Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/105/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200369
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3022200369.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova1667/14,85102Bratislava-Petržalka,IČO:31820174,právnezastúpený:Tkáč&Partners,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. OU-TN-OOP3-2022/040843-006 zo dňa 2. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 07.12.2022
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej
aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Trenčín,

odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-TN-
OSZP3-2022/025319-030 zo dňa 13.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo
rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Občianska vybavenosť“ navrhovateľa - spoločnosti Senginer SK
s. r. o., Jiráskova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 35 936 584 (ďalej len „navrhovateľ“) sa nebude posudzovať
v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“).

2. Obsahom správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) s odôvodnením, že okamžitým výkonom najmä prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná
ujma a iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí, a to najmä na úseku ochrany vôd,
pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca v tejto súvislosti

poukázal na právnu zásadu bdelosti („vigilantibus iura scripta sunt“), podľa ktorej „práva patria len
bdelým“ a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/65/2011. Žalobca ďalej uviedol,
že vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady
uvedené v zákone č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o životnom prostredí“), a to najmä princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je nevyhnuté
prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí

„závažná ujma na životnom prostredí.“ Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade
vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správny zrušené pre nezákonnosť,
no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Pri
priznávaníodkladnéhoúčinkusprávnejžalobemusísprávnysúdposudzovaťajprincípprávnejistotyako
aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Inštitút odkladného účinku v značnej

miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom jeho
vykonateľnosti. Správne orgány zneužívajú princíp prezumpcie správnosti aby rozhodovali arbitrárne anezákonne spoliehajúc sa na predmetný princíp a na nazeranie ostatných orgánov verejnej moci na
správne orgány spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia.

3. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne
spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a
preventívnej opatrnosti a preto je potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila
ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému. Formalistický
princíp zákonnosti založený iba na formalistickej prezumpcií správnosti rozhodnutí správnych orgánov

musí ustúpiť princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného
prostredia. Žalobca s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný
formalizmusmážalobcazato,žesúsplnenévšetkypodmienkynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej
žaloby.Prepätéažformalistickébazírovaniesúdovnaprincípesprávnostirozhodnutísprávnychorgánov
spôsobujú v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky a to v podobe porušovania práva verejnosti
na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným záujmom a jedným z dôvodov

priznania odkladného účinku podľa § 185 psím. a) SSP. Podľa žalobcu len ťažko je možné uvažovať o
prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak sa napadnuté rozhodnutie právnym aspektom
konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. V zmysle
ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné,
ale rozhodnutie sa aj ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu nie je splnené.

Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je
len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru,
že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí,
ktorý je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného
prostredia.

4. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žaloby nejde o prejudikovanie rozhodnutia
vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho
nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych výsledkov uvedených v § 185 písm.
a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na § 189 SSP

a tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najvyššiu váhu. Ak totiž
správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo navrhovateľa na realizáciu stavebného
zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej alebo odpadnutia
dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok.

5. V rámci konania došlo podľa žalobcu k podstatnému porušeniu procesných predpisov ako aj ku
neaplikácii relevantných ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„vodnýzákon“)akoosobitnéhopredpisuslúžiacehonaochranuživotnéhoprostredia
na úseku ochrany vôd, tým, že v rámci administratívneho konania nebolo zabezpečené stanovisko podľa

§ 16a ods. 1 vodného zákona, ktoré má byť podľa § 73 ods. 21 vodného zákona podkladom v konaní
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Výsledok neposúdenia je stav, kedy nie je zrejmý vplyv
zámeru na ochranu životného prostredia v časti ochrany vôd. Je preto podľa žalobcu na mieste, aby v
súlade so zásadou preventívnej opatrnosti bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe.

6. Žalobca záverom uviedol, že okrem závažnej ujmy na ochrane vôd hrozí závažná ujma na ochrane
životného prostredia v oblasti ochrany pamiatok. Objekt národnej kultúrnej pamiatky zapísanej v
Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, „tepláreň s rozvodňou,“ č. ÚZPF č. XXXXX/X, súp. č.
XXXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra C s parc. č. XXXXX/XX, k. ú. K. má byť v zmysle
rozhodnutia zachovaný, pričom v zmysle podmienky č. 3 má byť zámer realizovaný spôsobom, aby

nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky. V administratívnom
spise je taktiež informácia, že na príslušnom orgáne verejnej správy prebieha konanie o vydanie
povolenia na zbúranie predmetnej budovy. V prípade ak by nebol priznaný odkladný účinok môže byť
táto národná kultúrna pamiatku nielenže poškodená vykonávaním zámeru, ale môže byť nenávratne
poškodená a zničená. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok znamenalo by to

nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k
nenávratnému poškodeniu životného prostredia.7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a
podanú žalobu navrhol zamietnuť. Zároveň žalovaný navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci administratívneho konania nebolo

zabezpečenéstanoviskopodľa§16aods.1vodnéhozákona,ktorémalobyt'podľa§73ods.21vodného
zákona podkladom v konaní
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a k tvrdeniu žalobcu, že ak by nebol priznaný odkladný
účinok správnej žalobe, došlo by k nenávratnému poškodeniu
a zničeniu národnej kultúrnej pamiatky, žalovaný uviedol, že ide o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia,

ktoré navyše nenapĺňajú podstatu definície závažná ujma na životnom prostredí. V prípade závažnej
ujmy na životnom prostredí by výkonom rozhodnutia muselo priamo hroziť, že nastane poškodenie
životného prostredia závažného charakteru. Podľa žalovaného rozhodnutie zo zisťovacieho konania
je len odborným podkladom na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti. Týmto rozhodnutím sa v
žiadnom prípade činnosť nepovoľuje. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania len oprávňuje navrhovateľa
podať návrh na povolenie činnosti, pričom v procese povoľovania budú opätovne preskúmavané vplyvy

navrhovanej činnosti na životné prostredie.

8. V predmetnom zisťovacom konaní bol podľa žalovaného vplyv zámeru navrhovanej činnosti na
vody dostatočne preskúmaný. Navrhovateľ spolu so zámerom predložil hydrogeologický posudok
pre infiltráciu dažďovej vody, k predloženému zámeru doručil svoje stanovisko č. OU-TN-

OSZP3-2022/027987-002 zo dňa 29.07. 2022 dotknutý orgán Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti
o životné prostredie na úseku ochrany vôd, ktorý v stanovisku určil podmienku na elimináciu prípadného
negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Táto podmienka bola prenesená do
výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 16a
ods. 1 vodného zákona, v zmysle ktorého sa toto záväzné stanovisko vydáva len pre tie činnosti, ktorých

realizáciou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa
§ 16 ods. 6 písm. b). Podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR
č. 4876/2019-4.1 zo dňa 28.01.2019 pri určovaní ktoré zámery (stavby a činnosti) podliehajú postupu
podľa § 16a je potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej vody
alebo podzemnej vody a to či realizáciou daného zámeru môže dôjsť k modifikácii (zmene) fyzikálnych

vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, ktoré môžu
viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu/potenciálu vôd alebo k zhoršeniu stavu útvaru
povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý stav (tzv. novou trvalo udržateľnou rozvojovou činnosťou
človeka dôjde k zhoršeniu útvaru povrchovej vody).

9. Podľa žalovaného navrhovaná činnosť nie je v interakcií s vodným tokom ani iným útvarom povrchovej
vody. Najbližší útvar povrchovej vody je Q., ktorý je vzdialený od stavby 750 m. Realizáciou stavby
nedôjde k zmene fyzikálnych vlastností tohto útvaru povrchovej vody. Zároveň možno skonštatovať, že
nie je ani stavbou, ktorá mení hladinu podzemnej vody, napr. čerpaním podzemnej vody. Rovnako tak
nedôjde

k zmene hladiny podzemnej vody ani pri zakladaní stavby ani v prípade vypúšťania vôd
z povrchového odtoku zo strechy objektu do podzemných vôd. Tvrdenie žalobcu, že výkonom
rozhodnutia zo zisťovacieho konania dôjde k nenávratnému poškodeniu
a zničeniu národnej kultúrnej pamiatky tepláreň s rozvodňou je logický nezmysel. Rozhodnutie
zo zisťovacieho konania jednak neoprávňuje navrhovateľa realizovať akúkoľvek činnosť a práve v

rozhodnutí zo zisťovacieho konania bola navrhovateľovi určená podmienka, že musí realizovať stavby
takým spôsobom, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo poškodeniu predmetnej kultúrnej pamiatky.
Splnenie tejto podmienky bude posudzované v následných povoľovacích konaniach na podklade
predloženej dokumentácie k povoleniu navrhovanej činnosti.

