Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200333
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7019200333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: ELTRA, s.r.o., so sídlom
Rampová 4, 040 01 Košice, IČO: 31 674 267, zast. ZMK Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Štefánikova814,02001Púchov,IČO:47251247,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSR,sosídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100565547/2019 zo dňa 05.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalované Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní(Daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení neskoršíchpredpisovpotvrdilo
rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Košice č. 102098899/2018 zo dňa 23.10.2018, ktorým
podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 40.000,00 EUR
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, bol znížený nadmerný odpočet zo sumy
117.284,90 EUR na sumu 77.284,90 EUR daňovému subjektu ELTRA, s.r.o., so sídlom Rampová 4, 040
01 Košice, IČO: 31 674 267.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane - Daňový úrad Košice vykonal
u daňového subjektu ELTRA, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, o
výsledku ktorej vyhotovil čiastkový protokol č. 100535286/2018 zo dňa 12.03.2018, čiastkový protokol
č. 100917517/2018 zo dňa 10.05.2018 a protokol z daňovej kontroly č. 101351304/2018 zo dňa
12.07.2018. Protokol č. 101351304/2018 zo dňa 12.07.2018 bol spolu s výzvou č. 101352209/2018 na

vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 01.08.2018. Splnomocnený
zástupca daňového subjektu dňa 15.08.2018 predložil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam správcu
daneuvedenýmvprotokole.Dňa12.10.2018správcadaneprerokovalsdaňovýmsubjektompredložené
pripomienky a dňa 23.10.2018 vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 102098899/2018, ktorým určil
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 40.000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2017. V súvislosti s nárokom na odpočítanie dane uplatneným v zdaňovacom období máj 2017
správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil aj nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 201705231

zo dňa 23.05.2017 od dodávateľa medias media s.r.o., Staré grunty 16, Bratislava, IČO: 46 198 555, s
dátumom dodania 23.05.2017 - predmet fakturácie: za reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde Der
Bruno Walter Mustictage“, v celkovej sume 240.000,00 EUR, z toho DPH vo výške 40.000,00 EUR.3. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí k námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú
nedoručenia protokolu z daňovej kontroly a neukončenia daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote
uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu

zistil, že v danom prípade daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2017 u daňového subjektu ELTRA, s.r.o. začala
dňa 15.08.2017. Správca dane dňa 12.03.2018 vyhotovil čiastkový protokol č. 100535286/2018 (pretože
nezistil nezrovnalosti v sume odpočítanej dane 17.284,90 EUR), dňa 10.05.2018 vyhotovil čiastkový
protokol č. 100917517/2018 (pretože ďalším preverovaním nezistil nezrovnalosti v odpočítanej sume

60.000,00 EUR) a dňa 12.07.2018 vyhotovil protokol č. 101351304/2018, v ktorom konštatoval rozdiel
vzniku práva na odpočítanie dane v sume 40.000,00 EUR. Dňa 13.07.2018 správca dane v zmysle
§ 30 ods. 3 Daňového poriadku (v zmysle ktorého, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na
účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi), zaslal protokol č. 101351304/2018
zo dňa 12.07.2018 spolu s výzvou č. 101352209/2018 zo dňa 12.07.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb na adresu splnomocneného

zástupcu daňového subjektu - A&T solutions s.r.o., Farská 10, Nitra, ktorý predmetné písomnosti
prevzal dňa 01.08.2018 (v posledný deň uloženia zásielky). Je pravdivé tvrdenie daňového subjektu,
že dňa 31.07.2018 bolo správcovi dane doručené plnomocenstvo, ktorým daňový subjekt splnomocnil
na zastupovanie spoločnosť ZMK Legal s.r.o., ale vzhľadom na skutočnosť, že správca dane
doručoval protokol a výzvu na adresu spoločnosti A&T solutions s.r.o. ešte dňa 13.07.2018, t.j. v

čase, keď plnomocenstvo bolo platné (a správca dane nemohol vedieť ani predpokladať, že daňový
subjekt dňa 31.07.2018 udelí plnomocenstvo spoločnosti ZMK Legal s.r.o.), námietka daňového
subjektu o nedoručení protokolu je neopodstatnená. Je nesporné, že daňový subjekt prostredníctvom
splnomocneného zástupcu ZMK Legal s.r.o. dňa 15.08.2018 doručil správcovi dane písomné vyjadrenia
k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (šesť podaní č. ZMK-MB-1/2018 až č. ZMK-

MB-6/2018 zo dňa 15.08.2018 k výzve správcu dane č. 101352209/2018 označených ako Odpoveď na
protokol s výzvou - časť 1 až 6), z čoho je zrejmé, že protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou obdržal.
Rovnako z listu spoločnosti A&T solutions s.r.o., ktorý bol správcovi dane doručený dňa 16.08.2018
(ev. č. 250527410/2018) je zrejmé, že kópie dokumentov správcu dane, ktoré dňa 01.08.2018 prevzala
uvedená spoločnosť, boli zaslané na vedomie daňovému subjektu ELTRA, s.r.o. Z následných úkonov

splnomocnených zástupcov daňového subjektu je zrejmé, že spoločnosť A&T solutions s.r.o. vykonala
neodkladné opatrenia na zabránenie škody spočívajúcej v zmeškaní práva na vyjadrenie sa k protokolu
z daňovej kontroly. Keďže daňová kontrola u daňového subjektu začala dňa 15.08.2017, pričom protokol
č. 101351304/2018 zo dňa 12.07.2018 z daňovej kontroly bol doručený dňa 01.08.2018 v zmysle § 30
ods. 3 Daňového poriadku, t.j. v súlade so zákonom, daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie máj 2017 bola ukončená v zákonom stanovenej lehote a protokol z nej nadobudol
povahu zákonne získaného dôkazu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa §
46 ods. 8 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie (§ 68 Daňového poriadku). Rozsudky
Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal daňový subjekt v odvolaní, sa týkajú nedodržania zákonom
stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vychádzajú z odlišného skutkového stavu. Námietky

daňového subjektu preto považoval za neopodstatnené.

4. V súvislosti s námietkami daňového subjektu, ktoré sa týkajú neoznámenia pochybností správcu
dane počas daňovej kontroly a upretého práva na vyjadrenie sa, žalovaný poukázal na skutočnosť,
že predkladanie dôkazov je v Daňovom poriadku upravené ako právo a zároveň povinnosť daňového

subjektu prioritne v daňovej kontrole. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) a písm. f) Daňového poriadku, má
daňový subjekt právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a
navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť a vyjadrovať sa v priebehu
daňovejkontrolykzistenýmskutočnostiam,kspôsobuichzisteniaazároveňmádaňovýsubjektvzmysle
§ 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia. Z konania správcu dane popísaného v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozhodnutia a z dôkazov predložených v spisovom materiáli, žalovaný zistil, že správca dane počas
daňovej kontroly úzko spolupracoval s daňovým subjektom, komunikoval s ním, vyzýval ho na podanie
vyjadrení a vysvetlení k preverovaným zdaniteľným obchodom (napr. Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 101757686/2017 zo dňa 15.08.2017 a č. 102450484/2017 zo dňa 24.11.2017, záznamy o mailovej

komunikácii a telefonických rozhovoroch). Z konania správcu dane je zrejmé, že dôkladne preveroval
zdaniteľné obchody deklarované dokladmi predloženými daňovým subjektom a vyzýval daňový subjekt
na ich vysvetlenie a k predloženiu dôkazov potvrdzujúcich jeho tvrdenia. Je zrejmé, že daňový subjekt
bol informovaný o pochybnostiach správcu dane, pretože správca dane od neho požadoval predloženiedôkazov a vyjadrení v súvislosti s konkrétnymi faktúrami a deklarovanými zdaniteľnými obchodmi so
spoločnosťami medias media s.r.o. a MiddleCap Partners s.r.o., oboznámil daňový subjekt s termínmi
vypočutí svedka a umožnil mu klásť svedkovi otázky, čo daňový subjekt aj využil (Zápisnica o ústnom

pojednávam č. 100436830/2018 zo dňa 22.02.2018 a č. 100609431/2018 zo dňa 22.03.2018), umožnil
mu nazerať do spisu v zmysle § 23 Daňového poriadku (Zápisnica o vykonaní úkonu č. 100507243/2018
zodňa07.03.2018,úradnýzáznamč.101132429/2018zodňa08.06.2018))avyzývalhonapredloženie
konkrétnych dôkazov k preverovaným zdaniteľným obchodom (okrem uvedených zápisníc aj výzva
č. 101123538/2018 zo dňa 07.06.2018). Správca dane počas daňovej kontroly postupoval v úzkej

súčinnosti s daňovým subjektom, a to v súlade s § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane listom č.
100643945/2018 zo dňa 29.03.2018 oboznámil daňový subjekt s doterajšími výsledkami zistení správcu
dane pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, v ktorom
uviedol nielen svoje stanovisko k podaniu daňového subjektu označenému ako výzva na oznámenie
pochybností správcu dane č. 2 zo dňa 20.03.2018, ale aj úkony, ktoré vykonal v súvislosti s oznámením
pochybností daňovému subjektu. Z úradného záznamu č. 100866095/2018 zo dňa 02.05.2018 je tiež

zrejmé, že správca dane informoval splnomocneného zástupcu o priebehu dokazovania počas daňovej
kontroly a o plánovaných úkonoch.

5. K tvrdeniam daňového subjektu týkajúcich sa telefonickej žiadosti konateľa spoločnosti o stretnutie,
ktorá bola správcovi dane adresovaná po ústnom pojednávaní (dňa 10.07.2018), ktorej správca dane

nevyhovel a ani o nej nespísal úradný záznam, sú pre posúdenie správnosti postupu správcu dane
irelevantné, pretože daňový subjekt mal počas daňovej kontroly dostatok príležitostí podať vyjadrenia.
So správcom dane pravidelne komunikoval splnomocnený zástupca daňového subjektu, ktorý podával
vyjadrenia, doručoval žiadosti a rôzne podania daňového subjektu, ale žiadosť o stretnutie s konateľom
spoločnosti nebola správcovi dane doručená. K namietanému nevyhotoveniu úradného záznamu z

tohto telefonického rozhovoru, žalovaný uviedol, že vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali žiadosti
o stretnutie konateľa spoločnosti so správcom dane (rozsiahla komunikácia medzi správcom dane a
splnomocneným zástupcom daňového subjektu počas daňovej kontroly a dňa 09.07.2018 oboznámenie
so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou), správca dane nebol povinný spísať úradný záznam
o snahe konateľa spoločnosti o ďalšie stretnutie. Žalovaný taktiež zistil, že nevyhotovenie úradného

záznamu bolo aj predmetom sťažnosti, ktorú podal daňový subjekt a ktorú Daňový úrad Košice
prešetroval v zmysle zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene doplnení niektorých zákonov a zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších
predpisov. Daňový úrad Košice ako prešetrujúci orgán zistil, že sa nejednalo ani o jeden z prípadov,
v ktorých Daňový poriadok výslovne zaväzuje správcu dane na spísanie úradného záznamu a že

postupom správcu dane nedošlo k porušeniu § 19 ods. 7 Daňového poriadku, ani k porušeniu § 3 ods.
2 Daňového poriadku.

6. Žalovaný mal za to, že námietky daňového subjektu týkajúce sa upretia práva na vyjadrenie sa a
neoznámenia pochybností správcu dane nie sú opodstatnené a konaním správcu dane nedošlo ani

ku upretiu práv daňového subjektu, ani k namietaným procesným vadám zakladajúcim nezákonnosť
daňovej kontroly. Práve naopak, množstvo podaní daňového subjektu počas daňovej kontroly týkajúce
sa oznámenia pochybností, ako aj požadovanie ďalšej lehoty na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, s
ktorými bol daňový subjekt už oboznámený, sa javia byť účelovými s cieľom dosiahnuť nezákonnosť
daňovej kontroly. Námietka daňového subjektu, ktorá sa týka následkov nepostupovania správcu

dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku s poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu SR,
je neopodstatnená, pretože v danej veci správca dane postupoval v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. K námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú porušenia zásady voľného hodnotenia
dôkazov, žalovaný poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovou
kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane

alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Dôkazy, ktoré predloží daňový subjekt, správca dane
hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením
dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplne zistenie skutkového stavu veci. Preto správca
dane v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky

vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.
7. K namietanej manipulácii s dôkazmi správcom dane - objednávka a cenová ponuka žalovaný uviedol,
že daňový subjekt k faktúre č. 201705231 zo dňa 23.05.2017 od spoločnosti medias media s.r.o.
nepriložil žiadny dokument označený ako objednávka, a ani dokument označený ako cenová ponuka.Daňový subjekt v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102450484/2017 zo dňa 24.11.2017 na výzvu
správcu dane na predloženie cenovej ponuky spoločnosti medias media s.r.o., na základe ktorej si
objednal konkrétne formy reklamnej kampane, uviedol, že o cenovej ponuke nevie, dohodli sa ústne s

konateľkou spoločnosti pani Č.. Príloha k faktúre označená ako Partnerský program sezóna 2017/2018
je všeobecnou ponukou partnerstva Hudobných dní Bruna Waltera a neobsahuje ceny, rozsah, návrh
jednotlivých foriem propagácie a reklamy, nie je zrejmé, kto partnerstvo ponúka. Skutočnosť, že daňový
subjekt ELTRA, s.r.o. nevyhotovil objednávku, ako aj skutočnosť, že nebola predložená konkrétna
cenová ponuka, nemá vplyv na zákonnosť uplatneného nároku na odpočítanie dane z faktúry od

spoločnosti medias media s.r.o., ale správca dane tieto skutočnosti zistil, preto ich uviedol v protokole,
ako aj v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia. Nie je pravdivé tvrdenie daňového subjektu,
že správca dane v protokole tvrdil, že cenová ponuka nebola vôbec vyhotovená a v odvolaním
napadnutom rozhodnutí jej existenciu nespochybňuje, pretože správca dane v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia - v časti, v ktorej sa vysporiadal s jednotlivými námietkami daňového subjektu
k protokolu z daňovej kontroly, uvádza dôvody, prečo prílohu označenú ako Partnerský program sezóna

2017/2018 nepovažoval za cenovú ponuku. Správca dane neodmietol cenovú ponuku z dôvodu, že
nezodpovedá jeho predstave, ale odmietol akceptovať predloženú prílohu ako konkrétnu cenovú ponuku
k faktúre č. 201705231. Svedok Mgr. Č. v Zápisnici o ústnom pojednávam č. 100436830/2018 zo dňa
22.02.2018 správcovi dane uviedla, že pred začatím reklamnej kampane existovala cenová ponuka a
že ak ju má odloženú, tak ju dodá. Daňovému úradu Bratislava nebola predložená žiadna konkrétna

cenováponukakpreverovanejfaktúre,ibauvedenýpartnerskýprogramscenovouponukoupartnerstva.
Námietky daňového subjektu o manipulácii správcu dane s dôkazmi a o ich ignorovaní preto považoval
za neopodstatnené.

