Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222212174
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7222212174.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o
maloletú I. C. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice dieťaťa rodičov: L.. F. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. O. č. XXX zastúpenej JUDr. Janou
Zimmermannovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Triede KVP č. 1 a L..

O. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. O. č. XXX t. č. v N. č. XXXX v konaní o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.
17P/169/2022-34 z 30.12.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti s oprávnením maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazať prispievať na výživu maloletého dieťaťa 300,- Eur
mesačne. Zároveň sa domáhala úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že nie sú splnené základné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu matky a sociálneho šetrenia vyplynulo, že matka

zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú reálne od 7.12.2022, s čím otec súhlasil a matke v
starostlivosti o maloletú nebránil. Matkou uvedené okolnosti nemožno vyhodnotiť tak, že opodstatňujú
naliehavú potrebu operatívneho zákroku zo strany súdu, ktorý neznesie odklad a zverenie maloletého
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením. Zároveň sa domáhala zaviazať otca
prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300 Eur mesačne. Nariadiť rodičovi platiť výživné
neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú

okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie je zabezpečovaná. Táto skutočnosť v konaní nebola
osvedčená. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 7.12.2022. Zo záverov sociálneho šetrenia
vyplynulo, že otec uhradil matke na maloletú výživné vo výške 100 Eur. Taktiež jej zaslal sumu 40
Eur, čo matka považuje za vyplatený prídavok na dieťa. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil návrh
matky v tejto časti za nedôvodný. Z rovnakých dôvodov považoval za nedôvodný i návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletou. Poukázal na závery sociálneho šetrenia,

z ktorého vyplynulo, že otec sa s maloletou kontaktuje. Matka v zmysle jej vyjadrenia otcovi v styku
s maloletou nebráni s tým, že tento sa bude realizovať v jej prítomnosti s čím otec súhlasil. Keďže
tomto prípade absentovala naliehavá potreba úpravy rodičovských práv a povinností nariadením
neodkladného opatrenia návrh zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 11 ods. 1, § 1, § 2 ods. 1 a 2,
§ 360 ods. 1 a 2, § 363, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP)
a § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1,2 a § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z

Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP
a§62ods.1CMPanavrhla,abyodvolacísúdzmeniluzneseniesúduprvejinštancietak,žejejnávrhuna
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Uznesenie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne,

a to najmä z dôvodu, že súd pri rozhodovaní nijako nevyhodnotil a nebral v úvahu dôkazné prostriedky
predložené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to lekárske správy a potvrdenie o príjme
otca. Preto nedostatočne posúdil a vyhodnotil osobu mal. I. a jej nepriaznivý zdravotný stav, osobu
otca a priznanie otca k impulzívnemu hrubému správaniu voči maloletej, ktorá sa ho následne bojí,
čistý príjem otca cca 1.700 Eur. Taktiež vec nesprávne právne posúdil, pretože vzal do úvahy len

vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý nedostatočne vykonal šetrenie. Kolízny
opatrovník sa neopýtal otca na zdravotný stav dieťaťa a jeho potrebu užívať lieky, epilepsiu dieťaťa a jej
prejavy, potrebu dychových cvičení a stimulácie reči, obmedzenia v prijímaní stravy a hygieny, na režim
spánku dieťaťa a nespavosť dieťaťa, skutočnosť, či ostával s mal. I. aj sám počas noci, alebo viac dní
za sebou. Matka zastávala názor, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
neposkytol nevyhnutnú ochranu mal. dieťaťa, ale naopak absenciou nariadenia neodkladného opatrenia

ohrozuje maloletú v jej právach, priaznivom zdravotnom stave, priaznivom vývoji a nevyhnutnej výžive.
Bola presvedčená, že aj s odkazom na všetky dôvody uvedené v jej návrhu je daná výnimočnosť
prípadu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bez dočasnej úpravy právnych pomerov na
strane rodičov budú práva, zdravie a priaznivý vývoj mal. I. ohrozené. V ďalšom uviedla, že mal. I.
ako predčasne narodené dieťa má zdravotné komplikácie : epilepsiu, atopický ekzém, intoleranciu na

