Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2023

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120383833
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2023:6120383833.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:

M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. A. X, K., zastúpený: Krivák & Co, s.r.o., advokátska kancelária, sídlom Gajova
13, Bratislava, proti žalovanej: B. W. G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, K., zastúpená: JUDr. Ladislav Siranko,
advokát, sídlom Košúty 485, Košúty o zaplatenie 401,94 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 401,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 401,94 Eur od 11.08.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona

č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 19.01.2021 sa žalobca
voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 401,94 Eur s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu č.k.
37Up/1/2020 žalovaná podala odpor.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 01.03.2017,
sp. zn. 46D/615/2015 rozhodol vo výroku I, bod 7, že žalobca nadobudol po zomrelej B. K., P.. A., G..
XX.XX.XXXX, J.. XX.XX.XXXX, G. K. J. XXX/X, K. (ďalej len „poručiteľka“) dedičský podiel o veľkosti
1/3 k poručiteľkinmu podielu o veľkosti 1/2 hotovosti vo výške 8.179.- Eur, ktorá sa nachádza v držbe

u žalovanej. Krajský súd v Bratislave dňa 17.09.2018, sp. zn. 4CoD/6/2017 rozhodol v dedičskej veci
po poručiteľke a potvrdil znenie výroku I, bod 7 uznesenia Okresného súdu Bratislava II. V zmysle
týchto uznesení žalobca zdedil po poručiteľke peňažnú sumu v celkovej výške 1.363,17 Eur. Žalobca
listom zo dňa 12.12.2018 vyzval žalovanú na úhradu zdedenej sumy vo výške 1.363,17 Eur. Listom zo
dňa 20.12.2018 si žalovaná jednostranným započítaním uplatnila voči žalobcovi celkovú pohľadávku
vo výške 728,22 Eur, pozostávajúcu z peňažnej sumy vo výške 228,22 Eur, ktorá predstavuje záväzok
žalobcu uhradiť žalovanej podiel na nákladoch spojených s pohrebom poručiteľky o veľkosti 1/3 zo

sumy 684,65 Eur, ktorú vynaložila žalovaná a tieto náklady boli uznané uzneseniami Okresného
súdu Bratislava II i Krajského súdu v Bratislave a peňažnej sumy vo výške 500,- Eur, ktorá podľa
tvrdení žalovanej predstavuje podiel o veľkosti 1/3 na nákladoch spojených s pohrebom poručiteľky.
Tieto náklady na pohreb poručiteľky vynaložené žalovanou súd v rámci dedičského konania neuznal.
Dňa 27.12.2018 žalovaná zaplatila žalobcovi na bankový účet sumu vo výške 634,95 Eur, čím
došlo k čiastočnej úhrade pôvodnej pohľadávky žalobcu. Listom zo dňa 04.01.2019 žalobca uznal
započítanie pohľadávky žalovanej v sume 228,22 Eur a po zohľadnení zaplatenej sumy 634,95 Eur

v prospech žalobcu, došlo k čiastočnému splateniu pôvodnej pohľadávky žalobcu a jej neuhradená
časť zodpovedala sume vo výške 500,- Eur. Žalobca tým istým listom zo dňa 04.01.2019 zároveň
vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky vo výške 500,- Eur. Žalobca taktiež informoval žalovanú, že
dňa 21.12.2018 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu nezaplatenia pohľadávky žalobcuv sume 1.363,17 Eur. Žalobca vzal návrh na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa sumy vo výške
863,17 Eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady pôvodnej pohľadávky žalobcu a započítania v časti 228,
22 Eur. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 19.03.2020, sp. zn. 76 Ek/1919/2018 rozhodol

o zastavení exekúcie s povinnosťou žalobcu uhradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške
98,06 Eur. Exekučné konanie bolo zastavené, pretože súd rozhodnutia vydané v dedičskom konaní
po poručiteľke, uznesenia Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave nepovažoval
za vykonateľné exekučné tituly. Listom zo dňa 17.07.2020 žalobca jednostranne započítal pohľadávku
žalovanej vo výške 98,06 Eur vzniknutej z titulu náhrady trov konania v exekučnom konaní so svojou

