Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205969
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1222205969.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek
senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci navrhovateľky: E. P., F..
XX.X.XXXX, T. R.F. XXX/XX, B., zastúpenej: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36
836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava proti odporcovi: S. W., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXXX/XX,
T.,zastúpenom:AKZAHRADNIK&Spol.,s.r.o.,IČO:36854930,sosídlomŠtefanovičova12,Bratislava

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 21.12.2022, č. k. 54C/82/2022-25, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia sa z a m i e t a.

Odporcovi sa proti navrhovateľke p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť nevstupovať do rodinného
domu súp.č. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“, parc.č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX pre
kat.ú. B., obec B., okres Q., ako aj na pozemok parc. reg. „C“, parc.č. XXXX, zapísaný na LV č. XXX pre
kat.ú. B., Z. B., okres Trnava (výrok I.), zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov (výrok II.). Zároveň poučil odporcu, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh

niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj
že odporca môže podať žalobu vo veci samej voči navrhovateľke na nedôvodnosť uloženej povinnosti
nevstupovať do nehnuteľností vo výroku I. tohto uznesenia a o uložení povinnosti nepribližovať sa k
navrhovateľke. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu
alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok
III.). Navrhovateľke priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. f), h), § 326 ods. 1, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, § 340 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore
a vecne tým, že zo zisteného skutkového stavu a z predložených listinných dôkazov mal za osvedčené,

že odporca sa dopustil konania, ktoré ohrozuje telesnú a najmä duševnú integritu navrhovateľky, pričom
takéto konanie, či už fyzické alebo psychické nemôže byť za žiadnych okolností v žiadnom rozsahu
tolerované, aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie
vychádzal zo skutkových tvrdení navrhovateľky, v zmysle ktorých odporca je druhom jej dcéry, s ktorým
majú maloletého syna, pričom navrhovateľka žije s dcérou a vnukom v nehnuteľnosti, ktorej podielovou
spoluvlastníčkou je vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 a zostávajúci spoluvlastnícky podiel o

veľkosti 1/4 patrí jej dcére (P. P.). Odporca žije v ich domácnosti už dlhšiu dobu (niekoľko rokov) s tým,
že od počiatku sa voči navrhovateľke správal neúctivo a neprimerane, pričom nevhodné správanie sastupňovalo (odporca sa k nej správa agresívne, po psychickej aj fyzickej stránke, vulgárne jej nadáva a
pod). Podľa tvrdení navrhovateľky sa situácia prvý raz rapídne vyhrotila v roku 2017, kedy navrhovateľka
navštívila aj Obvodné oddelenie Policajného zboru. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že jej dcéra v marci

roku 2021 odporcu vyhodila, ale čoskoro sa vrátil a odvtedy sa jeho ataky voči nej ešte zhoršili. Uviedla,
že okrem toho, že jej vulgárne nadáva, a to aj v prítomnosti jej maloletého vnuka, v septembri tohto
roku sa jej vyhrážal, že ak nebude maloletého vodiť do a zo školy, odreže jej hlavu a celú ju spáli.
Zároveň odporca aj s dcérou navrhovateľky ju vydierali, aby si rozšírila úver na bývanie a aby znovu
zriadila záložné právo na rodinný dom, v ktorom žijú, s tým, že ak to nespraví, pôjde si jej dcéra aj so

synom ľahnúť na vlakovú trať a nechajú sa prejsť vlakom. Odporca jej po vnukovi mal tiež odkázať, aby
si začala kopať hrob. V dôsledku týchto a ďalších vyhrážok navrhovateľka dňa 28.11.2022 navštívila
Obvodné oddelenie Policajného zboru B. a odporca bol dňa 28.11.2022 vykázaný zo spoločného obydlia
(k návrhu bol pripojený Výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. B. a Potvrdenie o vykázaní zo spoločného
obydlia). Súd prvej inštancie poukázal na skutkové tvrdenia navrhovateľky, ktoré poväčšine popisujú
vulgárne slovné ataky s tým, že na to, aby nariadené neodkladné opatrenie splnilo účel, nemožno čakať,

