Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Silvia Kysucká
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3P/58/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722202686
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2023:3722202686.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa F. Č., F.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov E. Č.Ň., F.. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XXX, a R. Q., F..
XX.XX.XXXX, bytom T., S. XX, o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
Mal. F. Č., F.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a
spravovať jeho majetok v bežných veciach budú obaja rodičia.
Z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. F., F.. XX.XX.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne na
sumu 180,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec p o v i n n ý zasielať vždy k 20. dňu v mesiaci
vopred k rukám matky maloletého, od 26.09.2022.
Zameškané výživné na mal. F. za obdobie od 26.09.2022 do 31.03.2023 vo výške 308,30 eur je otec p
o v i n n ý zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/81/2016 - 31 zo dňa 13.10.2016.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka podala návrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné na mal. F. na sumu 250 eur mesačne. Uviedla, že
v čase schválenia rodičovskej dohody ohľadne platenia výživného 130 eur zo strany otca mal maloletý 4
roky. Momentálne má 10 rokov a je žiakom 5. ročníka základnej školy, náklady na starostlivosť vzrástli.
Matka uviedla, že pracuje ako predavačka s príjmom 600 eur mesačne. O otcovi dieťaťa nemá žiadnu
vedomosť, nevie kde pracuje, kde býva, nekontaktujú sa. Od 03/2017 poberá náhradné výživné.
2. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Uviedla tiež, že chce zveriť mal. F. do
jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého by boli oprávnení obaja
rodičia. Kolízny opatrovník na pojednávaní súhlasil s návrhom matky ako aj so zverením maloletého do
osobnej starostlivosti matky.
3. Otec maloletého aj napriek riadne doručenému návrhu sa k tomuto nevyjadril a nezúčastnil sa ani
nariadeného pojednávania.4. Matka v priebehu konania predložila potvrdenie o svojom príjme a o výške poberaných nemocenských
dávkach a zároveň dala k nahliadnutiu zo svojho mobilného telefónu údaje z aplikácie Edupage
a fotografie maloletého. Súd z úradnej činnosti pripojil spisy Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
6T/32/2020 a sp. zn. 13P/81/2016, vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni, ZVJS, REGOB, a zistil
nasledovný skutočný stav:
5.RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.13P/81/2016-31zodňa13.10.2016 súdschválilmedzi
rodičmimal. F.rodičovskúdohodu,vzmyslektorejsaoteczaviazalplatiťvýživnénamaloletéhovovýške
130,- eur mesačne od 13.10.2016 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Zo zápisnice o pojednávaní má
súd za preukázané, že v tom čase rodičia maloletého Nikolasa žili v spoločnej domácnosti v rodinnom
dome matkinho otca. Matka bola bez príjmu, pričom otec živil tak maloletého ako aj ju. Otec v tom
čase tvrdil, že jeho príjem je vo výške minimálnej mzdy, resp. 405 eur mesačne. Z výsluchu matky na
pojednávaní dňa 21.02.2023 má súd za preukázané, že maloletý bol v tom čase zdravý.
6. Uvedenému konaniu predchádzalo konanie vedené taktiež na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn.
15P/104/2012 o priznanie rodičovských práv a povinností matke vo vzťahu k osobnej starostlivosti o
mal. F.. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 22.10.2012 má súd za preukázané, že otec bol v tom čase
riadne zamestnaný s príjmom asi 580,- eur mesačne.
7. Z trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV má súd za preukázané, že voči otcovi sa viedlo
trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa dopustil voči mal. F. Otec pri výsluchu
u vyšetrovateľa dňa 12.02.2020 (č. l. 26 trestného spisu) uviedol, od 08.02.2016 do 07.06.2016 bol
vo výkone trestu odňatia slobody, kedy sa po prepustení s matkou a mal. synom presťahoval do E.,
kde bývali v domácnosti matkinho otca s tým, že pracoval v reštaurácii ako pizzer, dostával riadny
plat, z ktorého prispieval na domácnosť. Po návrate z výkonu trestu dňa 22.11.2017 bol bezdomovec,
pracoval len príležitostne bez stáleho príjmu a čo zarobil, zostalo mu na zaplatenie ubytovne a jedla.
