Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/41/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122202703

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122202703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 7Csp/41/2022

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., obaja
právne zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti
žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01

Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 6.472,51 Eur, takto

r o z h o d o l :

2 7Csp/41/2022

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 50 EUR, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcov z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100%
z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

6 7Csp/41/2022

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2022 žiadali, aby im súd priznal primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 6.472,51 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnili
tým, že v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 9Csp/124/2020 boli akožalovaní v postavení spotrebiteľov úspešní. Súd rozsudkom žalobu žalovaného zamietol a zároveň
toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/18/2021 zo
dňa 29.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2021. Žaloba žalovaného o zaplatenie

bola zamietnutá a zároveň súd určil neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách žalovaného. Ak má
primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním primeraného
finančného zadosťučinenia v takej výške, aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu
funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo primerané finančné zadosťučinenie v symbolickej výške
nemôže mať. Pokiaľ ide o zmluvu o splátkovom úvere, bol poskytnutý úver vo výške 43.290 EUR, z

ktorého zaplatili sumu vo výške 8.845,15 EUR. Požadujú sumu, na základe ktorej sa žalovaný chcel na
ich úkor bezdôvodne obohatiť, t.j. sumu 5.272,51 EUR a za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku si
uplatňujú 600 EUR, spolu sumu 1.200 EUR.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcov vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.04.2022, v ktorom
uviedol, že v sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičné
a prejednacie, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich

skutkových tvrdení. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, to znamená, že tá strana sporu, ktorá
z určitých skutočností vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam
predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. V tomto ohľade žalobcovia
bezostyšnepresadzujú,abyvočinimbolavyvodenásankciazato,žesiuplatniliprávozaručenéčlánkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Niet žiadnej pochybnosti o tom, že toto právo podlieha ako právo

majetkovej povahy premlčaniu a nárok žalobcov je v celom rozsahu premlčaný.
3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2022 zotrvali na svojej právnej
argumentácii a uviedli, že v základnom konaní si úspešne uplatnili porušenie práva alebo povinnosti
aj v pozícii žalovaného. Vznesenú námietku premlčania považujú v celom rozsahu za nedôvodnú.
Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu.

Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť a odkázali na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 28Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017. Sumu uplatnenú
vo výške 6.472,51 EUR považovali vzhľadom na postoj žalovaného, množstvo, intenzitu porušenia
spotrebiteľských noriem za evidentne danú. Rovnako poukázali aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3Co/53/2016 zo dňa 04.10.2016, podľa názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže

pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50% sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne
pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:
5. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov číslo konania 9Csp/124/2020-191 zo dňa 25.03.2021 súd

vo výroku číslo I. zastavil konanie v časti prevyšujúcej nárok žalobcu- v tomto spore žalovaného na
zaplatenie. Vo výroku číslo II. žalobu žalovaného zamietol. Vo výroku číslo III. určil zmluvnú podmienku
nachádzajúcu sa v zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom dňa 22.05.2014 v bode 2., ods. 2. v znení: Poplatok za upomienku vo výške 25 EUR
za každú vystavenú upomienku je neprijateľný a v bode IV. svojho výroku určil zmluvnú podmienku

nachádzajúcu sa v zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými
ako dlžníkmi dňa 22.05.2014 v bode 3., ods. 4. v znení: Došlé sumy sa použijú najskôr na úhradu
splatných nákladov, poplatkov a úrokov z omeškania, úrokov a istiny, a to v tomto poradí, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania 22CoCsp/18/2021-235 zo
dňa 29.06.2021 bolo pripustená, aby z konania na strane žalobcu vystúpila obchodná spoločnosť