že dôjde k útoku do fyzickej integrity navrhovateľky, ale naopak treba takémuto zásahu predísť, preto
vyhovel návrhu tak, ako bol podaný a v celom rozsahu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné
eliminovať každý stret medzi navrhovateľkou a odporcom a z tohto dôvodu súd vyhovel aj návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. Vyslovil, že navrhovateľka
je osobou vyššieho veku a má nárok na nerušené a pokojné bývanie. Uviedol, že z Potvrdenia o

vykázaní vyplynulo, že odporca neodovzdal kľúče od obydlia, preto je aj z tohto dôvodu potrebné
vydanie neodkladného opatrenia, ktoré zakáže vstup do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľky. Konštatoval, že odporca ani nevlastní nehnuteľnosť (resp. spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti), z ktorej bol vykázaný, nesvedčí mu ani právo vyplývajúce napríklad z vecného bremena
a zdržiava sa v nehnuteľnostiach zrejme len na základe vzťahu s dcérou navrhovateľky; existencia tohto

vzťahu však nemôže zasahovať do práva navrhovateľky na ochranu života, zdravia, súkromia a ľudskej
dôstojnosti. Súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. podať v
určenej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko mal za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie
postačuje na zabezpečenie jej plnohodnotnej ochrany a možno ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami. Súčasne poučil odporcu v zmysle § 334 C.s.p. a v zmysle § 337 ods. 2 C.s.p. O nároku

na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f), g) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu
považoval za nepravdivé. Uviedol, že s dcérou navrhovateľky a s ich spoločným synom žije v rodinnom
dome v B. od roku 2018, pričom v rokoch 2013 a 2014 bola na uvedenom rodinnom dome vykonaná

rekonštrukcia v hodnote 58 000 eur (so súhlasom navrhovateľky), ktorú financovala dcéra navrhovateľky
z úspor a z úveru, ktorý v súčasnosti na seba prevzal odporca. Tvrdil, že navrhovateľku nikdy nenútili,
aby si navyšovala úver, nevydierali ju, ani sa jej nevyhrážali, iba ju požiadali o súhlas k refinancovaniu
úveru, pričom nie je reálne možné, aby odporca alebo ktokoľvek iný prinútil navrhovateľku v banke
čokoľvekpodpísaťprotijejvôli.Uviedol,žesaknavrhovateľkenikdynesprávalagresívne,hrubo,násilne,

neútočil na ňu ústne ani fyzicky, naopak, navrhovateľka sa voči nemu a tiež voči svojej dcére správa
hrubo, posmešne, osočujúco, dlhodobo na odporcu slovne útočí a vulgárne mu nadáva. Tvrdil, že nemá
vedomosť o podaní oznámenia navrhovateľkou na políciu v roku 2017, kedy v rodinnom dome nebýval,
bol priestupkovo riešený v roku 2018 za to, že žalobkyni povedal, že je „stará bosorka a zavolá sanitku,
aby ju odviezli v kazajke“, avšak navrhovateľke bola v priestupkovom konaní uložená sankcia za to, že

svoju dcéru označila ako „starú kurvu“. Vo vzťahu k incidentu dňa 28.11.2022 uviedol, že mu s plačom
telefonoval syn, že ho navrhovateľka (babka) nechce odprevadiť do školy, hoci ju o to požiadala jej
dcéra, pričom po tom, ako synovi vysvetlil, aby sa nebál ísť sám a aby sa pridal k iným deťom, na konci
telefonátu v hneve na navrhovateľku zanadával. Poukázal na to, že v čase incidentu nebol v priamom
kontakte s navrhovateľkou, k jeho vykázaniu zo spoločnej domácnosti došlo až viac ako hodinu po

podaní oznámenia, polícia nebola osobne prítomná v rodinnom dome a kľúče od domu neodovzdal
polícii z dôvodu, že ich nemal fyzicky pri sebe. Mal za to, že rozhodnutie policajta o vykázaní zo spoločnej
domácnosti nie je dôkazom o tom, že sa voči navrhovateľke aj skutočne správal tak ako to navrhovateľka
tvrdí. Poukázal na to, že s navrhovateľkou neboli v osobnom kontakte (resp. odporca vôbec nebol vrodinnom dome), ale telefonoval so synom, telefón nebol na hlasný odposluch, preto odporca nemohol
predpokladať, že navrhovateľka bude rozhovor alebo jeho časť počuť. Podľa jeho názoru z tejto situácie
rozhodne nemožno vyvodiť, že by sa navrhovateľke vyhrážal alebo že by sa k nej správal vulgárne,

