Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208296
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5717208296.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne -
Ing.Q. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX P., v zastúpení právne - JUDr. Michal Krnáč,
advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779, proti žalovanému - N. N. v
zastúpení právne - JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Červenej

armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, o neplatnosť zaopatrovacej zmluvy, o určenie nehnuteľností
do dedičstva po poručiteľovi L. K. zomrel dňa X.X.XXXX,. na základe odvolania žalovaného voči
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/23/2017-317 zo dňa 5. decembra 2019 a na základe odvolania
žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/23/2017-361 zo dňa 6.2.2020,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5C/23/2017-317 zo dňa 5.

decembra 2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/23/2017-361 zo dňa 6.2.2020 a v r a c i a
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ( ďalej „ okresný súd „) odvolaním napadnutým rozsudkom ( vo výroku I.)
určil neplatnosť Zaopatrovacej zmluvy zo dňa 19.9.2016 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 19.9.2016
uzatvorenej medzi N. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C., Ul. XX. A. XX/XX ako „opatrovateľom“ a

L. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., A. I. č.XXX/XX ako „opatrovancom“. Priznal žalobkyni ( vo
výroku II. ) voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím
rozsudkom (na č. l. 360 - 362 spisu) okresný súd určil nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX ako
pozemok parc. registra „C“ č. 791/3 o výmere 248m2 - druh pozemku záhrady a pozemok parc. registra
„C“ č. 791/5 o výmere 114 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele

1 a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX ako byt č. X na prízemí vo vchode č. XX rodinného domu
so súp. č. XXX - stavba v katastri nehnuteľnosti označená a evidovaná ako 2 bytové jednotky - ul. A.
I. XX, ktorý je postavený na pozemku parc. registra „C“, č. 791/2 o výmere 434 m2 - druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1 a pozemok - parc. registra „C“ č. 791/2 o
výmere 434 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je postavená stavba so súp.
Č. XXX - rodinný dom s názvom stavba 2 bytové jednotky - ul. A. I. XX, pozemok parc. registra „C“, č.

791/2 v spoluvlastníckom podiele 2/4-iny, nachádzajúce sa v k.ú. N. do dedičstva po poručiteľovi L. K.,
nar. XX.X.XXXX, zomrel X.X.XXXX.

2. Okresný súd posúdil žalobkyňou vymedzené dôvody o ktoré oprela v žalobe neplatnosť zaopatrovacej
zmluvy, prvý dôvod ňou tvrdený spochybňujúci podpis poručiteľa ( aj ako otec žalobkyne ) na
zaopatrovacej zmluve sa preukázal na základe vykonaného dokazovania ( výsledkami dvoch

znaleckých posudkov predložených súdu ) ako neopodstatnený. Druhý namietaný dôvod neplatnosti
- porušenie zákonného predkupného práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností -tvoriace aj predmet zaopatrovacej zmluvy okresný súd uznal, následne jej žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

3. V skutkovom vymedzení žaloby žalobkyňa argumentovala tým, že v čase uzatvorenia zaopatrovacej
zmluvy bola spoluvlastníčkou druhej polovice sporných nehnuteľností, svoj podiel nadobudla od otca na
základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu určenú na úhradu všetkých peňažných záväzkov predávajúceho /
otca a ona po uzavretí kúpnej zmluvy vyplatila všetky pohľadávky v exekučných konaniach ( vydané
exekučné príkazy na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX ) vedených voči jeho osobe.

Zdôraznila, že nedala súhlas k prevodu spoluvlastníckeho práva z jej otca na žalovaného, žiadny návrh
nauzavretiezmluvyjejdoručenýnebolanebolaoboznámená anisúmyslomprevoduspoluvlastníckeho
podielu svojho otca na žalovaného. Dodala, že bola v kontakte so svojim otcom, bol ťažšej povahy, zle
s ním vychádzala, túto skutočnosť rešpektovala a rovnako sa aj k nemu správala.

