Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204165
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2021:3617204165.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/

b, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad G., Z. G. XXX/X,
zast. JUDr. Pavol Trnka, advokát, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, IČO: 31
142 371, v konaní o zaplatenie 11.746,45 € s príslušenstvom, sudcom JUDr. Eduardom Szabom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 9 584,39€ s 9,05%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
9 584,39€ od 23.12.2015 do 15.03.2016, s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 9 584,39€ od
16.03.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 63,18%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 16.10.2017 domáhal zaplatenia 11.746,45 € s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Tunajší súd v spore rozhodol rozsudkom č.k. 3Cb/36/2017-355 zo dňa 20.06.2019 tak, že žalobu

v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti
uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

3. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 8Cob/69/2019-412 zo dňa 22.12.2020
tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
odôvodnení uviedol, že tunajší súd sa nesprávne zaoberal zodpovednosťou žalovanej za škodu. Z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2019 sp. zn. 2Obdo/32/2018 vyplýva,

že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak
v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. V súvislosti s určením výšky škody poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018. Odvolací súd po preskúmaní
veci a napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie zaujal nesprávny právny názor v
otázke posúdenia (ne)existencie protiprávneho úkonu spočívajúceho v porušení zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii na určenom meradle, ako aj v otázke osoby škodcu a postupu, resp. spôsobu

vyčíslenia výšky škody, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody, a že ak by predsa aj k
vzniku nejakej škody došlo, mal by si žalobca nárok na jej náhradu uplatniť proti dodávateľovi plynu
žalovanej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c)
CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi nárok žalobcu na náhradu škody, zohľadní pritom aj
závery vyslovené súdnymi autoritami v rozhodnutiach dovolacieho súdu v skutkovo obdobných veciach.
Zároveňsavysporiadaajsdôvodnosťounámietkyžalovanej,ktorúspochybnilasprávnosťvýpočtuvýšky

škodypodľavyhl.č.499/2012Z.z.(ďalejlenako„vyhláška“),ktorousaustanovujespôsobvýpočtuškody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu a ktorá ako podzákonný právny predpis je podľa právneho
záveru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa
29.11.2018 relevantná pri vyčíslení vzniknutej škody.

4. Na pojednávaní dňa 15.06.2021 žalobca uviedol, že žiada v zmysle dôvodov, ktoré už raz uviedol
v prvostupňovom konaní a na ktoré poukázal aj v odvolaní, ktoré akceptoval vo svojom rozhodnutí
aj Krajský súd v Trenčíne, rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. Z výpovede svedka V. V. vyplýva, že
31.10.2015 zapol kotol, následne dňa 02.11.2015, v pondelok, prišiel do práce, v kanceláriách bola
zima. Z toho vyplýva, že by sa mal aplikovať § 1 ods. 5 písm. e) vyhlášky, t.j. 16-hodinová denná
spotreba,nakoľkoišloajoadministratívnepriestory.Nemávedomosťotom,žebyprotistranapreukázala

využívanie nehnuteľnosti iba 110 dní v roku, preto nie je možné v zmysle § 1 ods. 9 vyhlášky zistiť dobu
trvania neoprávneného odberu a je potrebné postupovať podľa posledného fyzického odpočtu. Takto to
chápu aj rozhodnutia súdnych autorít, pretože bolo by nad mieru, aby žalobca preukazoval v jednotlivých
konkrétnych prípadoch užívanie nehnuteľností počas určitej doby.

