Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/100/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010372
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7920010372.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Marek Dudíka a JUDr. Martina Baločka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2023,
v trestnej veci proti obvinenému A. B. C. D. E. C. F. E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák. a iné, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa
26.7.2022 sp. zn. 5T/114/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil trestnú vec obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. XXXX/XX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa
02.11.2019 v čase okolo 03.00 hod. vo vonkajších priestoroch nákupného centra I. na ulici A. J. K. v

meste Trebišov, po predchádzajúcich slovných nezhodách fyzicky napadol poškodeného A. B. H. takým
spôsobom, že ho dvakrát sotil do oblasti hrudníka a jedenkrát ho udrel zovretou päsťou do oblasti pery,
v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, z ktorej ho obvinený zodvihol a následne ho oprel o stenu
a oboma rukami škrtil v oblasti krku, čím mu tak podľa znaleckého posudku č. 106/2019 vypracovaného
znalcomzodboruchirurgieMUDr.DušanomHrubalom,CSc.spôsobilzranenia,atopomliaždeniehornej
pery, podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie driekovo krížovej oblasti a pomliaždenie

ľavého lakťa s dobou nevyhnutnej liečby v trvaní 35 dní, ktorá vec je právne kvalifikovaná ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
na prejednanie priestupku Okresnému úradu Trebišov.

Proti tomuto uzneseniu, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 26.7.2022, zahlásil sťažnosť
okresný prokurátor, ktorú bližšie odôvodnil tak, že podľa názoru súdu, obžalovaný od začiatku trestného

konania spáchanie skutku popieral, pričom pripustil iba tú skutočnosť, že pokiaľ ide o fyzický kontakt,
uchopil poškodeného oboma rukami za jeho oblečenie na hrudi a keďže obaja účastníci incidentu boli
pod vplyvom alkoholu, spadli na zem tak, že poškodený spadol na chrbát a obžalovaný na poškodeného,
pričom hneď po tomto ho dvihol oboma rukami zo zeme. Obžalovaný popieral, že by poškodeného
udieral zovretou
päsťou do oblasti tváre a takisto popieral, že by ho pri incidente škrtil. Obžalovaný bol priamo

usvedčovaný jedine výpoveďou svedka - poškodeného B. H., pričom ostatní vypočutí svedkovia
nepotvrdili konanie obžalovaného tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby. Znalecký posudok
MUDr. Hrubalu súd vyhodnotil ako nepriamy dôkaz, ktorý síce uvádza 4 zranenia poškodeného
ako následok útoku obžalovaným, avšak tieto závery znalec ustálil iba z predloženej zdravotnej
dokumentácie poškodeného, pričom súd mal pochybnosti o samotnej objektívnosti znaleckých záverov
vzhľadom k tomu, že A. L. počas výsluchu na hlavnom pojednávaní vyjadril domnienku, že ošetrujúci

lekár A. M.pravdepodobne nemal čas popísať v lekárskej správe všetky skutočnosti, ktoré eventuálne počas
vyšetrenia zistil. Naopak, znalecký posudok MUDr. Sidora, predložený obhajobou, súd vyhodnotil tým
spôsobom, že prvotné objektívne nálezy obsiahnuté v lekárskych správach nevychádzali z klinických

vyšetrení poškodeného, ale viac menej zo subjektívnych pocitov a informácií od poškodeného s tým, že
práveskutočnosť,žepoškodenýsanaprvotnévyšetreniedostavilažpovyšedvochdňochodincidentua
navyšepredsamotnýmvyšetrenímabsolvovalnávštevuholičaacvičilvposilňovni,zásadnýmspôsobom
spochybňujú jeho tvrdenia. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd iba pripustil záver, že zo strany
obžalovaného došlo k soteniu do poškodeného, eventuálne k uchopeniu poškodeného obžalovaným a

následnému pádu.

