Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208296
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717208296.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: Q..Q. K., B.. K., Y..

XX.X.XXXX, E. B. X, XXXXX Ž., právne zastúpená JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, 01001 Žilina, IČO: 37 904 779, proti žalovanému: N. N., Y.. XX.X.XXXX, E.
XXXXX C., M.. XX.A. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o. advokátska
kancelária so sídlom Červenej armády 1, 03601 Martin, IČO: 36 862 819, v konaní o neplatnosť
zaopatrovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Zaopatrovacia zmluva zo dňa 19.9.2016 v spojení s Dodatkom č.1 zo dňa 19.9.2016, uzatvorená
medzi N. N., B.. N., Y.. XX.X.XXXX, E. C.Č., M.. XX.A. XX/XX ako „opatrovateľom“ a Ľ.L. K., B.. K., Y..

XX.X.XXXX, E. N., A. I. Č..XXX/XX ako „opatrovancom“ je neplatná.

II. Žalobkyňamávočižalovanémunároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania vrozsahu100%.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 25.5.2017 žiadala určiť neplatnosť Zaopatrovacej zmluvy zo dňa
19.9.2016vspojenísDodatkomč.1zodňa19.9.2016,ktorábolauzavretámedzižalovanýmat.č.neb.Ľ.
K.. V písomne podanej žalobe uviedla, že dňa 19.9.2016 žalovaný v zmluvnom postavení „opatrovateľ“
uzatvorilsĽ.K.,Y..XX.X.XXXX,vzmluvnompostavení„opatrovanec“zmluvu,kedysažalovanýzaviazal

Ľ. K. doživotne poskytovať pomoc v chorobe, starobe a prispievať mesačne potrebnou čiastkou na
úhradu bežných nákladov, spojených s vedením domácnosti Ľ. K., v prípade smrti mu zabezpečiť
riadny pohreb a zabezpečiť úhradu nájomného za hrobové miesto na cintoríne v Martine a Ľ. K. mal
previesť svoje vlastnícke právo na žalovaného k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č.XXXX, ktorých
bol spoluvlastníkom v 1-ici a na LV č.XXXX, kde bol spoluvlastníkom v 1-ici a 2/4-inách. Ľ. K. P. Z.
X.X.XXXX, pričom žalobkyňa je dcéra Ľ.Í. K. a súčasne spoluvlastníčka nehnuteľností, zapísaných na LV
č.XXXX A. XXXX. Dodatkom č.1 k zaopatrovacej zmluve zo dňa 19.9.2016 došlo medzi opatrovateľom

a opatrovancom k vypusteniu článku III. zaopatrovacej zmluvy, kde sa malo zriadiť vecné bremeno
doživotného bezodplatného bývania a užívania nehnuteľností v prospech Ľ. K.. Žalobkyňa sa domáhala
určenia neplatnosti uvedenej zmluvy z dvoch dôvodov. Prvou skutočnosťou bolo tvrdenie, že zmluvu
nepodpísal Ľ. K.C.. Toto tvrdenie bolo vyvrátené dvomi znaleckými posudkami predloženými súdu.
Ďalšou skutočnosťou, prečo mala byť predmetná zmluva neplatná zo strany žalobkyne bolo tvrdené
porušenie zákonného predkupného práva. Žalobkyňa uviedla, že podstatou zákonného predkupného
práva je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho

najskôr ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Zmluvná voľnosť nakladať,
scudziť, previesť spoluvlastnícky podiel je obmedzené zákonným predkupným právom. Ľ. K. neponúkol
žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel, ale previedol ho na tretiu osobu, čím žalobkyňa mala za to, že bolo
porušené jej zákonné predkupne právo. Zo strany žalobkyne nebol daný žiadny súhlas s odkúpenímpodielov k nehnuteľnostiam a nebol jej doručený nijaký návrh na uzavretie zmluvy a ani takýto úmysel
jej nebol známy. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvné strany, ktoré uzavreli zmluvu, neboli v žiadnom rodinnom
vzťahu ani v obdobnom rodinnom vzťahu. Žalobkyňa, ktorá je dcérou zomrelého Ľ. K.a popierala,

