Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoPr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121244954
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6121244954.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu: M. S. TRANSPORT, s. r. o., so
sídlom 95 192 Lovce 205, IČO: 44 731 698, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
CIMRÁK s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: D. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. Q. 5, o zaplatenie sumy 1.168,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cpr/1/2022-208 zo dňa 12.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu

618,72 eura, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 618,72 eura od 04.03.2020 do zaplatenia,
istinu 166,94 eura, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 166,94 eura od 11.03.2020 do zaplatenia,
istinu 134,12 eura, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 134,12 eura od 30.01.2020 do zaplatenia,
istinu 140,03 eura, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 140,03 eura od 15.02.2020 do zaplatenia,
istinu 108,88 eura, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 108,88 eura od 14.03.2020 do zaplatenia,
ktoré sumy s príslušenstvom súd žalovanému povolil splácať v splátkach po 40eur mesačne vždy do

25. dňa daného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 186 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia sumy 1.168,69 eura s prísl. z titulu náhrady škody. Žalobu zdôvodnil tým, že

istina v sume 618,72 eura vyplýva z rozdielu požadovanej náhrady škody a poisťovňou Allianz-
Slovenská poisťovňa, a.s., poskytnutým poistným plnením z poistnej udalosti poisteného (žalovaného)
č. 2020007289, istina 166,94 eura vyplýva z poistnej udalosti poisteného č. 2020008361, istina 134,12
eura vyplývazpoistnejudalostipoistenéhoč.2020003347,istina 140,03euravyplývazpoistnejudalosti
poisteného č. 2020006695, istina 108,88 eura vyplýva z poistnej udalosti poisteného č. 2020008675,
pretože žalovanému bola strhnutá spoluúčasť vo výške 30 eur a zostatok bol poisťovňou zarátaný

na nedoplatok žalovaného na poistnom. Vo všetkých poistných udalostiach vystupoval žalobca ako
poškodená strana, žalovaný uvedené záväzky neuhradil a dostal sa do omeškania s plnením dlhu. Na
základe doplneného dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyžiadaním
mzdových listov žalovaného od zamestnávateľa - žalobcu dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu,
ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody v sume spolu 1.168,69 eura s prísl., je
dôvodná. Keďže žalovaný ako zamestnanec žalobcu spôsobil žalobcovi škodu, za ktorú zodpovedá,

je povinný nahradiť zamestnávateľovi - žalobcovi, ktorý od žalovaného ako zamestnanca požaduje
skutočnú škodu v peniazoch, škodu v sume spolu 1.168,69 eura, pričom žalovaný v odpore protiplatobnému rozkazu túto skutočnosť ani nerozporoval, keď uviedol, že počas jeho pracovnej činnosti
sa občas stalo, že v rámci prevádzky vozidla došlo k škodovej udalosti, preto ho súd zaviazal zaplatiť
žalobcovi dlžnú sumu spolu 1.168,69 eura aj so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne z jednotlivých

súm náhrady škody z poistných udalostí, keď žalovaný sa dostal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka do omeškania s ich plnením.

2. Pokiaľ žalovaný v odpore tvrdil, že zosobnený dlh žalobcovi uhradil, pretože mu bol v celom rozsahu
mesačne strhávaný zo mzdy až do výšky 1.500 eur. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku tiež tvrdil, že

žalobca mu dal podpísať fiktívnu zmluvu o pôžičke, ktorú mu však nikdy neposkytol, ale mesačne mu
strhával splátky zo mzdy a tak mu zosobnil sankcie súvisiace s prevádzkou vozidla, ktoré šoféroval.
Žalobca na výzvu súdu predložil mzdové listy žalovaného z jeho evidencie, z ktorých vyplynulo, že
žiadne zrážky zo mzdy žalovaného neboli žalobcom vykonávané. Taktiež nebolo preukázané, že by
strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej by mal žalovaný splácať dlžnú sumu tak, že
mu žalobca strhával mesačne splátky zo mzdy. Sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že pôžička bola

na auto a nepatrí do tohto konania. Na základe toho súd žalobe vyhovel a žalovanému dlžnú sumu
povolil v zmysle § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) splácať v splátkach po 40 eur mesačne, keďže žalovaný nemá finančné
prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy naraz, je starobným dôchodcom, poberá starobný dôchodok v
sume 476 eur mesačne, jeho manželka pracuje so zárobkom cca 500-600 eur mesačne, splácajú