Otec na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2021 uviedol, že do 02.11.2020 bol vo výkone trestu odňatia
slobody, následne išiel do Nemecka, odkiaľ sa vrátil v 12/2020. Ak bol aj v minulosti evidovaný na úrade
práce, tak ho vyradili, lebo nešiel na pohovor, na ktorý ho z úradu poslali. Štátne dávky nepoberal.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nič mu nebránilo zamestnať sa, mal však len brigádnické ponuky.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.06.2021 otec uviedol, že chodí na brigády, fušky - prerába byty,
resp. robí čo treba s tým, že je to pravidelný typ práce, ktorý mu dohadzuje kamarát. Z rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6T/32/2020-249 zo dňa 22.06.2021, právopl. dňa 04.08.2021
má súd za preukázané, že otec bol uznaný vinným preto, že v období od 10/2016 do vyhlásenia
rozsudku s výnimkou určitého obdobia si neplnil vyživovaciu povinnosť voči mal. F., pričom v danom
období bol evidovaný ako zamestnanec u viacerých zamestnávateľov aj na úrade práce, odkiaľ bol pre
nespoluprácu vyradený a nepoberal dávky v núdzi ani iné sociálne dávky. Otec bol odsúdený pre prečin
zanedbania povinnej výživy na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na 3
roky s uložením primeranej povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 3.510,-
eur.
8. Z lustrácií vykonaných súdom mal súd za preukázané, že otec okrem mal. Nikolasa nemá
žiadne iné maloleté dieťa. Väčšinou pracoval na dohody, často menil zamestnávateľa. V období
02.12.2019-11.12.2019 a 02.06.2020-09.09.2020 bol počas výkonu trestu odňatia slobody zaradený do
práce. Zo správy ÚPSVaR Bratislava V má súd za preukázané, že otec nie je toho času evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, posledná evidencia bola od 23.11.2017 do 12.12.2017. Nie je ani poberateľom
dávky v hmotnej núdzi ani inej štátnej sociálnej dávky.
9. Z výsluchu matky na pojednávaní mal súd za preukázané, že spolu s maloletým, svojím priateľom
a svojím otcom býva v E. v rodinnom dome, ktorého podielovým spoluvlastníkom v 3-nách je matkin
otec. S otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti od roku 2018. Matkin otec pracuje s príjmom
600,- až 700,- eur v čistom, matkin priateľ pracuje s ním na stavbách s príjmom okolo 1.000,- eur v
čistom. Jedná sa o sezónne práce, v zimnom období sú bez práce. Matka pracuje v Coop Jednote, iný
príjem nemá s tým, že v roku 2022 bola 3 mesiace práceneschopná. Iné vyživovacie povinnosti ani
majetok väčšej hodnoty matka nemá. Náklady na bývanie v dome sú okolo 200 eur, matka s priateľom
prispievajú sumou 100 eur.10. Z potvrdenia o príjme a potvrdenia o nemocenských dávkach predložených matkou má súd
za preukázané, že v období 01/2022-12/2022 vyplatil zamestnávateľ matke celkovo 6.137,82 eur
titulom mzdy a 215,26 eur titulom dávok PN. Sociálna poisťovňa v danom období vyplatila matke
titulom nemocenského celkovo 1.377,50 eur. V priemere teda matkin mesačný príjem v období
01/2022-12/2022 bol vo výške 644,22 eur (/6.137,82+215,26+1377,50/ : 12 mesiacov = 644,22 eur).