4. Žalovaný sa voči žalobe bránil, okrem iného tvrdil, že medzi L. K./ otcom žalobkyne a ním bol blízky

vzťah, ktorý vznikol na základe spolužitia v blízkosti, totiž v roku 2012 sa prisťahoval do vedľajšieho
bytu, kde žila a žije jeho priateľka, v podstate išlo o dom, v ktorom sa nachádzali dve bytové jednotky
a patrila k tomu aj záhrada. Žalovaný vo vyjadreniach podrobne opísal charakter blízkeho vzťahu s
otcom žalobkyne, mal za to, že otec žalobkyne previedol spoluvlastnícky podiel v konkretizovaných
nehnuteľnostiach na neho zaopatrovacou zmluvou ako odplatu za poskytnutú starostlivosť.

5. Okresný súd svoje skutkové zistenia vyvodil nielen z listinných dôkazov, z výsluchu účastníkov, ale
aj z výsluchu svedkov, napr. Mgr. N. Z., Ing. arch. N. R., K. E. a v rovine právnej vec posudzoval podľa
hmotnoprávnych kritérií ust. § 140, § 116 Občianskeho zákonníka.

6. Zdôraznil právnu podstatu zákonného predkupného práva - povinnosť podielového spoluvlastníka,
ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho na kúpu najskôr ostatným podielovým
spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, keďže zmluvná voľnosť nakladať, scudzovať,
previesť spoluvlastnícky podiel je obmedzená zákonným predkupným právom. L. K. takto nepostupoval

a zaopatrovacou zmluvou previedol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na žalovaného. Na
základe dokazovania okresný súd vyhodnotil za nesporné, že žalobkyňa s prevodom nesúhlasila, ani
nepoznala úmysel otca uzavrieť takýto právny úkon a ďalšou nespornou skutočnosťou pre súd bolo,
že žalovaný a L. K. neboli v žiadnom rodinnom vzťahu. Pre riešený občianskoprávny vzťah/ vzťahy
je ale právne významné, či ich účastníkmi sú blízke osoby alebo nie. Okresný súd odkázal na ust.

§ 116 Občianskeho zákonníka vymedzenie v ňom pojmu blízkych osôb, ďalej odkazuje na ust. §
117 Občianskeho zákonníka - v ňom ustanovené ako sa zisťuje stupeň príbuzenstva. Iné osoby sú
blízkymi osobami za dvoch podmienok : a) navzájom sú v rodinnom alebo obdobnom pomere, b) ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Či jedna osoba bude
pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú a či to pociťuje dôvodne, je potrebné vždy podľa

názoru súdu riadne zvážiť. Pri posudzovaní sa nevychádza len z duševných stavov určitej osoby, ale
predovšetkým z hľadiska objektívneho a spoločenského. Pri aplikácii pojmu „blízka osoba“ vo vzťahu
k právnemu úkonu a vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu musí vzťah
konajúceho subjektu a „blízkej osoby“ vykazovať určité vlastnosti. Súd dôvodí ďalej, že na základe
výpovedí svedkov bolo možné konštatovať, že vzťah medzi otcom žalobkyne a žalovaným bol vzťah

blízky, zákonodarca ale explicitne nezahrnul do definície blízkej osoby v § 116 Občianskeho zákonníka
suseda. Musí preto byť ich vzťah vzájomne posudzovaný ako vzťah výnimočný, vymykajúci sa z
bežného koloritu rodinných vzťahov. Okrem príbuzných je vyčlenená kategória blízkych osôb, ktoré
tvoria iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých vzájomné vzťahy sú na takej úrovni, že
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. V rodinnom pomere sú ďalší