8. Žalovaný zistil, že daňový subjekt počas daňovej kontroly predkladal správcovi dane iba čiastkový

materiál týkajúci sa reklamnej kampane, pretože reklamná kampaň v tom čase prebiehala a komplexný
materiál mal dostať až po jej skončení v zmysle Zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 02.05.2017
(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102450484/2017 zo dňa 24.11.2017). Daňový subjekt komplexný
materiál nepredložil, preto správca dane výzvou č. 101123538/2018 zo dňa 07.06.2018 požiadal o
predloženie dôkazov. Daňový subjekt dňa 20.06.2018 predložil správcovi dane kópiu dokumentácie

mediálnej kampane, nie originál „dokumentácie o zrealizovaných aktivitách a plnení v zmysle zmluvy
odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, ktoré budú hodnoverne preukazovať použitie finančného plnenia
v zmysle tohto článku tejto zmluvy" - ako to vyplýva z článku II. Zmluvy o propagácii a reklame zo
dňa 02.05.2017. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane neodmietal predkladaný čiastkový materiál,
ale žiadal o predloženie dokumentácie v zmysle Zmluvy o propagácii a reklame. Skutočnosť, že

tento materiál predložil svedok - Mgr. Č. pri ústnom pojednávaní dňa 22.02.2018 ešte neznamená,
že správca dane, ktorý preveruje nárok na odpočítanie dane z konkrétnej faktúry, nemôže požiadať
o predloženie dôkazov k nároku daňový subjekt, ktorý si nárok uplatnil a ktorému táto povinnosť
vyplynula aj z predchádzajúceho konania. (Podľa dokumentácie, ktorú správcovi dane predložila Mgr.
Q. Č., objednávateľom spotu v Rádiu One mala byť spoločnosť ABC MEDIA, s.r.o., ktorá poprela

akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťou medias media, s.r.o. a v súvislosti s podujatím Freunde der
Bruno Walter Musictage, ale podľa podkladov od spoločnosti RADIO ONE, s.r.o., objednávateľom
bola spoločnosť medias media s.r.o.) Správca dane neodmietol a neignoroval predložený materiál z
dôvodu,žeboldoručenýelektronicky,lenuviedol,žemunebolipredloženéoriginály.Námietkudaňového
subjektu preto žalovaný považoval za neopodstatnenú. Ako neopodstatnenú žalovaný vyhodnotil aj

námietku daňového subjektu týkajúca sa neuznania dôkazov o existencii dodávky - vlastníctvo LED
obrazoviek, pretože Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia
zistilo, že z dokazovania správcu dane nevyplynulo, že by daňovému subjektu ELTRA, s.r.o. neuznal
nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že spoločnosť medias media s.r.o. nepreukázala vlastníctvo
LED obrazoviek. Správca dane poukázal na skutočnosť, že spoločnosť medias media s.r.o. na jeho

výzvu nepredložila zoznam svojho majetku (a ďalšie z požadovaných dokumentov), ale túto skutočnosť
nevyhodnotil tak, že by spoločnosť medias media s.r.o. reálne nevlastnila obrazovky. Skutočnosť, že
spoločnosť medias media s.r.o. nepreukázala vlastníctvo LED obrazoviek, nebola rozhodujúca pre
posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu ELTRA, s.r.o.

9. K námietkam daňového subjektu, že správca dane ignoroval dôkazy týkajúce sa mediálneho plánu,
rozsahu plnenia v zmysle zmluvy a že ignoroval vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 20.06.2018,
ako aj vyjadrenia nezávislých spoločností, žalovaný z dokazovania vykonaného správcom dane zistil,
že reálny rozsah mediálnych plnení sa nezhodoval s rozsahom plnení v zmysle prílohy k Zmluvy opropagácii a reklame. Daňový subjekt síce tvrdí, že zmluva obsahovala iba plán, ktorý sa zmenil, čo
potvrdila aj Mgr. Č. za spoločnosť medias media s.r.o. a že správca dane je povinný zohľadniť všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo, ale práve z dokazovania správcu dane je zrejmé, že správca dane

zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré ohľadom propagácie a reklamy zistil a ktoré vyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Podľa predloženého mediálneho plánu sa mali uskutočniť
jednotlivé plnenia - umiestnenie loga záujemcu ako partnera podujatia: - v TV kampani propagujúcej
podujatia a záujemcu ako partnera v televízii (RTVS a Digi Šport), na videospote vysielaného cez LED
a LCD obrazovky (15 000 spotov), v rozhlasovom spote v rádiách One, Aktual, RTVS, na www.viv.sk,

v tlačovej inzercii v jedenástich konkrétne uvedených časopisoch, na letákoch propagujúcich podujatie,
na plagátoch a v bulletinoch k podujatiu, v reklamnom promo-videu a na branding stene s logami
partnerov. Z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt správcovi dane, je zrejmé, že spoločnosť medias
media s.r.o. mala realizovať propagáciu s logom Eltra v médiách: LED obrazovky, rádio One a televízia
DigiSport, od júna 2017 do decembra 2017. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že
rozsah plnení bol podstatne nižší, množstvo plánovaných plnení nebolo realizovaných vôbec (kampaň

vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase, v rádiu Aktual, v tlačovej inzercii v jedenástich časopisoch,
na internetovej stránke, na branding stene v Redute), kompenzácia nebola primeraná (navýšenie
spotov na LED a LCD obrazovkách v Bratislave nemôže kompenzovať neodvysielame spotov vo
verejnoprávnej televízii a nerealizovanie inzercie v jedenástich časopisoch predávaných na celom území
Slovenska), naviac z dokazovania vyplynulo, že reálne bol v Redute organizovaný iba jeden koncert -

11.09.2017 a podľa predloženej dokumentácie mediálna kampaň v televízii DigiSport bola odvysielaná
od 13.09.2017 a v rádiu One od 07.11.2017. Aj keď daňový subjekt tvrdí, že to bol iba plán kampane,
ktorý sa zmenil, nepreukázal konkrétne plnenia, za ktoré už dňa 08.06.2017 zaplatil sumu 240.000,00
EUR, ktorá sa oproti zmluve nezmenila. Daňový subjekt teda v júni 2017 zaplatil 240.000,00 EUR za
reklamné partnerstvo, pričom mu stačil plán kampane, ktorú ani neodkontroloval, nemal o nej dostatočné

vedomosti, ani k nej nemal žiadne výhrady (ako to vyplýva z vyjadrení daňového subjektu).

10. Žalovaný v rozhodnutí ďalej konštatoval, že správca dane vzhľadom na to, že mal pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil daňový subjekt k deklarovanému nároku
na odpočítanie dane, nevychádzal len z predloženej faktúry č. 201705231 od dodávateľa medias

media s.r.o. a z dokladov a vyjadrení daňového subjektu, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie
na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti medias media s.r.o. odráža skutočnosť, či má reálny
a pravdivý podklad, a či boli naplnené a preukázané všetky zákonom stanovené podmienky pre
odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Správca dane vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či

daňový subjekt ELTRA, s.r.o. prijal služby fakturované uvedenou spoločnosťou a jej dodávateľmi a či
údaje uvedené na predloženej faktúre č. 201705231 zo dňa 23.05.2017 za reklamné partnerstvo na
podujatí: „Freunde Der Bruno Walter Musictage" sú pravdivé a odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.
Správca dane preveroval aj uskutočnenie mediálnej kampane a propagovaného podujatia na základe
Zmluvy o propagácii a reklame. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť medias media

s.r.o. mala v zdaňovacom období máj 2017 fakturovať reklamné partnerstvo na základe Zmluvy o
propagácii a reklame zo dňa 02.05.2017. Reklamné partnerstvo bolo fakturované jednou sumou, bez
uvedenia bližšieho rozpisu jednotlivých služieb, v celkovej sume bez DPH 200.000,00 EUE + daň
z pridanej hodnoty 40.000,00 EUR (faktúra č. 201705231 zo dňa 23.05.2017). Predmetom Zmluvy
o propagácii a reklame zo dňa 02.05.2017 bolo v zmysle čl. I. zabezpečenie propagácie a reklamy

loga „Eltra“ ako hlavného reklamného partnera od mája do decembra 2017 pri spoločnej propagácii
prvého z podujatí „Freunde der Bruno Walter Musictage - koncerty jeseň 2017“, ktoré sa mali konať
dňa 11.09.2017, 19.11.2017 a 11.12.2017 v bratislavskej Redute podľa podmienok uvedených v čl.
II. Zmluvy. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že služby deklarované faktúrou č. 201705231 zo dňa
23.05.2017, resp. Zmluvou o propagácii a reklame a jej prílohou č. 1 neboli poskytnuté v rozsahu

podľa predloženej dokumentácie mediálnej kampane a ani v rozsahu, ktorý uviedla bývalá konateľka
spoločnosti medias media s.r.o. (V bratislavskej Redute sa konal iba jeden z koncertov - dňa 11.09.2017,
nebola realizovaná žiadna propagácia v printových médiách, ani na webových stránkach, na koncerte
11.09.2017 nebola branding stena, nebola preukázaná distribúcia letákov, odvysielanie spotov na LED
obrazovkách v deklarovanom rozsahu nebolo preukázané). Správca dane zistil, že k reálnemu dodaniu

služieb a k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 9 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov nedošlo v zdaňovacom období máj 2017, v ktorom si daňový
subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane. Daňový subjekt ELTRA, s.r.o. nepreukázal ani priamu a
bezprostrednú súvislosť vynaložených finančných nákladov na dodávky tovarov a služieb súvisiacich sjeho podnikateľskou činnosťou. Uvedená forma prezentácie nepriniesla reklamný odkaz pre verejnosť o
produktoch a službách poskytovaných daňovým subjektom ELTRA, s.r.o. a dodanie nebolo predmetom
dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca

dane vyhodnotením všetkých zabezpečených dôkazov dospel k logickému a odôvodnenému záveru,
že daňový subjekt ELTRA, s.r.o. v zdaňovacom období máj 2017 uplatnil právo na odpočítanie dane v
sume 40.000,00 EUR z faktúry č. 201705231 s dátumom dodania 23.05.2017, predmetom ktorej malo
byť reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde der Bruno Walter Musiktage“ v rozpore s § 49 ods. 1 a
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný dospel k záveru, že správca

dane postupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo
v daňovom konání vyšlo najavo, pritom vychádzal nielen z dokladov predložených daňovým subjektom,
ale aj výsledkov dokazovania, ktoré sám vykonal. Námietky daňového subjektu týkajúce sa pochybení
správcu dane pri hodnotení dôkazov, sú preto neopodstatnené.

11. Žalovaný ďalej v predmetnom rozhodnutí k námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú
nesprávneho posúdenia dňa vzniku daňovej povinnosti a splnenia formálnych podmienok nároku na
odpočítanie dane uviedol konkrétne ku tvrdenej zmätočnosti odmietnutia nároku na odpočítanie dane
v zmysle § 19 ods. 2, 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, že správca dane
poukázal na uvedené ustanovenia zákona v súvislosti so sporným dňom vzniku daňovej povinnosti,

pretože z dokazovania vyplynulo, že daňová povinnosť v danom prípade nevznikla ani dňom dodania
služby (§19 ods. 2 citovaného zákona), ani prijatím platby pred dodaním služby (§19 ods. 4 citovaného
zákona). Z predloženej Zmluvy o propagácií a reklame zo dňa 02.05.2017 nevyplýva ani čiastkové alebo
opakované plnenie predmetu zmluvy v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Daňový subjekt nepreukázal správcovi dane skutočné dodanie služby spoločnosťou medias

media s.r.o. deklarovanej faktúrou č. 201705231 zo dňa 23.05.2017, s uvedeným dňom vzniku daňovej
povinnosti 23.05.2017, pretože nepreukázal, aká konkrétna služba, a v akom rozsahu mu bola reálne
poskytnutá a že mu bola poskytnutá v deň uvedený na faktúre. Poukazovanie daňového subjektu na
neoznámenie tejto pochybnosti správcom dane je bezpredmetné, pretože je povinnosťou daňového
subjektu pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane predložiť správcovi dane dôkazy preukazujúce

vznik tohto nároku. Deň vzniku daňovej povinnosti je uvedený na faktúre, preto bolo povinnosťou
daňového subjektu túto skutočnosť preukázať a nečakať na vyzvania od správcu dane. Z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého materiálu správcu dane je však zrejmé, že
správca dane už pri prvom pojednávaní s daňovým subjektom dňa 15.08.2017 požiadal daňový subjekt
o zaslanie (okrem iných dokladov) aj zmlúv preukazujúcich zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou

č. 201705231 a následne pri ďalšom pojednávaní dňa 24.11.2017 žiadal vyjadrenie a vysvetlenie k
preverenému zdaniteľnému obchodu. Daňový subjekt až vo vyjadrení k protokolu uviedol, že deň vzniku
daňovej povinnosti bol stanovený podľa § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov (čiastkové dodanie), ale k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy o čase a výkone
grafických prác, o presnom a preveriteľnom vysielaní spotov na konkrétnych LED a LCD obrazovkách,

o vysielaní spotov v Rádiu One, v televízii Digi Šport a o baneroch. Dokazovaním správcu dane boli
tieto tvrdenia vyvrátené, pretože čiastkové dodanie nebolo upravené v samotnej Zmluve o propagácii a
reklame, nebolo preukázané dodanie žiadnej z uvedených služieb ku dňu 23.05.2017, neboli stanovené
žiadne dátumy, ku ktorým mali byť jednotlivé časti plnenia dodávané, ani nebolo preukázané postupné
alebo opakované dodávanie služieb. Tvrdenia, že spoločnosť medias media s.r.o. od uzatvorenia

zmluvy pracovala na reklamnej kampani, neboli preukázané ani daňovým subjektom, ani spoločnosťou
medias media s.r.o.. Práve naopak, bolo preukázané, že značná časť plnení, ktoré boli uvedené v
súpise reklamných plnení v prílohe č. 1 Zmluvy o propagácii a reklame, nebola dodaná vôbec. V
danej veci bolo rozhodujúce, že správca dane posúdil vznik daňovej povinnosti na základe preverenia
reálneho uskutočnenia dodania predmetu fakturácie spoločnosťou medias media s.r.o.. Je pravdivé

tvrdeniedaňovéhosubjektu,žesprávcadanevzávereodôvodneniarozhodnutiauviedol,žedeklarovaný
nárok na odpočítanie dane neuznal, lebo vykonanou analýzou zistil, že napriek formálnemu dodržaniu
podmienok stanovených zákonom o DPH, účel tohto zákona nebol dodržaný a situácia umožňujúca
vzniknúť uplatnenie práva na odpočítanie dane bola čisto umelá. Táto veta je však v rozpore so
zisteniami správcu dane (napr. na str. 15 rozhodnutia), že faktúra od spoločnosti medias media s.r.o. má

nedostatky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože
neobsahuje rozsah a druh dodanej služby - žiadny položkovitý rozpis. Zo zistení a záverov správcu dane
(napr. str. 24 rozhodnutia) je zrejmé, že daňový subjekt pri uplatnení práva na odpočítanie dane z faktúry
č. 201705231 nesplnil podmienky pre jeho priznanie definované v § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Po preverení a vyhodnotení všetkých dôkazov správca dane zistil, že
plnenie deklarované faktúrou č. 201705231 nebolo uskutočnené v takom rozsahu, ako bolo dojednané
v Zmluve o propagácii a reklame zo dňa 02.05.2017 a k dodaniu reálneho plnenia a k vzniku daňovej

povinnosti nedošlo v zdaňovacom období máj 2017. Z uvedených skutočností je preto zrejmé, že
správca dane nepovažoval dátum dodania služby uvedený na faktúre č. 201705231 za správny. Z vyššie
uvedených dôvodov, žalovaný vyhodnotil námietky daňového subjektu, za neopodstatnené. Daňový
subjekt nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázal
splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane a tým nesprávnosť záverov správcu dane.

