Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/296/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202355
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1516202355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a

sudcov JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu Poľnohospodárska Pôda
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, zastúpeného LawService, s.r.o., so sídlom
vo Zvolene, Stráž 223, proti žalovaným 1/ I. G., bývajúcej v D., H. XX, 2/ S. M., bývajúcej v D., H. XX, obe
zastúpenéJUDr.PeterHavlíkadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomvNitre,Damborského13,ourčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/119/2016, o
dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2021 sp. zn. 7Co/31/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a mieta.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 27. mája č. k.
19C/119/2016-163 zamietol žalobu a žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že bol výlučným vlastníkom
pozemku registra „C“ evidovaná na mape určeného operátu nachádzajúcej sa v k. ú. U., obec U., okres
D., zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX, druh
pozemku: orná pôda o výmere 1936 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosť“). Žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu

žaloby dôvodiac, že právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/1544-4 z 5. apríla 2016 došlo k vyvlastneniu pozemkov v prospech
spoločnosti MH Invest, s.r.o. Účelom zmeny žaloby bolo určiť, komu má byť vyplatená náhrada za
vyvlastnenie pozemkov. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. nadobudla pozemok v čase, kedy bola v katastri
nehnuteľností zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní, teda výrok právoplatného rozsudku bol
záväznýajpreňu,bezohľadunato,čibolastratoukonania.Vzhľadomktomu,ženávrhnazmenužaloby
bol podaný pred doručením žaloby protistrane, v súlade s ustanovením § 141 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd konal o takto zmenenej žalobe bez rozhodovania o
pripustení zmeny žaloby. Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
súd uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že bol vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu
vydania rozhodnutia o vyvlastnení, mal za preukázaný, nakoľko v prípade úspechu v tomto konaní by
žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Súd prvej inštancie sa zaoberal vecou
samou, teda či žalobca bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti ku dňu vyvlastnenia a dospel k záveru, že
žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nikdy nestal.

Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžrk/2/2018 z 27. júna 2018 a
sp. zn. 10Sžrk/8/2017 z 19. júna 2018, v ktorom kasačný súd obdobnú situáciu vyhodnotil ako dodatočnú
právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho
práva na základe stranami uzatvorenej kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvejinštancie odôvodnil úspechom žalovaných 1/ a 2/ v konaní, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa v
zmysle § 257 CSP v prejednávanom spore nevzhliadol.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 29. apríla 2021 sp. zn. 7Co/31/2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným
1/ a 2/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací
súd uviedol, že z rozhodnutia o vyvlastnení nepochybne vyplývalo, že sporná nehnuteľnosť bola
vyvlastnená, preto žalobca už logicky nemohol mať záujem na požadovanom určení a žiadal tak určiť,

že bol vlastníkom v čase vyvlastnenia, aby mu v prípade vyhovenia nároku, bola vyplatená náhrada
za vyvlastnenie. Vychádzal z toho, že právny predchodca žalovaných neplatne odstúpil od kúpnej
zmluvy a v prípade neplatnosti odstúpenia by bol práve on vlastníkom danej nehnuteľnosti. Odvolací
súd dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že v danej veci je daný naliehavý
právny záujem žalobcu na určení, že bol vlastníkom v čase vyvlastnenia. Rozsudok súdu určujúci
vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia by žalobcovi umožnil vyplatenie náhrady za

vyvlastnenie titulom vlastníctva k vyvlastnenej nehnuteľnosti, preto jeho naliehavý právny záujem na
takomto určení možno považovať legitímny. V danom prípade evidentne nešlo o určenie vlastníckeho
práva do minulosti, žalobca sa toho ani nedožadoval, a teda nežiadal, aby bol zapísaný na list vlastníctva
ako aktuálny vlastník vyvlastnenej nehnuteľnosti. Z obsahu zmeneného žalobného návrhu vyplývalo,
že žalobca sa snažil dosiahnuť, aby bolo v súlade s uvedeným rozhodnutím správneho orgánu určené,