pohľadávkou vo výške 500,-Eur vzniknutej z titulu nadobudnutia dedičského podielu k peňažnej
hotovosti nachádzajúcej sa v držbe žalovanej. Vzhľadom na uvedené žalobca zároveň vyzval žalovanú
na úhradu nezaplatenej pohľadávky vo výške 401,94 Eur do 3 dní od doručenia. Lehota na plnenie
uplynula dňa 10.08.2020. Žalovaná dobrovoľne nevyplatila peňažný nárok, preto sa žalobca domáha
úhrady tejto istiny v súdnom konaní a zároveň uplatňuje úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatenej sumy od 11.08.2020 až do zaplatenia.

3. Podaním zo dňa 11.11.2020, doručeným súdu dňa 16.11.2020, podala žalovaná prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odpor s odôvodnením, že žalovaná uplatňovanú pohľadávku neuznáva,
keďže medzi sporovými stranami je sporná skutočnosť, ktorou je vynaloženie finančných prostriedkov
v súvislosti so zabezpečovaním pohrebu poručiteľky, matky sporových strán. Žalobca zásadne
nerozlišuje medzi nákladmi spôsobilými započítania do aktív alebo pasív v rámci dedičského konania a

vynaloženými finančnými prostriedkami, s povinnosťou ich znášania právnymi nástupcami poručiteľky.
Ak žalobca tvrdí, že Okresný súd Bratislava II resp. Krajský súd v Bratislave v rámci dedičského konania
nezapočítal náklady žalovanej vynaložené v súvislosti s pohrebom poručiteľky, neznamená to, že nejde
o existujúcu pohľadávku, resp. pohľadávky. Ako je zrejmé z listinných dôkazov, ktoré predložil
žalobca spolu s návrhom, sám, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, argumentuje vo svojom liste

zo dňa 04.01.2019 okrem iného poučením notára ako súdneho komisára prejednávajúceho dedičskú
vec po poručiteľke, v zmysle ktorého tento pri výpočte čistého majetku neprihliada na sporné aktíva
či pasíva a na uvedené poučenie notára legitímne a logicky nadväzuje aj konštatovanie odôvodnenia
odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí pod č.k. 4CoD/6/2017-314 na č.l. 360 ods. 1 v závere
uvádza: „ Záverom odvolací súd už len udáva, že nevylučuje že B. W. tieto ňou tvrdené položky zaplatila,

zostali však sporné a relevantne nepreukázané, a ako také nemohli byť do pasív zaradené".
4. Podaním zo dňa 15.01.2021 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odporu
a zároveň navrhol pokračovanie v konaní. Žalobca uviedol, že žalovaná v odpore uviedla len to,
že pohľadávku uplatňovanú žalobcom neuznáva z dôvodu existencie spornej skutočnosti týkajúcej
sa vynaloženia finančných nákladov súvisiacich s pohrebom poručiteľky. Odpor žalovanej obsahuje

tvrdenia, ktoré sa merita veci nijako netýkajú. Meritom veci je nárok žalobcu uplatnený na súde o
zaplatenie konkrétnej zdedenej sumy uvedenej v žalobnom návrhu, ktorý vyplýva z právoplatných
rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu. Ide o nárok príslušnými súdmi riadne posúdený a
judikovaný. Žalovaná v odpore tento nárok žalobcu vôbec nepopiera. Žalovaná nezaplatenie sumy
určenej v platobnom rozkaze odôvodňuje svojou spornou pohľadávkou voči žalobcovi, pričom neuvádza

jej konkrétnu výšku, dobu splatnosti, okolnosti jej vzniku, a ani dôkazy a doklady potvrdzujúce existenciu
domnelej spornej pohľadávky. Žalobca zároveň popiera existenciu domnelej pohľadávky žalovanej voči
žalobcovi z titulu zaplatenia nákladov na pohreb poručiteľky. Ak by tvrdené náklady spojené s pohrebom
poručiteľky žalovanej vznikli, žalovaná sa mohla obrátiť na súd žalobou, tak, ako ju o tom poučil notár
a taktiež súd v rámci dedičského konania. Žalovaná tak do dnešného dňa neurobila a ani v podanom

odpore údajné náklady spojené s pohrebom bližšie nešpecifikovala a nepredložila dôkazy o ich vzniku.
Podanie odporu žalovanou s poukazom na neidentifikovanú spornú pohľadávku je len ďalším z krokov,
ktorými sa žalovaná už niekoľko rokov bráni vydaniu zdedenej peňažnej hotovosti žalobcovi. Žalobca
toto konanie žalovanej považuje za spôsob, ako oddialiť povinnosť žalovanej vydať časť dedičstva
žalobcovi.

