Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. jún 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917209375
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7917209375.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné

bytové družstvo Trebišov, IČO: 00 175 056, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, zast. JUDr. Valéria
Vassová, advokátka, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. XXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Marek Giba, advokát, Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov
o zaplatenie 13 816,51 Eur s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2017 domáhal zaplatenia sumy 13 816,51

Eur, ako aj trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že voči žalovanej sa viedlo konanie o dražbu bytu E. XX, F. X.
G., H. I. D. E. XXXX, J. E. XX F. K. L. J. M.. Na dražbe konanej dňa 21.12.2010 bol predmetný byt
vydražený v prospech žalobcu. Žalovaná voči žalobcovi podala žalobu o určenie neplatnosti dražby
predmetného bytu, ktoré konanie sa viedlo pred Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 9C/54/2011. Vo
veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 9C/54/2011 z 13.05.2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom

z 10.06.2013, kde súd prvého stupňa určil neplatnosť dražby uvedeného bytu. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp. zn. 5Co/407/2013 zo dňa 20.03.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.06.2014, bol
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.
Do dražby predmetného bytu sa prihlásil peňažný ústav OTP Banka a. s. vo výške 13 816,51 Eur
z dôvodu toho, že žalovaná v tom čase mala nezaplatený úver v tomto peňažnom ústave, ktorým si
splatenie tohto úveru zabezpečila táto banka zriadením záložného práva na predmetný byt. Na základe
prihlásenia svojej pohľadávky OTP Banka a. s., titulom nezaplateného úveru žalovanou, do výťažku

dražby, bola žalovaná suma, ako neuhradený úver zo strany žalovanej, uhradená v prospech peňažného
ústavu, N. H., O. žalobcom. Toto konanie zo strany žalovanej považuje žalobca za úmyselné konanie,
lebo od samého začiatku jej bolo známe, že žalobca v jej prospech úver zaplatil a aj napriek tomu
nevrátila žalobcovi uvedené finančné prostriedky. Keďže účinky dražby nenastali žalobca považuje ním
uhradený úver za poskytnutú pôžičku pre žalovanú. Je nesporne preukázané, že žalovaná vedela o tom,
že jej úver je zaplatený cestou žalobcu, nakoľko si zabezpečila cestou inej banky, iný úver na zakúpenie
iného bytu. Preto má žalobca za to, že povinnosťou žalovanej je vrátiť žalobcovi ním zaplatený úver

za žalovanú.

3. Vo veci bol dňa 17.08.2017 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 31.07.2018
z dôvodu, že v zákonnej lehote bol proti platobnému rozkazu podaný odpor žalovanou.4. V odpore, ktorý bol konajúcemu súdu doručený dňa 12.09.2017 žalovaná uviedla, že nesúhlasí so
žalobou žalobcu a to z dôvodu, že konanie o neplatnosť dražby vedené na Okresnom súde Trebišov

pod sp. zn. 9C/54/2011 začalo podaním žaloby dňa 17.03.2011. Napriek tomu, že žalobca bol v konaní
sp. zn. 9C/54/2011 žalovaným v 1. rade a teda nesporne vedel o takomto konaní o neplatnosti dražby,
predmetný byt predal kúpnou zmluvou uzavretou dňa 03.05.2012 manželom P.. Žalobca teda, aj keď
vedel, že jeho vlastnícke právo je podanou žalobou o neplatnosť dražby minimálne spochybnené
(začatie súdneho konania bolo oznámené aj katastru nehnuteľností v súlade s § 21 ods. 3 Zákona č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), aj tak zatiahol do problému a poškodil aj tretie osoby, a to
manželov P..
UvedenýbytbolpredanýmanželomP.podtrhovúcenu.Tvrdeniežalobcu,žedošlokposkytnutiupôžičky
z jeho strany pre žalovanú je nepravdivé. Ku žiadnej pôžičke nedošlo. Žalobca uhradil cenu predmetu
dražby – bytu, teda cenu dosiahnutú vydražením. Žalovaná zastáva názor, že tvrdenie žalobcu, že ona
ako žalovaná si zabezpečila cestou inej banky iný úver na zakúpenie iného bytu, je rovnako nepravdivé.

