Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201164
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková LL.M

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1014201164.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, LL.M., v právnej

veci navrhovateľa: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX V., zastúpený JUDr. Mariánom
Ďurinom,Sibírska4,83102Bratislava,protiodporkyni:Sociálnapoisťovňaústredie,ul.29.augusta8-10,
813 63 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.06.2014 proti rozhodnutiu odporkyne
č.XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne ústredie číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 12.05.2014 a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a voči odporkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žiadosťou o dôchodok spísanou dňa 27. marca 2014 si navrhovateľ uplatnil u odporkyne nárok
na starobný dôchodok od 6. marca 2011. Napadnutým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX
X zo dňa 12.05.2014 odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 a § 273 ods. 2 a ods. 5 a § 255 ods. 5 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo
dňa 27. marca 2014. Podľa napadnutého rozhodnutia odporkyne, nakoľko navrhovateľovi na nárok na
výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba od 1. decembra 1980 do 31. marca 1991 ako doba služby

podľa § 24 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, dobu
zamestnania získanú vo všeobecnom systéme od 20. januára 1981 do 31. júla 1981 a od 14. marca
1983 do 31. júla 1990 a obdobie od 3. augusta 1990 do 17. novembra 1991, kedy bol vedený v evidencii
nezamestnaných, nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Uvedené vyplýva z právneho
názoru, ktorý zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp.zn. 7So/129/2009 z
27. októbra 2009, keď konštatoval, že započítanie doby podľa zákona č. 87/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov ako doby služby v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia vylučuje hodnotenie doby

poistenia získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ktorá sa prekrýva s touto dobou.

2. Proti rozhodnutiu odporkyne odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2014 podal navrhovateľ
včas opravný prostriedok dňa 23.06.2014, v ktorom namietal, že Ministerstvo obrany SR odosielalo jeho
finančné zrážky až do apríla 1998 odporkyni. Domnieva sa, že táto finančná čiastka by mala byť vrátená
Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave a zohľadnená pri výpočte jeho starobného
dôchodku. Uviedol, že pri výkone civilných zamestnaní splnil zákonom stanovené podmienky na nárok

na starobný dôchodok, a preto žiada, aby mu bol priznaný.

3. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 09.07.2014 uviedla, že v konaní o starobnom dôchodku navrhovateľ
potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19. februára2014 preukázal, že mu bol od 1. januára 2001 priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom
zabezpečení vojakov výsluhový dôchodok, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. júla

2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola
navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 29. decembra 1956 do 28.
decembra 1958 zaradená do I. kategórie funkcií, ďalšia služba vo vojenskej škole od 29. decembra 1958
do 31. augusta 1959 zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru vojaka z povolania
od 1. septembra 1959 do 31. júla 1969 zaradená do I. kategórie funkcií, od 1. augusta 1969 do 31.

decembra 1992 zaradená do II. kategórie funkcií (doba od 1. decembra 1980 do 31. marca 1991 bola
doba mimosúdnej rehabilitácie), od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999 zaradená do I. kategórie
funkcií a doba služobného pomeru vojaka z povolania od 1. januára 2000 do 31. decembra 2000.
Pretože navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorý
navrhovateľovi priznal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v Bratislave, doba služby nie je obdobím
dôchodkového poistenia a preto ju pre nárok na starobný dôchodok nie je možné hodnotiť.

Keďže navrhovateľ ku dňu dovŕšenia 60 rokov veku, k 3. novembru 2000 nezískal dobu zamestnania
10 rokov (nezískal ani jeden deň), nevznikol mu nárok na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Zároveň navrhovateľovi
nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 273 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení ani k 6. marcu 2011, nakoľko nezískal 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ale iba

666 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 1 rok a 301 dní. K námietke navrhovateľa
týkajúcej sa odosielania jeho finančných zrážok do Sociálnej poisťovne odporkyňa uviedla, že podľa §
67 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak bolo poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na dôchodkové
poistenie za dobu trvania služobného pomeru prevedené na účet Sociálnej poisťovne a policajt alebo

profesionálny vojak po skončení služobného pomeru splní podmienky nároku na výsluhový príspevok,
výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, alebo pozostalí po nich splnia podmienky nároku
na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok,
vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
od Sociálnej poisťovne spätné prevedenie poistného. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné

za policajta previesť na účet útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a vyžiadané poistné za
profesionálneho vojaka previesť na účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od
vyžiadania. S poukazom na uvedené má Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia možnosť vyžiadať si
zaplatené poistné a následne navrhovateľovi zvýšiť výsluhový dôchodok. Odporkyňa navrhla napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

