Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202716
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8515202716.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinným: 1./ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom B. XXX/XX, XXX XX C., 2./ C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C., kontaktná adresa
D. XX/C, E., 3./ F. F. G., H. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., kontaktná adresa I., I. C. J.
XX, K.. C. - L., 4./ F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., v konaní o vymoženie

1.862,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

Súd povinným v 1. až 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, so sídlom Stropkovská

633/3, 089 01 Svidník, súd trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.5.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 15.3.2015 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA

A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn.IA-C/1213/0719 zo dňa 10.7.2014 (ďalej
len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2014 a vykonateľnosť
dňa 21.9.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia
istiny vo výške 1.862,76 eur spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 7Er/342/2015-18 zo dňa 31.8.2019 rozhodol, že
pokračuje v exekučnom konaní s právnym nástupcom doterajšieho oprávneného PRO CIVITAS s. r.
o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 (obchodná spoločnosť dobrovoľne
vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 9.8.2017), a to s obchodnou
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava mestská
časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.

Následne tunajší súd uznesením č. k. 7Er/342/2015 - 65 zo dňa 2.1.2023 prvým výrokom pripustil
zmenu účastníkov konania na strane povinného tak, že namiesto pôvodného povinného L. B., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. vstupujú do konania
na strane povinného dedičia A. B., H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C., C. B., H. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., kontaktná adresa D. XX/C, E., F. F. G., H. B., nar. X.XX.XXXX, trvale

bytom C., kontaktná adresa I., I. C. J. XX, K.. C.- L. a F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/
XX, C.. Druhým výrokom súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie povereniazamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v prvom výroku dňa 16.2.2023 a v druhom výroku
dňa 4.3.2023.

Súdny exekútor si na základe výzvy súdu zo dňa 10.1.2023 uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,41 eur.

Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalejlen,,Exekučnýporiadok“),aktentozákonv§243iaž§243kneustanovujeinak,exekučnékonania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), ak je uznesenie, ktorým sa
žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu

nie je prípustné odvolanie.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd exekučné konanie zastavil.

Podľa§9aods.1a4EP,aktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákonasaprimeranepoužijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým konanie končí.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým
zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k

záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná,
a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane,
ktorázastaveniekonaniaprocesnezavinila(§257CSP).Ideoustanovenie,podľaktoréhojesúdpovinný
skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je
potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

Vzhľadom na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol súd o náhrade trov
exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia §
9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že povinným náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený
procesne zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie,

keďže nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, preto oprávnený by v zásade mal
povinným nahradiť trovy konania. Povinní si však žiadne trovy konania neuplatňovali a zároveň z obsahu
spisu nevyplýva, že by im vôbec nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že im
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na
vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a
nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí
exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

neskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,cit.vyhl.“),odmenazaspísanienávrhunavykonanieexekúcie
do zápisnice je 16,60 eura.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podaním doručeným súdu dňa 25.1.2023 si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo výške

42,41 eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur, náhrad hotových výdavkov vo výške 2,15 eur
- spotreba kancelárskeho materiálu 1,- eur, poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1,15
eur, a DPH vo výške 7,07 eur.

trovách exekučného konania súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom
do 31.3.2017, tak, že súdnemu exekútorovi odmenu 33,19 eur nepriznal, nakoľko súdny exekútor
v danom prípade návrh na vykonanie exekúcie nespisoval, ani mu nebolo udelené poverenie na
vykonanie exekúcie, preto mu nárok na požadovanú odmenu nevznikol. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi ani požadovanú náhradu za spotrebovaný kancelársky materiál 1,- eur, nakoľko súdny

exekútor nepredložil súdu žiaden doklad (faktúra, pokladničný doklad) preukazujúci vznik takéhoto
nákladu. Súd tiež súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za doručenie žiadosti
o udelenie poverenia v požadovanej výške 1,15 eur, pretože z exekučného spisu mal súd preukázané,
že predmetná žiadosť bola súdu doručená osobne. Ak aj exekútor s doručením tohto podania mal nejaké
náklady, napr. v súvislosti s doručovaním cez svojho pracovníka alebo kuriéra, ktorý zásielku osobne

priniesol na súd, výšku týchto nákladov spojených s jedným doručením súd nemal preukázanú, preto
ich náhradu exekútorovi nepriznal.

V súvislosti s náhradou hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál vo výške 1,20
eur s DPH, súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008,

z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa,
medziktorézákondemonštratívnezaraďujecestovné,poštovnéatelekomunikačnévýdavky,čiznalecké
náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti
s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to
náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov,

prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského
úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace
potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t. j. výdavky
na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny

exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou
v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a
náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spotrebný materiál, na ktoré
poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie, súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit.vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť
k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada
patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie

nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd záverom poukazuje na uznesenie Krajského súdu
v Prešove v obdobnej veci 3CoE/48/2021 zo dňa 11.10.2021.

V danom prípade oprávnený navrhol vykonanie exekúcie podľa rozhodnutia vydaného na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky, teda na základe nulitného exekučného titulu, na podklade ktorého
nemohla byť exekúcia vykonaná. Táto skutočnosť bola jednak dôvodom na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne i príčinou zastavenia
samotného exekučného konania. Z uvedeného dôvodu by mal oprávnený v zásade nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekučného konania, ale vzhľadom na skutočnosť, že súd súdnemu exekútorovi
žiadne z ním uplatnených trov exekučného konania nepriznal, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.