Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010209
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715010209.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní
dňa 13.9.2016 v trestnej veci proti obž. M. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. G.V., D.. XX.X.XXXX S. O., trvale bytom X.. O.. F.. Š. XXXX/XX, S.H., P. O., t.č. Ú. Z.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

ako otec mal. U. G., D.. X.X.XXXX a mal. O. G., D.. XX.X.XXXX, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu zo Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu v Martine pod č. k. 5P/12/13-14 zo
dňa 30.10.2013, vykonateľným dňa 26.11.2013, ktorým sa zaviazal prispievať na výživu mal. O. sumou
80,-Eur a mal. U. sumou 100,-Eur mesačne od 1.9.2013, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred

k rukám matky O. M., D.. XX.X.XXXX, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti, pričom túto
povinnosť si neplnil pravidelne a v určenej výške od mesiaca september 2013 do doby nástupu na výkon
trestu odňatia slobody dňa 31.05.2016 s výnimkou úhrady vo výške 50,-Eur v januári 2014, čím mu
vznikol dlh na výživnom po odpočítaní exekúcie vo výške najmenej 5.070,-Eur, a to aj napriek tomu, že
bol živnostník a ako sám uviedol, dosahoval príjem, z ktorého by bol schopný platiť výživné vo výške, v

akej sa zaviazal v súdnom rozhodnutí, od 6.8.2014 do 9.9.2014 bol zamestnaný v Z. J. Z. Z., Z..F..P.. a
pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe, tiež vykonával živnosť pod obchodným menom M. G.,
L. : XXXXXXXX, ktorú ukončil až 18.02.2016, zároveň vykonával práce na základe dohody o vykonaní
práce uzavreté so Z.P. V. H. Z., Z..F..P.., L. : XXXXXXXX od 1.8.2014 do 30.9.2014; so Z. L. Z., Z..F..P..
L. : XXXXXXXX v období od 22.12.2015, so Z. I. Z. Z., Z..F..P.. L. : XXXXXXXX v období od 8.2.2016 do
31.3.2016, a naposledy pred nástupom do výkonu trestu podľa vlastnej výpovede mal pracovať v Č. F.,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na §
138 písm. b/ Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 28 ( dvadsaťosem ) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala dňa 18.2.2015 na tunajšom súde obžalobu na obv. M.
G., pod sp. zn. 1 Pv 346/14 zo dňa 16.2.2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

„ako otec mal. U. G., D.. X.X.XXXX a mal. O. G., D.. XX.X.XXXX, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu zo Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu v Martine pod č. k. 5P/12/13-14 zo

dňa 30.10.2013, vykonateľným dňa 26.11.2013, ktorým sa zaviazal prispievať na výživu mal. O. sumou
80,-Eur a mal. U. sumou 100,-Eur mesačne od 1.9.2013, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky O. M., D.. XX.X.XXXX, ktorej boli dcéry zverené do osobnej starostlivosti, pričom túto
povinnosť si neplní pravidelne a v určenej výške od mesiaca september 2013 doposiaľ ( vrátane mesiaca
január 2015 ), s výnimkou úhrady vo výške 50,-Eur v januári 2014, čím mu vznikol dlh na výživnom vo

výške 3.010,-Eur, a to aj napriek tomu, že bol a je živnostník a ako sám uviedol, dosahuje príjem, z
ktorého by bol schopný platiť výživné vo výške, v akej sa zaviazal v súdnom rozhodnutí, od 6.8.2014 do
9.9.2014 bol zamestnaný v Z. J. Z. Z., Z..F..P.. a pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe,“

Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom

obžalovaného M. G.; výsluchom svedkyne oprávnenej O. M.; ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. por..

