Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/264/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200655
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200655.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyňa spravodajkyňa), v
právnej veci žalobcu: Bratislavský Meštiansky Pivovar s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04
Bratislava, IČO: 44 436 475, právne zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom: Lermontovova 16,
811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102872130/2022 zo dňa 24.10.2022, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 22.12.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2022 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia

rozhodnutia žalovaného Číslo: 102872130/2022 zo dňa 24.10.2022, ako aj rozhodnutia Daňového
úradu Žilina, pobočka Čadca Číslo: 100921651/2022 zo dňa 19.04.2022. Prvostupňový správny orgán
uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil
žalobcovi rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 36 300
Eur.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu hrozí žalobcovi závažná ujma a finančná škoda, a zároveň priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca uviedol, že si vždy plní svoje dôvodné záväzky
riadne a včas a rovnaká je aj jeho platobná disciplína na úhrade jednotlivých daní. Úhrada peňažného

plnenia v zmysle (nezákonného) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu značne obmedzuje
žalobcu na jeho disponibilných prostriedkoch.

Žalobca je osobou podnikajúcou v oblasti gastronómie (prevádzkuje reštaurácie v Bratislave) a úbytok
ďalších peňažných prostriedkov v dôsledku nezákonného rozhodnutia práve v zimnom období, kedy
je nielen dopyt po službách reštaurácii nižší (takéto reštaurácie dosahujú najlepšie tržby štandardne v

letných mesiacoch), ale zároveň kedy musí žalobca kryť zvýšene náklady na dodávku energií (elektrickej
energie, plynu a tepla), ktorých výška najmä v súčasnosti extrémne rastie, by mohlo žalobcu priviesť do
existenčných problémov a spôsobiť žalobcovi vážnu ujmu. Žalobca uvádza, že postup žalovaného, resp.
prvostupňového správneho orgánu, kedy títo rozhodli o vyrubení dane za zdaňovacie obdobie 2015 v
roku 2022, t. j. po takmer piatich rokoch od podania príslušného daňového priznania, spôsobili stav, v
dôsledku ktorého musí žalobca veľmi nečakane vyčleniť nemalú sumu na úhradu vyrubeného rozdielu

na dani z príjmov. Vznik takýchto nárazových výdavkov žalobca neočakával.Ďalej žalobca poukazuje na to, že príjmy a majetok žalobcu v zmysle účtovnej závierky z roku 2021
poskytujú dostatočnú záruku na úhradu sumy uloženej prvostupňovým rozhodnutím aj v budúcnosti a
praktickyvylučujúriziko,žebyneskoršievymoženievyrubenejdanemohlobyťohrozené.Žalobcataktiež

neuskutočňuje žiadne úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku, pričom je potrebné pripomenúť,
že pred účinkami takýchto (prípadných) úkonov je správca dane generálne chránený mnohými
verejnoprávnymi prostriedkami. Žalobca je spoločnosťou s legitímnou históriou (podniká od roku 2009)
prevádzkujúcou dobre známe a navštevované reštaurácie v Bratislave, s dobrou povesťou a stálou
sieťou dlhodobých a spoľahlivých zákazníkov ako aj obchodných partnerov. Voči svojim veriteľom

(verejnoprávnym aj súkromnoprávnym) dodržuje dobrú platobnú disciplínu a svoje peňažne záväzky
riadne spláca. V súvislosti s priznaním odkladného účinku správnej žaloby by teda správca dane
neznášal žiadne reálne riziko, že neskôr nebude možné vyrubenú daň vymôcť, ale práve naopak,
zníženie disponibilných peňažných prostriedkov v súčasnom období môže vážne ohroziť žalobcu na
riadnom vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti takým spôsobom, aby ju mohol vykonávať aj neskôr.

3. Podaním zo dňa 09.03.2022 žalovaný navrhol, aby správny súd odkladný účinok správnej žalobe
nepriznal.

4. Podľa § 185 zákona č. 152/2016 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správny súd, ak
osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením

priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

5. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe má mimoriadny charakter a prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách,
pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania

prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným
postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.
Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov
vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto
nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v

ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

6. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.

iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného
vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na
skutkový stav danej veci a zároveň aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa
bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa
ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na

priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu
na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom
sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a
skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie
správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne, aktuálne a
bezprostredne hrozí. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutéhorozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma, finančná alebo hospodárska škoda v
zmysle § 185 písm. a) SSP.

7. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdeniami, podľa ktorých
prípadným výkonom rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a finančná škoda, žalobca úhradou dane bude
obmedzený na svojich disponibilných prostriedkoch a úbytok ďalších finančných prostriedkov v dôsledku
nezákonného rozhodnutia žalovaného by mohol žalobcu priviesť do existenčných problémov a spôsobiť
mu vážnu ujmu, správny súd vyhodnotil uvedené tvrdenia len ako všeobecné. Chýba im predovšetkým

bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej aktuálnej ekonomickej situácie žalobcu
(príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne i ďalších práv a záujmov,
ktoré považuje za ohrozené. Odkaz na zverejnenú účtovnú závierku za rok 2021 (aj vzhľadom na časový
odstup) považuje správny súd za nepostačujúci. Pre úplnosť správny súd dodáva, že účtovná závierka
za rok 2021 nebola prílohou správnej žaloby, aj keď to žalobca v žalobe uvádzal. Správny súd vychádza
zprávnehonázoru,podľaktoréhoniejejehoúlohouzisťovaťadohľadávaťdôkazyosvedčujúceaktuálnu

finančnú situáciu žalobcu (napr. z verejne dostupných zdrojov).

8. Napriek neosvedčeniu finančnej situácie zo strany žalobcu (aj vzhľadom na poukaz žalobcu na
zverejnenú účtovnú závierku za rok 2021), správny súd vo vzťahu k finančnej situácii žalobcu poukazuje
na údaje z verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk), podľa ktorých v roku 2021 žalobca dosiahol

zisk vo výške 746 Eur, celkové výnosy vo výške 2 360 284 Eur, pričom hrubá marža (percentuálny hrubý
zisk, ktorý je z predaja produktov alebo služieb, t. j. o koľko je navýšená cena produktu alebo služby
- poznámka správneho súdu) je 39,25 %. Dlhodobý hmotný majetok činil 315 972 Eur, zásoby 51 752
Eur, pohľadávky cca 2,5 mil. Eur, finančné účty 34 664 Eur , záväzky cca 1,37 mil. Eur, bankové úvery
764 976 Eur.

9. Vo väzbe na uvedené verejne dostupné údaje správny súd konštatuje, že bez ďalšieho nemôže
zaplatenie dane v sume 36 300 Eur hodnotiť ako pre žalobcu likvidačné. Napokon, sám žalobca v
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza, že príjmy a majetok daňového subjektu
poskytujú dostatočnú záruku úhrady sumy uloženej prvostupňovým rozhodnutím aj v budúcnosti.

Samotné tvrdenie žalobcu tak osvedčuje, že výkonom napadnutého rozhodnutia žalobcovi nehrozí
závažná ujma a finančná škoda, a preto nie je dôvod priznať správnej žalobe odkladný účinok.

10. Správny súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ žalobcom uvedený dôvod smeruje k rozhodnutiu o
priznaní odkladného účinku správnej žalobe pre hrozbu daňovej exekúcie, (hoci žalobca s tým inštitútom

priamo v rámci vymedzených tvrdení nepracuje), tak ani daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama
osebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre
priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Aj v prípade
daňovej exekúcie by mal žalobca práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky
na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o

správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia
určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku
(obdobne bod č. 10. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa
30.6.2022).

Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca dane nevyhovel návrhu na odloženie
exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe. I v takom prípade však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa
konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd zdôrazňuje.
Ďalej správny súd konštatuje, že žalobca ohľadne hrozby exekúcie netvrdil ani nepreukázal, či už bolo

pristúpené k vymáhaniu vyrubenej dane. Žalobcom uvedené tvrdenia predstavujú len potencionálnu
hrozbu, že žalobca sa dostane do nepriaznivej finančnej situácie, nie však hrozbu bezprostrednú.

11. Pokiaľ žalobca odôvodňoval návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdením,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, správny súd poznamenáva, že zákonnosť

preskúmavaných rozhodnutí bude predmetom posudzovania správneho súdu vo veci samej. Len
uvedeným spôsobom vyjadrená pochybnosť žalobcu nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a to ani v spojení s ostatnými skutočnosťami, ktorými žalobca svoj návrh na priznanie
odkladného účinku odôvodnil.12. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov
relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii žalobcu v súčasnosti správny súd vedomosť

nemá), správny súd ani nemohol posudzovať intenzitu ujmy na strane žalobcu v dôsledku splnenia
preskúmavaným rozhodnutím uloženej povinnosti.

13. Žalobca si teda svoju povinnosť uviesť tvrdenia a povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z
dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil, a preto správny súd návrhu

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho
zamietol.

14. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.

(§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)