Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202212
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5719202212.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: J. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XXX,

právne zastúpený AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO:
50 711 776, proti žalovanému: A2E, s.r.o. so sídlom Turčianske Teplice, SNP 498/96, IČO: 51 134 403,
právne zastúpený JUDr. Michalom Slameňom, advokátom so sídlom Šoltésovej 11, 036 01 Martin, IČO:
14 224 160, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konaní v rozsahu 100 %.

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou dňa 13.06.2019 žiadal, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Y., ktoré sú na Okresnom úrade Martin, odbor
katastrálny, zapísané na LV Č.. XXXX ako KNC parcela č. XXXX/X záhrada o výmere 447 m2 a parcela
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2. V písomne podanej žalobe uviedol, že je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Valča zapísaných na LV č. XXX6 a
torodinnéhodomusúpisnéčísloXXXpostavenéhonaparceleregistraCč.1029/1vpodiele4/8.Zároveň
je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Y. B. X. Z. Č.. XXXX parcely registra C

č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 a č. 1030/2 záhrada o výmere 447 m2.

2. Dňa 03.05.2019 na Obecnom úrade Y. sa konalo ústne pojednávanie, ktoré bolo zvolané na základe
žalovaného - stavebníkom podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu
na pozemku parcela č. KNC XXXX/X Y. F.. Ú.. Y.. Predmetný pozemok, na ktorom má byť postavený
rodinný dom bol predmetom kúpy právnych predchodcov žalobcu od vtedajšej vlastníčky p. H. Š.Č. v
roku 1963 a od uvedeného obdobia tento pozemok bol žalobcom a jeho predchodcami ako im patriaci

užívaný a je nimi oplotený v zmysle výmere, ktorá bola ustálená v kúpno-predajnej zmluve zo dňa
19.02.1963.

3. Žalobca žije v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X226 a to v rodinnom dome, súpisné číslo 373, už viac
než 40 rokov a čo sa týka predmetných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX tieto žalobca odjakživa
so svojimi rodičmi užíval, obhospodaruje ich, kosí a o tieto pozemky sa výlučne stará. Túto skutočnosť
vedia potvrdiť aj susedia žalobcu, ktorí taktiež tvrdia, že žalobca spolu s právnymi predchodcami tieto

pozemky užívali a užívajú, tieto pozemky boli právnymi predchodcami žalobcu užívané v dobrej viere. V
dobrej viere boli reálne užívané ako záhrada patriaca k rodinnému domu. Rodinný dom žalobcu spolu s
predmetnou záhradou sú až do súčasnosti obývané a užívané rodinou žalobcu, v minulosti nikto neriešilprávnu úpravu v záhrade nakoľko táto bola bez hádok a iných sporov v celom rozsahu užívaná ako
neoddeliteľná súčasť stavby - rodinného domu.

4. V súlade s ustanovením § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca si uplatňuje
nárok k predmetným nehnuteľnostiam ako svoje vlastníctvo, ktoré nadobudol vydržaním. Nepochybne
zo strany žalobcu bola naplnená podľa jeho vyjadrenia 10 ročná lehota nepretržitosti držby, čím sú
splnené podmienky na vydržanie podľa Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca tvrdí, že právny nástupcovia po kupujúcich z roku 1963 nadobudli dňom 01.01.1992
vlastnícke právo vydržaním k predmetným nehnuteľnostiam. Právni nástupcovia kupujúcich medzi
sebou uzavreli dohodu v znení ktorej sa stal žalobca výlučným vlastníkom pozemkov majúcich pôvod v
zmluve zo dňa 18.02.1963 a teda ich užíva bez akéhokoľvek náznaku neprijateľnosti iných vlastníkov.

6. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril dňa 19.08.2019, kde uviedol, že nárok žalobcu neuznáva

a žalobu žiada v plnom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobca preukazoval nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním nehnuteľností na základe toho, že jeho právny predchodca nadobudol
vlastníctvo od vtedajšej vlastníčky p. H. Š. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963. Právny
predchodca žalobcu Pavol Šípka s manželkou ako kupujúci uzatvorili s H. Š. ako predávajúcou kúpnu
zmluvu 19.02.1963, na základe ktorej mu predávajúca odpredala pozemok evidovaný v pozemkovej

knihe nachádzajúci sa v F.. Ú.. Y. a to novovzniknutú parcelu č. XXX/X o výmere 634 m2 za kúpnu cenu
vo výške 2400,- Kčs. Kúpna zmluva bola podľa vtU. J. J. K. X. Š. X. G. XX.XX.XXXX J. Č.. 333/1963.