Obžalovaný M. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vypovedal, že v prvom rade by chcel uviesť, že nie je

biologickým otcom U. G.. Biologický otec sa o maloletú nezaujíma. Ďalšia vec je, že nie je správne
vyčíslená dlžná suma výživného. Vedie sa voči nemu exekúcia na exekútorskom úrade O.. O. H. S. O..
Tento mu tiež odobral motorové vozidlo. Postup exekútora namietal aj na Slovenskej komore exekútorov,
pričom sťažnosť bola čiastočne opodstatnená. K spisu exekútora sa zatiaľ nedostal, takže nevie sa
jednoznačne vyjadriť aká je výška aktuálne dlžného výživného. Snažil si to zisťovať u exekútora, ale

bezúspešne. Kvôli tomu podával aj sťažnosti. Malo mu byť doposiaľ strhnuté cca 800,-Eur. Nejakých
50,-Eur sám posielal. Zatiaľ pracuje ako živnostník. Robí stavebné práce. Príjem má. Nepracuje pre
spoločnosť L. asi od novembra 2014. Za rok 2014 mal zisk okolo 1.000,-Eur. Naposledy poslal výživné
začiatkom roku, myslí, že v januári, februári a marci 2015. Tiež si peniaze musí zarobiť. V januári 2015
mu pomáhali rodičia. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani ničoho iného. Rodičia mu pomáhajú stravou.

Vedie si evidenciu od začiatku roku 2015. Má tam napísané 50,-Eur. Za rok 2014 odhadom zaplatil asi
900,-Eur. Všetky doklady má exekútor. Odovzdal to exekútorovi Z. a ten potom H.. Neplatil výživné na
mal. U., nakoľko nie je jej biologickým otcom a nebolo mu umožnené sa s ňou stretávať. Oprávnená s
tým najprv súhlasila, ale potom nesúhlasila. Má ešte s bývalou manželkou M. G. konanie o zanedbanie
povinnej výživy.

Svedkyňa oprávnená O. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný má na staršiu dcéru
U. platiť výživné 100,-Eur a na mal. O. G. má platiť 80,-Eur. Od vynesenia rozsudku o určení výživného
sú problémy s platením. Nemá prehľad o tom, koľko dlhuje obžalovaný na výživnom k dnešnému dňu.
V januári 2015 jej obžalovaný poslal 50,-Eur a vo februári 2015 tiež poslal 50,-Eur. Snaží sa, aby deti

netrpelinúdzou,alepomáhajújejrodičia.Pracujeakoobchodnázástupkyňavspoločnosti L.,príjemteda
má. Obžalovaný je živnostník, nevie či má nejaké zákazky. V decembri 2014 jej prišlo od exekútora H.
180,-Euravmáji2015suma440,-Eur.Viacmenejobžalovanýnemázáujemodeti.Akeďmázáujem,tak
sa chce rozprávať len telefonicky. Darčeky deťom nekupuje, ani oblečenie, nedáva im peniaze. Záujem
o deti prejaví asi 4 - 5 krát do roka. Ona nezakázala deťom, aby sa bavili s obžalovaným. Mladšia dcéra

sa s ním nechce stretnúť. Obžalovaný nie je biologickým otcom mal. U.. Určite si uvedomoval následky
pri zápise dieťaťa do rodného listu. Predtým nebola iná exekúcia na výživné. Vo veci sp. zn. 5P/12/2013
rovno podávala návrh na vykonanie exekúcie.

Na podklade listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný M. G. je otcom mal. detí U.

G., D.. X.X.XXXX a O. G., D.. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 5P/12/13-14zo dňa 30.10.2013, právoplatným dňa 18.11.2013 a vykonateľným dňa 26.11.2013 bola mal. O. G.
zverená do osobnej starostlivosti matky O. M., D.. XX.X.XXXX a zároveň týmto rozsudkom bola
schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. O. sumou 80,-

Eur mesačne a mal. U. sumou 100,-Eur mesačne, počínajúc od 1.9.2013, vždy do každého 25-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky. Mal. U. G. bola do osobnej starostlivosti matky zverená rozsudkom
Okresného súdu Martin č.k. 16P/68/2007-12 zo dňa 8.10.2007, ktorým výživné určované nebolo. Podľa
zhodných výpovedí obžalovaného a oprávnenej od tohto času nedošlo k zmene výšky výživného. Návrh
obžalovaného na zníženie výživného na sumu minimálneho výživného 30 % zo sumy životného minima