že medzi jej otcom a žalovaným mohol existovať taký vzťah, že by jej otec voči žalovanému mohol
nejakú ujmu, ktorú by utrpel pociťovať ako vlastnú. Tvrdila, že nie je pravdou, že by sa nestretávala
s otcom, boli v kontakte, žalobkyňu mu telefonovala minimálne raz za mesiac. Mala za to, že otec
bol ťažká povaha, s ktorým sa vychádzalo zle, rešpektovala to. Poukázala na neobjektívnosť a rozpor
so spoločenskou morálkou, aby bolo uvedené v zaopatrovacej zmluve, že dcéra zomrelého Ľ. K. sa

o neho nestará, nie je s ním v kontakte. Toto tvrdenie je účelové a tendenčné. Zomrelý Ľ. K. len
vďaka svojej dcére, t.j. žalobkyni neprišiel o svoj dom, kedy táto za neho vyplatila všetky exekučné
konanie na predmetnú nehnuteľnosť. Tvrdenia v zaopatrovacej zmluve sú účelné a uvedené len preto,
aby celá zaopatrovacia zmluva nadobudla dojem, že jediný, kto poskytoval pomoc zomrelému Ľ.W.
K. bol žalovaný a následne bol považovaný za blízku osobu. Žalobkyňa uviedla, že spoluvlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudla formou kúpnej zmluvy, kedy chcela pomôcť otcovi zachovať

strechu nad hlavou, kde za odplatu polovice nehnuteľnosti vyplatila všetky otcove exekučné konania,
vedené na predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko chcela, aby dožil v rodičovskom dome.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, kde uviedol, že dom, v ktorom býva je označený ako bytový
dom súpisné č.XXX Y. M.V. A. I. v Martine. Jedná sa o väčší dvojdom s dvomi oddelenými bytovými

jednotkami a v tomto dome žil a býval Ľ. K., s ktorým sa familiárne oslovovali a roky mu pomáhal s
tým, že na sklonku života sa o neho staral. V tomto dome býva priateľka žalovaného K. E. a od roku
2012 tam býva aj žalovaný. Podľa žalovaného sa žalobkyňa nestarala o svojho otca. Odvtedy, ako
bola uzavretá kúpna zmluva na podiel 1-ice na byt sa o neho nemal kto postarať. Už asi od začiatku
roku 2015 ako susedovi pomáhal so zabezpečením potrieb ako bolo pranie, chodieval na nákupy s

ním, neskôr mu nakupoval. Žalovaný mal nízky príjem, dostával len dávku v hmotnej núdzi, preto mu
aj finančne pomáhal. S priateľkou varili a nosievali mu jedlo. Pán K. sa sťažoval na dcéru s tým, že
sa o neho nestarala. Mobilný telefón nevedel riadne používať, mal ho len na predplatenú kartu. Keď
chcel volať, volal z telefónu žalovaného alebo z telefónu jeho priateľky. V roku 2016 sa mu vážne zhoršil
zdravotný stav. Po prinesení jedla ho našiel na zemi, privolal záchranku, následne bol hospitalizovaný. V

júli 2016 sociálna pracovníčka z nemocnice p. R. sa pokúšala kontaktovať dcéru p. K. prostredníctvom
polície, avšak ani toto sa im nepodarilo, následne bol p. K. prevezený do liečebne v Štiavničke, kde
bol asi mesiac. Pokiaľ nemocnica ich kontaktovala ako susedov, priniesli mu hygienické potreby. Dlhé
roky teda obývali spoločný dom, často k ním chodieval K. sa sťažovať, požičať si peniaze. Pokiaľ bol
hospitalizovanývnemocniciavliečebni,dcérazanímnebola.PonávratemalnavrhnúťK.,abysaoneho