S týmto záverom okresného súdu sa nestotožňuje. Je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené
zákonom stanovené podmienky na postup podľa § 280 ods. 2 Tr. por., a to z týchto dôvodov:

Svedok - poškodený B. H. počas celého trestného konania, t. j. tak v prípravnom konaní, ako aj v

konaní pred súdom zhodne, konzistentne a bez zrejmých vnútorných rozporov popísal spáchanie skutku
obžalovaným spôsobom, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Na podporu vierohodnosti tvrdení
svedka - poškodeného H. je potrebné poukázať na obsah výpovede svedka L., ktorý potvrdil, že videl,
ako obžalovaný držal poškodeného za plecia a následne spadli na zem, pričom aj svedok L. uviedol, že
videl, ako obžalovaný B. jedenkrát sotil poškodeného. Pokiaľ ide o svedkyňu N., táto síce uviedla, že

nevidela po príchode na miesto žiaden fyzický útok, na druhej strane doplnila, že obžalovaný bol značne
nervózny a tlačil sa smerom k poškodenému, pričom samotný poškodený bol kľudný. Dokonca svedok
A., ktorý je druhom sestry
obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný ako prvý chytil poškodeného za ruky,
ramená a spoločne spadli na zem, čo potvrdzuje tú skutočnosť, že iniciátorom fyzického napadnutia

(odhliadnuc od verbálnej výmeny) bol práve obžalovaný. K možným odchýlkam vo výpovediach svedkov
k jednotlivým skutkovým okolnostiam je potrebné uviesť to, že od samotného skutku (02.11.2019) po
ich výsluch na hlavnom pojednávaní (24.08.2021) uplynul dlhší čas, viac ako 1,5 roka, pričom plynutím
času sa pamäťová stopa prirodzene oslabuje. Samotný obžalovaný popieral spáchanie žalovaného
skutku, pripustil iba tú možnosť, že počas toho, ako bol poškodený verbálne agresívny a naprahoval sa

rukami, tohto chytil za plecia, aby sa ukľudnil, avšak nakoľko obaja mali vypité, poškodený sa zapotácal,
spadol na chrbát, pričom obžalovaný spadol s ním. Túto výpoveď obžalovaného je potrebné v kontexte
s ostatnými dôkazmi vyhodnotiť ako jeho prirodzenú obranu, resp. účelovú výpoveď v snahe vyhnúť sa
trestu za spáchaný trestný čin.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, znalec MUDr. Hrubala vo výsluchu zotrval na záveroch podaného
znaleckého posudku, pričom poukázal na skutočnosť, že pri prvotných vyšetreniach nemusí byť všetko
zaznamenané v lekárskej správe, čo bolo aj v tomto prípade, kde A. M. dňa 04.11.2019 konštatoval iba
„pomliaždenie tváre“, avšak A. F. už dňa 08.11.2019 popísal palpačnú citlivosť hornej pery vpravo, inými
slovami povedané, klinické príznaky takého poranenia ešte neboli prítomné pri prvotnom ošetrení. V

znaleckom posudku sa nikdy neurčuje presný čas poranenia, ale v lekárskej správe A. M. je konštatácia
o C-chrbtici bez palpačnej bolesti, s redukciou pohybu v terminálnej fáze, čo svedčí o existencii
zranenia, ktoré sa prejavilo v neskorších lekárskych správach, čo skonštatoval aj traumatológ v správe z
08.11.2019, kde uviedol bolesti chrbtice s bolestivou dynamikou. Podvrtnutie krčnej chrbtice mohlo byť v
príčinnej súvislosti so zranením chrbtice utrpenej počas vyšetrovaného incidentu, pričom nemožno prijať

jednoznačný vylučujúci záver o tom, že to tak nemohlo byť. Pokiaľ ide o stanovenú dĺžku PN všeobecnou
lekárkou, k tejto znalec MUDr. Hrubala uviedol, že boli v plnej miere rešpektované odborné lekárske
správy traumatológa A. F. a nie je dôvod ich spochybňovať. K znaleckému posudku MUDr. Sidora je
potrebné uviesť, že tento bol vyhotovený obhajobou, pričom samotný A. O. počas výsluchu potvrdil, že
nemal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodeného, na rozdiel od A. L., ktorý vyhotovil

znalecký posudok na podklade 4 lekárskych správ (traumatológa, neurológa a rehabilitačného lekára).
Závery A. O. tak možno vyhodnotiť v tomto prípade nanajvýš ako nepodložené hypotézy, pretože s
pravdepodobnosťouhraničiacouažsistotousivšetkyzraneniauvedenévobžalobenemoholpoškodený
spôsobiť sám. Skutočnosť, že bezprostredne po incidente bol poškodený videný cvičiť v posilňovni ešte
neznamená, že zranenia nemohol utrpieť v súvislosti so žalovaným skutkom, pretože ako potvrdil znalec

