Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/163/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204258
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5118204258.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká
republika, IČO: 64 948 242, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47

251 336, zastúpenej ALTER IURIS s.r.o., so sídlom Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti
žalovanej: A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. N. XXX, V. W. Y., zastúpenej Burian & partners, advokátska
kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/12/2018-244 zo dňa 21.
02. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil neúčinnosť právneho úkonu - Dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej už len „BSM“) uzavretej medzi L. Z., nar. XX. XX.
XXXX a žalovanou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto pod č. V919/2017.
Žalobkyni zároveň priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu. Svoje
rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 42a ods. 2, § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka

v spojení s ust. § 116 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že žalobkyňa má voči zmenečnému
ručiteľovi L. Z. pohľadávku. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Trenčín 37CbZm/2/2018 zo dňa
06. 11. 2018 mal preukázané, že L. Z. bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 131 739,24 eur
spolu s úrokom vo výške 6 % ročne až do zaplatenia, ako i zmenkovú odmenu 439,13 eur. Žalobkyni
boli priznané aj trovy konania. Súd mal za to, že k prevodu vlastníckeho práva ku všetkým bonitným
nehnuteľnostiam v zmysle Dohody o vyporiadaní BSM došlo s úmyslom zmenenčého ručiteľa ukrátiť

žalobkyňu ako veriteľku. V čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle Dohody o
vyporiadaní na žalovanú zmenenčný ručiteľ musel vedieť o záväzku od dlžníka a o svojich záväzkoch
voči žalobkyni a o tom, že v dôsledku neplnenia povinností zo strany dlžníka a zo svojej strany
vyplývajúcich zo zmluvy sa stane kontokorentný úver splatný a že žalobkyňa vyplní blankozmenku za
podmienok uvedených v dohode a svoju pohľadávku bude vymáhať súdnou cestou tak u dlžníka, ako
aj od zmenkového ručiteľa. Preto zmenkový ručiteľ v úmysle ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa uzavrel so

žalovanou Dohodu o vyporiadaní tak, že všetky nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXX v
kat. území F. N. previedol v zmysle citovanej dohody na žalovanú. Pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania ako úspešnej účastníčke
v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho

právneho zástupcu žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie, poprípade zmeniť a inak právne posúdiť dôvodiac tým, že súd prvej inštanciev dôvodoch svojho rozhodnutia nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom
súdnej ochrany týkajúcu sa ukrátenia veriteľa. Mal za to, že Dohodou o vyporiadaní BSM nedošlo k
ukráteniu veriteľa, nakoľko táto dohoda bola uzatvorená v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákona a

na základe nej došlo k vzájomnému vyporiadaniu všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva. Poukazovala i na judikatúru súdov, v zmysle ktorej k zmenšeniu majetku dlžníka
dochádza bez pochyby predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch, pri ktorých dlžník poskytuje
nejakýmajetokaleboinéplnenieinejosobybezprotiplnenia,prípadneúkon,ktorýsícejeodplatný,avšak
pri ktorom protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné. Z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že vyporiadanie BSM bolo v súlade so zásadami uvedenými v OZ a zaplatila manželovi
prevodom na účet celú hodnotu polovičného podielu z nadobudnutých nehnuteľností, t. j. zaplatila
manželovi sumu 165 500,- eur a zároveň na seba prevzala záväzok z titulu hypotekárneho úveru voči
T. F., a teda je zrejmé, že napadnutou Dohodou o vyporiadaní BSM nedošlo k žiadnemu ukráteniu
uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko išlo o odplatný právny úkon a cena je podľa
jej názoru ekvivalentná.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Žalovaná v priebehu konania doložila súdu uzavretý dodatok k zmluve o dohode zo dňa 03.
05. 2019, na základe ktorého má doplatiť L. Z. sumu vo výške 115 500,- eur, nakoľko polovičná hodnota
majetku patriaceho do BSM bola 165 500,- eur, pričom už mala zaplatiť L. Z. sumu vo výške 50 000,- eur

na podklade Dohody o vyporiadaní BSM. Mala za to, že adekvátnosť plnenia je potrebné posudzovať
ku dňu uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM, pričom účinnosť tejto dohody nastala 15. 08. 2017. Suma
50 000,- eur v tom čase nebola adekvátnou sumou zodpovedajúcou podielu v nehnuteľnostiach.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne poukazovala na to, že jej odvolanie spĺňa všetky

zákonom predpísané náležitosti, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje a mala za to, že neboli splnené
podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu, tak ako to predpokladá Občiansky zákonník.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/

CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Tak ako to správne konštatuje i žalovaná vo svojom odvolaní, k základným právam strán sporu
obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých
je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že nie je nutné, aby

na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne
rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti
každého prípadu. Ak však ale v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu
s predmetom súdnej ochrany prednesenú v tomto prípade žalovanou, je potrebné tento nedostatok
považovaťzaprejavarbitrárnosti.Takýmtopostupomdochádzatedavždykodňatiuprávanaspravodlivý

proces, a preto i odvolací súd musí rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť v takomto prípade na ďalšie konanie.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je opätovne potrebné prisvedčiť žalovanej, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevyporiadal s námietkou ekvivalentnosti plnenia
zo strany žalovanej, ktorá otázka má práve zásadný význam pre posúdenie ukrátenia veriteľa ako jednej
zo základných podmienok neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákona.

7. Pokiaľ teda žalovaná v priebehu prvostupňového i odvolacieho konania poukazovala na to, že
Dohoda o vyporiadaní BSM, ktorej odporovateľnosti sa žalobkyňa domáha, bola uzatvorená v súlade
so zásadami obsiahnutými v § 150 OZ, na základe čoho potom i plnenie z jej strany bolo ekvivalentné
k výške podielu na spoločnom majetku a súd prvej inštancie sa s touto námietkou nevyporiadal, zaťažil

konanie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces na strane žalovanej, a
preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie, tak ako je to už vyššie uvedené, zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

8. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne prejednať vec a skúmať,

či Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi. a teda či aj plnenie zo
strany žalovanej bolo v tomto prípade ekvivalentné s prihliadnutím na zásady uvedené v § 150 OZ.
Za tým účelom zváži i možnosť vypočutia L. Z. ako jedného z účastníkov dohody, ktorý bude musieť
súdu vysvetliť, z akých zásad vychádzali pri stanovení výšky náhrady zo strany žalovanej, t. j. na ktorékonkrétne okolnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 150 OZ) prihliadali, lebo len potom
bude možné ustáliť, či k uzavretiu predmetnej dohody skutočne došlo s úmyslom ukrátiť veriteľa.

9. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).