Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/140/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200448
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5020200448.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne),
v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851
02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29,
040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so

sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Mesto Martin, Nám. S.
H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Priemyselný
park Martin 1, s.r.o., so sídlom Záborského 2, 036 45 Martin, IČO: 53 154 231, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OU-ZA-OOP3-2020/034919-002 zo dňa 28.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .

Žalovanému, ďalšiemu účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07.12.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné
prostredie (ďalej len „žalovaný“) Číslo spisu: OU-ZA-OOP3-2020/034919-002 zo dňa 28.09.2020 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné
prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) Číslo spisu: OU-MT-OSZP-2020/008085-023 zo
dňa 17.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán ako
príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a podľa § 3 písm. k) a § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon EIA“), rozhodol podľa § 29 zákona EIA a príslušných ustanovení Správneho poriadku, na základe
predloženého oznámenia navrhovateľa GEONET invest, a.s., Záborského 2, 036 45 Martin, IČO 43 904
670, o zmene navrhovanej činnosti:
„GEONET PARK - MARTIN“, ktorá je situovaná na pozemkoch, parc. č. KN-C 2206/22, 2206/25, 3375/7

a KN-E 2237/1 v k. ú. B., okres Martin (ďalej len „GEONET PARK - MARTIN“) tak, že zmena navrhovanej
činnosti, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň boli predmetným rozhodnutím uložené
taxatívne podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich
rešpektovať a dodržať.

2. Žalobca v správnej žalobe úvodom uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a zároveňv konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Následne vo svojej rozsiahlej a všeobecne koncipovanej žalobe žalobca cituje články 44 ods. 1 a 2, 45,

51 ods. 1, 48 ods. 2, 7 ods. 2 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), články 37, 41
ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta základných práv EÚ“), ustanovenia
zákona EIA a Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ako aj na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) a poukazuje účel Aarhuskeho dohovoru a svoju činnosť.

Žalobca argumentuje porušením hmotnoprávnych noriem i procesnoprávnych noriem a najmä namieta,
že žalovaný ako ani prvostupňový správny orgán nevyhodnotili jeho písomné stanovisko doručené k
veci,vktoromžalobcazadefinovalsvojeenvironmentálnezáujmyanaznačilspôsob,ktorýmichnavrhuje
riešiť. Ďalej žalobca poukazuje na to, že sa prvostupňový správny orgán ako ani žalovaný nevysporiadali
s jeho požiadavkami na ochranu životného prostredia, nenariadili vykonanie konzultácií podľa § 63 ods.
1 zákona EIA, taktiež mu odopreli právo zúčastniť sa konzultácií podľa § 63 zákona EIA a neposkytli mu

podklady potrebné na vydanie rozhodnutie, napriek požiadavke žalobcu na doručenie kópie spisového
materiálu. Podľa žalobcu súd bude v tomto konaní do istej miery tvoriť nové právo, a to o tom, akým
spôsobom si má verejnosť hájiť a uplatňovať kontrolu verejných záujmov životného prostredia správnou
žalobou podľa § 178 ods. 3 SSP a aký to má presah do konkrétnych druhov správnych konaní podľa
osobitných zákonov a procesnom postavení verejnosti (bod 51 správnej žaloby).

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 26.04.2022, pričom navrhol žalobu zamietnuť s tým,
že rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne. Žalovaný uviedol, že námietky žalobcu, na
základe ktorých sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, považuje za nedôvodné a
účelové. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v podanej žalobe uvádza znenia všeobecných právnych

predpisovanáslednepoukazujenaichporušovaniebezuvedeniakonkrétnehokonaniaresp.nekonania,
ktorého sa mal žalovaný a prvostupňový správny orgán dopustiť. Obsah žaloby je koncipovaný veľmi
všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podal
ďalších päť žalôb v obdobných veciach, ktorých obsahom sú len všeobecné námietky bez ďalšej
konkretizácieaprihliadnutienajednotlivékonaniavovzťahukukonkrétnejnavrhovanejčinnosti.Žalobca

v administratívnom konaní rovnakým spôsobom zasiela stanoviská ku konaniam vedeným v zmysle
zákona EIA a toto jeho konanie uberá na vážnosti pripomienok, keďže je evidentné, že žalobca sa
nedostačujúco oboznámil so zmenou navrhovanej činnosti. Podľa vyjadrenia žalovaného si žalobca
neadekvátne uplatňuje konzultácie, ktorých vykonanie sa z dôvodu absurdných pripomienok javí ako
nezmyselné a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Žalovaný zastáva názor, že