MUDr. Hrubala, sú pacienti, ktorí majú vyšší prah bolesti, iné vnímanie a klinické príznaky sa môžu
rozvinúť až neskôr. Z uvedených dôvodov nie je na mieste v tomto prípade hodnotiť závažnosť skutku
ako nepatrnú, pretože vzhľadom na okolnosti (predchádzajúca verbálna výmena na mieste verejnosti
prístupnom a fyzický útok obžalovaného voči poškodenému), ako aj na spôsobený následok (trvanienevyhnutnej liečby v dobe 35 dní) má za to, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe, má všetky
znaky žalovaných trestných činov a spáchal ho obžalovaný.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté uznesenie Okresného
súdu v Trebišove zrušil a tomuto prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K dôvodom sťažnosti okresného prokurátora sa prostredníctvom svojej obhajkyne písomne vyjadril
obžalovaný, pričom poukazuje na podstatnú skutočnosť, že prokurátor vo

svojej sťažnosti označuje obžalovaného nesprávne ako A. B., a to v celom texte sťažnosti.

K dôvodom sťažnosti prokurátora uvádza, že s nimi absolútne nesúhlasí, pretože za žiadnych okolností
nevychádzajú zo zisteného skutkového stavu, preukázaného v konaní.

Prokurátor v sťažnosti uvádza, že poškodený mal v celom konaní vypovedať

konzistentne, bez zrejmých vnútorných rozporov. Uvedené nie je pravdou, pretože to, že sa
poškodený sám „chytal“ do vlastných klamstiev a to, že v konaní nevypovedal zhodne, je
absolútne zrejmé z jeho výpovedí v prípravnom konaní a následne v konaní pred súdom a na
túto relevantnú okolnosť myslel aj súd pri rozhodnutí. Konajúci súd preto správne vyhodnotil
skutkový stav v tejto súvislosti, týkajúci sa nezhodných a rozporuplných výpovedí poškodeného, ktoré

označil v samotnom rozhodnutí - Uznesení sp. zn. 5T/114/2020 z 26.7.2022 (ďalej len "rozhodnutie") na
strane 11. za také, ktoré vzhľadom k niektorým
rozporom v jeho výpovediach „stráca na svojej údernosti a presvedčivosti“.

Stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v samotnom rozhodnutí, kde súd jednoznačne uviedol, že jediný

dôkaz, ktorý ho má usvedčovať zo spáchania skutku, je len a jedine rozporná výpoveď poškodeného,
preto súd túto výpoveď nemohol vziať do úvahy ako priamy usvedčujúci dôkaz. Taktiež súd správne
vyhodnotil na strane 13. rozhodnutia a poukázal na to, že poškodený hneď po incidente „viedol
riadny život, bol cvičiť v posilňovni, bol u holiča, nejavil žiadne zdravotné potiaže, čo potvrdili viacerí
svedkovia...“, preto sa javia aj „...následky, ktoré utrpel poškodený pri čine výrazne pochybnými

a lekárske správy, resp. znalecký posudok, ktorý ho mal relatívne usvedčovať...“, „...kde v podstate zo
strany A. L. dochádza iba k ospravedlňovaniu lekárov, prípadne k naznačovaniu možnosti, čo keby,
možno a podobne...“.

Podstatná skutočnosť je aj to, že súd akceptoval jeho názor a názor obhajoby, na

ktorý spolu poukazovali od samotného začiatku trestného konania a ktorý súd vyslovil na
strane 12. rozhodnutia, že „Súd má skôr dojem, že úmyslom poškodeného je privodiť horšie
postavenie a pozíciu poškodeného v zmysle vymoženia si finančného odškodnenia.“ V tomto
kontextepretovcelomrozsahuodkazujenazáverečnúrečjehoobhajkyne,kdejepoukazovanénamotív
a úmysel poškodeného v tomto trestnom konaní a ktoré sú podporované aj jeho samotnými výsluchmi

tak, ako aj niektorých svedkov (napr. pána A.).