žalovaný postaral, pretože musel brať lieky, mať pravidelný pitný režim. Pre lieky žalovaný chodieval
k obvodnej lekárke, na preberanie pošty mal splnomocnenie. Po návrate z hospitalizácie a liečebne
žalovaný tvrdil, že sa menovaného staral za pomoci priateľky, varili mu, nosili potraviny, upratoval mu,
prezliekal, asistoval pri hygiene. Za celý tento čas sa dcéra s ním nekontaktovala ani ho nebola pozrieť.
Po smrti mu obstaral pohreb a spopolnenie, nakoľko takáto bola jeho vôľa. Na preukázanie vzťahu medzi

K. a ním navrhol vypočuť svedkov.

3. K vyjadreniu žalovaného zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že popísanie vzťahu medzi ňou a jej otcom je zmätočné. Tak isto tvrdenia
ohľadne vyplatenia exekúcií sa nezakladajú na pravde tak, ako to uviedol žalovaný. Predložila súdu

kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.6.2014, kedy jej otec Ľ. K.
previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v zmluve, zapísaných na LV č.XXXX
A. XXXX. Prevod bol na ňu ako žalobkyňu vo výške 1-ice. Kúpna cena bola určená ako suma
všetkých peňažných záväzkov predávajúceho, ktoré boli predmetom vymáhania vrámci exekučných
konaní špecifikovaných na uvedených listoch vlastníctva. Bolo nesporné, že žalobkyňa vyplatila všetky

tieto exekučné konania súdnemu exekútorovi v zmysle kúpnej zmluvy. Žalovaný teda uviedol mylné
skutočnosti, týkajúce sa exekúcií, ktoré mal Ľ. K. , a z tejto pozície následne vykresľoval vzťah medzi
otcom a dcérou. Poukázala na to, že žalovaný po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k predmetným
nehnuteľnostiam tieto zaťažil exekučným záložným právom tak, ako to vyplynulo z výpisov z LV č.XXXX
A. XXXX.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov N.. N.
Z., Q.. A.. N. R.W., K. E., listinnými dokladmi - výpisom z LV č.XXXX, XXXX R..Ú.. N., zaopatrovacou
zmluvou a dodatkom č.1 k tejto zmluve, prepúšťacou správou, splnomocnením pre poštu, kúpnouzmluvou,znaleckýmposudkomč.2/2019,znaleckýmposudkomnačl.22,pripojenýmspisomOkresného
úradu Martin, katastrálny odbor a zistil nasledovný skutkový stav:

5. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Zaopatrovacej zmluvy uzavretej dňa
19.9.2016 v spojení s Dodatkom č.1 zo dňa 19.9.2016, ktorú uzavrel žalovaný s jej otcom Ľ.W. K.W..
V žalobe boli uvedené dva dôvody, pre ktoré by mala byť predmetná zmluva neplatná. Prvý dôvod,
ktorý bol skúmaný bol podpis na zmluve. Dokazovanie znaleckými posudkami preukázalo, že podpis na
zmluve je pravým podpisom Ľ. K..

6.Druhýmdôvodom,prečomalabyťpredmetnázaopatrovaciazmluvaneplatnábolotvrdeniežalobkyne,
že došlo k porušeniu zákonného predkupného práva, nakoľko bola podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností, ktoré boli predmetom zaopatrovacej zmluvy s tým, že na základe zaopatrovacej zmluvy
žalovaný nadobudol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k.ú. N., zapísaných
naLVč.XXXXA.XXXXvpodiele1-ice.Včaseuzatvoreniazaopatrovacejzmluvyspoluvlastníkomdruhej

polovice predmetných nehnuteľností bola žalobkyňa. Táto uviedla, že ich nadobudla od svojho otca na
základe kúpnej zmluvy s tým, že kúpna cena bola určená na úhradu všetkých peňažných záväzkov
predávajúceho, t.j. otca a preukázateľne po uzavretí kúpnej zmluvy boli žalobkyňou vyplatené všetky
exekučné konanie voči jeho osobe, exekučné príkazy boli vydané na nehnuteľnosti zapísané na LV
č.XXXX A. XXXX. Pokiaľ išlo o prevod spoluvlastníckeho práva na základe zaopatrovacej zmluvy z