7. Doplnenie žaloby žalobca zaslal súdu Dohodu zo dňa 18.02.1963, v ktorej je uvedené, že predávajúca
odpredala celú parcelu 451 o výmere 13,31 ha pričom úradne bola prepísaná parcela o výmere 634

m2. Je nepochybné podľa žalovaného, že právny predchodca nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť,
ktorú odkúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963. Zmluva bola registrovaná na Štátnom
notárstve a zjavne pri vypracovaní kúpnej zmluvy advokátskou poradňou predávajúci aj kupujúci boli
poučení, že vlastníctvo sa nadobúda účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia
Štátnym notárstvom. Ak právny predchodca žalobcu začal v roku 1963 užívať celý pozemok parcela

451 o výmere 13,30 ha na základe „Dohody zo dňa 18.02.1963“, ktorá nebola registrovaná Štátnym
notárstvom hoci zákon túto registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti kupujúci
v dobrej viere, že je jej vlastníkom aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený.
Požiadavka na registráciu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností bola v Občianskom zákonníku
jasne a jednoznačne vymedzená ustanovením § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že

ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou, pričom na jej
účinnosť je potrebná registrácia Štátnym notárstvom ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

8. Podľa názoru žalovaného právny predchodca žalobcu nebol dobromyseľným držiteľom celej parcely
č. 451 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 316 pre k. ú . Y. a teda vlastníctvo k nemu vydržaním

nevzniklo. Pokiaľ by bol žalobca a jeho právny predchodcovia presvedčení, že im vzniklo vlastnícke
právo vydržaním mali sa správať zodpovední vlastníci, ale z ich strany po celú dobu od roku 1963 až
do podania žaloby nekonali.

9. Žalovaná nadobudla parcelu KNC parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 27 m2 a

par. č. XXXX/X záhrada o výmere 447 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2018, ktorej vklad
bol povolený dňa 11.12.2018 pod č. vkladu Y.018. Kúpnu zmluvu uzatvorila žalovaná po preverení
vlastníckych vzťahov nahliadnutím do LV č. XXXX F.. ú. Valča od predávajúceho Mgr. Ľuboša Gottwalda.
Predávajúci pred uzatvorením kúpnej zmluvy dal vyhotoviť presné zameranie hraníc parciel a o tejto
skutočnosti ako aj zámere predať ich informoval žalobcu. Žalobca pri tejto príležitosti nenamietal

skutočnosť, že nehnuteľnosť nadobudol vydržaním. Urobil tak až pri stavebnom konaní. Predávajúci
Mgr.Ľ.D.nadobudolpredmetnénehnuteľnostiakoobdarovanýmdarovacouzmluvouzodňa15.06.2018
od Ľ. Š., X.. XX.XX.XXXX, ktorá vlastnícke právo nadobudla k nehnuteľnostiam dedením na základe
dedičskéhorozhodnutiaD623/86zodňa30.06.1986pozomretejH.Š..V.H..D.akoajĽ.Š.pocelúdobu
vlastníctva nehnuteľnosti platili daň z nehnuteľnosti v súlade so zákonom. Daň neplatil žalobca o čom

svedčí podľa žalovanej tá skutočnosť, že nebol dobromyseľný. Žalovaná po nadobudnutí vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam mala v úmysle vybudovať elektrickú prípojku k nehnuteľnostiam
nakoľko sa rozhodla, že na nich postaví rodinný dom. Žalobca umožnil žalovanej vstup na predmetné
nehnuteľnosti za účelom vybudovania tejto elektrické prípojky. Žalobca nenamietal s vyrezaním otvoruna vybudovanie rozvodnej skrine do plota. Z uvedeného je zrejmé, že si musel byť vedomý skutočnosti,
že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania podľa žaloby, teda nemôže byť
dobromyseľným držiteľom.

10. Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu o určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré boli uvedené v petite žaloby a ktorých vlastníctva sa domáhal aj v priebehu
konania, súd v pripojených listinných dokladoch a spisoch zisťoval, či žalobca má nárok uplatňovať
si vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/1. Rodičia žalobcu nadobudli na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963 od predávajúcej H. Š.V., K.. L., nehnuteľnosť zapísanú v
pozemnoknižnej vložke č. XXX Y. F.. Ú.. Y. a to novozniknutú parcelu č. XXX/X podľa geometrického
plánu zo dňa 27.09.1962 - stavebný pozemok vo výmere 634 m2 za kúpnu cenu 2.400,- Kčs. Zmluva
bola registrovaná Štátnym notárstvom v Martine dňa 05.12.1963 pod č. XXX/XXXX, č. l. 52 spisu. K
zmluve žalobca pripojil dohodu napísanú dňa 18.02.1963 vo Valči spísanú H. Š. o J. Š. (otcom žalobcu),
obsahom ktorej bolo to, že parcela č. 451 o výmere 13,31 ha bude prevedená od H. Š.Á. kupujúcemu J.

Š. za čiastku 3.500,- Kčs s tým, že úradne prepísaná bola maximálne 6,34 ha a menovaná predala celú
parcela o výmere 13,31 ha (č. l. 14). Po smrti J. Š., otca žalobcu, na základe dedičského rozhodnutia
D936/70 zo dňa 18.06.1971 po nebohom Pavlovi Šípkovi, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, Štátne notárstvo
vyporiadalo dedičstvo k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vložke 924, parc. č. 451/2 na meno
poručiteľa v 1 tak, že vlastnícke právo bolo zapísané v prospech jeho štyroch detí, každému po 1/8 (B.

Š., E. Š., J. Š., J. Š.), druhá časť patrila H. A. Š. v podiele 4/8. V EN parc. XXX/X L. vedená ako parcela
č. XXX/X - dvor, dvor a parcela č. XXX/X záhrada o výmere 634 m2.

11. Posmrtimatkyžalobcu,A.Š.,F.B.XX.XX.XXXX,bolaschválenédedičskádohoda,nazákladektorej
polovicu domu Č.. XXX Y. Y., drevárne, záhrady s príslušenstvom nadobudol syn J. Š., X.. XX.XX.XXXX

(žalobca). Podľa dedičského rozhodnutia D 929/89 bola predmetom dedičstva nehnuteľnosť, k. ú. Y.,
uvedená v listine D 936/70, t. j. z dedičského rozhodnutia po J. Š. (manželovi A. Š., matky žalobcu). V
dedičskom rozhodnutí D 936/70 bola uvedená nehnuteľnosť parcela č. XXX/X o výmere 634 m2. Takto
to vyplynulo z pripojeného dedičského konania a rozhodnutia o dedičstve po neb. J. Š.. Nehnuteľnosť
pritom bola v danom období zapísaná vo vložke č. 924, ktorá bola v dedičskom rozhodnutí trvale

pripojená.

12. Po smrti rodičov bol vlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam taký, že žalobca J. Š. vlastnil
polovicu na základe dedičského rozhodnutia po mame a 1/8 na základe dedičského rozhodnutia po
otcovi. Ostatní traja súrodenci vlastnili podiel po 1/8.

13. Súdu bola predložená darovacia zmluva zo dňa 16.08.1995 (č. l. 144) na základe ktorej sestra
žalobcu E. P., K.. Š., darovala bratovi podiel 1/8 nehnuteľnosti zapísanej na Z. Č.. XXX F.. Ú.. Y. C. V. G.
R.. Č.. XXX s príslušenstvom - len stavba postavená na pozemku KN parc. č. XXXX. V darovacej zmluve
bolo zvýraznené, že predmetom prevodu je rodinný dom súp. č. XXX vedľajšie stavby a to pivnica,

dreváreň, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, oplotenie v ideálnej 1/8 - len stavby v obci Y..

14. Ďalej súdu bola predložená kúpna zmluva a darovacia zmluva zo dňa 02.04.2002 na základe ktorej
B. Š., K.. M., J.l Šípka ako predávajúci previedli E. Š., K.. M. (manželke žalobcu), im patriace podiely v
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Y. zapísaných na Z. Č.. XXXX C. G. Č.. R.. XXX postavený

na parcele č. 1029, vlastnícky patriaci každému 1/8 - iny. Tou istou zmluvou J. Š. (žalobca) daroval
svojej manželke E. Š. 2/8 - iny jemu patriacemu spoluvlastníckeho podielu 6/8 - ín z predmetných
nehnuteľností.TaktonadobudlamanželkažalobcuE.Š.podiel4/8kpredmetnýmnehnuteľnostiamstým,
že podľa bodu IV medzi účastníkmi bolo nesporné, že predmetom prevodu a daru sú spoluvlastnícke
podiely v rodinnom dome č. 373 postavenom na parcele č. 1029 ploty a vonkajšie úpravy. Pozemok pod

rodinným domom bol nevysporiadaný.

