Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/752/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120289953
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Slobodníková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6120289953.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P.
X, XXX XX Y., zast. CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom: Štefánikova 41, 811 04 Bratislava,
IČO:50989014 proti povinnému: M.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX Y.
o vymoženie 50 000,00 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Branislav Plško, so sídlom:
Letná 5, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. 133EX 199/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v časti istiny vo výške 25 650,00 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
z a s t a v u j e.
II.Súdexekúciuvčastiúrokuzomeškaniavovýške3%mesačnezosumy50000,00EURod29.11.2018
do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
III. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej
časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
20.04.2020 domáhal od povinného vymoženia 50 000,00 EUR s prísl. na základe exekučného titulu -
notárskazápisnicanapísanánaNotárskomúradevBratislave,sosídlom:Družstevnáulicač.2,notárkou
Mgr. Tatianou Vršanskou dňa 28.08.2018, sp. zn. N 2052/2018, NZ 27980/2018, NCRIs 28534/2018
(ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie a Opravy vád návrhu na vykonanie
exekúcie, doručenej súdu dňa 25.06.2020 poveril na vykonanie exekúcie dňa 09.07.2020 súdneho
exekútora: JUDr. Branislav Plško, so sídlom: Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO:31761925, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 133EX 199/20 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 07.08.2020 doručené Upovedomenie o
začatí exekúcie zo dňa 22.07.2020. Následne bol dňa 21.08.2020 súdnemu exekútorovi doručený návrh
povinného na zastavenie exekúcie, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí
exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
uviedol, že časť vymáhanej sumy oprávnenému už uhradil, a to 6000,00 EUR v roku 2018, 17 650,00
EUR v roku 2019, 2 000,00 EUR v roku 2020, celkovo 25 650,00 EUR. Zároveň v roku 2019 uskutočnil

plnenie vo forme rôznych činností voči oprávnenému vo výške 350,00 EUR, ako aj vo výške 4 000,00
EUR. Z uvedeného vyplýva, že celkovo uhradil oprávnenému z predmetnej pôžičky 30 000,00 EUR.
Povinný okrem vymáhanej istiny namietol aj výšku vymáhaného úroku. Úrok vo výške 36% ročne plus
12% ročný poplatok (čo spolu činí 48% ročne) povinný považuje za neprimerane vysoký. Zákonom
stanovená výška úrokov predstavuje aktuálnu sadzbu úroku vo výške 5,25% ročne. Oprávneným
uplatňovaná výška úroku viac ako 9 násobne prevyšuje zákonnú sadzbu úroku, čo povinný namieta

a toto považuje zo strany oprávneného za zneužívanie situácie a tiesne dlžníka. Povinný namietolnezákonnosť vymáhaného úroku. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný žiada, aby bola exekúcia pre
jej nezákonnosť zastavená.

4. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 07.09.2020 v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručené
Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07.09.2020, v ktorom
uviedol, že vyjadruje svoj nesúhlas so zastavením exekúcie na povinného a žiada, aby exekúcia na
majetok povinného prebiehala naďalej v zmysle podaného návrhu. Oprávnený namieta údajnú úhradu
časti vymáhanej sumy povinným, tak ako povinný uvádza v návrhu. V Zmluve o peňažnej pôžičke

zo dňa 28.08.2018 uzatvorenej medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom (ďalej
len „zmluva“), sa povinný a oprávnený dohodli na príslušenstve pohľadávky, a to úroku, úrokoch
z omeškania a nákladoch spojených s poskytnutím peňažnej pôžičky. Čiastkové platby povinného
v prospech oprávneného uvedené v návrhu predstavovali úhradu príslušenstva pohľadávky, a nie
samotnej istiny pohľadávky oprávneného, a preto oprávnený nemôže akceptovať v žiadnom prípade
tvrdenie povinného, že časť vymáhanej sumy už oprávnenému uhradil. Oprávnený uvádza, že mu nie je

zrejmé,akéúdajnéplneniavoformerôznychčinnostívočioprávnenémumápovinnýnamysli.Existenciu
týchto údajných plnení ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Oprávnený nemôže akceptovať tvrdenia
povinného o neprimeranej výške vymáhaného úroku. Oprávnený rovnako nemá vedomosť o akejkoľvek
údajnej tiesni povinného, ktorý uzatvorením zmluvy vyjadril svoj súhlas s jej jednotlivými ustanoveniami.
Povinný v návrhu namieta výšku vymáhaného úroku, ktorý je podľa povinného tvorený úrokom a ročným

poplatkom. Nakoľko tieto nie sú v zmysle podaného návrhu na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom
konaní vôbec vymáhané, akékoľvek námietky povinného v návrhu týkajúce sa vymáhaného úroku,
preto oprávnený považuje za bezpredmetné. Podaný návrh na zastavenie exekúcie je v celom rozsahu
neprípustný a neodôvodnený, a preto oprávnený žiada, aby bol v celom rozsahu zamietnutý a exekúcia
pokračovala ďalej bez akéhokoľvek jej prerušenia.