že mu ako vlastníkovi vyvlastneného pozemku má byť vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Bolo zrejmé,
že dôvodom zloženia náhrady do úschovy bolo prebiehajúce súdne konanie, predmetom ktorého
bolo určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré konanie má vplyv na to, komu má
byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku. V prípade kladného výsledku predmetného sporu,
by bolo právne postavenie žalobcu pri uplatnení nároku na vyplatenie náhrady zloženej v úschove

v Slovenskom pozemkovom fonde istejšie. Odvolací súd doplnil, že obdobný právny záver ohľadne
naliehavého právneho záujmu Krajský súd v Nitre prijal napríklad aj v konaniach vedených pod sp. zn.
12Co/262/2018, 12Co/145/2019, 7Co/207/2019, 7Co/212/2019, v ktorých sa vysporiadal s danosťou
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pokiaľ v iných obdobných prípadoch iné senáty
odvolacieho súdu (napr. sp. zn. 6Co/63/2018, 8Co/297/2018, 9Co/62/2019) vyjadrili iný právny názor

týkajúci sa absencie naliehavého právneho záujmu žalobcov, odvolací súd prejednávajúci danú vec
sa s tými závermi nestotožnil a v podrobnostiach poukázal na vlastné posúdenie danosti naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Týmto právnym názorom sa senát odvolacieho súdu odlíšil
od právneho názoru prezentovaného v rozhodnutiach odvolacieho súdu sp. zn. 6Co/63/2018 zo 27.
júna 2018 a sp. zn. 8Co/279/2018 zo 7. marca 2019. Určeniu vlastníckeho práva tak, ako sa ho

žalobca po zmene žaloby domáhal, bráni nemožnosť plnenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/3/2018, sp. zn. 6Sžrk/4/2018,
sp. zn. 3Sžrk/5/2017 a sp. zn. 10Sžrk/8/2017, ktoré kasačnú sťažnosť zamietli s odôvodnením, že
vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je
zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou

investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky, je zmluvná voľnosť vlastníka pozemku,
kuktorémusaviažepredkupnéprávoštátuobmedzenápriamozozákona.Tátoskutočnosťnespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale dodatočnú nemožnosť plnenia záväzku. Neprihliadnutie okresného úradu v
konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného
práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z

tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá
má vplyv na povolenie vkladu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po
uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný
skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové a právne zmeny,

ktoré bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. So závermi uvedenými vo vyššie
citovaných rozhodnutiach dovolacieho súdu sa odvolací súd stotožnil. Z uvedeného bolo zrejmé, že
pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej
zmluvy vzniklo štátu predkupné právo k spornému pozemku, a to priamo zo zákona dňom schválenia
návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou 8. júla 2015. Ako konštatoval kasačný

súd (vo vyššie uvedených rozhodnutiach), ak v prípade po uzavretí kúpnej zmluvy a pred rozhodnutím
správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné právo, je správny
orgánpovinný natotopredkupnéprávoprihliadať.Uvedenáskutočnosťnespôsobujeneplatnosťzmluvy,
ale bráni jej realizácii a tým nastáva právna nemožnosť dohodnutého plnenia. Vznik predkupného právaštátu predstavuje trvalú prekážku, keďže v danej veci došlo k uplatneniu a výkonu tohto predkupného
práva. Na základe uvedeného sa plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo 17. júna 2015 v znení dodatku č.
1 zo 17. júla 2015 stalo nemožným a povinnosť právneho predchodcu žalovaných plniť tak zanikla podľa

§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca
by nemohol byť vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia sporného pozemku. Odvolací súd sa nestotožnil
s argumentmi uvedenými žalobkyňou v podanom odvolaní a závery súdu prvej inštancie považuje za
správne. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť a
dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ a § 421
ods. 1 písm. c/ CSP (nesprávne označené § 124 ods. 1 CSP; malo byť § 421 ods. 1 písm. a/ CSP).

4. Dovolanie v časti namietajúceho ustanovenia § 420 písm. f/ CSP zdôvodnil nesprávnym procesným

postupom porušujúcim právo na spravodlivý proces. Mal za to, že nesprávny procesný postup súdu
spočíva v nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyrovnávajúceho sa so všetkými
podstatnými a relevantnými argumentami. Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle dovolacieho
dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (nesprávne žalobcom označený ako § 421 ods. 1 písm. c/
CSP) vidí žalobca pri riešení otázky „vecnoprávne a záväzkovoprávne účinky zmluvy“, pri ktorej sa

odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (od rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/184/2005, sp. zn. 1Sžr/15/2012). Odvolací súd sa podľa jeho
názoru odklonil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“), keď vo svojom rozhodnutí v podstate stotožnil vecnoprávne a obligačnoprávne účinky kúpnej
zmluvy. To, že nedošlo k povoleniu vkladu (kvôli predkupnému právu štátu) znamená, že nenastali

