Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Walterová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/168/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413223334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1413223334.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: G.. G. R. A. Y. C. L.
K. , U. N. X.X.XXXX, F. R. R., D.V. Č.. X, zastúpený JUDr. Angelikou Bůžek, advokátkou, Bratislava,
Björnsonova č. 14, proti žalovanému: B.. G. G. K. A. L. O. , U. N. XX.X.XXXX, F. R. R., M. Č.. XX,
zastúpený JUDr. Zuzanou Kubalovou, advokátkou, Bratislava, Obchodná č. 40, o náhradu škody a
náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa
4. septembra 2020, č.k. 5 C 208/2013-871, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 4. septembra 2020, č.k. 5 C 208/2013-871,
- vo výroku II., ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol;
- vo výroku III., ktorým žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
83,26 %;
- vo výroku IV., ktorým Univerzitnej nemocnici Bratislava, Bratislava, Pažítková č. 4, priznal nárok na
náhradu hotových výdavkov voči žalobcovi v rozsahu 91,63 % a voči žalovanému v rozsahu 8,37 %,
p o t v r d z u j e ,
-vovýrokuV.,ktorýmuložilžalobcovipovinnosťzaplatiťznalcoviMUDr.F.K.,bytomL.,I.č.XX,znalečné
v sume 421,15 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku VI., ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť znalcovi MUDr. F. K., bytom L. I. č. XX, znalečné v sume 38,47 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie,
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 4.9.2020, č.k. 5 C 208/2013-871, I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.366,92 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol; III. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 83,26 %; IV. Univerzitnej nemocnici Bratislava, Pažítková č. 4, Bratislava, priznal nárok na
náhradu hotových výdavkov voči žalobcovi v rozsahu 91,63 % a voči žalovanému v rozsahu 8,37 %; V.
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť znalcovi MUDr. F. K., bytom L., I. č. XX, znalečné v sume 421,15 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku; VI. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť znalcovi MUDr. F. K.,
bytom L., I. č. XX, znalečné v sume 38,47 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby
doručenej súdu dňa 13.11.2013, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 27.378,40
€ titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj straty na zárobku, straty na zisku,
náhradu nákladov spojených s liečením bez špecifikácie výšky uplatnených náhrad. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že dňa 21.5.2011 v Banskej Bystrici mu žalovaný spôsobil jazdou motorovým vozidlom
pod vplyvom alkoholu ťažkú ujmu na zdraví. Za tento skutok bol žalovaný právoplatne odsúdený vtrestnom konaní. Vplyvom škodovej udalosti spôsobenej žalovaným zostal invalidný, miera poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 16.10.2016 doposiaľ určená na 50 %. Uplatňuje
si rozdiel medzi sumou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré požadoval na základe
lekárskeho posudku MUDr. R. a sumou, ktorá mu bola vyplatený spoločnosťou Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., ktorá mu vyplatila na bolestnom náhradu za 770 bodov (pri hodnote bodu 15,38 €) sumu
11.843,- € a na sťažení spoločenského uplatnenia náhradu za 1.050 bodov (pri hodnote bodu 15,72
€) sumu 16.506,- €, spolu sumu 28.349,- €. Od žalovaného žiada doplatiť na bolestnom sumu 261,40
€ (rozdiel vznikol rozdielnym výpočtom hodnoty jedného bodu - žiadal 770 bodov x 15,72 € za jeden
bod), na sťažení spoločenského uplatnenia doplatiť sumu rovnajúcu sa hodnote 800 bodov x 15,72 €,
ktoré mu na základe lekárskeho posudku MUDr. R. poisťovňa neuhradila. Zároveň žiadal o navýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré takýto postup
odôvodňujú.
1.2. Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 3.2.2014 doplnil svoju žalobu a špecifikoval
uplatnenú stratu na zárobku na sumu 1.868,66 €, stratu na zisku spoločnosti Media on air, s.r.o. na
sumu 95.293,96 € a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením na sumu 541,39
€ (náklady vzniknuté v rokoch 2011 až 2014), vrátane náhrady nákladov spojených s návštevami
najbližších príbuzných. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016 zmenil žalobu a spolu s
bolestnýmasťaženímspoločenskéhouplatnenia,stratounazárobku,stratounaziskuspoločnostiMedia
on air, s.r.o., náhradou nákladov spojených s liečením žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný i na zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- €; v časti sťaženia spoločenského uplatnenia žiadal, aby
mu žalovaný zaplatil sumu 25.709,- € na základe nového znaleckého posudku (1.560 bodov pri hodnote
bodu 16,48 €). Na základe ďalšieho posudku zo dňa 12.1.2016 rozšíril žalobu aj v časti bolestného
(770 bodov x 17,16 €), sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 34.320,- € (2.000 bodov x 17,16
€); uplatnil si zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % (17.160,- €), nakoľko bol uznaný
za invalidného. Žalobu rozšíril o ďalšie náklady spojené s liečením za obdobie rokov 2014 až 2016 v
celkovej výške 1.835,25 €. Spolu po rozšírení žaloby žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 230.175,- € titulom náhrady škody na zdraví a sumu 25.000,- € titulom náhrady
nemajetkovej ujmy. Uznesením zo dňa 1.3.2017, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní, prvoinštančný
súd pripustil zmenu žalobného petitu v súlade s návrhom žalobcu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 255.175,- € titulom náhrady škody na zdraví.
2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov, znalca,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový
stav. Žalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 20.10.2011, sp.zn. 2 T 83/2011, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 22.11.2011 (č.l. 18 - 21 spisu), právoplatne odsúdený za prečin ublíženia
na zdraví a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky z dôvodu, že dňa 21.5.2011 v čase okolo
03,20 hod. v Banskej Bystrici, na ulici Na Troskách, na parkovisku obchodného domu Europa SC, pred
objektom Ministry of Fun, viedol osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz S 32, EČ: G. XXX V. tak,
že s vozidlom sa pohol z parkovacieho miesta v čase, keď na prednej kapote sedeli Mgr. G.
R., narodený dňa X.X.XXXX a R. I., narodený dňa XX.X.XXXX, pričom po prejdení niekoľkých metrov
následne vozidlo prudko zabrzdil, v dôsledku čoho Mgr. G. R. a R. I. spadli z prednej kapoty vozidla
na zem, pričom pri páde Mgr. G. R. utrpel kraniocerebrálne poranenie, a to zlomenie klenby (spánkovej
kosti) a spodiny lebečnej vpravo s krvácaním pod tvrdú blanu a pod mäkkú blanu mozgu
s mnohopočetnými pomliaždeninami mozgového tkaniva v miestach bezprostredne naliehajúcich na
zlomenie kostry lebky, ktoré zranenia pre svoju podstatu a progredujúci vývoj (zhoršujúci sa stav) si
vyžiadali operačný zákrok, pričom tieto zranenia znalkyňa MUDr. F. T. v odbornom vyjadrení zo súdno-
lekárskeho hľadiska hodnotí ako vážnu poruchu zdravia v súvislosti s dlhšie trvajúcou poruchou zdravia,
s dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako 42 dní, po dopravnej nehode sa G. G. podrobil
dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom Intoximeters č. XXXXXX dňa 21.5.2011,
v čase o 04,31 hod., namerané 0,85 mg/l alkoholu v krvi. Žalobca bol podľa potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti (č.l. 45 spisu) práceneschopný od 21.5.2011 do 19.5.2012 a od 6.1.2013 (č.l.
47 spisu). Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. B. R. zo
dňa 25.3.2013 (č.l. 48 - 49 spisu), bolestné žalovaného (správne žalobcu, poznámka odvolacieho súdu)
bolo vo výške 770 bodov (340 bodov za krvácanie do mozgu podľa položky č. 226 + zvýšenie
o 170 bodov pre opakované operácie, hnisanie, 45 bodov za zlomeninu klenby lebečnej bez vtlačenia
úlomkov podľa položky č. 9a, 175 bodov za zlomeninu lebečnej spodiny podľa položky č. 8 a 40 bodov
za tracheotómiu podľa položky č. 73) a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.850
bodov [1.600 bodov za vážne duševné a mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy, posttraumatickáepilepsia - 800 bodov zvýšených o 800 bodov (bez bližšieho odôvodnenia) podľa položky č. 253 a
250 bodov za kostný defekt v lebečnej klenbe v rozsahu viac ako 10 cm2 podľa položky č. 251c].
Podľa lekárskeho posudku MUDr. B. R. (č.l. 190 - 191 spisu) zo dňa 12.1.2016, bolo bolestné určené v
rovnakejvýške770bodovzarovnaképoložkyaprisťaženíspoločenskéhouplatneniabolanavyšeoproti
predchádzajúcemu posudku pridaná položka č. 287 - porucha labyrintu vo výške 150 bodov. MUDr. R.
vo svojom vyjadrení (č.l. 198 spisu) uviedol, že v hodnotení jeho lekárskych posudkov dominuje bod č.
253,kdesúzahrnutépoúrazovéstavyneurologickéhocharakteru,ktorésťažujúspoločenskéuplatnenie.
Boli ohodnotené hodnotou 800 bodov. Keďže do tejto kategórie spadajú aj duševné poruchy, je nutné
ich bodovo hodnotiť z tejto položky. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., poukázala žalobcovi náhradu
škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 28.349,- € (bolestné 770 bodov
x 15,38 € a sťaženie spoločenského uplatnenia 1.050 bodov x 15,72 €). Navýšenie položky č. 253 o
800 bodov poisťovňa žalobcovi nepriznala s odôvodnením, že rozsah či fáza duševnej poruchy neboli
žiadnymi odbornými nálezmi zdokladované (č.l. 71 - 72 spisu). Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej
medzi zamestnávateľom Media on air, s.r.o. a žalobcom ako zamestnancom zo dňa 1.5.2007, bola
mzda žalobcu vo výške 7.600,- Sk (252,27 €) brutto/mesiac (č.l. 80 spisu). Pracovná zmluva bola od
1.10.2007 zmenená v časti mzdy na sumu 8.100,- Sk (268,87 €) mesačne (č.l. 81 spisu), od 1.1.2009
na sumu 295,50 € mesačne (č.l. 82 spisu), od 1.1.2010 na sumu 307,70 € mesačne (č.l. 83 spisu), od
1.1.2012 na sumu 327,20 € mesačne (č.l. 84 spisu) a od 1.1.2013 na sumu 337,70 € mesačne (č.l.