Slovenská sporiteľňa a.s. a vstúpila obchodná spoločnosť EDYPLUS s.r.o. Bol potvrdený rozsudok
okrem výroku I. a náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal. Rozhodnutie vydané v senáte
9Csp/124/2020 nadobudlo právoplatnosť 16.07.2021.
6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 28.09.2022 žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Poukázal na to, že žalobcovia sa úspešne bránili nároku žalovaného v predchádzajúcom súdnom

spore a v súlade s § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa im vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Uviedol, že jeho výška je vždy vecou úvahy súdu. Právna zástupkyňa žalovaného
žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na porušenie povinnosti žalobcov ako dlžníkov z úverovej zmluvy,
keď nezaplatili žalovanému ako veriteľovi ani tretinu istiny poskytnutého úveru. Bola toho názoru, že
im nevznikol žiaden nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Zotrvala na vznesenej

námietke premlčania uplatneného nároku, navrhla v tomto spore vypočuť žalobcov k výške primeraného
finančného zadosťučinenia a žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie

hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve
citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu

z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

9. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007
Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je.

Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku
takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

10. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

11. Súd je toho názoru, že základ nároku žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie je daný,
pričom má základ v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou

9Csp/124/2020, v ktorom žalobcovia v pozícii spotrebiteľov boli úspešní a úspešne sa domohli svojich
práv voči nároku žalovaného ako dodávateľa. Rozhodnutie Okresného súdu Prešov pod spisovou
značkou 9Csp/124/2020 bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu Prešov 22CoCsp/18/2021 zo dňa
29.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.07.2021. V prvotnom konaní pred súdom 1. inštancie
boli žalobcovia v pozícii žalovaných, pričom konanie súd vo výroku číslo I. zastavil, vo zvyšnej časti

žalobu žalovaného o zaplatenie zamietol a určil dve zmluvné podmienky v zmluve o splátkovom úvere
zo dňa 22.05.2014 v časti poplatok za upomienku vo výške 25 EUR a v časti zápočtu platieb, že
došlé sumy sa použijú najskôr na úhradu splatných nákladov, poplatkov, úrokov z omeškania, úrokov a
istiny za neprijateľné. Je preto možné konštatovať, že žalobcovia v predchádzajúcom súdnom konaní9Csp/124/2020 sa ako spotrebitelia úspešne bránili proti nároku dodávateľa. Žaloba žalobcov má tak
podklad v zákonnom ustanovení § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie voči tomu, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom zodpovedá. Súd považuje aj vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovaného za nedôvodnú. Súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu Košice spisová značka
1Co/704/2015 zo dňa 18.01.2017, v ktorom odvolací súd v obdobnej veci konštatoval, že premlčacia
doba ohľadne nároku nemohla uplynúť, pretože toto právo vzniká až na základe rozhodnutia súdu.

Obdobný právny záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 2Co/137/2016 zo dňa
24.05.2017. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobcovia neboli v procesnej pozícii žalobcu a
nedošlo z ich strany k úspešnému uplatneniu práva, je potrebné poukázať na predchádzajúce konanie
9Csp/124/2020, kde žalobcovia boli v postavení žalovaných a súd konštatuje, že voči dodávateľovi
sa úspešne bránili. K obdobnému právnemu názoru, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku,
je tento predpoklad naplnený aj vtedy, ak sa nároku spotrebiteľ domôže v rámci procesnej obrany

proti nároku uplatneného dodávateľom a tento záver vyplýva z viacerých rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove, napríklad Krajský súd v Prešove 22Co/192/2016 zo dňa 30.11.2017, 4Co/59/2019 zo dňa
27.02.2020, ako aj rozhodnutia 7Cdo/125/2019 zo dňa 27.02.2020. Žalovaný bol v pôvodnom konaní
subjektom, ktorý si voči žalobcom uplatnil nárok, voči ktorému sa žalobcovia v pôvodnom konaní v
postavení žalovaných úspešne voči nemu bránili a voči nemu smerovali všetky svoje námietky. Žalovaný

je preto subjektom, voči ktorému si žalobcovia môžu uplatniť primerané finančné zadosťučinenie a podľa
názoru súdu tak aktívna, ako aj pasívna vecná legitimácia je v tomto spore daná. Základ nároku je tak
daný, samotná výška primeraného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu.
12. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého

konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň ho treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom
a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že určením neprijateľnej
zmluvnej podmienky je možné predpokladať, že dodávateľ ďalej v takomto konaní nebude pokračovať.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto vždy závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritériá, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a
sankčná funkcia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017 citované
ustanovenie má plniť satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,

kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý
práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý
citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom. Pod úspešné platenie porušenia práva

alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa
konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu, z
bezdôvodnéhoobohateniaalebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenejzmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
13. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, súd v tomto prípade priznal žalobcom

sumu vo výške 50 EUR, ktorú v celom rozsahu považoval za dôvodnú. Súd za významnú skutočnosť
pre svoje rozhodnutie považoval to, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX
zo dňa 22.05.2014 bol žalobcom poskytnutý zo strany žalovaného úver vo výške 43.290 EUR, pričom
žalovanému, čo nebolo spornou skutočnosťou, žalobcovia zaplatili sumu iba vo výške 8.845,15
EUR. Je možné konštatovať, že žalobcovia tak žalovanému nezaplatili ani jednu tretinu poskytnutej

istiny spotrebiteľského úveru. Za týchto okolností súd považuje v príkrom rozpore s dobrými mravmi,
s princípom slušnosti a spravodlivosti, aby žalobcom ako dlžníkom z úverovej zmluvy, ktorí svoju
povinnosť na základe Zmluvy o úvere zo dňa 22.05.2014 porušili, úver riadne a včas neuhrádzali,
priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške 6.472,51 Eur. V neposlednom
rade je potrebné poukázať aj na skutkové tvrdenia v žalobe, že za každú neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorú súd v základnom konaní vyhlásil za neprijateľnú, požadujú sumu vo výške 600 EUR
a to bez bližšieho zdôvodnenia, ako žalobcovia k uvedenej sume dospeli. Súd tak priznal sumu vo
výške 50 EUR, ktorú v celom rozsahu považuje za dôvodnú. Zároveň súd, keďže ide o spoločný
záväzok manželov z úverovej zmluvy, ako to vyplynulo z pripojeného spisu, z ktorého je uplatňovanýnárok, súd zaviazal žalovaného zaplatiť túto sumu primeraného finančného zadosťučinenia spoločne a
nerozdielne obidvom žalobcom ako manželom. Zároveň je potrebné vychádzať z konkrétneho prípadu
pri priznávaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie, pričom súd zdôrazňuje, že ide o inštitút,

ktorý v žiadnom prípade nemá slúžiť spotrebiteľom v úmysle získať bezdôvodné obohatenie alebo
obohacovať sa na úkor dodávateľa. V tomto kontexte je potrebné prihliadať aj na samotného dodávateľa,
ktorý z ich strany nemá zaplatenú ani istinu poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré boli dané
do dispozičnej sféry žalobcov. Z tohto dôvodu súd priznal túto sumu a v prevyšujúcej časti žalobný
návrh žalobcov ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd nevykonal navrhnutý dôkaz zo strany právnej

zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28.09.2022 a to návrh na vypočutie žalobcu
v 1. a 2. rade. Tento dôkaz súd považoval za nehospodárny, neúčelný, ktorý by privodil odročenie
pojednávania, navyše vypočutie samotných žalobcov k výške primeraného finančného zadosťučinenia,
keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a konkrétnych okolností
prípadu , nepovažoval súd v tomto spore za dôvodný. Preto tento návrh na doplnenie dokazovania v
celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Z dôvodovej správy k ustanoveniu §
255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium
priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 CSP dodal, že podľa kritéria úspechu
v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy

súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v
požadovanejvýške.Nietakýchkoľvekpochybnostíotom,ževprejednávanejvecivýškanárokužalobcov
závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v
súčasnosti § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 CSP zakladá priznať náhradu trov konania

v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z
tohto dôvodu žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

6 7Csp/41/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.