Prokurátor vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že vierohodnosti poškodeného majú
napomáhať niektoré výpovede svedkov. S uvedeným tvrdením nie je možné za žiadnych okolností
súhlasiť, nakoľko uvedené tvrdenie prokurátora je vyvrátené práve jednotlivými

výpoveďami svedkov, kde ani jediný (okrem poškodeného) nepreukázal, že by mal skutok spáchať
tak, ako je uvedené v obžalobe. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že svedkovia majú podporovať tvrdenia
poškodeného, práve naopak, výpovede svedkov tvrdenia poškodeného oslabujú, priam vyvracajú a
takto uvedené správne vyhodnotil aj konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď na strane 11.
rozhodnutia uvádza, že „V konaní boli vypočutí, ... viacerí svedkovia, z ktorých ani jeden nepotvrdil

konanie obžalovaného tak, ako to popisuje svedok poškodený.“

Prokurátor vo svojej sťažnosti nesprávne vyhodnotil a vysvetlil tvrdenie znalca A.
O. počas jeho výsluchu, kedy uviedol, že nemal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu.
Uvedené je pravdou, avšak tento znalec hovoril o kompletnej dokumentácii

mapujúcej zdravotný stav poškodeného aj pred v obžalobe uvedeným skutkom, pretože túto
dokumentáciu spred incidentu mu odmietol poškodený vydať.Je preto zavádzajúce tvrdenie prokurátora v jeho sťažnosti, keď tvrdí, že tento znalec nemal kompletnú
zdravotnú dokumentáciu, pretože mal presne tie lekárske správy, ktoré mal pri vypracovaní znaleckého
posudku aj druhý znalec - A. L., teda tu je potrebné poukázať na to, že A. O. mal k dispozícii presne tie

lekárske správy a presne rovnaký počet, aké mal A. L..

Nie je mu celkom zrejmé, čo tým prokurátor chcel povedať, keď vo svojej sťažnosti uviedol, že
„...K znaleckému posudku A. O. je potrebné uviesť, že tento bol vyhotovovaný obhajobou...“ Podľa
prokurátora automaticky, keď je obhajobou zabezpečovaný druhý znalecký posudok, má mať v skupine

všetkých dôkazov iné postavenie?
Komplexne táto konštatácia prokurátora nie je odôvodnená, vysvetlená a celkovo ju obžalovaný
považuje za tendenčnú.

Vzhľadom na tieto všetky argumenty nepovažuje sťažnosť prokurátora za dôvodnú, a preto navrhuje
odvolaciemu súdu sťažnosť prokurátora zamietnuť.

Navyše, prokurátor vo svojej sťažnosti nepreukázal, prečo má odvolací súd
rozhodnutie súdu zrušiť a prvostupňovému súdu prikázať, aby znova konal a rozhodol, nakoľko takýto
postup by bol dôvodný najmä pre prípad doplnenia dokazovania, čo v danom
prípade nie je potrebné, ani účelné a ani samotný prokurátor vo svojej sťažnosti neuviedol, že

bybolopotrebnédokazovaniedoplniť.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdupovažujezazákonné,pretože
nebolo preukázané, že sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce

týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:

Okresný súd zákonom prepísaným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy, potrebné pre poznanie skutkových okolností, nevyhnutných pre objasnenie veci a spoľahlivé
rozhodnutie, vrátane preverenia obhajobných tvrdení obžalovaného A. B., na ktoré reagoval v dôvodoch

napadnutého uznesenia.

Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, logicky a zároveň podrobne
a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie

dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť.

Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové
a právne závery, ktoré sú správne.

Hneď v úvode je potrebné uviesť, že obžalovaný A. B. poprel fyzické napadnutie poškodeného A.
B. H. v kritickom čase na mieste činu. Priznal iba slovnú výmenu názorov medzi nimi, ako aj to, že
poškodenéhodržalzaruky,stratilirovnováhu,keďžemalivypitéaspadlinazem.Následnepoškodeného
A. B. H. zodvihol zo zeme a odišiel preč.