12. Žalovaný v súvislosti s namietaným ignorovaním dôkazov preukazujúcich splnenie podmienky § 49
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ekonomického opodstatnenia správcom
dane, poukázal na skutočnosť, že právo platiteľa dane na odpočítanie dane vymedzuje § 49 zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ

môžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarov
a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa §

71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť
len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani
z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje
na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu
je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa

faktúry, z ktorej si platiteľ dane odpočítal daň, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom
len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z
pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v§ 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákon jednoznačne stanovuje podmienky pre odpočítanie

dane,splnenieapreukázaniektorýchniejemožnéodpustiťanizadobromyseľnostiplatiteľa.Poukázanie
na ekonomickú činnosť a úmysel daňového subjektu nesvedčí o opodstatnenosti výdavkov na reklamné
partnerstvo vo výške 240.000,00 EUR, jeho účelu, a nepreukazuje ani nesprávnosť záverov správcu
dane, ktorý nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúry za reklamné partnerstvo vo výške 40.000,00
EUR. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že daňový subjekt správcovi dane nepreukázal, akým

spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania reklamného partnerstva, ako, a či vôbec preveroval,
či spoločnosť medias media s.r.o. disponuje materiálnym, technickým a personálnym vybavením
potrebným pre jeho realizáciu a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom
stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Pokiaľ daňový subjekt požaduje vrátenie nadmerného
odpočtu, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie právny nárok. Preukázať

to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených
podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Všeobecné právne predpisy síce podnikateľským
subjektom priamo neukladajú povinnosť, aby si preverovali svojich obchodných partnerov, ale vo
vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov, je zachovávanie náležitej
miery obozretnosti a zabezpečenie si potrebných podkladov pre splnenie podmienok pre uplatnenie

nároku na odpočítanie dane, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na tento subjekt. V prípade
vynaloženia finančných prostriedkov vo výške 240.000,00 EUR za reklamné partnerstvo na podujatí
„Freunde Der Bruno Walter Musictage“ (pričom podľa tvrdenia daňového subjektu, v roku 2016 vykázal
výrazný pokles tržieb a zisku oproti predchádzajúcemu roku a v roku 2017 mierny nárast oproti roku
2016) bez toho, aby si dôkladne preveril svojho obchodného partnera, jeho dôveryhodnosť, spoľahlivosť,

spôsobilosť k dodávkam služieb a následnú realizáciu predmetu fakturácie, bola obozretnosť a opatrné
konanie namieste. Navyše, nárast tržieb daňového subjektu mohol byť (a mal byť) následkom obstarania
proakvizičnej analýzy a reorganizačného poradenstva v zmysle zmluvy a preberacieho protokolu na
základe faktúry č. 201705001 zo dňa 23.05.2017, s dátumom dodania 23.05.2017, v celkovej sume
360.000,00 EUR, z toho DPH vo výške 60.000,00 EUR od dodávateľa MiddleCap Partners s.r.o.,

Mostová 2, Bratislava, ktoré podľa vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 24.11.2017 malo byť obstarané
práve za účelom analýzy spoločnosti a nutnosti nastaviť správne procesy.13. Záverom žalovaný konštatoval, že záver správcu dane, že dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil
k preverovanému odpočítaniu dane z faktúry od spoločnosti medias media s.r.o., svojim obsahom
neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona č.

222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, je odôvodnený a správny. Správca dane v súlade so
zásadou preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, pri výkone
daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní nebral do úvahy len platiteľom dane predložené dôkazy,
ale aj sám získal dôkazy za účelom zistenia a overenia skutočnosti, resp. zistenia skutkového stavu
spôsobom umožňujúcim rozhodnúť vo veci. Ďalej konštatoval, že správca dane v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, dostatočne objasnil
dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2017, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a z uvedených dôvodov považuje
žalovaný námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní za neopodstatnené.

14. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia

rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100565547/2019 zo dňa 05.03.2019 v znení Oznámenia o
oprave č. 10894044/2019 zo dňa 16.04.2019. V žalobe namietal, že v konaní pred správnymi orgánmi,
ako aj ich rozhodnutiami boli naplnené zrušujúce dôvody v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm.
c/, d/, e/, f/ a g/ SSP, pretože preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutiajevrozporesadministratívnymspisom,došlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalobca v správnej žalobe poukázal na
porušenie ustanovení o konaní, a to najmä § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 , § 73 ods. 2 daňového

poriadku, taktiež na skutočnosť, že žalovaný rozhodoval na základe neúplného spisového materiálu, v
ktorom chýbali dôležité dôkazy. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že má za to, že nedošlo k doručeniu
protokolu z daňovej kontroly, nakoľko správca dane začal dňa 15.08.2017 u žalobcu daňovú kontrolu,
pričom posledný deň daňovej kontroly bol preto v zmysle vyššie uvedeného deň 15.08.2018. Odo dňa
31.07.2018 je splnomocneným zástupcom žalobcu spoločnosť ZMK Legal, s.r.o. so sídlom Einsteinova

25, 850 01 Bratislava. Plnomocenstvo a odvolanie plnomocenstva pre predchádzajúceho zástupcu bolo
doručené správcovi dane elektronickým podaním č. 610924879/2018 dňa 31.07.2018 o 9:48 hod., a
týmto dňom bolo aj voči správcovi dane účinné podľa ust. § 9 ods. 4 a 5 daňového poriadku. Tieto
skutočnosti odvolací orgán vyhodnotil v rozhodnutí rovnako. Dňa 12.10.2018 na ústnom pojednávaní
žalobca podal námietku nedoručenia protokolu a správca dane uviedol, že splnomocnenému zástupcovi

protokol s výzvou ani doručovať nebude. Správca dane nedoručil protokol s výzvou splnomocnenému
zástupcovi do 15.08.2018, ani neskôr. Odvolací orgán tiež nedoručil protokol s výzvou splnomocnenému
zástupcovi a námietky žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako neopodstatnené. Odvolací orgán, aj
správca dane uvádza, že protokol s výzvou bol doručený dňa 01.08.2018 daňovému poradcovi
spoločnosti A&T solutions s.r.o., so sídlom Farská 10, 949 01 Nitra, IČO: 45 871 574 (ďalej ako

„Daňový poradca“), ktorý bol predchádzajúcim splnomocneným zástupcom žalobcu, čím malo podľa
ich názoru nastať doručenie v súlade s daňovým poriadkom. Daňový poradca podľa názoru žalobcu
počnúc dňom 31.07.2018 nebol oprávnený konať za žalobcu, a teda k doručeniu splnomocnenému
zástupcovi daňového subjektu podľa ust. § 30 ods. 3 daňového poriadku nedošlo a nemohlo dôjsť.
Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal neoznámenie pochybností správcu dane v zmysle § 46

ods. 5 daňového poriadku, v zmysle ktorého ak správca dane nepostupuje v zmysle § 46 ods. 5
daňového poriadku, jeho konanie nezabezpečí presun dôkazného bremena počas daňovej kontroly. V
tejto súvislosti uviedol, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť splnil a správcovi dane predložil cenovú
ponuku, Zmluvu, faktúru zo dňa 23.05.2017, rôzne účtovné doklady a priebežne počas prebiehajúceho
reklamného partnerstva predkladal zoznam umiestnených LED a LCD obrazoviek, fotodokumentáciu

obrazoviek nafotenú počas rôznych dní, grafické návrhy, prehral spot, kládol svedkovi p. Č. (bývalej
konateľke dodávateľa) otázky a predložil Dokumentáciu mediálnej kampane, ktorej originál mal správca
dane zároveň aj od p. Č., keďže mu ju predložila ako „dokumentáciu určenú pre klienta“ spolu s DVD.
Presný zoznam dokumentov a dátumov ich predloženia je uvedený aj v odvolaní žalobcu (str. 6 a 7).
Žalobca postupným dokumentovaním plnenia preukázal, že plnenie bolo reálne a nechýba mu kauza.

Žalobca má za to, že následne mal správca dane preukázateľne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, aby ten mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane, k čomu však nedošlo. Správca dane taktiež v priebehu daňovej kontroly nikdy
neuviedol pochybnosť, že žalobca si nedostatočne overil dodávateľa a jeho materiálne, personálnea technické vybavenie. Toto zistenie sa objavuje prvýkrát až v rozhodnutí odvolacieho orgánu. Tým,
že správca dane žiadne pochybnosti daňovému subjektu neoznámil, nedošlo k prenosu dôkazného
bremena na žalobcu a k správnemu zisteniu skutkového stavu. Daňová kontrola je nezákonná a protokol

z nej nenadobudol povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku, keďže nemôže obsahovať
preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov podľa ust. § 47 písm. h) daňového poriadku. Ak
správca dane pochybnosti neoznámil, nemohol ani zákonným spôsobom vyzvať žalobcu, aby sa k nim
vyjadril, tak ako to ustanovuje § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Odvolací orgán Rozhodnutie správcu
dane Rozhodnutím potvrdil. Obe rozhodnutia preto trpia závažným procesným pochybením a musia

byť ako nezákonné zrušené. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné aj z dôvodu
odopretia práva na vyjadrenie, nakoľko Protokol z daňovej kontroly, ktorý neobsahuje vyjadrenia žalobcu
podľa ust. § 47 písm. i) daňového poriadku, hoci žalobca o ich uvedenie požiadal, je nezákonným
dôkazom. Protokol je nezákonný aj z dôvodu, že neobsahuje preukázané kontrolné zistenia podľa ust.
§ 47 písm. h) daňového poriadku, pretože nie sú zohľadnené vyjadrenia daňového subjektu, ktoré
môžu vyvolať potrebu ďalšieho dokazovania. Za nezákonné považuje žalobca rozhodnutie aj pre ďalšie

procesné porušenia - nevyhotovenie úradných záznamov, vyrubovacie konanie pro forma, formálne
prerokovanie pripomienok k protokolu.

15. Žalobca v správnej žalobe taktiež uviedol, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu, pričom poukázal na to, ktoré skutkové zistenia odvolacieho orgánu

alebo správcu dane sú v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemajú oporu. Žalobca
sa predovšetkým zameral na predmet plnenia podľa Zmluvy, ktorý bol zdaniteľným obchodom, na
jeho dodanie, hodnotu, dodávateľa, ako aj primeranosť zdaniteľného plnenia potrebám podnikateľskej
činnosti žalobcu. Odvolací orgán nevykonával žiadne dokazovanie a so skutkovým stavom zisteným
správcom dane sa stotožnil. Žalobca si uplatnil nárok na odpočítane dane z faktúry zo dňa 23.05.2017 od

dodávateľa medias media za reklamné partnerstvo na podujatí „Freunde der Bruno Walter Musiktage“
v celkovej sume 240.000 EUR, z toho DPH 40.000,00 EUR. Predmet Zmluvy bol vyjadrený v čl.
I. Zmluvy, ako zabezpečenie propagácie a reklamy loga, resp. svojho názvu v období od mája do
decembra 2017 ako hlavného reklamného partnera podujatí „Freunde der Bruno Walter Musictage“.
Žalobca a medias media predmet plnenia skrátene označujú ako „reklamné partnerstvo“. Zdôraznil, že

nezákonnosť rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane je predovšetkým založená na skutočnosti, že
predmet plnenia podľa Zmluvy nebol správne pochopený správcom dane, ani odvolacím orgánom, a to,
ani čo do podstaty reklamného partnerstva, ani čo do spôsobu jeho určenia a dodávania. V dôsledku
uvedeného sa v rozhodnutí a rozhodnutí správcu dane uvádzajú také zistenia, ktoré nevyplývajú z
obsahu administratívneho spisu. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že nezákonnosť Rozhodnutia a

Rozhodnutia správcu dane je predovšetkým založená na skutočnosti, že predmet plnenia podľa Zmluvy
nebol správne pochopený správcom dane, ani odvolacím orgánom, a to, ani čo do podstaty reklamného
partnerstva, ani čo do spôsobu jeho určenia a dodávania. V dôsledku uvedeného sa v Rozhodnutí
a v Rozhodnutí správcu dane uvádzajú také zistenia, ktoré nevyplývajú z obsahu administratívneho
spisu. Toto zistenie nemôže mať oporu v administratívnom spise, pretože zo Zmluvy, fotodokumentácie,

Dokumentácie mediálnej kampane a DVD, výpovede žalobcu a svedka je nepochybné, že predmetom
propagácie bolo logo, resp. meno žalobcu, a nie tovary alebo služby. Rovnako musí byť zrejmé, že
žalobca nepropagoval podujatie, ani ho neorganizoval a práve naopak, nechal svoje logo, resp. meno
propagovať spoločnosťou medias media v zdieľanom mediálnom priestore, v ktorom sa propagovali (aj)
podujatia. Pokiaľ ide o spôsob určenia predmetu zmluvy, dôležitým skutkovým zistením je, že podľa

