Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015185
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122015185.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniuOkresnéhosúduTrnavazodňa20.12.2022,č.k.2PP/167/2022-27,naneverejnomzasadnutí
konanom dňa 23.02.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného
zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, zo

16.11.2022 na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/174/2017 z 26. júla 2017 podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona vo
výmere 2 (dva) roky v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 0T/174/2017 - 96 z 1. júna
2021 so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v

odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený
síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu
podmienku, nesplnil však druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho
života.
7. V odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu
nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by dávala dostatočný podklad pre konštatovanie o jej nesplnení

odsúdeným. Odsúdený sám nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a počas jeho celého priebehu je
jeho správanie na požadovanej úrovni bez akéhokoľvek negatívneho poznatku. Je pracovne zaradenýa to v nestráženej časti ústavu, pričom nadriadení sú s jeho pracovnou morálkou spokojní. Voľný čas
využíva zmysluplne a predovšetkým plní stanovené ciele programu zaobchádzania. Svojím vzorným
správaním si vytvoril podmienky pre udelenie disciplinárnej odmeny. K získaniu jednej disciplinárnej

odmeny počas jedného roka výkonu trestu odňatia slobody uvádza, že je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že systém udeľovania disciplinárnych odmien je do určitej miery závislý na vedení ústavu na
výkon trestu i od samotného prideleného pedagóga odsúdenému. Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že z
predloženého hodnotenia nezaznamenal žiadny náznak toho, že by odsúdený nepreukázal polepšenie
počas výkonu trestu alebo že by z jeho strany malo ísť len o cieľavedomé prispôsobenie sa podmienkam

výkonu trestu odňatia slobody, keďže už vo výkone trestu odňatia slobody v minulosti (pred dvanástimi
rokmi) bol i s poukazom na skutočnosť, že v tomto prípade bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a vykonáva ho v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon
väzby Leopoldov, teda v pre neho doposiaľ neznámom ústave a taktiež v prísnejšom stupni stráženia.
8. Pri druhej materiálnej podmienke súd prvého stupňa skonštatoval, že žiadna objektívna skutočnosť
nedávala dostatočnú záruku, že by odsúdený v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu

viedol riadny život. Poukázal pritom na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a jeho
trestnú minulosť i priestupkovú minulosť. Odsúdenému bola nie raz poskytnutá šanca preukázať
sebe samému aj spoločnosti, že je schopný viesť riadny život bez páchania akejkoľvek protiprávnej
činnosti, avšak odsúdený ponúknuté šance nevyužil. Je pravdou, že odsúdený sa osvedčil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia a podmienečného prepustenia, avšak nevzal si z toho dostatočné

ponaučenie,pretožesaopätovnedopustiltrestnejčinnosti.Odsúdenýsadopustildvochpriestupkovproti
majetku, kde poškodenou bola jeho matka, voči ktorej sa zhodou okolností dopustil aj trestnej činnosti,
za ktorú mu bol uložený predmetný podmienečný trest odňatia slobody. Z výsluchu odsúdeného na
verejnom zasadnutí navyše vyplynulo, že tento doposiaľ nezaujal kritický postoj k ním páchanej trestnej
činnosti. Ďalším podstatným momentom v posudzovanom prípade je tá skutočnosť, že odsúdený by sa

v prípade svojho podmienečného prepustenia vrátil na adresu svojho trvalého pobytu, teda do spoločnej
domácnosti so svojou matkou.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne

realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú
tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním

splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
11. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody je teda nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie,
čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude

odsúdený viesť riadny život.
12. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky
okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie
sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne

posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú
prognózu odsúdeného.
13. Sťažnostný súd len opakuje, že osoba odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť
(opakované páchania trestnej činnosti úmyselnej povahy, 3krát súdne trestaný, 1krát podmienečne
prepustený) nedáva sťažnostnému súdu dostatočnú záruku, že prišlo k polepšeniu odsúdeného (na

rozdiel od názoru prvostupňového súdu) a tento bude v prípade podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody viesť riadny život. Aj keď je správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody v súlade s ústavným poriadkom, s poukazom na jeho predchádzajúci výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody a trestnú minulosť, je dôvodné skôr konštatovať jeho prispôsobenie sa režimu
výkonu trestu odňatia slobody ako vnútornú zmenu v jeho hodnotovej orientácii. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho
konania nemali vplyv žiadne z uložených trestov, nakoľko sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti
rôzneho druhu, pričom prvostupňový súd nekonkretizoval, v čom vidí polepšenie sa odsúdeného
a pod obsah tohto pojmu podradil dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobodyaplneniecieľovstanovenýchprogramomzaobchádzania.Jenevyhnutnézohľadniť,žeodsúdenémuboli
poskytnuté viaceré šance, a to aj v podobe podmienečných trestov odňatia slobody, či podmienečného
prepustenia, ktoré nevyužil, a preto niet sa prečo domnievať, že práve podmienečné prepustenie

z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel.
14. Trestná minulosť a osobnosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho
správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. Po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo uplynutí skúšobnej doby sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so zákonom, čo
nasvedčuje tomu, že na nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania

zjavne nemal vplyv žiadny z uložených trestov. Sťažnostný súd teda nemá v osobe odsúdeného záruku,
s ohľadom na jeho minulosť, že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na slobode viesť
riadny život.
15. Za vyššie popísanej situácie aj sťažnostný súd má vážne a dôvodné pochybnosti o tom, že
odsúdený v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, a preto je
namieste konštatovať, že odsúdený nespĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie

a prvostupňový súd správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol.
16. Len dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce
na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život.
17. Záverom sťažnostný súd uvádza, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľom
trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je

tak v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby
tento ďalej vykonával.
18.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.