5. Na pojednávaní dňa 15.06.2021 právny zástupca žalovanej uviedol, že si je vedomý, že okresný
súd je viazaný právnym názorom krajského súdu a teda, že napriek námietkam žalovanej v spore sa
bude okresný súd cítiť viazaný tým, že základ nároku je daný. V súlade s tým, ako uviedol zástupca
žalobcu, je preto potrebné sa v tomto konaní po zrušení rozsudku okresného súdu vyporiadať len s
výškou škody s tým, že aj tu ukladá krajský súd, že je treba vypočítavať škodu v súlade s vyhláškou

499/2012. Na LV objekt žalovanej je vyznačený, ako stavba skladu a predmetný sklad je takýmto
spôsobom aj užívaný. Tento priestor bol užívaný okrem žalovanej aj inými spoločnosťami, žalovaná ho
vlastne len prenajímala s tým, že časť priestorov bola neobsadená a časť sa využívala na skladovanie
pre iné spoločnosti. Preto pre výpočet škody je potrebné uplatniť ust. § 1 ods. 5 písm. c), teda, že v
prípade objektov využívaných na skladovanie sa pokladá pre účely neoprávneného odberu plynu odber

v rozsahu 13 hodín denne. Už táto skutočnosť by znamenala, že žaloba by bola čiastočne nedôvodná,
keďže dôvodná by bola iba v rozsahu 9.368,92 €. Ďalšia námietka žalovanej v súvislosti s výškou škody
sa odvíja od ust. § 1 ods. 9 označenej vyhlášky. Podľa tohto, ak v prípadoch neoprávneného odberu
plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo, alebo nezaznamenávalo odber plynu, alebo,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania

neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste
prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu
zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného
odberu. Žalobca v žalobe predpokladá, že dobu trvania neoprávneného odberu plynu nebolo možné
zistiť a preto vychádza z celej tej doby od posledného merania do zistenia porušenia. Pri uplatnení

nároku o neoprávnenom odbere plynu, musí byť preukázané, že vôbec k nejakému odberu dochádza.
Žalovanáužpredloženímspomínanýchpodnájomnýchzmlúvajednakprostredníctvomvýsluchusvedka
XX.XX. V. preukázala, že v predmetnom objekte nebol odoberaný plyn každý rok v čase od 01.04. do
31.10. Z výpovede svedka vyplýva, že plyn sa používal výlučne na vykurovanie, nie na ohrev teplej
vody a vykurovanie prebiehalo iba tak, ako to vyplýva z jeho výpovede, resp. z tých podnájomných

zmlúv. Preto nie je možné tvrdiť, že sa v kritickom období nepodarilo zistiť dobu trvania neoprávneného
odberu, ale tento neoprávnený odber v kritickom čase trval nie 327, ale iba 110 dní a preto, tá škoda
je iba 3.151,62 €. Pokiaľ sa okresný súd bude cítiť viazaný názorom krajského súdu, mal by preto
žalobcovi priznať iba túto čiastku a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Tieto dôkazy boli predložené už
v pôvodnom konaní a žalobca ich prostredníctvom svojich zástupcov nenamietal, resp., nenavrhol

dôkazy na spochybnenie reálnej doby odberu plynu. Je potrebné z týchto dôkazov pri ustálení doby
neoprávneného odberu vychádzať. K výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom meradlom,
kde bolo porušené zabezpečenie pre kategóriu objektov skladu, kde je celkom výška škody vyčíslená
na 9.584,39 €, nenamieta nič, lebo to korešponduje s tým, čo uviedol vo svojej výpovedi, len je to ešte
navýšené o náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu.

Žalovaná jednoznačne prostredníctvom svedkaXX.XX. V. preukazuje, že sa odber nerealizoval v čase
od 01.04. do 31.10.2015. Predložila aj zmluvy, z ktorých vyplýva, že odber, vykurovanie, sa realizovalo
iba v čase od 01.11. do 31.03. Z celkovej výmery skladov bol určitý, minimálny priestor kancelárii, ale
už pri vyčíslení škody sa mali ohliadnuť objekty a stanoviť, kedy sa robí odber. Žalobca nepokladalza potrebné reagovať na nimi predložené dôkazy a už vtedy preukazovali, že sa to užívalo 110 dní v
roku. Aký bol pomer kancelárií k skladom, bol z hľadiska zistenia tohto pomeru, problém žalobcu a nie
žalovanej a ak sa to má brať podľa väčšinového priestoru, tak sú to jednoznačne skladové priestory.