pričomišlooexpresívnevyjadreniavýsostnesúkromnéhocharakteru,ktoréneboliurčenénavrhovateľke
a odporca ani nevedel, že navrhovateľka počúva, resp. navrhovateľka vôbec počúvať nemala. Mal
za to, že navrhovateľka situáciu zneužila, aby splnila svoje vyhrážky, že dostane odporcu do väzenia
alebo z domu. Poukázal na správanie navrhovateľky, ktoré je veľmi vulgárne, s tým, že slovné vulgárne
útoky na jej blízke osoby sú bežnou súčasťou jej vyjadrovania sa, kým vyjadrenie odporcu v danej veci

možno označiť za neúctivé a nevhodné, ale nie za vulgárne. Upriamil pozornosť na to, že uznesenie
vyšetrovateľaovzneseníobvineniaodporcovinazákladepodanéhotrestnéhooznámeniabolovrovnaký
deň zrušené dozorujúcim prokurátorom ako nezákonné, pričom prokurátor okrem iného konštatoval,
že samotná navrhovateľka sa v minulosti správala vulgárne. Odporca v odvolaní ďalej konštatoval, že
navrhovateľka dlhodobo vyvoláva konflikty medzi ňou, odporcom a jej dcérou, ktoré v minulosti viedli
k rozchodu s dcérou navrhovateľky. Podľa jeho názoru tvrdenia o dlhodobo trvajúcom násilí neboli

zo strany navrhovateľky preukázané, slová, ktoré navrhovateľka označila ako útok/vyhrážky odporca
nepovedal jej a navrhovateľka ich počula iba preto, lebo bez súhlasu odporcu počúvala jeho súkromný
telefonát, policajti neboli pri konflikte a k vykázaniu nedošlo v mieste obydlia a polícia neuviedla, že by k
akémukoľvek konfliktu medzi ním a navrhovateľkou vôbec došlo a rovnako neuviedla, že by odporca na
výzvu polície odmietol odovzdať kľúče. Napadnuté rozhodnutie zároveň považoval v istých aspektoch

za nepreskúmateľné. Nepoprel, že medzi ním a navrhovateľkou existujú konflikty, avšak poprel, že by
on bol útočníkom a navrhovateľka obeťou. Mal za to, že jeho vyjadrenia nedosahujú takú intenzitu, aby
boli spôsobilé privodiť navrhovateľke akúkoľvek ujmu, neprimerane zasiahnuť do jej telesnej či duševnej
integrity, či vyvolať u navrhovateľky dôvodné obavy o svoje zdravie či život. Podľa jeho názoru v danej
veci neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Poukázal na to, že navrhovateľka svoj návrh

odôvodnila prakticky len jedným incidentom z 28.11.2022, o ktorom prokuratúra skonštatovala, že nie je
preukázané, že by v danom prípade došlo k násilnému správaniu odporcu voči navrhovateľke. Uviedol,
že za označenie navrhovateľky ako bosorky bol už v minulosti sankcionovaný v priestupkovom konaní a
nie je dôvod, aby za rovnaký skutok bol sankcionovaný opäť, naviac ku skutku došlo v roku 2018, pričom
navrhovateľka ďalšie 4 roky žila s odporcom v spoločnej domácnosti a neurobila žiadne relevantné

kroky, aby tento stav zmenila, v rovnakom čase dokonca súhlasila s rekonštrukciou rodinného domu a
sama bola sankcionovaná za vulgárne správanie k svojej dcére. Poukázal tiež na to, že neodkladným
opatrením možno zakázať osobe vstup do nehnuteľnosti len dočasne, nie natrvalo, súd však uložil
odporcovi zákaz na bližšie neurčenú dobu a v rozpore s § 325 C.s.p. poučil žalovaného, že ak chce
dosiahnuťzrušeniezákazu,musíiniciovaťosobitnésúdnekonanie.Namietal,žepovinnosťnepribližovať

sa k navrhovateľke na menej ako 10 metrov nie je vôbec odôvodnená vykonaným dokazovaním, keď súd
neuviedol ako konkrétne má táto povinnosť ochrániť navrhovateľku, pričom uložením zákazu približovať
sa k navrhovateľke má odporca de facto úplne znemožnený vstup do rodinného domu aj v prípade, ak
by neexistoval zákaz vstupu do nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru nariadením neodkladného opatrenia
došlo k závažnému zásahu do práv odporcu, pričom tento zásah nebol nevyhnutný. Upozornil, že