5. Podaním zo dňa 25.10.2021 sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
uviedla, že pohľadávku neuznáva čo do základu a výšky z ďalej uvedených dôvodov. Podstatou
sporu je podľa nášho názoru nezohľadnenie, príp. spochybňovanie nákladov vynaložených v súvislosti
s dedičstvom po matke z pohľadu samotných strán sporu. Najmarkantnejšie sa to prejavuje tak
v samotnom dedičskom konaní (str. 37 a 38 uznesenia KS BA sp. zn. 4CoD/6/2017), ako aj pri

započítavaní vzájomných pohľadávok súvisiacich, príp. dotýkajúcich sa predmetu sporu. Zotrvávame
na našom stanovisku prezentovanom počas dedičského konania, že žalobca nevynaložil ako pohrebné
náklady sumu 1.585,12 Eur zodpovedajúcu faktúre Pohrebnej služby MEMORIA, BOSCO spol. s.r.o. V
danej súvislosti poukazujeme na listinný dôkaz, z ktorého je evidentné, že v prípade, ak žalobca vynaložilnáklady z vlastných prostriedkov v súvislosti s pohrebom, uplatňoval túto svoju pohľadávku oznámením
minimálne vo vzťahu k žalovanej. Takýmto spôsobom jej mailom zo dňa 11.09.2015 oznamuje, že
dňa 2.09.2015 vynaložil pri vybavovaní pohrebu z vlastných prostriedkov 85,00 Eur (Memoria) a 46,00

Eur za nové hrobové miesto (Marianum). Sme toho názoru, že ak aj je konkrétna osoba uvedená
ako objednávateľ pohrebu, a faktúra je vystavená na jeho meno a priezvisko, táto skutočnosť bez
ďalšieho nemôže evokovať záver, že objednávateľ faktúru zaplatil. Za takéhoto stavu navrhujeme žalobu
zamietnuť a žalovanej priznať 100 % nároku na náhradu nákladov konania.
6. Podaním zo dňa 02.05.2022 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril tak,

že popiera tvrdenie žalovanej ohľadne nezaplatenie čiastky 1.585,12 Eur a uvádza, že e-mailom
potvrdzoval ostatným dedičom zaplatené náklady na pohreb v hotovosti, ku ktorým nemal doklad
o zaplatení. O nákladoch za pohreb zhrnutých vo faktúre od pohrebnej služby boli dedičia riadne
informovaní a bola k tomu riadne vystavená faktúra spolu s pokladničným dokladom, ktorú žalobca
zaplatil v hotovosti. Žalobca svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy zo strany žalovanej v tomto súdnom
konaníriadnepreukázalapodložillistinnýmidôkazmi,taktiežpreukázal,žežalovanásidobrovoľnesvoju

povinnosť nesplnila. Máme za to, že žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalovaná svoje tvrdenia nepodložila relevantnými dôkazmi a nepreukázala splnenie svojej povinnosti
zaplatiť dlžnú sumu priznanú právoplatnými dedičským rozhodnutiami, resp. dôvod, prečo by súdom
priznaný dedičský podiel žalobcovi nemala zaplatiť. Žalovaná podľa nášho názoru doposiaľ neuniesla
bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu, pretože žiaden relevantný dôkaz nepredložila, aj keď mala

možnosť.