jej otca na žalovaného, žalobkyňa tvrdila, že nedala súhlas s odkúpením podielov k nehnuteľnostiam,
nebol jej doručený nijaký návrh na uzavretie zmluvy a ani nebola oboznámená s úmyslom prevodu
spoluvlastníckeho podielu svojho otca na žalovaného. K argumentom žalovaného, že sa nestarala o
svojho otca tvrdila, že s ním bola v kontakte. Vzhľadom k tomu, že bol ťažšej povahy, s ktorým sa zle
vychádzalo, rešpektovala túto skutočnosť a rovnako tak sa k nemu správala.

Žalovaný tvrdil, že medzi ním a Ľ.W. K.W., teda otcom žalobkyne bol blízky vzťah, ktorý vznikol na
základe spolužitia v blízkosti s tým, že v roku 2012 sa prisťahoval do vedľajšieho bytu, kde žila a žije jeho
priateľka. V podstate išlo o dom, v ktorom sa nachádzali dve bytové jednotky a patrila k tomu aj záhrada.
Žalovaný vo svojich vyjadreniach popísal, aký blízky vzťah mal s otcom žalobkyne. Ako odplatu za túto
starostlivosť v podstate mal otec žalobkyne previesť na neho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam,

uvedeným v zmluve. Zo strany žalovaného bolo navrhnuté, aby súd vypočul svedkov na preukázanie
jeho tvrdení.

7. Súd vypočul ako svedkyňu N.. N. Z., ktorá vypracovala zaopatrovaciu zmluvu a táto vo svojej
svedeckej výpovedi uviedla, že žalovaný ju oslovil v období, keď odvážal p. Ľ. K.a z liečebne z Liptovskej

Štiavničky, že chce spísať dokument alebo listinu, na základe čoho by poskytoval menovanému
starostlivosť a za odmenu bude polovica bytu, v ktorom p. K. býval. Čo sa týkalo zmluvy, chodila za
nimi z Ružomberka do Martina (svedkyňa bývala v Ružomberku), prišla tri alebo štyrikrát, zmluva bola
prerokovaná, podpísaná, overená. Svedkyňa uviedla, že si pamätala tvrdenia p. K., že sa dcéra o neho
nezaujímala, vzťah medzi K. A. N. vnímala ako pekný vzťah. Nevedela sa vyjadriť, koho nápad bol spísať

zaopatrovaciu zmluvu, ale kontaktoval ju p. N., s ktorým sa predtým však nepoznala. Podľa svedkyne
zmluva bola dobrým riešením aj na to, aby mohli byť vybavované veci s poštou, nemocnicou, lekárom,
lieky a podobne. Za právne služby jej zaplatil p. N., na ktorého vystavila faktúru. Z kontaktov medzi
nimi vyvodila, že majú medzi sebou dobrý vzťah. K. sa vyjadroval, že Marek sa stará, vybavuje, Marek
oslovoval K. V..

Svedkyňa Q.. A.. N. R.Č. uviedla, že býva v byte, ktorý je nad bytom v podielovom spoluvlastníctve N.. V
dome býva tridsať rokov. Predtým tam bývali jej príbuzní. Tu sa poznala s rodinou K.. V podstate bývali
v jednom dome a na jednom dvore sa stretávali. Keď zomrela p. K. a jej manžel, zostali v byte bývať
synovia Ľ. A. Z.. Ľ. ťažko znášal smrť rodičov a často chodil ku ním. Pokiaľ išlo o dcéru Ľ., tento bol
s jej matkou rozvedený. Táto bývala v Žiline. Pamätala si, že dcéra bola v dome otca ešte, keď žila