odporca nebol v dome len návštevníkom, ale má v ňom svoj domov, stará sa o spoločnú domácnosť, a
to aj po finančnej stránke. Neodkladným opatrením podľa jeho názoru bolo zasiahnuté nielen do práva
na súkromie odporcu, ale aj do práva na rodinný život a do práva na obydlie, naviac bolo zasiahnuté
aj do rodinného života dcéry navrhovateľky a maloletého dieťaťa, pretože nemôžu viesť spoločnú
domácnosť a v konečnom dôsledku bolo zasiahnuté aj do práva dieťaťa na kontakt so svojim rodičom.

Nazákladeuvedenéhožiadal,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezmeniltak,ženávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. K odvolaniu pripojil čestné prehlásenie P. P. zo dňa 28.12.2022 a
uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 28.11.2022, sp.zn. 3Pv/377/22/2207-9.

4. Vo vyjadrení zo dňa 13.1.2023 odporca oznámil súdu, že dňa 10.1.2023 sa dozorujúca prokurátorka

telefonicky spojila s dcérou navrhovateľky, ktorej uviedla, že vo veci dala príkaz na psychiatrické
vyšetrenieoznamovateľky/navrhovateľkyscieľompreveriťjejpsychickýstavsotázkou,činavrhovateľka
má zachované rozpoznávanie a ovládanie schopností. Vzhľadom k tomu, že odporca nemá možnosť
zabezpečiť o tejto informácii písomné potvrdenie, navrhol, aby odvolací súd zabezpečil dôkaz - zistenie
aktuálneho stavu trestného konania 3Pv/377/22/2207. Uviedol, že z postupu prokurátorky je zrejmé, že

zvažuje aj možnosť, že podanie trestného oznámenia na odporcu a jej návrh na vykázanie z rodinného
domu boli ovplyvnené jej zlým zdravotným (psychickým) stavom. Zároveň oznámil, že navrhovateľka
urobila ďalšie udanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave vo veci zanedbania starostlivosti
o maloleté dieťa. K vyjadreniu pripojil predvolanie na ÚPSVaR Trnava zo dňa 3.1.2023.5. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu vyjadrila podaním zo dňa 7.2.2023, v ktorom uviedla, že
naďalej trvá na skutočnostiach uvádzaných v návrhu a skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní

považuje za účelové, z veľkej časti za nepravdivé, resp. zavádzajúce, ktorými sa snaží len očierniť
osobu navrhovateľky, avšak nespochybňujú osvedčenie skutkového stavu takým spôsobom, ktorý by
mal za následok nesprávnosť napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o skutočnosti, týkajúce sa prerábky
rodinného domu, uviedla, že nie je jej zrejmé, akým spôsobom má táto skutočnosť spochybňovať
ňou uvádzané tvrdenia ohľadom absolútne nevhodného správania sa odporcu voči jej osobe. Naopak,

podľa jej názoru možno spravodlivo predpokladať, že ak aj odporca prispel ním uvádzanou sumou na
rekonštrukciu domu, uvedené nasvedčuje dôvodnosti jeho správania, kedy navrhovateľku vyháňal z jej
vlastnéhodomuzdôvodunadobudnutiapocitudomneléhovlastníctvačastinehnuteľnosti. Ďalejuviedla,
že zotrváva na svojich tvrdeniach týkajúcich sa navyšovania úveru. Poukázala na to, že odporca sám
potvrdil, že pri refinancovaní úveru potreboval súhlas navrhovateľky. Ak teda odporca chcel refinancovať
úver z dôvodu zníženia mesačných splátok, táto skutočnosť nasvedčuje pravdivosti navrhovateľkou

uvádzaných skutočností, že k tomuto postupu ju nútil prostredníctvom vydierania, že nebudú mať so
synom čo jesť, resp. že si aj so synom ľahnú na vlakovú trať. Podľa jej názoru skutočnosť podpisovania
dokumentov v banke za prítomnosti zamestnanca banky žiadnym spôsobom nevylučuje možnosť, že
by sa mal odporca obdobným spôsobom vyjadrovať v domácnosti navrhovateľky. Mala za to, že vo
vyjadreniach odporcu sú zjavné rozpory, a to aj v súvislosti s jeho výpoveďami uvedenými v uznesení

