Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202769
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8715202769.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobkyne: Q. V., Y.. XX.X.XXXX, E. I., Y.
XXXX/XX, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, Moyzesova 3368, Poprad,
IČO: 36168815, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., Mnoheľova 830/15,
Poprad, IČO: 47251654, v konaní o uloženie povinnosti odpredať byt, o trovách konania, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13C/75/2015-410 zo dňa 25. októbra 2022,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne okrem iného ust. § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa žalobou zo dňa 17.9.2012, zapísanou pod sp. zn. 13C/93/2012,
žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými dňa 18.11.2010 je neplatná a vo
vzťahu k žalovanému (v uvedenom konaní v 2. rade) sa domáhala uloženia povinnosti odpredať jej
byt. Rozsudkom č. k. 13C/93/2012-147 zo dňa 31.1.2014 súd rozhodol o neplatnosti zmluvy a zároveň
vylúčil na samostatné konanie nárok žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému odpredať žalobkyni
predmetný byt, vylúčené konanie bolo zapísané pod sp. zn. 13C/75/2015. Vo vylúčenom konaní súd

medzitýmnym rozsudkom č. k. 13C/75/2015-317 zo dňa 15.6.2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 8Co/43/2021-359 zo dňa 30.6.2022 rozhodol, že povinnosť žalovaného uzavrieť so
žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX nachádzajúceho sa na I. poschodí bytového domu
G. v I. na ulici Y. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. I., je daná. Medzitýmny rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 11.8.2022. Na pojednávaní dňa 25.10.2022 žalobkyňa zobrala žalobu
späť, pretože žalovaný s ňou uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu a žalobkyňa je zapísaná ako

vlastníčka bytu aj na LV č. XXXX. Žiadala priznať náhradu trov konania. Žalovaný súhlasil so zastavením
konania, pretože odpadol predmet sporu a navrhol, aby súd žiadnej zo strán nepriznal trovy konania.
Podľa žalovaného je to spravodlivé aj vzhľadom na to, ako sa správala žalobkyňa, keď prišla do sídla
žalovaného.

4.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§256ods.1CSPtak,žepriznalnáhradutrovkonaniažalobkyni,

pretože žalobkyňa zobrala žalobu späť po tom, čo s ňou žalovaný uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva
bytu, teda keď bol dosiahnutý účel sledovaný žalobou. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, žeprocesne zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý až v priebehu konania splnil to, čo žalobkyňa
žalobou požadovala. Žalovaný navrhol nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania. Žalovaný
navrhoval aplikáciu ust. § 257 CSP z dôvodu, že podľa neho to je spravodlivé vzhľadom k tomu ako

sa žalobkyňa správala, keď prišla do sídla žalovaného. Žalovaný zrejme naráža na svoje tvrdenia o
tom, že pri nejakej návšteve žalobkyne v sídle žalovaného malo dôjsť ku konfliktu medzi žalobkyňou
a štatutárnym zástupcom žalovaného, táto skutočnosť však v konaní nebola dokazovaná, bola iba
tvrdená žalovaným a nemala ani žiadny podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru
súdu v prejednávanej veci je potrebné zohľadniť, že žalobkyňa sa pokúšala domôcť svojich nárokov

mimosúdne, čo sa jej však nepodarilo, pretože zo strany žalovaného došlo k prevodu vlastníctva bytu
na tretiu osobu, v dôsledku čoho žalobkyňa bola nútená domáhať sa svojich nárokov v konaní vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13C/93/2012, v ktorom došlo aj k vylúčeniu nároku na uloženie
povinnosti odpredať byt žalobkyni, ktorý bol prejednávaný v tomto konaní. Aj napriek úspechu žalobkyne
v pôvodnom konaní žalobca pokračoval v obrane proti uplatnenému nároku a k uzavretiu zmluvy o
prevode vlastníctva bytu z jeho strany došlo až po vyhlásení medzitýmneho rozsudku, teda žalobkyňa

nemala inú možnosť, ako pokračovať v súdnom spore. Žalobkyňa dosiahla účel sledovaný žalobou a
vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že by nebolo spravodlivé, ak by žalobkyňa mala znášať trovy
konania. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za preukázané splnenie podmienok na aplikáciu ust. § 257
CSP a priznal náhradu trov konania žalobkyni v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

5. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) CSP, nakoľko mal za to, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. súd nesprávne vec právne posúdil,
ak dospel k záveru, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
%. Mal za to, že sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP nepriznať náhradu trov konania

žalobkyni, nakoľko jej správanie v sídle žalovaného ako aj na pojednávaniach sa priečilo dobrým
mravom, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou aj súdnou praxou.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že neprizná
nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

6. K odvolaniu žalovaného s vyjadrila žalobkyňa. Navrhla odvolanie žalovaného ako nedôvodné
zamietnuť a v celom rozsahu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa odseku 2, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 17.9.2012, zapísanou pod sp. zn.
13C/93/2012, domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými dňa 18.11.2010 je
neplatná a vo vzťahu k žalovanému (v uvedenom konaní v 2. rade) sa domáhala uloženia povinnosti
odpredať jej byt. Rozsudkom č. k. 13C/93/2012-147 zo dňa 31.1.2014 súd rozhodol o neplatnosti zmluvy
a zároveň vylúčil na samostatné konanie nárok žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému odpredať

žalobkyni predmetný byt, vylúčené konanie bolo zapísané pod sp. zn. 13C/75/2015. Vo vylúčenom
konaní súd medzitýmnym rozsudkom č. k. 13C/75/2015-317 zo dňa 15.6.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/43/2021-359 zo dňa 30.6.2022 rozhodol, že povinnosť žalovaného
uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX nachádzajúceho sa na Q. poschodíbytového domu G. v I. na ulici Y. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. I., je daná. Medzitýmny
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.8.2022.