5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 11.09.2020 „Žiadosť o rozhodnutie o návrhu na
zastavenie exekúcie“ v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku. Ako prílohy predložil: návrh povinného
na zastavenie exekúcie, výzvu na vyjadrenie sa k návrhu povinného, vyjadrenie oprávneného k návrhu
na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie a doručenku k Upovedomeniu o začatí

exekúcie - povinný.

6. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 21.12.2020, sp. zn. 17Ek/752/2020, ktoré vydal
vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol. Súd v odôvodnení uviedol, že ak povinný neplatil úrok, mohol oprávnený vyhlásiť splatnosť

celej pôžičky, a teda najskôr sa platby započítavajú na úrok, a až následne na istinu, ako uviedol
oprávnený vo svojom vyjadrení. Sumu 25 650,00 EUR uhradil povinný oprávnenému pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie, avšak nepreukázal, že by sa uvedená suma vzťahovala na pohľadávku
týkajúcu sa predmetnej exekúcie. Ďalej súd uviedol, že povinný nešpecifikoval, ani nepreukázal plnenie
vo forme rôznych činností voči oprávnenému v sume 4 350,00 EUR, na ktoré poukazuje v návrhu

na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o nezákonnosť vymáhaného úroku, súd sa stotožňuje s názorom
oprávneného, že predmetom vymáhaného nároku nie je úrok, ale úrok z omeškania.
7. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že naďalej
zotrváva na dôvodoch zastavenia exekúcie tak ako ich uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, úroky
vo výške 48 % ročne považuje za úžernícke. Opakovane uviedol, že časť dlžnej sumy už uhradil a to

vo výške 25 650,00 EUR platbami na bankový účet oprávneného a vo výške 4 350,00 EUR za rôzne
služby a vykonané práce. Žiada o vypočutie svedka Z. X., ktorý sa zúčastnil uvedených prác.
8. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 28.06.2022, sp. zn. 17Ek/752/2020 uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.12.2020, sp. zn. 17Ek/752/2020 zrušil a vec vrátil vyššiemu
súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Súd mal za to, že v časti posúdenia započítania úhrad

povinným ako aj v rozsahu vymáhaných úrokov z omeškania, vyšší súdny úradník svoje skutkové
zistenia podradil pod nesprávny právny predpis, v dôsledku čoho vyvodil nesprávne právne závery o
právach a povinnostiach oprávneného a povinného. Je nevyhnutné zistenie výšky zákonných úrokov,
a vyhodnotenie či dohoda v časti prevyšujúcej zákonné úroky z omeškania je alebo nie je (a v akej
časti) absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (s § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka). So závermi vyššieho súdneho úradníka ohľadom tvrdených vykonaných
prác vo výške 4 350,00 EUR sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti odkazuje. V ďalšom konaní bude úlohou vyššieho
súdneho úradníka opätovné posúdenie započítania uskutočnených platieb, ktoré neboli v konanísporné ako aj posúdiť (ne)platnosť dojednanej výšky úrokov z omeškania a závery náležite odôvodniť.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2022.
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný

účinok, rozhoduje súd prednostne.

13. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.
16. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa

navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.
17. Podľa § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom

na úroky, ak dlžník neurčí inak.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
21. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), (ďalej

len „Notársky poriadok), notárska zápisnica musí obsahovať,
a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je
ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá

ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v

jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovládajazykúčastníka;akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba
oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,

j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

22.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný

súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať.
V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania
neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu
na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie

skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody
zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej
povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

23. Splnenie dlhu je dôvodom zastavenia exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného

konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní
v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie
na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí) pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné
vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne
vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie

uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.

