Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 33Sa/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200557
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou,

v právnej veci žalobkyne: K.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T. T., právne zastúpenou
Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25881-3/2018-BA zo dňa 6.3.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni a žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím č. 15160-1/2017-MT zo dňa 29.9.2017

(ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe K.
(žalobkyni) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. mája
2006.
Proti označenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie.

2. Žalovaná v odvolacom konaní rozhodnutím č. 25881-3/2018-BA zo dňa 6.3.2018 odvolanie žalobkyne
vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietla v

celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“).
Rozhodnutie odôvodnila s poukazom na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (§ 3
písm. a) bod druhý - v znení účinnom do 31.12.2010, § 5 písm. c) - v znení účinnom do 31.7.2006, § 14
ods. 1 písm. b) v znení zákona č. 439/2004 Z.z. účinnom od 1.1.2005 do 31.12.2007, § 15 ods. 1 písm.
b) v znení účinnom do 31.7.2006, § 21 ods. 1 v znení zákona č. 439/2004 Z.z. účinnom od 1.1.2005
do 31.12.2007, § 138 ods. 10 v znení zákona č. 439/2004 Z.z. účinnom od 1.1.2005 do 31.12.2007,

§ 228 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2010) tým, že žalobkyňa bola aj po 31. máji 2006 povinne
nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože
splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby
(licencia č. L1A/ZA/0675/05) a za rok 2004 dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a
inej samostatne zárobkovej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia príjem za
uvedený rok dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa

údajov z Finančného riaditeľstva SR príjem žalobkyne z podnikania vykonávaného na základe iného ako
živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov bol za rok 2004 vo výške 954.710,- Sk, t.j. vyšší
ako zákonom stanovená suma pre rok 2004 (78.000,- Sk). Žilinský samosprávny kraj rozhodnutím č.
03298/2006/OZzodňa4.apríla2006kudňu31.mája2006zrušilrozhodnutieč.95/00834zodňa2.mája1995, vydané Okresným úradom v Martine, o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom
zdravotníckom zariadení v odbore všeobecný lekár pre dospelých. Slovenská lekárska komora vydala
žalobkyni licenciu č. L1A/ZA/0675/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s účinnosťou odo dňa

14.februára2006.Podľaprávnehonázoružalovanejvprípadoch,aksamostatnezárobkovočinná-lekár
má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má
príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica,
samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. trvá.

3. Proti vyššie označenému rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
správnu žalobu v sociálnych veciach, navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej. Podanie
žaloby odôvodnila tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobkyňa
uviedla, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej prace oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, avšak licencia nezakladá štatút
samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa sa vôbec nezaoberala ustanoveniami zák. č.
578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa nikdy nevykonávala samostatnú
zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe. Samostatná zdravotnícka praxe je v zmysle § 10 zákona č.
578/2004 Z.z. je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje
iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Žalobkyňa vždy poskytovala
zdravotnú starostlivosti na podklade rozhodnutí Trenčianskeho samosprávneho kraja. V podanej žalobe
ďalej okrem iného uviedla, že postup žalovanej, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona č.

461/2003 Z.z. mechanicky bez toho, aby skúmala, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú
činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre ňu absurdné dôsledky, považuje za nesprávne.
Žalobkyňa považuj dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať -
predpísanie dlžného poisteného a penále za príliš prísny, nespravodlivý, osobitne za situácie, keď
a) nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne

a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej
spoločnosti, v ktorej je spoločníčkou,
b) vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie
registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO.
Ďalej v žalobe uviedla, že nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením

zakladajúcim účasť na povinnom sociálnom poistení a nie je možné, aby táto nevedomosť s ohľadom
na jej vyššie uvedené úkony mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného
poistného a penále. Je presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 31.05.2006 reálne nevykonávala
činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia
podľa § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z..

