Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010976
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116010976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 8. februára 2017 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 8. 12. 2016, sp. zn.
1T 87/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
z 8. 12. 2016, sp. zn. 1T 87/2016 vo výroku o treste, spôsobe zaradenia a uloženom protialkoholickom
liečení.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Z. Z. o d s u d z u j e podľa §

201 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa mu u k l a d á aj protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 8. 12. 2016, sp. zn. 1T 87/2016 bol obž.
Z. Z. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm.
b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako osoba, ktorá s mal. M. Z., nar. XX. X. XXXX od júla 2014 do júna 2016 žila v spoločnej domácnosti
pod vplyvom alkoholických nápojov v presne nezistenom čase v období od marca 2016 do začiatku júna
2016 v K. K. v byte na ulici O. č. XX najmenej sedemkrát vykonal súlož s mal. M. Z., nar. XX. X. XXXX
a tiež ju ohmatával, bozkával a olizoval jej prsníky i pohlavné orgány, ako aj v presne nezistenom čase
v dňoch 22. Apríla 2016 a 23. Apríla 2016 v K. K. v časti M. na chate u P. dvakrát vykonal súlož s mal.
M. Z., nar. XX. X. XXXX.

Bol mu za to uložený podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. za použitia ust. § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere štyri roky
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ambulantné protialkoholické liečenie.

Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že poškodenú stranu Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnej právnej ochrany detí a sociálnej kuratelyzastúpené M. J. so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 1
Tr. por.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný
skutkový stav v zhode s podanou obžalobou, pričom obžalovanému nebol ukladaný trest v zákonnej
sadzbe, ale pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodu, že pri ukladaní trestu bol zohľadnený kritický
postoj trestnej činnosti, ako aj tá skutočnosť, že obžalovaný nebol súdne trestaný za násilnú trestnú
činnosť.

Proti rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor v zákonnej lehote, pričom svoje odvolanie aj
písomne zdôvodnil. Jeho odvolanie smerovalo čo do výroku o treste, pričom uložený trest považoval
za neprimeraný, keď neboli splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu. Poukazoval
na ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého je možné uložiť trest pod dolnú hranicu len vtedy, ak
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má sa za to, že by použitie trestnej

sadzby bolo pre páchateľa neprimerane prísne. V odvolaní potom bližšie rozvádzal prečo nie sú splnené
podmienky na uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ako novú skutočnosť uviedol, že voči
obžalovanému bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť voči družke L. J., teda matke maloletej
M. Z., pričom aj táto skutočnosť odôvodňuje nesprávny postup okresného súdu. Domáhal sa potom aby

krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest v zákonnej sadzbe
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie a zistil v rozsudku jediné pochybenie a to

uloženie trestu pod zákonnú hranicu trestnej sadzby.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal

s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na Z. Z. obžalobu dňa 4. 11. 2016 pre pokračovací zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., že je vinný a
tak prvostupňový súd podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a nevykonal ďalšie
dokazovanie ohľadom viny obžalovaného, ale len dokazovanie, ktoré sa týka trestu a prípadného
ochranného opatrenia, náhrady škody.

Okresný súd konanie obžalovaného s prihliadnutím na prehlásenie obžalovaného priliehavo kvalifikoval
ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko
obžalovaný vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, takúto osobu iným spôsobom sexuálne
zneužil a spáchal taký čin na chránenej osobe.

Pokiaľ ide o uložený trest, okresný súd sa nie dôsledne riadil zákonnými zásadami ukladania trestov v
zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.

Trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí
súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Nadbytočne postupoval okresný súd pri ukladaní trestu v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák., keď
trest u obžalovaného mimoriadne znížil, pričom poukázal len na okolnosti prípadu a pomery páchateľa
ale bližšie nerozviedol v čom tieto okolnosti prípadu a pomery páchateľa vidí. Pod okolnosťami prípadu
treba rozumieť také okolnosti, ktoré výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov trestných činov a pretoodôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Pomery páchateľa sú navyše takého charakteru,
z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval
podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia a možno za ne považovať viac významných poľahčujúcich

okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností.

Je však potrebné poukázať, ako to správne akcentuje okresný prokurátor, že obžalovaný bol doteraz 9-
krát súdne trestaný, pričom bol už 3-krát vo výkone trestu. V spise sú pripojené odsúdenia obžalovaného
a to trestným rozkazom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica z 18. 3. 2009, sp. zn. 2T 24/2009,

kedy bol obžalovanému uložený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.
c) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 30 mesiacov, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Q. Z.. Ďalej je
pripojený trestný rozkaz samosudcu Okresného súdu Lučenec z 19. 5. 2009, sp. zn. 3T 104/2009, kedy
bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr.
zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu 18 mesiacov, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť voči synovi N. Z.. Ďalej je pripojený
trestný rozkaz samosudcu Okresného súdu Lučenec zo 4. 5. 2011, sp. zn. 3T 92/2011, kedy bol
odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák., keď mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť voči mal.

synoviN.Z..NachádzasatiežtrestnýrozkazsamosudcuOkresnéhosúduBanskáBystricaz9.12.2011,
sp. zn. 5T 98/2011, keď bol obžalovaný odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keď bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj trestný rozkaz
samosudcu Okresného súdu Lučenec z 21. 9. 2015, sp. zn. 3T 158/2015, keď bol obžalovaný odsúdený

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 16 mesiacov,
keď si neplnil vyživovaciu povinnosť voči synovi N. Z..

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má krajský súd za to, že nezistil žiadne okolnosti prípadu, ktoré

by umožňovali postup okresného súdu a uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ako to má
na mysli ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Ani pomery páchateľa takýto postup neumožňovali.

Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného prokurátora uvedený vo svojom odvolaní a
rozhodol potom tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo

výroku o treste, v náväznosti na to v spôsobe zaradenia a uloženia protialkoholického liečenia a uložil
obžalovanému trest podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. v zákonnej stanovenej sadzbe vo výmere 7 rokov
nepodmienečne. Prihliadol pritom na jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Musel však prihliadnuť aj na priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. m) Tr. zák. teda, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Nemohol však prihliadnuť k

tej skutočnosti, že obžalovaný je stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., pretože toto trestné stíhanie nie je právoplatne skončené.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, zaradil
ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasneobžalovanémubolouloženéajambulantnéprotialkoholickéliečeniesprihliadnutímnaznalecký
posudok znalca z odboru zdravotníctva a farmácia - odvetvie psychiatria, sexuológ M.. B. Z..

Odvolanie okresného prokurátora bolo dôvodné, preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.