Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2022

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010128
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2022:3622010128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného

O. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 19.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

O. B., I.. XX.XX.XXXX O. B., G. Z. O.Ľ. N. Č.. XX, M., Ž., G.. Č.. O. Ú. R.,

j e v i n n ý, ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry mal. X. B.N., I..
XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6P/2/2021-40 zo dňa 14.04.2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2021 bol zaviazaný prispievať na výživu mal. X. B., I.. XX.XX.XXXX
sumou 50 € mesačne vždy k 28. dňu v mesiaci vopred k rukám matky X. N. s účinnosťou od 26.01.2021,
plneniu tejto povinnosti sa v Partizánskom, vo Veľkých Uherciach, vo Veľkých Kršteňanoch a všade
tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal v období od 01.07.2021 do 09.03.2022 tým, že nemal vážny

záujem o prácu, nakoľko hoci je od 19.04.2021 živnostníkom a z výkonu tejto živnosti nemal dostatočný
príjem, živnosť neukončil a nepokúsil sa nájsť si iné vhodné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, v období od 26.10.2021 do 15.12.2021 mal s jedným zamestnávateľom
uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pracoval však len v mesiaci november 2021, pričom ani
z výkonu tejto práce nemal dostatočný príjem, pričom na výživnom na svoju dcéru mal. X. B., I..
XX.XX.XXXX uhradil v mesiaci júl 2021 sumu 40 €, čím na výživnom zostal dlhovať matke svojej dcéry
X. N. za obdobie od 01.07.2021 do 09.03.2022 sumu vo výške 360 €,

t e d a :

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

č í m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému, pretože
nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov, na výkon ktorého

bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uloženýobžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/41/2022-173 zo dňa 15.06.2022,
právoplatný dňa 15.06.2022, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú mal. X. B., I.. XX.XX.XXXX, E. E. E.M. W. X.
N., I.. XX.XX.XXXX O. B., Z. B. - O. Z., Z. XX/XX, B. Z. O. U. Č.. XXX s nárokom na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Partizánske podala dňa 28.06.2022 na tunajšom súde obžalobu na
O. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom

základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Partizánske pod č.k. 1T/46/2022-135 dňa 26.08.2022 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým
obžalovaného uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona,
pričom u obžalovaného podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko

nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/41/2022-173 zo dňa 15.06.2022, právoplatný dňa 15.06.2022,
pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, za dostatočný. Zároveň rozhodol aj o nároku na
náhradu škody. Proti trestnému rozkazu podal prokurátor a obžalovaný v zákonnej lehote odpor.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 19.10.2022, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení (aj v zmysle § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona) urobil v súlade s § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje
konanie ľutuje. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s §

333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,

- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čina že u neho prichádza do úvahy ukladanie súhrnného
trestu,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom

vyjadrení prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného neprijať vzhľadom na povahu stíhaného
trestného činu a obhajcu obžalovaného, ktorý k vyhláseniu obžalovaného o vine nezaujal stanovisko
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, a to i napriek stanovisku
prokurátorky, nakoľko v prípade obžalovaného išlo o uzavreté obdobie, v ktorom si obžalovaný
vyživovaciu povinnosť neplnil, pričom obžalovaný bol tiež riadne poučený v zmysle § 86 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona o účinnej ľútosti, kde v prípade zaplatenia dlžnej sumy výživného z jeho strany v celom
rozsahu až do času kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu a za predpokladu, že by
neplnenie vyživovacej povinnosti z jeho strany nemalo trvalo nepriaznivý následok na jeho dieťa, mohol
by dosiahnuť oslobodenie spod obžaloby v zmysle § 285 písm. f/ Trestného zákona (zánik trestnosti
činu), pričom bol tiež poučený o okolnosti, že jeho vyhlásenie o vine je neodvolateľné a rozhodnutie

nebude môcť napadnúť do výroku o vine, kde obžalovaný aj po tomto poučení urobil vyhlásenie v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku o vine. Súd preto dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k
spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného

zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním
urobenéhovyhláseniaovine,ktoréprijalaktoréjeneodvolateľné.Zhľadiskaformyzavineniaobžalovaný
konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že chcel
porušiť zákonom chránený záujem.Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku oboznámením
listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 17, trestný rozkaz z č.l. 135, odpor OP PE z č.l. 138, odpor
obžalovaného z č.l. 140-141, správa z ÚVTOS Ilava na obžalovaného z č.l. 154, späťvzatie odporu

obžalovaným z č.l. 159-160, lustrácia ZVJS z č.l. 165, odpis z RT z č.l. 166, lustrácia GP SR z
č.l. 167-168, lustrácia CDB z č.l. 169, lustrácia CESDaP z č.l. 170 a oboznámením podstatnej časti
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/41/2022.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava na obžalovaného zo dňa 27.09.2022 (č.l. 154)