okresnej prokuratúry. Ak odporca v odvolaní uviedol, že sa k navrhovateľke nikdy nesprával agresívne,
hrubo, násilne, neútočil na ňu ústne ani fyzicky, poukázala na to, že v rámci jeho výsluchu v postavení
podozrivého - zadržaného uviedol, že nepopiera nadávky na adresu navrhovateľky. Pokiaľ ide o tvrdenia
odporcu, že nadávky a vyhrážky neadresoval priamo navrhovateľke, poukázala na jeho výsluch v
trestnom konaní, v rámci ktorého uviedol, že počul, že pri telefóne je aj navrhovateľka, nakoľko táto sa

ozvala a tak jej začal nadávať, z čoho je zrejmé, že mal vedomosť a zámer, aby vulgarizmy a vyhrážky
z jeho strany adresované navrhovateľke táto počula. Zároveň upozornila, že odporca sám priznal, že
na adresu navrhovateľky sa už v minulosti vyjadril, že by bolo najlepšie, keby táto ležala vedľa svojho
muža na cintoríne, pričom uvedené nasvedčuje tomu, že okrem agresívneho a vulgárneho správania sa
žalovaný opakovane vyjadruje na adresu navrhovateľky aj o jej zabití, resp. o jej smrti, čo spravodlivo

vyvoláva u nej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že nemohla zobrať
jeho vyjadrenie vážne a mať strach o svoj život a zdravie, čím bagatelizuje jeho dlhodobé správanie
voči nej, ktoré sa vyhrocovalo, situácia bola pre ňu neúnosná a nemožno ju označiť za „normálnu“.
V súvislosti s odkazom na uznesenie okresnej prokuratúry uviedla, že nie je možné stotožňovať
postupy a dokazovanie v trestnom konaní s procesom v rámci občianskoprávnych vzťahov s tým, že

neodkladné opatrenie je prostriedkom občianskoprávnej ochrany ohrozených práv a záujmov fyzických
a právnických osôb, ktorých stupeň ohrozenia nemusí dosiahnuť trestnoprávnu rovinu, avšak je takej
intenzity, že si vyžaduje neodkladný autoritatívny zásah orgánu súdnej moci. Zároveň konštatovala,
že samotná skutočnosť, že v trestnom konaní zatiaľ neboli zabezpečené dôkazy odôvodňujúce ďalší
postup orgánov činných v trestnom konaní, nezabraňuje vyhoveniu návrhu navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia, a to najmä s ohľadom na zásadu ultima ratio v trestnom konaní. Upozornila,
že v rámci trestného konania bolo zrušené len uznesenie o vznesení obvinenia, pričom trestné konanie
vo veci naďalej prebieha. Postoj odporcu, ktorý sa de facto stavia do pozície obete vo vzťahu k
navrhovateľke, považovala za absurdné a mala za to, že pri dlhodobom násilí páchanom voči nej je
spravodlivé, že navrhovateľka sa popri urážkach a agresii odporcu niekedy ozve naspäť, a to najmä

v prípade, ak ide o osobu, ktorá v rozpore s jej vôľou žije v jej vlastnej domácnosti; ide však len o
ojedinelé prípady, ktorých príčinu možno hľadať skôr v dlhodobom zúfalstve zo vzniknutej situácie.
V súvislosti s čestným prehlásením dcéry navrhovateľky uviedla, že toto kopíruje vyjadrenia odporcu
uvedené v odvolaní (vo veľkom rozsahu aj o skutočnostiach, ktorých dcéra navrhovateľky nemohla byť
svedkyňou), teda ide o snahu dcéry navrhovateľky o návrat jej partnera do ich domácnosti, hoc na úkor

navrhovateľky. Tvrdeniami dcéry navrhovateľky o tom, že navrhovateľka je psychiatrickým pacientom
a 20 rokov užíva lieky, sa snaží spochybniť dôveryhodnosť ňou uvádzaných skutočností, tieto tvrdenia
však nekorešpondujú s konaním odporcu a dcéry navrhovateľky, ktorí neváhajú navrhovateľke ponechať
v starostlivosti ich maloletého syna. Tvrdila, že skutočnosti o jej plánovanom vyšetrení psychického
stavu v trestnom konaní (ak sú pravdivé) boli zapríčinené obdobnými obvineniami zo strany odporcu