vecnoprávne účinky (vlastnícke právo nebolo zapísané do katastra). Uvedené skutočnosti však nebránia
súdu skúmať, či nastali obligačnoprávne účinky zmluvy. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom
podľa§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP, dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie následkov spojených s
prípadným porušením predkupného práva. Podľa jeho názoru dosiaľ nebola riešená otázka „dodatočná
nemožnosť plnenia v dôsledku vzniku predkupného práva štátu“. Dovolací súd doposiaľ riešil len

dôsledkyprípadnéhoporušenia (vecného)predkupnéhopráva(akýmjeipredkupnéprávoštátu),ktorým
je možnosť osoby oprávnenej z predkupného práva domáhať od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na
predaj, alebo jej zostane predkupné právo zachované (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Uviedol,
že dodatočná nemožnosť je pri predkupnom práve vylúčená. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ
žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť v celom rozsahu a súčasne v zmysle § 444 ods. 2 CSP navrhol

odloženie právoplatnosti dovolaním napadnutého rozsudku.

5. Žalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok krajského súdu považujú
za skutkovo a právne správny. Nesúhlasili s vytýkaným arbitrárnym zdôvodnením odvolacieho súdu,
odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcich z ustanovenia § 220 ods.

2 CSP. Žalované sa v plnom rozsahu stotožnili s právnym názorom súdu, podľa ktorého od vzniku
zákonného predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999Z.z., ktoré vzniklo k časti
predmetu sporu dňa 8. júla 2015 schválením osvedčenia o významnej investícií vládou Slovenskej
republiky bola zmluvná voľnosť žalobcu obmedzená priamo zo zákona. Dovolateľ sa na základe zmlúv
nemohol stať vlastníkom sporného pozemku a tak ním nemôže byť ani ku dňu jeho vyvlastnenia a

preto bola žaloba nedôvodná. Námietka dovolateľa o nesprávnom posúdení následkov spojených
s porušením predkupného práva a námietka dovolateľa o odklone odvolacieho súdu od ustálenej
praxe odvolacieho súdu s poukazom na citované rozhodnutia je nedôvodná. Záverom uviedli, že
neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali návrh dovolateľa na odklad
právoplatnosti rozhodnutia. Navrhli dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť a uplatnili si náhradu

trov dovolacieho konanie v plnom rozsahu.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na
rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia

pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,
že dovolanie je prípustné, ale nedôvodné.7. Posúdením návrhu dovolateľa o odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia najvyšší
súd nezistil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia § 444 ods. 2 CSP, a preto v
súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup

z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS
158/2022, IV. ÚS 442/2022).

8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého

je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a
rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky
procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

9. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných

prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.

ÚS 550/2012).

10. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

11. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

13. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené

v podanom dovolaní.

14. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I.
ÚS 26/94).

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava

priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, sp. zn. III. ÚS
47/2019, sp. zn. 4Cdo/140/2019 alebo sp. zn. 4/Cdo/120/2019).

17. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietal arbitrárny,
nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, bez akéhokoľvek posúdenia skutkových okolností, ako
aj zjavné neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia.18. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila
strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-
ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo
znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do
práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť
v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti
strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za

potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky
odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný
význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z
hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (sp. zn. II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

jeho rozhodnutia (sp. zn. I. ÚS 188/06).

19. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo
možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by
zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06).

20. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa
náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie
rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých

častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj
všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia
odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy

v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú
verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov (oboch) nižších inštancií je zrejmé, z akých skutkových
zistení a právnych úvah vychádzali, keď dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení, ktorý bol vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu vydania rozhodnutia o
vyvlastnení. Sporná nehnuteľnosť bola vyvlastnená, preto žalobca už logicky nemohol mať záujem na

požadovanom určení a žiadal tak určiť, že bol vlastníkom v čase vyvlastnenia, aby mu v prípade
vyhovenia nároku, bola vyplatená náhrada za vyvlastnenie. Vychádzal z toho, že právny predchodca
žalovaných neplatne odstúpil od kúpnej zmluvy a v prípade neplatnosti odstúpenia by bol práve on
vlastníkom danej nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody vyplývajúce z rozhodnutia o
vyvlastnení, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že v danej veci

je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že bol vlastníkom v čase vyvlastnenia. Rozsudok
súdu určujúci vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia by žalobcovi umožnil vyplatenie
náhrady za vyvlastnenie titulom vlastníctva k vyvlastnenej nehnuteľnosti, preto jeho naliehavý právny
záujem na takomto určení možno považovať legitímny. V danom prípade evidentne nejde o určenie
vlastníckehoprávadominulosti,žalobcasatohoaninedožaduje,atedanežiada,abybolzapísanýnalist