4. Navrhovateľ podaním zo dňa 10.11.2014 uviedol, že pre účely výsluhového dôchodku mu bola
započítaná len fiktívna doba výkonu služby vojaka z povolania, a to za obdobie od 01.12.1980 do
31.03.1991, a to podľa § 24 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Pri výkone civilných
zamestnaní v uvedenom období splnil zákonom stanovené podmienky na nárok na starobný dôchodok,

a preto žiada, aby mu bol priznaný.

5. Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 26.03.2015 opätovne poukázala na to, že nakoľko
navrhovateľovi na nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba od 1. decembra 1980 do 31.
marca 1991 ako doba služby podľa § 24 zákona č. 87/1991 Zb, o mimosúdnych rehabilitáciách v znení

neskorších predpisov, dobu zamestnania získanú vo všeobecnom systéme od 20. januára 1981 do 31.
júla 1981 a od 14. marca 1983 do 31. júla 1990 a obdobie od 3. augusta 1990 do 17. novembra 1991,
kedy bol vedený v evidencii nezamestnaných, nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok.

6. Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 15.11.2017 tento predložil výpočet a špecifikáciu dôb na účely

dôchodkového poistenia a uviedol, že žiada odporkyňu, aby táto presne zdôvodnila, prečo by mal
mať navrhovateľ priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., keď mu
nebol priznaný starobný dôchodok, o ktorý žiadal. Zároveň žiadal zdôvodniť príčiny úvahy o priznanie
pomerného starobného dôchodku podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., pretože ten v rozhodnom čase,
keď navrhovateľ dovŕšil vek 57 rokov ešte nebol začlenený do platnej legislatívy SR, pretože ust. § 26a

podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka bolo dodatočne doplnené do
zákona č. 100/1988 Zb. až v roku 1999, zákonom č. 107/1999 Z.z. s účinnosťou od 01.07.1999.7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal a
rozhodol podľa ust. § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný s nariadením pojednávania dňa

15.11.2017 a 21.03.2023.
8. Súd po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj s predloženými dôkazmi dospel
k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť z dôvodu, že zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c),
d) O.s.p. a vec je potrebné vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

9. Podľa. § 250q ods. 3 prvá veta O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

10. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na

ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
11. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel

k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
12. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z.
v konaní o nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia a nároku na jej výplatu, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003.

13.Podľa§255ods.5zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenízaobdobiedôchodkovéhopoistenia
sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby
získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa

osobitného predpisu.
14. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie
funkcií sa zachovávajú.
15. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené

do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.)
kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Doba služby zaradená
do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v
§ 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1993 Zb.
16. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2017 odporkyňa uviedla, že od 10.11.2017 začala nové

prešetrovanie veci na Vojenskom úrade Bratislava a je predpoklad, že môže dôjsť k opätovnému
prehodnoteniu nároku na starobný dôchodok navrhovateľa. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil
uznesenie o prerušení konania podľa § 109 ods.2 písm.c) O.s.p. do rozhodnutia Ústavného súdu SR v
konaní o návrhu o súlade ust. § 60 ods.2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy SR.

17. Po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 16/2017-52 dňa 13.02.2019, ktorým
nebolo podanému návrhu vyhovené, súd pokračoval v konaní o podanom opravnom prostriedku
navrhovateľa.
18. Odporkyňa vyjadrením zo dňa 22.12.2022 oznámila, že rozhodla dňa 29. mája 2018 rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X, ktorým navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov, § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 261 ods. 2, § 293I, § 293k, § 82 a § 293ce
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 6. marca 2011 priznala
navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 171,20 EUR mesačne, ktorý bol od 1. januára 2012 zvýšený
na sumu 176,90 EUR mesačne, od 1 januára 2013 na sumu 188,10 EUR mesačne, od 1. januára 2014
na sumu 196,90 EUR mesačne, od 1. januára 2015 na sumu 202,10 EUR mesačne, od 1. januára 2016

na sumu 204,00 EUR mesačne od 1. januára 2017 na sumu 212,20 EUR mesačne a od 1. januára 2018
na sumu 220,60 EUR mesačne.
19. Navrhovateľ podaním zo dňa 24.01.2023 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a dňa
19.03.2023 zaslal súdu dôkazy týkajúce sa jeho dôchodkového poistenia.20. Súd sa oboznámil s obsahom rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2018, z
ktorého vyplýva, že odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 261 ods. 2, § 293I, § 293k, §

