože sa na nich nachádzajú aj garáže.
Ak by žalobcovia a ich právni predchodcovia chodili naozaj cez celé parcely, nešlo by o právo prechodu,
ale o právo užívania celej parcely.

6. 1 Odvolací súd po predložení veci súdom prvej inštancie vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k
možnému použitiu ustanovenia § 78 ods. 1,2 CSP a zároveň stranám doručil s poukazom na ust. § 185
ods. 2 CSP v nadväznosti na ust. § 204 CSP na oboznámenie listiny vyplývajúce z verejných registrov,
a to čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat.úz. Z. a listinu - výpis z katastrálnej mapy parcely č. XXXX/X.

6.2 Žalovaní k predmetnej výzve uviedli, že na strane žalobcov vznikla povinnosť vytvoriť
nútené procesné spoločenstvo, ktoré malo zastrešovať všetkých vlastníkov dotknutých nehnuteľností
súvisiacich s určením vecného bremena (t.j. aj vlastníkov parcely č. XXXX/X, bez súhlasu ktorých nie
je možné zákonne určiť - vykonávať právo vecného bremena), ktorého sa v tomto konaní dožadujú

žalobcovia.Tátopodmienkavšaksplnenánebola,nakoľkoúčastníkomkonanianastranežalobcovnieje
pani F. R., nar. XX.X.XXXX. Z dôvodu absencie naplnenia podmienok pre nútené procesné spoločenstvo
je potrebné pristúpiť k postupu v zmysle ust. § 78 ods. 2 CSP a žalobu žalobcov zamietnuť. Navrhli,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

6.3 Žalobcovia k výzve odvolacieho súdu uviedli, že procesný nedostatok týkajúci sa núteného
procesného spoločenstva odstránili, keď medzičasom F. R. odpredala 1/3-inu parcely č. XXXX/X
žalobcovi v 1. rade D.. P. R., nar. XX.XX.XXXX. Tým sa stali účastníkmi sporu na strane žalobcov všetky
subjekty právneho vzťahu a odpadla prekážka, ktorá si vyžaduje nútené spoločenstvo účastníkov na

strane žalobcov. Dodali, že z hľadiska právnej čistoty určujúceho výroku pod čl. I. rozsudku je potrebné
doplniť za slová v LV č. XXXX pre H. Z., kat. úz. Z.“ text: „a vlastníci parcely registra „C“ č. XXXX/X -
ostatná plocha vo výmere XX m2 zapísaná v LV č. XXXX pre H. Z., kat úz. Z..“, pričom ostatná časť
výroku zostáva nedotknutá. Dôvodili, že doplnením chýbajúcej parcely nedochádza k žiadnej podstatnej
zmene ani doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pretože žaloba je postavená na

skutočnostiach, ktoré sa nijakým spôsobom týmto nemenia, ani nedopĺňajú, preto nejde o zmenu žaloby
podľa § 140 ods. 1,2 CSP.

6.4 Žalovaní k vyjadreniu žalobcov poukázali na to, že formálnym prevodom nehnuteľnosti na žalobcov
došlo k zmene skutkového stavu a založilo tak zmenu žaloby v dôsledku podstatnej zmeny alebo

doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v zmysle ust § 140 ods. 2 CSP. Zdôraznili, že
odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, inak povedané odvolanie
je opravným prostriedkom bez možnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov. Opätovne
navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho
výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.9 . Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecne bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcov dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého

rozhodnutia. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov a určil im právo prístupu, prejazdu a prechodu
na nimi vymedzené nehnuteľnosti pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobcovia splnili všetky
podmienky vydržania uvedeného vecného bremena.

11. V zmysle ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka právne vzťahy vecných bremien vznikajú

na základe zmluvy o zriadení vecného bremena na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve na základe súdom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe
rozhodnutia príslušného orgánu, zo zákona a vydržaním. Orgánom príslušným na zriadenie vecného
bremena je aj súd.. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj na základe
vydržania. Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Právnym následkom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je, že sa doterajšia
oprávnená držba tohto práva premení na samotné právo z vecného bremena. Na úspech žaloby vo veci
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto chodí po ustanovenú
vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný
obsahprávazodpovedajúcehovecnémubremenuešteneznamená,žejedržiteľomvecnéhopráva.Taký

držiteľ je len ten, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí. Spravidla je to ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý
je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti nevie ani nemusí
vedieť. Môže ísť tiež o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale
držiteľ práva aj so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že tu taký titul je. Presvedčenie

nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nekoná bezprávne, musí
byť podložené dôvodom oprávňujúcim na také presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti
nadobudnutia (viď napríklad rozsudok NS ČR z 18.7.2005, sp.zn. 22Cdo/2187/2004 alebo z 25.9.2006,
sp.zn. 22Cdo/2241/2005).