na každé dieťa bol podaný na tunajšom súde až dňa 26.8.2016, pričom uznesením OS Martin sp. zn.
19P/5/2016 zo dňa 6.9.2016 bola prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Žilina, teda vo veci
nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté. Vyživovacia povinnosť rodičov k mal. deťom nepochybne stále
trvá,nakoľkotietosiešteplniapovinnúškolskúdochádzkunazákladnejškole.PokiaľsajednáodcéruU.
G., obžalovaný poukazoval, že nie je biologickým otcom dieťaťa a podával i návrh na zapretie otcovstva.
Uvedené konanie sa viedlo na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/97/2015 a bolo právoplatne

zastavené uznesením č.k. 10C/97/2015-19 zo dňa 31.8.2015.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný M. G. sa
dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Trestného činu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 Tr. zák. sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo
aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Ide o trestný čin, ktorý má
charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu. Podľa § 122 ods. 13
Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia,
ide v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. o pokračovanie konania

až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa
neodobral na záverečnú poradu. V danom prípade súd preto upravil skutkovú vetu pokiaľ ide o obdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti za čas od mesiaca september roku 2013 až do 31. mája roku 2016,
kedyobžalovanýnastúpilnavýkontrestuodňatiaslobody.Súddodobyneplneniavyživovacejpovinnosti
nezapočítal dlžnú sumu výživného za obdobie od mesiaca jún 2016 až do vyhlásenia rozsudku, nakoľko

obžalovaný vykonáva 8-mesačný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia v Ú. Z.. Z dôvodu objektívnej možnosti dosahovať v ÚVTOS iba nízky
príjem v prípade zaradenia do práce, nie je u obžalovaného naplnená obligatórna zložka subjektívnej
stránky trestného činu, teda zavinenie. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovejpodstatyprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b/Tr.zák.,keďže

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. V prejednávanom prípade ide o obdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti celkom po dobu 33 mesiacov, čo nepochybne možno považovať
za dlhší čas. Na možnosť prísnejšieho posúdenia činu ako tento právne kvalifikovala obžaloba súd
obžalovaného upozornil v zmysle § 284 ods. 2 Tr. por. ešte na hlavnom pojednávaní dňa 14.9.2015.

Vyživovacia povinnosť obžalovaného vyplýva z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Hoci súd pri posudzovaní otázky v akej výške je obžalovaný schopný plniť
vyživovaciu povinnosť v zásade nie je viazaný rozhodnutím, ktorým v rámci občianskeho súdneho

konania bola určená výška výživného, na druhej strane musí vychádzať zo všetkých zákonných kritérií
rozhodujúcich pre posudzovanie možností a schopností povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť,
ktoré sú upravené Zákonom o rodine. Súd v tomto smere poukazuje najmä na ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadla na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelnýchopakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Jedná sa o kogentné ustanovenie
zákona.

Z výpovedí obžalovaného, svedkyne oprávnenej O. M. ako aj listinných dôkazov súd zistil, že za
celé obdobie od septembra roku 2013 až do 31.5.2016 obžalovaný na výživné v prospech mal. detí
preukázateľne zaplatil oprávnenej iba sumu 50,-Eur, a to v mesiaci január 2014 platbou na jej bankový
účet. Okrem toho svedkyňa O. M. vypovedala, že jej obžalovaný ešte poslal 50,-Eur v januári 2015
a rovnako 50,-Eur vo februári 2015. Podľa správy súdneho exekútora O.. O. H. zo dňa 11.12.2015

bola celkovo v prospech oprávnených vymožená suma 620,-Eur, a to čiastočne - 200,-Eur na základe
prikázania pohľadávky a sčasti z výťažku dražby - 440,-Eur ( čiastka 20,-Eur bola ponechaná na trovy
exekúcie ). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.9.2016 ďalej uviedol, že mu bolo ešte strhnuté
na výživné zo zárobku za mesiace január a február 2016 vo výške 100,-Eur. Podľa jeho výpovede by
mala byť na výživné započítaná aj platba 640,-Eur, ktorú zaplatil jeho otec M. G., starší ako dlh voči Z.. Y.,
pričom túto sumu mu postupne splácal. S oprávnenou sa mali dohodnúť, že na vyplatenie dlhu voči Z..