Rovnako namietala aj voči tomu, že ju prvostupňový správny orgán neupovedomil o začatí predmetného
nedávkového konania a neposkytol jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím je znemožnila
vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

4. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 1.6.2018 vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla túto ako nedôvodnú

zamietnuť. Okrem iného uviedla, že registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola
rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od
1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010
Z.z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z.). Za osobitný

predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými
a právnickými osobami. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na

výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č.
578/2004 Z.z. vykonávať:
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahub) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa
osobitného predpisu
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe

d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti
e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom ustanovených
podmienok (zákon č. 578/2004 Z.z.) vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR alebo v rámci preneseného
výkonu štátnej správy samosprávny kraj. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa § 12 ods. 2 zákona č.

578/2004 Z.z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak:
a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania (§ 68 ods. 1 písm. b),
tzv. licencia L1B)
b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná
starostlivosť poskytovať
c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia.

Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom
zákon č. 578/2004 Z.z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A), licencia na výkon zdravotníckeho povolania
(§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B), licencia na výkon činnosti odborného zástupcu (§ 68 ods. 1 písm.
c), tzv. licencia L1C), licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia

L1D). Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie
podmienok na vydanie licencie. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá
fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného

predpisualicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxevydanápodľazákonač.578/2004Z.z.
Žalobkyni bolo rozhodnutím Okresného úradu v Martine č. 95/00834 zo dňa 02. mája 1995 udelené
povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore
všeobecný lekár pre dospelých. Toto povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti bolo dňom
31. mája 2006 rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 03298/2006/OZ zo dňa 4. apríla 2006

zrušené. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti
zo dňa 2. mája 1995, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0675/05,
ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia bola v období od 13. apríla
2017 do 28. februára 2018 pozastavená. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,

označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci.
Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu
a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia. Z tohto nadobudnutého postavenia jej vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle
právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti

samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva.
Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6
ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom

roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej
od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré
trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu
príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním

a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové
riaditeľstvo SR, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2004 (v sume 954.710,- Sk) boli
vyššie ako zákonom stanovená suma 78.000,- Sk, a preto bola v období od 01. júla 2005 do 30.
júna 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo
činnou osobou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe (licencie L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra
2010 aj po 31. máji 2006, kedy bolo žalobkyni Žilinským samosprávnym krajom zrušené povolenie na
poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, žalobkyni dňom 31. mája 2006 nezaniklo povinné nemocensképoistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31. júla 2006. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31. júla 2006 samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy dňom zániku týchto oprávnení.
Z dikcie predmetného ustanovenia citovaného zákona teda vyplýva, že k zániku povinného poistenia
dochádza len v tom prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má zrušené všetky oprávnenia, na
základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa §
6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Uvedené však nemožno aplikovať

v prípade žalobkyne, pretože licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) sa
považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a teda k 31. máju 2006
nedošlo k zániku všetkých oprávnení, na základe ktorých sa žalobkyňa považovala za samostatne
zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.
Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je
rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 ods.

1 a 2 zákona č. 595/2003Z.z. (to znamená, nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa
dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba).
Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/
ZA/0675/05 zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Martin až z údajov jej poskytnutých Slovenskou
lekárskou komorou. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci rozhodnutím č. 15160-1/2017-MT

zo dňa 29. septembra 2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla
vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako o spornom prípade. Spornosť spočívala v tom, že
žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Martin Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s
dňom zániku sociálneho poistenia dňa 31. mája 2006, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo
zistené, že žalobkyni vzhľadom na existenciu platnej licencie č. L1A/ZA/0675/05 a dosiahnutého príjmu

v rozhodujúcom období, dňa 31. mája 2006 nezaniklo povinné poistenie. V tejto súvislosti žalovaná
uviedla, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni
lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných
prípadoch. Žalobkyňa bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a
na zánik sociálneho poistenia v zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, avšak pri

predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobila, a teda porušila svoju povinnosť, ktorú
jej ukladá zákon o sociálnom poistení.
Pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom
poistení o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, a to rozhodnutím č. 15160-1/2017-
MT dňa 29.9.2017 po prvýkrát. Do 29.9.2017 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci

zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. K právoplatnému
skončeniu veci došlo až nadobudnutím právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo
potvrdené napadnutým rozhodnutím (nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2018).
Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžso/81/2014 zo dňa 31.5.2016 vo
vzťahu k námietke žalobkyne, ktorá považuje rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho

orgánu, ako aj ich postup za postup, ktorý sa prieči idey spravodlivosti.

5. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 28.6.2018, v ktorej opakovane
poukázala na judikatúru Ústavného SR, podľa ktorej súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal
otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak

je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý
bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Poukázala tiež
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/1/2017 zo dňa 2.10.2017, ktorý konštatoval, že
žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia
bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období,

ktorého právny význam pominul uplatnením § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k povoleniu
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu platnej licencie L1A, nakoľko
k žalobca z nej nedosahoval zdaniteľné príjmy, ktoré jediné zakladajú účasť žalobcu na povinnom
sociálnom poistení. Aby žalobca mohol byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu pre účely
sociálnehopoisteniaspovinnouúčasťounasociálnompoistení,nespĺňapodmienku,ktorúvyžaduje§21

ods.1zákonač.461/2003Z.z.atodosahovaniepríjmuzpodnikaniaalebozinejsamostatnejzárobkovej
činnosti. Je potrebné mať na zreteli účel zákonodarcu, ktorý účasť osoby na povinnom sociálnom
poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to je status samostatnej zárobkovej činnej
osoby a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobcovi z licencie L1A neplynul. Zákon č. 461/2003 Z.z. vznení do 31.12.2010 viazal účasť na povinnom sociálnom poistení na dosiahnutie požadovanej hranice
príjmu zo zárobkovej činnosti. Žalobca licenciu nevyužíval a teda licencia mu automaticky nezakladala
bez ďalšieho účasť na povinnom sociálnom poistení. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca po

31.05.2006 dosahoval v príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutieÚstavnéhosúduSRII.ÚS426/2012,podľaktoréhoprivýkladepojmompodľa§5a§21ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné uprednostniť výklad materiálny. Je nepravdivé tvrdenie žalovanej,
že neexistuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne ku dňu 31.5.2006. Na základe žalobkyňou
podanej odhlášky, po ktorej preskúmaní dospela príslušná pobočka Sociálnej poisťovne k záveru, že

sú naplnené podmienky zániku poistenia, bolo vyznačením v spise rozhodnuté o zániku poistenia k
31.5.2006. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov
Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy,
na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že v danej veci
nemá povinnosť upovedomovať účastníka konania o začatí konania. Zásada súčinnosti, ako jedna zo
základných zásad správneho konania, ktorá je postavená na báze obligatórnosti, je zásadou, ktorá

musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z
pôsobnosti Správneho poriadku.

6. Žalovaná nevyužila svoje právo reagovať na repliku žalobkyne duplikou.

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1, písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 199 ods. 2 SSP V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak,
použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Predmetné správne súdne konanie je pokračovaním správneho súdneho konania vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 25Sa/12/2018, v ktorom tunajší súd o predmetnej správnej žalobe rozhodol
rozsudkom č.k. 25Sa/12/2018-65 zo dňa 21.11.2019 tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil

žalovanej na ďalšie konanie a zároveň žalobkyni priznal právo na náhradu účelne vynaložených
trov konania. Na základe kasačnej sťažnosti žalovanej podanej proti vyššie označenému rozsudku
tunajšieho súdu, Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 7Sžsk/11/2020 zo 14.9.2022 spomínaný rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušujúceho výroku kasačného
súdu bolo konštatovanie nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, a to s poukazom

na vývoj judikatúry ohľadne riešenia účinkov licencie L1A, t.j. posúdenie toho, či držba licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladá povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.
Kasačný súd vo svojom zrušujúcom rozsudku konštatoval, že hoci správny súd vychádzal zo záverov
vyjadrených v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019, táto kľúčová právna
otázka sa medzičasom stala predmetom aj neskoršieho rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1 Vs

3/2019. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa
čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol,
pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. Pri opätovnom rozhodovaní
o predmetnej správnej žalobe správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vychádzal z
nasledujúcich skutočností a záverov súdu vyššej inštancie:

