Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/13/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109231361
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7109231361.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcov v 1. rade: C., bytom B.

zastúpený advokátom JUDr. Miroslav Katunský, Advokátska kancelária Košice, Floriánska č. 16 a v 2.
rade: C., bytom T., proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Komenského č.
50, Košice, IČO 36 570 460 v konaní o zaplatenie 20.519,76 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca v 1. rade C. a pôvodná žalobkyňa v 2. rade S. sa žalobou podanou dňa 26.11.2009
domáhali voči žalovanému zaplatenia 20.519,76 EUR tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi

v1.rade13.510EURs9%ročnýmúrokomzomeškaniaod1.12.2009dozaplateniaažalobkyniv2.rade
7.009,76 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že:
1/ žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - G.“. Žalovaný je výlučným vlastníkom E. v
1. rade. Žalovaný bez náhrady a právneho titulu dlhodobo užíva nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve
žalobcu v 1. rade, pretože S.2/ Žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi L. Žalovaný je

výlučným vlastníkom E. a nachádzajú sa sčasti na uvedenom pozemku vlastnícky patriacom žalobcom.
N. bolo zistené, že tento areál úpravne vody je v rozsahu X.XXX mX postavený na uvedenom pozemku
parc. č. XX/X.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo užíva G. žalobcov bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek
náhrady, pričom opakované pokusy žalobcov o vysporiadanie vzájomných vzťahov boli neúspešné,
žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia podľa

§ 451 OZ vo výške obvyklého nájomného určeného znaleckým posudkom W., v zmysle ktorého je
cena nájmu za 1 m2 horeuvedených nehnuteľností 1,93 EUR. Za žalované obdobie od 30.11.2007 do
30.11.2009 sa preto žalovaný na úkor žalobcu v 1. rade bezdôvodne obohatil sumou 13.510 EUR a
na úkor žalobkyne v 2. rade sumou 7.009,76 EUR. Okrem toho sa žalovaný dostal do omeškania so
zaplatením takto uplatnenej istiny, a preto žalobcovia žiadali priznať aj úroky z omeškania vo výške 9%
ročne od 1.12.2009 do zaplatenia.

4. Na základe takto podanej žaloby Okresný súd Košice I dňa 11.1.2010 vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro
3073/2009-42, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný a uviedol, že svoju podnikateľskú
činnosť vykonáva v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, kde
v § 3 zákonodarca ustanovuje, že verejné vodovody a kanalizácie sa zriaďujú vo verejnom záujme.Koncepcia zákona vychádza najmä z princípov rešpektovania práva občanov na vodu, ako prvok
výživy obyvateľstva - zásobovanie pitnou vodou a rešpektovania práva občanov na priaznivé životné
prostredie - odkanalizovanie miest a obcí, čistenie odpadových vôd a zo spoluzodpovednosti štátu za

rozvod verejných vodovodov a kanalizácií. Preto podľa žalovaného tvrdenie žalobcov, že sa bezdôvodne
obohatil, je v rozpore s ustanoveniami vyššie uvedených dokumentov, z ktorých vyplýva špecifické
postavenie žalovaného, vzhľadom na všeobecnú prospešnosť výstupov z jeho podnikateľskej činnosti.
Znalcom vyčíslená hodnota bezdôvodného obohatenia sa javí ako neprimeraná vzhľadom na povahu a
rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov. Preto podľa žalovaného nárok žalobcov nemá oporu

v slovenskom právnom poriadku a navrhol žalobu zamietnuť.

5. V priebehu konania žalobca v 1. rade zomrel dňa 13.9.2011 a na jeho miesto vstúpil do konania
jeho právny nástupca: C. ktorý na základe osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 22.2.2012 notárkou
I. nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. S týmto právnym nástupcom súd ďalej
konal ako so žalobcom v 1. rade.