82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 6. marca
2011 starobný dôchodok v sume 171,20 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 344/2011 Z. z. od 1. januára 2012 zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok na sumu
176,90 EUR mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 188,10 EUR mesačne, od 1. januára 2014 na sumu

196,90 EUR mesačne, od 1. januára 2015 na sumu 202,10 EUR mesačne, od 1. januára 2016 na sumu
204,00 EUR mesačne, od 1. januára 2017 na sumu 212,20 EUR mesačne, od 1. januára 2018 na sumu
220,60 EUR mesačne. Súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie odporkyňa podľa doručenky doručovala
priamo navrhovateľovi, ktorý ho prevzal osobne dňa 25.06.2018. Súd zistil, že navrhovateľ nepodal proti
tomuto rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2018 opravný prostriedok.
21. V rozhodnutí odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2018 odporkyňa uviedla, že z

dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyplýva, že výsluhový dôchodok, od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe
trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok

dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).
Právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie
sumystarobnéhodôchodkulenzadobyzabezpečenia(poistenia),ktorésaneprekrývajúsdobouvýkonu

služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto podľa čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy
Slovenskej republiky je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať Dohovor o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou
ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „dohovor“).

Uvedený dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb
na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať
osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom
zabezpečení (poistení), preto je nimi odporkyňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku
poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodok, za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie

zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože dovŕšením
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený
v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom
pomere do I. a II. kategórie funkcií, nastala situácia, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný
dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj

článok 33 ods. 2 dohovoru. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, a na určenie
sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov navrhovateľovi

do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v
dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku
sa zníži podľa článku 33 ods. 2 dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu,
ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky.
22. Súd sa tiež oboznámil s obsahom rozhodnutia odporkyne číslo 401 103 1330 0 zo dňa 12.06.2018,

ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi podľa § 293ds zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 184/2017 Z. z. od 1. januára 2018 naďalej patrí starobný dôchodok v sume
určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Uvedené rozhodnutie prevzal navrhovateľ
osobne dňa 25.06.2018. Súd konštatuje, že ani proti tomuto rozhodnutiu nepodal navrhovateľ opravný
prostriedok.

23. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Sa/59/2018 zo dňa 06.07.2022
vo veci žalobcu, ktorým je navrhovateľ proti žalovanému Ministerstvo obrany SR, ktorým súd žalobu
zamietol. Konanie bolo vedené vo veci rozhodnutia žalovaného o nezvýšení výsluhového dôchodku.24. Na pojednávaní konanom dňa 21.03.2023 právny zástupca navrhovateľa žiadal zrušiť všetky
rozhodnutia odporkyne, a to nielen napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X
zo dňa 12.05.2014, ale aj rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29.05.2018 a

rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2018. Na otázku súdu, z akého dôvodu
žiada navrhovateľ zrušiť aj rozhodnutia, proti ktorým nepodal opravný prostriedok, právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že rozhodnutia odporkyne z roku 2018 mu neboli doručené, ale boli doručované
priamo navrhovateľovi, čo je v rozpore s udeleným plnomocenstvom založeným v súdnom spise. V
súvislosti s uvedeným súd konštatuje, že plná moc založená v súdnom spise nesplnomocňuje právneho

zástupcu navrhovateľa na dávkové konanie pred odporkyňou.
25. Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 21.03.2023 žiadala ako vecne správne potvrdiť všetky ňou
vydané rozhodnutia, vrátane napadnutého rozhodnutia z 12.05.2014.
26. V súvislosti s predmetom tohto konania súd zdôrazňuje, že podľa názoru súdu odporkyňa svojim
rozhodnutiami zo dňa 29.05.2018 a 12.06.2018 de facto vyhovela podanému opravnému prostriedku
navrhovateľa, keďže o merite veci rozhodla presne opačne ako v rozhodnutí zo dňa 12.05.2014. V

rozhodnutí odporkyne zo dňa 29.05.2018 však odporkyňa neuviedla, že sa ním mení a zrušuje pôvodné
rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.05.2014.
27. Súd sa meritórne zaoberal len tým, čo navrhovateľ vymedzil ako predmet konania na základe
podaného opravného prostriedku, ktorý navrhovateľ podal len proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa
12.05.2014.