Y. má použiť peniaze na výživné. Po prepočte platieb, ktoré bol obžalovaný povinný zaplatiť za mesiace
september 2013 až do mesiaca máj 2016 vrátane, tvorí celková suma dlžného výživného najmenej
5.070,-Eur [ 33 mesiacov x ( 100,-Eur + 80,-Eur ) - ( platby 3 x po 50,-Eur + exekúcia 620,-Eur a zrážky
100,-Eur ) ]. Obžalovaný nepopieral, že skutočne má za uvedené obdobie nedoplatky na výživnom, i keď
podľa neho ide o výrazne nižšiu dlžnú sumu okolo 2.000,-Eur. Kedy a aké sumy okrem vyššie uvedených

mali byť z jeho strany v prospech oprávnenej zaplatené však nekonkretizoval ani nepreukázal žiadnym
dôkazom. Pokiaľ v prípravnom konaní doložil niekoľko ďalších platieb na účet oprávnenej ( č.l. 61 - 66
spisu ), v danom prípade sa tieto sčasti týkali ešte obdobia pred mesiacom september roku 2013, a po
tomto období išlo o sumu celkovo 700,-Eur. K týmto platbám sa svedkyňa oprávnená vyjadrovala, že
výživného sa týkala iba platba 50,-Eur v januári 2014 a zvyšné sumy boli časti jej provízií za uzatváranie

zmlúv v Z.. L., Z..F..P.., pre ktorú pracoval obžalovaný, ale ona mu vybavovala klientov. Až následne
od marca 2014 začala oficiálne pracovať pre túto spoločnosť ako obchodný zástupca aj ona. Faktúry
vystavené na O. M. boli vo výške - február 2014 v sume 100,-Eur, marec 2014 v sume 1.329,50,-Eur a
apríl 2014 v sume 908,10,-Eur ( čo zodpovedá listinným dôkazom na č.l. 57 - 59 spisu ). Tieto skutočnosti
potvrdzuje i správa Z.. L., Z..F..P.. ( č.l. 56 spisu ), podľa ktorej boli všetky faktúry vystavené obžalovaným

zasielané na účet exekútora O.. Z., na základe príkazu na začatie exekúcie. Obž. M. G. sa vždy dopredu
dohodol na vyfakturovaní provízie s O. M.Á.. Akú sumu vyplatila O. M.Á. obž. M. G. resp. na akej sume
sa dohodli uviesť nevie.

Ako súd ďalej zistil z rozsudku OS Martin č.k. 3T/176/2014-201 zo dňa 24.8.2015 právoplatného dňa

24.3.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/168/2015, obžalovaný bol tiež
odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil
neplnením vyživovacej povinnosti k deťom U. G., D.. XX.X.XXXX a H. G., D.. XX.X.XXXX v období
od januára 2014 do 24.8.2015. Matkou detí je bývalá manželka obžalovaného M. G., D.. XX.X.XXXX.
Z rozsudku OS Martin č.k. 3T/176/2014-201 je zrejmé, že spomínaná exekúcia u O.. Z. sa týkala

práve vymoženia výživného na deti U. V. H. G.. Podľa odôvodnenia rozsudku súd dospel k záveru, že
obžalovaný sa úmyselne snažil vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti, nakoľko svoje provízie zo Z..
L., Z..F..P.. si po vzájomnej dohode napísal na O. M. a preto tieto sumy neboli spoločnosťou L. zaslané
súdnemu exekútorovi O.. Z., vymáhajúcemu dlžné výživné v prospech detí U. V. H. G.. V správe zo
dňa 1.6.2015 pracovníčka spoločnosti L. súdu oznámila, že po vzájomnej dohode pani M. a pána G.,

si pani M. vystavila faktúru, ktorá obsahovala aj odmenu za sprostredkovanie pre pána G.. Naviac O.
M. podala vysvetlenie, že obžalovanému M.D. G. vyplatila hotovosť vo výške 600,-Eur a ešte zaslala
sumu 150,-Eur M. G.. Pokiaľ by sa mala vyjadriť k vystaveným faktúram spoločnosti za odpracované
mesiace január 2014, marec 2014 a apríl 2014 uviedla, že časť vyfakturovaných peňazí patrila M. G.,
ktorý ju požiadal, či by mohol ním uzatvorené faktúry vystavovať na jej meno, s čím súhlasila. Časť

vyfakturovaných peňazí teda predstavovala províziu za jej prácu a časť za jeho prácu.