9. K statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v
zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010:Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo
činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať

oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení platnom do 31.12.2010 (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) zdravotnícke povolanie je súbor

pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník (§ 27) pri
a) poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
b) ochrane zdravia ľudí,
c) lekárskej posudkovej činnosti,
d) zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami,
e) výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej

činnosti a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie“) (§ 11)

alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),
d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo
e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. poskytovateľ je
a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu
alebo
2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo

b) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (§ 10),
c) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie
kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki
pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg,
logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

Podľa§10ods.2zákonač.578/2004Z.z.samostatnázdravotníckapraxpodľaodseku1jeposkytovanie
zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe
povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár,
zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny
pedagóg a masér,
b) na výkon zdravotníckeho povolania [(§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd,

psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník, fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej
medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický
asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienička, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy,
c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní zubný lekár, farmaceut,
sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, nutričný terapeut,

dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky,
farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny
diagnostik,
d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.10. Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. rozlišuje u lekárov
medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)]. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s
ručenímobmedzeným[§12ods.3písm.a/zákonač.578/2004Z.z.]je,žeprávnickáosobamáurčeného
odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/], teda s tzv.

licenciou LlC. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
(napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.] je licencia L1B, t.j.
licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b/]. Pojem „povolenie“ uvedený v § 4 písm.
a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm.
b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

11. Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania,
tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.] a právnickej osobe, ak má určeného
odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má
poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona

č. 578/2004 Z.z.]

12. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č.
578/2004 Z.z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č.
578/2004 Z.z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B

alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

13. Z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1Vs 3/2019 vyplýva, že licencia L1A
oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v
zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár -

držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať
zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané či uvedenú licenciu bude aj využívať, a
teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi
zdravotníckych zariadení a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v
byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej

starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti
na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ
zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A, uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný
spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára -

držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí.

14. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na
výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá
by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v

zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že
držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,
aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., by musela existovať
objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.
Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby

v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z z.

15. Z uvedených dôvodov veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru,
že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku,
teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2

zákona č. 548/2004 Z.z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v §
5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.“, uviedol nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods.
4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať zaoprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ
licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.

Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie
L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú
starostlivosťajnazákladelicencieL1A,atedaniejedôvodom,abydržiteľlicencieL1Anebolpovažovaný
za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 310/2006 Z.z.

16. K zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia
na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
platnom do 31.12.2010:
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistená je samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po

kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou

samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 9.

Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na

základe dodatočného daňového priznania, alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom
dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena
poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo
predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný

platobný výmer.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., účinnom od
01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne

zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon
činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať

skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.

Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento
zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového
priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné

daňovépriznanie,ktorémávplyvnavznikazánikjejnemocenskéhopoisteniaadôchodkovéhopoistenia
v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane.

Podľa § 228 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená
lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je povinná predložiť do 30. septembra

kalendárnehorokapríslušnejpobočkevýpiszdaňovéhopriznaniavrátanevýpisuzopravnéhodaňového
priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 platí rovnako.Podľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa
na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a
odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

Podľa § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť
povinnosti podľa odsekov 3 a 6 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí
Sociálna poisťovňa.

Podľa § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. správca dane je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa
trvalého pobytu
a) fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, meno a priezvisko tejto fyzickej osoby a výšku tohto príjmu alebo výnosu a výšku
základu (čiastkového základu) dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

najneskôr do 30. júna kalendárneho roka alebo najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ak fyzickej
osobe bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,
b) fyzickej osoby uvedenej v písmene a/ zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného dodatočného platobného výmeru.

17. Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez
ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo
trvania takého poistenia.

18. V tejto súvislosti veľký senát Najvyššieho súdu SR zdôraznil, že ten istý lekár môže byť povinne

poistenýakoSZČOpodľa§5písm.c)zákonač.461/2003Z.z.čiužnazákladelicencieL1A,aleboajako
fyzická osoba - držiteľ licencie L1B, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia;
súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm.
a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z.z. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo

činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z.z. Trvanie a zánik poistenia
lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti
je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie §
21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.

19. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch
dôvodov.
Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z.
Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.

Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného
pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z
dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať
licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy,
ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení

s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že
odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej
v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t.j. samostatnú
zdravotnícku prax).