žalobca zámerne zneužíva jeho procesné postavenie k nastoleniu prieťahov v konaní a sťažovaniu tým
postupu v rámci procesov EIA bez toho aby sledoval účel zákona EIA. Žalovaný považuje žalobu za
šikanóznu.
4. Osoba zúčastnená na konaní sa k veci nevyjadrila.

5. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania podaním zo dňa 11.06.2021. Zotrval na svojich
stanoviskách vydaných vo veci zmeny navrhovanej činnosti GEONET PARK MARTIN podľa zákona EIA
a rešpektuje rozhodnutia vydané prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným.

6. Podaním zo dňa 21.02.2023 žalobca učinil repliku k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka

konania. Uviedol, že správny orgán je povinný v rámci odôvodnenia rozhodnutia poukázať na svoje
myšlienkové pochody a úvahy a náležite ich odôvodniť. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa stotožňuje s rozhodovaním prvostupňového správneho
orgánu,žalobcanepovažujezanáležitéodôvodnenienapadnutéhorozhodnutia.Napadnutérozhodnutie
považuje za v zjavnom rozpore so zákonom EIA ako aj s Aarhuským dohovorom.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.Podľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá
má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie.
Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv,
najmä na prieťahy v konaní.

Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

8. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu
žalovaného, vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc
zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1SSP), viazaný žalobnými bodmi

(§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť. Správny súd vo veci
nenariaďoval pojednávanie, a to z dôvodu, že nerozhodoval vo veci samej (§ 107 ods. 2 SSP).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a administratívneho spisu vyplýva, že na
prvostupňový správny orgán, bolo dňa 07.04.2020 doručené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti

„GEONET PARK - MARTIN“. Navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu, ktoré správny
orgán prvého stupňa vykonal v zmysle § 29 zákona EIA. Prvostupňový správny orgán v súlade s
§ 18 ods. 2 písm. d) a podľa § 29 ods. 6 zákona EIA zaslal oznámenie o zmene navrhovanej
činnosti „GEONET PARK - MARTIN“ a upovedomenie o začatí správneho konania listom zo dňa
14.04.2020 rezortnému orgánu a dotknutým orgánom a listom č. OU-MT-OSZP-2020/008085-004

zo dňa 14.04.2020 povoľujúcemu orgánu a dotknutej obci. Zároveň zverejnil oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (https://
www.enviroportal.sk/slk/eia/detail/geonet-park-martin), a tiež na svojom webovom sídle a úradnej tabuli
zverejnil informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA.
V zákonom stanovenej lehote boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanoviská dotknutých

subjektov. Verejnosť prejavila záujem na navrhovanej činnosti v zmysle § 24 ods. 3 zákona EIA a
písomné stanovisko k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9 zákona EIA doručil v zákonom stanovenej
lehote žalobca listom zo dňa 14.04.2020.
Správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že prvostupňový
správny orgán podľa § 29 ods. 2 EIA vykonal zisťovacie konanie k oznámeniu, pričom v súlade

s ustanovením § 29 ods. 3 zákona EIA prihliadal aj na stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4
zákona EIA, s ktorými sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal a s každou jednou požiadavkou
sa dôsledne vysporiadal, a to poukazujúc na povahu a rozsah navrhovanej zmeny činnosti, miesto
vykonávania zmeny činnosti, mieru zaťaženia a ochranu prírody poskytovanú osobitnými predpismi,
význam očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, pričom dospel k záveru,