11.Zvýsluchumatkymalsúdzapreukázanéito,žemal.F.ježiakom5.ročníkaZŠvC.i.Doškolycestuje
autobusom, výdavky na cestovné sú 20,- eur mesačne. Stravuje sa v škole, mesačné náklady na stravné
sú 25,- až 30,- eur. Platený krúžok nenavštevuje, len také čo sú bezplatné v škole. Jeho zdravotný stav
je dobrý. Matka uviedla, že maloletý sa učí priemerne, na dvojky, trojky, na polročnom vysvedčení mal 3
trojky. Uvedené bolo preverené aj súdom nahliadnutím do aplikácie Edupage, čo umožnila matka. Matka
ďalej v mobilnom telefóne dala k nahliadnutiu fotografie maloletého z karnevalu, z Vianoc, z návštevy
zubára, na všetkých fotografiách maloletý vyzeral spokojne. Matka ďalej uviedla, že mal. F. bol s otcom
asi 2 roky dozadu, strávil s ním 3 - 4 hodiny, jednalo sa o stretnutie po troch rokoch, kedy spolu boli
tiež len pár hodín. Otec neprispieva na výživu maloletého žiadnym spôsobom, matka poberá náhradné
výživné. Matka uviedla, že otec jej nezaplatil výživné, ku ktorej povinnosti bol otec zaviazaný trestným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.06.2021.
12. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že na stravu mesačne minie celá domácnosť
približne do 600,- eur, na hygienu 15,- až 20,- eur, mal. F. rýchlo rastie, hlavne do výšky, potrebuje mu
kupovať veci na oblečenie, čo je v priemere 30,- eur na mesiac, záleží od obdobia, či mu treba niečo
dokúpiť alebo nie. Kredit na mobil mu matka dobíja 5,- eur mesačne. Začiatok školského roka je vždy
nákladný, tam vynaloží veľa financií na zabezpečenie školských potrieb. Na pracovné zošity na ANJ
a MAT matka tento školský rok vynaložila dohromady 20 eur. S maloletým má tiež náklady na výlety
a exkurzie. Výdavky na komunálny odpad na jednu osobu sú 24 eur ročne. Cez kovid musela matka
maloletému kvôli online výučbe zakúpiť notebook, otec jej na to neprispel.
13. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že šetrením v domácnosti matky bolo zistené, že
maloletý má v rodinnom dome vlastnú izbu, kde má vytvorené všetky podmienky.
14. Matka k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom otca nevedela na pojednávaní uviesť nič
konkrétne. Uviedla, že s otcom komunikovala asi 2 mesiace dozadu, kedy jej volal kvôli návrhu, že o
ňom vie. Má vedomosť o tom, že otec sa len tak pretĺka životom, býva po ubytovniach, nakoľko má veľa
exekúcií, chodí na brigády, aby mu exekútori nesiahli na jeho príjem. Naposledy jej otec hovoril, že si
prácu hľadá po stavbách s tým, že takto si zarábal na živobytie, či už pred nástupom do výkonu trestu
alebo aj keď ho prepustili. Matka nemá vedomosť o tom, že by mal inú vyživovaciu povinnosť.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
16. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase úpravy výživného rodičia žili v spoločnej
domácnosti. Od roku 2018 však v spoločnej domácnosti nežijú. Mal. F. teda súd zveril do osobnej
starostlivosti matky, nakoľko táto jediná sa z rodičov o maloletého dlhodobo stará, s tým, že zastupovať
a spravovať majetok maloletého v bežných veciach budú obaja rodičia.
20. Čo sa týka zvýšenia výživného, tu súd poukazuje na to, že výživné pre dieťa slúži nielen
na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv...), ale
i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové rekreačné potreby a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výživné na mal. F. bolo určené v čase, keď
rodičia žili v spoločnej domácnosti, maloletý mal 4 roky, matka bola bez príjmu, pričom tak maloletého
F. ako aj matku živil otec, ktorý v tom čase deklaroval min. príjem 405 eur. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že preukázaná zmena podstatného charakteru nastala u mal. F. a matky. Mal. F. je starší,
vyspelejší, momentálne navštevuje už druhý stupeň základnej školy mimo miesta bydliska, s čím matke
nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletého F..