15. Z predložených darovacích zmlúv a kúpnej zmluvy súd vyvodil, že súrodenci prevádzali len stavby a
nie pozemky, ktoré nadobudli na základe dedičského rozhodnutia po svojich rodičoch. Z takto zisteného
stavu súd vyvodil, že pozemky, ktoré zdedili súrodenci po svojom otcovi sú naďalej v ich vlastníctve,

teda u každého v podiele 1/8 a to súrodencov B., E. C. J..

16. Žalovaná strana v konaní preukázala spôsob nadobudnutia vlastníctva k žalovaným
nehnuteľnostiam a to nasledovne. H. Š., ktorá odpredala kúpnou zmluvou zo dňa 19.02.1963časť predmetných nehnuteľností rodičom žalobcu, zomrela XX.XX.XXXX a na základe dedičského
rozhodnutia D623/86 zo dňa 30.06.1986 nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. 316
par. č. 451/1 časť o výmere 697 m2 v celosti zdedila zákonná dedička Ľubomíra Štekláčová. Ľubomíra

Štekláčová darovacou zmluvou zo dňa 15.06.2018 previedla nehnuteľnosti zapísané v F.. Ú.. Y. X. Z.
Č.. XXXX J.. Č.. F. XXXX/X o výmere 447 m2 a č. XXXX/X o výmere 27 m2. Podľa pripojenej správy
Okresného úradu H., katastrálny odbor, (č. l. 109) parcela J. XXX/X roľa o výmere 697 m2 bola po ROEP
zapísaná ako EKN 451/1 o výmere 697 m2 a bola predmetom geometrického plánu 4/2017 zápisom
ktorého zanikla a v mieste jej polohového určenia boli zapísané parcely CKN 1029/2 a CKN 1030/2 dnes

na LV č. 2682.

17. Parcela PKN 451/2 pozemok o výmere 634 m2 bola po ROEP zapísaná ako EKN 451/2 zastavaná
plocha o výmere 634 m2 dnes na LV č. XXXX.

18. Nadobúdateľ predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.06.2018 Mgr.

Ľ. D. kúpnou zmluvou zo dňa 24.10.2018 odpredal kupujúcemu A2E s.r.o., v konaní žalovanému,
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y. zapísané na LV č. 2682 a to pozemok parc. CKN XXXX/X
zastavaná plocha a nádvoria o výmere 27 m2 a parcela CKN č. XXXX/X záhrada o výmere 447m2.

19. V nadväznosti na uvedené právne úkony a rozhodnutia v dedičských konaniach bolo nesporne

zistené, že pokiaľ išlo o nehnuteľnosť k. ú. Y., ktorú nadobudli rodičia žalobcu na základe kúpnej
zmluvy v roku 1963 od odpredávajúcej H. Š., v zmluve bola špecifikovaná parcela č. XXX/X o výmere
634 m2 vedená vo vložke č. 316. Takto nadobudnutá nehnuteľnosť bola následne vedená v katastri
nehnuteľností. Po úmrtí otca žalobcu, J. Š., Y. K. XXXX predmetom dedičského konania bola vo vzťahu
k parcele č. 451 dedená len časť evidovaná ako parcela č. XXX/X o výmere 634 m2. Následne po

úmrtí matky žalobcu, A. Š., v roku 1989 predmetom dedenia bola parcela č. XXX/X, ktorá v dedičskom
rozhodnutí bola označená ako nehnuteľnosť na listine D 936/70, čo sa týkalo dedičského rozhodnutia
po otcovi žalobcu J. Š.. Z uvedeného je jednoznačné, že po smrti otca a aj matky žalobcu nedošlo k
dedeniu nehnuteľnosti, ku ktorej žalobca žiadal určenie vlastníckeho práva vydržaním. Nesporne po
smrti otca a aj mamy bola dedená nehnuteľnosť parcelné č. XXX/X o výmere 634 m2. Zvyšná časť

nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vedená pod č. 451 a ktorá bola vo vlastníctve H. Š. (táto predávala
nehnuteľnosť rodičom žalobcu), bola uvádzaná pod č. 451 o výmere 13,31 ha ako vlastníctvo H. Š., z
ktorého odpredala rodičom žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963 parcelu č. XXX/X o
výmere 634 m2 ako novovzniknutú parcelu podľa geometrického plánu zo dňa 27.09.1962. Úmysel H.
Š. odpredať celú parcelu č. XXX rodičom žalobcu mala preukazovať dohoda, ktorá bola spísaná pred

uzavretím kúpnej zmluvy a to 18.02.1963. Z predmetnej dohody (č. l. 14) je možné zistiť, že od H. Š.
mal kúpiť J. Š. parcelu XXX o výmere 13,31 ha za sumu 3.500,- Kč, úradne prepísaná bola maximálne
výmere 6,34 ha, menovaná mala predať celú parcelu o výmere 13,31 ha. Uvedená dohoda mala byť
spísaná J. Š. C. H. Š.. Táto dohoda sa teda netýkala A. Š. ako manželky J. Š.ku. Po smrti H. Š. Y. K.
XXXX na základe dedičského rozhodnutia D 623/86 bola predmetom dedičstva parcela zapísaná vo

vložke č. 316, F.. Ú.. Y., C. J. Č.. XXX/X S. Y. XXX H., F. B. Ľ. Štekláčová.

20. Z tohto chronologického postupu prevodu predmetnej nehnuteľnosti je zrejmé, že H. Š. oficiálne
odpredala rodičom žalobcu parcelu č. XXX/X o výmere 634 m2, svyšná časť parcely vedená pod č.
651/1 zostala jej vlastníctvom a bola aj predmetom dedenia po jej smrti v roku 1986. Z tvrdení žalobcu

ako aj jeho súrodencov, ktorí boli vypočutí v konaní ako svedkovia, bola zrejmé že rodičia po kúpe
predmetnej nehnuteľnosti si oplotili aj časť, ktorú nekúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.1963,
teda oplotili celú pôvodnú parcelu č. 451. Podľa názoru súdu si rodičia museli byť vedomí, že kúpna
zmluva sa týkala len približne polovice danej parcely, ktorú užívali, pretože takto im to vyplynulo aj z
kúpnej zmluvy a následnej aj z dedičských rozhodnutí, a to jednak po otcovi, kedy dedil už aj žalobca, a

po smrti matky, kedy dedil len žalobca, je v uvedených dedičských rozhodnutiach nesporne uvedená len
parcela č. 451/2 o výmere 634 m2. Skutočnosť, že celá parcela č. 451, resp. len teda časť 451/1, nebola
vysporiadaná je dokladovaná aj výzvou právneho zástupcu žalobcu z roku 2001, v ktorej vyzval Ľ. Š. ako
právnu nástupkyňu predávajúcej H. Š. s tým, aby sa dostavila do jeho kancelárie a došlo k vysporiadaniu
zvyšnej časti parcely nenapísanej na žalobcu. Na túto výzvu sa však menovaná nedostavila.

21. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania.22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

23. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

24. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Na návrh strán sporu vypočutí svedkovia, ktorí mali preukázať tvrdenia strán sporu. Súrodenci
žalobcuJ.Š.,B.Š.,K..Š.C.E.P.,K..Š.,bolivypočutíkokolnostiamnadobudnutiaaužívaniapredmetnej
nehnuteľnosti.
Svedok J. Š. uviedol, že v roku 1988 sa oženil a chcel stavať na pozemku vedľa svojich rodičov. Keď
vybavoval stavebné, zistil, že sú tam nezrovnalosti ako vlastníčka tam bola vedená p. Š.. Podľa jeho

vyjadrenia ju viackrát oslovil, zaslal jej aj výzvu avšak k dohode nedošlo. Uviedol, že mama tvrdila, že
pozemok je ich, že ho kúpili, ale keď sa to nedalo vybaviť, tak si kúpil byt, resp. išiel bývať do bytu,
ktorý dostali. Rodičia v záhrade vysadili stromy, pestovali zemiaky, zeleninu, postavili chlievy pre chov
domácich zvierat. Nikto ohľadne užívania záhrady sa, podľa neho, neozval. V roku 1988 mal záujem o
vysporiadanie pozemku a zlegalizovať to, čo rodičom patrilo. Rodičia pozemok oplotili celý asi v roku