kravské mlieko, opakujúce sa urologické a gynekologické problémy. Býva často chorá. Momentálne
sa pridružilo, že mal. I. má aj nízku hodnotu reumatických ukazovateľov v krvi. Preto musí pravidelne
užívať lieky, podporné vitamíny a doplnky stravy, mať vyváženú a nutrične bohatú stravu, byť sledovaná
lekárskymi špecialistami, robiť dychové a rečové cvičenia, používať špeciálnu kozmetiku a mať domácu
a psychickú pohodu, kľud, stabilitu a predvídateľnosť rodičovských reakcií. Otec ale nerešpektuje jej

stav a potreby, jeho správanie je agresívne, mal. dieťa trestá, má násilné rodičovské praktiky, ktorými
dieťa bezprostredne ohrozuje na jej mentálnom a v súvislosti s tým aj fyzickom zdraví. Otec ignoruje
rady lekárov a je toho názoru, že mal. dieťaťu nie je potrebné dávať lieky, rozmaznávať ju v jedle
a spaní, ale je potrebné k nej pristupovať tvrdo, potrestať ju, vyhrážať sa jej bitím, vzbudzovať v nej
strach, či ponižovať a vysmievať sa jej. Otec sa pri psychologickom vyšetrení Mgr. U. U. priznal, že jeho

správanie je impulzívne hrubé ako voči manželke, tak aj voči dcére, ktorá sa ho následne bojí. Aj mal.
I. pri šetrení kolíznym opatrovníkom uviedla, že otec už s nimi nebýva, lebo bol zlý k mamke a k nej.
Otec pri šetrení kolíznym opatrovníkom uviedol, že svoju dcéru ľúbi, nijako by jej neublížil a nemá v
úmysle jej škodiť. Tvrdenie otca je v rozpore s jeho priznaním sa k impulzívnemu hrubému správaniu
k dieťaťu, ktoré sa ho následne bojí. Otec pri šetrení neuviedol, že sa o mal. I. postaral a uspokojoval

jej potreby aj bez jej prítomnosti, že s mal. I. ostával sám počas noci, alebo viac dní za sebou, že si je
plne vedomý nepriaznivého zdravotného stavu dcéry a obmedzení z toho vyplývajúcich. Mal. I. má len
4,5 roka, preto nemožno predpokladať, že by vedela na svoje potreby pri jej dlhšej neprítomnosti, či jej
neprítomnosti cez noc otca upozorniť. Je preto opodstatnený záver, že stav ohrozenia mal. dieťaťa by
nastal najmä v prípade, ak by ho otec vzal bez jej vedomia, ani na noc ju nepriviedol k nej a dieťa by

ostalo viac dní, či aj počas noci u otca bez jej prítomnosti. Je nesporné, že jej dlhšia neprítomnosť, či
neprítomnosť cez noc, by mohla mať následky na zdraví mal. dieťa. Domnievala sa, že tieto následky
by vzhľadom na osobu a zdravotný stav mal. dieťaťa mohli byť aj nezvratné, či ťažko napraviteľné, preto
verí v primeranú a potrebnú ingerenciu súdu neodkladným opatrením. Uviedla, že pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia v časti výživného súd prvej inštancie pochybil, keď nenariadil otcovi

platiť výživné. Uspokojil sa s tvrdením kolízneho opatrovníka, ktorému otec povedal, že poslal matke
dieťaťa 100 Eur a konštatoval, že výživné v nevyhnutnej miere je otcom uhrádzané. Týmto rozhodnutím
ponechal celú finančnú záťaž starostlivosti o výživu a potreby mal. dieťaťa výlučne na ňu, pretože
neexistuje právne záväzné rozhodnutie, ktoré by otca zaväzovalo čokoľvek jej platiť a akékoľvek plnenie
otca sa tak stalo dobrovoľným. Je nesporné, že mal. I. nemá len bežné výdavky, ale pre nepriaznivý

zdravotný stav ich má zvýšené. Potreby a výdavky vyčíslila na cca 684 Eur a tieto výdavky otec
nespochybnil. Taktiež bolo nesporné, že otec dosahuje nadštandardný čistý mesačný príjem cca 1. 700
Eur. Konštatovala, že 600 Eur ostáva otcovi mal. I. na uspokojovanie len jeho vlastných potrieb pri jeho
mesačných výdavkoch cca 1.100 Eur. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku 383,80 Eur, ktorý
celý musí využiť na zabezpečenie potrieb mal. I.. Na zabezpečenie vlastných potrieb jej neostáva žiadna

suma. Prežíva len s finančnou podporou svojich rodičov.