vlastníctva ako aktuálny vlastník vyvlastnenej nehnuteľnosti. Z obsahu zmeneného žalobného návrhu
vyplýva, že žalobca sa snaží dosiahnuť, aby bolo v súlade s uvedeným rozhodnutím správneho orgánu
určené, že mu ako vlastníkovi vyvlastneného pozemku má byť vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Je
zrejmé,žedôvodomzloženianáhradydoúschovyboloprebiehajúcesúdnekonanie,predmetomktorého
je určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré konanie má vplyv na to, komu má

byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku. V prípade kladného výsledku predmetného sporu,
by bolo právne postavenie žalobcu pri uplatnení nároku na vyplatenie náhrady zloženej v úschove
Slovenského pozemkového fondu istejšie. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl.
2 ods. 1 Základných princípov CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd

uviedol, že zmluvná voľnosť vlastníka predmetnej spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa viazalo zákonné
predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov) bola obmedzená priamo zo zákona
a vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol povinný v prípade jej zamýšľaného predaja túto prednostneponúknuť na kúpu štátu. Pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva
na základe tejto kúpnej zmluvy vzniklo štátu predkupné právo k spornému pozemku, a to priamo zo
zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou 8. júla 2015. Ako

konštatoval kasačný súd (vo vyššie uvedených rozhodnutiach), ak v prípade po uzavretí kúpnej zmluvy
a pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné
právo, je správny orgán povinný na toto predkupné právo prihliadať. Uvedená skutočnosť nespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii a tým nastáva právna nemožnosť dohodnutého plnenia. Vznik
predkupného práva štátu predstavuje trvalú prekážku, keďže v danej veci došlo k uplatneniu a výkonu

tohto predkupného práva. Na základe uvedeného sa plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 17.
júna 2015 v znení dodatku č.1 zo dňa 17. júla 2015 stalo nemožným a povinnosť právneho predchodcu
žalovaných plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca by nemohol byť vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia sporného pozemku.
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentmi uvedenými žalobkyňou v podanom odvolaní a závery súdu
prvej inštancie považuje za správne.

21. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení
a skutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností,
ktoré v konaní vyšli najavo, a je zrejmé, ako a z akých dôvodov meritórne vo veci samej rozhodol.
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie

chápať ako jeden vecný celok) spĺňa požiadavky zákonného ustanovenia § 393 CSP týkajúceho sa
náležitostí odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia §
420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že žalobca sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje
a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ
so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií

nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa
§ 420 písm. f/ CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

22. Po zistení, že dovolanie žalobcu podané na základe § 420 písm. f/ CSP je síce prípustné, ale nie je
dôvodné, pristúpil dovolací súd k skúmaniu podmienok prípustnosti dovolanie podaného z dovolateľom

tvrdených dôvodov podľa § 421 ods.1 písm. a/ a b/ CSP.

23. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny.
Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne
na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.
Táto otázka má byť vymedzená tak, aby odpoveď na ňu priniesla vyriešenie právneho problému, a

zároveň aby jej právne posúdenie odvolacím súdom prinieslo všeobecné riešenie tej istej typovej právnej
situácie.

24.Vsúvislostisuplatnenýmdovolacímdôvodompodľa§421ods.1písm.a/CSP(nesprávnežalobcom
označený ako § 421 ods. 1 písm. c/ CSP), dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie pri riešení

otázky „vecnoprávne a záväzkovoprávne účinky zmluvy“, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

25. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa

odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím
na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by
nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.26. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich

riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

27. Právnu otázku od ktorej riešenia sa mal odvolací súd odkloniť formuloval žalobca v dovolaní, ktoré
označil ako vecnoprávne a záväzkovoprávne účinky zmluvy. Pričom uviedol, že zmluva ktorou dochádza
k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní účastníkmi, pričom účinnosť zmluvy
nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle.
Najvyšší súd uvádza, že súd prvej inštancie uviedol, že platná zmluva o prevode nehnuteľnosti je
len prvým právnym krokom a sama o sebe bez ďalšieho právneho úkonu ešte nemá za následok

nadobudnutie resp. prevod vlastníckeho práva. Musí k nej pristúpiť ďalšia právna skutočnosť - vklad
do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa
nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou. Vklad do katastra nehnuteľností sa uskutočňuje
na základe právoplatného rozhodnutia príslušného správneho orgánu o jeho povolení. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor

prebiehalo pod č. V 5174/2015 konanie o zápis vlastníckych práv k nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných dňa 17. júna 2015 v znení
jej dodatku č.1 zo dňa 17. júla 2015. Okresný úrad, katastrálny odbor vydal dňa 23. júla 2015 pod
č. V 5174/15-8 rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
spornej parcele v prospech žalobcu s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 23. júla 2015. Okresná

prokuratúra Nitra podala proti predmetnému rozhodnutiu protest pod č. Pd 220/15/4403-2 zo dňa
15. októbra 2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Okresný úrad Nitra protestu vyhovel
rozhodnutím č. UP 19/2015-7 dňa 2. novembra 2015 a rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 23.
júla 2015 zrušil. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vláda Slovenskej republiky schválila
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby pod názvom „Vybudovanie

strategického parku“. Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor bola dňa 22. júla 2015 doručená žiadosť
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pod č. 20801/2015-1000-35060 zo dňa 20. júla 2015 o
zápis predkupného práva, ktoré vzniklo dňa 8. júla 2015 a zaevidovaná bola pod č. Z 5113/15, pričom
predkupnéprávoštátusatýkaloajspornejparcelya včaserozhodovaniaopovolenívkladuvlastníckeho
práva mal Okresný úrad Nitra katastrálny odbor ako správny orgán preukázané, že k nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom katastrálneho konania existovalo zákonné predkupné právo a preto mala podľa
§ 31 ods.1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadnuť. Zmluvná voľnosť právneho prechodu
žalovaných ako vlastníka pozemku, ku ktorému viazlo predkupné právo štátu, sa týmto priamo zo
zákona obmedzila (§ 3 ods. 5 zákon č. 175/1999 Z.z.) a právny predchodca žalovaných bol povinný
prednostne ponúknuť pozemok štátu. Na existujúce predkupné právo štátu bol povinný prihliadnuť aj

správny orgán rozhodujúci o povolení vkladu vlastníckeho práva. Možno konštatovať, že po uzavretí
kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nastali okolnosti brániace realizácii predmetu zmluvy, čím sa stalo
plnenie zo zmluvy nemožným. Žalobca takto nikdy nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a
preto vlastníkom nehnuteľností nebol ani ku dňu vyvlastnenia.

28. Vzhľadom na formuláciu vymedzenej právnej otázky žalobcom dospel dovolací súd k záveru, že
táto nekorešponduje s právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu. V posudzovanom prípade odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny, z dôvodu, ktorého ho aj potvrdil. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na vyriešení
zásadnej právnej otázky o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane

žalobcu, ktorej vyriešenie (posúdenie) možno považovať za jediný a postačujúci dôvod, na základe
ktorého dospeli oba súdy nižšej inštancie k záveru o zamietnutí žaloby.

29. V dovolaní žalobcom namietané právne posúdenie týkajúce sa vyriešenia ním vymedzenej právnej
otázky, by mohlo mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP iba vtedy, ak by výsledok

riešenia tejto otázky (posúdenia a vyhodnotenia) predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý bolo v
spore rozhodnuté v jej neprospech.30. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v dovolaní absentuje také vymedzenie
právnej otázky, od vyriešenia, ktorej reálne záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu; v dôsledku čoho prípustnosť jej dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nevyplýva.

31. Takto nastolená právna otázka nezakladá žiadnu opodstatnenosť racionálnej právnej argumentácie
v dovolacom konaní a nie je spôsobilá byť podkladom pre vyslovenie prípustnosti dovolania žalobcu
podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a príp. nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

32.Dovolateľvyvodzujúczustanovenia§421ods.1písm.b/CSPnamietalnesprávneprávneposúdenie
následkov spojených s prípadným porušením predkupného práva. Podľa jeho názoru dosiaľ nebola
riešená otázka „dodatočná nemožnosť plnenia v dôsledku vzniku predkupného práva štátu“.

33. Odvolací súd však v rozsiahlom odôvodnení napadnutého rozsudku akcentoval, že primárnym
dôvodom zamietnutia žaloby v prejednávanej veci bolo z dôvodu, že určeniu vlastníckeho práva

bránila dodatočná nemožnosť plnenia s tým, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa
viaže predkupné právo štátu je obmedzené priamo zo zákona. Uviedol, že zmluvná voľnosť vlastníka
predmetnej spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa viazalo zákonné predkupné právo štátu bola obmedzená
priamo zo zákona a vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol povinný v prípade jej zamýšľaného predaja
túto prednostne ponúknuť na kúpu štátu.