Zmluvy sa mal predmet plnenia dodatočne určiť podľa čl. II ods. 1 písm. b) Zmluvy, a teda náčrt,
nezáväzný plán plnení podľa Prílohy č. 1 nemožno považovať za pevne stanovený rozsah plnenia.
Tento fakt potvrdzuje aj svedkyňa p. Č. v odpovedi na otázku č. 9 zápisnice č. 100609431/2018 zo dňa
22.03.2018 (ďalej len „zápisnica zo dňa 22.3.2018“), kde prílohu Zmluvy nazýva slovom „návrh“. Žalobca
si bol v čase uzatvárania Zmluvy vedomý toho, že môže prísť k zmenám v návrhu mediálneho plnenia,

keďže to výslovne vyplývalo zo Zmluvy. Nakoľko sa spoločnosti medias media nepodarilo zabezpečiť
niektoré plánované médiá (napr. RTVS či print - tlačovú inzerciu v časopisoch), prišlo ku kompenzácii
(dodatočnému určeniu predmetu Zmluvy). Danú skutočnosť potvrdzuje aj svedkyňa p. Č. v odpovedi na
otázku č. 31 zápisnice zo dňa 22.02.2018, kde vysvetľuje kompenzáciu mediálneho priestoru, ktorý sa
nepodarilo zabezpečiť, a to na príklade spotov v RTVS a printovej kampane za navýšenie vysielania

spotov na LED a LCD obrazovkách z pôvodných 15000 na 34000, resp. konkrétne 34240 spotov
odvysielaných na každej digitálnej outdoor obrazovke a 25680 spotov na každej indoor obrazovke,
celkom 259800 spotov. Nakoľko žalobca vstupoval do daného zmluvného vzťahu s vedomím, že príloha
č. 1 Zmluvy je iba návrh, upresnenie očakával, nevidel v tom žiadny problém a ak by mal akékoľvekvýhrady, riešil by to pravdepodobne odstúpením od zmluvy. K propagácii primeranej podnikateľskej
činnosti žalobca uviedol, že odvolací orgán v rozhodnutí konštatoval, že „Poukázanie na ekonomickú
činnosť“ a úmysel daňového subjektu nesvedčí o opodstatnenosti výdavkov na reklamné partnerstvo

vo výške 240.000,00 EUR, jeho účelu, a nepreukazuje ani nesprávnosť záverov správcu dane, ktorý
nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúry za reklamné partnerstvo vo výške 40.000,00 EUR,
pričom žalobca má za to, že toto ničím nepodložené a všeobecné konštatovanie odvolacieho orgánu
nemá oporu v administratívnom spise. Správca dane, ani odvolací orgán nevykonávali dokazovanie
a ani neoznámil konkrétnu pochybnosť o tom, že ekonomická činnosť a úmysel žalobcu nesvedčí o

opodstatnenosti výdavkov na reklamné partnerstvo, a prečo. Dôkazy žalobcu v administratívnom spise
nehodnotili. Žalobca je dodávateľom špecializovaných tovarov a služieb najmä pre železničné trate.
Zákazníkmi žalobcu nie je verejnosť, ale niekoľko veľkých stavebných firiem. Po nástupe krízového
manažmentu u žalobcu v dôsledku viacerých problémov potrebovalo nové vedenie vyslať obchodným
partnerom signál, ktorého cieľom bolo ukázať, že žalobca je stále na trhu a je silnou firmou. Zároveň
žalobca identifikoval, že sa vo svojom trhovom segmente musí zviditeľňovať, nakoľko to robia všetci

jeho hlavní zákazníci. V danom trhovom segmente je to považované za očakávaný štandard. Žalobca
si prostredníctvom reklamného partnerstva objednal zviditeľnenia svojho mena, pričom v niekoľkých
podaniach objasňoval dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Neobjednal si reklamný odkaz pre verejnosť o
svojom produkte alebo službe. Zo spisu vyplýva, že žalobca primeranosť propagácie správcovi dane
jasne komunikoval, napríklad aj v odpovedi zo dňa 20.6.2018, vyjadrení k protokolu, odvolaní a pod.

Konkrétne uviedol, že žalobca sa potrebuje vo svojom trhovom segmente zviditeľňovať, nakoľko to robia
všetci hlavní zákazníci a je to považované za očakávaný štandard. Žalobca potreboval obchodným
partnerom vysielať signál, že je rovnako významný, ako sú významní aj oni. Žalobca chcel byť
obchodnými partnermi vnímaný nielen ako silný hráč, ale ako spoločnosť so záujmom o svet okolo.
Spoločnosť medias media zabezpečuje propagáciu veľkoplošnými LED obrazovkami v Bratislave a

LCD obrazovkami v bratislavských nákupných centrách. Všetci najdôležitejší zákazníci žalobcu, o
ktorých priazeň žalobca vo vysoko-konkurenčnom prostredí bojuje, majú sídlo, či prevádzky práve v
Bratislave. Či už ide o Železnice Slovenskej republiky, TSS GRADE, Strabag, Subtera, OHL ŽS a iné.
Zviditeľňovanie žalobcu prostredníctvom spoločnosti medias media bolo preto logické a podnikateľsky
správne rozhodnutie.

16.Žalobcavžalobeďalejnamietalnedostatočnezistenýskutkovýstav,kčomuuviedol,žesprávcadane
nemohol dostatočne zistiť skutkový stav najmä v dôsledku procesných pochybení, a to keď neoznámil
žalobcovi pochybnosti v súlade s ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, keď odoprel žalobcovi právo
na vyjadrenie sa podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Rozhodnutie odvolacieho orgánu

vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu aj z toho dôvodu, že odvolací orgán uvádza nové
zistenia, ktoré neboli uvedené v Rozhodnutí správcu dane a ku ktorým sa nevykonávalo dokazovanie, a
to ani v konaní pred správcom dane, ani pred odvolacím orgánom. V dôsledku uvedeného, môže ísť len
o svojvoľné tvrdenia bez opory vo vykonanom dokazovaní a administratívnom spise. Vo vzťahu k novým
zisteniam bolo žalobcovi aj upreté právo na oboznámenie sa výsledkami dokazovania podľa ust. § 74

ods. 3 daňového poriadku, a to najmä vo vzťahu k dodanému predmetu Zmluvy a zisteniu, že dodatočné
určenie (kompenzácia) nebola primeraná, k zisteniu, že ekonomická činnosť a úmysel žalobcu nesvedčí
o opodstatnenosti výdavkov na reklamné partnerstvo, vo vzťahu k nesplneniu podmienky preverovania
zo strany žalobcu, či medias media disponuje materiálnym, technickým a personálnym vybavením, vo
vzťahu k absencii formálnej náležitosti faktúry.

17. Žalobca v žalobe poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je kumulované s nesprávne
zisteným skutkovým stavom, najmä z dôvodu, že odvolací orgán nesprávne právne posúdil náležitosti
faktúry podľa ust. § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z., odvolací orgán nesprávne právne
aplikoval inú právnu normu namiesto ust. § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dodaní čiastkového

plnenia, odvolací orgán nesprávne právne posúdil zdaniteľný obchod podľa ust. § 9 zákona č. 222/2004
Z.z., ktorým je aj služba, ktorá má byť dodatočne určená dohodou strán podľa ust. § 269 ods. 3
Obchodného zákonníka, odvolací orgán nesprávne právne posúdil podmienky pre vznik nároku podľa
ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. na reklamné partnerstvo, odvolací orgán nesprávne
právne posúdil podmienky pre vznik nároku podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z.,

ak neposudzoval reálnu hodnotu a skutočnú využiteľnosť reklamného partnerstva, odvolací orgán
nesprávne právne posúdil podmienky pre vznik nároku podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004
Z.z., ak ako podmienku vyžadoval preukázanie, že reklamné partnerstvo viedol k uzatvoreniu nových
zmlúv (s novým klientmi) a zvýšeniu obratu. Ďalej uviedol, že podľa ust. § 74 ods. 1 písm. f) zákonač. 222/2004 Z. z. faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. Žiadny položkovitý rozpis
sa podľa cit. ustanovenia nevyžaduje. Faktúra zo dňa 23.05.2017 zákonné náležitosti obsahuje, a
to rozsah služby uvedený v počte „MJ 1,000“ (číslom jeden) a druh služby uvedený ako „reklamné

partnerstvo“. Ak odvolací orgán neuznal žalobcov nárok na odpočet z dôvodu, že faktúra zo dňa
23.05.2017 neobsahuje náležitosť (položkovitý rozpočet), ktorú zákon ako náležitosť neustanovuje,
Rozhodnutie je podľa žalobcu nezákonné. Taktiež uviedol, že odvolací orgán a správca dane aplikovali
na dodanie služieb ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby, resp. ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého, ak je platba

prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká dňom prijatia platby. Podľa žalobcu však odvolací
orgán a správca dane mali aplikovať ust. § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého ak sa
dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za
dodanúnajneskôrposlednýmdňomobdobia,naktorésaplatbazaopakovanealebočiastkovododávaný
tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo
služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na

ktoré je uzavretá zmluva. Tiež podotkol, že si objednal produkt reklamného partnerstva, ktorého cieľom
malo byť zviditeľnenie jeho mena, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by reklamné
partnerstvo a zviditeľnenie mena nemohlo byť predmetom DPH, a naopak judikatúra potvrdzuje, že
dokonca aj sponzoring môže byť predmetom dane, že reklama môže mať synergický efekt a že
podmieňovať vznik nároku priamej a bezprostrednej súvislosti reklamného partnerstva s podnikateľskou

činnosťou nie je legitímne. Ku konštatácií žalovaného v rozhodnutí, podľa ktorej zo strany žalobcu ako
hlavného reklamného partnera išlo o istú formu materiálnej (finančnej) podpory podujatia (sponzorstvo),
ktorá nepredstavuje protihodnotu za dodanie služby a nie je predmetom dane v zmysle zákona č.
222/2004 Z. z. žalobca uviedol, že ide o nesprávne právne posúdenie predmetu Zmluvy zo strany
odvolacieho orgánu, nakoľko žalobca nesponzoroval podujatia, ale si objednal zviditeľnenie svojho

mena počas obdobia, ktoré podujatiam predchádzalo. Žalobca ďalej poukazuje, že ako z citovaného
rozhodnutia vyplýva, dokonca aj sponzoring môže byť predmetom plnenia a uplatnenia DPH, najmä
ak ide o reklamné služby alebo inú protislužbu, ktorá posilní pozitívny obraz o sponzoroch a zlepšia
hospodársku súťaž. Správca dane požadoval od žalobcu preukázanie prínosu reklamného partnerstva,
napr. získanie nových obchodných partnerov, zvýšenie hospodárskeho výsledku spoločnosti a iné v

nadväznosti na splnenie podmienky § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., čo nie je legitímne, ani
možné. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že odvolací orgán, ani správca dane sa nevysporiadali s
poukazom na primerané aplikovanie judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor vo svojej
judikatúre opakovane poukazuje na to, že právo na odpočet v prospech zdaniteľnej osoby je prípustné
aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnym plnením na vstupe a jedným

alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, ak náklady na predmetné služby
tvoria súčasť všeobecných nákladov zdaniteľnej osoby a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi
cenu tovarov alebo služieb, ktoré poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s
celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby (napríklad bod 24 rozsudku zo 16. júla 2015,
Larentia + Minerva a Marenave Schiffahrt (C-108/14 a C-109/14, EU:C:2015:496). Žalobca preukázal,

že o reklamnom partnerstve účtoval ako o nepriamych nákladoch (réžii), ktorá je vždy kalkulovaná v
cene zákazky, a preto je použitie tejto judikatúry aplikovateľné aj na žalobcu. Žalobca tiež poukazuje,
že záver odvolacieho orgánu a správcu dane, že právo na odpočet DPH z reklamných služieb bolo
možné žalobcovi priznať len v prípade preukázania konkrétnych ekonomických dopadov fakturovaných
reklamných služieb na podnikateľskú činnosť žalobcu, je podľa jeho názoru nesprávny, nezohľadňuje

ustálenú judikatúru Súdneho dvora (napr. INZO,C- 110/94; Gent Coal Terminal, C-37/95; Midland bank,
C-98/98).

18. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného žalobca v žalobe uviedol, že správca dane aj odvolací
orgán porušili ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku, keďže nehodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, ani

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadali na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo. Podľa ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie musí obsahovať
odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa
s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Rozhodnutie žalovaného a Rozhodnutie správcu

dane neobsahuje takéto odôvodnenie. Odvolací orgán a správca dane veľakrát nedostatočne vysvetlili
svoju úvahu ohľadne určitej okolnosti, ktorú prezentujú ako zistenie, čím spôsobil neodstrániteľné chyby
konania a arbitrárnosť rozhodnutia (podobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/22/2016 z
26. 04. 2018). Rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené aj z dôvodu, že odvolací orgán a správcadane svoje úvahy založil nie na jednoznačných dôkazoch (podobne rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/108/2009). Žalobca považuje rozhodnutie odvolacieho orgánu za nezrozumiteľné, keďže
nie je z neho zrejmé, či a aké dôkazy odvolací orgán vykonal vo vzťahu ku svojim novým skutkovým

zisteniam. Keďže dokazovanie v tomto smere nevykonával ani správca dane, resp. nevyhodnotil
dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, sú tvrdenia odvolacieho orgánu založené na všeobecnom
a neodbornom subjektívnom názore. Pritom ide o chýbajúce odôvodnenia vo vzťahu k dôležitým
skutkovým otázkam, z ktorých odvolací orgán uzavrel, že nárok na odpočet DPH nie je daný. Konkrétne
odvolací orgán bez odôvodnenia a vykonaného dokazovania vo vzťahu k dodanému predmetu zmluvy

a primeranosti kompenzácie uviedol, že nebola splnená podmienka reálneho dodania služby a vzniku
daňovej povinnosti podľa ust. § 19 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 9 zákona č. 222/2004 Z. z.,
pričom odvolací orgán nevykonával dokazovanie vo vzťahu k primeranosti hodnoty dodanej služby,
resp. kompenzácie, vo vzťahu ku zisteniu, že ekonomická činnosť a úmysel žalobcu nesvedčí o
opodstatnenosti výdavkov na reklamné partnerstvo, uviedol, že nebola splnená podmienka pre priznanie
nároku na odpočet DPH podľa ust.§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., vo vzťahu k absencii formálnej

náležitosti faktúry uviedol, že nespĺňa podmienku podľa ust. § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004
Z.z., hoci správca dane konštatoval, že faktúra má všetky formálne náležitosti a dokazovanie vo
vzťahu k položkovitému rozpočtu ako náležitosti faktúry nevykonával. Namietal tiež, že Rozhodnutie
a Rozhodnutie správcu dane sú ako celok vo svojich vzájomných súvislostiach nepreskúmateľné a
nezákonné. Rozhodnutie a Rozhodnutie správcu dane sú zostavené tak, akoby správca dane, resp.