7. Podaním zo dňa 02.05.2022 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla: Ako je
evidentné z doterajšieho stanoviska žalovanej, táto si neuplatňuje proti žalobcovi čiastku 500,- Eur.
Spochybňuje však oprávnenosť nároku žalobcu z dôvodu, že tento sumu 1.500 Eur v súvislosti s

pohrebom matky strán sporu nevynaložil.
8. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu a následne dve pojednávania. Na pojednávaní
konanom dňa 03.05.2022 právny zástupca žalovanej uviedol, že až po str. 55 spisu, nesporujeme
skutočnosti uvádzané v spise. Nárok žalobcu vo výške 401,94 Eur, ktorý si uplatňuje voči žalovanej,
tento nárok sporujeme, z dôvodu, že nám žalobca nezapočítal sumu 500 Eur, ktoré započítať mal podľa

jeho podania zo dňa 04.01.2019 (č.l. 55 spisu). Právny zástupca žalobcu namietal, že tento nárok je
premlčaný.
9. Na pojednávaní konanom dňa 09.02.2023 právny zástupca žalovanej uviedol: Nárok žalovaného
rozporujeme a s jeho výškou nesúhlasíme, nakoľko podľa nášho názoru sú v tejto čiastke zahrnuté
náklady na pohreb, ktoré žalobca neuhradil.

10. Na návrh žalobcu bol v konaní pred súdom (na pojednávaní dňa 09.02.2023) vypočutý žalobca,
ktorý uviedol: Dňa 02.09.2015 som spolu so sestrou žalovanou vybavoval pohreb, v ten deň som vybral
z účtu 5000,- Eur v hotovosti. Predkladám súdu krátkou cestou výpis z účtu, ktorý preukazuje túto
skutočnosť. Rovnakého dňa som bol osobne v pohrebnej službe a zaplatil som všetky náklady spojené
s pohrebom. V pohrebnej službe vystavili dva originály faktúr pričom k jednej pripli originál dokladu o

úhrade a k druhej fotokópiu. Ja som žiaľ dostal faktúru s fotokópiu pokladničného dokladu, čo som si
v tom čase neuvedomil. Žalovaná zrejme nevedela, že aj ja vlastním originál faktúry. Emailom zo dňa
11.09.2015 som žalovanej oznámil vykonanie ďalších úhrad súvisiacich s pohrebom. Netušil som, že
žalovaná vybrala z účtu rodičov všetky prostriedky cez 8000 Eur.
11. Na návrh žalovanej bola v konaní pred súdom (na pojednávaní dňa 09.02.2023) vypočutá žalovaná,

ktorá uviedla: Chcem uviesť, že ja som bola prítomná pri smrti matky, ja som zavolala RZP a žalobca
predložil koronérovi svoj občianky preukaz a tak sa stal objednávateľom pohrebu. Dňa 02.09.2015 sme
išli spolu so žalobcom do Memorie - pohrebného ústavu, matka chcela aby som vybrala peniaze z účtu
a aby sa z ich peňazí pohreb zaplatil. Mala som pri sebe 4 x 500 Eur, nakoľko sme tam boli prví, pani mi
nemala z čoho vydať a preto sa opýtala žalobcu, či nemá peniaze a tento zaplatil zvyšok t.j. 85,12 Eur.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinnými dôkazmi: uznesenie Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 46D/615/2015 zo dňa 01.03.2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4CoD/6/2017 zo dňa 17.09.2018, výzva žalobcu na zaplatenie zo dňa 12.12.2018, list
žalovanej zo dňa 20.12.2018 označený ako „Započítanie pohľadávok“, list žalobcu zo dňa 04.01.2019
označený ako „Odpoveď - započítanie pohľadávok“, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn.76Ek/1919/2018 zo dňa 19.03.2020, list žalobcu zo dňa 17.07.2020 označený ako „Započítanie
pohľadávok a výzva na zaplatenie splatnej pohľadávky“, e-mail žalobcu zo dňa 11.9.2015, Objednávka
pohrebných služieb č.568/2015 zo dňa 02.09.2015, pokladničný doklad zo dňa 02.09.2015 o úhrade
faktúry 5682015, výpis z bankového účtu žalobcu č. 9 z roku 2015.13. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
Žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia jemu prislúchajúcemu dedičského podielu po zomrelej
matke, Jozefíne Bahurinskej, rod. Sčasnej, poručiteľke, ktorý mu bol priznaný uznesením Okresného