12. Žalovaní v podanom odvolaní poukázali na viaceré nedostatky podanej žaloby a nesprávne zistený
skutkový stav, ako i nesprávne právne posúdenie. Jedna z podstatných odvolacích námietok je práve
nedostatočne zistený skutkový stav týkajúci sa parcely č. XXXX/X, o ktorej sa žalobcovia v priebehu
celého prvoinštančného konania vôbec nezmienili. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že
existencia tejto parcely č. XXXX/X nie je podstatná, pretože v prírode reálne vyčlenená neexistuje a je

súčasťou spoločného užívania s parc. č. XXXX/X. Práve naopak, uvedená parcela je významná, keďže
podľa vyjadrenia oboch strán hraničí s parcelou č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných, cez ktorú žiadali
žalobcovia zriadiť vecné bremeno prechodu a prejazdu. Navyše podstatnou skutočnosťou bolo aj to, že
uvedená parcela č. XXXX/X bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov v druhom a treťom rade po 1/3-ine a aj v podielovom spoluvlastníctve ďalšej osoby - F. R.

tiež v podiele 1/3. V predmetnej veci žalobcovia viazali vznik vecného bremena na ich nehnuteľnosti ( in
rem), nie na osobu oprávnenú z vecného bremena ( in personam). Nastáva tu potom otázka procesného
spoločenstva na strane žalobcov v zmysle § 78 CSP. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, pôsobia vždy „in rem“. Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník
oprávnenej nehnuteľnosti. Oprávnenou by teda bola i ostatná podielová spoluvlastníčka parcely č.

XXXX/X, ak by sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena i vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Pre
účinnosť rozsudku o zriadení vecného bremena týkajúceho sa nehnuteľnosti je nutná účasť všetkých
spoluvlastníkov, ktorí môžu byť dotknutí (aj v podobe oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena)
rozhodnutím súdu o svojich vlastníckych právach, pričom sa jedná o nútené nerozlučné spoločenstvo
účastníkov. V súvislosti s výzvou odvolacieho súdu adresovanou stranám sporu k otázke núteného

procesného spoločenstva ( § 78 CSP) na strane žalobcov, žalobcovia tento stav zmenili tak, že podielová
spoluvlastníčka F. previedla svoj podiel 1/3 na žalobcu v 1.rade. Týmto spôsobom zostal okruh žalobcov
aj pre novo zistenú parcelu č. XXXX/X v spore zachovaný. S poukazom na uvedené odvolací súd
zastal názor, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď už v čase podania žalobyexistovalaparcelač.XXXX/X,atomedzi parcelamič.XXXX/Xaparcelouč.XXXX/X,narozhraníktorých
sa potom kovová brána nenachádza. Na uvedenú skutočnosť reagovali žalobcovia nielen prevodom
parcely č. XXXX/X, ale aj navrhovaným doplnením výroku I. rozsudku práve o túto novozistenú parcelu

dôvodiac, že nejde o zmenu žalobného petitu. Súd prvej inštancie sa preto v ďalšom konaní bude musieť
vysporiadať aj s argumentáciou žalovaných, že ide o návrh na zmenu žalobného petitu a v kladnom
prípade o pripustení navrhovanej zmeny žalobného petitu rozhodnúť.

13. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho

zákonníka je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom
na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu
jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný
strpieť výkon tohto práva. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená,
že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná

aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Domnelým

(putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho
nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá
stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

14. Odvolaciu námietku žalovaných spočívajúcu v tom, že presný rozsah výkonu práva

zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť určený jedine prostredníctvom geometrického plánu,
považoval odvolací súd tiež za dôvodnú. Je nesporné, že v prípade, keď dôjde k zriadeniu vecného
bremena zmluvou, táto zmluva vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej
istoty musí mať písomnú formu. Navyše v zmluve treba dostatočne presne vymedziť rozsah a obsah
práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, najmä spôsob jeho výkonu, ako aj geodeticky

vyjadriťpresnéoznačenienehnuteľnostispolusidentifikácioupodľastavukatastrakudňuvznikuzmluvy.
Žalobcovia namietali, že právo prechodu a prejazdu vydržali cez celé pozemky, ktoré sú v prírode
ako spevnené plochy, majú charakter cesty, a po ktorých od roku 1971 až doteraz chodili pešo a
jazdili motorovými vozidlami ako po celých parcelách. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil,
pretože ako správne poukázala strana žalovaných, je potrebné prihliadnuť na druh a spôsob využitia

predmetných pozemkov, ktorý nesporne vyplýva z LV č. XXXX. Parcela č. XXXX/X ( ostatná plocha) má
akospôsobvyužitiauvedené,žeideopozemok,naktoromjeokrasnázáhrada,uličnáasídliskovázeleň,
park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie, pričom parcela č.
XXXX/X ( zastavané plochy a nádvoria) má spôsob využitia uvedený dvor. Aj z fotodokumentácie, ktorú
vyhotovil súd prvej inštancie na ohliadke je zrejmé, že okolo spevnených plôch ( cesty) sa nachádza

okrasná zeleň a dvor. Odvolací súd dodáva, že z doteraz vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
že by žalobcovia alebo ich právni predchodcovia využívali na prechod či prejazd k svojim pozemkom
celé parcely žalovaných č. XXXX/X a XXXX/X, to znamená, že nebol preukázaný ani rozsah využívania
vecného bremena. Navyše v kúpnopredajne zmluve zo dňa 20.7.1971 vôbec nebolo vymedzené cez
ktoré parcely malo viesť právo prechodu a prejazdu pre právnu predchodkyňu žalobcov, keď je v nej

uvedené iba zabezpečenie práva prístupu k parc. č. XXXX/X bez špecifikovania parciel a rozsahu kadiaľ
má právo prechodu viesť.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c ) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne posúdi danú vec, bude sa zaoberať návrhom žalobcov na
doplnenie žalobného petitu resp. namietanou zmenou petitu, podmienkami vydržania vecného bremena
zo strany žalobcov a ich právnych predchodcov a v prípade návrhov strán sporu doplní dokazovanie.
Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie
viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane

odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).