1964 - 1965 a na pozemku, ktorý je predmetom konania boli postavené len budovy z dreva a to pre
chov zvierat.
Svedkyňa B. Š., K.. Š., si pamätala, že do rodičovského domu sa nasťahovali asi keď mala 6 rokov.
Dom oplotili aj so záhradou, kde pestovali a chovali. Boli tam nasadené stromy. Ona sama tam bývala
s rodinou (manželom) do roku 1989, kedy zomrela ich matka. Dom zostal aj so záhradou bratovi

(žalobcovi). Vedela, že na pozemku chcel stavať brat J., na geodézii však nebolo označené, že rodičia
kúpili pozemok. Bolo to, podľa nej, len na papieri. Vedela, že sa rozprával brat s p. Š. a chcel to urovnať.
Podľa nej rodičia užívali celý pozemok a nikto si naň neuplatňoval žiadne právo.
Svedkyňa E. P., K.. Š., potvrdila, že v rodičovskom dome bývala do roku 1982, potom sa odsťahovala do
Martina aj s mužom. Mala vedomosť, že rodičia kúpili pozemok vo Valči, chceli tam postaviť dom, oplotiť

ho. Dom postavili, vysadili stromy, chovali hydinu, pestovali zeleninu. Vedela, že kúpili pozemok od p.
Š.. Rodičia oplotili celý pozemok. Plot bol pôvodne drevený, ale pozemok nevnímala ako rozdelený na
dve časti. Nikdy nikto nespomínal, že by s pozemkom bol problém.

27. Žalovaná strana k nadobudnutému pozemku dala urobiť elektrickú prípojku a navrhla vypočuť ako

svedka elektrikára, ktorý zrealizoval túto prípojku. Na základe uvedeného bol vypočutý svedok Róbert
Škuta, ktorý uviedol, že ako elektrikára si ho objednal p. F. (tento zabezpečoval vybavovanie vecí pre
žalovanú).Nadanémiestoprišielvsoboturáno,boltamveľkýpesvlčiak,zazvonil.Zdomuvyšielchlapec
vo veku cca 15 rokov, požiadal ho, aby psa zavrel. Chlapec mu otvoril na požiadanie bránu. Svedok
uviedol, že mu povedal kto je a čo tam ide robiť. Prácu vykonával približne 2,5 hodiny, umiestnil od ulice

elektromerový rozvádzač. Potreboval prístup aj zozadu z dvora. Keď dokončil práce poďakoval sa a
odišiel a chlapec psa vypustil.
K výpovedi tohto svedka žalobca uviedol, že dotazom na mladšieho syna zistil, že tento pustil elektrikára
do ich záhrady s tým, že ide robiť elektrinu. Žalobca uviedol, že mal vedomosť o tom že sa má stavať
dom, ale nemal kontakt na nikoho s kým by vedel vec komunikovať. O dome vedel v súvislosti s tým, že

sa to prejednávalo na Obecnom úrade v rámci stavebného konania.

28. Súdom bola ďalej vypočutá Ľ. Š., dedička po predávajúcej H. Š., ktorá pred súdom uviedla, že po
mame zdedila sporný pozemok. Mama jednu časť predala p. Š., druhá predaná nebola. Chcela ju predať
p. Š.i, napísala mu, či kúpi pozemok. J. Š. nemal záujem. Potom p. Šípka volal švagrovi ohľadne tohto

pozemku, k dohode však nedošlo. Nakoniec pozemok darovala synovcovi.
Podľanázorusúduvýpoveďsvedkynebolaovplyvnenájejfyzickýmvekom,pretožesurčitosťousivšetky
súvislosti ohľadne kontaktu p. Š. a telefonovania s jej švagrom presne nepamätala. Pri výsluchu tejto
svedkyne bolo poukázané na listiny z 17.11.1988 a 20.10.1988, kedy sa do advokátskej kanceláriedostavil J. Š.pka a prostredníctvom advokátskej poradne bola vyzvaná Ľ. Š. na vysporiadanie pozemku
listom zo dňa 20.12.2000. Pani Ľ. Š. vyzvala J. Š. (žalobcu), aby došlo k vysporiadaniu pozemku parc.
č. 451/1, k. ú. Y., ktorého ona bola vlastníkom.