34. V rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, že k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom katastrálneho
konania existovalo zákonné predkupné právo a preto mala podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na
túto skutočnosť prihliadnuť. Zmluvná voľnosť právneho prechodu žalovaných ako vlastníka pozemku,
ku ktorému viazlo predkupné právo štátu, sa týmto priamo zo zákona obmedzila (§ 3 ods.5 zákon č.

175/1999 Z.z.) a právny predchodca žalovaných bol povinný prednostne ponúknuť pozemok štátu. Na
existujúce predkupné právo štátu bol povinný prihliadnuť aj správny orgán rozhodujúci o povolení vkladu
vlastníckeho práva. Okresný súd konštatoval, že po uzavretí kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nastali
okolnosti brániace realizácii predmetu zmluvy, čím sa stalo plnenie zo zmluvy nemožným. Žalobca takto
nikdy nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a preto vlastníkom nehnuteľností nebol ani ku

dňu vyvlastnenia. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžrk/2/2018 zo dňa 27. júna 2018 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/8/2017 zo dňa
19. júna 2018, v ktorom „kasačný súd obdobnú situáciu vyhodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť
plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe
stranamiuzatvorenejkúpnejzmluvy“.Odvolacísúdvbode14.rozsudkudoplnil,že„Určeniuvlastníckeho

práva tak, ako sa ho žalobca po zmene žaloby domáha, bráni nemožnosť plnenia. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrk/3/2018, sp.zn. 6Sžrk/4/2018,
sp. zn. 3Sžrk/5/2017 a sp. zn. 10Sžrk/8/2017, ktoré kasačnú sťažnosť zamietli s odôvodnením, že
vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je
zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou

investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky, je zmluvná voľnosť vlastníka pozemku,
kuktorémusaviažepredkupnéprávoštátuobmedzenápriamozozákona.Tátoskutočnosťnespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale dodatočnú nemožnosť plnenia záväzku.“

35. Rozsudkom sp. zn. 3Sžrk/5/2017 z 30. mája 2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol

kasačnúsťažnosťsťažovateľa(pôvodnežalobcu)protirozsudkuKrajskéhosúduvNitre,ktorýmzamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry
Nitra a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že „podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. na

pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3,
vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej
investícii vládou. Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný
zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných
na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej

republiky dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže
predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo zákona,
a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne
ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Podľa názoru kasačného súdu, v danom prípade nenastalaabsolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky
platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna
úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale

v čase pred rozhodnutím o vklade. Podľa § 31 ods. 1, druhá veta zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálny
zákon „Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny
stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré
nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav

vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu
nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na
základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu
nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o
návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) povinný prihliadať.
Správny orgán musí skúmať, či bol rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., teda či bola

predmetná nehnuteľnosť prednostne ponúknutá štátu. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného
práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie
vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31

ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí
kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či
po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by
bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“.

36. K rovnakým právnym záverom v skutkovo obdobných veciach dospel dovolací súd aj v rozsudku sp.
zn. 3Sžrk/2/2018 zo dňa 27. júna 2018 a 10Sžrk/8/2017 z 19. júna 2018.

37. RozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Sžrk/3/2018zodňa18.mája2018,ktorým
bola prejednaná obdobná skutková a právna vec (Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. októbra 2017

zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25. januára 2016 o zamietnutí
odvolania žalovaného a potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým protestu
prokurátora vyhovel a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností zrušil), bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 na str. 67 pod č. R 54/2018. Jeho právne vety znejú:

„I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3
ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a
teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne
ponúknuťnakúpuštátu.II.Neprihliadnutiekatastrálnehoúraduvkonaníopovolenievkladuvlastníckeho

práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva
štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona
č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej
zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“.
Najvyšší súd uviedol, že účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno
povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a

oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a
úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv
na povolenie vkladu. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný
úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne

zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prejednávanej veci
je sporným, či predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., ktoré vzniklo po
uzavretí kúpnej zmluvy, je skutočnosťou, ktorá mohla mať vplyv na povolanie vkladu. Vzhľadom na
právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z.dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné
právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda
vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť

tieto pozemky na kúpu štátu. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999
Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode
dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného
súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá
je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy
do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

38. Vzhľadom na neopodstatnenosť námietky dovolateľa, že konanie pred odvolacím súdom bolo

postihnuté namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/, b/ CSP dospel
dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné, avšak nie je dôvodné. Dovolací súd dovolanie
žalobcu ako celok zamietol podľa § 448 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.