Toto je ale problém žalobcu, ktorý vyčíslil spotrebu za 16 hodín denne. Tiež je problém žalobcu, keď
predložili dôkazy, že sa to užívalo len v konkrétnom období, aby navrhol vykonanie dôkazov, ktorými by
spochybnil nimi predložené dôkazy.

6. Dňa 28.06.2021 doručil žalobca záverečnú reč v ktorej uviedol, že. trvá na uplatnenom nároku vo

výške 11.746,45 € s príslušenstvom. Nárok na náhradu škody považuje za daný, na pojednávaní dňa
15.06.2021houznalaajžalovaná.Akovyplývazvýpovedeprávnehozástupcužalovanejnapojednávaní
dňa 15.06.2021, v mieste neoprávneného odberu zemného plynu sa nachádzali aj kancelárske priestory.
Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede XX.XX.XXXX. zo dňa 06.12.2018. Nakoľko sa v mieste odberu
nachádzal jediný kotol, je potrebné pri výpočte škody postupovať podľa ustanovenia § 1 ods. 5 písm.
e) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z.. Žalovaná síce namieta,

že miesto odberu tvoria najmä skladovacie priestory, to je však v rozpore s účelom uvedeným v LV
č. XXXX. Uvedené je však irelevantné, pretože žalobca pri výpočte škody nespočítaval doby užívania
plynových spotrebičov podľa ustanovenia § 1 ods. 5 vyhlášky, ale použil iba najprísnejšiu kvalifikáciu.
V prípade, ak by sa súd s uvedeným spôsobom výpočtu škody nestotožnil, požaduje žalobca, aby
súd postupoval podľa ustanovenia § 1 ods. 5 písm. c) vyhlášky a priznal žalobcovi náhradu škody vo

výške 9.584,39 €. Žalovaná nesprávne interpretuje znenie ustanovenia § 1 ods. 9 vyhlášky, pretože
ak by bolo možné presne určiť počet dní neoprávneného odberu, ustanovenie § 1 ods. 9 vyhlášky by
sa na výpočet škody neaplikovalo. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je začiatok neoprávneného
odberu určený na 11.12.2014, t.j. od posledného fyzického odpočtu, do posledného dňa neoprávneného
odberu určený na 02.11.2015. Určené dni začiatku, respektíve konca neoprávneného odberu žalovaná

nikdy nerozporovala. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by dochádzalo k vykurovaniu len
v ňou uvedenom rozsahu, pretože toto odôvodňuje len predloženými nájomnými zmluvami. To, že v
mieste odberu žalovaná nemala nájomníkov však nepreukazuje, že priestory nevykurovala. Žalobca v
neposlednom rade uviedol, že sa plne stotožňuje s predbežným názorom súdu ohľadom nemožnosti
aplikácie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021

na vzťah medzi žalobcom a žalovanou, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky v danom konaní
posudzoval spotrebiteľský vzťah, čo nie je tento prípad.

7. Dňa 24.09.2021 doručila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverečnú reč v
ktorej uviedla, že zatiaľ čo každé mechanické porušenie zabezpečenia proti neoprávnenému odberu

je nevyhnutne aj jeho mechanickým poškodením, neplatí to opačne, keďže nie každé mechanické
poškodenie zabezpečenia musí byť nevyhnutne jeho porušením. Iba také porušenie, ktoré umožní
neoprávnenú manipuláciu s meradlom odberu plynu, môže mať negatívny dôsledok pre odberateľa
spočívajúci v práve uplatniť proti nemu nárok na náhradu škody, prípadne ušlého zisku. Znalec Ing.
Leška vo svojej výpovedi na pojednávaní síce uviedol, že zistil, že by sa cez poškodenie plomby dalo

zastaviť ozubené koleso, ktoré poháňa číselník, avšak toto nezisťoval, pretože to nebolo predmetom
zadaného znaleckého dokazovanie. Takýto pokus nakoniec vykonaný nebol. Má za to, že žalobca mohol
výkon tohto dôkazu zabezpečiť, pričom vykonanie daného dôkazu by bolo významné pre posúdenie, či
k ovplyvneniu merania došlo v príčinnej súvislosti so zisteným poškodením plomby, teda či mohlo dôjsť
k „porušeniu zabezpečenia“. Poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázania skutočností