12. Z uvedeného vyplýva že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný splnil to, čoho sa žalobkyňa žalobou
domáhala až po autoritatívnom rozhodnutí súdu. Až po splnení súdom určenej povinnosti žalobkyňa
vzala žalobu späť, pretože odpadol dôvod konania. Významným je aj skutočnosť, že súdny spor trval
viac ako desať rokov, od 17.09.2012.

13. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré
by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada
týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Náhrada trov konania sa vzťahuje na
účelne vynaložené trovy. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 odsek
1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.

14. „I. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate
zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016.
Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno

žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola
vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.“ (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn.
II. ÚS 569/2017)

15. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z

akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom, ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie
konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca
vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok

konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa
žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Aj náhrada trov konania priznaných
podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu,
že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na
súdnu ochranu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,

a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 1. vydanie, 2017, s. 932 - 939)

16. „Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods.

1 písm. c) OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,
musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z
procesnéhohľadiska,atedazhľadiskavzťahuvýsledkusprávaniaodporcu(žalovaného)kpožiadavkám

navrhovateľa(žalobcu).Idetedaoto,čisanavrhovateľdomoholkuplatnenémunárokualebonie,pričom
súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7?M Cdo 1/2014)

17. „S dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 OSP (teraz § 257 CSP - pozn.

autora) však nemožno zamieňať skutočnosť, že odporca svojím správaním nedal príčinu na podanie
návrhu na začatie konania. Na takýto prípad pamätá ustanovenie § 143 OSP, podľa ktorého odporca,
ktorýnemalvoveciúspech,máprávonanáhradutrovkonaniaprotinavrhovateľovi,aksvojímsprávaním
nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Toto ustanovenie súdy opomínajú.“ (R 23/1989)

18. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj v podanom odvolaní poukázal na možnosť
aplikácie ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v správaní žalobkyne, avšak nie v
správaní ako procesnej strany sporu, ale v jej komunikačnej a osobných komunikačných konfliktoch
medzi stranami sporu v priestoroch jeho bytového družstva. Súd prvej inštancie a rovnako tak aniodvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257
CSP, s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
na jeho odôvodnenie odkazuje.

19. Žalovaný je právnickou osobou, ktorý v prejednávanej veci nepostupoval v súlade so zákonom,
ani s odbornou starostlivosťou a previedol vlastníctvo k bytu na tretiu osobu. Počas celého konania sa
žalovaný bránil a nezohľadnil ani úspech žalobkyne v pôvodnom konaní. Úvaha žalovaného o správaní
sa žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi je potom vzhľadom aj na jeho správanie sa v tomto konaní

neistá. Rozhodovanie o trovách konania pri späťvzatí žaloby má procesný charakter a osobnostné
predpoklady strán sporu, ich spôsob komunikácie sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania irelevantné.
Dôvody spočívajúce v osobnostných a komunikačných predpokladoch nemôžu byť posudzované ako
dôvody hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ak žaloba bola
podaná dôvodná a žalobkyňa nemala inú možnosť ako si uplatniť svoje práva.

20. Z ustanovenia § 257 CSP priamo vyplýva možnosť aplikácie tohto ustanovenia len vo výnimočných
prípadoch. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá je povinná
nahradiť trovy konania protistrane sa ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá
predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je
solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej

protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
Skutočnosť, že žalobkyňa sa správa konfliktne a podľa názoru žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
nie je podľa názoru odvolacieho súdu výnimočným prípadom. Žalovaný v konaní nepreukázal ničím
právne významným dôvody, pre ktoré by súd mal aplikovať ust. § 257 CSP.

21. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6?M Cdo 5/2011 k aplikácii § 257 CSP uviedol, cit.: „...dovolací
súd poznamenáva, že v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť
dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby
za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému

účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti.
Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu
práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad

(o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale ja v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch)
jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi
účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri
tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel,

znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností
súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami
uplatnenia nároku a pod.“

22. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Pozri uznesenie Ústavného súdu SR
z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)

23. Odvolacísúdnevzhliadoldôvodynaaplikáciuust.§257CSP.Vzmyslevyššiecitovanýchrozhodnutí
a právnej vedy musí ísť o preukázané a výnimočné dôvody. Žalobkyni preukázateľne vznikli náklady

na uplatnenie svojho práva, ktoré porušil práve žalovaný a vzhľadom na úspech v konaní má na ich
náhradu nárok.24. Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 CSP uznesenie v
napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 v spojení s §
262 odsek 1 a § 255 odsek 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa má nárok vo vzťahu
k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)