Na základe uvedeného preto žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

5. Dňa 27.10.2017 žalobca doručil konajúcemu súdu svoje vyjadrenie k odporu žalovanej, v ktorom
uviedol, že v odpore žalovanej sú uvedené samé nepravdivé skutočnosti. Nie je pravdou, že žalobca
vedel o konaní zo strany žalovanej, o neplatnosť dražby. Táto skutočnosť, že v čase realizovania predaja

predmetného bytu zo strany žalobcu, nebola v evidencii katastra nehnuteľností, na LV č. XXXX, k. ú.
M., zapísaná. Bolo povinnosťou žalovanej spolu s podaním predmetnej žaloby splniť si povinnosť aj
podaním návrhu zápisom do katastra nehnuteľností. Žalobca je toho názoru, že žalobca a kupujúci
v čase uzatvárania kúpnej zmluvy na predmetný byt, boli dobromyseľní. Žalobca ďalej uvádza, že aj
tvrdenie žalovanej v odpore o tom, že s jej právnym zástupcom, žalobca jednal arogantne, vtedy keď sa

chcelvsídležalobcudohodnúť,niejepravdivé.Taktiežjenepravdivé,žežalobcaodpredalbytmanželom
P. pod trhovú cenu. Je to zavádzajúce tvrdenie.

6. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná, podaním doručeným súdu dňa 20.12.2017, v ktorom
uviedla, že konanie o neplatnosť dražby vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/54/2011 začalo

podaním žaloby dňa 17.03.2011. V rovnaký deň, t. j. 17.03.2011 žalovaná uvedenú skutočnosť oznámila
príslušnej správe katastra nehnuteľností tak, ako to vyžaduje § 21 ods. 3 Zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách (prílohu podania žalovanej tvorí aj fotokópia oznámenia o začatí konania zo
dňa 17.03.2011, doručeného správe katastra dňa 17.03.2011, čo vyplýva z pečiatky Správy katastra
Trebišov na uvedenej listine). Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že pri uzatváraní kúpnej

zmluvy s manželmi P. bol dobromyseľný, neobstojí. Kúpna zmluva bola zo strany žalobcu podpísaná
dňa 03.05.2012. Žaloba o neplatnosť dražby bola podaná 17.03.2011, teda viac ako 13 mesiacov pred
uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalobca bol v konaní o neplatnosť dražby žalovaným v 1. rade, teda vedel
o tomto konaní hneď po doručení žaloby. Je nesporné, že žalobca vedel o žalobe o neplatnosť dražby,
teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy s manželmi P. nebol dobromyseľný.

7. Dňa 26.01.2019 bolo zo strany žalovanej doručené konajúcemu súdu podanie, v ktorom žalovaná
uviedla, že žalobca uhrádzal cenu predmetu dražby - bytu, teda cenu dosiahnutú vydražením, nie úver,
preto žalovaná je toho názoru, že nie pasívne legitimovaná v konaní a zároveň z opatrnosti namietala
premlčanie uplatneného nároku.

8. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2019, právny zástupca žalovanej uviedol, že trvá na doterajších
vyjadreniach a trvá aj na podanej námietke premlčania z dôvodu hospodárnosti konania.

9. Dňa 23.04.2019 bolo konajúcemu súdu zo strany žalovanej doručené podanie, v ktorom žalovaná

uviedla, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom pôžičky, ktorú mal vraj žalovanej
poskytnúť. Podľa žalovanej zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená nebola. Žalobca
sa zúčastnil dražby bytu, kde bol úspešný na dražbe a preto uhradil cenu predmetu dražby - bytu, teda
cenu dosiahnutú vydražením. Výťažok z dražby bol rozdelený rozvrhom, z ktorého bol uspokojený aj
záložný veriteľ – OTP Banka Slovensko, O.. Žalovaná ďalej uviedla, že mala poskytnutý úver z OTP