28. Prieskumom obsahu rozhodnutia odporkyne zo dňa 12.05.2014 aj v nadväznosti na rozhodnutia
odporkyne vydané dňa 29.05.2018 a 12.06.2018, ktoré neboli napadnuté opravným prostriedkom
navrhovateľa, súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.05.2014 nevychádza zo zistení
skutkového stavu dostačujúcich na posúdenie veci a je nezrozumiteľné z dôvodu, že z jeho obsahu nie je
možné zistiť, na základe akých skutkových zistení dospela odporkyňa k záveru, že žiadosť na priznanie

starobného dôchodku je potrebné zamietnuť.
29. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok od 6. marca 2011 a od tohto
dátumu mu aj odporkyňa starobný dôchodok priznala rozhodnutím zo dňa 29.05.2018 s poukazom na
§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku
na dôchodok. Súd pripomína, že žiadosť navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku bola podaná

navrhovateľom dňa 27.03.2014.
30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie
preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno
zistiť,akobolorozhodnuté,očombolorozhodnutéčiprečobolorozhodnutéprávetak.Nezrozumiteľnosť
napadnutéhorozhodnutiaznamenáajnezrozumiteľnosťjazykovúčilogickú,keďnapríkladzrozhodnutia

nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa
považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri
vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak
absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán
verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na

nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí
pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o
rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom,
alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.
31. Podľa názoru súdu odporkyňa neposkytla v napadnutom rozhodnutí zo dňa 12.05.2014

preskúmateľnú správnu úvahu založenú na dostatočne zistenom skutkovom základe ohľadom
uplatneného nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, čo bolo dôvodom na zrušenie uvedeného
rozhodnutia odporkyne.
32. Z uvedeného dôvodu súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom odporkyňa odstráni dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie zrušené. Odporkyňa na základe

podkladov predložených navrhovateľom a prípadne aj vlastného šetrenia zistí skutkový stav, aby mohla
o nároku riadne rozhodnúť.
33. Súd nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že aplikácii § 250o O.s.p. o zastavení konania, ktorá
prichádzala pri prejednaní tejto veci do úvahy, bránilo podľa názoru súdu vyjadrenie právneho zástupcu
navrhovateľa, ktorý uviedol, že návrhu nebolo celkom vyhovené ani novo vydanými rozhodnutiami

odporkyne zo dňa 29.05.2018 a 12.06.2018 s poukazom na pochybenie odporkyne pri výpočte
odpracovaných období, ako aj z dôvodu, že sama odporkyňa v novo vydaných rozhodnutiach
dňa 29.05.2018 a 12.06.2018 tieto vo svojich odôvodneniach neoznačila ako zmenové rozhodnutia
napadnutého rozhodnutia odporkyne. Navyše, podľa názoru súdu zastavením konania by za okolností,o aké ide vo veci samej, mohlo dôjsť k uplatneniu prílišného formalizmu a odňatiu práva na súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia odporkyne.
34. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
35. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd

munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Súd pri vyhlásení rozsudku dňa 21.03.2023 rozhodol aj o náhrade trov konania navrhovateľa,
ktorých výška mala byť vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, keď súd navrhovateľovi priznal
voči odporkyni nárok na úplnú náhradu trov konania. Navrhovateľ však v lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia rozsudku trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. Iné trovy, ako trovy právneho

zastúpenia navrhovateľa, zo spisu nevyplývajú. Z tohto dôvodu súd navrhovateľovi náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia voči odporkyni nepriznal, keďže súd nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
aplikujúc cit. § 151 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie vo veci samej nie je prípustné. (§ 250s O.s.p., 250j ods. 2 písm. c/,
d/ O.s.p.)
Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).