6. Pôvodný žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi poukázal na to, že medzi žalobcami a žalovaným
prebiehali dlhodobé písomné kontakty, pretože už 7.2.2008 žiadali žalovaného o zaujatie stanoviska k
užívaniuichG.,avšakžalovanýdlhýčasnemalzáujemanilenodpovedaťnaichpožiadavky,ažnakoniec
žiadal o predloženie N. Preto si dali vyhotoviť N., ktorý predložili v tomto konaní a následne, keď N.

bol hotový, žalovaný sa odmlčal, nereagoval, až nakoniec vedúci právneho oddelenia žalovaného dr. B.
uznal, že nároky žalobcov sú oprávnené a že tieto sa budú riešiť. Nakoniec však k žiadnemu riešeniu
zo strany žalovaného nedošlo, a preto následne oslovili advokátsku kanceláriu, ktorá ich v tomto konaní
zastupuje a až potom žalovaný predložil svoj návrh na uzavretie nájomnej zmluvy. Táto však bola pre
žalobcov neakceptovateľná, pretože v tejto nájomnej zmluve žalovaný navrhol nájom vo výške 0,29

EUR za 1 m2. Prebehla medzi nimi ďalšia korešpondencia a výsledkom toho bol znalecký posudok,
ktorý si dali sami vypracovať a na základe neho zistili výšku obvyklého nájomného, ktoré uplatnili aj v
tomto konaní, vo výške 1,93 EUR za 1 m2. Žalovanému navrhovali aj odpredaj dotknutých pozemkov,
avšak medzi nimi k žiadnej dohode nedošlo. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný užíva
ich pozemky po výstavbe vodohospodárskeho diela už 29 rokov a zrejme mu toto dielo bude slúžiť aj

do budúcnosti. Žalobkyňa v 2. rade, ako aj právny nástupca žalobcu v 1. rade sa k výpovedi pôvodného
žalobcu v 1. rade pripojili.

7. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 2.3.2010 vyplýva, že na nehnuteľnostiach, za užívanie
ktorých žalobcovia žiadajú náhradu, sa nachádzajú stavby, ktoré boli podľa rozhodnutia Poľ. 448/1984

(právoplatné 15.2.1984) skolaudované a uvedené do prevádzky najneskôr v r. 1984. V roku 2007, keď
žalobcoviav1.a2.radenadobudlivlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiamnazákladevydržania,boli
tieto stavby už postavené a teda žalobcovia o existencii vodohospodárskej infraštruktúry na uvedených
nehnuteľnostiach mali vedomosti. Prvýkrát sa žalobcovia obrátili na žalovaného listom zo dňa 8.2.2008,
avšak nároky žalobcov na usporiadanie pomerov súvisiacich s predmetnými nehnuteľnosťami, resp.

návrhy žalovaného neboli žalobcami akceptované, a preto sa obrátili na súd. Žalovaný poukázal na ust.
§ 20 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách a vyjadril názor, že nároky
žalobcov boli v tomto konaní uplatnené oneskorene a ich nárok sa prekludoval. Podľa neho sa nejedná
o bezdôvodné obohatenie na jeho strane, pretože zákon č. 442/2002 mu dáva priestor užívať aj cudzie
nehnuteľnosti pre zriadenie verejných vodovodov a kanalizácii vo verejnom záujme. V takom prípade

neprichádza do úvahy odplata z titulu bezdôvodného obohatenia, ale primeraná náhrada, taká, akú
charakterizuje zákon č. 442/2002 Z.z.. Ich predstava o primeranej náhrade je taká, že navrhli žalobcom
pred podaním žaloby X,XX EUR za X mX.

8. Žalobcovia v tomto konaní predložili súdu korešpondenciu, ktorá prebiehala medzi žalobcami a

žalovaným a k námietke žalovaného uviedli, že § 20 zák. č. 442/2002 o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových
odvetviach, oprávňuje žalovaného v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky, na odstraňovanie
a okliesňovanie stromov a iných porastov v nevyhnutnom rozsahu a na umiestňovanie orientačných
označení na nehnuteľnostiach. Ani jedno z týchto oprávnení však neumožňuje žalovanému užívať