Tvrdenia svedkyne O. M., že platby dokladované zo strany obžalovaného na č.l. 61 - 66 spisu neboli
úhradami výživného súd preto považuje za vierohodné. Naviac poukazuje na ust. § 76 ods. 2 Zákona o
rodine, podľa ktorého proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné

len dohodou, avšak pri výživnom pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Pokiaľ by aj skutočne
prichádzala do úvahy určitá dohoda medzi obžalovaným a oprávnenou o kompenzácii vzájomných
pohľadávok t.j. pohľadávky na províziu a pohľadávky na výživnom, jednalo by sa o absolútne neplatný
právny úkon. Rovnako je tomu v prípade tvrdenia obžalovaného, že malo dôjsť k dohode s oprávnenou,že jeho otec vyplatí ich pohľadávku voči Z.. Y., V..Z.., čo bude následne považované za započítanie na
platby výživného. Z listín doložených otcom obžalovaného M. G., starším pritom vyplýva, že tento sám je
označený v exekučnom konaní ako povinný z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu

Martin sp. zn. 1Ro/1907/2014 a teda nepochybne ide o jeho dlžobu.

Čo sa týka námietok obžalovaného, že nie je biologickým otcom mal. U. G., táto skutočnosť nemá
vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozsudkom súdu. Obžalovaný je ako otec
dieťaťazapísanývpríslušnejmatrikevrodnomliste,pričomotcovstvodoposiaľzapreténebolo.Vzmysle

§ 84 Zákona o rodine sa otcovstvo určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených zákonom,
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Jedná sa o otázku, ktorú súd nie je oprávnený
posudzovať ako predbežnú otázku v zmysle § 7 ods. 2 Tr. poriadku.

Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby ( výsluch otca obžalovaného k údajnej
dohode s oprávnenou M., vyžiadanie aktuálnej správy od exekútora O.. H. ) a prokurátorky ( opätovný

výsluch O. M. k aktuálnej výške dlhu na výživnom, vyžiadanie správy od posledného zamestnávateľa
a správy od exekútora ) odmietol, nakoľko tieto nepovažoval za nevyhnutné, pretože na základe
vykonaných dôkazov bol preukázaný skutkový stav veci, o ktorom nemal žiadne dôvodné pochybnosti.
K otázkam dlžného výživného sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.9. vyjadril v tom zmysle,
že od pojednávania v minulom roku ( 14.9.2015 ) bolo zaplatených 640,-Eur, čo však mala byť uvádzaná

platba zo strany jeho otca na zaplatenie dlhu voči Z.. Y.. Okrem toho mali byť zrážky za mesiace
január a február 2016 vo výške 100,-Eur. K exekučnému konaniu u O.. H. iba opakovane uviedol, že
na neho podával sťažnosť a tiež požiadal o zmenu exekútora, nakoľko jeho postup v rámci exekúcie
považuje za nezákonný napr. pri predaji motorového vozidla. Námietky k postupu pri exekúcii však z
hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti za prečin zanedbania povinnej výživy nie sú relevantné, keďže

podstatou tohto prečinu je zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti povinným subjektom a nie otázka
núteného splnenia či nesplnenia tejto povinnosti v rámci exekúcie. Výsluch otca obžalovaného súd
taktiež nepovažuje za potrebný, vzhľadom na skutočnosti, ktoré konštatoval v predchádzajúcom odseku.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i vo

vzájomnýchsúvislostiachsúddospelkzáveru,žeobž.M.G.neplnilsvojuzákonnúpovinnosťvyživovaťa
zaopatrovať iného úmyselným konaním podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný nebol počas celého
sledovaného obdobia evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, dávky
v nezamestnanosti, ani žiadne iné dávky vyplývajúce zo sociálneho zabezpečenia. V posudzovanom
období si nepodával ani návrh na zníženie výživného. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že bol

