Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821200422
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3821200422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: R., proti žalovanému: X., o zaplatenie
6.796,50 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.
októbra 2022, č. k. 5Csp/6/2021-289 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie sumy 339,82 eur
zastavil, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.456,68 eur s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 31.05.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom
III. štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5 %, výrokom IV. priznal
štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95 %, výrokom V. žalobcovi priznal

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že žalobca sa v konaní pôvodne domáhal zaplatenia sumy 6.796,50 eur. Vzhľadom k
tomu, že v priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 339,82 eur späť a žalovaný voči
tomuto čiastočnému späťvzatiu nemal námietky, súd prvej inštancie konanie v uvedenej časti v súlade
s ustanovením § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) zastavil.

Súčasne žalobca žalobu rozšíril o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 6.456,68 eur od
31.05.2020 do zaplatenia a toto rozšírenie žaloby súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 02.03.2022
pripustil. V súvislosti s nárokom žalobcu na poskytnutie poistného plnenia v konaní mal za preukázané,
že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu poistnej zmluvy č. X XXX XXX XXX - F., predmetom
ktorej bolo poistenie vozidla T. EČV: R.. Poistenie bolo dohodnuté so začiatkom od 30.10.2015 na
dobu neurčitú. Rovnako v konaní nemal za sporné, že žalobca žalovanému oznámil vznik škodovej
udalosti z havarijného poistenia, ku ktorej došlo dňa 21.12.2019 v čase okolo 20.10 hod. na ceste medzi

obcami S. a R.. Podľa oznámenia žalobcu ku škodovej udalosti došlo tak, že išiel v smere od obce
S. smerom na obec R., keď mu vybehla z ľavej strany vysoká zver a on v snahe vyhnúť sa stretu so
zverou uhol doprava, kde ho stiahlo do priekopy, kde následne nabúral do stromu. Uvedené potvrdzuje
aj záznam ODI OR PZ v R. zo dňa 21.12.2019 o preverení oznámenia - škodovej udalosti. Sporným
v konaní bolo to, či priebeh nehodového deja popísaný žalobcom zodpovedá poškodeniu vozidla T. Y..
Žalovaný nárok žalobcu neuznával z dôvodu, že zo záverov znaleckého posudku znalca Z.. U. č. XX/

XXXX vyplýva, že priebeh nehodového deja tak, ako je uvedený v spisovom materiáli, nezodpovedá
skutočnému nehodovému deju a poškodenie vozidla je staršieho dáta. Na námietky žalobcu znalec
svoje závery korigoval v doplnení č. X k posudku č. XX/XXXX tak, že priebeh nehodového deja popísanýžalobcom po technickej stránke považoval za prijateľný až na to, že poškodenie vozidla nekorešponduje
s polomerom stromu a poškodenie vozidla má všetky znaky, že pred uvedenou nehodou už bolo
poškodené. Na tomto stanovisku znalec zotrvával aj v priebehu konania. Závery znalca Z.. U. v konaní

boli vyvrátené znaleckým posudkom Z.. X. č. X/XXXX, podľa ktorého k poškodeniu motorového vozidla
T. Y. R pri dopravnej nehode mohlo dôjsť tak, ako to uvádza žalobca v oznámení škodovej udalosti
s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote; znalec poukázal na to, že znalec Z.. U. nebral do úvahy
viacero faktov, ktoré poukazovali na skutočný priebeh nehodového deja, ako napr. tvar kmeňa stromu
- výrazná hrča, ktorá vytvárala jeho nerovnomerný prierez a tiež aj nerovnomerný povrch priekopy,

po ktorom sa vozidlo pohybovalo tesne pred zrážkou, nevyhodnotil zadokumentované stopy na kmeni
stromu od nárazu vozidla T., pomýlil si kôru zo stromu s biologickým materiálom. Priebeh nehodového
deja tak, ako ho opísal žalobca, bol v konaní potvrdený aj kontrolným znaleckým posudkom znaleckej
organizácie G.. č. XXXXXXXXXXXX. Z jej záverov vyplýva, že z technického hľadiska mohla zrážka
vozidla T. so stromom s najväčšou pravdepodobnosťou nastať tak, ako ju opísal žalobca a tiež to, že na
základe poškodenia vozidla T. a stromu, vykonaných priestorových pomerov v mieste vzniku dopravnej