a jeho partnerky. Podotkla, že uvedené vyšetrenie je štandardným postupom v trestnom konaní a
nijakým spôsobom neprejudikuje skutočnosť, že by navrhovateľka nemala zachované rozpoznávanie
a ovládacie schopnosti. Upozornila, že uvedené tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami odporcu, že
navrhovateľka je primerane svojmu veku zdravá a je si plne vedomá svojho správania a vyjadrovania.Ohľadom odporcovej argumentácie o nutnosti časovo obmedziť neodkladné opatrenie poukázala na
znenie ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., ktoré na rozdiel od ustanovenia § 325 ods. 2
písm. e) C.s.p. neobsahuje slovo dočasne. Mala za to, že v súčasnosti nie je možné definovať

účinnosť neodkladného opatrenia v konkrétnom časovom rozmedzí, ktoré by zabezpečilo bezpečnosť
navrhovateľky bez prípadného opätovného ohrozenia jej integrity po jeho uplynutí. Na záver uviedla, že
sa naďalej vážne obáva o svoju bezpečnosť, život a zdravie, pričom súčasný zásah do práv odporcu nie
je nijakým spôsobom neprimeraný, nezasahuje do jeho rodinného života, nakoľko so svojou partnerkou
a dieťaťom sa môže bez obmedzenia naďalej stýkať. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.
1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo
bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba,
ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia

neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť

preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal jednak zo skutkových tvrdení navrhovateľky ako
aj z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície,
OO PZ B. zo dňa 28.11.2022. V predmetnom potvrdení je uvedené, že odporca bol dňa 28.11.2022

o 11.00 hod vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby s tým, že vykázanie sa vzťahuje na
priestor rodinný dom v obci B., pričom po poučení o následkoch neuposlúchnutia výzvy na vydanie
kľúčov vykázaná osoba neodovzdala kľúče od spoločného obydlia policajtovi; vykázaná osoba sa bude
zdržovať na adrese R. XXXX/XX, T. - S.. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky vyplýva, že odporca sa knej dlhodobo správa agresívne, neúctivo, vulgárne. Okrem slovných útokov malo dôjsť v roku 2017 aj k
fyzickému útoku zo strany odporcu voči navrhovateľke, z ktorého dôvodu mala navrhovateľka navštíviť
Obvodné oddelenie Policajného zboru. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že zo strany odporcu dochádza aj k

vyhrážkamsmrti,atoajdňa27.11.2022,pretodňa28.11.2022navštívilaObvodnéoddeleniePolicajného
zboru B., na základe ktorej skutočnosti bol odporca vykázaný z obydlia.

15. Odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť na fakt, že navrhovateľka na preukázanie
(osvedčenie) svojich tvrdení predložila iba potvrdenie o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia zo

dňa 28.11.2022. Je potrebné konštatovať, že z uvedeného potvrdenia nevyplýva, na akom skutkovom
základe došlo k vykázaniu odporcu z rodinného domu, t.j. kedy a za akých okolností malo dôjsť ku
skutočnosti, ktorá viedla k takémuto výkonu oprávnenia policajta. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že
k vyhrážkam zo strany odporcu došlo dňa 27.11.2022 (cez vnuka jej odkázal, aby si začala kopať
hrob, lebo ju po jeho návrate domov zabije, ako aj že ľutuje, že tak ešte nespravil), pričom policajné
oddelenie navštívila dňa 28.11.2022. Vo vzťahu k tvrdenému fyzickému útoku v roku 2017 navrhovateľka

nepredložila žiadne dôkazy. Naopak, odporca k svojmu odvolaniu pripojil uznesenie prokurátorky
Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 28.11.2022, ktorým zrušila uznesenie povereného príslušníka
OO PZ B., OR PZ Q. o vznesení obvinenia odporcovi pre prečin nebezpečného vyhrážania na tom
skutkovom základe, že odporca sa cez telefón vyhrážal navrhovateľke, a to tým spôsobom, že dňa
28.11.2022 v čase o 7.15 hod v B. zobrala svojmu vnukovi mobil, kde počula „vykrútim krk tej starej