85 spisu), pričom zárobok žalobcu pred nehodou v roku 2010 bol vo výške 3.696,14 € brutto ročne
(č.l. 89 spisu). Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava za obdobie od 21.5.2011 do 18.5.2012 vyplatila
žalobcovi nemocenské dávky v celkovej výške 1.972,- € (č.l. 93 spisu); za obdobie od 16.1.2013 do
31.12.2013 v celkovej výške 2.046,10 € (č.l. 94 spisu). Zo žalobcom predložených potvrdení
o zaplatení vyplýva, že dňa 6.8.2013, dňa 15.6.2013, dňa 3.9.2013 a dňa 13.11.2013 zaplatil 30,- €
PhDr. G. G., dňa 6.9.2013 a dňa 9.10.2013 zaplatil 10,- € MUDr. E. E., dňa 18.10.2103 zaplatil 10,-
€ MUDr. K. O., dňa 18.10.2013 zaplatil za lieky sumu 19,80 €, dňa 29.10.2013 sumu 10,36 €, dňa
5.11.2013 sumu 17,63 €, dňa 11.12.2013 sumu 21,81 €, dňa 28.1.2014 sumu 20,55 € (č.l. 107 - 118
spisu). Ďalej je z predložených dokladov (č.l. 339 - 347 spisu) zrejmé, že žalobca dňa
17.2.2015 zaplatil sumu 70,- € MUDr. G. G., dňa 5.2.2015 zaplatil za lieky sumu 20,28 €, dňa 30.4.2015
sumu 28,87 €, dňa 26.6.2015 sumu 226,- Kč (8,36 €), dňa 19.6.2015 sumu 28,87 €, dňa 31.7.2015
sumu 28,87 €, dňa 1.9.2015 sumu 246,- Kč (9,10 €), dňa 14.9.2015 sumu 55,80 €, dňa 15.9.2015
sumu 8,68 €, dňa 17.10.2015 sumu 6,60 €, dňa 23.10.2015 sumu 309,- Kč (2,32 € + 9,11 €), dňa
30.12.2015 sumu 54,39 €, dňa 7.1.2016 sumu 219,90 Kč (8,13 €), dňa 7.1.2016 sumu 246,- Kč (9,11
€), dňa 8.3.2016 sumu 369,- Kč (13,65 €), dňa 14.11.2016 sumu 255,- Kč (9,43 €), dňa 4.11.2016 sumu
48,69 €, dňa 12.9.2016 sumu 158,- Kč (5,84 €), dňa 28.7.2016 sumu 54,31 €, dňa 3.5.2016 sumu 385,-
Kč (14,24 €), dňa 19.4.2016 sumu 54,31 €. Žalobca dňa 24.4.2015 zaplatil za psychoterapiu sumu
30,- €, dňa 26.6.2015 sumu 1.351,- Kč za špecializované vyšetrenie; dňa 17.7.2015, dňa 1.9.2019,
dňa 30.11.2015, dňa 7.1.2016, dňa 8.3.2016, dňa 3.5.2016, dňa 12.9.2016 a dňa 14.11.2016 zaplatil
za špecializované vyšetrenie sumu 340,- Kč (8 x 12,57 €); dňa 3.11.2015 uhradil sumu 143,03 € za
preklad listín (zdravotných záznamov z vyšetrenia mimo Slovenskej republiky). Z dokladu predloženého
žalobcom (č.l. 443 spisu) vyplýva, že dňa 14.11.2013 zaplatil PhDr. G. sumu 70,- € za vyšetrenie. V
lekárskom posudku MUDr. K. I. (Ústav leteckého zdravotnictví) bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
určené vo výške 1.560 bodov za duševnú poruchu pri vážnom poranení hlavy podľa položky č. 253
(č.l. 173 - 174 spisu). MUDr. K. I. vo vyjadrení (č.l. 197 spisu) uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého
posudku vychádzal zo sadzby bodového ohodnotenia, v ktorom posudzovanému stavu odpovedala
jedinápoložkač.253.Niejevinoupsychiatra,anineurológa,žezákonnedisponujedvomasamostatnými
položkami klasifikácie poškodenia zdravia, pre každý obor zvlášť. Z tohto dôvodu sa môžu javiť posudky
ako duplicitné. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 20.3.2014 (až do marca 2016)
bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (č.l. 175 - 189 spisu). Žalovaný
uznal svoj dlh voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov v celkovej výške 49.193,91 € za náhradu za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu a náhradu nákladov spojených s liečením žalobcu
v dôsledku úrazu, ktorý sa zaviazal splatiť v splátkach (č.l. 199 - 208 spisu). Z predložených
fotografií (č.l. 226 - 236 spisu) zistil, že žalobca po škodovej udalosti bol na beánii, na veľkonočnej
plavbe, v roku 2014 sa oženil, bol na koncerte Robbieho Williamsa v Londýne a Paula Van Dyka, na
premiére filmu Iron Sky, na lyžovačke v Bormiu. Žalobcov príjem v spoločnosti DELTA MO s.r.o. bol v
roku 2016 vo výške 410,95 € mesačne netto (č.l. 259 spisu), dňa 21.9.2016 sa mu narodila dcéra (č.l.
276 spisu). Žalobca vo výpovediach (č.l. 350 - 351 a č.l. 357 - 360 spisu) uviedol, že so žalovaným bol
dohodnutý už istý čas pred samotnou disko akciou v predmetnom podniku, že sa tejto akcie zúčastnia,bolo to dňa 20.5.2011. Išli jeho automobilom ubytovať sa do hotela Lux v Banskej Bystrici, následne išli
do mesta, kde si dali večeru, nejaký alkohol a pešo pokračovali do predmetného disko klubu. Potom sa
začali v podniku zabávať, požívali alkoholické i nealkoholické nápoje, po nejakom čase, asi o niekoľko
desiatok minút ako prišli do podniku, volal mu kamarát R. I., prišiel za nimi a tento sa spolu s nimi potom
zabával, tiež pil alkoholické a nealkoholické nápoje. V podniku bolo stále viac ľudí, išli na čerstvý vzduch
von na parkovisko, kde blízko vstupu bolo zaparkované auto R. I. zn. Mercedes Benz, ktorým prišiel.
Začali sa so žalovaným zaujímať o technické parametre auta, žalovaný si sadol na miesto šoféra, začal
skúmať interiér, na čo slúži ktorý ovládač, prvé pustil rádio, išla z auta trochu hlučnejšia hudba. Ostal s I.
vonku pri aute s tým, že mu napadla sranda, že si sadne na kapotu auta, ako sa bude správať R. I., teda
či ho odtiaľ odoženie. Ako sedel na kapote, prisadol si k nemu R. I., spolu oddychovali na kapote, miesto
na sadnutie okrem parkoviska nebolo, diskutovali o rôznych témach, boli dlhoroční kamaráti, motorkári.
Následne si nepamätal, čo sa stalo, až po prebudenie v nemocnici na Kramároch. Nechceli sa blázniť
všetci traja, hlavne žalovaný ich neupozornil žiadnym spôsobom, že sa chce pohnúť s autom.
Po nehode sa musel opäť naučiť chodiť, jesť, piť. Pred nehodou žil veľmi aktívne, študoval, mal firmu,
robil si letecký kurz. Malo to veľmi zlý vplyv na jeho psychiku. Na akcie, ktoré uviedol žalovaný, chodil
sporadicky,lenzapomocirodinyapriateľov.Fotka sR.I.primotorkáchvzniklaešteprednehodou,
nie v roku 2013 ako tvrdí žalovaný. Po všetkých mukách v nemocniciach musel podstúpiť ešte tretiu
operáciu, kedy mu museli odstrániť vrchnú časť lebky z dôvodu infekcie. Po pol roku nosenia špeciálnej
šiltovky mu voperovali implantát odobratej časti lebky. Postupne pre jeho zdravotné komplikácie upadala
aj jeho reklamná agentúra, ktorá pred nehodou prosperovala. Na spolufinancovanie projektu „Tanec
medzi črepinami“, čerpal úver, investícia mu bola opísaná ako rýchlo návratná. Žalovaný vo výpovediach
tvrdil (č.l. 351 a nasl.), že mu je ľúto čo sa stalo, ospravedlnil sa verejne žalobcovi, keby mohol, tak by to
vrátil späť. Pár dní pred koncertom sa so žalobcom dohodli, že spolu navštívia koncert známeho dídžeja
v Banskej Bystrici. Ubytovali sa v hoteli LUX, kde odparkovali auto, išli smerom k miestu zábavy. Po
ceste sa zastavili na večeru, po dorazení do podniku konzumovali alkoholické a nealkoholické nápoje,
zabávali sa, žalobcovi zavolal jeho známy, že príde za nimi. Bol to R. I., spoločne sa zabávali, tancovali
a popíjali. Vo vnútri bolo dosť teplo, bolo tam veľa ľudí, rozhodli sa ísť von, prejsť sa na čerstvý vzduch,
išli smerom k autu R. I., ktorý mal luxusné auto, špeciálne upravená verzia. Začali si ho so žalobcom
obzerať a debatovali v okolí auta. Následne sa opýtal I., či môže vstúpiť dnu a pozrieť sa zvnútra
na vozidlo, pričom kľúče od vozidla nemal. Išiel sa pozrieť dnu, žalobca sa s R. I. rozprávali o spoločných
témach, keďže sú dlhoroční priatelia a on sa nemal s nimi o čom rozprávať. Sadol si na miesto vodiča,
nemal úmysel šoférovať, iba si skúsiť ten pocit sedieť v takom aute. Fascinovalo ho rádio,
strešné okno, hral sa s rádiom, dával hudbu hlasnejšie, tichšie, nepamätal si, či auto bolo naštartované,
alebo nie, kľúče nemal. Videl, že na kapote bol opretý žalobca spolu s R. I., ktorí diskutovali. Nejakým
nedopatrením, náhodou sa mu podarilo uviesť auto do pohybu, nechcel šoférovať, ale ako sa auto
pohlo dopredu, obidvoch to nabralo na kapotu, jeho jediným cieľom bolo auto zastaviť. Auto sa zastavilo
nakrátko, opäť sa pohlo, nevedel či niečo stlačil, bol v strese ako auto vyštartovalo, chcel ho zastaviť,
prudko zabrzdil, v tom odleteli z kapoty. V prvom momente sa strašne zľakol, otvoril dvere a začal hľadať
žalobcu a R. I., či sú v poriadku. R. I. sa pomerne rýchlo zdvihol, videl že reaguje a hľadal žalobcu.
Následne ho videl ležať na parkovisku na zemi s rozbitou hlavou. Vedľa neho bol kanál - kovová mriežka,
dostal strašný šok, začal kričať, chcel mu ísť pomôcť, dal si dole košeľu s dlhým rukávom, prikryli ho. Bol
v abnormálnom šoku, nebol schopný reagovať, R. I. ho odstrčil a on začal volať telefonicky záchrannú
pomoc. Prišla sanitka, pamätá si len to, že špeciálnym vozíkom žalobcu nabrali a dali ho do sanitky.
On bol v šoku, R. I. mu povedal aby nasadol do auta, sadol si na miesto šoféra a išli za sanitkou do
nemocnice. Išli na urgentný príjem, kde žalobcu prebrali doktori, on sedel v čakárni, vykrikoval, plakal,
že prečo sa to nestalo jemu, bol v šoku, keď prišli policajti snažili sa ho ukľudniť, priniesli mu pohár
vody a následne ho predvolali na výsluch do vozidla, ktoré stálo pred urgentným príjmom. Po ňom na
výsluch išiel R. I.. Pár dní po nehode, ďalší týždeň sa stretol s rodičmi žalobcu a jeho právničkou v
reštaurácii Trojka v Lamači, kde vyjadril ľútosť nad tým čo sa stalo, ospravedlnil sa im, zároveň im on
a celá jeho rodina ponúkli pomoc v akýchkoľvek činnostiach, ktoré budú potrebovať. Žalobcova matka
povedala, že sa na neho nehnevá, že mu odpúšťa, keďže je silno veriaca. Celý čas komunikovali s jeho
rodinou a aktívne sa snažil pomáhať. Po prepustení žalobcu do domáceho liečenia sa s ním stretol, boli
sa krátko prejsť, vymieňali si komunikáciu cez SMS. Dňa 16.9.2011 bola u žalovaného na záhrade malá
opekačka, kde prišiel aj on, dňa 8.10.2011 mali spoločnú meninovú oslavu - traja Michalovia, (G. R.,
G. D. a G. G.), potom komunikácia so žalobcom nejako ustala, vie že bol na troch beániách po sebe
v dňoch 11.10.2011, 25.10.2011 a 24.11.2011. Následne sa začal žalobca aktívne zapájať do projektu
„Tanec medzi črepinami“, kde sa on spolu s G. D. išli pozrieť na natáčanie, ktoré sa konalo pri Malackách,
bol i na predpremiére toho filmu. Ďalej uviedol, že zo Slovenských elektrární odišiel na základe dohody,nezvládal pracovný stres a vyťaženie, časté služobné cesty, našiel si prácu, ktorá nie je stresová a
zohľadňuje fakt, že sa mu narodilo dieťa. Ide na kompletnú prehliadku srdca ku kardiológovi, nakoľko
stres z práce a z tohto prípadu mu spôsobujú tŕpnutie ruky, slabosť, pichanie pod lopatkou a zároveň
mu obvodná lekárka odporučila návštevu psychológa. Je držiteľom vodičského oprávnenia od 8.4.2005.