29. ďalej bol vypočutý svedok H.. Ľ. D., ktorý darovaním získal predmetnú nehnuteľnosť a následne ju
odpredal žalovanej. Predtým ako mu bol pozemok darovaný zvažoval jeho využitie na rodinnú rekreáciu,
pretože s manželkou už mal rozostavaný rodinný dom. Predmetný pozemok poznal. Následne sa ho
však rozhodol predať a použiť peniaze na stavbu svojho rodinného domu. U Š. bol hneď po nadobudnutí

pozemku. Zazvonil, vyšla nejaká pani, predstavil sa jej, povedal kto je. Chcel tam poslať geodeta,
požiadal o sprístupnenie s tým, že geodet by prišiel. Súhlasila. Následne došlo k zameraniu pozemku.
Zamerať pozemok si teda dal hneď po nadobudnutí a to v roku 2017. Od tety mal informáciu, že tam
bol záujem suseda o tento pozemok, ale nedohodli sa. Bolo to vraj dávno, v nejakých osemdesiatych
rokoch. Viac po tom nepátral. Dohodu z roku 1963 videl až po tom ako ju predložila strana žalovaného
v konaní o napadnutí vlastníctva. Nemal žiadnu vedomosť o tom akým spôsobom v minulosti by bola

vec riešená prostredníctvom starého otca, ktorý bol švagrom p. Ľ. Š..

30. Pokiaľ išlo o spôsob nadobudnutia vlastníctva a to v danom prípade žalobca žiada o určenie
vlastníckeho práva vydržaním, žalovaný poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo 283/2009 v zmysle ktorého Občiansky zákonník upravuje vydržanie ako

osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva
na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie
v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciu vydržania jej
umožnínadobudnutievlastníctvadržiteľovi,ktorývecdlhodobeovládavdobrejviere,žejejejvlastníkom,
pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti.

Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto držby počas celej zákonom stanovenej doby.

31. V zmysle ust. § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je
ten, kto nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu

vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. V
posúdení, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. K

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho

posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Všeobecne vzhľadom na zásadu, že neznalosť
zákona neospravedlňuje, vyplývajúc zo samotnej podstaty práva, právny omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy
sa držiteľ ujal držba, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne takýto omyl možno ospravedlniť a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa sa rôzny výklad.

V danej dobe, kedy rodičia žalobcu uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli nehnuteľnosti od H. Š.,
podmienkou platnosti nadobudnutia vlastníckeho práva bola registrácia zmluvy o prevode vlastníckeho
práva jednoznačne ako podmienka vymedzená v Občianskom zákonníku (platnom do 31.12.1991).
tá skutočnosť, že v období nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti rodičmi žalobcu nebolo možné
nadobúdať nehnuteľnosti vo väčšej výmere a v dôsledku toho bola len časť nehnuteľnosti parc. č.

451 zahrnutá do kúpnej zmluvy je skutočnosť, ktorá je nesporná, avšak kúpna zmluva bola uzavretá
v roku 1963 a počas celého nasledujúceho obdobia zo strany rodičov žalobcu, resp. dedičov, nedošlo
k takým úkonom, ktoré by viedli k reálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva aj k parcele č. 451/1,
ktorá zostala zapísaná aj po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1963 ako vlastníctvo H. Š.. Rodičia žalobcu
si boli teda plne vedomí, že oficiálne nekúpili celú parcelu č. 451, ale len jej časť a táto skutočnosť

bola zrejmá aj dedičom po otcovi J. Š. v dedičskom konaní v roku 1970, následne aj po matke v
dedičskom konaní v roku 1989, kedy bolo jednoznačné, že predmetom dedičského konania bola len
parcela č. 451/2 o výmere 634 m2. To, že žalobca mal záujem vysporiadať predmetnú nehnuteľnosť
vyplynulo aj z listov adresovaných Ľ. Š. (č. l. 133 - 135) a zároveň z výpovedí brata žalobcu bolo zrejmé,že sú si vedomí tej skutočnosti, že pozemok, ktorý bol v blízkosti rodinného domu rodičov žalobcu a
to konkrétne parcela č. 451/1 nie je vlastníctvom rodičov žalobcu, resp. nebola vlastníctvom rodičov
žalobcu, v tom zmysle, že by ju nadobudli na základe kúpnej zmluvy. Pokiaľ predmetnú nehnuteľnosť