piči“ a následne sa jej do telefónu vyhrážal, že banuje, že ju nezabil teraz cez víkend a aby išla
vykopať hrob, že je stará záhorácka piča, že keď sa vráti, tak ju zabije. Z obsahu uvedeného uznesenia
prokurátorky je zrejmé, že ide o incident medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 28.11.2022, na
základe ktorého došlo k zadržaniu odporcu a vzneseniu obvinenia voči odporcovi uznesením zo dňa
28.11.2022,ktorébolovtenistýdeňzrušenéprokurátorkouprejehonezákonnosť.Jepotrebnéuviesť,že

v rovnaký deň bolo vydané aj potvrdenie o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia, teda je predpoklad,
že vykázanie súviselo aj s incidentom, na základe ktorého došlo k obvineniu odporcu. Navrhovateľka
však v rozpore s uvedenými skutočnosťami v návrhu tvrdila, že k vyhrážkam zo strany odporcu došlo
dňa 27.11.2022 (prostredníctvom vnuka) a až dňa 28.11.2022 navštívila policajné oddelenie. Nemožno
prehliadnuť tiež fakt, že navrhovateľka v trestnom konaní podrobným spôsobom opísala priebeh

incidentu zo dňa 28.11.2022, pričom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa obmedzila
iba na opis vyhrážok odporcu bez bližšieho kontextu. Práve uvedený kontext incidentu bol podstatným
pri preskúmaní uznesenia policajta o vznesení obvinenia voči odporcovi a vyhodnotení uznesenia ako
nezákonného s jeho následným zrušením. Odvolací súd uvedomujúc si, že v uznesení prokurátorky
išlo výhradne o posúdenie konania odporcu z trestnoprávneho hľadiska (naplnenie znakov skutkovej

podstaty trestného činu), však konštatuje, že výsledky tohto posúdenia môžu byť určitým spôsobom
relevantné aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia (najmä z hľadiska skutkových
zistení). Predovšetkým priebeh incidentu zo dňa 28.11.2022 (ktorý v trestnom konaní opísala samotná
navrhovateľka) bol vec prejednávajúcou prokurátorkou vyhodnotený ako nesprávna a neadekvátna
reakcia odporcu a zároveň neprimeraná a vyhrocujúca reakcia navrhovateľky, ktoré reakcie existujú

v dôsledku ich zlých vzájomných vzťahov. Uvedenému záveru nasvedčujú aj priestupkové konania
proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré boli vedené tak proti odporcovi ako aj proti navrhovateľke
(z obsahu uznesenia prokurátorky vyplýva, že odporca bol priestupkovo riešený dňa 22.4.2018, kedy
mal navrhovateľke uviesť, že je stará bosorka, že jej zavolá sanitku, aby ju odviezli v kazajke a
navrhovateľka bola priestupkovo riešená za to, že dňa 9.3.2020 vynadala počas konfliktu ohľadom

nábytku svojej dcére „ty stará kurva čo to robíš“). Nemožno prehliadnuť tiež skutočnosť, že oproti
tvrdeniam navrhovateľky o vulgárnom správaní odporcu (slovných útokoch) stoja tvrdenia odporcu
o rovnako vulgárnom slovnom správaní navrhovateľky voči nemu ako aj voči dcére navrhovateľky,
podporené čestným vyhlásením dcéry navrhovateľky. Dcéra navrhovateľky v čestnom vyhlásení zo
dňa 28.12.2022 jednak poprela, že by sa odporca navrhovateľke vyhrážal alebo ju fyzicky atakoval,

zároveň potvrdila tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka na neho slovne vulgárne útočí, správa
sa k nemu (a aj k nej) urážlivo a hanlivo a vyvoláva nezhody v rodine. Nemožno dospieť k záveru,
že tvrdenia v čestnom vyhlásení dcéry navrhovateľky iba kopírujú tvrdenia odporcu (i keď obsahujú
aj skutočnosti, ktorých svedkom dcéra navrhovateľky zjavne nebola). Dcéra navrhovateľky totiž v
čestnom vyhlásení vcelku podrobným spôsobom opisuje správanie navrhovateľky ako aj ich vzájomné

spolužitie. Možno tak dospieť k záveru, že štandard vzájomného správania sa v rámci (širších) rodinných
vzťahov (medzi navrhovateľkou, jej dcérou a odporcom) je zrejme na nízkej úrovni, vychádzajúc z
tvrdení oboch sporových strán, a neprimerané, príp. vulgárne slovné správanie je bežnou súčasťou
ich vzájomnej komunikácie (i keď neželanou z hľadiska občianskeho spolunažívania). Odvolací súdpreto konštatuje (podobne ako prokurátorka v trestnom konaní), že v prejednávanej veci nemožno
nepochybne vychádzať zo skutočnosti, že v prípade, ak ide na jednej strane o staršiu osobu - ženu
a na strane druhej o muža, automaticky ide o atakovaného člena rodiny a agresora. Zároveň je