súdu Bratislava II zo dňa 01.03.2017, sp. zn. 46D/615/2015, ktorý vo výroku I, bod 7 rozhodol, že
žalobca nadobudol dedičský podiel o veľkosti 1/3 k poručiteľkinmu podielu o veľkosti 1/2 hotovosti vo
výške 8.179 Eur, ktorá sa nachádza v držbe u žalovanej. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.
4CoD/6/2017 zo dňa 17.09.2018 potvrdil znenie výroku I, bod 7 uznesenia Okresného súdu Bratislava II.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2018. V zmysle týchto uznesení bol žalobcovi priznaný

nárok v celkovej výške 1.363,17 Eur. Žalovaná čiastka vo výške 401,94 Eur bola vypočítaná ako rozdiel
pohľadávky žalobcu vo výške 1.363,17 Eur a pohľadávky žalovanej vo výške 228,22 Eur (jednostranný
zápočet vykonaný žalovanou zo dňa 20.12.2018 titulom podielu vo výške 1/3 na nákladoch spojených s
pohrebom poručiteľky zo sumy 684,65 Eur) a úhrady žalovanej vo výške 634,95 Eur zo dňa 27.12.2018
a pohľadávky žalovanej voči žalobcovi vo výške 98,06 Eur titulom náhrady trov konania v exekučnom
konaní (jednostranný zápočet žalobcu zo dňa 17.07.2020). Žalovaná si proti pohľadávke žalobcu

započítala podaním zo dňa 20.12.2018 svoju pohľadávku vo výške 500,- Eur titulom úhrady nákladov
za pohreb poručiteľky vo výške 1.500 Eur dňa 02.09.2018, t.j. pohľadávky, ktorá zostala v dedičskom
konaní sporná. Žalobca uviedol vo svojom liste zo dňa 04.01.2019, že takýto zápočet nie je právne
možný s poukazom na spornosť tohto nároku vyslovenú notárom ako súdnym komisárom v dedičskej
veciauviedol,žepokiaľsvojnárokpovažujezaoprávnený,nechsaobrátinasúdvsamostatnomkonaní.

14. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
15. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
16. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo

oslabenie práva protistrany.
17. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

18. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.
23.Nazákladevykonanéhodokazovaniaacitovanýchzákonnýchustanovenísúddospelknasledovným
skutkovým a právnym záverom. Žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej je dôvodný. Žalobca
uniesol dôkazné bremeno a skutkové tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi. Žalobca sa domáha úhrady
svojho zákonného dedičského podielu priznaného uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa

01.03.2017, sp. zn. 46D/615/2015 a potvrdeného Krajským súdom v Bratislave uznesením sp. zn.
4CoD/6/2017 zo dňa 17.09.2018, právoplatným dňa 29.11.2018.
24. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, tá bola rozporuplná. Pred začatím súdneho konania svoju pohľadávku
vo výške 500,- Eur titulom úhrady nákladov za pohreb poručiteľky listom zo dňa 20.12.2018 započítala,
neskôr v konaní prostredníctvom právneho zástupcu opakovane uviedla, že si proti žalobcovi čiastku

vo výške 500,- Eur neuplatňuje, a to v písomnom podaní zo dňa 02.05.2022 č.l. 130 a ústne na
pojednávaní konanom dňa 09.02.2023, kde navyše právny zástupca žalovanej opakovane uvádzal, že
s nárokom žalobcu nesúhlasí, nakoľko si žalobca v tejto čiastke uplatňuje ním uhradené náklady na
pohreb, t.j. procesná obrana žalovanej na pojednávaní konanom dňa 09.02.22023 sa netýkala žalovanejpohľadávky žalobcu. Na svojom stanovisku zotrval aj po vyjadrení právneho zástupcu žalobcu, že si tieto
náklady na pohreb neuplatňuje v tomto, ani v inom konaní, a to z dôvodu, že boli sporné od začiatku.
25. Napriek protikladným skutkovým a právnym tvrdeniam žalovanej, súd preskúmal prejav započítania