hypotekárny úver od Stavebnej sporiteľne, a.s., vo výške 62.000 eur v splátkach po 430 eur mesačne a
majú výdavky na elektrinu, plyn a vodu, ktoré sú spolu v sume 150 eur mesačne. O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť z dôvodu, že sankcie v žalovanej výške uhradil tak, že mu boli mesačne
strhávané zo mzdy, konkrétne z diét v celkovej výške 1.500 eur. Žalobca má voči nemu záväzky z
nevyplatenej mzdy, čo však nie je predmetom tohto sporu. Podľa neho súd nesprávne zistil skutkový
stav veci a zaujal nesprávne právne stanovisko.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalovaný nepodal odvolanie so zákonnými
náležitosťami, pretože právne významným dôvodom ho neodôvodnil a opätovne recykloval svoje
doterajšie tvrdenia o tom, že mu žalobca údajne strhával bližšie neurčené čiastky a tým mu mal zraziť
zo mzdy sumu 1.500 eur. Pred súdom prvej inštancie nepodoprel žiadnym dôkazom a z vykonaných

dôkazov, najmä zo mzdových listov zrážky zo mzdy nevyplynuli. Žalobca účinne poprel jeho tvrdenia
nespornými dôkazmi. Navrhol preto odvolanie odmietnuť, resp. napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

7. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa § 368 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363
, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.9. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

10. V tomto prípade odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako také, ktoré napriek poučeniu v
rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje právne významné odôvodnenie v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 365 CSP. Žalovaný v odvolaní zopakoval to, čo uviedol aj vo svojom odvolaní proti

prvému rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 5Cpr/1/2022-131 zo dňa 06.04.2022, ktorý odvolací súd
svojím uznesením č. k. 12CoPr/4/2022-164 zo dňa 22.08.2022 zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie a
v ktorom potom súd prvej inštancie vykonal ako dôkaz mzdové listy žalovaného doložené žalobcom.
Pokiaľ žalovaný aj uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a zaujal nesprávne
právne stanovisko, nič konkrétne v nadväznosti na to neuviedol a nešpecifikoval. Pritom vo všeobecnosti
zákon v ustanovení § 373 ods. 1 CSP zakazuje súdu vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích

dôvodov. V tomto prípade zákonné náležitosti v odvolaní žalovaného jednoznačne absentujú a pre
tento nedostatok v odvolacom konaní nemožno pokračovať. Odvolací súd konštatoval, že žalovaný
v odvolaní predovšetkým riadne neuviedol odvolacie dôvody, keďže len zopakoval svoje námietky o
strhávaní náhrady škody žalobcom z jeho mzdy a odcitoval odvolací dôvod na podklade ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nijako však neuviedol, v čom
konkrétne - v nadväznosti na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP - vidí opodstatnenosť uvedeného
odvolacieho dôvodu, t. j. v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie na
podklade vykonaných dôkazov a prečo súd vec nesprávne právne posúdil. Z hľadiska posúdenia
správnostinapadnutéhorozsudkujetakétouvedenieodvolaciehodôvodubezbližšejšpecifikácieprávne

bezvýznamné.

11. Odvolanie žalovaného teda neobsahuje žiadny zákonný dôvod predpokladaný v ustanovení § 363
a § 365 ods. 1 CSP. Odvolací súd konštatoval, že v zmysle § 373 ods. 1 CSP má súd prvej inštancie
povinnosť vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučiť ho o následkoch neodstránenia

vád odvolania, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, avšak na doplnenie odvolacích dôvodov súd
zo zákona nevyzýva. Odvolanie musí byť relevantne odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne
citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení
(vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej
lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť,

odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP. Absencia relevantného
odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Z
podaného odvolania nie sú zrejmé jeho konkrétne dôvody, teda konkrétne okolnosti prípadu, ktoré by
mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
Uvedenie iba všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce pre rozhodovanie

odvolacieho súdu, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej
špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania
spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“ (obdobne Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesením č. k. IV.ÚS 90/2019-20 zo dňa 05.11.2019). Žalovaný napriek riadnemu poučeniu
o náležitostiach odvolania v závere napadnutého rozsudku neuviedol v odvolaní relevantné dôvody

a uvádzal len to, čo stále tvrdil, t. j. že žalobca mu náhradu škody zrazil zo mzdy, resp. z diét, a to
bez priamej nadväznosti na niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 CSP. Keďže v
odvolacom konaní pre vady odvolania nie je možné ďalej pokračovať, odvolací súd podľa § 386 písm.
d) CSP odvolanie odmietol.

12. Vo všeobecnosti, ak je nutné odmietnuť odvolanie podľa § 386 CSP, t. j. aj v prípade, že odvolanie
nemá náležitosti podľa § 363 CSP, odvolací súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho
konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k ustanoveniu § 255 CSP. Nárok
na náhradu trov v takomto prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie, ak jej objektívne vznikli
trovy konania. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v konaní.

Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 378 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 CSP žalobcovi voči žalovanému
priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).