Auto, ktorým spôsobil nehodu, malo automatickú prevodovku, nemá s ňou skúsenosti. Prvoinštančný
súd konštatoval, že z posudku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu posudkovým lekárom MUDr. C. Q. zo dňa 11.9.2013, pre účely plnenia spoločnosťou
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (č.l. 491 spisu) vyplýva, že bolestné je vo výške 770
bodov, ako uviedol MUDr. R. a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.050 bodov,
keď pri položke č. 253 odporúča MUDr. Q. akceptovať počet bodov 800 (nie 1.600), nakoľko nebolo
z predložených záznamov preukázané, že by žalobca trpel vážnou duševnou poruchou a posudzujúci
lekár takéto navýšenie riadne neodôvodnil. Podľa záverov znaleckého posudku č. 2/2018 MUDr. F. K.,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurochirurgia (č.l. 552 - 573 spisu) zo dňa 5.3.2018,
zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený najskôr rok od poslednej operácie v
súvislosti s úrazom, teda od októbra 2014. Obodovanie bolestného G.. R. (v prvom
aj druhom lekárskom posudku) rovnako vo výške 770 bodov považuje znalec za správne, navýšenie
bolo dôvodné i zdôvodnené. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa znalca neexistovali
dôvody na navýšenie jeho hodnotenia o 800 bodov pri položke č. 253 - Vážne duševné a mozgové
poruchy po ťažkom poranení hlavy o 100 %, keďže toto nie je v lekárskom posudku zdôvodnené a
zákonom stanovené dôvody (§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.) nenastali, pretože podľa doložených
lekárskych správ bol jeho neurologický nález v norme, mal ukončenú práceneschopnosť a pracoval.
Úraz sa stal v roku 2011 a vtedy vznikol nárok na náhradu za jeden bod bolestného, správna hodnota
bodu je preto 15,38 € v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. V hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia sa lekárske posudky MUDr. R. zo dňa 25.3.2013 a dňa 12.1.2016 líšia položkou č. 287 -
Porucha labyrintu ohodnotenou 150 bodmi. Toto poškodenie sa opiera o výsledok vestibulologického
vyšetrenia zo dňa 12.11.2015 a je s najväčšou pravdepodobnosťou v príčinnej súvislosti s poškodením
zdravia žalobcu zo dňa 21.5.2011. Žalobca bol dňa 16.2.2013 hospitalizovaný, príčinou bolo zápalové
ochorenie spôsobené infektom v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 21.5.2011. Ťažkosti žalobcu, pre
ktoré bol v roku 2013 hospitalizovaný a podrobený trom operáciám, sú prejavom následkov
poranenia zo dňa 21.5.2011 a jeho neskorých komplikácií. Znalec MUDr. F. K. vo svojej výpovedi (č.l.
625 - 627 spisu) navyše uviedol, že považuje uvedenie obidvoch položiek č. 9a a č. 8 pri
bolestnom za správne a adekvátne, nakoľko sú to poranenia spolu nesúvisiace, hoci sú to poranenia
jedného orgánu a prasklina klinovej kosti je ďaleko závažnejším a život ohrozujúcim poranením než
vtlačenielebkyaničnebránitomu,abyakjedenorgánjeporanenýviackrátbolbodovoohodnotenýpodľa
každého jedného poranenia, len súčet nesmie presahovať anatomickú a funkčnú stratu daného orgánu.
K položke č. 253 dodal, že sa navyšuje vtedy, keď neskorý následok úrazu vážne zhorší už existujúci
poškodený neurologický stav (napr. pacient má ochrnutú ľavú polovicu tela, príde k zápalu v rane, ktorá
sa musí otvoriť a oslabená strana ochrnie), vtedy je jednoznačný dôvod na navýšenie tejto položky o
100 %, ale keď po tejto operácií táto oslabená strana ostane rovnako oslabená, tak sa táto položka
nenavyšuje. Čo sa týka hodnoty bodu za položku č. 287 porucha labyrintu, ktorá bola diagnostikovaná
v roku 2015, treba vychádzať z času keď bol stav ustálený, t.j. v čase diagnostikovania. Zo
záverovznaleckéhoposudkuč.XXXXXXXXXXXXznalcaIng.D.L.,voveciposúdeniatechnickéhostavu
osobného motorového vozidla Mercedes Benz S 320 CDI 4Matic, EČ: G. (č.l. 628 - 636 spisu) je zrejmé,
že uvedené motorové vozidlo nie je možné naštartovať náhodne, iba za vykonania koordinovaných
pohybov a použitia ľudskej sily. Vodič musí vykonať aktívne úkony, stlačiť brzdový pedál,
súčasne prstom pravej ruky stlačiť tlačidlo štart na spínacej skrinke vozidla, čím sa motor naštartuje. Y.
R. (matka žalobcu) v písomnom vyjadrení (č.l. 677 spisu) uviedla, že syna po nehode často navštevovali
v nemocnici, lekárka im oznámila, aby boli pripravení na najhoršie. Žalobca sa pomaly pozbieral, ale
pobyty v nemocnici a časté operácie boli pre jeho rodičov ťažké, boli na zrútenie. Snažili sa urobiť všetko,
aby žalobcova firma nebola penalizovaná. Svedok G. D. vo výpovedi tvrdil (č.l. 680 - 681 spisu), že
strany sporu osobne pozná, ide o jeho kamarátov, žalovaného pozná od detstva a žalobcu cca 10 rokov.
Pred úrazom sa so žalovaným stretávali každý týždeň, so žalobcom to bolo niekedy nárazovo, raz to
bolo päť, šesťkrát mesačne, niekedy sa nevideli aj dva mesiace. Ako mladí študenti sa vídavali často, po
úraze sa so žalobcom nestretával. Vedel, že prišlo k úrazu, nevedel k akému vážnemu. Za sedem rokov
po nehode sa so žalobcom videl asi 20-krát na spoločenských udalostiach. So žalovaným sa stretával
ako pred nehodou. Odkedy majú žalobca a žalovaný deti, vída sa s nimi menej, žalobcovi sa narodilo
teraz dieťa, druhé v poradí, jeho ženu spoznal tento rok, stretli sa na svadbe. So žalobcom sa videlasi trikrát na akciách v tomto roku, bol v poriadku, nevšimol si nejaký problém, nevšímal si ho cielene,
nevidel však na ňom žiadny defekt, na akciách sa rozprávali, dlho a intenzívne. Keď bola rozlúčka so
slobodou, dali si pivo, nevedel počet, tvrdý alkohol žalobca nepil, ani ho na svadbe nesledoval čo pil.
Zo záverov znaleckého posudku č. 18/2019, MUDr. G. G., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria (č.l. 711 - 739 spisu) vyplýva, že žalobca nebol liečený psychiatrom v období pred
úrazom, ani nepodstúpil liečbu antidepresívami pred úrazom. Úraz žalobcu a jeho dôsledky viedli k
rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy (dlhodobé pôsobenie stresu). Trvalé poškodenia mozgu
po nehode objektívne verifikované zobrazovacími vyšetreniami spôsobili organické osobnostné zmeny
spojené s abnormálnymi prejavmi emócií, zníženou schopnosťou vytrvať pri cieľavedomej činnosti,
zvlášť časovo náročnejšej, zhoršená je emočná labilita, podráždenosť, prípadne apatia, čo v negatívnom
zmysle ovplyvňuje žalobcovu kvalitu života. Z psychiatrického hľadiska v prípade priamych následkov
úrazu na mozgové tkanivo (organická porucha osobnosti, organická afektívna porucha), tieto možno
považovať za stále. Schopnosť uplatniť sa v rodinnom, partnerskom, pracovnom a spoločenskom živote
je trvalo znížená oproti predchorobiu. V danom prípade sled udalostí od úrazu v roku 2011 vyústil
do posttraumatickej stresovej poruchy žalobcu, ktorá je v príčinnej súvislosti s daným úrazom. Znalec
potvrdil správnosť znaleckých posudkov MUDr. R. (zo dňa 25.3.2013 a dňa 12.1.2016) v časti navýšenia
položky č. 253 o 100 % (800 bodov) za poruchu psychologického charakteru. Lekársky posudok MUDr.
I. v časti položky č. 253 považoval za duplicitný. Znalec MUDr. G. G. vo svojej výpovedi (č.l. 805
- 806 spisu) na otázku, či by mohol vysvetliť bodové ohodnotenie položky č. 253, ako sa prelínajú
zložky tejto položky v kompetencii neurológa a psychiatra uviedol, že on ohodnotil túto položku + 800
bodov kvôli tomu, že zohľadnil v posudku aj duševné poruchy, ktoré súvisia s úrazom žalobcu, ktoré
neboli zohľadnené v iných znaleckých posudkoch, okrem lekárskeho posudku MUDr. R.. Zohľadňoval
zdravotnú dokumentáciu MUDr. I., taktiež psychologické vyšetrenie realizované v roku 2015 PhDr. G..
Opieral sa o závery neurologických vyšetrení vrátane zobrazovacích metód (magnetická rezonancia),
na ktorých boli verifikované posttraumatické zmeny mozgu. Na otázku, či časové kritérium pri prejavení
posttraumatickej poruchy (šesť mesiacov od stresovej udalosti, alebo od konca obdobia stresu) v tomto
prípade neplatí, keď sa až v roku 2015 žalobca začal liečiť na psychiatrickej ambulancii, čo je štyri roky
po nehode konštatoval, že časové kritérium platí aj v tomto prípade, avšak tých šesť mesiacov sa počíta
od ukončenia stresu, ktoré nebolo v čase autonehody, ale stresové obdobie žalobcu bolo i potom, v
čase chirurgických zákrokov vrátane život zachraňujúcich, pričom pacient psychiatra vyhľadá často nie
hneď po zaregistrovaní príznakov choroby, ale až po dlhšom časovom období, keď si už sám nedokáže
pomôcť. Z tohto dôvodu nedokáže určiť, kedy presne došlo k ukončeniu stresového obdobia u žalobcu.
Na otázku, aby sa vyjadril k znaleckému posudku, v ktorom uviedol, že schopnosť žalobcu uplatniť sa
v rodinnom, partnerskom, pracovnom a spoločenskom živote je trvalo znížená
oproti predchorobiu, s poukazom na to, že žalobca od roku 2014 môže opäť šoférovať, po nehode si
založil rodinu, s manželkou splodili dve deti, od roku 2018 je v pozícií vedúceho pracovníka, pričom má
zodpovednosť za 14 ľudí, ktorí pracujú pod ním, znalec uviedol, že táto situácia vyplýva z osobnostných
predpokladov žalobcu, ktorého intelekt bol pred nehodou nadpriemerný, avšak k strate kognitívnych
schopností došlo, pričom ide o trvalé zníženie oproti predchorobiu. Strata jeho kognitívnych schopností
nie je až taká vážna ako napr. v prípade demencie, čo je premietnuté v počte bodov, ktoré určil znalec
(800 bodov), pričom najvyšší počet bodov pri uvedenej položke je 1.560 bodov. Znalec pri určovaní
kognitívnych schopností žalobcu pred autonehodou vychádzal z lekárskej správy klinického psychológa
PhDr.G.vPezinku zvyšetreniazodňa14.11.2013,pričompsychologičkarobilavyšetrenie,z
ktorého bolo zrejmé, že došlo k poklesu kognitívnych schopností u žalobcu (bez určenia miery poklesu).
Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 31.1.2020 (č.l. 820 spisu) pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu od 29.1.2020 vo výške 50 %. Žalobca bol od 3.1.2018 do
2.7.2020 spoločníkom a konateľom spoločnosti OGLOX s.r.o., IČO: 51 031 582, Bratislava,
ktorá mala v roku 2019 obrat vo výške 212.782,- € (č.l. 846 - 848 spisu); od 23.2.2015 do 19.6.2018
jediným spoločníkom spoločnosti MEDIA ON AIR, s.r.o., IČO: 038 20 505, Praha (č.l. 850 spisu).