príbuzní v bočnom rade, kde však nemožno zaradiť žalovaného, keďže neexistoval medzi ním a otcom
žalobkyne žiadny príbuzenský vzťah, nežili ani v spoločnej domácnosti. Ak by odplatou za zaopatrenie
p. K. mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaného, mal byť
prevádzaný spoluvlastnícky podiel najskôr ponúknutý druhému spoluvlastníkovi. Tvrdenie, že p. K.
nebol v žiadnom kontakte so svojou dcérou neobstojí, pretože v roku 2014 jej previedol spoluvlastnícke

právo k predmetnému bytu a ostatným nehnuteľnostiam v súvislosti s tým, že za neho uhradila exekúcie
viaznuce na týchto nehnuteľnostiach. Následne v roku 2016 bola spísaná zaopatrovacia zmluva medzi
žalovaným a p. K.. Súd s odkazom aj na uvádzanú chronológiu nepovažoval za pravdivé tvrdenia o tom,
že p. K. nebol s dcérou v kontakte dlhodobo, resp. od roku 2012 ako sa s ním mohol stretnúť žalovaný.V súhrne súd konštatoval porušenie zákonného predkupného práva žalobkyne a z tohto dôvodu
nesplnenie zákonných podmienok prevodu spoluvlastníckeho práva ( v sporných nehnuteľnostiach ) na
žalovaného.

7. Súd odkázal aj na ďalšie okolnosti vyplývajúce z dokazovania, že L. K. mal značné problémy s
alkoholom, alkohol dlhodobo požíval, neplatil výživné na svoju dcéru, dlhodobo nepracoval, poberal len
sociálne dávky, z tohto dôvodu vzniklo aj veľké množstvo exekúcií na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.
Aj z toho bolo možné vyvodiť vzťah medzi žalobkyňou a jej otcom ako nie bežný a vysporiadať sa aj s

tvrdením žalovaného, že dcéra sa o otca nestarala. Vzájomný vzťah otca a dcéry bol jednoznačne daný
dlhodobým spôsobom fungovania medzi nimi, spôsobom života otca žalobkyne a jeho vzťahu k nej,
opačne aj vzťah žalobkyne ako dcéry k otcovi. Žalobkyňa svojmu otcovi pomohla vyplatiť v roku 2014
exekúcie po prevode polovice nehnuteľností, ktoré vlastnil jej otec, tým sa v nemalej miere pričinila na
zachovaní jeho podielu na nehnuteľnostiach.

8. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku žalobkyni v spore plne úspešnej priznal súd nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v spore neúspešnému, poznamenal, že o
výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

9. V dopĺňacom rozsudku okresný súd vyšpecifikované nehnuteľnosti (tvoriace predmet konania) určil

do dedičstva po nebohom poručiteľovi L. K., po prijatom závere, že v dôsledku porušenia zákonného
predkupného práva žalobkyne neboli splnené zákonné podmienky prevodu spoluvlastníckeho podielu
na žalovaného, z tohto dôvodu zaopatrovacia zmluva zo dňa 19.9.2016 v spojení s Dodatkom č. 1 zo
dňa 19.9.2016 je neplatná.

10. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný, domáhal sa zmeny, v rámci nej zamietnutia
žaloby, uplatnil si aj náhradu trov konania. Žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobkyne z pohľadu ust. § 137 písm. c) CSP na požadovanom určení - neplatnosti zaopatrovacej
zmluvy. Vytýka súdu, že opomenul právne významnú a v súdnej praxi už notoricky známu skutočnosť,
že určovacou žalobou súd nerozhoduje o platnosti či neplatnosti právneho úkonu, ale o tom, či tu

určité právo je alebo nie je. Vyriešenie otázky platnosti právneho úkonu v súdenej veci je otázkou
„prejudiciálnou“, predbežnou, až následne je možné rozhodnúť o právne významnej skutočnosti/určení,
či tu právo je alebo nie je. Okresný súd výrokom I. napadnutého rozsudku „vyriešil“ predbežnú otázku,
ktorá nemá žiadnym spôsobom potenciál byť predmetom konania.