rozhodujúcich pre výpočet náhrady škody zaťažuje žalobcu. Žalobca v konaní vychádza z výpočtu
škody zo dňa 03.11.2015 z ktorého vyplýva, že žalobca na výpočet použil denný počet používania
spotrebičov v rozsahu 16 hodín a k neoprávnenému odberu malo dôjsť počas obdobia 327 dní. Z
predložených nájomných zmlúv vyplýva, že nebytové priestory v odbernom mieste boli využívané na
skladovanie. V mieste odberu sa nachádzalo spolu 5 samostatných priečkami oddelených skladovacích

priestorov, pričom súčasťou každého z nich bola aj malá kancelária, ktorej výmera zodpovedala približne
1/10 príslušného skladového priestoru. Preto pre výpočet škody mal byť použitý denný počet hodín
používania spotrebičov v rozsahu 13 hodín podľa ustanovenia § 1 ods. 5 písm. c) vyhlášky. To,
že súčasťou skladovacích priestorov boli aj v nepatrnej miere priestory využívané na administratívu,
nemôže mať na stanovenie účelu ich využitia nijaký vplyv. Z predložených dôkazov žalovanou vyplýva,

že k neoprávnenému odberu plynu nedošlo v období od 01.04.2015 do 02.11.2015, preto je stanovený
počet dní neoprávneného odberu v rozsahu 327 dní nesprávny. Počet dní neoprávneného odberu
plynu mal byť preto určený iba za obdobie od 11.12.2014 do 31.03.2015, teda 111 dní. Vzhľadom na
to, neoprávnený odber vo vyššie uvedenom období zodpovedá škode 3.180,12 €. Preto alternatívnenavrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo priznal žalobcovi náhradu škody v maximálne
do výšky 3.180,12 €.

8. Súd sa oboznámil s výpočtom spôsobenej škody neoprávneným odberom plynu zo dňa 22.11.2015 a
zistil,ževýpočetškodybolvykonanýnasledovne:1kusplynovéhovykurovačasospotrebou5,8m3/hod.
krát denný počet hodín používania spotrebičov 13 hodín krát počet dní neoprávneného odberu 327 dní
= neoprávnene odobraté množstvo zemného plynu 24.656 m3. Prepočet na spaľované teplo zemného
plynu v kWh 10,789 krát zemný plyn v m3 24.656 = 266.011,426 kWh. Cena za 1 kWh bola vo výške

0,03522 €. Celková škoda za neoprávnený odber zemného plynu tak bola vyčíslená na sumu 9.368,92
€ (0,03522 € krát 266.011,426 kWh = 9.368,92 €). Do výpočtu škody boli započítané aj náklady spojené
so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu v celkovej výške 215,47 €.

9. Súd sa oboznámil s fotografiami predloženými žalovanou na č.l. 441 až 450 a zistil, že priestory
odberného miesta boli využívané ako skladovacie priestory.

10. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

11. Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.

12. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

13. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 € jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

16. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj len „ZoE“), neoprávneným
odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete.

17. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a

prevádzkovateľovi distribučnej siete.

18. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

19. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) vyhlášky, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade,
ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla,
vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 advojnásobkureferenčnejcenyplynuplatnejvmesiacizistenianeoprávnenéhoodberuplynu,zverejnenej
na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku
ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa

písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

20. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu
plynu.

21. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP
= D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného
odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín
používania plynového spotrebiča v h/d.

22. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte,

ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v
súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky,
reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového
spotrebiča sa považuje
c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín,

e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne),
objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka
starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.

23.Podľa§1ods.9vyhlášky,akvprípadochneoprávnenéhoodberuplynusmeradlom,ktorénesprávne

zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu
sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný
fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však
viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

24. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Súd po opätovnom vykonaní dokazovania, viazaný právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne

dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 11.746,45 € s príslušenstvom a náhrady trov
konania z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu žalovanou.

29. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.
Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia
zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete.
Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva
dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie

množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť
overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené
meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré
vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia
platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom

s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu
dodávateľovi. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny
konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže v prípade, ak
by došlo k neoprávnenému odberu plynu zo strany žalovanej, odoberaný plyn by nebol dodanýdodávateľom, ale žalobcom, a v tomto prípade by sa jednalo o škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Aktívna
legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná podľa ustanovenia § 82
ods. 2 ZoE, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v

prípade neoprávneného odberu. V tomto prípade teda súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby.

30. Súd sa v prvom rade zaoberal zodpovednosťou za škodu na strane žalovanej. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok: protiprávny úkon,

škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu. Pri neexistencii čo
len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované
ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti
vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s
právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne

predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou
podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný
tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom
majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu

príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Posledným nevyhnutným
predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako
psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď
ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako

psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon,
škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k
porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak,
dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť
musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu.

Keďže v predmetnom konaní bolo porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii preukázané,
žalovanú zaväzuje objektívna zodpovednosť tak, ako to konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018: „v prípade odberu plynu definovaného v
ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je daná objektívna zodpovednosť odberateľa za

takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ zodpovedá zato, že predmetným meradlom plyn
odoberal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba, alebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa.
Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné preukázať, že bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii s meradlom.“. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovanej nemusí

byť v rámci zodpovednosti za škodu splnená podmienka zavinenia.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná neoprávnene odoberala zemný plyn, keďže
zabezpečenie meradla zemného plynu proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste žalovanej
bolo porušené, čím žalobcovi v príčinnej súvislosti s vykonávaným neoprávneným odberom vznikla

škoda. Na strane žalovanej sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu, preto žalovaná zodpovedá
za škodu vzniknutú žalobcovi. Zodpovednosť žalovanej za škodu po rozhodnutí Krajského súdu v
Trenčíne ani žiadna zo strán nesporovala. Sporným v konaní zostalo len určenie výšky vzniknutej škody.

Ohľadom tvrdenia žalovanej, že je právne významné z dôvodu posúdenia naplnenia znaku „porušené

zabezpečenie“, či v dôsledku poškodenia plomby mohlo reálne dôjsť k ovplyvneniu merania súd
konštatuje, že znalec Ing. Leška vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.04.2019 uviedol, že
„plomba bola mechanicky poškodená, čím bolo porušené zabezpečenie plynomeru proti neoprávnenej
manipulácii“. Žalovaná namieta, že nie každé poškodenie je aj porušením zabezpečenia plynomeru,pričom odlišuje pojmy poškodenie a porušenie. Rozlišovanie týchto pojmov v danom prípade považuje
súd za irelevantné, keďže v predmetnom spore poškodením plomby, došlo k porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, čo uviedol aj znalec vo svojej výpovedi. Nie je podstatné, či súd

skonštatuje, že poškodenie plomby je porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, alebo
v dôsledku poškodenia plomby došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
pretože vo výsledku v oboch prípadoch bol naplnení znak porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii. Skutočnosť, či reálne mohlo dôjsť k ovplyvneniu meradla v dôsledku poškodenia plomby
je právne irelevantná, pretože judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospela k záveru, že

v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom
plynu a údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne
vzniknutej škody. Uvedená skutočnosť nemá na vznik škody žalobcovi nijaký vplyv, pretože pre vznik
škody neoprávneným odberom musia byť splnené len dve podmienky: odber plynu a porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na danom meradle. Keďže sú obe podmienky pre vznik
škody žalobcovi naplnené, je irelevantné, či mohlo dôjsť/došlo k ovplyvneniu merania, pretože vznik

škody je daný splnením vyššie uvedených podmienok a daná skutočnosť aj v prípade jej preukázania
by nemala za následok vyvinenie žalovanej zo zodpovednosti za škodu.