evidovaný ako živnostník pod obchodným menom M. G., L. : XXXXXXXX, a to v oblasti zámočníctvo,
pomocné práce na stavbách, montáž sadrokartónových konštrukcií, nákup a predaj zmiešaného tovaru
v rozsahu voľných živností, pričom živnosť ukončil až 18.2.2016. Z jeho výpovedí, výpovede oprávnenej
i listinných dôkazov tiež vyplýva, že vykonával činnosť obchodného zástupcu pre Z.. L., Z..F..P.., za čo
mu boli vyplácané provízie. V čase od 6.8.2014 do 9.9.2014 bol zamestnaný v Z. J. Z. Z., Z..F..P.., a

vykonávalprácenazákladedohodyovykonanípráceuzavretésoZ.V.H.Z.,Z..F..P..,L.:XXXXXXXXod
1.8.2014do30.9.2014,soZ.L.Z.Z..F..P..,L.:XXXXXXXXvobdobíod22.12.2015,soZ.I.Z.Z.,Z..F..P..,
L. : XXXXXXXX v období od 8.2.2016 do 31.3.2016 a naposledy pred nástupom do výkonu trestu
podľa vlastnej výpovede mal pracovať v Č. F. vo firme V., pričom dosahoval príjem okolo 15.000,-Kč. Z
preukázaných skutočností je zrejmé, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil,

hoci bol zamestnaný resp. vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a dosahoval pravidelné príjmy.
Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že podľa jeho vlastnej výpovede v konaní sp. zn. 3T/176/2014,
obdržal z predaja domu po rozvode s M. G. peňažnú sumu 750 tisíc Sk. Platenie výživného na mal. deti
nepochybne bolo v možnostiach i schopnostiach obžalovaného, pričom tento sa až doteraz nedomáhal
zníženia výživného a napriek tomu si vyživovaciu povinnosť neplnil za dobu takmer troch rokov prakticky

vôbec. Jediné vyššie peňažné sumy, ktoré boli na výživné za toto obdobie uhradené boli nie dobrovoľné
platby, ale peniaze vymožené exekúciou. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd nemal
žiadnu pochybnosť o vine obžalovaného a preto ho uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na skutkovom základe ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život asúčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva,
že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej
a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. M. G. má podľa aktuálneho odpisu registra
trestov doposiaľ 6 záznamov. Bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn.

2T/30/2014 zo dňa 8.9.2014 právoplatným dňa 8.10.2014, a to za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom
výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom. V rámci ukladania súhrnného trestu boli
pritomvovýrokochotrestezrušenévšetky4predchádzajúcetrestnérozkazyOkresnéhosúduMartinsp.
zn. 3T/130/2014, 2T/37/2014, 1T/52/2013 a 2T/95/2013. Jednalo sa o odsúdenia za pokračovací prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1

Tr. zák. a pokračovací prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný sa teda
prečinu zanedbania povinnej výživy dopúšťal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Naposledy
bol odsúdený spomínaným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 3T/176/2014-201 zo dňa 24.8.2015
právoplatným dňa 24.3.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/168/2015, na
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ÚVTOS s minimálnym

stupňom stráženia. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/ Tr. zákona tzn. predchádzajúce odsúdenia za trestné činy. Na druhej strane nebola zistená
žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica
základnej trestnej sadzby uvedená v osobitnej časti v § 207 ods. 3 Tr. zák. zvyšuje podľa § 38 ods.
4 Tr. zák. o jednu tretinu ( z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby podľa § 38 ods.

8 Tr. zák. ) t.j. z jedného roka na 2 roky a 4 mesiace. Súd po vyhodnotení osoby páchateľa, jeho
doterajšieho života, možností nápravy ako aj okolností prípadu uložil trest odňatia slobody na dolnej
hranici zákonom stanovenej ( zvýšenej ) trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov, ktorý považoval za
primeraný na naplnenie prevýchovného, preventívneho i represívneho účelu trestu. Súd obžalovaného
v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.