Na druhej strane poškodený A. B. H. v podstate tvrdil, že obžalovaný A. B. do neho 2-krát sotil v oblasti
hrudníka, potom ho 1-krát udrel päsťou do pery, v dôsledku čoho spadol na zem. Medzi tým ho do oblasti
krížov kopol H. A.. Obžalovaný ho zodvihol zo zeme a škrtil. Na to sa na mieste činu objavila M. N. a G.
L.. Po ich príchode obžalovaný so škrtením prestal.

Z výpovede svedka H. A. vyplýva, že keď prišiel na miesto v uličke medzi P. I. a cestovnou agentúrou
F. G., videl už obžalovaného A. B. a poškodeného A. B. H. ležať na zemi. Vzápätí obžalovaný
poškodeného zo zeme zodvihol a v tom na miesto došlo dievča s chlapcom (bližšie ich nevedel
identifikovať). Z ich strany odznela výzva, aby prestali a situácia sa upokojila. Svedok nepotvrdil, aby
obžalovaný A. B. škrtil poškodeného A. B. H..

Svedok O. L. v podstate potvrdil výpoveď obžalovaného. On bol vlastne prvý na mieste činu, pretože
ako tvrdil, až po ňom prišlo dievča s chlapcom, ktorých nepoznal.Svedok videl, že obžalovaný A. B. držal poškodeného A. B. H. za plecia a náhle spadli na zem.
Obžalovaný sa zo zeme postavil a zodvihol aj poškodeného. Svedok O. L. ďalej uviedol, že prišiel k nim,
chytil poškodeného za ruku a odtiahol ho preč. Zároveň konštatoval, že v podstate sa nič nestalo. Až

neskôr sa dozvedel, že poškodený A. B. H. bol v dôsledku incidentu práceneschopný, čomu nemohol
uveriť.

Svedkyňa A. M. N. taktiež nepotvrdila, aby videla fyzický útok medzi obžalovaným A. B. a poškodeným
A. B. H.. Registrovala iba to, že obžalovaný niečo kričal na poškodeného.

Svedok G. L. rovnako tvrdil, že videl len to, že obžalovaný A. B. držal poškodeného A. B. H. za oblečenie
v oblasti hrudníka, a preto ich oddelil. Nič iné sa nestalo.

Poškodený A. B. H. na hlavnom pojednávaní uviedol aj to, že po incidente s obžalovaným A. B. ho
bolela krčná chrbtica, kríže, hlava, lakeť a horná pera, ktorú mal opuchnutú. Bolesť, ktorú cítil, hodnotil

ako silnú.

V tejto súvislosti je ale potrebné a nevyhnutné sa vysporiadať s faktom, že poškodený A. B. H. napriek
vyššie uvedeným tvrdeniam vyhľadal lekárske ošetrenie s odstupom času, až 2 a 1 dňa, pričom
vlekárskejsprávezodňa4.11.2019bolizaznamenanézranenia–pomliaždeniedriekovo-krížovejoblasti

a panvy a povrchové poranenie hlavy, bližšie neurčenej časti. Z uvedenej lekárskej správy nevyplýva,
aby poškodený A. B. H. bližšie špecifikoval bolesť, o ktorej sa zmienil na hlavnom pojednávaní
a uvedenú skutočnosť ošetrujúcemu lekárovi neuviedol.

V tejto súvislosti treba uviesť, že A. Q. M., ktorý ošetroval poškodeného A. B. H. dňa 4.11.2019,

neboli zaznamenané viditeľné vonkajšie známky povrchového poranenia hlavy – opuch, krvná podliatina
a rovnako ani krvná podliatina v oblasti krku poškodeného.

Krajský súd neuveril tvrdeniam poškodeného A. B. H., že obžalovaný A. B. ho udrel päsťou do oblasti
pery tak silno, že spadol na zem, pretože pri tak veľkej intenzite fyzického útoku by musela byť viditeľná

stopa po údere a pokiaľ ide o škrtenie veľkou silou, rovnako by boli prítomné stopy po škrtení na krku
poškodeného.