jej stará mama, bola asi tak osem - deväť ročná. Svedkyňa vedela, že stará matka vypláca aj výživné
na toto dieťa a to 1000,--Sk, pretože Ľ. bol nezamestnaný a to dlhodobo. Pokiaľ k ním prišiel bývať
partner dcéry p. N., tento priľnul k K. , ako chlapi sa mohli spolu porozprávať. Po celý čas bol Ľ.Í.
K. nezamestnaný. Je pravdou, že mal partiu chlapov, ktorí požívali alkohol a keď niekto z nich dostal
podporu, tak z toho si kúpili alkohol a pili. Išlo o obdobie ešte v čase, keď mu žili rodičia. Potom, keď

zostal sám, títo chlapi podľa svedkyne už tu chodili proti jeho vôli. Bolo to tak, že prišli štyria - piati. N.
následne robil v tomto poriadky a chlapi prestali k K. chodiť. K. dohováral aj v súvislosti s alkoholom.
Toto bolo obdobie, kedy K. menej pil. Pokiaľ mu žili rodičia, podľa svedkyne pil denne. Svedkyňa nemala
vedomosť ohľadne vlastníctva bytu p. K., o tom, aký mal podiel v byte, v ktorom býval. Ďalej svedkyňauviedla, že žalovaný u nej býva osem rokov, pričom K. zomrel asi pred piatimi rokmi. Tým, že boli chlapi,
mali mužské témy, rozprávali sa spolu, vytvorili si priateľský vzťah hlavne N. odhováral K. od alkoholu,
vedel mu zabezpečiť veci, nakúpiť. Pokiaľ mal zdravotné problémy, N. volal K. záchranku, navštevoval

ho v nemocnici, kupoval mu stravu, lieky. K. mal len sociálnu výpomoc.
Ďalšia svedkyňa K. E., družka žalovaného uviedla, že žalovaný ako partner s ňou býva od roku 2012 s
tým, že v byte bývajú spolu s matkou a svojimi dvomi deťmi. K. dlhodobo žili v byte pod nimi, poznala
ich len priebežne. Často požívali alkohol, ale nerobili výtržnosti. Dcéru p. K. si pamätala len ako dieťa,
keď bola na návšteve. N. C. K. vychádzali podľa nej veľmi dobre, sadli si názorovo, humorom. Keď v

roku 2015 začal K. chorľavieť, N. mu pomáhal v dome, s bývaním, so záhradou. Ako bola podpísaná
zaopatrovacia zmluva, platil aj za jeho byt a to až kým nezomrel. Potom si už nebola platbami istá. N.
zakupoval pre neho hygienické potreby, robil nákupy, dá sa povedať, že to bolo z ich spoločných peňazí,
lebo mali spoločnú domácnosť. K. poberal len dávku v hmotnej núdzi. Žalovaný zaopatrovací príspevok
na neho nepoberal. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že jej partner má exekúcie a priebežne ich vypláca.
Podľa nej K. N. plne rešpektoval, bol na neho milý ako na syna. N. mu kupoval veci, zabezpečoval lieky

aj pokiaľ bol v nemocnici, potom v Štiavničke. Preberal mu poštu aj sociálne dávky, ktoré mu potom
odovzdal. N. vybavoval pohrebné záležitosti.

X. K výpovedi tejto svedkyne žalovaný uviedol, že K. pred ním nadával na dcéru, že predal byt, dal jej
peniaze, aby ich nemal a neprišiel o dávky, a ona mu ich potom nechcela vrátiť. Hovoril, že mal dom

na Stráňach, ktorý predal a peniaze nevedel, kde dal. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný nedoložil
žiadne listinné dôkazy, ani nenavrhol vykonať dokazovanie.

9. Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupne právo, ibaže ide o prevod blízkej osoby (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci

nedohodnú na výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

10. Podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

11. Otázku, či dve osoby sú si blízke je potrebné posudzovať z hľadiska oboch týchto osôb navzájom.
Ak je jedna z nich voči druhej osobou blízkou, potom to platí aj o druhej. Pre posúdenie, či je niekto
osobou blízkou preto, že s inou osobou žije v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, je rozhodný stav
v dobe, kedy došlo medzi nimi k právnemu úkonu.