G. vo vlastníctve žalobcov bez náhrady a naviac zákon č. 442/2002 nadobudol účinnosť dňa
1.11.2002, teda v čase, keď stavba na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov už reálne existovala.
Poukázal na to, že slovenský právny poriadok chráni vlastníctvo, ako jeden zo základných princípov
demokracie a i keď je vlastník povinný pri výkone svojho práva rešpektovať práva iných v súladeso všeobecnými záujmami chránenými zákonom, nemožno mu uprieť jeho základné ústavné právo
predmet svojho vlastníctva užívať bez poskytnutia akejkoľvek náhrady. Podľa neho žalobcovia v tomto
konaní dostatočne preukázali, aká by mala byť výška tejto náhrady, žalobcovia sa však zároveň

nebránia znaleckému dokazovaniu nariadenému súdom. O tom, že sám žalovaný považuje za potrebné
usporiadať vzťahy so žalobcom, svedčí aj nájomná zmluva, ktorú žalovaný žalobcom predložil, na ktorej
sa však dohodnúť nevedeli kvôli rozdielnym názorom na výšku odplaty z titulu nájomného. Právny
predpis, ktorý platil v čase kolaudácie vodohospodárskych stavieb: § 19 zákona č. 138/1973 Zb. síce
z dôvodu určenia ochranných pásiem umožňoval zakázať alebo obmedziť užívanie nehnuteľností po

prerokovaní s príslušnými orgánmi, avšak nestanovoval, že toto obmedzenie, resp. zákaz je možný bez
náhrady a taktiež dotknutým vlastníkom nehnuteľnosti nestanovoval žiadne lehoty pre uplatnenie svojich
práv a nárokov. Samotní žalobcovia v 1. a 2. rade získali predmetné pozemky do vlastníctva titulom
vydržania, osvedčenia o prehlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva L.. Uvedené pozemky predtým
dobromyseľne užívali predkovia žalobcov a toto užívanie položilo i základ pre právny titul nadobudnutia
pozemkov žalobcami. Tieto pozemky nadobudli právni predchodcovia žalobcov bez tiarch a takto bola

nimi užívaná až do zásahu žalovaného výstavbou areálu úpravne vody, za platnosti a účinnosti §-
u 19 zákona č. 138/1973. Preto je podľa žalobcov nesprávny ten právny záver žalovaného, že v r.
2007, kedy žalobcovia zapísali svoje vlastnícke právo v príslušnej evidencii katastra nehnuteľnosti, boli
uzrozumení s existenciou vodohospodárskej štruktúry a mali vedomosť o tom, že túto ťarchu sú povinní
bez akejkoľvek satisfakcie znášať. Rovnaký právny názor vyslovil žalovaný aj v právnom rozbore veci.

9. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 1.3.2013, č.k.
18C/13/2010- 134 tak, že žalobu zamietol, a zaviazal žalobcov k náhrade trov konania žalovaného. Proti
tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
27.6.2014 č.k. 11Co/352/2013- 159 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

10. Zo záverov odvolacieho Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení vyplýva, že odvolatelia
oprávnene argumentujú tým, že z ich parciel užívaných žalovaným zastavaná stavbou je len výmera
XmX a vo zvyšku pozemok nie je zastavaný žiadnou stavbou, a tak argumentácia nutnosťou postupu
podľa ust. § 135 c Občianskeho zákonníka o usporiadaní pomerov vlastníka pozemku voči vlastníkovi

stavby na ňom postavenej, nie je dostatočne odôvodnená. Ďalej odvolatelia oprávnene poukazujú
na chýbajúci dôvod, prečo im nárok nemohol byť priznaný ani podľa iných ustanovení Občianskeho
zákonníka, resp. iných právnych predpisov napr. zákona o vodách, pokiaľ súd im nepriznal náhradu
bezdôvodnéhoobohatenia.Aksúdrozhodujeopeňažnomplnení,ktorévychádzazoskutkovýchtvrdení,
ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke, aj podľa iných noriem, ako to uviedli žalobcovia,

je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod
požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Je nemožné tiež uprieť
súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné právu zodpovedajúce hodnotenia
žalobou uplatneného plnenia. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom
právnom posúdení vecí a nedostatočnom odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia, odvolací súd zrušil

rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil súdu opätovne po prejednaní veci o žalobe rozhodnúť a
rozhodnutie riadne odôvodniť aj čo sa týka právneho základu uplatneného nároku a tiež aj o jeho výške.
V odôvodnení svojho rozhodnutia bude súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých konkrétnych dôkazov vychádzal, ako vec právne posúdil a akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dôkazov tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné, zrozumiteľné a presvedčivé a vyporiadalo sa so

všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, ako aj s námietkami žalovaného
a jeho obranou a tiež so skutočnosťami, ktoré žalobcovia uviedli v konaní o odvolaní, o trovách konania,
aj o trovách odvolacieho konania.