V lekárskej správe A. A. F. zo dňa 8.11.2019 poškodeného A. B. H. je uvedená síce palpačná
citlivosť horenej pery vľavo, avšak bez opuchu, hematómu a krvnej podliatiny. Ošetrujúci lekár zranenie

poškodeného A. B. H. pokiaľ ide o pomliaždenie hornej pery ustálil na základe subjektívneho pocitu
poškodeného. Krajský súd má za to, že ak by poškodený A. B. H. bol udretý obžalovaným do oblasti pery
spôsobom, ako to tvrdil (nutne by muselo ísť o veľkú intenzitu, ak úder mal spôsobiť až jeho pád na zem),
v takom prípade aj po 6-tich dňoch zranenia, to znamená dňa 8.11.2019, by museli byť viditeľné krvné
podliatiny v oblasti hornej pery, hoci v štádiu vstrebávania. Tento fakt potvrdil aj znalec MUDr. Zoltán

Sidor na hlavnom pojednávaní a krajský súd si jeho závery osvojil ako vecne správne a presvedčivé.

K ďalšiemu zraneniu poškodeného A. B. H. a to pomliaždeniu driekovo-krížovej oblasti je potrebné
uviesť, že sám poškodený A. B. H. tvrdil vo svojej výpovedi, že do oblasti krížov ho kopol svedok
H. A., a preto nie je vzhľadom na ďalšie vo veci vykonané dôkazy, najmä na výsluchy vypočutých

svedkov, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí vyššie poukázané, možno vysloviť spoľahlivý, presvedčivý
a nespochybniteľný, a tým aj jednoznačný záver, že toto zranenie vzniklo pri páde poškodeného A. B.
H. na zem, pretože v takom prípade by muselo byť preukázané podľa znalca MUDr. Dušana Hrubalu
CSc., že došlo k nárazu uvedenou oblasťou tela poškodeného na vyčnievajúci predmet, a to preukázané
nebolo.

Znalec pritom pripustil, že zranenie mohlo vzniknúť i kopnutím do tejto oblasti tela poškodeného, keď
tento ležal na zemi, a to korešponduje aj so samotnou výpoveďou poškodeného A. B. H..
Z lekárskej správy A. A. F. zo dňa 8.11.2019 vyplýva, že poškodený A. B. H. bol na lekárskom ošetrení
v uvedený deň a subjektívne uvádzal aj bolesti ľavého lakťa, ktoré však pri prvotnom lekárskom ošetrení

dňa 4.11.2019 vôbec neuviedol, a toto zranenie nie je ani zaznamenané v lekárskej správe zo dňa
4.11.2019, a preto podľa názoru krajského súdu je sporné, kedy a akým spôsobom došlo k poraneniu
- pomliaždeniu ľavého lakťa u poškodeného.Podstatná časť znaleckého dokazovania na hlavnom pojednávaní sa sústredila na objasnenie ďalšieho
zranenia poškodeného A. B. H., a to podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, ktoré podľa podanej
obžaloby malo byť spôsobené poškodenému A. B. H. v kritickom čase obžalovaným A. B.. V nadväznosti

na uvedené treba uviesť, že A. Q. M., pokiaľ ide o vyšetrenie krčnej chrbtice u poškodeného A. B.
H. v lekárskej správe zo dňa 4.11.2019 uviedol, že chrbtica je bez palpačnej bolesti, redukcia pohybu
v terminálnej fáze ale neoponuje, bez spazmu okolo chrbticových svalov.

Z lekárskej správy A. A. F. zo dňa 8.11.2019 súd zistil, že poškodený A. B. H. v priebehu vyšetrenia

v uvedený deň uvádzal bolesti krčnej chrbtice a ošetrujúci lekár zaznamenal v správe, že šija je voľná,
neoponuje, dotyková bolestivosť s bolestivou dynamikou. V lekárskej správe boli uvedené diagnózy –
pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti a panvy a podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že lekár špecialista, pri vyšetrení poškodeného v objektívnom náleze
nezaznamenal žiadne úrazové, viditeľné zmeny a zranenia v oblasti hlavy a krku poškodeného, ktoré

by zodpovedali úderom inej osoby väčšou intenzitou na oblasť hlavy, tváre, či škrteniu, a tak mohli
viesť k podvrtnutiu krčnej chrbtice. Argumentácia znalca MUDr. Dušana Hrubalu CSc. na hlavnom
pojednávaní, pokiaľ konštatuje, že v lekárskej správe zo dňa 4.11.2019 u poškodeného A. B. H. sa
uvádza, že krčná chrbtica bez palpačnej bolesti, avšak redukcia pohybu v terminálnej fáze a z toho
usudzuje, že nejaké zranenie krčnej chrbtice by tam mohlo byť, podľa názoru krajského súdu je tento

záver znalca len v rovine domnienky.