nehody a geometrickej kompatibility možno konštatovať, že vzájomné poškodenie vozidla T. a stromu
je technicky prijateľné a s najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo tak, ako ju opísal vodič vozidla T.. Z
posudku tiež vyplýva, že z technického hľadiska nie je možné vyjadriť sa k akémukoľvek technickému
stavu súvisiaceho s poškodením vozidla T. pred vznikom dopravnej nehody dňa 21.12.2019. V súvislosti
s otázkou, či v prípade, že bolo vozidlo T. Y. pred nehodou dňa 21.12.2019 poškodené, malo toto

poškodenie vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty vozidla pred nehodou; ak áno, aká bola všeobecná
hodnota vozidla pred jeho poškodením v dôsledku dopravnej nehody, zo záveru posudku vyplýva, že
nie je možné určiť všeobecnú hodnotu vozidla T. pred jeho poškodením v dôsledku dopravnej nehody
dňa 21.12.2019, keďže nie je možné vyjadriť sa k akémukoľvek technickému stavu súvisiaceho s
poškodením vozidla T. pred vznikom dopravnej nehody dňa 21.12.2019. Taktiež zo správy spoločnosti

G.., ktorá je súčasťou znaleckého posudku Z.. U. č. XX/XXXX, vyplýva, že sa dá predpokladať, že
ku škodovej udalosti došlo na mieste a za okolností ako ich uviedol vodič, t.j. žalobca. Na základe
všetkých uvedených dôkazov mal potom súd prvej inštancie za preukázané, že k nehodovému deju pri
dopravnej nehode dňa 21.12.2019 došlo tak, ako to uviedol žalobca žalovanému v oznámení škodovej
udalosti. V súvislosti s tým potom vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom

poistení. Pri určení výšky poistného plnenia súd prvej inštancie vychádzal z oznámenia žalovaného
o totálnej škode zo dňa 05.02.2020. Žalovaný v ňom uviedol, že pre výpočet poistného plnenia bola
ku dňu vzniku škody na vozidle T. Y. R vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 11.676,50
eur a prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 4.880,- eur. V
konaní bolo žalobcom preukázané, že havarované vozidlo za žalovaným určenú hodnotu 4.880,- eur

aj odpredal. Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu vzniku škody a hodnotou predajných
zvyškov vozidla tvorí suma 6.796,50 eur, z čoho dohodnutá spoluúčasť žalobcu vo výške 5% predstavuje
sumu 339,82 eur. Poistné plnenie, na ktoré žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok, je tak vo výške
6.456,68 eur. Pokiaľ žalovaný v konaní uvádzal, že predmetné vozidlo bolo už pred nehodou dňa
21.12.2019 poškodené, zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie G.. bolo zistené, že k

akémukoľvek technickému stavu súvisiaceho s poškodením vozidla T. pred vznikom dopravnej nehody
dňa 21.12.2019 sa nie je možné vyjadriť. Z toho vyplýva, že žalovaným tvrdené predchádzajúce
poškodenie vozidla v konaní nebolo nepochybne preukázané. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.456,68 eur od 31.05.2020 až
do zaplatenia. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané listom žalovaného zo dňa 15.05.2020,

že v uvedený deň došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Konštatoval, že v zmysle ust. § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka je poistné plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, t.j. v danom prípade do 30.5.2020.
Mal za to, že vzhľadom k tomu, že v uvedenej lehote nebolo poistné plnenie žalobcovi poukázané,
žalovaný sa od 31.05.2020 dostal do omeškania. Žalovaný s nárokom žalobcu na zaplatenie úroku z

omeškania nesúhlasil s poukazom na ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. (zákona o PZP). V
danom prípade však ide o nárok vyplývajúci z poistnej zmluvy o havarijnom poistení a na tento nárok
sa zákon o PZP nevzťahuje. Pri rozhodovaní o tomto nároku súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uvedený nárok
žalobcu považoval za dôvodný. Výška úroku z omeškania bola určená podľa § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z. (t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Pre úplnosť v súvislosti s citovaným
ustanovením zákona o PZP poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 215/2020 zo
dňa 28.10.2021, ktoré sa tejto problematike venuje a v ktorom Ústavný súd SR dospel k záveru, žezamietnutím nároku na zaplatenie úroku z omeškania z istiny - plnenia podľa zákona o PZP - došlo k
porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval,