11. Po vrátení vecí vzhľadom na závery odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec opätovne pojednával,

posudzoval nárok žalobcu na základe vykonaného dokazovania a zistil nasledujúci skutkový stav.

12. Medzi stranami sporu nie je sporné, že stavba žalovaného - Z. vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2.
rade je E., ktorý slúži verejnému záujmu. Z rozhodnutia odboru Poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva v Michalovciach zo dňa 23.1.1984 č. Poľ. 448/1984 vyplýva, že týmto rozhodnutím

bolo povolené užívanie stavby: „Michalovce, rozšírenie vodovodnej siete a napojenie vodných zdrojov
Lastomír I“, ktorá sa nachádza v kat. území Michalovce. Užívateľom a prevádzkovateľom stavby sú Vsl.
vodárne a kanalizácie, závod Michalovce, stavba má rozsah: vodné zdroje, úpravňa vody, zásobovacie
a rozvodné potrubie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.1984.13. Z doplnenia dokazovania vyplýva, že vodohospodárske povolenie na výstavbu predmetného
vodohospodárskeho objektu bolo vydané dňa 20.10.1971 Okresným národným výborom, odborom

vodného a lesného hospodárstva v Michalovciach pod č.: Pôd. 8181/1971. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.11.1971. V zmysle tohto rozhodnutia sa jedná o výstavbu investora
Východoslovenské vodárne a kanalizácie s označením: Michalovce- skupinový vodovod, napojenie
zdrojov Lastomír I. V časti rozhodnutia Podmienky povolenie sa v bode 2. uvádza, že povolenie sa
vzťahuje na tieto vodohospodárske zariadenia: širokoprofilované studne v počte 3 ks a čerpacie

stanice studenej vody, surová voda je dopravovaná spoločným potrubím do úpravne vody, celková dĺžka
potrubia 2.140,50 m. Čistá voda z úpravne je dopravovaná do vodojemu Biela Hora výtlačným oceľovým
potrubím o celkovej dĺžke 6.604,69 m. Na strane 4 tohto povolenia sa uvádzajú ochranné pásma v
zmysle § 14 z.č. 11/1955 Zb. I. a II. stupňa okolo vodných zdrojov v nasledovných rozmeroch: ochranné
pásmo I. stupňa 100x 100 m okolo každej studne, pásmo je potrebné ohradiť a zatrávniť. Zakázané je
prevádzať hnojenie. Ochranné pásmo II. stupňa sa stanovuje v polomere 500 m od jednotlivých studní,

hranice pásma je potrebné označiť výstražnými tabuľami, vlastníkov dotknutých pozemkov je potrebné
informovať o dovolenom spôsobe obrábania pôdy v zmysle smerníc Ministerstva zdravotníctva, ktoré
sa tam uvádzajú.

14. Podľa zváženia súdu, pre právne posúdenie veci je rozhodujúci dátum zriadenia tohto

vodohospodárskeho diela na základe uvedeného právoplatného vodohospodárskeho povolenia, čo bolo
dňa21.11.1971,pretožeužvtomčasedošlokobmedzeniuaznemožneniuužívaniapozemkovžalobcov
pod vodohospodárskou stavbou, teda už od začatia stavby vodného diela. V tom čase bol účinný zákon
č. 11/1955 o vodnom hospodárstve, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1955 a zrušený bol zákonom č.
138/1973 o vodách, ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.1975. To bol zákon, ktorý bol účinný v čase, kedy

došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia pre uvedenú stavbu ( 15.2.1984).