Krajský súd si osvojil odbornú argumentáciu a vysvetlenie znalca A. M. O. na hlavnom pojednávaní
k vyššie uvedenému zraneniu poškodeného A. B. H. s tým, že pokiaľ by bola poranená krčná chrbtica
poškodeného dňa 2.11.2019, potom by musel byť prítomný spazmus, čiže stiahnutie svalstva v tejto

oblasti s bolestivosťou a obmedzenou pohyblivosťou alebo takéto zranenie je nutne sprevádzané inými
javmi, a to pískaním v ušiach, bolesťou hlavy, zvracaním. Ako prvý príznak ale nastupuje stuhnutie šije,
teda spazmus a ten vedie k vyššie uvedeným javom. U poškodeného A. B. H. pri prvotnom lekárskom
ošetrení dňa 4.11.2019 takéto príznaky lekárom zistené neboli a ani sám poškodený ich neuvádzal pri
popise subjektívnych ťažkostí.

Na druhej strane ani znalec MUDr. Dušan Hrubala CSc. nevylúčil, že k podvrtnutiu a natiahnutiu krčnej
chrbtice u poškodeného A. B. H. mohlo dôjsť aj po 2.11.2019.

Pre posúdenie predmetnej trestnej veci je významné aj zistenie prvostupňového súdu, vyplývajúce

z výpovede svedka E. R., vlastníka pánskeho I. S. F. G., že dňa 4.11.2019 robil poškodenému A. B.
H. pomerne náročný strih vlasov. Poškodený sedel v kresle vzpriamene, neupozorňoval ho na zníženú
pohyblivosť krku, či bolesť. Poškodený A. B. H. toto tvrdenie svedka nespochybnil.

Ďalej je potrebné hodnotiť aj tú skutočnosť, že dňa 3.11.2019 v čase medzi 18.00 a 19.00 hod. bol

poškodený A. B. H. v posilňovni N. F. G., kde cvičil. Vysvetlenie poškodeného, že šiel cvičiť z dôvodu,
že cvičením sa zbaví bolesti, sťažnostný súd hodnotí ako nevieryhodné a nepresvedčivé, pretože je
všeobecne známe, že pri podvrtnutí krčnej chrbtice a jej natiahnutí dochádza v podstate k obmedzeniu
pohyblivosti krku a sebemenší pohyb je citeľne bolestivý, a preto je vylúčené, aby bola osoba v takomto
stave schopná cvičiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd sa stotožňuje s vysloveným názorom
v napadnutom uznesení okresného súdu, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že obžalovaný A. B. konal spôsobom uvedeným v skutku
obžalobného návrhu podanej obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov zo dňa 15.7.2020 sp. zn.

1Pv/614/19/8811-19 a spôsobil tak poškodenému A. B. H. zranenia tam uvedené.

Na druhej strane bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v rozhodnom čase, na mieste činu
došlo k slovným nezhodám (hádke) medzi obžalovaným A. B. a poškodeným A. B. H. a následnému
uchopeniu poškodeného obžalovaným v oblasti ramien a pádu na zem, keďže boli obaja pod vplyvom

alkoholu, a preto v danom prípade nejde o trestný čin, ale môže ísť o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov, a preto
správne postupoval okresný súd, keď uplatnil postup podľa § 280 ods. 2 Tr. por. a postúpil vec na
prejednanie príslušnému orgánu.Príslušný orgán vo veci môže konať, pretože priestupok možno prejednať, ak od jeho spáchania
neuplynuli 2 roky. Do plynutia uvedenej lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok

viedlo trestné stíhanie (§ 20 Zák. č. 372/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.