nadobudli v roku 1963, už pri dedičskom konaní po otcovi žalobcu D 3936/70 bolo zrejmé, že otec nebol
vlastníkom parcely č. 451/1 a táto nebola predmetom dedičského konania. Ako účastníci dedičského
konania matka žalobcu a jeho súrodenci s touto skutočnosťou museli byť uzrozumení a následne
s určitosťou aj v roku 1989 pri dedičskom konaní po matke. V tomto smere podľa názoru súdu je
jednoznačne preukázané, že rodičia žalobcu nadobudli nehnuteľnosť parc. č. 451/2 s tým vedomím,

že mali zaplatiť predávajúcej aj zvyšnú časť evidovanú pod č. 451/1. Takto to vyplynulo z dohody zo
dňa 18.02.1963 (táto dohoda bola uzatvorená len otcom žalobcu). Spôsob nadobudnutia vlastníctva
bez ohľadu na výmeru v danej dobe bol možný len tým, že došlo k registrácii predmetnej zmluvy o
čom museli byť rodičia žalobcu nesporne uzrozumení. Teda nadobudli nehnuteľnosť tým spôsobom, že
časť nadobudli oficiálne a časť mali úmysel nadobudnúť, avšak v danom smere neboli splnené zákonné
podmienky nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti a preto táto zostala vo vlastníctve predávajúcej. S

týmtovedomí,ženehnuteľnosťnenadobudlidovlastníctva(451/1)sasnažilivysporiadaťvnasledujúcom
období dedičia nesporne aj žalobca, kedy oslovil vlastníčku brat žalobcu, ktorý si bol vedomý toho,
že sporná nehnuteľnosť nie je vysporiadaná tým spôsobom, aby patrila rodičom, resp. aby ju mohol
nadobudnúť on sám pre výstavbu rodinného domu.
V konaní bola preukázaná aj tá skutočnosť, že žalobca a jeho rodinní príslušníci umožnili žalovanej

vyhotoviť geometrický plán na spornú parcelu a zároveň umiestniť na nej prípojku elektriny.
Z uvedeného je nesporné, že žalobca nepreukázal oprávnenosť držby, resp. nepretržitosť držby počas
zákonom stanovenej doby. Oprávnenosť držby nebola preukázaná ako kvalifikovane vykonávaná držba,
pretože nesporne v konaní bolo preukázané narušenie dobromyseľnosti držby predmetnej nehnuteľnosti
žalobcom a jeho právnymi predchodcami.

32. Žalobca, ktorý si uplatňoval vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, s poukazom na to, že
časť zdedil po svojej matke a časť mal nadobudnúť od svojich súrodencov, v dedičskom konaní po
matke žalobca nenadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a následne pokiaľ on aj súrodenci
nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti č. 451/2, tak k následnému prevodu od súrodencov k

žalobcovi nedošlo, čoho dôkazom sú pripojené kúpne, darovacie zmluvy, kde je jednoznačne uvedené,
že predmetom bolo len domová nehnuteľnosť, nie pozemky. Aj z tohto by pre žalobcu v prípade aj
úspechu preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nevznikol nárok vo vzťahu k celej
spornej nehnuteľnosti, ale len k podielu, ktorý by on reálne nadobudol (od súrodencov nenadobudol
vlastníctvo k pozemku).

33. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí I ÚS 50/2010 konštatoval, že z hľadiska
poskytovania ústavnoprávnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery. Uvedené je možné aplikovať aj v predmet veci za situácie, kedy sa žalobca domáhal

určenia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k vlastníckemu právu, ktoré nadobudla žalovaná
kúpnou zmluvou. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať
to, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadať na princíp
všeobecnej spravodlivosti, kedy je nutné zvažovať všeobecné súvislosti daného typu uplatňovaných
práv, ako aj individuálne okolnosti prípadu, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ

v dobrej viere, pretože tento nebol schopný sa dozvedieť o uplatňovanom nároku, v danom prípade
žalobcu. Ak žalovaná strana pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konala
v dobrej viere v konštitutívny akt štát, mala by požívať aj ústavnú ochranu pri zohľadnení konkrétnych
okolností v prejednávanej veci.

34. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku a preto jeho žaloba bola zamietnutá.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej
strane, ktorá mala v konaní úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.