4. Matka predložila listinu preukazujúci čistý príjem otca v období od 12/2021 do 11/2022 vo výške
25185,63 Eur, t. j. 2098,75 Eur mesačne. Otec si taktiež ponecháva aj daňový bonus na dieťa vo výške70 Eur mesačne. V prílohe predložila opis mzdového listu otca zo súdneho spisu OS Košice II sp. zn.
43P/168/2022.

5. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len CMP).

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP, na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak jej potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66
CMP a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že matka v návrhu neosvedčila
naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov v rodine, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah

súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky
uplatnenými v odvolaní, ktoré zdôraznila už v podanom návrhu a matka ich v priebehu odvolacieho
konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

12. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere
o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci, nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu,
v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako ich bude hodnotiť a aké skutkové
zistenie z nich vyvodí, preto jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sú údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách
predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Neobstoja preto odvolacie námietky
matky o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, či námietky týkajúce sa nesprávneho
právneho posúdenia veci. Úvahy súdu prvej inštancie správne vychádzajú z obsahu spisu a samotného
návrhu matky, pričom hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorý je v rozpore s názorom matky, nemôže byť vadou konania majúcou
za následok nesprávnosť rozhodnutia. Z charakteru inštitútu neodkladného opatrenia je nepochybné,
že pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť dodržaný postup stanovený pre dokazovanie. Avšak
uvedená definícia nariadenia neodkladného opatrenia nedáva súdu možnosť rozhodnúť len na základe

ničím neodôvodnených tvrdení jedného z účastníkov konania, a to v zmysle návrhu tohto účastníka.
Za určujúce kritérium pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je stále najlepší
záujem dieťaťa, avšak v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa nemožno zamieňať so
subjektívnymi predstavami rodičov o tom, aká forma starostlivosti je pre dieťa tou najvhodnejšou.

13. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci rovnako ako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že podmienky pre dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie sú splnené
nakoľko maloleté dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho výchovu
a výživu. Matka neosvedčila, že by otec reálne ohrozoval súčasné nastavenie pomerov v rodine,spôsoboval v rodine neistotu a narúšal maloletému dieťaťu pocit jeho bezpečia do takej miery, aby
to opodstatňovalo potrebu naliehavého zosúladenie faktického stavu so stavom právnym. Je potrebné
rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a

kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Inými
slovami samotná okolnosť, že mal. dieťa sa nachádza v starostlivosti matky, keď otec tento faktický
stav rešpektuje, pričom sa ani nezapája do starostlivosti o maloleté dieťa, nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na nariadenie matkou žiadaného neodkladného opatrenia, nakoľko ide o inštitút, ktorého
uplatnenie prichádza do úvahy skutočne len vo výnimočných prípadoch. Výnimočnosť daného prípadu

nie je daná ani predloženými lekárskym správami o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, tak ako
sa domnieva matka. Predložené lekárske správy potvrdzujú zdravotný stav maloletého dieťaťa od
roku 2018. Odvolací súd nespochybňuje zdravotný stav maloletého dieťaťa, nie je však dôvodom na
nariadenie neodkladného opatrenia. Z preskúmavaného spisu nevyplynulo, že príčinou nepriaznivého
stavu maloletého dieťaťa je práve otec, resp. že k zhoršeniu zdravotného stavu mal. dieťaťa prispelo
správanie otca. Napokon rodičia žili v spoločnej domácnosti, zabezpečovali starostlivosť o mal. dieťa

do 7.12.2022 a matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala ihneď po opustení spoločnej
domácnosti otcom dňa 8.12.2022 a teda z jej návrhu možno vyvodiť, že otec sa opísaným správal počas
ich spolužitia.

14. Pokiaľ ide o určenie výživného, odvolací súd poukazuje na to, že podmienkou pre nariadenie

neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do
pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečenie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletej
I., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom vyplývajúcemu zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine.
Tvrdenie, že jeden z rodičov si neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu, sama o

sebe neosvedčuje nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, teda určenie výživného v nevyhnutnom
rozsahu. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii,
v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojené ani v nevyhnutom rozsahu. Matka v prejednávanom prípade
žiadnym spôsobom neosvedčila, že by bola ohrozená výživa mal. dieťaťa, ani to, že sa otec žiadnym
spôsobom nepodieľa na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa. Opodstatnenosťou nákladov na

výživu mal. dieťaťa v súvislosti s jeho vekom ako i zdravotným stavom, na ktoré matka poukazovala
budú predmetom dokazovania vo veci samej.