20. Keďže zákon č. 461/2003 Z.z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b) za
splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého
náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003
Z.z. Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne
zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo

činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že
sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku
pracovného pomeru , t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasťRegistračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení .

21. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže
zaniknúť tromi spôsobmi:
- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou

(ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9 tohto zákona, alebo
- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom od 01.08.
2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo
- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon
činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/ a §

228ods.3zákonač.461/2003Z.z.vspojenís§21ods.4,častivetyzapísmenom„a“tohtozákona)taký
lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva
činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.

22. K otázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať
príjmy poistenca - lekára samostatne vo vzťahu k licencii L1A:
Podľa 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti
účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 na konanie vo veciach

sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o
správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom.
Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 v konaní vo veciach
sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto

zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a
účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom
Sociálna poisťovňa.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ustanovenie § 178 zákona č. 461/2003 Z.z. vymedzuje pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne, okrem
inéhorozhodovať v prvomstupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch
[ods.1, písm. a/ bod. 1.]. Podľa § 179 ods. 1 písm. b) tohto zákona do pôsobnosti ústredia patrí

rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti
pobočky.

23. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. viaže vznik, resp. zánik povinného poistenia
ktorejkoľvek samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 tohto zákona, teda nielen osoby

uvedenej v § 5 písm. c) na vyšší, resp. nižší príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona. Podmienka, aby
tento príjem bol konkrétne z činnosti lekára na základe licencie L1A, v zákone uvedená nie je.24. Veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od
záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. 1Vs/1/2019, a že na druhú otázku, teda „či povinnosťou Sociálnej

poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 21
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je posudzovať príjmy poistenca - lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A“
prijal túto odpoveď: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A,

v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a
nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom
období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5
písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s

podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov)
ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej
statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení platnom do 31.12.2010.

25. K námietke žalobkyne prezentovanej v jej replike, že jej neupovedomenie o začatí konania
zo strany žalovanej je závažným porušením jej práv, správny súd podotýka, že ju nepovažuje za
dôvodnú. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní vychádzala iba z údajov zistených od
iných osôb ako je účastník konania, pokiaľ rozsah získaných údajov postačoval na závery vyslovené
v jej rozhodnutí (že podmienky pre zánik poistenia boli splnené neskôr ako to tvrdil účastník), podľa

názoru správneho súdu nemožno považovať za porušenie práva účastníka konania na inú právnu
ochranu. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka
o začatí správneho konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení
neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi
konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. (obdobne Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn.

7Sžso/20/2010 z 24.02.2011). V konaní o predpísaní poistného, resp. penále platí obdobný princíp, kedy
sa účastník dozvie o začatí konania až doručením rozhodnutia. V danom prípade účastník konania,
ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, je
oprávnený vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to
v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok. Prvostupňový správny

orgán má možnosť oboznámiť sa s námietkami a tieto vyhodnotiť a v prípade dôvodnosti sám o
odvolaní rozhodnúť podľa § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ tak prvostupňový orgán neurobí,
postúpi odvolanie na rozhodnutie druhostupňovému orgánu, ktorý je povinný sa s námietkami účastníka
riadne vysporiadať. Odvolacie konanie v správnom konaní tvorí jeden celok s prvostupňovým konaním,
a teda účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a

navrhovať dôkazy. V odvolacom konaní taktiež platí, že odvolací orgán je oprávnený a súčasne povinný
preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Odvolací orgán preskúmava zákonnosť postupu
prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že bez
ohľadu na to, aké námietky uvedie účastník konania v odvolaní, odvolací orgán je povinný preskúmať
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/240/2015).

26. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu
(§ 469 SSP) rozhodol tak, že žalobu zamietol.

27. O trovách konania (vrátane trov kasačného konania) vo vzťahu k žalobkyni správny súd rozhodol

podľa§167ods.1SSPacontrariotak,žeakoneúspešnejúčastníčkemunáhradutrovkonanianepriznal
a vo vzťahu k žalovanej podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanej súd náhradu trov nepriznal,
pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.