podľa ktorého navrhovanú činnosť nie je potrebné posúdiť podľa zákona EIA.
Správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci konštatovali, že žalobcom navrhované podmienky
neboli zapracované do výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko neeliminujú negatívne vplyvy, resp.
sú v tomto smere neefektívne, prípadne sa vzťahovali na ďalší stupeň projektovej dokumentácie stavby
a jej riešenie, ktoré však je v pôsobnosti iných orgánov v konaniach podľa osobitných predpisov. Taktiež

uviedli, že niektoré podmienky dokonca ani nemali súvis s predmetom konania, resp. sa týkali detailov,
ktorých riešenie nie je zrejmé v tomto stupni projektovej dokumentácie, a preto ich prípadná akceptácia
bude relevantná až pre následné povoľovacie konanie. Správne orgány tiež uviedli, že na webovej
stránke boli zverejnené všetky dokumenty, ktorých zverejnenie vyžaduje zákon EIA.

10. Správny súd konštatuje, že po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu zistil, že v preskúmavanom administratívnom konaní podal žalobca
napríklad nasledovné pripomienky:
- podrobne rozpracovať a vyhodnotiť dopravné napojenie a ak aj celkovú organizáciu dopravy,
- overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest,

- overiť obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou,
- vyhodnotiť vplyv na životné prostredie a jeho zložky podľa Rámcovej smernice o vode,
- overiť statiku stavby nezávislým oponentským posudkom,- doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a
ostatných vodných stavieb tak, aby preukázal, že nedôjde k preťaženiu kanalizačnej siete,
- overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných

činností aj v okolitom území,
- preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. a
uviesť navrhované opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR, zapracovať záväzné opatrenia
Programu odpadového hospodárstva do zámeru a preukázať splnenie záväzných zákonných povinností
na úseku odpadového hospodárstva,

- obnoviť prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia,
- čo najviac obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému,
- čo najviac ochrániť životné prostredie a kompenzovať ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného
zámeru opatreniami (napríklad parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáži pod objektmi stavieb
a povrch územia upraviť ako lokálny parčík),
- spracovať projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie projektantom tak, aby

spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A
REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE,
- prispôsobiť zámer okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite,
- na horizontálne plochy aplikovať zelené strešné krytiny a na vertikálne plochy aplikovať zelené steny,
- navrhovateľovi uložiť povinnosť vysadiť dreviny a zriadiť ako súčasť stavby aj nehnuteľné umelecké

dielo neoddeliteľné od samotnej stavby(socha, plastika, reliéf, fontána a pod.).
Správne orgány doslovne opísali každú jednu žalobcovu pripomienku uvedenú v podaní zo dňa
14.04.2020, pričom po uvedení námietky žalobcu nasledovalo vyhodnotenie pripomienky správnym
orgánom. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány sa dôsledne zaoberali pripomienkami žalobcu
a ním uvedenými environmentálnymi záujmami, pričom vymedzili, ktoré z týchto pripomienok nie sú

relevantné pre predmetné konanie a ktoré nepatria do kompetencie predmetného správneho orgánu,
ale je potrebné ich vzniesť v ďalších následných konaniach (napríklad v stavebnom konaní). Žalobca
sa po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia v odvolaní a v následných podaniach obmedzil
len na námietky vytýkajúce správnym orgánom všeobecnosť ich záverov s tým, že správne orgány
sa nevysporiadali s navrhovanými podmienkami žalobcu. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že je

to práve žalobca kto vo svojich podaniach nešpecifikoval, s ktorými konkrétnymi závermi správnych
orgánov nesúhlasí. Žalobca neuviedol, z akých konkrétnych dôvodov namieta správnosť záverov
vyslovených žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom v ich rozhodnutiach, a to napriek tomu, že
správne orgány uviedli ku každej žalobcom navrhovanej podmienke svoje stanovisko a dôvody, pre ktoré
nepovažovali žalobcom navrhované podmienky za relevantné pre predmetné konanie, resp. štádium, v

ktorom sa navrhovaná zmena činnosti posudzuje.
Z obsahu súdneho spisu ako aj administratívneho spisu má správny súd preukázané, že žalobca v
odvolaní ako aj v správnej žalobe namieta, že správny orgán sa nevysporiadal s jeho návrhmi, pričom
ako bolo vyššie uvedené, ku každému jednému návrhu správny orgán zaujal svoje stanovisko, pričom
žalobca bližšie neuviedol, v čom konkrétne podľa jeho názoru spočíva nesprávnosť týchto záverov.

11. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky obsiahnuté
v správnej žalobe majú len všeobecný charakter a neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu
viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného či rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa a ku konkrétnym dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné si uvedomiť, že správny súd

nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou
činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmavať napadnuté
rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu
je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecné
námietky nezákonnosti obsahujúce len tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa správny orgán dopustil

nezákonného a nesprávneho postupu, všeobecný poukaz žalobcu na právne normy (Ústava, Charta
základných práv EÚ, Aarhuský dohovor) a judikatúru Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR alebo
rozsudkySúdnehodvoraEÚbezbližšejväzbyatvrdenia,včomsaskutkovýstavaleboprocesnásituácia
posudzovanéoznačenýmisúdnymiinštanciamizhoduje,resp.prelínasoskutkovýmstavomaprocesnou
situáciou v posudzovanom prípade žalobcu, teda námietky všeobecného charakteru bez skutkovej

a právnej argumentácie vzťahujúcej sa ku konkrétnemu preskúmavanému prípadu, žiadny priestor
takémuto súdnemu prieskumu nedávajú, a preto musia byť vyhodnotené ako nedôvodné. Napokon je
potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného
súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý satýka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno
podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan
v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako

„opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny
súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-
founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej
námietky musí však byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).
Správny súd pre úplnosť podotýka, že pokiaľ ide o skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe,

tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne
individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis.

12. Správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021, podľa ktorých: „Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými
žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd

môževsúladesdispozičnouzásadouazásadoukoncentráciepohybovať,alemázásadnývýznamajpre
žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy
ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty
za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Pokiaľ je tvrdenie jednej
procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene

znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych
nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy
voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a
rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti. Ohľadom právnej
argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona

bezsúvislostiskonkrétnymiskutkovýminámietkami.Žalobcamusíuviesť,akéaspektydejovčiokolností
uvedenévrámciskutkovýchtvrdení,považujezazákladnímtvrdenejnezákonnosti(pozrinapr.rozsudok
rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005).“

13. V prejednávanej veci okrem uvedenej všeobecnej formulácie žalobných bodov správny súd musí

poukázať aj na okolnosť, ktorá mu je známa z jeho činnosti (§ 122 SSP), že žalobca opakovane
podáva na správny súd správne žaloby, ktoré majú „šablónovitý“ charakter, v ktorých žalobca namieta
totožné skutočnosti, bez väzby ku konkrétnej veci. Správny súd konštatuje, že na Krajský súd v Žiline v
roku 2020 bolo doručených 5 správnych žalôb (30S/81/2020, 30S/91/2020, 31S/35/2020, 31S/46/2020,
31S/60/2020), ktoré ako už bolo uvedené, sú takmer identické a sú v nich namietané totožné

skutočnosti spočívajúce v porušení procesných práv žalobcu procesným postupom správnych orgánov
bez špecifikácie hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré by bolo napadnutými rozhodnutia porušené.
Správny súd ďalej považuje za potrebné uviesť taktiež to, že aj z administratívneho spisu pripojeného
ku konaniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/37/2022 mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca
v administratívnom konaní podal takmer identické pripomienky ako v administratívnom konaní v

prejednávanej veci.
V pripomienkach tak v prejednávanej veci ako aj vo veci sp. zn. 30S/37/2022 vo všeobecnosti žiada, aby
správny orgán zhodnotil vplyv predmetného zámeru z hľadiska ustanovení osobitných zákonov, ktoré
následne špecifikuje napríklad nasledovne:
- overiť statiku stavby nezávislým oponentským posudkom,

- doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a
ostatných vodných stavieb tak, aby preukázal, že nedôjde k preťaženiu kanalizačnej siete,
- overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných
činností aj v okolitom území,
- preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. a

uviesť navrhované opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR, zapracovať záväzné opatrenia
Programu odpadového hospodárstva do zámeru a preukázať splnenie záväzných zákonných povinností
na úseku odpadového hospodárstva,
- obnoviť prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia,
- čo najviac obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému,

- čo najviac ochrániť životné prostredie a kompenzovať ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného
zámeru opatreniami (napríklad parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáži pod objektmi stavieb
a povrch územia upraviť ako lokálny parčík),- spracovať projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie projektantom tak, aby
spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A
REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE,

- prispôsobiť zámer okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite,
- na horizontálne plochy aplikovať zelené strešné krytiny a na vertikálne plochy aplikovať zelené steny,
- navrhovateľovi uložiť povinnosť vysadiť dreviny a zriadiť ako súčasť stavby aj nehnuteľné umelecké
dielo neoddeliteľné od samotnej stavby(socha, plastika, reliéf, fontána a pod.),
ako aj iné všeobecne formulované podmienky obdobného charakteru bez akejkoľvek spojitosti s

konkrétnym oznámeným zámerom.

14. Vzhľadom na žalobcom formulované žalobné body, bez ich konkretizácie, bez reflexie konkrétneho
prípadu alebo v úplnom rozpore so skutočnosťou vyplývajúcou z rozhodnutí správnych orgánov či
administratívneho spisu (napr. namietanie, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácií podľa §
63 zákona EIA napriek tomu, že išlo o konanie, v ktorom sa konzultácie nezvolali), a to opakovane,

identicky, viacerými správnymi žalobami, správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci ide o zjavné
zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 3
Správneho súdneho poriadku.

15. Správny súd konštatuje, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je

zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami, ale výkon práva
nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení §
28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12
predmetnéhoustanovenia,predstavujeochranuúčastníkovkonaniapredzjavnýmšikanóznymvýkonom
práva zo strany žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom

nie je ochrana porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia.
Zo správnej žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp.
ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem spoločnosti v oblasti životného prostredia. Pri
práve zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem
subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci v

konkrétnych pripomienkach voči oznámenému zámeru, ktorý napomôže navrhovateľovi podľa zákona
EIA i príslušnému orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých
orgánov, identifikovať potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti
a taktiež umožní získať doplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od
formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní obrovské množstvo

všeobecnekoncipovanýchpripomienokknavrhovanejzmenečinnostibeztoho,abysatietopripomienky
vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby z nich bolo zrejmé, ako tieto pripomienky súvisia s konkrétnou
činnosťou a ako pri ich vyhotovovaní bolo prihliadnuté na špecifiká daného prípadu.

16. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom

prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na
podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať,
že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle, že
zainteresovaná verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer
identické podanie obsahujúce pripomienky, ktoré podľa subjektu znamenajú základný elementárny

súbor environmentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou
činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal. V
prejednávanej veci je nevyhnutné zdôrazniť, že od 14.04.2020 je na webovom sídle správneho orgánu
zverejnené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti (dokument obsahujúci 150 strán vo formáte pdf),
v ktorom sú detailne uvedené informácie požadované žalobcom v jeho pripomienkach ako napríklad

informácie o počte parkovacích miest, o dopravnom napojení, o vplyve na faunu a flóru, na životné
prostredie, je v ňom definovaná najbližšia existujúca obytná zástavba, geologické pomery územia,
bonita pôdy, posúdenie navrhovanej zmeny s územnoplánovacou dokumentáciou, obsahuje hydraulický
výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie, spôsob nakladania s odpadmi
a ďalšie žalobcom požadované informácie. Poukazujúc na uvedené bolo povinnosťou žalobcu ako

zainteresovanej verejnosti si tento dokument naštudovať a vzniesť konkrétne námietky, ak mal za to, že
uvedená činnosť môže mať vplyv na životné prostredie a zároveň špecifikovať v čom vidí zásah do práva
na zdravé životné prostredie, resp. ktoré z uvedených údajov považuje za odporujúce zákonu. Konanie
žalobcu, ktorý vznáša námietky voči navrhovaným zmenám činnosti bez toho, aby sa vopred oboznámils riadne zverejnenými dokumentmi ohľadom plánovanej činnosti a jej vplyvom na životné prostredie,
je možné charakterizovať ako zneužívanie práva, nakoľko žalobca žiada odpovede na otázky, ktoré
má riadne k dispozícii a za predpokladu, že by sa so zverejnenými informáciami oboznámil, mohol by

formulovať konkrétne nedostatky.

17. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa
§ 28 Správneho súdneho poriadku, právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá

povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou, to znamená v súlade
s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou
princípu právneho štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu
každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie
práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon. S účinnosťou nového

procesného predpisu č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sa už do základných princípov
konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod
pojmom zneužitia práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený
výsledok. Správny súdny poriadok nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj
procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto spôsobom správny

súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu
viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť. K odmietnutiu žaloby, a teda odopretiu ochrany
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho
súdu môže na základe ustanovenia § 28 SSP dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch (rozsudok NS
SR sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018).

18. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 SSP rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv.
Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že
zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie
práva alebo jeho bezúspešné uplatňovanie. Pod šikanóznym charakterom žaloby možno rozumieť

žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu, a nie žalobu, ktorou žalobca
zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je
zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom
poškodeniadruhejstrany.Nielen,žeideovýkonprávabezracionálnehoúčelu,alevyžadujesaajúmysel
poškodiť druhú stranu.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa
31.07.2018, z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia v spojení s
uplatnenými všeobecne koncipovanými žalobnými námietkami, ktoré smerujú najmä voči procesnému
postupu správnych orgánov, pričom bolo preukázané, že žalobcom tvrdené skutočnosti o nedoručení

kópie administratívneho spisu a neumožnení účasti na konzultácií podľa § 63 zákona EIA neboli
pravdivé, ako aj s poukazom na podanie námietok postupom podľa § 23 od. 4 zákona EIA, v ktorých
žalobca žiadal odpovede na otázky, ktoré boli zverejnené v oznámení o zmene na webovom sídle
správneho orgánu, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil
svoje právo na prístup k správnemu súdu. Správny súd opakovane uvádza, že žalobca neuviedol,

v čom spočíva nesprávnosť záverov prijatých správnymi orgánmi k jednotlivým podmienkam žalobcu
uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 14.04.2020 a len všeobecnou argumentáciou typu, že v odvolaní
zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval
jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah
ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach,

vpodstatelenautomatickyvyužilsvojprístupksprávnemusúdu,ktorýmuakozainteresovanejverejnosti
patrí. Správny súd však z vyššie uvedených dôvodov tento prístup žalobcu vyhodnotil ako šikanózny
právevovzťahuksamotnémusprávnemusúdu,nakoľkožalobcavdanomprípadepodalsprávnužalobu
bez toho, aby z nej bol zrejmý verejný záujem, ktorému sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť snaží
poskytnúť ochranu, poukazujúc na osobitosti konkrétneho prípadu. Zo správnej žaloby žalobcu nie je

správnemu súdu zrejmé, v čom má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného
prostredia.20. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že takéto konanie žalobcu už bolo aj iným
správnym súdom (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/36/2020 zo dňa 29.07.2021, kasačná
sťažnosť proti ktorému bola zamietnutá uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022) vyhodnotené ako žaloba šikanózneho charakteru, v dôsledku
čoho bola správna žaloba odmietnutá. Aj z označeného uznesenia vyplývajú obdobné námietky žalobcu
v správnej žalobe ako tomu bolo i v tejto veci.

21.Spoukazomnauvedenésprávnysúdvyhodnotil,žepodanásprávnažalobasleduješikanóznyvýkon

práva, a preto ju pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 28 SSP odmietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak účastník konania
procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania
ostatným účastníkom konania. Nakoľko z obsahu spisu žiadne trovy žalovanému, ďalšiemu účastníkovi
ani osobe zúčastnenej na konaní nevyplývajú, správny súd mu ich náhradu nepriznal.

23. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.