že v konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vyplatením odmeny znalcom za účasť na pojednávaní a
znaleckej organizácii za vypracovanie znaleckého posudku v sume celkom 114,06 eur. Civilný sporový
poriadok náhradu trov konania štátu neupravuje. Preto postupoval podľa čl. 4 základných princípov CSP,
podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec

čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V prípade, že takého ustanovenia niet, súd
prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s
prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby
výsledkombolorozumnéusporiadanieprocesnýchvzťahovzohľadňujúcestavapoznatkyprávnejnáuky
a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Na základe toho súd prvej inštancie považoval
za spravodlivé usporiadanie otázky náhrady trov konania štátu tak, ako to ustanovoval Občiansky súdny

poriadok v § 148 ods. 1. Podľa citovaného ustanovenia mal štát nárok na náhradu trov konania proti
účastníkom podľa výsledku konania. V danej veci bol žalobca v konaní neúspešný v rozsahu 5% (v
časti, v ktorej bolo konanie pre späťvzatie zastavené) a žalovaný bol neúspešný v rozsahu 95%. Súd
prvej inštancie preto priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu v rozsahu ich
neúspechu, t.j. voči žalobcovi v rozsahu 5% a voči žalovanému v rozsahu 95%. Rozhodol len o nároku

na náhradu trov konania štátu (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). O náhrade trov konania rozhodol
podľa§255ods.2vspojenís§256ods.1CSP.Konštatoval,žežalobcasapôvodnedomáhalzaplatenia
sumy 6.796,50 eur, priznaná mu bola suma 6.456,68 eur. Konanie o zaplatenie sumy 339,82 eur bolo
zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu, že uvedená suma predstavuje zmluvne

dohodnutú spoluúčasť žalobcu. Z toho vyvodil, že v uvedenej časti žaloba žalobcu nebola podaná
dôvodne a k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalobcu. Mal za to, že zastavenie konania
potom možno považovať za neúspech žalobcu v konaní. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 95%,
úspech žalovaného predstavuje 5%. Čistý úspech žalobcu v konaní je 90% a v tomto rozsahu mu súd
prvej inštancie nárok na náhradu trov konania voči žalovanému aj priznal. V zmysle ust. § 262 CSP

rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o konkrétnej výške náhrady bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. CSP).

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštanciezmenilažalobuvcelomrozsahuzamietol.Uplatnilodvolaciedôvodypodľa

ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a nesprávne skutkové a právne závery). Súdu prvej inštancie vytýkal, že napadnutý
rozsudok nenapĺňa podmienky presvedčivého a vyčerpávajúceho odôvodnenia. Uviedol, že pokiaľ mal
konajúci súd pochybnosti o priebehu nehody, mala byť táto situácia posúdená ako neunesenie bremena
tvrdenia zo strany žalobcu. Mal za to, že pokiaľ sám súd v odôvodnení vyjadril pochybnosť o priebehu

nehody resp. vzniku škody opísanej žalobcom, nemohlo dôjsť k priznaniu nároku. Ak aj tak konajúci súd
postupoval popísaným spôsobom, v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú argumenty, ktoré ho
k týmto záverom viedli v takej miere, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Zastával názor, že na úrok z
omeškania v predmetnej veci nie je právny dôvod. Dôvodil, že vykonal poistné šetrenie, ktorého záverom
bolo, že poškodenie vozidla nekorešponduje s nehodovým dejom tak, ako ho žalobca popísal. Svoje

tvrdenia žalovaný podložil znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý vypracoval Z.. U. a žalobcu s nimi
dňa 15.05.2020 riadne oboznámil. V lehote tak riadne zdôvodnil neposkytnutie plnenia, čím si splnil
zákonnúpovinnosťanároknaúrokzomeškaniataknevznikol.Žalobcasavkonanídomáhalposkytnutia
poistného plnenia titulom uzavretého havarijného poistenia so žalovaným v rozsahu 6.796,50 eur, v
ktorej súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že priznanie nároku žalobcu záviselo od vyriešenia

odborných otázok v oblasti cestnej dopravy, na základe ktorých žalobca následne žalobu vzal späť v
časti o 339,82 eur. Vzhľadom na uvedené mal za to, že rozsah, v ktorom je žalovaný ako poistiteľ povinný
plniť, bol určený až v súdnom konaní.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.

Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a zákonný. Mal za to, že súd
prvej inštancie správne ustálil skutkový stav na tom základe, že žalobca uzatvoril poistnú zmluvu s
povinnosťou platiť poistné, žalovaný sa zaviazal vyplatiť poistné plnenie v prípade vzniku poistnej
udalosti - dopravnej nehody. Po dopravnej nehode žalovaný odmietol vyplatiť plnenie, a to na základeznaleckého posudku Z.. U., ktorý spochybnil nehodový dej. Sám znalec ho neskôr v reakcii na námietky
žalobcu upravil a pripustil, že dopravná nehoda sa mohla stať podľa popisu žalobcu. Znalecký posudok
predložený žalobcom potvrdil nehodový dej a upozornil na nedostatky znaleckého posudku dodaného

žalovaným. Konfrontácia znalcov rozpory neodstránila, nariadený kontrolný znalecký posudok potvrdil
verziužalobcu.Vprospechtvrdeniažalobcusvedčíajobjektívnešetreniepolíciouašetreniepracovníkov
G.. Podľa názoru žalobcu nemôžu byť na jeho škodu ako spotrebiteľa, že žalovaný je v omeškaní
s výplatou poistného plnenia. Šetrenie, aj keď s nesprávnym výsledkom, bolo ukončené 15.05.2020.
Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 31.05.2020. Nesprávny výsledok šetrenia - zamietnutie poistného

plnenia - žalovaného ako poistiteľa, bol zapríčinený závermi znaleckého posudku súdnym znalcom,
ktorého požiadal žalovaný o vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca túto skutočnosť nemohol nijako
ovplyvniť. Tvrdenia žalovaného v odvolaní k bodu 18. rozsudku súdu prvej inštancie považuje za
zavádzajúce, nakoľko súd prvej inštancie uviedol zistenia znaleckej organizácie uvedené v kontrolnom
znaleckom posudku a ďalšia argumentácia žalovaného tým stráca svoj zmysel a len potvrdzuje, že
súd prvej inštancie spoľahlivo zistil skutkový stav a vydal rozsudok s presvedčivým a vyčerpávajúcim

odôvodnením. Záverom zdôraznil, že žalovaný ku záverom kontrolného znaleckého posudku nemal
žiadne námietky. Za nepravdivé považuje tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobca vzal žalobu späť v
časti 339,82 eur z dôvodu vyriešenia odborných otázok v oblasti cestnej dopravy. Čiastočné späťvzatie
je vo výške dojednanej 5 % spoluúčasti uzatvoreného havarijného poistenia, ktorú pri podaní žalobného
návrhu žalobca omylom neodpočítal.

4. Ďalšie vyjadrenia podané vo veci neboli.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v medziach podaného odvolania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. a v súvisiacich výrokoch III.,
IV., V. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu

mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní preto nemohli privodiť
zmenunapadnutéhorozsudku.Anivodvolacomkonanínebolipreukázané,anitvrdenétakéskutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil

dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2
CSP poukazuje.

8. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v inej vade, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v nesprávnych skutkových a právnych zisteniach (§ 365 ods.

1 písm. d/, f/, h/ CSP).

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá
by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).

10. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v
zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V
situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý
strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiťtakéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia,
nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť,
akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto

rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť
náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

11. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či

ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365

ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej
konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia
posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať
pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

12. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v.
Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v

súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia
v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené
požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu
prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo

arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej

následkomdošloknesprávnemurozhodnutiuvoveciaodvolacímprieskumomexoffonebolazistenáani
žiadnavada,týkajúcasaprocesnýchpodmienok,tedanedošlozhľadiskavyššieuplatnenýchodvolacích
námietok k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP.
15. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalovaného smerujú
proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil

svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoréz vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,

alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

18. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a dostačujúco odôvodnil v súlade s požiadavkami

uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Odvolací súd preto považuje vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného za neopodstatnené.