odvolací orgán použili koncepty z iných prípadov neuznania nároku na odpočet DPH a nedostatočne
vyhodnotili odlišnosti prípadu žalobcu. V dôsledku toho sú rozhodnutia založené na dôvodoch, ktoré
sú nezrozumiteľné, resp. nie sú podstatné pre priznanie nároku na odpočet DPH alebo naopak,
podstatné dôvody absentujú. Túto skutočnosť namietal žalobca aj v odvolaní a odvolací orgán sa s
ňou nevysporiadal dostatočne. Naopak, odôvodnenie Rozhodnutia prehĺbilo nezrozumiteľnosť dôvodov,

pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH. Napríklad, odvolací orgán ako podmienku
pre priznanie nároku na odpočet DPH hodnotil reálnosť dodania plnenia, pričom sa zameral len
na úvahy vedúce k tomu, že plnenie nebolo dodané, najmä keď hodnotil nedodanie plnenia, ktoré
nebolo predmetom Zmluvy, požadoval, aby verejnosť bola informovaná o existencii produktov alebo
služieb, hoci predmetom dodania bolo zviditeľnenie mena žalobcu pre jeho obchodných partnerov

v mediálnom priestore spoločne zdieľanom s inými subjektmi, sponzorstvo vyhodnotil ako skutočný
predmet Zmluvy v rozpore s jej znením, ale aj podstatou reklamného partnerstva, s ktorou sa nikdy
nevysporiadal, v dôsledku čoho preukazoval dodanie plnenia, ktoré nebolo predmetom Zmluvy, nárast
tržieb a obratu správca dane vyhodnotil bez vykonaného dokazovania tak, že bol spôsobený objednaním
poakvizičnej analýzy, hoci analýza ekonomickej minulosti žalobcu však sama o sebe nezabezpečila rast

tržieb a žiadne dokazovanie sa v tomto smere nevykonalo, význam reklamného plnenia pre žalobcu
neposudzoval, či je čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne
ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti žalobcu, nepreukázanie overenia
dodávateľa pričíta na ťarchu žalobcu, hoci dodávateľ svojím konaním voči žalobcovi, ani správcovi
dane nedal dôvod na preverovanie. Najzávažnejšie pochybenia správcu dane a odvolacieho orgánu

spočívajú v hodnotení dôkazov, ktorými žalobca preukázal splnenie podmienok na priznanie nároku na
odpočet DPH podľa ust. § 9, § 19 ods. 3 a ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Odvolací orgán a
správca dane sa predovšetkým dostatočne jasne nevyysporiadali s vysvetlením, prečo opis reklamného
partnerstva vysvetľovaný žalobcom nepovažujú za správny a relevantný, vzťahy hodnotili izolovane a
bez zohľadnenia ich podstaty. Odvolací orgán, aj správca dane ignorovali vysvetlenia žalobcu, že sa

preverovali irelevantné skutočnosti, ktoré nie sú rozhodujúce pre správne určenie dane (vysvetlenia
transakcie, diagram). Rozhodnutie a Rozhodnutie správcu dane sú potom nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, ak nedali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, čo je podstatou plnenia (služby)
a prečo správca dane neuznal nárok na odpočet DPH z dodania tejto služby. Ďalšou závažnou chybou
odôvodnenia Rozhodnutia a Rozhodnutia správcu dane je, že vykonávali dokazovanie poskytnutého

plnenia oproti nezáväznému plánu (Prílohy č. 1 Zmluvy), bez toho, aby uviedli jasné a konkrétne úvahy
o tom, prečo nezáväzný plán, ktorý mal byť nepochybne doplnený neskôr dohodou strán, považujú za
pevný rozsah dodania Zmluvy. Ďalším podstatným pochybením odvolacieho orgánu a správcu dane
je, že odmietajú akceptovať Dokumentáciu mediálnej kampane ako dôkaz žalobcu o poskytnutom
plnení. Odvolací orgán bez akéhokoľvek dokazovania a v zjavnom rozpore s Rozhodnutím správcu

dane nevyhodnotil ako opodstatnené pochybenie správcu dane, ktorý manipuloval s dôkazmi, keď
uviedol, že dôvodom odmietnutia nároku na odpočet DPH je (aj) skutočnosť, že správcovi dane bol
predložený len sken tejto dokumentácie, ktorú si mal žalobca nafotiť pred jej predložením v spise.
Odvolací orgán v Rozhodnutí neuvádza konkrétne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že Dokumentáciamediálnej kampane nepreukázala dodanie plnení v rozsahu, ako deklarovala svedkyňa, p. Č., resp. v
rozsahu, ktorý zhodne potvrdil žalobca, a napriek tomu tvrdí, že plnenie nebolo dodané, ako sme uviedli
v bodoch 121. až 128. tejto žaloby. Odvolací orgán bez bližšieho zdôvodnenia uvádza chybné označenie

objednávateľa rádiového spotu a mnoho iných dôkazov o dodaní rozhlasového sporu ignoruje on sám,
ako aj správca dane. Odvolací orgán, ani správca dane nikdy nespochybnili dodanie vysielania spotu na
60 LCD vnútorných obrazovkách v nákupných centrách a dodanie vysielania spotu na 6 LED vonkajších
obrazovkách spochybňujú bez toho, aby sa riadne vysporiadali s ostatnými dôkazmi, napr. spot na DVD,
fotodokumentáciou. Z Rozhodnutia žalovaného a Rozhodnutia správcu dane ani nie je možné zistiť,

aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a ktoré skutočnosti boli základnými skutkovými dôvodmi pre
nepriznanie nároku na odpočet DPH.

19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.06.2019 uviedol k žalobným dôvodom,
ktoré sa týkajú neúplného spisového materiálu, že podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku, ak
prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa

začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým
materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí
daňový subjekt. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že prvostupňový orgán je povinný odvolaciemu
orgánu postúpiť originálny žurnalizovaný spisový materiál. Povinnosť predkladať úplný žurnalizovaný
a originálny spisový materiál vzťahujúca sa na konanie pred súdmi neznamená, že rovnaká povinnosť

vyplýva pre správcu dane voči odvolaciemu orgánu v odvolacom konaní v zmysle Daňového poriadku. K
namietanej neúplnosti spisového materiálu žalovaný uviedol, že v čase odvolacieho konania prebiehalo
súdne konanie u správcu dane (sp. zn. 6Sa/26/2018 zo dňa 18.02.2019), kde správca dane predložil
originálny žurnalizovaný administratívny spis aj s originálom DVD. Vzhľadom na skutočnosť, že kópiu
DVD nevyhotovil, nemohol ju predložiť odvolaciemu orgánu. Žalovaný zistil, že súbory na predmetnom

DVD (príloha dôkazu č. I/33) neboli a nie sú rozhodujúce pre uznanie, resp. neuznanie odpočítania dane
z preverovanej faktúry. Obsah súborov (televízny, rozhlasový spot, spot na veľkoplošných obrazovkách)
zodpovedá predloženej dokumentácii, ktorá bola žalovanému predložená a ktorá nepreukazovala reálne
uskutočnenie zdaniteľného obchodu z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že predmetné DVD s reklamnou dokumentáciou nepredložil

správcovi dane žalobca, ale jeho dodávateľ. Úradný záznam o emaile zo dňa 20.06.2018 nebol
žalovanému predložený, pretože správca dane takýto úradný záznam nevyhotovil, a to z dôvodu,
že v daný deň správca dane neevidoval email od žalobcu alebo jeho zástupcu. Z predloženého
žurnalizovaného administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane každý prijatý email riadne
zaevidoval. Z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva povinnosť správcu dane vyhotovovať úradné

záznamy z mailovej komunikácie s daňovým subjektom. Úradné záznamy o telefonátoch zo dňa
26.06.2018 a zo dňa 10.07.2018 neboli žalovanému predložené, pretože správca dane tieto úradné
záznamy nevyhotovil z dôvodov, že dňa 26.06.2018 neevidoval telefonický hovor a Daňový poriadok
mu neukladá povinnosť vyhotovovať úradné záznamy o každom prijatom telefonickom hovore. Výsledky
prešetrenia sťažností, ktoré sú samostatným konaním, nemajú priamy súvis s odvolacím konaním.

Žalovanýakoodvolacíorgánvzmysle§74ods.2Daňovéhoporiadkupreskúmalnapadnutérozhodnutie
v rozsahu požadovanom v odvolaní a zistil, že niektoré námietky uvedené v odvolaní boli predmetom
sťažností žalobcu, preto poukázal aj na názor Daňového úradu Košice, ktorý prešetroval jednotlivé
sťažnosti na základe zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení

neskorších predpisov. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré sa
týkalinedoručeniaprotokoluzdaňovejkontroly,ktorýpovažovalzadoručenýzdôvodov,žesprávcadane
doručoval protokol a výzvu na adresu spoločnosti A&T solutions s.r.o. ešte dňa 13.07.2018, t.j. v čase,
keď plnomocenstvo bolo platné (a správca dane nemohol vedieť ani predpokladať, že daňový subjekt
dňa 31.07.2018 udelí plnomocenstvo spoločnosti ZMK Legal s.r.o.), daňový subjekt prostredníctvom

splnomocneného zástupcu ZMK Legal s.r.o. dňa 15.08.2018 doručil správcovi dane písomné vyjadrenia
k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (šesť podaní č. ZMK-MB-1/2018 až č. ZMK-
MB6/2018 zo dňa 15.08.2018 k výzve správcu dane č. 101352209/2018 označených ako Odpoveď
na protokol s výzvou - časť 1 až 6), z čoho je zrejmé, že protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou
obdŕžal. Z listu spoločnosti A&T solutions s.r.o., ktorý bol správcovi dane doručený dňa 16.08.2018

(ev. č. 250527410/2018) je zrejmé, že kópie dokumentov správcu dane, ktoré dňa 01.08.2018 prevzala
uvedená spoločnosť, boli zaslané na vedomie daňovému subjektu ELTRA, s.r.o. Z následných úkonov
splnomocnených zástupcov daňového subjektu je zrejmé, že spoločnosť A&T solutions s.r.o. vykonala
neodkladné opatrenia na zabránenie škody spočívajúcej v zmeškaní práva na vyjadrenie sa k protokoluz daňovej kontroly. Keďže daňová kontrola u daňového subjektu začala dňa 15.08.2017, pričom
protokol č. 101351304/2018 zo dňa 12.07.2018 z daňovej kontroly bol doručený dňa 01.08.2018 v
zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. v súlade so zákonom, daňová kontrola na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 bola ukončená v zákonom stanovenej lehote a protokol z nej
nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Poukazovanie žalobcu na zmeny právneho zastúpenia
v dovolenkovom období nemá vplyv na správnosť postupu správcu dane. Nasledujúci deň po dni
doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie (§ 68
Daňového poriadku). Žalovaný uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal aj s námietkami,

ktoré sa týkali neoznámenia pochybností správcu dane počas daňovej kontroly a odopretia práva na
vyjadrenie, pretože žalovaný zistil, že správca dane počas daňovej kontroly úzko spolupracoval so
žalobcom,komunikovalsním,vyzývalhonapodanievyjadreníavysvetleníkpreverovanýmzdaniteľným
obchodom. Je nesporné, že žalobca bol dostatočne informovaný o pochybnostiach správcu dane,
správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistení správcu dane pri výkone daňovej kontroly na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, žalobca mal vedomosť o úkonoch správcu

dane, správca dane počas daňovej kontroly vytvoril žalobcovi také podmienky, aby mohol byť súčinný,
pretože ho priebežne oboznamoval s tým, čo pri daňovej kontrole zistil, a žalobca mal dostatok možností
vyjadriť sa jednak k zisteniam, ale aj predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, resp. navrhovať
nové dôkazy. Žalovaný sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dôkladne vysporiadal so
všetkými námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a jeho postup

bol v súlade s § 74 Daňového poriadku. V zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán v
rámci odvolacieho konania môže doplňoval výsledky daňového konania, ale nie je to jeho povinnosťou.
Zatiaľ čo žalobca poukazuje na množstvo procesných pochybení, ktorých sa podľa jeho subjektívneho
názoru mal dopustiť správca dane - s jednoznačným zámerom dosiahnuť nezákonnosť protokolu ako
dôkazného prostriedku a v žalobe okrem nich uvádza aj množstvo pochybení, ktorých sa mal dopustiť

žalovaný v odvolacom konaní (s ktorými žalovaný nesúhlasí), spochybňuje všetky úkony správcu dane,
neguje a popiera výsledky dokazovania a vyvodené závery, ako aj vyjadrenia žalovaného, ktoré nie sú
v súlade s podaniami, návrhmi, vyjadreniami, názormi a predstavami žalobcu, žalovaný poukazuje na
podstatu neuznaného nároku na odpočítanie dane, ktorá spočíva v nepreukázaní zákonom stanovených
podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane vyhodnotil všetky zistené

skutočnosti v ich vzájomných súvislostiach a zistil, že žalobca pri uplatnení práva na odpočítanie dane
vo výške 40.000,00 EUR z faktúry od spoločnosti medias media s.r.o., č. faktúry 201705231 s dátumom
dodania 23.05.2017, predmetom ktorej malo byť reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde der Bruno
Walter Musiktage“ nesplnil podmienky pre jeho priznanie definované v § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť

medias media s.r.o. mala v zdaňovacom období máj 2017 fakturovať reklamné partnerstvo na základe
Zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 02.05.2017. Reklamné partnerstvo bolo fakturované jednou
sumou, bez uvedenia bližšieho rozpisu jednotlivých služieb, v celkovej sume bez DPH 200.000,00 EUR
+ daň z pridanej hodnoty 40.000,00 EUR (faktúra č. 201705231 zo dňa 23.05.2017). Po preverení a
vyhodnotenívšetkýchdôkazov,správcadanezistil,žeplneniedeklarovanéfaktúrounebolouskutočnené

v rozsahu ako bolo dojednané v Zmluve o propagácií a reklame zo dňa 02.05.2017 a k dodaniu reálneho
plnenia a k vzniku daňovej povinnosti nedošlo v zdaňovacom období máj 2017. Predmetom Zmluvy
o propagácii a reklame zo dňa 02.05.2017 bolo v zmysle čl. I. zabezpečenie propagácie a reklamy
loga „Eltra“ ako hlavného reklamného partnera od mája do decembra 2017 pri spoločnej propagácii
prvého z podujatí „Freunde der Bruno Walter Musictage - koncerty jeseň 2017“, ktoré sa mali konať

dňa 11.09.2017, 19.11.2017 a 11.12.2017 v bratislavskej Redute podľa podmienok uvedených v čl.
II. Zmluvy. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že služby deklarované faktúrou č. 201705231 zo dňa
23.05.2017, resp. Zmluvou o propagácii a reklame a jej prílohou č. 1 neboli poskytnuté v rozsahu
podľa predloženej dokumentácie mediálnej kampane, a ani v rozsahu, ktorý uviedla bývalá konateľka
spoločnosti medias media s.r.o. (V bratislavskej Redute sa konal iba jeden z koncertov - dňa 11.09.2017,

nebola realizovaná žiadna propagácia v printových médiách, ani na webových stránkach, na koncerte
11.09.2017 nebola branding stena, nebola preukázaná distribúcia letákov, odvysielanie spotov na LED
obrazovkách v deklarovanom rozsahu nebolo preukázané). Podmienky Zmluvy o propagácií a reklame
zo dňa 02.05.2017 neboli dodržané, pretože nešlo o spoločnú propagáciu, ale o propagáciu, ktorú
mala zabezpečovať len spoločnosť medias media s.r.o. a podujatie sa neuskutočnilo v uvedených

dátumoch, a ani na uvedenom mieste (článok I. ods. 1.); z vyjadrení zúčastnených osôb vyplynulo, že
nebol poskytnutý žiaden mediálny plán na odsúhlasenie (článok II. ods. 1 písm. b)); Hlavný reklamný
partner - spoločnosť ELTRA, s.r.o. neposkytovala žiadnu súčinnosť pri propagácii podujatia, spoločnosti
medias media s.r.o., okrem poskytnutia svojho loga emailom (článok III. ods. 5). Žalobca ELTRA,s.r.o. nepreukázal ekonomické opodstatnenie prijatej služby a nepreukázal využitie vynaložených
finančných nákladov, nepreukázal priamu a bezprostrednú súvislosť vynaložených finančných nákladov
na dodávky tovarov a služieb súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou. Uvedená forma prezentácie

nepriniesla reklamný odkaz pre verejnosť o produktoch a službách poskytovaných žalobcom ELTRA,
s.r.o. a dodanie nebolo predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov. Správca dane vyhodnotením všetkých zabezpečených dôkazov dospel
k logickému a odôvodnenému záveru, že žalobca ELTRA, s.r.o. v zdaňovacom období máj 2017
uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 40.000,00 EUR z faktúry č. 201705231 s dátumom dodania