potrebné vziať do úvahy aj okolnosti, za ktorých došlo k predmetnému incidentu zo dňa 28.11.2022,
keď odporcovi do práce s plačom telefonoval maloletý syn z dôvodu, že navrhovateľka (babka) ho
odmietla sprevádzať do školy, hoci musela vedieť, že ani jeden z rodičov maloletého sa už nenachádza
doma. Tiež nemožno jednoznačne vyvodiť vedomosť a zámer odporcu, aby nadávky a vyhrážky
navrhovateľka (v telefóne) počula, keď existuje rozpor medzi výpoveďou navrhovateľky a odporcu v

trestnomkonaníatvrdeniaminavrhovateľkyuvedenýmivnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Odporcavtrestnomkonaníuviedol,žetelefonovalsosynom,neskôrpočul,žeprisynovijenavrhovateľka
(nerozumel čo hovorí), začal na ňu nadávať do telefónu, ona bola ticho v telefóne, nevie, či to vôbec
počula. Navrhovateľka v trestnom konaní vypovedala, že počula ako vnuk volá svojmu otcovi, potom
sa ozvala, aby vedel, že počula nadávku, potom zobrala vnukovi telefón a počula čo hovorí odporca,
nič nehovorila, on to hovoril jej priamo do vnukovho telefónu. V návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia navrhovateľka vo vzťahu k incidentu (27.11.2022) však uviedla, že navrhovateľ jej cez vnuka
odkázal vyhrážky. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že išlo o vypätú situáciu, na ktorú reagovali obaja
účastníci neprimerane. Za danej situácie, keď zo strany navrhovateľky neboli jej skutkové tvrdenia
o iných ďalších slovných útokoch a vyhrážkach zo strany odporcu, naviac z dlhodobého hľadiska
(príp. aj o fyzickom útoku alebo nátlaku pri navýšení úveru) podporené žiadnymi dôkazmi, nemožno v

konaní vyvodiť navrhovateľkou prezentované ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity, následkom
ktorej by prichádzalo do úvahy uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do rodinného domu, v
ktorom má odporca právo bývania odvodené od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu - rodičovstva
k maloletému synovi, ktorého obsahom sú okrem iného povinnosti rodiča (starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa), ako aj od existujúceho partnerského vzťahu s

druhou spoluvlastníčkou rodinného domu - dcérou navrhovateľky (resp. odporca užíva nehnuteľnosť s
privolením jednej z jej spoluvlastníčok). Uvedený záver obdobne platí aj pri zákaze priblíženia uloženom
odporcovi, keďže podmienkou uloženia uvedeného zákazu je rovnako existencia ohrozenia telesnej
a duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného bolo potrebné,
aby odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého uznesenia a návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že v konaní neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce
potrebuneodkladnejúpravypomerov,keďnebolodostatočnýmspôsobomosvedčenéohrozenietelesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľky, pričom nariadenie neodkladného opatrenia by predstavoval
neprimeraný zásah do práv odporcu.

16. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať navrhnutý dôkaz - zistenie aktuálneho stavu
trestného konania v súvislosti s informáciou o príkaze prokurátorky na psychiatrické vyšetrenie
navrhovateľky ako oznamovateľky trestného činu, nakoľko doposiaľ zistený skutkový stav veci je
postačujúci pre rozhodnutie vo veci, pričom prípadné preukázanie existencie príkazu prokurátorky
navrhovaným dokazovaním by nepostačovalo na spochybnenie psychického stavu navrhovateľky do

takejmiery,abyuvedenémalovplyvnarozhodnutiesúduvkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenia,
príp. na posúdenie procesnej spôsobilosti navrhovateľky v konaní, ktorá bola riadne zastúpená a
zo strany jej zástupcu neboli signalizované žiadne informácie majúce vplyv na procesné práva
navrhovateľky.

17. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. O (celkových) trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a úspešnému odporcovi priznal proti navrhovateľke nárok na

plnú náhradu trov konania, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).