31. Súd pri výpočte škody postupoval podľa vyhlášky, pretože nebolo možné určiť skutočne vzniknutú
škodu. Súd pritom poukazuje na právnu vetu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia

sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018 „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu.
Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne
vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym
predpisom.“.

Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa podľa ustanovenia § 1 ods. 3 vyhlášky vypočíta ako počet
dní neoprávneného odberu plynu krát najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h krát denný
počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.

Medzi stranami sporu bol pri výpočte množstva neoprávnene odobratého plynu sporný počet dní
neoprávneného odberu a denný počet hodín používania plynového spotrebiča. Žalobca pri výpočte
škody počítal s 327 dňami neoprávneného odberu. Žalovaná namietala, že išlo iba 111 dní, pričom na
podporu svojich tvrdení predložila nájomné zmluvy. Súd pri určení počtu dní neoprávneného odberu
vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 9 vyhlášky. Žalovaná síce tvrdí, že z nájomných zmlúv vyplýva, že v

období od 01.04.2015 do 31.10.2015 nedochádzalo k odberu plynu, avšak toto svoje tvrdenie nijakým
spôsobom nepreukázala a v tejto časti jej tvrdenia, zaväzuje dôkazné bremeno práve žalovanú. Je
pravda, že v nájomnej zmluve je uvedené, že v cene nájmu sú zahrnuté náklady na kúrenie v čase od
01.11. do 31.03, avšak uvedené nijakým spôsobom nepreukazuje, že by bol odber plynu vykonaný iba
vo vyššie uvedenom období. Uvedené len preukazuje, že odber plynu vykonaný v uvedenom období je

zahrnutý do ceny nájmu priestorov. Na tom nič nemení ani tvrdenie svedka XX.XX.XXXX., že kotol zapol
31.10.2015 a obvykle nájomníkom kúri od 31.10 do 31.03., pretože tieto jeho tvrdenia neboli nijakým
spôsobom preukázané (napríklad tvrdením nájomníkov). Vykonanie, respektíve nevykonanie odberu
plynu v období od 01.04.2015 do 31.10.2015 súd teda preukázané nemal. Keďže v rámci dokazovania
nebol zistený skutočný počet dní neoprávneného odberu, je potrebné postupovať podľa ustanovenia §

1 ods. 9 vyhlášky. Súd má za preukázané, že posledný fyzický odpočet určeného meradla bol vykonaný
dňa 11.12.2014. K zisteniu, že dochádza k neoprávnenému odberu došlo dňa 03.11.2015 na základe
vykonanej kontroly zamestnancami žalobcu. Počet dní neoprávneného odberu teda trval za obdobie od
11.12.2014 do 02.11.2015, t.j. 327 dní.
Súd sa ďalej zaoberal denným počtom hodín používania plynového spotrebiča. Žalobca pre výpočet

množstva neoprávneného odberu plynu pri určení denného počtu hodín používania plynového
spotrebiča vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 5 písm. e) vyhlášky, teda že denný počet hodín používania
plynového spotrebiča bol 16 hodín denne, keďže išlo o administratívne priestory. Žalovaná s takýmto
tvrdením nesúhlasila a podľa nej je potrebné pri výpočte postupovať podľa ustanovenia § 1 ods. 5
písm. c) vyhlášky, pričom denný počet hodín používania plynového spotrebiča je 13 hodín, keďže ide

o skladovacie priestory.

Súd pri určení denného počtu hodín používania plynového spotrebiča vychádzal z reálneho využitia
odberného miesta. Z fotografií predložených žalovanou jednoznačne vyplýva, že priestory v odbernommiestesúskladovaciepriestoryvrámciktorýchsanachádzajúnepomernemenšiepriestory,slúžiaceako
administratívny priestor k väčšiemu skladovaciemu priestoru. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka
XX.XX.XXXX., ktorý na otázku žalobcu o aké priestory pri prenájme ide uviedol, že ide o sklady a

kancelária,čosaplnezhodujezpredloženoufotodokumentácioužalovanej.Vzhľadomnaskutočnosť,že
skladovacie priestory tvoria väčšinu priestorov odberného miesta, súd pri určení počtu hodín používania
plynového spotrebiča vychádzal z ustanovenia § § 1 ods. 5 písm. c) vyhlášky, t.j., že denný počet
hodín používania plynového spotrebiča je 13 hodín. Určenie použité žalobcom by v tomto prípade bolo
nespravodlivé voči žalovanej, keďže administratívne priestory tvoria nepomernú časť odberného miesta

a primárne sa odberné miesto využíva ako skladovací priestor.