23.05.2017, predmetom ktorej malo byť reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde der Bruno Walter
Musiktage“ v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dokazovania, zisteného skutkového stavu a vyvodených
záverov vo veci uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové
subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-
právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a

tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR konajú na základe Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže
ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania
základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej
povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti

s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.
Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s
prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem
iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať
prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale

má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový
subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň
povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania
procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu

dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia,
uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou
objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne
právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným

právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili.
Cieľomdaňovejkontrolyanáslednéhovyrubovaciehokonaniabolovyužitievšetkýchzákonnezískaných
dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv
a právom chránených záujmov daňového subjektu. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a z
predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane preveroval opodstatnenosť uplatneného

odpočítania dane daňovou kontrolou a následným vyrubovacím konaním a vykonal šetrenie vo vzťahu
k dodávateľovi žalobcu a zúčastneným osobám. Správca dane pri preverovaní opodstatnenosti nároku
na odpočítanie dane mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach služieb, preto ich reálnosť preveroval
nielen u samotného žalobcu, ale aj u jeho obchodného partnera a u spoločností, ktoré sa mali podieľať
na ich realizácii a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane

vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, z vlastných šetrení, z výsledkov šetrení iných správcov
dane a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také
skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúry č. 201705231
od spoločnosti medias media, s.r.o. Správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom
stanovených podmienok pre odpočítanie dane predloženou faktúrou a dôkazmi, ktorých vierohodnosť a

pravdivosť, s ohľadom na zistenia a ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,
nebola žalobcom preukázaná. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu
a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení,
ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním
zistil, že ani žalobca, ani spoločnosť medias media s.r.o., ani jej deklarovaní dodávatelia neposkytlijednoznačné dôkazy k fakturovanému reklamnému partnerstvu. Z ustanovení § 24 ods. 1 a 2 Daňového
poriadku vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady
vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním

zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.
V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je
spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Ak žalobca uplatnil nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od spoločností medias media s.r.o., musí byť schopný
preukázať, že deklarovaný zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je to uvedené na

predmetnej faktúre. Žalobca predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli
len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže
správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca,
vyzýval žalobcu k preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. Žalobca splnenie zákonom
stanovených podmienok pre odpočítanie dane nepreukázal. Z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad č.
2SžF/28/2010 zo dňa 18.05.2011) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č.

9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože
ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba
chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového
subjektu.Vzmyslevykonanéhodokazovania,akoajvyhodnoteniapredloženýchdokladov,správcadane
objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom -

žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno-právnou normou
a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku.
Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o
objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Žalovaný

z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie
deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného
stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku,
podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom

konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých dodávkach a o jednotlivých spoločnostiach, ktoré hodnotil
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Postup správcu dane bol v súlade s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku, rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade
s § 68 Daňového poriadku. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti v
zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku a že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade

s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, žalobou
napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, skutočnosti v ňom opísané sú dostatočne zdokumentované,
závery odôvodnené, preto je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia neopodstatnené. Z
obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými

právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce
sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne
a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup
správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva
žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k

záveru, že žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto nie sú
opodstatnené. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

20. Žalobca v replike zo dňa 02.08.2019 uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú v celom rozsahu, a
preto na nej zotrváva. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalovaného nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá

by nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo rozhodnutia správcu dane mohla zvrátiť.
Žalovaný opakuje svoje nepodložené želania o nesplnení ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov a zdôraznil, že z vyjadrenia žalovaného sa podáva, že k reálnemu
dodaniu služieb žalobcovi a k vzniku daňovej povinnosti podľa ust. § 9 a § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z. z. nemalo dôjsť. Žalovaný však v Rozhodnutí potvrdil dodanie plnenia žalobcovi od spoločnosti

medias media z časti podľa Prílohy č. 1 Zmluvy a z časti podľa poskytnutej kompenzácie, ktorú len
(bez vykonaného dokazovania) nepovažoval za primeranú. Napriek dodaniu služieb, žalovaný neuznal
žalobcovi nárok na odpočet DPH. Podstatou nezákonného rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
správcu dane bolo to, že žalovaný nesprávne ustálil zdaniteľný obchod - predmet plnenia medzižalobcom a jeho dodávateľom medias media podľa Zmluvy a nesprávne právne posúdil právny vzťah
uzatvorený medzi nimi podľa ust. § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka. V dôsledku množstva závažných
procesných pochybení počas daňovej kontroly a v daňovom konaní k riadnemu zisteniu skutkového

stavu ani nemohlo dôjsť, čo má za následok nezákonnosť a nepreskúmateľnosť Rozhodnutia a
Rozhodnutia správcu dane. Ak žalovaný neustálil správne predmet plnenia medzi žalobcom a medias
media, nemohol ani legitímne dospieť k záveru, či k reálnemu dodaniu služieb a k vzniku daňovej
povinnosti došlo alebo nedošlo. Žalovaný sa však vo vyjadrení opäť len obmedzil na konštatovanie
svojho želania, čo by malo byť predmetom plnenia, a nie čo skutočne bolo predmetom plnenia.

Žalovaný sa vecne nevysporiadal so žiadnym konkrétnym nedostatkom, ktorý žalobca s poukazom na
administratívny spis uviedol. K údajnému zisteniu žalovaného, že nebola splnená podmienka pre vznik
nároku na odpočtu DPH z dôvodu reálneho nedodania služby, žalobca uviedol, že toto zistenie vychádza
z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože služby deklarované faktúrou č. 201705231 zo dňa
23.05.2017 a Zmluvou o propagácii a reklame neboli stanovené ako povinnosť žalobcu spoločne s
medias media propagovať hudobné podujatia a rozsah plnenia nebol záväzne stanovený Prílohou č.

1, ako nesprávne vymedzil predmet plnenia žalovaný, služby deklarované faktúrou č. 201705231 zo
dňa 23.05.2017 a Zmluvou o propagácii a reklame neboli stanovené ako povinnosť žalobcu spoločne
s medias media propagovať hudobné podujatia a rozsah plnenia nebol záväzne stanovený Prílohou
č. 1, ako nesprávne vymedzil predmet plnenia žalovaný, predmetom dodania služieb podľa Zmluvy
nebolo uskutočnenie koncertov, a preto zistenie, že v bratislavskej Redute sa konal iba jeden z koncertov

dňa 11.09.2017 nemá vplyv na vznik nároku na odpočet DPH (nedodanie služby, ktorá nemala byť
vôbec dodaná, je irelevantné), kompenzácia namiesto propagácie v printových médiách bola poskytnutá
v súlade so Zmluvou (čl. II ods. 1 Zmluvy) a poskytnutie kompenzácie potvrdil aj žalovaný, ktorý
však primeranosť kompenzácie nevyhodnotil správne, resp. vôbec, propagácia na webovej stránke
(netky.sk) bola, umiestnenie branding steny na koncerte 11.09.2017 nepredpokladala ani nezáväzná

Príloha č. 1, pričom pre žalobcu malo väčší význam vysielanie počas 214 dní, ako umiestnenie branding
steny počas pár hodín, predmetom dodania služby nebola distribúcia letákov a grafické spracovanie
umiestnenia loga v bulletine, branding steny a pozvánky bolo vyhotovené, odvysielanie spotov na
LED obrazovkách v deklarovanom rozsahu nebolo spochybnené relevantným spôsobom a odvysielanie
spotov na LCD obrazovkách nebolo spochybnené vôbec, podmienky Zmluvy o propagácií a reklame

zo dňa 02.05.2017 boli dodržané, ale žalobca ich nesprávne interpretuje alebo dôkazy o jej dodržaní
prehliada, podmienkou zmluvy nebola povinnosť žalobcu vykonať spoločnú propagáciu hudobných
podujatí, a preto vyhodnocovanie tejto podmienky je irelevantné (čl. I ods. 1 Zmluvy), podmienkou
zmluvynebolapovinnosťžalobcuanimediasmediavykonaťhudobnépodujatia,apretovyhodnocovanie
tejto podmienky je irelevantné (čl. I ods. 1 Zmluvy), z vyjadrení zúčastnených osôb nevyplynulo, že

nebol poskytnutý žiaden mediálny plán na odsúhlasenie (článok II. ods. 1 písm. b) Zmluvy); naopak, z
vyjadrení vyplynulo, že plán nebol poskytnutý v písomnej forme, ale k jeho schváleniu došlo poskytnutím
a prijatím služieb v rozsahu z časti podľa Prílohy č. 1 Zmluvy a z časti podľa kompenzácie, resp.
náhradného plnenia oproti plánovanému plneniu, čo potvrdil aj žalovaný, podmienkou Zmluvy nebola
povinnosť žalobcu poskytnúť súčinnosť pri propagácií hudobných podujatí a žalobca poskytol riadnu

súčinnosť pri propagácii svojho mena, a to práve poskytnutím svojho loga, ktorého propagáciu mala
medias media v prospech žalobcu zabezpečiť (článok III. ods. 5 Zmluvy). Podľa žalobcu žalovaný
záver o nesplnení podmienky podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nezaložil na odbornom
posúdení (dokazovaní), či reklamné partnerstvo, čo do rozsahu vynaložených nákladov, miesta a
spôsobu prezentácie a ďalších relevantných okolností bolo primerané podnikateľskej činnosti žalobcu,

neskúmal bezprostredný hospodársky dôvod, ani nezohľadnil nepriame náklady, ako to vyžaduje
aktuálna judikatúra. Vo vzťahu k splneniu formálnych podmienok pre uznanie nároku na odpočet DPH
žalobca uvádza, že pokiaľ správca dane ich splnenie potvrdil, žalovaný dospel k novému skutkovému
záveru o tom, že faktúra má formálny nedostatok podľa ust. § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004
Z. z., pretože neobsahuje položkovitý rozpis. Žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia,

pretože cit. ustanovenie nevyžaduje, aby faktúra obsahovala položkovitý rozpis. Žalovaný naviac porušil
svoju povinnosť oboznámiť žalobcu s vykonaným dokazovaním vo vzťahu k tomuto novému skutkovému
zisteniu pred vydaním Rozhodnutia, čím porušil ust. § 74 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný vo
výzve na svoju obranu nič neuvádza. K tvrdeniu žalovaného, že k vzniku daňovej povinnosti nedošlo v
zdaňovacom období máj 2017, žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil vznik daňovej

povinnosti, pretože neaplikoval ust. § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a nesprávne zistil skutkový
stav, keď nezohľadnil spôsob dodávania služby formou čiastkových plnení. Žalobca poukázal na to,
že počas celého daňového konania, resp. daňovej kontroly upozorňoval, že žalovaný, resp. správca
dane neskúma skutočný obsah úkonu (ako deklaruje žalovaný), ale obsah úkonu, o ktorom sa žalovanýdomnieval, že je skutočný. Ak by žalovaný skúmal skutočnú podstatu, musel by zohľadniť podstatu
reklamného partnerstva a nedávať na ťarchu žalobcu nedodanie plnenia, ktoré nebolo predmetom
Zmluvy (napr. propagáciu podujatí žalobcom, povinnosť uskutočniť hudobné podujatia), musel by

hodnotiť reálnosť dodaného plnenia podľa Prílohy č. 1 a primeranej kompenzácie, nepožadoval by
preukázanie šírenia reklamného odkazu pre verejnosť, ktorej nebola propagácia určená, neposudzoval
by reklamné partnerstvo ako sponzorstvo, ale skúmal by skutočnú hodnotu reklamného partnerstva pre
podnikateľskú činnosť žalobcu a mnoho ďalších skutočností, ktoré nezodpovedajú skutočnému obsahu
úkonu a spôsobujú zmätočnosť a nezákonnosť Rozhodnutia. Tiež uviedol, že žalovaný, resp. správca

dane najmä neoznamovali riadne a včas pochybnosti, neumožnili sa vyjadrovať k zisteniam, neukončili
daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, nevykonávali dôkazy navrhnuté daňovým subjektom,
a to ani vo vyrubovacom konaní, ktoré bolo vedené pro forma, uvádzali množstvo nových tvrdení v
Rozhodnutí správcu dane alebo dokonca až v Rozhodnutí, ku ktorým daňový subjekt nemal právo
vyjadriť sa a navrhovať dôkazy. Výsledkom je nezákonné Rozhodnutie a Rozhodnutie správcu dane. Vo
vzťahu k ochrane fiškálnych záujmov, na ktoré sa žalovaný vo vyjadrení odvoláva, žalobca uvádza, že

rozpočet nemožno napĺňať na úkor nedodržiavania práva. Vo vzťahu k neúplnému spisovému materiálu,
žalovaný potvrdil, že objektívne nemal úplný spis v čase rozhodovania a vydania Rozhodnutia. Úplný
spisový materiál podľa ust. § 73 ods. 2 daňového poriadku je predpokladom zákonného rozhodovania.
Vo vzťahu k argumentom žalovaného, žalobca uviedol, že v čase vydania Rozhodnutia zo dňa
05.03.2019 bolo už dávno skončené konanie na tunajšom súde sp. zn. 6S/26/2018, v ktorom malo

byť doložené DVD (uznesením o zastavení konania zo dňa 18.02.2019), žalovaný mohol nahliadnuť
do spisu a kópiu DVD zabezpečiť alebo počkať s vydaním Rozhodnutia do momentu, kedy mu bude
predložený úplný spis, pričom je vôbec pochybné, či originál DVD bol súčasťou uvedeného spisového
materiálu, pretože zápisnica správcu dane č. 100609431/2018 zo dňa 22.3.2018, ktorej prílohou bolo
DVD, nie je uvedená v zozname dokumentov predložených tunajšiemu súdu v uvedenom konaní