žalovanej ako prostriedok procesnej obrany žalovanej, a to tak z hľadiska procesného ako
aj hmotnoprávneho. Nakoľko úkon započítania bol vykonaný pred začatím konania, ide o tzv.
kompenzačnú námietku v širšom zmysle. Žalovaná môže započítať akúkoľvek svoju pohľadávku, za
podmienky, že takýto úkon nie je v rozpore s hmotným právom, pričom s právnymi dôsledkami sa
vysporiada v konaní súd. Pokiaľ ide o započítanie tzv. sporných pohľadávok je povinnosťou súdu

v konaní, v ktorom bola započítacia námietka uplatnená, odstrániť spornosť dokazovaním, a ako
predbežnú otázku posúdiť oprávnenosť takejto pohľadávky.
26. Súd vyhodnotil dôkazy vykonané výsluchom strán. Tak žalobca ako aj žalovaná tvrdili, že náklady
za pohreb uhradili, t.j. žalobca tvrdil, že uhradil celú faktúru vo výške 1.585,12 Eur a žalovaná tvrdila,
že zaplatila časť vo výške 1.500,- Eur a zvyšných 85,12 Eur uhradila žalovaný. Keďže žalovaná
uplatnila jednu tretinu týchto nákladov ako kompenzačnú námietku v širšom zmysle slova voči žalobcovi,

preto existenciu pohľadávky a jej nespornosť bola povinná preukázať ona. Samotný fakt, že disponuje
originálom pokladničného dokladu o úhrade nákladov za pohreb a žalobca len jeho fotokópiou, samo
o sebe neznamená, že náklady uhradila, najmä s poukazom na okolnosti prípadu. Žalovaná žiadnym
spôsobom nevyvrátila tvrdenia žalobcu, že im dňa 02.09.2015 boli v pohrebnej službe odovzdané dva
originályfaktúradvapokladničnédokladyoichúhrade(jedenoriginálajednafotokópia).Navyšežalobca

predložil výpis z bankového účtu preukazujúci, že dňa 02.09.2015 vybral z účtu hotovosť vo výške
5.000 Eur. Výsluchy strán súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a tieto hodnotí
ako protichodné tvrdenia strán. Nakoľko na podporu svojich tvrdení nenavrhla žalovaná iný dôkaz, súd
nemá inú možnosť ako konštatovať, že žalovaná nepreukázala existenciu svojej pohľadávky a neuniesla
dôkazné bremeno. Preto súd vyhodnotil, že žalovaná existenciu svojej pohľadávky nepreukázala. Ak

súd dôjde k záveru, že pohľadávka nie je oprávnená, tak účinky uplatnenia započítania nenastanú.
Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
27. Nad rámce súd dodáva, že ak by aj žalovaná preukázala oprávnenosť svojej pohľadávky, súd by
musel ďalej skúmať či neexistujú zákonné obmedzenia započítania, a to v kontexte daného prípadu ich
premlčanie, a to nielen vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalobcom v konaní pred súdom (na

pojednávaní dňa 03.05.2022) ale aj s poukazom na ustanovenie § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje absolútny zákaz započítania premlčaných pohľadávok. Pohľadávka žalovanej vo výške
500 Eur vznikla dňa 02.09.2015, t.j. v deň úhrady za pohrebné služby uvedený na pokladničnom
doklade. Judikovaná pohľadávka žalobcu vznikla právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j.
dňa 29.11.2018. Ani jedna z týchto pohľadávok nemala dohodou strán resp. rozhodnutím súdu určenú

splatnosť, preto na začatie plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia § 101 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uvedené
znamená, že nielen v času vykonania jednostranného zápočtu žalovanou, ale aj v čase, keď sa
pohľadávky stretli ( dňa 29.11.2018 uplynuli viac ako tri roky od 02.09.2015), bola pohľadávka žalovanej

premlčaná a preto tieto pohľadávky neboli kompenzabilné, nakoľko premlčané pohľadávky podliehajú
absolútnemu zákazu započítania jednostranným právnym úkonom podľa § 581 ods.2 Občianskeho
zákonníka.
28. Nakoľko žalovaná svoju povinnosť nesplnila ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom, dňom
11.08.2020 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ju súd zaviazal aj k zaplateniu

úroku z omeškania vo výške 5 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 401,94 Eur od
11.08.2020 do zaplatenia.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSPtak,ževkonaníúspešnémužalobcovipriznalvočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavplnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).