10. Podľa § 13 zákon o životnom prostredí ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať,
že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť
pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť.

11. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.12. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy

hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

13. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

14. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení SSP možno predpokladať, že úmyslom

zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady
vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

16. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za
výnimočné rozhodnutie a vzťahuje sa na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov. Zákon pre

priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady, t. j.
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v
rozpore
s verejným záujmom.

17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd
nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len
existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

18. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň

musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju
zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva
uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie,
v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný
nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov

na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

19. Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie
sú uvedené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdené skutočnosti a ktoré by preukazovali
prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto je správny

súd toho názoru, že v predmetnej veci žalobca neosvedčil prvý predpoklad priznania odkladného
účinku správnej žalobe. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorú bližšie
nešpecifikoval a žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca neuviedol, aká závažná ujma na životnom
prostredí výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, v čom táto závažná ujma spočíva, aké dopady

bude mať na životné prostredie a najmä nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce žalobcom tvrdenú
hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Poukázanie na ustanovenie § 13 zákona o životnom
prostredí samo osebe, bez uvedenia rozhodujúcich okolností o hrozbe nebezpečenstva nenávratného
alebo závažného poškodenia životného prostredia, a to najmä uvedením druhu hroziacej škody, jej
rozsahu, závažnosti pre životné prostredie a ďalších možných následkov, nie je dôvodom pre priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Samotné vyššie citované ustanovenie predpokladá, rovnako ako
ustanovenie § 185 SSP, hrozbu nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia.
Nie každá hrozba poškodenia životného prostredia je teda dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť. Závažnosť hrozby poškodenia životného prostredia je náležitosťou návrhu napriznanie odkladného účinku správnej žalobe, kde povinnosťou tvrdenia, ako aj povinnosťou osvedčiť
túto hrozbu, je zaťažený žalobca, ktorý priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje. Žalobca
návrh na odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil poukázaním na všeobecné princípy prevencie a

predbežnej opatrnosti. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil
tým, že okamžitý výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom
prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť,
správny súd uvádza, že ide len
o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca túto hrozbu škody či ujmy na životnom prostredí dostatočným

spôsobom nevymedzil a nešpecifikoval.

20. Správny súd poukazuje, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie, že
navrhovaná činnosť „Občianska vybavenosť“ sa nebude posudzovať podľa zákona
č. 24/2006 Z. z., ktorej účelom je vybudovanie a prevádzka areálu občianskej vybavenosti so zázemím
s prislúchajúcou dopravnou, technickou infraštruktúrou a plochami zelena. V danej veci išlo o zisťovacie

konanie, ktoré má len predbežný charakter a ktoré vytvára len právny základ pre ďalšie rozhodnutia.
Dôvody návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe tým, že výkonom rozhodnutia zo zisťovacieho
konania dôjde k nenávratnému poškodeniu a zničeniu národnej kultúrnej pamiatky, resp. k závažnej
ujme na životnom prostredí ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o tejto správnej žalobe a tým
sa definitívne vytvorí nezvratný právny stav, sa preto môžu týkať len postupu v následných povoľovacích

konaniach, pre ktoré je potrebné vydať ďalšie rozhodnutia, ktoré môžu byť prípadne napadnuté
i opravnými prostriedkami, resp. správnou žalobou. V tejto súvislosti sa správny súd stotožňuje
s názorom žalovaného, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania jednak neoprávňuje navrhovateľa
realizovať akúkoľvek činnosť a práve v rozhodnutí zo zisťovacieho konania bola navrhovateľovi určená
podmienka, že musí realizovať stavby takým spôsobom, aby nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo

poškodeniu predmetnej kultúrnej pamiatky. Splnenie tejto podmienky bude posudzované v následných
povoľovacích konaniach na podklade predloženej dokumentácie k povoleniu navrhovanej činnosti. Preto
takéto neodôvodnené a najmä dôkazmi nepodopreté, resp. hypotetické tvrdenia, nie sú bez ďalšieho
postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.

21. Podľa názoru správneho súdu žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
taktiež neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov
pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj
osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok

konkrétne nešpecifikoval správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré
by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Preukázať existenciu hrozby závažnej
ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.

Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať
za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento

povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní
o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje
do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera

zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným
záujmom. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy je
predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/105/2022 zamietol podľa
§ 188 SSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).