3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, §
4 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 4, §
9 ods. 3, § 10 ods. 1, ods. 4, ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, § 444, § 446, § 447b, §
449 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dôvodil tým, že považoval žalobu za dôvodnú v časti nárokužalobcu na sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 15.150,- €, jeho navýšenia o sumu 3.165,60 €,
v časti náhrady straty na zárobku v sume 1.868,66 € a v časti náhrady účelných nákladov spojených
s liečením žalobcu v sume 1.182,66 € (310,15 € + 872,51 €), t.j. v sume 21.366,92 €. Uviedol, že
žalobca si po zmene petitu žaloby uplatnil bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu za
stratu na zárobku, náhradu účelných nákladov spojených s liečením, a náhradu nemajetkovej ujmy.
Nebolo sporné, že bolestné v celkovej sume 11.843,- € (770 bodov x 15,38 € za bod) bolo žalobcovi
uhradené prostredníctvom spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktoré z dôvodu regresného
nároku voči škodcovi momentálne spláca žalovaný. V konaní bolo preukázané, že bolesti žalobcu boli
určené lekárskym posudkom MUDr. R. zo dňa 25.3.2013 a dňa 12.1.2016 v hodnote 770 bodov, rovnako
v oboch posudkoch 340 bodov za krvácanie do mozgu podľa položky č. 226 + zvýšenie o 170 bodov
pre opakované operácie, hnisanie, 45 bodov za zlomeninu klenby lebečnej bez vtlačenia úlomkov podľa
položky č. 9a, 175 bodov za zlomeninu lebečnej spodiny podľa položky č. 8 a 40 bodov
za tracheotómiu podľa položky č. 73. Úraz sa stal v roku 2011 a vtedy vznikol nárok na náhradu za
jeden bod bolestného, správna hodnota bodu je v sume 15,38 € v súlade s § 5 ods. 2 zákona č.
437/2004 Z.z., ako správne určila pri výplate bolestného (770 bodov x 15,38 €) spoločnosť Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. na podklade posudku MUDr. Q.. Hodnotu jedného bodu (15,38 €) bolestného
určil rovnako i znalec MUDr. F. K. v znaleckom posudku vypracovanom v konaní. Na základe uvedeného
žalobu v časti bolestného ako nedôvodnú zamietol, keďže bolestné v plnej výške už bolo žalobcovi
poisťovňou uhradené a nové bolesti v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. preukázané, ani
tvrdené v konaní neboli. Za nové bolesti nemožno považovať tie, ktoré boli ohodnotené rovnakými
položkami bolesti žalobcu duplicitne vo viacerých lekárskych posudkoch (lekársky posudok MUDr. R. zo
dňa 25.3.2013 a dňa 12.1.2016). Žalobca si žalobou uplatnil sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
34.320,- € za 2.000 bodov po zmene žaloby doručenej súdu dňa 25.11.2016. Poukázal na to, že sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé
a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe je ním
preto potrebné rozumieť vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom a
spoločenskom živote. Po vykonaní dokazovania znalcom MUDr. F. K. a MUDr. G. G. mal preukázané, že
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu je v rozsahu 2.000 bodov; 1.600 bodov za vážne duševné
a mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy, posttraumatická epilepsia - 800 bodov zvýšených o
800 bodov podľa položky č. 253, 250 bodov za kostný defekt v lebečnej klenbe v rozsahu viac ako
10 cm2 podľa položky č. 251c. V roku 2015 bola žalobcovi diagnostikovaná navyše porucha labyrintu,
za ktorú mu podľa položky č. 287 patrí sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote 150 bodov (táto
bola uvedená v druhom lekárskom posudku MUDr. R. zo dňa 12.1.2016). MUDr. F. K. považoval každú
položkusťaženiaspoločenskéhouplatneniazadôvodnú,atoajvčastipoložkyč.287-poruchalabyrintu,
keďže išlo o poruchu, ktorá vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou v príčinnej súvislosti s poškodením
zdravia žalobcu zo dňa 21.5.2011. Ako neurológ sa ale nevedel vyjadriť k navýšeniu položky č. 253 o
800 bodov za vážne duševné poruchy, keďže zo svojho oboru vedel posúdiť len 800 bodov určených
za vážne mozgové poruchy, čo považoval za dôvodné. Táto položka zahŕňa okrem neurologických
dôsledkov poškodenia zdravia i duševné poruchy, preto v konaní na návrh žalovaného,
ktorý toto navýšenie namietal, ustanovil znalca z odboru psychiatria MUDr. G. G., ktorý považoval za
dôvodné navýšenie položky č. 253 o 800 bodov, v súlade so stavom vyplývajúcim z vyšetrenia žalobcu a
jeho zdravotnej dokumentácie, keďže trpí posttraumatickou stresovou poruchou v dôsledku poškodenia
zdravia dňa 21.5.2011. Uvedený znalec napriek nedostatočnému odôvodneniu navýšenia tejto položky
v lekárskom posudku MUDr. R. potvrdil, že išlo o navýšenie dôvodné. Žalobca si duplicitne uplatnil nárok
na sťaženie spoločenského uplatnenia za rovnaké položky na základe viacerých znaleckých posudkov
(lekársky posudok MUDr. R. zo dňa 25.3.2013 a dňa 12.1.2016), z dôvodu ktorého takýto postup posúdil
ako nedôvodný v rozpore s § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. Rovnako nepovažoval za dôvodné
obodovanie psychiatrickej poruchy žalobcu vo výške 1.560 bodov MUDr. K. I., keď uvedený lekársky
posudok ani nespĺňal náležitosti v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. Na základe
uvedeného, keď z dôvodu posttraumatickej stresovej poruchy posúdil znalec MUDr. G. G. ako psychiater
v konaní odôvodnené navýšenie položky č. 253 o 800 bodov a znalec MUDr. F. K. ako neurológ, posúdil
sťaženie spoločenského uplatnenia za dôvodné v časti 1.200 bodov, považoval za preukázané sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené 2.000 bodmi. V časti 1.850 bodov (800 bodov + 800
bodov vážne duševné a mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy podľa položky č. 253,
250 bodov za kostný defekt v lebečnej klenbe v rozsahu viac ako 10 cm2 podľa položky č. 251c) sa
sťaženie spoločenského uplatnenia násobilo sumou 15,72 € za jeden bod, nakoľko stav sa považoval
za ustálený rok po nehode v roku 2012 a v časti 150 bodov (položka č. 287 - porucha labyrintu) sasťaženie spoločenského uplatnenia násobilo sumou 17,16 € za jeden bod, keďže táto porucha bola
diagnostikovaná v roku 2015 (ustálenie zdravotného stavu ohľadne tejto diagnózy). V súlade s vyššie
uvedeným potom považoval nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia za dôvodný v sume 31.656,-
€ (1.850 bodov x 15,72 € = 29.082,- € + 150 bodov x 17,16 € = 2.574,- €), od ktorej odpočítal sumu
16.506,- €, ktorá bola vyplatená žalobcovi spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako sťaženie
spoločenskéhouplatneniapredzačatímkonania,pretozaviazalžalovanéhonazaplateniesumy15.150,-
€ ako rozdiel týchto súm. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že žalobca žiadal, aby bola suma sťaženia
spoločenskéhouplatnenianavýšenáo50%spoukazomna§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.zdôvodu,
že sa u neho jedná o prípad hodný osobitného zreteľa s poukazom na svoju invaliditu.
Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je prípustné iba v celkom výnimočných prípadoch
hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo úplne
stratenévporovnaní spredchádzajúcimživotom.Vdanomprípadeboldôvodnanavýšenie
sumy sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože v zákone je exemplifikatívne vyjadrené, že invalidita
je dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý navýšenie odôvodňuje. Na základe vykonaného dokazovania
všaknepovažovalzadôvodnénavýšeniesumysťaženiaspoločenskéhouplatneniaonajvyššiuzákonom
ustanovenú mieru, keďže nemal preukázané, že by u žalobcu boli splnené podmienky na takýto postup.
V konaní bolo preukázané, čo nebolo ani sporné, že žalobca si po škodovej udalosti založil rodinu,
oženil sa, má dve deti, naďalej podnikal, bol zamestnaný vo svojej spoločnosti, neskôr v spoločnosti
McDonald's Slovakia spol. s r.o. a IBM International Services Centre s.r.o. až do júla
2020, od kedy je vedený ako nezamestnaný. Bol spoločníkom v spoločnostiach Media on air, s.r.o. a
OGLOX, s.r.o. V konaní bolo taktiež preukázané listinnými dôkazmi i výpoveďou svedka
Michala Petra, že žalobca aj po škodovej udalosti viedol spoločenský život, zúčastňoval sa rôznych
spoločenských akcií, trávil dovolenky mimo Slovenska. Jediným preukázaným hendikepom žalobcu v
tomto smere bolo odobratie vodičského oprávnenia v roku 2013, ktoré mu bolo v
roku 2014 vrátené z dôvodu, že zákonom ustanovenú dobu sa u neho nevyskytol epileptický záchvat.
Žalobca tvrdil, že mu v súvislosti s poškodením zdravia bola odobratá letecká licencia, čo však v konaní
preukázané nebolo. S ohľadom na uvedené, keď jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre
ktorý je dôvodné navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, je jeho invalidita (pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50 %), pričom nebolo preukázané, že by ho zásadným spôsobom nad
mieru vyjadrenú sumou sťaženia spoločenského uplatnenia obmedzovala v rodinnom a spoločenskom
živote, považoval preto za dôvodné navýšiť sumu sťaženia spoločenského uplatnenia o 10 % zo sumy
31.656,- €, t.j. o 3.165,60 €, čo je na dolnej zákonom ustanovenej hranici možného navýšenia. K nároku
žalobcu za stratu na zárobku za dobu, počas ktorej bol práceneschopný konštatoval súd prvej inštancie,
že žalobca bol práceneschopný od 21.5.2011 (odo dňa úrazu) do 19.5.2012 a z
dôvodu zdravotných komplikácií a následnej operácii kalvy lebky od 6.1.2013 do 31.12.2013. I táto druhá
práceneschopnosť žalobcu bola v priamej príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa
21.5.2011, čo potvrdil v konaní znalec MUDr. F. K., ktorý uviedol, že ťažkosti žalobcu, pre ktoré bol v roku
2013 hospitalizovaný a podrobený trom operáciám, sú prejavom následkov poranenia zo dňa 21.5.2011
a jeho neskorých komplikácií. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada straty
na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške
rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a náhradou,
ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Cieľom
tejto úpravy (účinnej od 1.12.2019) je zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by
zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. Keďže žalobca v dôsledku poškodenia zdravia žalovaným
bol preukázateľne dočasne práceneschopný od 21.5.2011 do 18.5.2012 a od 16.1.2013 do 31.12.2013,
pričom v tomto období mu bola vyplatená náhrada príjmu zamestnávateľom a nemocenské sociálnou
poisťovňouvovýške25%dennéhovymeriavaciehozákladuv1.až3.deňpráceneschopnostiavovýške
55 % denného vymeriavacieho základu od 4. dňa práceneschopnosti v zmysle zákona č. č. 462/2003
Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, má žalobca nárok na doplatenie rozdielu jeho priemernej mzdy pred
úrazom a vyplatenými náhradami podľa osobitných predpisov, čím sa zabezpečí naplnenie základného
princípusúkromnéhopráva,vzmyslektoréhosamumáakopoškodenémunahradiťskutočnámajetková
škoda, ktorú v dôsledku škodovej udalosti utrpel. Žalobca si uplatnil ako stratu na zárobku nižšiu čiastku,
v sume 25 % denného vymeriavacieho základu za prvé tri dni práceneschopnosti a 55 % denného
vymeriavacieho základu za nasledujúce dni práceneschopnosti (zrejme vychádzal z predchádzajúcej
právnej úpravy, neskôr novelizovanej z dôvodu vyhláseného nesúladu s Ústavou Slovenskej republiky),
nie skutočný rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred vznikom škody a vyplatenej náhrady
príjmu a nemocenského. V súlade so zásadou „ne ultra petitum“ potompriznal žalobcovi na strate na zárobku za práceneschopnosť od 21.5.2011 do 18.5.2012 sumu 928,09
€ a za práceneschopnosť od 16.1.2013 do 31.12.2013 sumu 940,57 €, spolu sumu 1.868,66 € tak,
ako si uplatnil. Žalobca žiadal ďalej zaplatenie účelných nákladov spojených s liečením, ktoré si uplatnil
podaním doručeným súdu dňa 3.2.2014 za náklady vynaložené dňa 5.8.2011 v sume
168,20 € a dňa 7.11.2011 v sume 11,- €, ktoré vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným
posúdil z dôvodu uplynutia premlčacej doby podľa § 106 Občianskeho zákonníka ako premlčané, z
dôvodu ktorého tieto žalobcovi priznať nemohol, keďže od ich vynaloženia do ich uplatnenia uplynulo
viac ako dva roky a žalobca už v čase ich vynaloženia vedel o tom, že za škodu zodpovedá žalovaný.