24. Súd zistil, že povinný uhradil oprávnenému v roku 2018 sumu 6 000,00 EUR, v roku 2019
sumu 17 650,00 EUR a v roku 2020 sumu 2 000,00 EUR, celkovo 25 650,00 EUR, pričom posledná
platba bola dňa 30.01.2020, tzn. všetky platby povinný uhradil oprávnenému pred podaním návrhu na

vykonanie exekúcie. V Zmluve o peňažnej pôžičke zo dňa 28.08.2018 (ďalej len „zmluva“), ktorá tvorí
prílohu notárskej zápisnice zo dňa 28.08.2018 a je uzatvorená v zmysle § 657 OZ nie je uvedené, že
platby sa najskôr započítajú na úrok a následne na istinu. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že čiastočné platby
povinného predstavovali úhradu príslušenstva pohľadávky, a nie samotnej istiny, toto tvrdenie oprávnený
neodôvodnil, ani nepreukázal. Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie

dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Nakoľko nie je preukázané
iné vyhlásenie dlžníka, súd má za to, že platby vo výške 25 650,00 EUR je potrebné započítať na istinu.
25. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že v roku 2019 uskutočnil plnenie vo forme
rôznych činností voči oprávnenému vo výške 4 350,00 EUR, toto tvrdenie povinný nešpecifikoval, a ani
nepreukázal.

26.Exekučnýsúdmázapreukázané,ževčastidošloksplneniudlhupredpodanímnávrhunavykonanie
exekúcie, t. j. pred začatím exekučného konania, a preto súd exekúciu v časti istiny vo výške 25 650,00
EUR podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
27. Pokiaľ ide o nezákonnosť vymáhaného úroku, súd sa stotožňuje s názorom oprávneného, že
predmetom vymáhaného nároku nie je úrok, ale úrok z omeškania, a preto sa súd ďalej nezaoberal

výškou úrokov dohodnutou v Zmluve.
28. Súd uvádza, že právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu nevylučuje,
aby si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu.
V tomto prípade, tak ako to z exekučného titulu vyplýva, bola uzavretá medzi oprávneným a povinnýmZmluva (dohoda) o pôžičke, ktorá je prílohou notárskej zápisnice. Účastníci občianskoprávnych vzťahov
si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení
zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je

jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej
prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) (porovnaj rozhodnutie
uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o

úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
29. Súd zistil, že v občianskoprávnych vzťahoch k 29.11.2018 maximálna prípustná výška úroku z
omeškania bola stanovená vo výške 5,00 % ročne, a preto dohodnutý úrok z omeškania v prílohe
exekučného titulu predstavuje viac než 7-násobok obvyklej úrokovej miery v občianskoprávnych
vzťahoch pre úroky z omeškania v čase spísania exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. Úrok

z omeškania v prílohe exekučného titulu bol dohodnutý v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., keďže svojim obsahom odporuje zákonu a zároveň
sa prieči dobrým mravom.
30. Súd k uvedenému nad rámec dodáva, že dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú
v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.

Dobré mravy sú neurčitým právnym pojmom, ktorý nemá legislatívne zakotvenie v žiadnom právnom
predpise. Ide o pravidlá morálneho charakteru, všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide v podstate o
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel, ktoré sú prirodzene uznávané v spoločnosti. Obsah pojmu
dobrých mravov je dopĺňaný teóriou a súdnou praxou. Z judikatúry možno vyvodiť, že sú vykladané

ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majúpovahunoriemzákladných.NapriekabsenciilegálnejdefinícienaneObčianskyzákonníkodkazuje
na viacerých miestach (napr. § 3, § 39, § 148 ods. 2, § 424, § 469a, § 482 a pod.). Dobrými mravmi
rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných

noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Za dobré mravy sa
považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržovanie je často
krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými
morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

31. Súd v tomto bode poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo
26/2011 zo dňa 26.04.2012, podľa ktorého: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza

dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a

preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek.“
32. Súd má za to, že záväzok obsiahnutý v prílohe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica,

v časti dohodnutého úroku z omeškania vo výške 3 % mesačne je neprimeraný, predstavuje hrubý
nepomer medzi vzájomnými plneniami, a teda odporuje zákonu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.) a zároveň sa prieči dobrým mravom, v čoho dôsledku
v uvedenej časti možno konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 3 %
mesačne zo sumy 50 000,00 EUR od 29.11.2018 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku zastavil.34. Vo zvyšnej časti súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle §
61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.