Banky Slovensko, a. s., ktorý zostatok úveru bol uhradený z výťažku dražby bytu. Podľa žalovanej,
žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu, na základe ktorého sa domáha zaplatenia žalovanej
sumy. V prípade, ak by došlo k zmene právnej kvalifikácie zo strany žalobcu, tak podaním zo dňa24.01.2019 bola zo strany žalovanej vznesená námietka premlčania. Na základe uvedeného, preto
žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

10. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 predstúpila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá reagovala
na podanie žalovanej, doručené konajúcemu súdu dňa 23.04.2019 a uviedla, že žalobcom uplatňovaný
nárok si uplatňujú z titulu náhrady škody, pretože žalovaná, pokiaľ popiera, že nedošlo medzi nimi
k zmluve o pôžičke, tak jednoznačne vznikla na strane žalobcu škoda a na strane žalovanej vzniklo
úmyselné konanie, o ktorom konaní žalovaná vedela, nakoľko finančné prostriedky boli poukázané

N. H. na úhradu jej úveru. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu poukázala na ustanovenie
§ 106 Občianskeho zákonníka, kde odcitovala uvedené ustanovenie: „že právo na náhradu škody
sa premlčí za dva roky, odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá
a v zmysle ustanovenia odseku 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, tak za 10 rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“ Ďalej právna zástupkyňa uviedla, že zotrvávajú na tom, že žalovaná

jednoznačne úmyselným konaním zadržiavala finančné prostriedky, dozvedela sa o tom, že cudzie
finančné prostriedky boli použité na úhradu jej dlhu, ktorú povinnosť uhradiť mala ona.

11. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 predstúpil právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že
na pojednávaní sa dozvedel o ďalších dvoch právnych tituloch, z ktorých žalobca požaduje zaplatenie

požadovanej sumy, pretože v žalobe bola formulovaná zmluva o pôžičke a na pojednávaní bola
spomenutá náhrada škody a tak isto aj bezdôvodné obohatenie. Právny zástupca žalovanej uviedol,
že bolo by vhodné, aby žalobca kvalifikoval právny titul na základe ktorého sa domáha žalovanej sumy.
Ďalej právny zástupca žalovanej uviedol, že nepopiera, že žalovaná mala poskytnutý úver z N. H.
a zostatok úveru bol uhradený z výťažku dražby bytu. To znamená, že sporná skutočnosť v tomto

smere neexistuje. Zmluva s N. H. a ostatné veci, ktoré požaduje právna zástupkyňa žalobcu, nemajú
čo dokazovať, keď tu nikto nič nerozporuje. Podľa právneho zástupcu žalovanej, problém je v tom, že
žalobca nevie postaviť svoju žalobu a nevie si ju obhájiť, pretože žalobca platil na úspešnej dražbe
za predmet dražby. To, čo zaplatil, bolo rozvrhom rozdelené a následne distribuované príslušným
oprávneným osobám, teda v prvom rade záložnému veriteľovi, a to OTP Banke, a. s..

Právny zástupca žalovanej ďalej uviedol, že žalobca veľmi dobre vedel, že v čase, keď prebiehalo
konanie o neplatnosť dražby, nakoľko bol účastníkom aj tohto konania, on sám byt previedol manželom
P., to znamená, že žalobca vedel a mal vedieť a najneskôr to vedel vtedy, keď mu bolo doručené
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o tom, že je právoplatne skončené konanie o neplatnosť dražby
a táto dražba bola vyhlásená za neplatnú, čo žalobca vo svojej žalobe aj sám potvrdil, že sa o tejto

skutočnostidozvedel04.06.2014,kedymubolodoručenétotorozhodnutieKSvKošiciach.Podľanázoru
právneho zástupcu žalovanej, premlčanie začalo plynúť dňa 05.06.2014 a poukázal na ustanovenie §
106 Občianskeho zákonníka, kde 2 ročná subjektívna lehota začala plynúť 05.06.2014 a k premlčaniu
došlo 05.06.2016.