22. Aj na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov, keď v čase úpravy výživného nemala žiaden
príjem, v súčasnosti je jej príjem v priemere 644,22 eur mesačne. Je potrebné prihliadnuť nielen na tú
skutočnosť, že matka už pracuje, ale aj na to, že v spoločnej domácnosti žije s ďalšími dvoma zárobkovo
činnými osobami - jej otcom a jej priateľom, ktorí tiež sú povinní participovať na uspokojovaní spoločných
potrieb domácnosti.
23. Čo sa týka pomerov otca, tieto nie sú známe. Faktom je to, že okrem mal. F. otec nemá ďalšiu
inú vyživovaciu povinnosť a oficiálny príjem. V minulosti pracoval po rôznych brigádach a vyhýbal sa
oficiálnemu príjmu, čo je zrejmé aj z jeho výpovede v trestnom konaní.
24. Pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného súd zobral do úvahy skutočnosť, že otec sa
s maloletým roky nekontaktuje, výživné neplatí dobrovoľne, na základe čoho matka poberá náhradné
výživné. Otec doteraz nesplnil primeranú povinnosť uloženú mu trestným súdom zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné vo výške 3.510, - eur, a to ani sčasti. Z celkového správania otca nemožno
vyvodiť nič iné len to, že otec nechce plniť svoju zákonnú povinnosť, a to vyživovať svoje maloleté dieťa.
Takýto stav však nemožno akceptovať. Otec si nehľadá riadnu prácu, pričom nebolo preukázané, že
by mu v hľadaní si práce bránili objektívne okolnosti (napr. zlý zdravotný stav a podobne). Otec sa k
hľadaniu si práce dlhodobo stavia nadmieru nezodpovedne, pre neplatenie výživného bol aj právoplatne
odsúdený. Z jeho výpovede v trestnom konaní vyplýva, že bol aj dvakrát vo výkone trestu odňatia
slobody. Z evidencie úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu. Hoci otec vie o podanom návrhu zo
strany matky a vedel i o termíne nariadeného pojednávania, súdu neoznámil skutočnosti, ktoré by mu
bránili platiť výživné na mal. F..
25. Vychádzajúc z toho, že otec v predchádzajúcich konaniach tvrdil, že poberá minimálnu mzdu, pričom
v roku 2022 bola minimálna mzda vo výške 646 eur a v roku 2023 je minimálna mzda vo výške 700
eur, súd má za to, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného treba vychádzať z potencionality príjmu otca.
V danom prípade je rozhodujúci príjem, ktorý otec reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky
dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. S prihliadnutím k tomu,
že o maloletého F. sa dlhodobo stará výlučne matka, otec sa s ním nestretáva, nezaujíma sa o neho,
neprispieva na neho žiadnou sumou a nejaví žiadnu snahu dobrovoľne si vyživovaciu povinnosť voči
mal. F., pričom evidentne je schopný zarobiť si aspoň minimálnu mzdu, s prihliadnutím na odôvodnené
potreby maloletého, príjem matky, ktorá má tiež vyživovaciu povinnosť voči maloletému, a vzhľadom k
tomu, že v spoločnej domácnosti s nimi žije matkin partner a matkin otec, ktorí sú pracovne činní, másúd za to, že zvýšenie výživného na mal. F. zo strany otca zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur
mesačne je primerané. Vo zvyšku návrh matky zamietol.
26. V súvislosti so zvýšením výživného vzniklo otcovi zameškané výživné za obdobie od 26.09.2022,
t. j. od podania návrhu, do 31.03.2023 vo výške 308,30 eur (pomerná časť mesiaca 09/2022 vo výške
8,30 eur + 6 mesiacov po 50 eur ), ktorý nedoplatok - zameškané výživné - je otec povinný zaplatiť
matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
27. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/81/2016-31 zo dňa
13.10.2016.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať
na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.