vyplýva, že obžalovaný nastúpil do výkonu väzby dňa 12.03.2022 a dňa 15.06.2022 bol prevedený
do výkonu trestu odňatia slobody. Po pobyte v nástupnom oddiele bol dňa 09.08.2022 umiestnený do
kolektívu odsúdených diferenciačnej skupiny B, kde sa nachádza aj aktuálne. Počas výkonu väzby
bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, povinnosti si plnil, neboli zaznamenané
žiadne nedostatky. Jeho správanie a vystupovanie vo výkone trestu je na požadovanej úrovni, v
kolektíve odsúdených je nekonfliktný. doposiaľ mu nebola udelená disciplinárna odmena a tiež mu nebol

uložený disciplinárny trest. Postoj k trestnej činnosti má nekritický, skutok popiera, neuvedomuje si svoju
zodpovednosť. Vyživovaciu povinnosť na dcéru X. si nahlásil. Pokúša sa získať informácie o dcére od jej
matky, avšak tá si to neželá. Doposiaľ nebol pracovne zaradený z organizačných dôvodov, no verbálne
prejavuje záujem o pracovné zaradenie. Do činnosti pre všeobecný rozvoj svojej osobnosti sa zapája
aj vo forme upratovacích prác.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, má jedno maloleté dieťa, voči ktorému
má určenú vyživovaciu povinnosť súdom vo výške 50 € mesačne. Z lustrácie v systéme ZVJS (č.l.
165) vyplýva, že obžalovaný sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave v trestnej
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/41/2022 od 09.03.2022 do 09.12.2022. Z lustrácie v

Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MSSR (č.l. 170) vyplýva, že obžalovaný nebol
doteraz postihnutý za spáchanie priestupku. Z odpisu z Registra trestov obžalovaného (č.l. 166) vyplýva,
že do súčasnosti bol trikrát súdom trestaný nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Z pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/41/2022 súd zistil, že naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 1T/41/2022-173 zo dňa 15.06.2022, právoplatným dňa 15.06.2022 (vo vzťahu k

tomuto odsúdeniu prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu) za prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods.
1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov
nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest

musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri ukladaní trestu súd aplikoval ustanovenie § 34 Trestného zákona, § 38 Trestného zákona a § 44
Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti (v zmysle § 36 písm. l/, písm.

n/ Trestného zákona) a dve priťažujúce okolnosti (v zmysle § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona).
Zároveň prihliadol na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného a zistil, že tento bol do súčasnosti
trikrát súdom trestaný, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T/41/2022-173 zo dňa 15.06.2022,
právoplatným dňa 15.06.2022, kedy bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/, § 139

ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm.
h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v
trvaní 9 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia. Nakoľko obžalovaný spáchal predmetný skutok skôr, ako bol
za iný jeho trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, teda v danom prípade
Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/41/2022-173 zo dňa 15.06.2022, právoplatným dňa 15.06.2022,
prichádzal do úvahy postup v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona a uloženie súhrnného trestu. Súdvšak pri ukladaní trestu zohľadnil aj osobu a pomery páchateľa, závažnosť aktuálne spáchaného skutku,
prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný spáchanie skutku doznal a na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a ktoré je neodvolateľné, čím stratil možnosť napadnúť rozhodnutie

do výroku o vine riadnym opravným prostriedkom. Súd prihliadol i na okolnosť, že obžalovaný je otcom
jednéhomaloletéhodieťaťa(XL.),vočiktorémumáurčenúvyživovaciupovinnosťvsume50€mesačne,
ktorú si bude mať možnosť lepšie plniť na slobode. Za tejto situácie s prihliadnutím na predchádzajúce
odsúdenie, závažnosť tam spáchaného skutku ako aj výšku uloženého trestu, má súd za to, že v
danom prípade prichádza do úvahy postup v zmysle § 44 Trestného zákona a preto súd upustil od

uloženia súhrnného trestu, keďže skôr uložený úhrnný trest obžalovanému rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 1T/41/2022-173 zo dňa 15.06.2022, právoplatným dňa 15.06.2022 považoval za dostatočný na
ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu páchateľa.

Zákonná zástupkyňa - matka maloletej X. si uplatnila v predmetnom trestnom konaní nárok na
náhradu škody vo výške 360 € spočívajúci v dlžnom nezaplatenom výživnom. Súd zákonnú zástupkyňu

maloletého dieťaťa s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie,
nakoľko v adhéznom konaní nebolo možné o tomto nároku rozhodnúť.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote
15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré
súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).