12. Na pojednávaní konanom dňa 28.01.2020, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvajú na podanej
žalobe a ďalej uviedla, že nie je sporná skutočnosť, že dražba bola vykonaná a právoplatným rozsudkom
táto dražba bola určená za neplatnú, čo je preukázané aj zo súdneho spisu sp. zn. 9C/54/2011, ktoré
konanie bolo vedené na tunajšom súde. Ďalej uviedla, že čo sa týka preukázania žalovanej sumy, tak
predložili súdu list z OTP Banky Slovensko, zo dňa 04.03.2011, ktorým je nesporne preukázané, že

banka uviedla svoj účet a variabilný symbol, ktorý je variabilným symbolom úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi N. H. a žalovanou s tým, že zvyšná neuhradená časť úveru je vo výške 13 816,51 Eur a OTP
Banka Slovensko žiada uhradiť túto sumu na účet banky, čím podľa názoru právnej zástupkyne bolo
preukázané, že do dražobnej spoločnosti bola poukázaná čiastka z výpisov z účtu, čo je zrejmé aj
z uvedených výpisov, kde uvedená suma bola uhradená v marci 2011, kde notársky úrad zaslal na účet

N. H. sumu 13 816,51 Eur. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o otázku premlčania,
je toho názoru, že najneskoršie počnúc dátumom uzatvorenia kúpnej zmluvy s manželmi P., teda osobne
dlžníka žalovanej, je možné pripočítať aj zodpovednosť za protiprávne konanie, pretože žalovanej
muselo byť známe, že užívala a užíva neoprávnene finančné prostriedky a opätovne uviedla, že si
uplatňujúnároktitulomnáhradyškodyapoukázalanaustanovenie§106ods.2Občianskehozákonníka.

13. Na vyjadrenie právnej zástupkyne, na pojednávaní konanom dňa 28.01.2020 reagovala žalovaná
podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 05.05.2020, v ktorom uviedla, že nedisponuje zmluvou
o spotrebnom úvere č. 077501005SU, ktorú uzatvorila s N. H., ale zároveň uviedla, že nepopiera, aninikdy nepopierala existenciu tohto vzťahu, nakoľko úver bol splatený z účtu na meno Q. L., notárka,
čo bolo zrealizované dňa 11.04.2011 a prostriedky boli použité z účtu č. 9278324 v sume 13 816,51
Eur a boli dňa 15.03.2011 pripísané na technický účet banky č. 9278324 pod variabilným symbolom

8726252.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami právnych zástupcov, listinnými
dôkazmi, predloženými v priebehu konania a zistil nasledovný skutkový stav veci:

15. Žalobca si žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2017 uplatňoval od žalovaného zaplatenie
sumy 13 816,51 Eur titulom pôžičky pre žalovanú z dôvodu, že voči žalovanej sa viedlo konanie
o dražbu bytu E. XX, F. X. G., H. I. D. E. XXXX, J. E. XX F. K. L. J. M.. Na dražbe, ktorá sa
konala dňa 21.12.2010 bol predmetný byt vydražený v prospech žalobcu, kde žalovaná voči žalobcovi
podala žalobu o určenie neplatnosti dražby predmetného bytu, ktoré konanie sa viedlo pred tunajším
súdom pod sp. zn. 9C/54/2011. V danej veci sp. zn. 9C/54/2011 bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn.

9C/54/2011 z 13.05.2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 10.06.2013, kde súd prvého stupňa
určil neplatnosť dražby uvedeného bytu. Vo veci rozhodoval aj Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.
zn. 5Co/407/2013 zo dňa 20.03.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.06.2014, a ktorý potvrdil
rozsudok prvoinštančného súdu o neplatnosti dražby.

16. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/54/2011, konajúci súd zistil, že konanie o neplatnosť
dražby vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/54/2011 začalo podaním žaloby dňa 17.03.2011 a aj
napriek tomu, že žalobca bol v konaní pod sp. zn. 9C/54/2011 žalovaným v 1. rade, teda nesporne
vedel o takomto konaní o neplatnosti dražby, predmetný byt predal kúpnou zmluvou, uzavretou dňa
03.05.2012 manželom P.. V deň podania žaloby o neplatnosť dražby zo strany žalovanej, žalovaná

uvedenú skutočnosť oznámila aj príslušnej správe katastra nehnuteľností, tak ako to vyžaduje § 21 ods.
3 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

17. Skutočnosť uvedená v predchádzajúcom odseku, že žalovaná oznámila príslušnej správe katastra
nehnuteľností, skutočnosť o začatí konania o neplatnosť dražby, tak ako to vyžaduje § 21 ods. 3 Zákona

č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, má súd preukázanú aj z listinného dôkazu (č. l. 40) a to
z oznámenia o začatí konania, adresované Správe katastra Trebišov, kde na prezenčnej pečiatke je
uvedený dátum 17.03.2011.

18. Dňa 26.01.2019 bolo konajúcemu súdu zo strany žalovanej doručené podanie, v ktorom žalovaná

uviedla, že žalobca uhrádzal cenu predmetu dražby – bytu, teda cenu dosiahnutú vydražením, nie úver,
preto nie je pasívne legitimovaná v konaní a zároveň vzniesla aj námietku premlčania uplatneného
nároku.
19.Napojednávaníkonanomdňa29.01.2019uvedenúskutočnosťpotvrdilajprávnyzástupcažalovanej,
ktorý uviedol, že zotrváva na podanej námietke premlčania, ktorý svoje tvrdenie potvrdil aj podaním

doručeným konajúcemu súdu dňa 23.04.2019.

20. Na vznesenú námietku premlčania reagovala právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa
19.11.2019,kdeuviedla,žeupravujúsvojuprávnukvalifikáciuasvojnároksineuplatňujútitulompôžičky,
ale titulom náhrady škody. Následne na tom istom pojednávaní, ale upravila titul, ktorým si uplatňuje

žalobca svoj nárok a uviedla, že si uplatňujú nárok titulom bezdôvodného obohatenia.

21. Na uvedené reagoval právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že trvá na námietke premlčania a to
z dôvodu, že žalobca sa o skutočnosti, že dražba bola vyhlásená za neplatnú dozvedel najneskôr dňa
04.06.2014, tak ako to sám uviedol vo svojej žalobe, kedy mu bolo doručené rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/407/2013 zo dňa 20.03.2014, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky Okresného
stavebného bytového družstva Trebišov, kde je uvedený dátum 04.06.2014. Premlčanie začalo plynúť
dňa 05.06.2014 a v tejto súvislosti právny zástupca žalovanej poukázal na 2 ročnú subjektívnu lehotu
v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť od 05.06.2014 a uplynula
05.06.2016 a žaloba bola podaná až v roku 2017, dňa 08.06.2017.

22. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 9C/54/2011 z 13.05.2013, konajúci súd zistil, že bola určená
neplatnosť dražby konanej dňa 21.12.2010 v Salóniku reštaurácie Hotela Jalta v Michalovciach na
Nám. Osloboditeľov 70, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v k. ú. M., zapísaná na LV č. XXXX, a tobyt č. 24, vo vchode č. 25, na 5. poschodí, bytového domu so súpisným číslom XXXX, stojaceho
na parcele č. 2319/8 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere
9426/290421 a pivnica č. 24, osvedčenie o vykonaní, ktoré bolo spísané do notárskej zápisnice

N264/2010, Nz58074/2010, NcRls58804/2010 P. Q. L., notárkou so sídlom v Michalovciach, S.
Chalupku 18.

23. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/407/2013 zo dňa 20.03.2014, konajúci súd
zistil, že Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu o neplatnosť dražby. Uvedené

rozhodnutie bolo doručené Okresnému stavebnému bytovému družstvu Trebišov dňa 04.06.2014, ako
to vyplýva z prezenčnej pečiatky na uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach (č. l. 7).