12.Uvedený§116Občianskehozákonníkarozlišujeosoby,ktorésúnavzájomblízke(príbuznívpriamom
rade - súrodenci a manžel) a osoby, ktoré za určitých podmienok sa považujú za blízke (t.j. iné osoby).
13. V danom prípade otec žalobkyne a žalovaný neboli v žiadnom príbuzenskom vzťahu, preto bolo
potrebné posudzovať len žalovaného a otca žalobkyne a skúmať, či boli osoby blízke v zmysle
zákonného ustanovenia. V § 116 Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítaní príbuzní, ktorí sú

blízkymi osobami priamo zo zákona, ide len o príbuzných v priamom rade (potomkovia, predkovia)
súrodenci a manžel. Iní príbuzní (napríklad švagriná alebo podobne) sa preto nemôžu považovať
za blízke osoby, ak nie je preukázané splnenie podmienok, uvedených v ďalšej časti zákonného
ustanovenia. Teda touto podmienkou je existencia rodinného alebo obdobného pomeru a skutočnosť,
že by ujmu, ktorú jedna z týchto osôb utrpela, druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú.

14. Blízkymi osobami teda môžu byť príbuzní, ktorí nie sú blízkymi osobami už z dôvodu príbuzenstva,
napríklad príbuzní v bočnom rade tretieho a ďalšieho stupňa a osoby, žijúce s niekým v spoločnej
domácnosti, ktoré s ním nie sú príbuzné, ale ak tvorili spolužitím v spoločnej domácnosti vzťah obdobný
rodinnému vzťahu. V ďalšej skupine sú to osoby a to vzdialenejší príbuzní druh, družka, poručník (§
56 a nasledujúcich Zákona o rodine) a opatrovník (§60 a § 61 Zákona o rodine). Uvedené ustanovenia

Zákona o rodine riešia opatrovníctvo k maloletému dieťaťu a výkon tohto práva.

15. V prejednávanej veci pri dôslednom posúdení všetkých predpokladov ustanovených v § 116 a §
117 Občianskeho zákonníka súd nemal preukázané, že by otec žalobkyne a žalovaný spĺňali zákonom
stanovené predpoklady, že boli k sebe v pozícií iných osôb v pomere rodinnom alebo obdobnom. Aj pri

preukázaní dobrého blízkeho vzťahu medzi nimi nebola splnená podmienka, že by išlo medzi nimi o
pomer rodinný alebo obdobný, ktorý by zakladal medzi nimi vzťah blízkej osoby.16. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo potrebné, aby sa súd vysporiadal s podstatou zákonného
predkupného práva a následne posúdenie blízkej osoby v súlade s ustanovením § 116 Občianskeho
zákonníka. Podstatou zákonného predkupného práva je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý

sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho najskôr ostatným podielovým spoluvlastníkom ako
oprávneným z predkupného práva. Zmluvná voľnosť nakladať, scudzovať, previesť spoluvlastnícky
podiel je obmedzená zákonným predkupným právom. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj
spoluvlastnícky podiel predať, musí ho teda najskôr ponúknuť na kúpu všetkým spoluvlastníkom.
Takýmto spôsobom Ľ. K. nepostupoval a zaopatrovacou zmluvou previedol spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnostiam na žalovaného. Bolo nesporné, že žalobkyňa s takýmto prevodom nesúhlasila ani
nepoznala úmysel otca uzavrieť takýto právny úkon. Bolo nesporné, že žalovaný a Ľ. K. neboli v žiadnom
rodinnom vzťahu. K tvrdeniu, že ich vzťah bol tak blízky, že by ujmu, ktorú utrpela jedna osoba druhá
pociťovala ako vlastnú zo strany žalovaného bolo tvrdené a preukazované svedeckými výpoveďami
svedkov, ktorých navrhol vypočuť v konaní. Pre občianskoprávne vzťahy v danom prípade má význam,
či ich účastníkmi sú blízke osoby, alebo nie. Občiansky zákonník v § 116 vymedzuje pojem blízkych