20. Predovšetkým odvolací súd vo vzťahu k vecným odvolacím námietkam žalovaného produkovaných v
odvolacomkonaníuvádza,ževzásadeceláichťažiskováčasťužbolapredmetomposudzovaniasúdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne a správne a plne vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia.

21. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva:

22. Žalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že pokiaľ má súd prvej inštancie pochybnosť o priebehu
nehody,resp.vznikuškodyopísanejžalobcom,nemohlodôjsťkpriznaniunároku.Vkontexteuvedeného
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dal odpoveď na

všetkyprávneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomkonania.Odôvodnenienapadnutého
rozhodnutia dostatočne uvádza skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd
nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné. Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie (prípadne so skutkovým posúdením, ktoré urobil súd prvej inštancie na základe znaleckého
posudku), nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie.

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne uviedol, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil. Uviedol jednoznačne, že za preukázanú skutočnosť mal dopravnú

nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla, ďalej skutočnosť, že žalovaný bol v čase nehody
poistiteľom vozidla, na ktorom bola škoda spôsobená. Žalovaný namietal priebeh škodovej udalosti,
ktorý mal súd prvej inštancie za dostatočne ozrejmený. Či už výpoveď strany sporu, ako aj listiny -
záznam ODI ORPZ v R., oznámenie poistnej udalosti, ale predovšetkým závery kontrolného znaleckého
dokazovania znaleckou organizáciou G. sú relevantnými dôkazmi, dôkaznými prostriedkami v zmysle

§ 187 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
rozhodujúcich tvrdení, na ktorých založil svoju procesnú obranu v konaní. Indície žalovaného, ktoré
by mohli nasvedčovať motívu žalobcu predstierať vznik poistnej udalosti, v snahe o neoprávnené
získanie poistného plnenia z havarijného poistenia, neboli verifikované dôkazmi potrebnej sily. Zo záveru
kontrolného znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou G. vyplýva, že na základe vykonanej

technickejanalýzynehodovéhodejamožnokonštatovať,žeztechnickéhohľadiskamohlazrážkavozidla
škoda zo stromom s najväčšou pravdepodobnosťou nastať tak, ako ju opísal vodič vozidla T.. V posudku
bolo ďalej uvedené, že na základe poškodenia vozidla T. a stromu, vykonaných priestorových pomerov
v mieste vzniku dopravnej nehody a geometrickej kompatibilite možno konštatovať, že vzájomnépoškodenie vozidla T. a stromu je technicky prijateľné a s najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo
tak, ako ju opísal vodič vozidla T.. Strany sporu k znaleckému posudku nemali žiadne námietky.
Výsledky kontrolného znaleckého dokazovania tak neboli spôsobilé vyvrátiť žalobcom preukázaný

priebeh dopravnej nehody, keď jeho verziu nehody nevylúčili. Za dôkaznej situácie, keď vykonaným
dokazovanímnebolapotvrdenáanivylúčenápravdivosťverziežalovaného,ktoréhozaťažovalodôkazné
bremeno preukázať iný ako žalobcom dôkazne podložený priebeh nehodového deja, odvolací súd
dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich tvrdení, na ktorých
založil svoju procesnú obranu v konaní. Znalec dôkazne podloženú verziu žalobcu síce s určitosťou

nepotvrdil, ale ju ani nevylúčil a považoval ju za prijateľnú. Nepriaznivé procesné následky spojené
s nemožnosťou vykonania kompletnej analýzy nehodového deja znalcom tak musí znášať žalovaný,
ktorého povinnosťou bolo hodnoverne preukázať dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie.

24. So zreteľom na uvedené, žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia
motorového vozidla vo výške, tak ako táto bola stanovená rozsudkom súdu prvej inštancie.

25. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd aj od meritórneho rozhodnutia sa
odvíjajúcu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že žalovaný sa
dostal do omeškania s plnením, vznikol žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

26. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok
žalovaného nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolaním vo výroku II. a v závislých výrokoch III., IV.,
V. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal, a preto
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti žalovanému v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).