24. Na základe takto vykonaného dokazovania, konajúci súd dospel k tomuto právnemu záveru:

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110), na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

27. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí sa 3
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

30. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd pristúpil k skúmaniu, či je táto námietka dôvodná.
Súd premlčanie posúdil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

31. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená

premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe, oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne

posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti, takýto
postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov
na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody, zostatku dlžnej sumy a podobne (viď napr.
R 29/1983).

32. Zo strany žalobcu bola súdu dňa 08.06.2017 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 13 816,51 Eur, titulom pôžičky.
Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že žalovaná dňa 17.03.2011 podala na Okresnom súde
Trebišov žalobu o neplatnosť dražby, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 9C/54/2011, ktorú skutočnosť
v rovnaký deň oznámila príslušnej správe katastra nehnuteľností, tak ako to vyžaduje § 21 ods. 3 Zákona

č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, čo potvrdila aj predložením uvedenej listiny (č. l. 40).
Žalobca dňa 03.05.2012 uzavrel kúpnu zmluvu s manželmi P. na predmetný byt, t. j. 13 mesiacov potom,
čo žalovaná podala na tunajšom súde žalobu o neplatnosť dražby, z čoho súdu vyplynulo, že žalobca
vedel o tomto konaní, teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy s manželmi P. nebol dobromyseľný.Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní, konanom dňa 29.01.2019
vzniesla námietku, že nie je pasívne legitimovaná v konaní.
Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 právna zástupkyňa žalobcu predniesla zmenu právnej

kvalifikácie uplatňovaného nároku, a to na základe náhrady škody v zmysle ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka, ale zároveň aj ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka.

33. V tejto súvislosti právny zástupca žalovanej na pojednávaní, konanom dňa 19.11.2019 následne

vzniesol námietku premlčania nároku, a to z dôvodu, že žalobca vedel, resp. mal vedieť, a to najneskôr
odvtedy, ako mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/407/2013-406 zo dňa
20.03.2014 (ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 04.06.2014, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky na
č. l. 7 spisovej dokumentácie), že bolo právoplatne skončené konanie o neplatnosť dražby, ktorá bola
vyhlásená za neplatnú a sám žalobca v žalobe potvrdil, že sa o tejto skutočnosti dozvedel 04.06.2014,
kedy mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Súd má z takto vykonaného dokazovania

za to, že premlčacia lehota začala plynúť 05.06.2014 a subjektívna premlčacia 2 ročná lehota uplynula,
to znamená, že k premlčaniu došlo 05.06.2016, nakoľko žaloba bola podaná 08.06.2017.

34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110), na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

36. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí sa 3
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

37. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

38. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď

k nemu došlo.

39. K tomuto súd ďalej uvádza, že v ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka sa využíva kombinácia
2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty a 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde pre takýto vzťah
lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne, t. j. že okamih v ktorom mohol žalobca

(oprávnený subjekt) uplatniť právo po prvý krát, sa definuje momentom nadobudnutia subjektívnej
vedomosti žalobcu (oprávnenej osoby). Od tohto okamihu začína plynúť 2 ročná premlčacia lehota na
uplatnenie práva na súde a pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, táto začína plynúť od právnej
udalosti zakladajúcej nárok žalobcu. V tomto prípade na základe uvedeného, premlčacia lehota a to
ako 2 ročná subjektívna, tak aj 3 ročná objektívna, začala plynúť 05.06.2014, t. j. doručením rozsudku

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/407/2013-406 zo dňa 20.03.2014 žalobcovi, ktorým Krajský
súd v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného súdu v Trebišove sp. zn. 9C/54/2011, ktorým bolo určené,
že dražba je neplatná. K tomuto súd ďalej uvádza, že objektívna premlčacia lehota nijakým spôsobom
nepremlčuje subjektívnu lehotu a ak začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty je
totožný, ako v tomto prípade 05.06.2014, právo sa premlčí už márnym uplynutím subjektívnej premlčacej

lehoty. Objektívna premlčacia lehota síce doplynie aj keď v tom zvyšku objektívnej premlčacej lehoty
si poškodený uplatní právo na súde, napriek tomu nedokáže úspešne čeliť námietke premlčania,
pretože jeho právo sa premlčalo momentom uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty (Veľké komentáre,
Občiansky zákonník, C. H. Beck, strana 765).

40. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, premlčanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je normatívne konštruované rovnako ako premlčanie práva na náhradu škody. Tu sa taktiež
uplatňujekombináciasubjektívnejaobjektívnejpremlčacejlehoty.Počiatokplynutia2ročnejsubjektívnej
premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamihzískania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa
na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom
dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Tu súd znova poukazuje na to, že žalobcovi bol

rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/407/2013-406 zo dňa 20.03.2014 doručený dňa
04.06.2014 (Veľké komentáre, Občiansky zákonník, C. H. Beck, strana 765).

41. Na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej
istiny premlčaný a v dôsledku premlčania súd nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok, ani jeho

príslušenstvo a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

42. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že ako žalobca
upravujú svoju právnu kvalifikáciu a svoj nárok si neuplatňujú titulom pôžičky, ale titulom náhrady škody,
resp. z bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, keďže žalovaná popiera, že nedošlo medzi nimi
k zmluve o pôžičke, tak vznikla na strane žalobcu škoda, resp. žalovaná sa bezdôvodne obohatila

a zároveň právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zo strany žalovanej išlo o úmyselné konanie a v tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, „že právo na náhradu škody sa
premlčí za 2 roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a v zmysle
ods. 2, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí sa 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne
takza10rokovododňa,kedydošlokudalosti,ktorejškodavznikla.“Právnazástupkyňaďalejuviedla,že

trvá na tom, že žalovaná jednoznačne úmyselným konaním zadržiavala finančné prostriedky, dozvedela
sa o tom, že sú to cudzie finančné prostriedky a použila ich na úhradu svojho dlhu.

43. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v

jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

44. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

45. Žalobca nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali.
Pokiaľ chcel v konaní úspešne uplatniť svoje právo, mal na svoje tvrdenia, označiť aj dôkazy.

46. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

47. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

48. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

49. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.50.Podľa§132ods.1CSP,vžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania,uvedieoznačeniestrán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

51. Uvedené ustanovenia CSP upravujú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť
tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebne rozhodnú skutočnosť dozvie.
Ak toto bremeno neunesie, prejavuje sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná

povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností.
Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať
skutkové okolnosti, predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované
právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine,
v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej
fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh, prednesený súdu.

Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní skutočne
preukázaná.

52. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 zmenila právnu kvalifikáciu

tak, že svoj nárok si žalobca neuplatňuje titulom pôžičky, ale titulom náhrady škody, resp. bezdôvodného
obohatenia a to z dôvodu, že žalovaná túto škodu, resp. bezdôvodné obohatenie, zapríčinila svojim
úmyselným konaním.

53. Súd má za to, že v tomto prípade žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, prednesené na pojednávaní

konanom dňa 19.11.2019, že žalovaná v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobila škodu
úmyselne a v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa úmyselne bezdôvodne obohatila, práve
naopak z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že iniciátorom dobrovoľnej dražby, na základe ktorej
bol predaný byt E. XX, F. X. G. H. I. D. E. XXXX J. J. E. XX F. K. L. J. M. bol práve samotný žalobca
a finančné prostriedky získané dražbou boli rozdelené rozvrhom a následne distribuované príslušným

oprávneným osobám, t. j. záložnému veriteľovi OTP banka, a. s. (zvyšok zo strany žalovanej nebol
preukázaný), preto aj z tohto dôvodu by nebolo možné žalobe vyhovieť.

54. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdurozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie

v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

59. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení CSP a keďže bol
žalovaný v konaní úspešný, súd mu priznal proti žalobcovi, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v
exekučnom konaní.