(dôkazyznahliadnutiadospisutvoriaPrílohuč.1tohtovyjadrenia).AbsenciaDVDjepodstatnápreto,že
žalovaný v Rozhodnutí tvrdí, že nebola predložená video dokumentácia alebo iné formy dokumentácie
správcovi dane, čo je v rozpore so skutočnosťou a predloženým DVD. Argument žalovaného o tom,
kto do spisu predložil DVD (či žalobca alebo medias media), nemá vplyv na menšiu alebo väčšiu
dôkaznú hodnotu tohto dôkazu o dodanom plnení (ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku) a žalobca

niekoľkokrát na predložené DVD vo svojich podaniach odkazoval, vo vzťahu k nevyhotoveniu úradného
záznamu o emaile zo dňa 20.06.2018 a evidovaniu všetkých emailových správ, žalovaný neuvádza
pravdivé informácie. Správca dane musel mať vedomosť o uvedenom emaile minimálne z dôvodu, že
tento email (ako aj mnoho ďalších) žiadal žalobca doplniť do administratívneho spisu elektronickým
podaním č. 609900675/2018 zo dňa 17.07.2018, súčasť spisu časť II, bod 18. Predmetný email zo dňa

20.06.2018bolpriloženýakoprílohakpodaniužalobcuzodňa17.07.2018(Prílohač.2tohtovyjadrenia).
Navyše, email bol štandardne zasielaný na emailové adresy oboch zamestnankýň správcu dane, ktoré
daňovú kontrolu viedli a správca dane s evidovaním iných emailov doručovaných na tieto adresy nemal
problém, vo vzťahu k nevyhotoveniu úradného záznamu o telefonáte zo dňa 26.06.2018, žalovaný
podáva absurdný dôvod, že správca dane takýto telefonát neevidoval. Ako žalobca podrobne uviedol

v žalobe, išlo o telefonát správcu dane Daňovému poradcovi žalobcu ohľadom ústneho pojednávania,
ktorého predmet správca dane nechcel vopred oznámiť (bod 55. žaloby). Daňový poradca nedostal na
ústne pojednávanie žiadnu inú pozvánku, a teda inak ako z telefonátu správcu dane sa o ňom nemohol
dozvedieť. Úradný záznam je dôležitý z dôvodu ozrejmenia skutočností, za ktorých došlo k porušeniu
žalobcovho práva na oznámenie pochybností a vyjadrenie sa k zisteniam. Žalovaný totižto v Rozhodnutí

konštatuje, že žalobcovi bolo známe, že predmetom ústneho pojednávania bude oboznámenie sa so
skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou, čo však tak nie je (body 55. a 56. žaloby). Ďalej, domnienka
žalovaného, že nemá povinnosť vyhotoviť úradný záznam z každého telefonátu nemá oporu v ust. §
19 ods. 7 daňového poriadku, ktorý žiadne výnimky z telefonátov neustanovuje. Žalovaný vo vyjadrení
uviedol, že výsledky prešetrenia sťažností sú samostatným konaním a nemajú priamy súvis s odvolacím

konaním, pričom však súčasne hneď dodáva, že v Rozhodnutí poukazuje na závery Daňového úradu
Košice v sťažnostnom konaní; žalovaný sa nevyjadril k podstate veci, a to, že sťažnostné spisy
objektívne neboli súčasťou odvolacieho spisu, preto nemohli byť podkladom pre vydania zákonného
Rozhodnutia. Žalovaný predsa nepoukazoval na závery sťažnostného konania bezdôvodne, ale práve v
priamej súvislosti s vyhodnotením odvolacích námietok. Žalobca tiež pripomenul, že v odvolacom konaní

nikoho neoslobodil od povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach týkajúcich sa vybavovania
sťažností podľa ust. § 25 ods. 3 zákona č. 9/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, na rozdiel od
tohto súdneho konania, do ktorého žalobca požaduje predložiť všetky sťažnostné spisy. Žalovaný,
resp. správca dane a Daňový úrad Košice ako sťažnostný orgán účelovo daňové konanie a konanieo sťažnostiach prelínali, tak aby nedošlo k riadnej ochrane žalobcových práv, napr. z dôvodu, že
niektorésťažnostinebolivybavenéakosťažnosť,alepostúpenénapriamevybavenieosobámkonajúcim
v daňovej kontrole, proti úkonom ktorých sťažnosť smerovala, sťažnosť nebola vybavená z dôvodu

prebiehajúceho odvolacieho konania, ktoré však bolo v čase vydania oznámenia vybavenia sťažnosti
zo dňa 04.04.2019 už dávno skončené doručením Rozhodnutia dňa 11.03.2019 alebo z dôvodu, že
hodnotili obsah telefonického rozhovoru na základe údajného vyjadrenia zamestnankyne správcu dane,
ku ktorému žalobca nemal ani prístup, namiesto faktu, že úradný záznam z telefonického rozhovoru
nebol vôbec vyhotovený. Vo vzťahu k neoznámeniu pochybností správcu dane žalobca uviedol, že

práve to predstavuje veľmi závažné pochybenie, ktoré viedlo k tomu, že skutkový stav rozhodný pre
posúdenie nároku na odpočet DPH nebol a nemohol byť riadne zistený, ako to vyplýva aj z aktuálnej
judikatúry. Bez riadnej výzvy na odstránenie pochybností, žalobca nemôže vedieť, čo je sporné, a v
akom rozsahu naňho prechádza dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/28/2010. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie musí vychádzať z

preukázaného skutkového stavu (ust. § 63 ods. 2 daňového poriadku), nie zo spochybnenia splnenia
zákonom stanovených podmienok. Žalobca nepreukazuje vierohodnosť a pravdivosť dôkazov, ale
evidencií a záznamov (ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku), čo sa podľa judikatúry vyžaduje vo formálnej
rovine najmä predložením daňového priznania a účtovných dokladov (bod 28. žaloby). Žalobca uvedené
splnil a následne mal žalovaný preukázateľne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov

predložených daňovým subjektom (ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku), k čomu však nedošlo. Žalobcovi
bolo odopreté právo vyjadriť sa k zisteniam správcu dane (ust. § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku).
Na žalobcu neprešlo dôkazné bremeno, neboli ustálené sporné skutočnosti a nedošlo k riadnemu
zisteniu skutkového stavu. Žalovaný preukazoval, že nebolo dodané plnenie, o ktorom si myslel, že
má byť dodané (uskutočnenie koncertov, propagácia koncertov žalobcom, rozsah výlučne podľa Prílohy

č. 1 Zmluvy) a zákonným spôsobom nepreukázal, že nebolo reálne dodané zdaniteľné plnenie, na
ktorom sa žalobca a medias media dohodli. Aj v dôsledku uvedeného je Rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe, žalovaný zákonným
spôsobom nezistil a správne právne nevyhodnotil prípad žalobcu, pretože reklamné partnerstvo podľa
Zmluvy je predmetom dane podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z., služba bola reálne

dodaná v zmysle ust. § 9 zákona č. 222/2004 Z. z., faktúra mala náležitosti podľa ust. § 74 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane vzniklo podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. v deň vzniku daňovej povinnosti, deň vzniku daňovej povinnosti bol stanovený v súlade s ust. § 19
ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., uplatnenie práva na odpočítanie dane bolo v zmysle ust. § 49 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z., pretože propagácia bola primeraná podnikateľskej činnosti a mala ekonomické

opodstatnenie tak, ako to vyžaduje aktuálna judikatúra slovenských súdov a SD EÚ pri obdobných
plneniach. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie.

21. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 07.08.2019, nevyjadril.

22. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. - Správneho súdneho poriadku (SSP)
po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP a po oboznámení sa s
obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou, ako aj obsahom pripojených
administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto

túto v zmysle § 190 SSP zamietol.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok“), prisprávedanísapostupujepodľavšeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

26. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie
dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej

jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na
ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

27. Podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku, plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa
jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové
plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca

dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt
výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za
neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

28. Podľa § 9 ods. 5 Daňového poriadku, odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď

plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia
týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

29. Podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými
prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

30. Podľa § 30 ods. 2 Daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku
1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom
a) poskytovateľa poštových služieb,
b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,

c) verejnej vyhlášky.

31. Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy
daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti

uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

32. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

33.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

34. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

35. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

36. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právopredkladaťvpriebehudaňovejkontrolydôkazypreukazujúcejehotvrdeniaanavrhovaťdôkazydostupné
správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, vyjadrovať sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli

uvedené jeho vyjadrenia k nim,

37. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia.

38. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

39. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu

závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

40. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak

tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

42. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva
podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie
konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu,

ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca
dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je
výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil
daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo,
vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca

dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo
vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

43. Podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty
na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak

a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,
b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade
správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

44. Podľa § 68 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, daň je vyrubená rozhodnutím správcu dane.

45. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

46. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo
služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo
dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru
alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia,

na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého
druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Aka) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b)
za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným
dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby,
uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a
platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú
posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,
c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom

osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za
dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,
d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu
s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie
podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry
a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa
nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné
služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca
služby,

e) sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako
kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až
kým sa dodanie tovaru neskončí.

47. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom
prijatia platby.

48. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla

daňová povinnosť.

49. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa
§ 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

51. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v

súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

52. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalozákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

53. V tomto konaní bolo úlohou správneho súdu v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť

postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie
vydané v prvom stupni Daňového úradu Košice č. 102098899/2018 zo dňa 23.10.2018, ktorým správca
dane podľa ustanovenia § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol určený rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 40.000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, bol znížený
nadmerný odpočet zo sumy 117.284,90 EUR na sumu 77 284,90 EUR žalobcovi - daňovému subjektu

ELTRA, s.r.o. so sídlom Rampová 4, 040 01 Košice, IČO: 31 674 267.

54. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti

stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňový poriadok
je procesným predpisom, ktorý pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp.
uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh

správcudane,akoajzárukouzákonnejochranyprávaprávomchránenýchzáujmovdaňovýchsubjektov.
Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým

subjektom (§ 24 ods. 1).

55. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákona o DPH, daň, či nárok na odpočítanie dane
musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia,
nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia

a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne
aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len
samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre
uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený
existujúcim zdaniteľným plnením.

56. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní
boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane

z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

57. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (ustanovenie
§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie
dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie

podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude
môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 2 citovaného ustanovenia.58. Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca pri daňovej kontrole preukázal splnenie základných
podmienok zákona o DPH pre uplatnenie odpočítania dane uplatneným v zdaňovacom období máj

2017 podľa ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nakoľko
správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z faktúry č. 201705231 zo dňa
23.05.2017 od dodávateľa medias media s.r.o., Staré grunty 16, Bratislava, IČO: 46 198 555, s dátumom
dodania 23.05.2017 - predmet fakturácie: za reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde Der Bruno
Walter Mustictage“, v celkovej sume 240.000,00 EUR, z toho DPH vo výške 40.000,00 EUR.

59. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017, o
výsledku ktorej vyhotovil čiastkový protokol č. 100535286/2018 zo dňa 12.03.2018, čiastkový protokol
č. 100917517/2018 zo dňa 10.05.2018 a protokol z daňovej kontroly č. 101351304/2018 zo dňa
12.07.2018, ktorý bol spolu s výzvou č. 101352209/2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným

v protokole doručený žalobcovi dňa 01.08.2018. Splnomocnený zástupca daňového subjektu dňa
15.08.2018 predložil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole. Dňa
12.10.2018 správca dane prerokoval s daňovým subjektom predložené pripomienky a dňa 23.10.2018
vydal správca dane rozhodnutie č. 102098899/2018, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe
týchto dôkazov správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 40.000,00 EUR na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. V kontrolovanom zdaňovacom období si platiteľ
dane v podanom daňovom priznaní uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 a § 54a zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v celkovej sume 135.007,31
EUR. Predmetom odpočítania dane boli: účasť na dištančnom školení; údržba, oprava a servisné
služby;dodávkyelektriny;ubytovacieslužbyzazamestnancov;mýto,PHM;službymobilnéhooperátora;

internetové služby; zhromažďovanie a triedenie odpadu; prepravné služby; nájom propán-butánovej
fľaše; výkon úradnej skúšky; práce pri prekládke materiálu; opravy matíc; žiarové zinkovanie; povrchová
úprava stožiarov; účtovnícke a audítorské služby, obstaranie materiálu - betón, tyče, oceľové trúbky,
vrtáky, závitky, pásky, spreje, súčiastky, rozvádzače a iné. Predmetom odpočítania bolo aj obstaranie
reklamného partnerstva na základe faktúry č. 201705231 zo dňa 23.05.2017, s dátumom dodania

23.05.2017, v celkovej sume 240.000,00 Eur, z toho DPH vo výške 40.000,00 EUR od dodávateľa
medias media s.r.o., Staré grunty 16,841 04 Bratislava, IČO: 46 198 555, DIČ: 2023340066, IČ DPH:
SK2023340066.

60. Správca dane vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov,

ktoré predložil daňový subjekt k deklarovanému nároku na odpočítanie dane, nevychádzal len z
predloženej faktúry č. 201705231 od dodávateľa medias media s.r.o. a z dokladov a vyjadrení daňového
subjektu, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti
medias media s.r.o. odráža skutočnosť, či má reálny a pravdivý podklad a či boli naplnené a preukázané
všetky zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51

zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane vykonal dokazovanie smerujúce
k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt ELTRA, s.r.o. prijal služby fakturované
uvedenou spoločnosťou a jej dodávateľmi a či údaje uvedené na predloženej faktúre č. 201705231
zo dňa 23.05.2017 za reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde Der Bruno Walter Musictage“ sú
pravdivé a odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane preveroval aj uskutočnenie mediálnej

kampane a propagovaného podujatia na základe Zmluvy o propagácii a reklame. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že spoločnosť medias media s.r.o. mala v zdaňovacom období máj 2017
fakturovať reklamné partnerstvo na základe Zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 02.05.2017, ktoré
reklamné partnerstvo bolo fakturované jednou sumou, bez uvedenia bližšieho rozpisu jednotlivých
služieb, v celkovej sume bez DPH 200.000,00 EUR + daň z pridanej hodnoty 40.000,00 EUR (faktúra č.