15. Podľa §8 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) povolenie
vodohospodárskeho orgánu je potrebné a) na užívanie povrchových vôd, na zachytávanie vôd na
jednotlivých nehnuteľnostiach a na ochranu nehnuteľnosti proti škodlivým účinkom povrchových vôd

iným spôsobom, než ako je uvedené v §§ 6 a 7 ods. 4, ako i na užívanie vôd podzemných;
b) na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd; c) na zriaďovanie
vodohospodárskych diel a zariadení potrebných na účely uvedené pod písm. a) a b).

16. Podľa §26 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) na vykonávanie

prieskumu a prác slúžiacich účelom vodného hospodárstva a pre výkon dozoru na vody, na
vodohospodárske diela a zariadenia môžu osoby, ktoré sa vykážu potvrdením kompetentného orgánu,
vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a vykonávať v nich potrebné práce, prieskum alebo dozor,
pokiaľ nie je na to potrebné povolenie podľa osobitných predpisov. Také osoby sú povinné dbať na to,
aby škoda, pokiaľ sa jej pri týchto prácach nemožno vyvarovať, bola čo najmenšia; spôsobenú škodu

nahradí orgán, ktorý poverené osoby vyslal. Ak nedôjde k dohode o výške náhrady škody, rozhodne sa
o nej v súdnom, poprípade v arbitrážnom konaní. Poverené osoby sú povinné zachovávať tajomstvo o
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti.

17. Podľa §29 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) nehnuteľnosti a

práva, ktoré sú potrebné pre účely ustanovené týmto zákonom alebo pre prístup k vodám za účelom ich
všeobecného užívania, možno vyvlastniť ak nedôjde k dohode o výkupe alebo o užívaní. Vyvlastnením
možnodosiahnuťprechodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,zriadenieprávastavbyalebozriadenie
vecných bremien na nehnuteľnostiach.

18.V zmysle uvedeného vodohospodárskeho povolenia žalobcovia boli obmedzení žalovaným núteným
obmedzením užívania nehnuteľnosti pri výkone práv prevádzkovateľa vodnej stavby a postavením
stavby na cudzom pozemku.

19. Vyššie citovaný zákon neupravoval možnosť náhrady za zriadenie vodohospodárskeho diela na

cudzom pozemku ( ale ani zákona č. 138/1973 Zb.). Pritom ale čl. 20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky
zakotvuje, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.20. Rovnako aj Článok 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ustanovuje, že každá fyzická, alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.
Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje

zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Tieto ustanovenia nebránia právu štátov prijímať
zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov, alebo pokút. Pod pojem užívanie majetku v súlade so
všeobecným záujmom možnosť subsumovať aj oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam vo verejnom
záujme. Tak je to aj v prejednávanom prípade.

21.V prípade núteného obmedzenia užívanie nehnuteľností, ide o presne špecifikované oprávnenia
prevádzkovateľa upravené v zákone o vodách. Pri takzvanom nútenom obmedzení užívania
nehnuteľností zákon v určitom obmedzenom rozsahu dovoľuje zasahovať do vlastníctva vlastníka
pozemku prevádzkovateľovi vodnej stavby a to iba na výkon práv. Tieto oprávnenia prevádzkovateľa
stavby nemajú súkromnoprávnu povahu, pretože ide o verejný záujem, teda nie osobný záujem. Ide tu

o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktoré je dovolené a v súčasnosti
upravené zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V tomto prípade
ide o zákonné legálne vecné bremeno, ktoré je inštitútom sui generis a patrí do okruhu verejného práva.
Podstata zákonných vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho
práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Jedným

z charakteristických znakov, takzvaných legálnych vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy
podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Napriek skutočnosti, že nový zákon ruší zákon
predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich zákonov upravujúce oprávnenia k cudzím
nehnuteľnostiam cestou spätného odkazu stále aplikovateľné. Režim zákonných vecných bremien nie
je totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia zvláštnou úpravou. Nejde však o

úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka o vecných
bremenách. Z toho teda vyplýva, že v prípade, že špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa
režim všeobecnou úpravou občianskeho práva.