osôb a v § 117 ustanovuje ako sa zisťuje stupeň príbuzenstva. Iné osoby sú teda blízkymi osobami za
dvoch podmienok a to, že po a/ navzájom sú v rodinnom alebo obdobnom pomere, po b/ ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Či jedna osoba bude pociťovať
ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodné, je potrebné vždy riadne zvážiť.
Pri posudzovaní sa nevychádza len z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska

objektívneho a spoločenského. Pri aplikácií pojmu „blízka osoba“ vo vzťahu k právnemu úkonu a vo
vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu musí vzťah konajúceho subjektu a „blízkej
osoby“ vykazovať určité vlastnosti. Vzťah medzi otcom žalobkyne a žalovaným bolo možné konštatovať,
že bol blízky vzťah a to na základe výpovedí svedkov. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca explicitne
nezahrnul do definície blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka v danom prípade suseda tak,

aby mohol byť sused považovaný za blízku osobu. Musí preto byť ich vzťah vzájomne posudzovaný ako
vzťahom výnimočným, vymykajúcim sa z bežného kolorytu rodinných vzťahov. Okrem príbuzných teda
máme vyčlenenú kategóriu blízkych osôb, ktoré tvoria iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere,
ktorých vzájomné vzťahy sú na takej úrovni, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú. V rodinnom pomere sú ďalší príbuzní v bočnom rade, kde však nemožno zaradiť

žalovaného, nakoľko tu neexistoval medzi ním a pánom K. žiadny príbuzenský vzťah. V ich prípade
nedošlo ani k tomu, že by žili v spoločnej domácnosti.
Je zrejmé, že pokiaľ by odplatou za zaopatrenie p. K. mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu k daným
nehnuteľnostiam na žalovaného, malo byť postupované v danom prípade tak, že spoluvlastnícky podiel
mal byť najskôr ponúknutý druhému spoluvlastníkovi. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie, že p. K.

nebol v žiadnom kontakte so svojou dcérou, pretože v roku 2014 jej previedol spoluvlastnícke právo k
predmetnému bytu a ostatným nehnuteľnostiam v súvislosti s tým, že uhradila exekúcie, viaznúce na
týchto nehnuteľnostiach. Následne došlo k tomu, že bola spísaná v roku 2016 zaopatrovacia zmluva
medzi žalovaným a p. K.. Z tejto chronológie je nesporné, že tvrdenia o tom, že p. K. nebol s dcérou
v kontakte dlhodobo, resp. od roku 2012 ako sa s ním mohol stretnúť žalovaný, sa nemôže zakladať

na pravde.

17. V uvedenej právnej veci súd posúdil zákonné podmienky, vyplývajúce z citovaných zákonných
ustanovení a dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky prevodu spoluvlastníckeho podielu
na žalovaného, pretože došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne.

18. Na záver súd konštatuje, že pokiaľ šlo o osobu pána Ľ. K., v konaní bolo preukázané, že tento mal
značné problémy s alkoholom, ktorý dlhodobo požíval, neplatil výživné na svoju dcéru, ale toto uhrádzala
jeho matka (v danom prípade išlo o dcéru - žalobkyňu), dlhodobo nepracoval, poberal len sociálne dávky,
z čoho následne zrejme vyplynulo veľké množstvo exekúcií na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Aj z

tohto bolo možné vyvodiť vzťah medzi žalobkyňou a jej otcom ako nie bežný a vysporiadať sa aj s
tvrdením žalovaného, ktorý tvrdil, že dcéra sa o otca nestarala. Vzájomný vzťah otca a dcéry bol daný
dlhodobým spôsobom fungovania medzi nimi ako aj spôsobom života otca žalobkyne a vzťahu otca k
dcére a následne dcéry k otcovi. Nesporne mu žalobkyňa pomohla vyplatiť exekúcie v roku 2014 po
prevode podielu polovice nehnuteľností, ktoré vlastnil jej otec, čím sa podľa názoru súdu v nemalej miere

pričinila na zachovaní jeho podielu na nehnuteľnostiach.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového
poriadku a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trovkonania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.