201705231 zo dňa 23.05.2017). Predmetom Zmluvy o propagácii a reklame zo dňa 02.05.2017 bolo v
zmysle čl. I. zabezpečenie propagácie a reklamy loga „Eltra“ ako hlavného reklamného partnera od mája
do decembra 2017 pri spoločnej propagácii prvého z podujatí „Freunde der Bruno Walter Musictage
- koncerty jeseň 2017“, ktoré sa mali konať dňa 11.09.2017, 19.11.2017 a 11.12.2017 v bratislavskej
Redute podľa podmienok uvedených v čl. II. Zmluvy. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že služby

deklarované faktúrou č. 201705231 zo dňa 23.05.2017, resp. Zmluvou o propagácii a reklame a jej
prílohou č. 1 neboli poskytnuté v rozsahu podľa predloženej dokumentácie mediálnej kampane a ani v
rozsahu, ktorý uviedla bývalá konateľka spoločnosti medias média s.r.o. (V bratislavskej Redute sa konal
iba jeden z koncertov - dňa 11.09.2017, nebola realizovaná žiadna propagácia v printových médiách, anina webových stránkach, na koncerte 11.09.2017 nebola branding stena, nebola preukázaná distribúcia
letákov, odvysielanie spotov na LED obrazovkách v deklarovanom rozsahu nebolo preukázané).
Správca dane zistil, že k reálnemu dodaniu služieb a k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods.

2 v nadväznosti na § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nedošlo v zdaňovacom
období máj 2017, v ktorom si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane. Daňový subjekt ELTRA,
s.r.o. nepreukázal ani priamu a bezprostrednú súvislosť vynaložených finančných nákladov na dodávky
tovarov a služieb súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou. Uvedená forma prezentácie nepriniesla
reklamný odkaz pre verejnosť o produktoch a službách poskytovaných daňovým subjektom ELTRA,

s.r.o. a dodanie nebolo predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Správca dane vyhodnotením všetkých zabezpečených dôkazov dospel k záveru,
že daňový subjekt ELTRA, s.r.o. v zdaňovacom období máj 2017 uplatnil právo na odpočítanie dane v
sume 40.000,00 EUR z faktúry č. 201705231 s dátumom dodania 23.05.2017, predmetom ktorej malo
byť reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde der Bruno Walter Musiktage“ v rozpore s § 49 ods. 1 a
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný dospel k záveru, že správca

dane postupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo
v daňovom konám vyšlo najavo, pritom vychádzal nielen z dokladov predložených daňovým subjektom,
ale aj výsledkov dokazovania, ktoré sám vykonal. Námietky daňového subjektu týkajúce sa pochybení
správcu dane pri hodnotení dôkazov, sú preto neopodstatnené.

61. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj
do preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané
splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH z faktúry od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti medias media s.r.o., pretože

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a
správnosť údajov uvedených na faktúre, na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane. Správny
súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a
tiežkonanie,ktorémupredchádzalovmedziachpodanejžalobyapooboznámenísasadministratívnymi
spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou

a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený
skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom
rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru
súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich

logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

62. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa podstatného porušenia ustanovení o konaní § 191 ods.
1 písm. g) SPP tak tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné z týchto dôvodov: Porušenie ust. § 73 ods.
2 Daňového poriadku, pretože správca dane spolu s odvolaním nepostúpil odvolaciemu orgánu úplný

spisový materiál s tým, že žalobca tvrdil, že:
„Dňa25.04.2019splnomocnenýzástupcažalobcunahliadoldoadministratívnehospisunachádzajúceho
sa u odvolacieho orgánu v nadväznosti na odvolacie konanie, v ktorom bolo vydané Rozhodnutie.
Splnomocnený zástupca do spisu nahliadol aj dňa 24.04.2019, kedy zistil, že príloha č. 34 prekladacej
správy správcu dane nie je úplná a z dôvodov na strane správcu dane nebolo možné spis hneď dôkladne

prezrieť. Spis nebol žurnalizovaný. Z nahliadnutia do spisu bola dňa 25.04.2019 spísaná zápisnica č.
100964225/2019, v ktorej je uvedené: „V spise chýba:- DVD (viď vyššie)
- Úradný záznam o emaile zo dňa 20.6.2018 a príloha, ktorou bol dôkaz - grafický diagram
- Úradný záznam o telefonáte správcu dane zo dňa 26.06.2018
- Úradný záznam o telefonáte správcu dane zo dňa 10.07.2018“

Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR č. R66/1998, podľa ktorého pod pojmom spisy (predkladané
správnym orgánom súdu) treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho
orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Keďže ide o nevyhnutný
predpoklad zákonného rozhodovania, rovnakú požiadavku treba vztiahnuť aj na spis správcu dane
predkladaný odvolaciemu orgánu, k čomu však v prípade žalobcu nedošlo. Rozhodnutie odvolacieho

orgánu žalobca považoval z tohto dôvodu za nezákonné.

63.Súdpoukazujenavyjadreniežalovanéhoktejtožalobnejnámietketýkajúcejsaneúplnéhospisového
materiálu, s ktorým sa stotožňuje, a to, že:„...podľa§73ods.2Daňovéhoporiadku,akprvostupňovýorgánoodvolanípodľaodseku1nerozhodne,
postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného
daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie

odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva,
že prvostupňový orgán je povinný odvolaciemu orgánu postúpiť originálny žurnalizovaný spisový
materiál. Povinnosť predkladať úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál vzťahujúca sa na
konanie pred súdmi neznamená, že rovnaká povinnosť vyplýva pre správcu dane voči odvolaciemu
orgánu v odvolacom konaní v zmysle Daňového poriadku. K namietanej neúplnosti spisového materiálu

žalovaný uvádza:
- v čase odvolacieho konania prebiehalo súdne konanie u správcu dane (sp. zn. 6Sa/26/2018 zo dňa
18.02.2019), kde správca dane predložil originálny žurnalizovaný administratívny spis aj s originálom
DVD. Vzhľadom na skutočnosť, že kópiu DVD nevyhotovil, nemohol ju predložiť odvolaciemu orgánu.
Žalovaný zistil, že súbory na predmetnom DVD (príloha dôkazu č. I/33) neboli a nie sú rozhodujúce pre
uznanie resp. neuznanie odpočítania dane z preverovanej faktúry. Obsah súborov (televízny, rozhlasový

spot, spot na veľkoplošných obrazovkách) zodpovedá predloženej dokumentácii, ktorá bola žalovanému
predložená a ktorá nepreukazovala reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že predmetné DVD s
reklamnou dokumentáciou nepredložil správcovi dane žalobca, ale jeho dodávateľ.
- úradný záznam o emaile zo dňa 20.06.2018 nebol žalovanému predložený, pretože správca dane

takýto úradný záznam nevyhotovil, a to z dôvodu, že v daný deň správca dane neevidoval email
od žalobcu alebo jeho zástupcu. Z predloženého žurnalizovaného administratívneho spisu je zrejmé,
že správca dane každý prijatý email riadne zaevidoval. Z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva
povinnosť správcu dane vyhotovovať úradné záznamy z mailovej komunikácie s daňovým subjektom.
-úradnézáznamyotelefonátochzodňa26.06.2018azodňa10.07.2018neboližalovanémupredložené,

pretože správca dane tieto úradné záznamy nevyhotovil z dôvodov, že dňa 26.06.2018 neevidoval
telefonický hovor a Daňový poriadok mu neukladá povinnosť vyhotovovať úradné záznamy o každom
prijatom telefonickom hovore.
- výsledky prešetrenia sťažností, ktoré sú samostatným konaním, nemajú priamy súvis s odvolacím
konaním. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a zistil, že niektoré námietky uvedené v odvolaní boli
predmetom sťažností žalobcu, preto poukázal aj na názor Daňového úradu Košice, ktorý prešetroval
jednotlivé sťažnosti na základe zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní
a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na zákon č. 9/2010 Z. z. o
sťažnostiach v znení neskorších predpisov.“

64. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa toho, že žalovaný porušil ust. § 68 a nasl. Daňového
poriadku, pretože správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonom ustanovenej lehote doručením
protokolu v súlade s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, v dôsledku čoho vyrubovacie konanie nebolo
vedené v súlade so zákonom, tak ani túto súd nepovažuje za dôvodnú z týchto dôvodov: Ako vyplýva

z obsahu administratívneho spisu, správca dane doručoval protokol a výzvu na adresu spoločnosti
A&T solutions s.r.o. dňa 13.07.2018, t.j. v čase, keď plnomocenstvo bolo platné a správca dane
nemohol vedieť, ani predpokladať, že daňový subjekt dňa 31.07.2018 udelí plnomocenstvo spoločnosti
ZMK Legal s.r.o.. Daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu ZMK Legal s.r.o. dňa
15.08.2018 doručil správcovi dane písomné vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej

kontroly (šesť podaní č. ZMK-MB-1/2018 až č. ZMK-MB6/2018 zo dňa 15.08.2018 k výzve správcu dane
č. 101352209/2018 označených ako Odpoveď na protokol s výzvou - časť 1 až 6), z čoho je zrejmé,
že protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou obdŕžal. Z listu spoločnosti A&T solutions s.r.o., ktorý
bol správcovi dane doručený dňa 16.08.2018 (ev. č. 250527410/2018), je zrejmé, že kópie dokumentov
správcu dane, ktoré dňa 01.08.2018 prevzala uvedená spoločnosť, boli zaslané na vedomie daňovému

subjektu ELTRA, s.r.o.. Z následných úkonov splnomocnených zástupcov daňového subjektu je zrejmé,
že spoločnosť A&T solutions s.r.o. vykonala neodkladné opatrenia na zabránenie škody spočívajúcej v
zmeškaní práva na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly. Keďže daňová kontrola u daňového
subjektu začala dňa 15.08.2017, pričom protokol č. 101351304/2018 zo dňa 12.07.2018 z daňovej
kontroly bol doručený dňa 01.08.2018 v zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. v súlade so zákonom,

daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 bola ukončená v zákonom
stanovenej lehote. Tak, ako uviedol žalovaný poukazovanie žalobcu na zmeny právneho zastúpenia
v dovolenkovom období nemá vplyv na správnosť postupu správcu dane. Nasledujúci deň po dnidoručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie (§ 68
Daňového poriadku).

65. K žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého
nedošlo k oznámeniu pochybností správcu dane, v dôsledku čoho nebol správne zistený skutkový
stav a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd uvádza, že ju považuje tiež
za nedôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane
počas daňovej kontroly úzko spolupracoval so žalobcom, komunikoval s ním, vyzýval ho na podanie

vyjadrení a vysvetlení k preverovaným zdaniteľným obchodom. Žalobca bol dostatočne informovaný
o pochybnostiach správcu dane, správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistení správcu dane
pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, žalobca
mal vedomosť o úkonoch správcu dane, správca dane počas daňovej kontroly vytvoril žalobcovi
také podmienky, aby mohol byť súčinný, pretože ho priebežne oboznamoval s tým, čo pri daňovej
kontrole zistil, a žalobca mal dostatok možností vyjadriť sa jednak k zisteniam, ale aj predkladať

dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, resp. navrhovať nové dôkazy. Vzhľadom na to súd nepovažuje za
dôvodnú ani námietku týkajúcu sa porušenia ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého
bolo žalobcovi odopreté právo v priebehu daňovej kontroly vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k
spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia, v dôsledku čoho
nebol správne zistený skutkový stav a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

66. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom
administratívnych spisov, a že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov uvádza, že sú nedôvodné. Skutkový stav, tak ako ho uviedol správca dane a
žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vychádza z obsahu administratívnych spisov, zo šetrení správcu

dane. Rozhodnutia sú náležite odôvodnené nielen s poukazom na príslušné hmotnoprávne a procesné
ustanovenia, ale i na zistený skutkový stav. Správca dane v súlade s § 46 ods. 5 a § 24 ods.
2 Daňového poriadku vlastným aktívnym preverovaním a šetrením spochybnil dodanie reklamných
služieb fakturovaným dodávateľom, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý pochybnosti
žalovaného a správcu dane nevyvrátil.

67. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,
žejetoprávesprávcadane,ktorozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomačivôbecdokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány

povinné postupovať.

68. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré

je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).

69. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

70. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v
spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 28 ods. 8 zákona č.511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z pridanej hodnoty, je iniciátorom

odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenia za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

71. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí, že daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

72. Podľa citovaného ustanovenia § 24 daňového poriadku je správca dane povinný, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt
preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť,

či úplnosť povinných evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

73. Daňový subjekt tým, že si splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry a iné listinné doklady
nepreukázal, že došlo k splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH v uplatnenej výške, pretože
nestačilo byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale

bolo potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách, pričom daňové orgány
boli oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch
preverovať.

74. Správca dane upozorňoval daňový subjekt už v priebehu daňovej kontroly na povinnosť predkladať

všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia ako aj na povinnosť preukazovať skutočnosti
majúce vplyv na správne určenie dane v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku, pričom
sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil pochybnosti daňového orgánu a tieto neboli
odstránené žiadnymi ním produkovanými dôkazmi a preto správca dane nepochybil, ak pri rozhodovaní
vychádzal z dôkazov, ktoré získal.

75. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo
vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúc pre správne určenie
dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane
viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a

presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady
a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na
vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.

76. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu súd uvádza, že zásada

objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je
na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom
dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z

realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

77. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už

samotnézistenieskutočnosti,žedodávateľnemápersonálneamateriálnemožnostinarealizáciuslužby,
pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch ( nahlásenie
odcudzenia všetkých dokladov nástupníckou spoločnosťou), jednoznačne spochybňuje vierohodnosť
tvrdení žalobcu o reálnosti skutočného dodávateľa služby. Takýto spôsob vedenia dokazovaniažalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení
daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie,
lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v

priznaní.

78. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady

dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca
z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou v na účtovnom doklade (§ 9
zákona o DPH). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na

daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia
a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal, (nielen formálnymi
dokladmi) a žalobca v daňovom konaní vierohodným spôsobom nepreukázal, že služby mu dodala
spoločnosť uvedená na faktúre, z ktorej si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

79. Závery, ktoré správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil zodpovedajú
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,
predovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci konkrétneho obchodného kontraktu, absentuje
bez pochybností preukázané dodanie uvedeným dodávateľom, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ

neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si
žalobca uplatnil právo na odpočet DPH. Preto ak krajský súd po preskúmaní predmetnej veci dospel
k rovnakému právnemu názoru ako žalovaný, teda o nepreukázaní reálneho uskutočnenia služieb
dodávateľom uvedeným na faktúre, nedošlo tým k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym
súdom.

80. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so
všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne
vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri
rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení

zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými
ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného,
nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Súd po preskúmaní
rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že žalobné námietky uvedené v podanej žalobe nie sú
dôvodné. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a

neboli porušené práva žalobcu.

81. V závere správny súd poukazuje na to, že v procese preskúmavania rozhodnutia administratívneho
orgánu nezistil ani žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe colného úradu, resp.
žalovaného, ktoré by bolo takého charakteru a takej miery závažnosti, že by to spôsobovalo

neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránilo preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v
medziach uplatnených žalobných dôvodov.

82. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby,
preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.

83. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a náhradu trov konania
žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol
podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

84. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).