15. K odvolacej argumentácii matky vo vzťahu k zamietnutiu jej návrhu na úpravu styku otca s mal.
dieťaťom odvolací súd uvádza, že doposiaľ styk otca s mal. dieťaťom upravený nebol. Rodičia žili

v spoločnej domácnosti a zabezpečovali starostlivosť o mal. dieťa do 7.12.2022, pričom matka dňa
8.12.2022 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. dieťaťu. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú
narušené a konfliktné, čo má za následok v súčasnosti ich neschopnosť dohodnúť sa na podstatných
otázkach týkajúcich sa mal. dieťaťa. Z návrhu matky však nevyplynulo, že by sa otec domáhal úpravy

styku s maloletým dieťaťom ( mimo domácnosti matky a bez jej prítomnosti na viac dní ) od ukončenia
ich spolužitia, naopak otec sa s maloletým dieťaťom nevie stretávať z dôvodu pracovnej vyťaženosti
a súhlasil s podmienkami matky. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a
povinnosti patria obidvom rodičom, ak rodičia žijú spolu, predpokladá sa že ich vykonávajú v zásade
spoločne na základe vzájomnej dohody a v záujme mal. dieťaťa, ak nežijú spolu a nedôjde k dohode

rodičov, o výkone rodičovských práv rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého
dieťaťa. Aj rodič, s ktorým dieťa nebýva (nebolo mu súdom zverené do osobnej starostlivosti), má právo
v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, na starostlivosti o dieťa a na budovaní
citových a rodinných väzieb, keďže stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto
vzťahu vyplývajúcimi. Odvolacia argumentácia matky, že nenariadením neodkladného opatrenia bude

ohrozený priaznivý vývoj maloletého dieťaťa nie je dôvodná pretože dieťa sa nachádza v starostlivosti
matky a otec žiadnym spôsobom do starostlivosti nezasahuje a súhlasil so stretávaním sa s dieťaťom
za prítomnosti matky, považoval odvolací súd za nedôvodnú.

16. K pochybnostiam matky vo vzťahu k správe kolízneho opatrovníka odvolací súd považuje za

potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 73 ods. 2 písm. b/ a ust. § 90 ods. 4 písm. a/ zák.č. 305/2005
Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, miestne príslušným priamo zo zákona na
vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine je úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, v obvode ktorého má maloleté dieťa obvyklý pobyt. Tento úrad je priamo zozákona miestne príslušný na vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka v danom konaní. Na plnenie
týchto úloh disponuje príslušný úrad pracovníkmi, ktorí sú osobitne odborne pripravení vykonávať takto
určené úlohy, vždy pritom chránia záujmy maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na vplyv, názory,

predstavy, či zásahy rodičov alebo iných subjektov. V tejto súvislosti musí kolízny opatrovník konať
profesionálne a byť odolný voči takýmto vplyvom. Odvolací súd zdôrazňuje, že úrad má zákonnú
povinnosť zastupovať výlučne záujmy dieťaťa a nie niektorého z rodičov (§ 61 Zákona o rodine), preto
jej výhrady ohľadom kolízneho opatrovníka vzhľadom na vyššie uvedené nie sú dôvodné. Taktiež
je potrebné podotknúť, že otázky vo vzťahu k starostlivosti o dieťa a jeho výživy budú predmetom

dokazovania.

17. Podľa odvolacieho súdu niet dôvodu neodkladným opatrením bez vykonania riadneho dokazovania
a možnosti zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania zasahovať v tomto štádiu do výkonu
rodičovských práv a povinností. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd totiž nemusí a pre krátkosť
času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci

samej. V prebiehajúcom konaní o rozvode manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
bude vykonané dokazovanie, budú náležite zistené všetky skutočnosti, obaja rodičia budú môcť
dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje. Vzhľadom k tomu, že ani z obsahu spisu nevyplývajú
také skutočnosti, ktoré by v tomto štádiu konania odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov
účastníkov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387

ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením,
pričom na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).