Rovnakým podaním si žalobca uplatnil náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v
nemocnici v Banskej Bystrici v celkovej výške 541,39 €, ktoré mu nebolo možné priznať, pretože nešlo
o náklady spojené s jeho liečením a neboli ani jeho nákladmi, takže na ich uplatnenie nie je aktívne
vecne legitimovaný. Ostatné náklady účelne vynaložené v súvislosti s liečením žalobcu považoval za
preukázané dokladmi o ich zaplatení, ich vynaloženie považoval za účelné vzhľadom na charakter
jeho zranení, ktoré boli spôsobené konaním žalovaného, preto zaviazal žalovaného na ich náhradu
v celkovej výške 310,15 € (presná špecifikácia týchto nákladov uvedená v bode 7.7. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia). Žalobca si ďalšie náklady spojené s liečením uplatnil podaním doručeným
súdu dňa 25.11.2016, ale náklady vynaložené v roku 2014 mu nemohli byť priznané, nakoľko voči ich
uplatneniu vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorú posúdil ako dôvodnú, keďže od vynaloženia
nákladov v roku 2014 (od 7.2.2014 do 10.10.2014) do ich uplatnenia na súde podaním doručeným
súdu dňa 25.11.2016 uplynuli viac ako dva roky. Za nepreukázané považoval náklady na PHM za cestu
Bratislava - Praha a späť v dňoch 21.10.2015, 30.11.2015, 7.1.2016, 8.3.2016 a
13.11.2016, pretože nebolo preukázané, že by žalobca musel navštevovať Ústav leteckého zdravotnictví
v Prahe za účelom psychiatrických vyšetrení, keď nemohol navštevovať psychiatrickú ambulanciu v
mieste bydliska v Bratislave, teda že by náklady na cestovanie boli vynaložené účelne. Rovnako
nepovažoval za preukázane účelný výdavok zo dňa 24.3.2016 na rám a sklá predpísaných okuliarov
v celkovej výške 147,70 €, pretože nebolo preukázané, že by tieto výdavky mali súvis s poškodením
zdravia žalobcu dňa 21.5.2011. Ostatné náklady vynaložené účelne na liečenie žalobcu považoval
za preukázané dokladmi o ich zaplatení (okrem nákupu liekov dňa 26.6.2015 v sume
11,23 € a špecializovaného vyšetrenia v Ústave leteckého zdravotníctví Praha dňa 23.10.2015 v sume
12,57 €, nakoľko doklady o vynaložení týchto výdavkov neboli v konaní predložené) a ich vynaloženie
považoval za účelné vzhľadom na charakter jeho zranení, ktoré boli spôsobené konaním žalovaného.
Zaviazal tak žalovaného na ich zaplatenie v celkovej výške 872,51 € (špecifikácia sumy uvedená v bode
7.7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) s tým, že považoval za dôvodné náklady za preklad listín
(zdravotných záznamov z vyšetrenia mimo Slovenskej republiky), pretože záznam z vyšetrenia žalobcu
vzahraničí(zdravotnéťažkosti)bolopotrebnépredložiťjehoošetrujúcemulekárovivslovenskomjazyku.
Žalobca si ako náhradu za ublíženie na zdraví uplatnil i náhradu za stratu na zisku spoločnosti Media
on air, s.r.o., ktorej bol spoločníkom. Predpokladanú stratu na zisku v konaní riadne nepreukázal, avšak
v konaní na uplatnenie nároku za obchodnú spoločnosť nie je žalobca ako fyzická osoba aktívne vecne
legitimovaný ako namietal žalovaný a tak žalobu v časti o zaplatenie sumy 95.000,- € titulom náhrady
straty na zisku uvedenej spoločnosti ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016 zmenil žalobu a uplatnil si okrem vyššie uvedených
nárokov titulom ublíženia na zdraví i náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- € titulom ochrany
osobnosti za nepriaznivé dôsledky úrazu na jeho ďalší rodinný a pracovný život. Prvoinštančný súd
poukázal na to, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany
jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti
nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnymúradnýmpostupompodľaustanovenia§17ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednosti
zaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov),jehovyjadreniepeňažným
ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Je to obsah nároku a nie predmet
jeho ochrany, čo robí pre povahu nároku rozhodujúce, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania.
Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom
princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Počiatok plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Uvedený zásah bol jedným konanímžalovaného dňa 21.5.2011, aj keď účinky budú pretrvávať po dlhú dobu. V prejednávanej
veci bolo preukázané, že neoprávneným konaním žalovaného bolo jedným skutkom zasiahnuté do
práva na zdravie žalobcu, ktorý nastal momentom škodovej udalosti dňa 21.5.2011, ktorého následky
stále pretrvávajú. Žalobca mohol svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať
prvýkrát dňa 22.5.2011. Následkom uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v súlade s § 101
Občianskeho zákonníka dňa 22.5.2014 sa ale právo žalobcu oslabilo a vzhľadom na dôvodnú námietku
premlčania vznesenú žalovaným voči uplatneniu práva žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy zmenou
žaloby dňa 25.11.2016, nemohol žalobcovi právo na náhradu nemajetkovej ujmy priznať. Ďalej dôvodil,
že nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného, že k škode došlo spoluzavinením poškodeného.
Zo záverov znaleckého posudku predloženého v konaní bolo zrejmé, že motorové vozidlo, ktorým
bola spôsobená žalobcovi ujma na zdraví, nebolo možné naštartovať náhodne, ale len za vykonania
koordinovaných pohybov a použitia ľudskej sily. Vodič musí vykonať aktívne úkony, stlačiť brzdový pedál,
súčasne prstom pravej ruky stlačiť tlačidlo štart na spínacej skrinke vozidla, čím sa motor naštartuje.
Žalovaný vedome naštartoval motorové vozidlo a pohol sa s ním vpred napriek tomu, že na kapote
motorového vozidla sedel žalobca a R.. Žalobcovi neopatrnou jazdou a následným prudkým zabrzdením
spôsobil ujmu na zdraví, za čo bol žalovaný právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Škoda žalobcu
vznikla zavinením žalovaného, keďže spoluzavinenie žalobcu v danom prípade preukázané
nebolo. Za nedôvodný považoval návrh žalovaného, aby bolo použité moderačné právo v zmysle § 450
Občianskeho zákonníka a primerane bola náhrada škody znížená. Žalovaný neuviedol akým spôsobom
by mal pri znížení postupovať, na akú sumu by ho mal zaviazať (žalobu považoval v celom rozsahu za
nedôvodnú), keď na strane žalovaného žiadne mimoriadne dôvody, na základe ktorých by mal pristúpiť
k zníženiu náhrady škody, nevzhliadol. K škode na zdraví došlo konaním žalovaného, avšak nebolo
preukázané spoluzavinenie škody žalobcom, pričom žalovaný je mladý zdravý vysokoškolsky vzdelaný
človek a ani jeho aktuálne tvrdené majetkové pomery neodôvodňujú bez ďalšieho takýto postup.
3.2. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2, v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému,
ktorý bol v prevažnej časti úspešný (v rozsahu 91,63 %; zo sumy 255.175,- € bola priznaná žalobcovi
suma 21.366,92 €), priznal voči v prevažnej časti neúspešnému žalobcovi (úspešný bol v časti o
zaplatenie sumy 21.366,82 € zo sumy 255.175,- €) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,26 %
(91,63 % - 8,37 %). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3.3. O výdavkoch tretej strany rozhodol podľa ustanovení § 259, v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
a zaviazal strany sporu podľa pomeru neúspechu v konaní (žalobcu v rozsahu 91,63
% a žalovaného v rozsahu 8,37 %) na náhradu hotových nákladov Univerzitnej nemocnice Bratislava,
Pažítková č. 4, Bratislava s tým, že o výške náhrady rozhodne súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.
3.4. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 255, v spojení s § 253, § 259, § 262 ods. 2, § 470
ods. 2 C.s.p., ktoré vznikli za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (znalečné vyplatené zo štátnych
finančných prostriedkov v zmysle uznesenia zo dňa 16.9.2013, č.k. 44 C 40/2012-272, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.10.2013) a štátu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi s tým,
že o ich výške rozhodne súdny úradník.
3.5. O znalečnom rozhodol podľa § 258 ods. 2 C.s.p. a zaviazal strany sporu podľa pomeru ich úspechu
v konaní na náhradu znalečného znalcovi MUDr. F. K., ktoré mu bolo priznané uzneseniami zo dňa
28.3.2018, č.k. 5 C 208/2013-577 a zo dňa 11.9.2018, č.k. 5 C 208/2013-647, v celkovej výške 959,62
€ (836,64 € +122,98 €), keď z preddavkov zložených žalovaným bolo znalcovi počas konania
uhradených 500,- €, preto zaviazal strany sporu pomerne na zaplatenie nevyplateného znalečného v
celkovej výške 459,62 €, a to žalobcu v sume 421,15 € (neúspech žalobcu v konaní v rozsahu 91,63 %)
a žalovaného v sume 38,47 € (neúspech žalovaného v konaní v rozsahu 8,37 %).
4. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., ktorým bola žaloba v prevažujúcej časti zamietnutá a výroku III. o
náhrade trov konania (odvolací súd vychádzal z obsahu odvolania v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p.), podal
včasodvolaniežalobca,dôvodiacustanovením§365 ods.1písm.f/,h/C.s.p.(súdprvejinštanciedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol prvoinštančnému súdu, že pri rozhodovaní o
náhradetrovkonanianeaplikovalustanovenie§257C.s.p.,nakoľkomázato,ževjehoprípade,kedymu
porušením povinnosti zo strany žalovaného a jeho protiprávnym konaním bolo vážne ublížené na zdraví
s doživotnými následkami, ide o výnimočný prípad. Výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej veci, ale
aj v okolnostiach na strane strán sporu, pričom súd má prihliadať k majetkovým, osobným a sociálnym
pomerom strán sporu, zároveň i k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je ajsprávanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií sa javí priznanie
trov konania žalovanému ako neprimerane tvrdé a je na mieste aplikácia uvedeného ustanovenia
zákona. K okolnostiam, ktoré ho viedli k uplatneniu práva voči žalovanému na súde uviedol, že pred
podaním žaloby o náhradu škody na zdraví zaslal žalovanému návrh dohody o vyrovnaní, na ktorú
žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. K mimosúdnej dohode medzi nimi nedošlo ani počas tohto
sedemročného konania, pričom mu žalovaný neposkytol od mája 2011, kedy došlo k dopravnej nehode,
žiadne, resp. čiastočné dobrovoľné finančné plnenie. Žalovaný svoju energiu a finančné prostriedky
neposkytol po ťažkom, život ohrozujúcom úraze ako pomoc svojej obeti, ako by sa dalo u morálne
a spoločensky zodpovedného človeka očakávať. Venoval a stále ich venuje iba na to, aby sa počas
dlhých rokov súdneho konania vyhýbal svojej povinnosti aj tým, že sa snaží svoju obeť neodôvodnene a
zákerneočierňovať,napríkladsmerovanieotázokpoloženýchzostranyžalovanéhoznalcovinamožnosť
zneužívania alkoholu, hoci si žalovaný, keby to samozrejme chcel, mohol veľmi ľahko zistiť a overiť ako
všeobecne známy medicínsky poznatok, že kombinácia troch druhov antibiotík v kombinácii s látkami
používanými pri anestéze, sú dostatočným dôvodom na zvýšenie pečeňových testov. Takisto otázky
na zdravotné problémy jeho otca v zrejmej snahe vyviniť sa zo zodpovednosti, považuje za morálne
odsúdeniahodné. V súdnej sieni zažíval zo strany žalovaného slovné útoky na svojich rodičov (otázky na
zdravotné problémy jeho otca v zrejmej snahe vyviniť sa zo zodpovednosti), na svoju osobu (smerovanie
otázok položených zo strany žalovaného znalcovi na možnosť zneužitia alkoholu a pod.). Zo strany
žalovaného nenastala žiadna úprimná sebarflexia, reálne zhodnotenie toho, že svojim „kanadským
žartíkom“ mu zničil život, keď ľudsky zlyhal bezprostredne po úraze a neposkytol mu prvú
pomoc, dokonca zvažoval útek z miesta nehody, pričom nemal ani toľko slušnosti, aby čo len reagoval
na zaslaný návrh dohody o urovnaní, nehovoriac o akomkoľvek dobrovoľnom finančnom
plnení. V čase, kedy došlo k nehode, bol úspešným podnikateľom, úspešne dokončil vysokoškolské
štúdium, absolvoval kurz lietania, jeho snom bolo získať licenciu na pilotovanie dopravného lietadla,
bol spoločníkom a konateľom v úspešných spoločnostiach. Protiprávnym konaním
žalovaného dňa 21.5.2011 bol všetkým týmto snom a túžbam koniec. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku opomenul jeho výpoveď, vrátane jeho písomného podania, v ktorom podrobne
označil vzťahy, prepojenia a hlavne radikálnu životnú zmenu po úraze, po ktorom bolo (a naďalej je)
jeho zdravie trvale poškodené trestným činom žalovaného. Prvoinštančný súdu nezobral do úvahy ani
nepravdivú výpoveď žalovaného (deklaroval, že auto sa dvakrát samé pohlo a zabrzdilo), ani
jeho následnú nepravdivú „krivú výpoveď,“ že nehodu spôsobil nechtiac, čo bolo vyvrátené v znaleckom
posudku č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2018, znalca v odbore doprava, s poukazom na záver tohto
posudku. Ďalej namietal, že prvoinštančný súd úplne opomenul výpoveď očitého svedka R. I., ktorý
uviedol, že žalovaný ľudsky zlyhal bezprostredne po úraze, kedy mu neposkytol prvú pomoc a riešil len
sámsebaasvojubezútešnúsituáciu.Protiprávnymkonanímžalovanéhodošlokparalizáciijehozdravia,
po trestnom čine žalovaného ostal v kóme, jeho život bol (a naďalej je) v priamej súvislosti s
protiprávnym konaním žalovaného v troskách. Okrem zdravotných problémov je jeho život poznačený
početnými obmedzeniami, stratou zdravia, majetku a úspechov, ktoré budoval v
prospech seba a v prospech svojich obchodných spoločností. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že
má na základe následkov trestného činu a protiprávneho konania žalovaného aj naďalej výdavky na
liečbu nehradenú z verejného zdravotného poistenia a že je obmedzovaný na svojej slobode účasťou
na nevyhnutných lekárskych vyšetreniach. Nehovoriac o bolesti, ktorá sa stala jeho dennodennou
súčasťou a úplne opomenul skutočnosť, že v priamej súvislosti s úrazom spôsobeným nezodpovedným
konaním žalovaného zrealizoval úkony, ktoré boli finančne náročne a veľmi riskantné. V nadväznosti
na úraz a jeho následky na jeho zdravie, vrátane zlého vyhodnotenia rizík, spolufinancoval film „Tanec
medzi črepinami“ prostredníctvom úveru. Tento mu priniesol veľké finančné problémy, nakoľko úver bol
zabezpečený záložným právom. Jeho rozhodnutia z tohto obdobia boli nesprávne, ovplyvnené zlým
zdravotným stavom a jeho snahou zvrátiť „podnikateľský pád.“ Uloženie mu povinnosti tak považuje
v rozpore s dobrými mravmi i za neprimeranú tvrdosť, keď sa domnieva, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ďalej k veci konštatoval, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 20.3.2014 bol
uznaný za invalidného, keďže mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 31.3.2015 o invalidite
a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bol uznaný za invalidného, miera poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťbolaurčenána75%arozhodnutímSociálnejpoisťovnezodňa
16.10.2016 bol uznaný naďalej za invalidného, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola určená od 16.10.2016 na 50 %. Potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 31.1.2020 bol pokles jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 29.01.2020 určený na 50 %. Poukázal na ustanovenie
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenskéhouplatnenia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je v prípadoch hodných osobitného zreteľa,
akým je uznanie invalidity, možné, aby súd náhradu za sťaženie spoločenské uplatnenia zvýšil najviac
o 50 %. Dôvody hodné osobitného zreteľa v jeho prípade sú napríklad, že v dôsledku škodovej udalosti
prišiel o možnosť realizovať sa ako dopravný pilot, obmedzenie pri šoférovaní (odobratie
vodičského oprávnenia z dôvodu epilepsie), nutnosť prestať zo záľubami v podobe športových aktivít,
hoci i rekreačných, úpadok dovtedy veľmi úspešných obchodných spoločností (Media on air, s.r.o.),
nesprávne zhodnotenie podnikateľských rizík, napríklad financovanie filmu „Tanec medzi črepinami“
a podobne, ktorého likvidačné dopady pociťuje dodnes. Považuje navýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 10 % prvoinštančným súdom za nedostatočné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Cdo170/2008.Vytkolsúduprvejinštancie,ženesprávne
vyhodnotil lekársky posudok vypracovaný MUDr. Ivanom Bizíkom dňa 25.3.2013 a znalecký posudok
MUDr. F. K.. MUDr. B. R. postupoval ako posudzujúci lekár v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. a v
súlade so zákonom, okrem priznania 800 bodov, navýšil toto hodnotenie na dvojnásobok, čím na rozdiel
od znalca MUDr. F. K., dodržal zákonom stanovené zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 1, ods. 4 citovaného zákona. MUDr. F. K. sa priklonil
k záveru MUDr. C. Q. a podľa neho pochybil, keď vo svojom posudku napísal, že nevidí (ešte ani dnes)
dôvody pre navýšenie bodového hodnotenia a aj v dátume, ku ktorému ustálil jeho zdravotný stav; v čase
úrazu mal 26 rokov. Mimoriadne závažným poúrazovým následkom bol aj vznik tzv. posttraumatickej
epilepsie. Pri ťažkom úraze hlavy utrpel zlomeninu lebečnej klenby a mozgovej spodiny so zakrvácaním
do mozgu s deštrukciou mozgového tkaniva, ktoré vedie u pacientov, ak takýto
úraz prežijú, k trvalej a neobnoviteľnej strate funkčného mozgového tkaniva a k jeho náhrade
nefunkčnými väzivovými jazvami. Tieto zmeny v rozdielnych elektrofyziologických vlastnostiach, práve
na hranici medzi elektrofyziologicky funkčným tkanivom a absolútne nefunkčnou jazvou, viedli u neho
k vzniku tzv. epileptického ohniska, z ktorého sa šíria do okolitého mozgového tkaniva a následne aj
do celého mozgu nekoordinované elektrické výboje relatívne veľkej intenzity, čo sa u neho navonok
prejavuje ako tzv. epileptický záchvat. Zvýšenie bodového ohodnotenia na dvojnásobok u mladého
pacienta je plne odôvodnené, keď poúrazové komplikácie a sťaženie spoločenského uplatnenia pri
poúrazovej epilepsii sa u neho prejavovali i v tom, že napriek mladému veku nedokázal vykonávať
žiadnu namáhavejšiu fyzickú alebo systematickú duševnú prácu. Neberúc do úvahy finančnú stratu a
vážny dopad spôsobenej zdravotnej ujmy na rodinný a pracovný život, musel v nadväznosti na vyššie
uvedené zo svojho života vylúčiť celý rad aktivít, ktorým sa predtým rád venoval, akými sú napríklad
plávanie, lietanie, turistika, horské bicyklovanie a podobne. Rizikové pre neho boli však nielen práca
a pobyt vo výškach, pobyt v blízkosti strojov, ale aj bežných elektrických spotrebičov, predmetov, či
nábytku s tvrdými alebo ostrými hranami, pobyt v blízkosti otvoreného ohňa, vodných tokov a bazénov
a len s rizikom ohrozenia zdravia a života sa mohol v blízkosti vody a ohňa rekreovať, v hlbšom bazéne
alebo pri plávaní v jazere či mori by sa aj pod bezprostredným dohľadom mohol pri záchvate ľahko
utopiť a bez blízkeho dohľadu druhej osoby bol ohrozený utopením pri bezvedomí aj v celkom plytkej
vode alebo hoci aj doma vo vani. Boli pre neho rizikové celkom bežné činnosti každodenného života
ako je varenie, grilovanie a čo aj len ako obyčajný chodec bol zvýšene ohrozený i na mestskej ulici
ako pasívny účastník cestnej premávky. Dnes vo svojich 35 rokoch života, teda po uplynutí deväť
rokov od samotného úrazu, je stále zásadne limitovaný po sľubnom začiatku svojej profesionálnej,
rodinnej a spoločenskej kariéry a nijako sa ani v budúcnosti nebude môcť vyhnúť reálnej, aj keď skrytej,
diskriminácii. Je limitovaný taktiež v celej širokej oblasti medziľudských a spoločenských vzťahov a
ako mladý človek má pre reálnu spoločenskú stigmatizáciu (epilepsia v anamnéze) výrazne sťažené
podmienkyprihľadaníaajudržanísizamestnaniavrámcisvojichúrazomvýraznelimitovanýchmožností
profesného uplatnenia (je nezamestnaný od 19.6.2020, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny). Má výrazne zúženú oblasť svojich predtým širokých záujmov, ktoré by mali podporovať rozvoj
jeho osobnosti, ktorým sa pred úrazom aktívne venoval, bola mu napríklad odňatá získaná letecká
licencia (ktorej získanie ho stálo nemalo finančných prostriedkov - nákladné letecké kurzy, zdravotné
prehliadky v zahraničí). Na pozadí týchto vážnych obmedzení pôsobí len ako drobná nepríjemnosť
neustále vysvetľovanie svojmu okoliu prečo si nemôže a ani nikdy v živote
nebude môcť ani len symbolicky spoločensky pripiť pri akýchkoľvek významných udalostiach, nakoľko
aj minimálne dávky alkoholu pri epilepsii záchvatovú pohotovosť a riziko záchvatu dramaticky
zvyšujú. A to aj dnes, kedy po dlhodobom užívaní liekov našťastie zažíva niekoľkoročné bezzáchvatové
obdobie. Podľa nálezov psychológa i psychiatra mal nálezy svedčiace pre depresiu
a potvrdenú špecifickú diagnózu Posttraumatická stresová porucha F 41.3, vo svojom každodennom
živote prežíval, prežíva a musí sa naozaj s vypätím všetkých síl a aj s pomocou liekov
vyrovnávať s najrozličnejšími psychickými ťažkosťami, akými sú napríklad zmeny nálad, ktoré častovôbec nesúvisia s vonkajšími príčinami, subjektívne veľmi ťažko pociťované prejavy depresie,
úzkosti,apatie,alebonaopakažchorobnezvýšenejemočnejdráždivosti,zníženáschopnosťkontrolovať
afekty, celkové zníženie iniciatívy, nespavosti, pokles psychickej výkonnosti, zhoršenie pamäte, redukcia
záujmov a motivácie, častá a neodôvodnená rozladenosť, dysfória čiže organicky podmienená mrzutosť,
ktoré všetky spôsobujú pacientovi nemalé utrpenie a pri dlhšom priebehu môžu prechádzať do celého
spektra závažných psychických porúch a trvalých nápadnejších osobnostných zmien.