32. Súd teda množstvo neoprávnene odobratého plynu vypočítal nasledovne: počet dní neoprávneného
odberuplynu327krátnajväčšíhodinovýpríkonplynovéhospotrebičavm3/h5,80krátdennýpočethodín
používania plynového spotrebiča 13, t.j. 327 x 5,80 x 13 = 24.656 m3. Súd následne musel uvedené
množstvo neoprávnene odobratého plynu premeniť na údaj o energii. Množstvo energie sa vypočíta

ako násobok spaľovaného tepla a množstva plynu. Spaľované teplo bolo v hodnote 10,789 kWh.m-3.
Uvedené žalovaná nijakým spôsobom nesporovala. Množstvo energie tak predstavuje 266.011,426 kWh
(10,789 kWh.m-3 x 24.656 m3 = 266.011,426 kWh).

Referenčnú cenu za jeden kWh energie vo výške 0,03522 € uplatnenú žalobcom žalovaná nijakým

spôsobom nesporovala. Preto súd pre výpočet škody použil vyššie uvedenú referenčnú cenu. Škoda
spôsobená žalobcovi za neoprávnený odber plynu tak predstavuje sumu 9.368,92 € (266.011,426 kWh
x 0,03522 € = 9.368,92 €)

33. Žalobca si zároveň uplatnil podľa ustanovenia § 1 ods. 14 vyhlášky aj nevyhnutné náklady

spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu, konkrétne sumu 140,76 € za
zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, 40 € za posudok na meradlo, 15,14 € za overenie
plynomeru G4-G6 a 19,57 € za opravu plynomeru G1,6-G6, celkovo 215,47 €. Súd mal uvedené
úkony z predložených listín žalobcom za preukázané, výšku nákladov mal preukázanú z vyúčtovania
znalcom č. 644/2015 zo dňa 23.11.2015 a z cenníka externých služieb žalobcu. Žalovaná zároveň tieto

náklady nijakým spôsobom nesporovala. Preto súd žalobcovi priznal aj náhradu nákladov spojených so
zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu v celkovej výške 215,47 €.

34. Spolu teda súd priznal žalobcovi 9.584,39 €, pozostávajúce z titulu náhrady škody za neoprávnený

odber plynu v sume 9.368,92 € a z titulu nákladov spojených so zisťovaním a s odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu v celkovej výške 215,47 € (9.368,92 € + 215,47 € = 9.584,39 €).

35. Vzhľadom k tomu, že je žalovaná so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri
istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vo výške podľa

§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti vyúčtovania škody za odber zemného plynu zo dňa 07.12.2015, ktorým si žalobca pred
podaním žalobu uplatnil náhradu škody u žalovanej. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 9,05% ročne zo sumy 9.584,39 € od 23.12.2015 do 15.03.2016, a úrok z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 9.584,39 € od 16.03.2016 do zaplatenia.

36. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi popri
istineazákonnomúrokuzomeškaniaajpaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky
podľa § 369c Obchodného zákonníka, a to vo výške podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Súd teda
priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.

37. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej
lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.39. Súd s poukazom na vyššie uvedené učenie výšky škody za neoprávnený odber zemného plynu v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 63,18%, čo predstavuje jeho čistý úspech v spore. Žalobcovi súd priznal sumu
9.584,39 €, čo predstavuje 81,59% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške
81,59% a žalovaná vo výške 18,41%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 63,18% (81,59% - 18,41%
= 63,18%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.