22. Na danú problematiku je nutné hľadieť podľa zásady nepravej retroaktivity. Podľa tejto zásady

vyplývajú práva a povinností zo zriadeného vecného bremena, nie z právnej úpravy, na základe ktorej
vznikla, ale zo súčasnej právnej úpravy. Teda pokiaľ súčasná úprava zákon č. 442/2002 by neupravovala
náhradysúvisiacesvýkonomzákonnýchvecnýchbremien,bolobymožnéaplikovaťúpravusúkromného
práva ( teda úpravu vecných bremien podľa ust. § 135 c Občianskeho zákonníka). § 42 ods.6, zákona
č. 442/2002 upravuje náhrady súvisiace s výkonom zákonného vecného bremena vo forme primeranej

jednorazovej náhrady v lehotách tam uvedených.

23. Podľa §20 ods.1 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (účinný od 1.11.2009)
prevádzkovateľ je oprávnený

a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,
rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane
potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a

spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných
a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil
vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,
c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.

24. Podľa §20 ods.4 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (účinný od 1.11.2009) ak je
vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma
ochrany obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené
obmedzenieužívanianehnuteľnosti.Náhradumôževlastníknehnuteľnostiuplatniťuvlastníkaverejného

vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania
nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je
nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď
uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.25. Podľa §42 ods.6 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach oprávnenia k cudzím

nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú
nedotknuté.

26. Zákon č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je „lex specialis“ vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku, čo znamená, že ak je o nejakej otázke komplexná úprava v špeciálnom

zákone, nepoužije sa v tejto oblasti všeobecná úprava.

27. Z uvedeného potom vyplýva, že na vznik, rozsah a právo náhrady za nútené obmedzenia sa bude
výlučne aplikovať iba špeciálna úprava obsiahnutá v zákone č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách. Nie je možné „duplicitne“ použiť aj všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku
o nájme, či o náhradách za zriadenie vecného bremena.

28. V prejednávanom prípade súd posúdil, že nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti pôvodným
vlastníkom pozemkov vzniklo ešte pred účinnosťou zákona č.442/2002 Z.z. (pred 1.11.2002) a to od
21.11.1971 (stavebné povolenie) t.j. za účinnosti z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení
účinnom do 1.4.1975) t.j. odkedy žalovaný v zmysle §26 z.č.11/1955 Zb. reálne vstupoval na ich

pozemky a vykonával na nich potrebné práce, prieskum, stavbu vodného diela, pričom pôvodní vlastníci
pozemkov sa mohli dohodnúť o náhrade škody, ak im v tejto súvislosti nejaká vznikla, prípadne sa so
svojím nárokom mohli obrátiť na súd, resp. arbitráž. Pôvodní vlastníci si v tom čase žiadne práva voči
žalovanému (resp. jeho právnemu predchodcovi) neuplatnili. V súlade s §42 ods.6 zákona č.442/2002
Z.z. zostali tieto práva žalovaného aj po účinnosti tohto zákona (po 1.11.2002) nedotknuté.

29. Nakoľko dovtedajšia právna úprava z.č.11/1955 Zb. neumožňovala poskytnúť vlastníkovi pozemku
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (okrem nároku za vyvlastnenie, či náhradu škody, ktoré
ako vyplýva z dokazovania pôvodní vlastníci neriešili) súd posúdil, že nárok na finančnú náhradu za
nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti im vznikol od účinnosti nového zákona č.442/2002 Z.z., t.j.

od 1.11.2002.

30. K rovnakému záveru o momente vzniku nároku náhrady za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti (t.j. dňom účinnosti zákona č.442/2002 Z.z.) dospeli aj ďalšie súdy v súdnych
rozhodnutiach, ktoré predložil žalovaný a sú súčasťou súdneho spisu.