Prvoinštančný súd pochybil, keď považoval za nedôvodné obodovanie jeho psychiatrickej poruchy vo
výške 1.560 bodov MUDr. K. G?rč?šom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 4 ods. 4, § 10 ods.
X zákona č. 437/2004 Z.z. a dodal, že podľa už uvedeného psycho-sociálného fungovania
je zrejmé, že jeho stav nie je ustálený, ale progreduje. Argumentáciu odôvodňujúcu navýšenie o 100
% zvyšuje aj skutočnosť, že je naďalej invalidný. So zvyšovaním veku, ako je všeobecne známe,
regeneračné a reparačné schopnosti organizmu postupne klesajú a pacient sa z obdobia ranej mladosti
dostáva postupne do stredného veku, preto je objektívne neodôvodniteľné a aj morálne pochybné
podsúvať súdu naivnú predstavu o lineárnom zlepšovaní jeho zdravotného stavu argumentovaním o
zmenách percent jeho invalidity. Dá sa predpokladať, že jeho regeneračné schopnosti budú po prvotnom
zlepšení (na ktoré žalovaný naráža) stagnovať a možno i klesať. Lekársky posudok zo
dňa 12.1.2016 vypracovaný MUDr. B. R. bol vypracovaný v nadväznosti na skutočnosť, že bol opätovne
v roku 2013 hospitalizovaný (spolu 3 x). Operáciu - plastiku kalvy lepky syntetickou náhradou kosti
Johnson - Johnson podstúpil dňa 13.9.2013. Ťažké poranenie hlavy a mozgu (zlomenina lebečnej
klenby a mozgovej spodiny so zakrvácaním do mozgu s deštrukciou mozgového tkaniva)
bola mimoriadne náročná a riziková. Pridruženými komplikáciami bolo nielen opakované presakovanie
mozgovomiešneho moku zvnútra hlavy do podkožia, ale najmä pridružená hnisavá infekcia, ktorá je
častou príčinou smrti neurochirurgických pacientov. Tieto komplikácie si vyžiadali u neho opakované
operácie. Napokon bolo kvôli tejto infekcii, ohrozujúcej jeho život, nutné i spätné odstránenie pôvodného
plastického operačného riešenia defektu v lebečnej klenbe, teda odstránenie kostného laloka, s
odkladom operačného riešenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.9.2013. Po týchto opätovných operáciách a
pridružených komplikáciách bol vypracovaný MUDr. A. L., lekársky posudok zo dňa 12.1.2016. Odkázal
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej môže poškodenému zo škodlivej
udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu vzniknúť i ďalší nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto nárok sa z hľadiska premlčania posudzuje
samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou s rozličným začiatkom jej
plynutia. V prípade, ak neskôr dôjde k „dobodovaniu“ zdravotného stavu poškodeného v dôsledku jeho
zhoršenia, je pre ďalšie uplatnenie nároku na mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska
premlčania rozhodujúci tento okamih „dobodovania“. Bol v Ústave leteckého lekárstva Praha evidovaný
užpredrokom2011akožiadateľoleteckúlicenciuatakmuselabsolvovaťpravidelnélekárskeprehliadky
v tomto ústave. Po vyšetrení na psychológii mu bolo doporučené liečenie na neuropsychiatrii, na tejto
bol v Slovenskej republike odmietnutý, preto vyhľadal zdravotnú pomoc v Českej republike. Záverom
uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu o premlčaní práv vznesených
žalovaným. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí so všetkými skutkovými tvrdeniami,
ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní a stotožnil sa s napadnutým rozhodnutím, ktoré považuje za
vecne správne. Z odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali tvrdenia žalobcu,
že súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu na základe skutočností, ktoré
nevyplynuli z dokazovania alebo neprihliadol na vykonané dôkazy. Má za to, že žalobca odôvodnil
svoje odvolanie iba na základe svojho subjektívneho názoru a nespokojnosti s hodnotením dôkazov
súdom prvej inštancie. Poukázal na zásady hodnotenia dôkazov, ktorými sa súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní správne riadil, čl. 15 C.s.p. a judikatúru, pričom má za to, že hodnotenie dôkazov
prvoinštančným súdom má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní a bolo vykonané riadne v
súlade so zásadami formálnej logiky. Považuje za neopodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu, že
súd prvej inštancie nesprávne právne danú vec posúdil, pretože prvoinštančný súd jasne a dostatočne
vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu vo zvyšku zamietol, a prečo o trovách konania rozhodol v
zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., t.j. vec správne právne posúdil. K argumentácii žalobcu v
odvolaní, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie §
257 C.s.p. uviedol, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. s poukazom
na zásadu úspechu v konaní a dôvody, ktoré uvádzal žalobca ako hodné osobitného zreteľa, nemôžu
odôvodňovať postup podľa ustanovenia § 257 C.s.p. Žalobca opätovne podsúva svoje tvrdenia, ktoré sanezakladajú na pravde. Ako už tvrdil v konaní, nemal nikdy ani v najmenšom úmysle ublížiť žalobcovi. K
samotnému priebehu deja, ako sa tento udial dňa 21.5.2011 sa vyjadroval písomne i na pojednávaniach
a aj v záverečnej reči a zopakoval ako došlo k samotnému vzniku úrazu žalobcu s tým, že ho celá
záležitosť a aj jej následky veľmi mrzia a žalobcovi sa opakovane ospravedlnil. Riadne spláca nárok,
ktorý voči nemu v regresnom konaní uplatnila SKP vo výške 49.193,91 €
(náhrada bolesti, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatené žalobcovi prostredníctvom
Allianzu a úhrada liečebných nákladov vynaložených Všeobecnou zdravotnou poisťovňou; č.l. 199 a
nasl. spisu). Zotrval na svojich tvrdeniach a popise priebehu deja a okolností vzniku úrazu napriek
znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX, vypracovanému dňa 15.1.2018 a predloženého žalobcom
na pojednávaní dňa 22.8.2018. V žiadnom prípade nemal v úmysle poškodiť žalobcu, jednalo sa o
zaváhanie, ktorého následky znáša doposiaľ aj on. Nie je tak vôbec pravdivé tvrdenie, že by sa vyhýbal
nejakej svojej povinnosti a že by žalobcu „neodôvodnene a zákerne očierňoval“ ako uviedol žalobca
v odvolaní. Dodal, že žalobca si po úraze založil rodinu, je otcom dvoch maloletých detí, uplatnil sa
aj v podnikaní. Do 2.7.2020 bol jediným spoločníkom spoločnosti OGLOX s.r.o., ktorú previedol k
uvedenému dátumu na G.. Počas doby, keď spoločnosť vlastnil, mala obrat v roku 2019 vo výške
212.782,- € a sám žalobca tvrdil, že bol zamestnaný od júna 2018 v spoločnosti IBM, pričom viedol
medzinárodný team v počte 14 ľudí. Vo februári 2015 začal podnikať i v Českej republike, založil
spoločnosť MEDIA ON AIR, s.r.o. a jej jediným spoločníkom bol až do dňa 19.6.2018. Spôsob vedenia
jeho spoločenského života v konaní dokladoval listinnými dôkazmi, fotkami pochádzajúcimi z facebooku
a výpoveďou svedka G. D.. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bol vodičský preukaz vrátený v roku
2014, rovnako ostatný epileptický záchvat u neho prebiehal v roku 2014, resp. ešte skôr. Odňatie leteckej
licencie nebolo v konaní žalobcom vôbec preukázané, rovnako ani odmietnutie pomoci žalobcovi zo
strany neuropsychológa v Slovenskej republike. Postup prvoinštančného súdu, keď
žalobcovipriznalnavýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatneniao10%,považujezadostatočnýariadne
zdôvodnený. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, vrátane vznesených námietok premlčania.
Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. júna 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.
1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi
rozsudku ako správnymi v tomto výroku, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť
ešte nasledovné.
8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220
C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380
ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na
ktorú by musel odvolací súd prihliadať.
10. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní o pochybení súdu prvej
inštancie pri posúdení jeho nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50
%, pretože v danom spore vykonal prvoinštančný súd dostatočne dokazovanie, ktoré bolo potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby v tejto časti,
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým
záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil
i ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a správne ustálil, že žalobca má voči žalovanému
nárok na zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10 %, pričom svoje zistenia a
závery, pre ktoré žalobe v tejto časti čiastočne vyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán súvisiacimi s týmto predmetom konania.
11. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo ohodnotené dňa
25.3.2013 na 1.850 bodov MUDr. B. R. s tým, že položka č. 253 - vážne duševné a mozgové
poruchy po ťažkom poranení hlavy, posttraumatická epilepsia bola ohodnotená počtom bodov 800 a
zvýšená o ďalších 800 bodov, t.j. na 1.600 bodov (č.l. 49 spisu). Ďalšie bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia bolo dňa 30.11.2015 MUDr. K. G?rč?šom (S. leteckého zdravotníctví, Praha)
stanovené na 1.560 bodov (č.l. 174 spisu) a následne dňa 12.1.2016, opätovne MUDr.
B. R. na celkový počet bodov 2.000; položka č. 253 zostala nezmenená (1.600 bodov; č.l. 191 spisu).
MUDr. C. Q. v posudku zo dňa 11.9.2013 ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia na 1.050 bodov
(č.l. 491 spisu). MUDr. F. K. v znaleckom posudku č. 2/2018 uviedol, že podľa jeho
názoru je výška hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia 1.200 bodov a nesúhlasil s navýšením
položky č. 253 o 800 bodov, keďže vážne duševné a mozgové poruchy po ťažkom úraze hlavy o 100
% neboli v posudku MUDr. B. R. zo dňa 25.3.2013 zdôvodnené a zákonom stanovené dôvody podľa §
10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. v čase hodnotenia nenastali, nakoľko podľa doložených lekárskych
správ bol neurologický nález žalobcu v norme, mal ukončenú práceneschopnosť a pracoval. Žalobca v
konaní uvádzal, že pred nehodou žil veľmi aktívnym životom, bol zdravý, stíhal množstvo vecí, štúdium
popri zamestnaní, ktoré úspešne absolvoval, mal reklamnú agentúru, ktorej sa darilo, aktívne športoval,
jeho snom bolo okrem športového lietania byť i pilotom veľkého dopravného lietania, toto všetko mu
nehoda vzala. Poúrazové komplikácie a sťaženie spoločenského uplatnenia sa u neho prejavujú najmä
v tom, že nedokáže vykonávať žiadnu namáhavejšiu fyzickú prácu, mal finančnú stratu v podnikaní a aj
v nákladoch, ktoré investoval do kurzov lietania a vážny dopad spôsobenej zdravotnej ujmy na rodinný
a pracovný život, musel vylúčiť zo života celý rad aktivít, napríklad šoférovanie, lietanie, turistiku, horské
bicyklovanie a podobne. Rizikové sú pre neho i práca a pobyt vo výškach, v blízkosti strojov, elektrických
spotrebičov, otvoreného ohňa, vodných tokov a bazénov, predmetov a nábytku s tvrdými a ostrými
hranami. Len s rizikom ohrozenia zdravia a života sa môže v blízkosti vody a ohňa rekreovať, v hlbšom
bazéne alebo pri plávaní v jazere alebo mori by sa mohol i pod bezprostredným dohľadom pri záchvate
ľahko utopiť a pri bezvedomí aj v celkom plytkej vode alebo vo vani. Sú pre neho rizikové celkom bežné
činnosti každodenného života ako je varenie, grilovanie. Je limitovaný epilepsiou, odkázaný na dlhodobé
a každodenné užívanie, možno celoživotne, protizáchvatových liekov.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v bode 12. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia o zvýšení náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 10 % a s tým
súvisiacim bodom 11., keď i podľa názoru odvolacieho súdu sú na strane žalobcu dané dôvody
hodné osobitné zreteľa odôvodňujúce tento rozsah. Žalobca bol uznaný za invalidného s poklesom
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 %, následne 75 % a potom 50 % (od 29.1.2020).
Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že poškodenie zdravia žalobcu
škodovou udalosťou, ktorú mu spôsobil žalovaný dňa 21.5.2011 malo nepriaznivé následky a zasiahlo
do jeho jednotlivých oblastí života. Odvolací súd poukazuje, pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.9.2019, sp.zn. 3 Cdo 213/2017, podľa ktorého „predmetné ustanovenie patrí k
právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym
normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu.
Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej
normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil,
či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké
zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z.z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovujepredpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na
zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný.
Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V
reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom
zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere
závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musia prejaviť aj
v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých
ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať
sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky,
ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie
(stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia
súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom
pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto
stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k
povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť
dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku;
rozhodujúcou však zostáva ich jednota. Vo všeobecnosti treba pripustiť, že v niektorom individuálnom
prípade pôjde o tak mimoriadne závažné poškodenie zdravia osoby spoločensky sa dosiaľ nijako
osobitne neangažovanej (napríklad v prípade mimoriadne ťažkého poškodenia zdravia v detskom veku),
ktoré - aj s prihliadnutím na minimalizovanú predpokladanú budúcu kvalitu jej života - odôvodní priznanie
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v hornej hranici stanoveného limitu (§ 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Takéto zvýšenie je aj podľa názoru dovolacieho súdu vyhradené prípadom
straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života
a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené. Dovolací
súd v súvislosti s tým pripomína, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného (na ktorý žalobca
v danom prípade osobitne poukazuje). Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie §
10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na zreteli tiež
pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
Invalidita - hľadisko priamo v tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa
poškodeného v spoločnosti pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že
aj ďalšie (v zákone síce výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská
musia byť tiež bez vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej
sfére.“ ... „Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. sa teda neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia
poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej sfére života),
ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené
vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré
môžu, avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou
udalosťou.“ ...“ Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych
a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah
primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby
existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (3 Cdo 464/2015).“
Súd prvej inštancie v danej veci prihliadol pri posudzovaní nároku žalobcu o zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia správne na jeho invaliditu, ale nesprávne uzavrel, že ide o jediný
dôvod hodný osobitného zreteľa, keď vzhľadom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, aj ďalšie hľadiská musia byť zohľadnené pri rozhodovaní o takomto nároku, ktoré však pri
svojom rozhodovaní tiež zobral do úvahy, a to jeho rodinné, pracovné i spoločenské postavenie po
predmetnej nehode. Odvolací súd má teda za to, že pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia prvoinštančný súd zohľadnil stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí
(žalobca môže vykonávať bežné životné úkony, oženil sa, má deti, podnikal, bol zamestnaný v svojej
spoločnosti a následne v iných spoločnostiach), ako aj stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca
zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (bol na koncerte Robbieho Wiliamsa dňa
22.11.2012, chodil s priateľkou do kina, išiel na koncert so svojou manželkou v roku 2015, bol pozrieť
kamarátov na lodi v Chorvátsku v roku 2015). Žalobca je od júla 2020 nezamestnaný, evidovaný naÚrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ale nevysvetlil z akého dôvodu a ani prečo už nie je spoločníkom a
konateľom spoločnosti OGLOX, s. r. o. Z uvedených dôvodov u žalobcu neboli naplnené podmienky pre
priznaniezvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaažvhornejhranicistanovenéholimitu
(50 %) ako žiadal a tak odvolací súd považuje záver prvoinštančného súdu o priznaní 10 % navýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za dostatočné.
14. Nebolo možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
lekársky posudok vypracovaný MUDr. B. R. dňa 25.3.2013 a znalecký posudok MUDr. F. K., pretože
prvoinštančný súd považoval za preukázané sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené
2.000bodmiMUDr.B.R.vohodnotenízodňa12.1.2016apripoložkeč.253- vážneduševnéamozgové
poruchy po ťažkom poranení hlavy, posttraumatická epilepsia vychádzal z počtu bodov 800 a navýšenia
podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o ďalších 800 bodov. Uvedené bolo zohľadnené súdom prvej
inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj jeho
navýšenia. Znalec MUDr. G. G. z odvetvia psychiatria, v znaleckom posudku č. 18/2019, okrem iného
konštatoval, že sa stotožňuje v plnom rozsahu s posúdením bodového ohodnotenia MUDr. R. zo dňa
25.3.2013, keď v položke sú zahrnuté poúrazové stavy neurologického a psychologického charakteru,
ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie; boli ohodnotené hodnotou 800 bodov a zvýšené o 100 % na
hodnotu 1.600 bodov, pričom do tejto hodnoty spadajú aj duševné poruchy a je nutné ich hodnotiť v tejto
položke; do bodovej hodnoty sú zahrnuté neurologické poruchy, psychiatrické poruchy, psychologické
poruchy - rozsiahla symptomatológia organickej etiológie so zmenou osobnostných štruktúr. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z lekárskeho
posudku G.. B. R., nie zo znaleckého posudku MUDr. F. K., ktorý sa nestotožnil s navýšením bodového
ohodnotenia pri položke č. 253 o 800 bodov, takže rozhodol v prospech žalobcu.
15. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd pochybil, keď prihliadol na vznesené
námietky premlčania zo strany žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom
súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že nároky žalobcu na zaplatenie časti
náhrady účelných nákladov spojených s liečením a náhrady nemajetkovej ujmy sú premlčané. Súd
prvej inštancie v bodoch 15. a 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil
prečo považuje žalobcom uplatnenú náhradu účelných nákladov spojených s liečením za premlčanú,
s ktorým odôvodnením odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Odvolací súd sa stotožnil i s názorom
súdu prvej inštancie uvedenom v bode 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku o premlčaní nároku
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil v sume 25.000,- €. Odvolací súd poukazuje na
to, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom
u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tak spôsobiť stav, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok,
že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Rovnako aj zásada hospodárnosti konania
musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil vznesenú námietku premlčania vzhľadom na
to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. K uvedenému ešte odvolací súd dodáva, že žalobca bližšie
nekonkretizoval odvolaciu námietku prečo považuje záver prvoinštančného súdu o premlčaní jeho
nárokov na náhradu účelných nákladov spojených s liečením a nemajetkovej ujmy za nesprávny, z
dôvodu ktorého sa odvolací súd nemohol detailnejšie touto námietkou zaoberať a keďže dospel k
rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie o premlčaní uvedených nárokov žalobcu, iba
všeobecne konštatuje, že prvoinštančný súd správne považoval časť nároku žalobcu na úhradu účelne
vynaložených nákladov a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za premlčaný.
16. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany.Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo
výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,
§ 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmäprostredníctvominštitútuodôvodneniarozsudkuupravenéhovustanovení§220ods.2C.s.p.Súd
má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej
požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanouúvahouprvoinštančnéhosúdu.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoznamenáva,žedo práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.
17. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
18. Odvolací súd sa neprihliadol na argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, že súd prvej
inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p., nakoľko uvedené
zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu
nepriznal. Aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná,
vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov
konania, vyjadrenej v § 255 C.s.p.). Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje a výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2 MCdo 17/2009, sp.zn. 5 Cdo 67/2010, sp.zn. 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 C.s.p.
považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto
často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov
právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (nálezy Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 292/07,
I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu
Českej republiky sp.zn. III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana
nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia akou jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t.j. na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli naplnené výnimočné okolnosti a ani iné dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie ustanovenia § 257 C.s.p. Žalobou, po jej zmene, žiadal
žalobca od žalovaného, aby mu zaplatil náhradu škody a nemajetkovú ujmu v celkovej sume 255.175,-
€, pričom mu bola priznaná iba suma 21.366,92 €, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a tak správne pri
rozhodovaníotrováchkonaniaaplikovalprvoinštančnýsúdustanovenie§255ods.2C.s.p.Odvolacísúd
uvádza, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým
sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o úplný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, čo v danom prípade
splnené nebolo. Žalobca odôvodňoval aplikáciu uvedeného ustanovenia zákona tým, že porušením
povinnosti zo strany žalovaného a jeho protiprávnym konaním došlo k vážnemu ublíženiu na jeho zdraví
s doživotnými následkami, pričom ide o výnimočný prípad, že žalovaný nereagoval na jeho mimosúdnu
dohodu, neposkytol mu pomoc bezprostredne po predmetnom úraze. Vytkol súdu prvej inštancie, že
v odôvodnení napadnutého rozsudku opomenul jeho výpoveď, vrátane jeho písomného podania, v
ktorom podrobne označil vzťahy, prepojenia a hlavne radikálnu životnú zmenu po úraze, v dôsledku
ktorého došlo k trvalému poškodeniu jeho zdravia a nezobral do úvahy nepravdivú výpoveď žalovaného
a opomenul i výpoveď svedka R. I., ktorý uviedol, že žalovaný ľudsky zlyhal bezprostredne po úraze
a neposkytol mu prvú pomoc. Odvolací súd sa nestotožnil s uvedeným tvrdením žalobcu, nakoľko
súd prvej inštancie všetky zdravotné, rodinné, pracovné i spoločenské problémy vzniknuté v súvislosti
s predmetnou nehodou zobral do úvahy pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu na bolestné i sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré bolo dokonca navýšené o 10 %. Skutočnosť, že žalovaný nepristúpil
na mimosúdnu dohodu, neodôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. V konaní žalovaný tvrdil,
že po predmetnej nehode sa so žalobcom stretával, ponúkal žalobcovi i pomoc, čo žalobca nepoprel.
Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať na to, že žalobca si už pri podaní samotnej
žaloby musel byť vedomý toho, že so súdnym konaním sú spojené náklady, ktoré bude musieť, pre
prípad neúspechu v spore, znášať. Bolo jeho povinnosťou dôsledne zvážiť všetky dôsledky, ktoré sú
so súdnym konaním a jeho vedením spojené. Nie je možné následky neúspechu v konaní v podobe
znášania jeho trov prenášať na druhú stranu sporu, ktorá spor nevyvolala, musela sa v spore brániť
a ktorá bola nakoniec v konaní čiastočne úspešná. Navyše žalobca až v odvolacom konaní žiadal o
aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. V prejednávanej veci nejde podľa odvolacieho súdu ani o prípad,
kedy prisúdenie náhrady trov žalovanému proti žalobcovi, by bolo neprimerane tvrdé a
vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p.
20. Odvolací súd preto potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. napadnutý rozsudok i vo výroku III.
o náhrade trov konania, nakoľko, tak ako je uvedené vyššie, aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. nebola
v danom prípade daná.
21. Vzhľadom na dôvody uvedené v bodoch 19., 20. odôvodnenia tohto rozsudku, odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ako súvisiaci (§ 379 písm. a/ C.s.p.) aj výrok IV. napadnutého
rozhodnutia, ktorým priznal Univerzitnej nemocnici Bratislava nárok na náhradu hotových výdavkov,
pričom správne zaviazal strany sporu na náhradu trov konania podľa pomeru (ne)úspechu v konaní.
22. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V. a. VI., ktorými uložil povinnosť
žalobcovi a žalovanému zaplatiť znalcovi znalečné, zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/,
c/, v spojení s § 391 ods. 1, § 379 písm. a/ C.s.p., pretože nesprávne uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť znalcovi znalečné vo výške 421,15 € a žalovanému vo výške 38,47 €, namiesto priznania
nároku znalcovi voči každej sporovej strane. Odvolací súd dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov
konania má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom
rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho
úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením
po právoplatnosti skončenia veci (túto zásadu súd prvej inštancie pritom dodržal pri rozhodovaní o
náhrade trov konania strán sporu a inej osoby). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 23.)
ani nevyplýva, ako sa prvoinštančný súd vysporiadal zo zloženým preddavkom žalovaným, z dôvodu
ktorého nie je rozhodnutie v tejto časti zrozumiteľné, t.j. je nepreskúmateľné. Úlohou prvoinštančného
súdu bude opätovne rozhodnúť o znalečnom s prihliadnutím na to, že žalovaný zložil preddavok a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodniť.23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, §
255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.