31. Vzhľadom na uvedené nepochybne má vlastník pozemku v dôsledku výkonu oprávnení
prevádzkovateľa právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti (§20 ods.4
cit. zákona), ktorú si však môže uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v
zákonných, prekluzívnych lehotách, t.j. do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania

nehnuteľnosti a ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo ak
je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď
uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

32. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovia si po prvýkrát mohli právo u žalovaného uplatniť dňom

2.11.2002 (deň nasledujúci po vzniku právnej udalosti - účinnosti zákona č.442/2002 Z.z.) a to v lehote
do jedného roka, t.j. do 2.11.2003, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žalobcovia si v tejto lehote nárok u žalovaného neuplatnili ( písomné dôkazy sú až z mesiacov
7,8,10/2009). Na súde si mohli žalobcovia uplatniť svoj nárok do 6 mesiacov odo dňa, keď si nárok
uplatnili u vlastníka, ak je tento nečinný. Žalobcovia ani v tejto lehote nárok na súde nepodali, pretože

žalobu podali dňa 26.11.2009, teda viac ako 7 rokov po účinnosti zákona a podľa zváženia súdu aj po
prekluzívnej lehote.

33. Prekluzívna lehota predpokladá uplynutie stanovenej lehoty zákonom na uplatnenie práva, v
dôsledku čoho dochádza k zániku práva neuplatneného v stanovenej lehote. Nakoľko k zániku práva

preklúziou dochádza „ex lege“, teda zo zákona, súd k nej prihliada z úradnej moci a tak nie je možné
zaniknutému právu priznať ochranu.34. Súd však vzhľadom na námietku preklúzie zo strany žalovaného posudzoval aj plynutie premlčacej
doby, pričom dospel k tomu záveru, že nárok žalobcov zanikol v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo žalobcov sa mohlo vykonať prvýkrát
dňa 2.11.2002 a preto sa premlčalo dňa 2.11. 2005.

35. V priebehu konania zomrela žalobkyňa v 2. rade a namiesto nej do tohto konania vstúpil jej právny
nástupca C. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 10.8.2017 č.k. 18C/13/2010 súd rozhodol,

že v konaní bude pokračovať s týmto právnym nástupcom žalobkyne v 2. rade. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.9.2017.

36. Pokiaľ žalobcovia v tomto konaní argumentovali tým, že z ich parciel užívaných žalovaným je
zastávaná stavbou len E. a vo zvyšku pozemok nie je zastavaný žiadnou stavbou, súd poukazuje
na rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu o zriadení I. a II. stupňa ochrany vo vodohospodárskom

povolení, ktorý vymedzuje rozsah a podmienky ochrany vodných zdrojov a rozvodov vody ( 3 stude a
úpravňa vody aj s výtlačným potrubím) a preto nie je možné ani v tomto rozsahu tvrdiť, že žalovaný
zaberá väčšiu výmeru pozemku žalobcov neoprávnene. Takéto ochranné pásma sú v súlade s § 14
Zákona č. 11/1955, ktorý bol účinný v čase výstavby uvedených vodných zdrojov a ktorý upravuje, že
v záujme ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných

zdrojov vodohospodársky orgán určí podľa potreby po vykonanom konaní ochranné územia. Preto súd
nedospel k záveru, že žalovaný pozemky žalobcov v rozsahu nad výmeru zabratú vodohospodárskymi
stavbami ( oplotený areál úpravne vody) užíva bez právneho dôvodu. Súd má za to, že jeho postup je v
súlade s cit. zákonom a pozemky takto oplotené sú v ochrannom pásme, teda je daný zákonný dôvod
pre užívanie pozemkov žalobcov v tomto areáli.

37. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol, lebo dospel k tomu záveru,
že žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného,
žalovaný neužíva pozemky žalobcov bez právneho titulu, ale z titulu núteného obmedzenia v dôsledku
výkonu oprávnení prevádzkovateľa vodných stavieb vo verejnom záujme. Žalobcovia si mohli uplatniť

náhradu za nútené obmedzenie užívacieho práva k týmto pozemkom, ale tak neurobili v prekluzívnej
ani premlčacej dobe a preto ich nárok zanikol. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov zamietol ako
právne neodôvodnenú.

38. V súlade s § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku ( z.č. 160/2015 Z.z. ) súd priznal

žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, pretože žalobca bol v tomto konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).