11.Žalovanýnamietaďalej,žesúddospelkzáveruoneplatnostiZaopatrovacejzmluvyzodňa19.9.2016
uzavretej medzi ním ako „opatrovateľom“ a L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., A. I. č.XXX/XX ako
„opatrovancom“ na základe nesprávneho právneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Výsluchom
svedkov Mgr. Z., Ing. Arch. N. R. a K. E. a prečítaním znaleckých posudkov znalcov z odboru
písmoznalectva jednoznačne sa preukázala nepravdivosť tvrdenia žalobkyne o tom, že jej otec L. K.

zaopatrovaciu zmluvu nepodpísal. Nad rámec žalovaný poukazuje aj na to, že toto svoje nepravdivé
tvrdenie zrejme prezentovala žalobkyňa aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože on/žalovaný
bol pre podozrenie, že niekto mal falšovať podpis nebohého L. K. na zaopatrovacej zmluve vypočúvaný
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Martine. Keďže žalobkyňa nebola úspešná v nátlaku na
neho cestou trestného stíhania ani cestou znaleckého dokazovania, pokračovala v konaní napriek tomu,

že osoba poverená ňou alebo jej blízkou osobou (osobami) sa snažili jeho/žalovaného presvedčiť,
aby túto vec vyriešil mimosúdne. Keď už prejavil ochotu usporiadať tento spor mimosúdne, náhle to
žalobkyňa poprela a negovala skôr vyvinutú aktivitu. On si je toho vedomý, že tieto ním uvádzané
tvrdenia sú z hľadiska právneho posúdenia veci bezpredmetné, považuje ale v záujme pravdivého
opísania konania žalovanej za dôležité poukázať na jej aktivity alebo osôb z okolia jej blízkych.

12. Podľa odvolateľa súd v odôvodnení rozsudku postavil žalobkyňu do svetla opustenej dcéry otca
alkoholika, ktorý si nezaslúžil jej pozornosť ani v čase, kedy už evidentne bol na konci so svojimi silami
a bol odkázaný na starostlivosť iných. Pri výsluchu svedkov súd mimoriadnu pozornosť venoval tomu,

či L. K. - otec žalobkyne bol osobou, ktorá nadmerne požívala alkoholické nápoje a či z tohto dôvodu
nemala žalobkyňa dôvod svojho otca ignorovať a neposkytovať mu pomoc, keď bol na to odkázaný.
On súhlasí s tým, že L. K. poznal ako muža, ktorý bol susedom rodiny jeho družky - svedkyne K. E.
a ako osobu, ktorá neviedla usporiadaný život práve kvôli tomu, že požíval nadmerne alkohol, vodil sidomov svojich kamarátov s podobným problémom a nebol v kontakte so svojou dcérou - žalobkyňou.
On L. K. nepoznal predtým, než sa do domácnosti priateľky - svedkyne K. E. prisťahoval. Súhlasí s tým,
že L. K. sa k svojej dcére nesprával tak ako by sa mal otec k svojmu dieťaťu správať. Vnímal situáciu,

ktorá už existovala v čase, kedy ho spoznal, že dcéra otca ignorovala zrejme preto, že sa o ňu riadne
v jej detstve nestaral, nežili spolu a neplnil si riadne svoje povinnosti voči nej. Vnímal aj to, že L. K.
sa cítil byť opustený a dcérou podvedený, ktorá ho podľa neho pripravila o majetok. Práve to, že L.
K. žil neusporiadaným životom, - na čo už boli svojim spôsobom zvyknuté svedkyne Ing. arch. R. a
E., - jemu/žalovanému keď začal žiť v spoločnej domácnosti so svedkyňou K. E. - v hornej polovici

domu a spoznal L. K., - nevyhovoval, prekážal, vadil spôsob života aký L. K. viedol, začal robiť
v spoločnom dome „poriadky“. Keď bolo treba, vyhnal zo záhrady kamarátov, ktorí za L. K. chodili piť
alkohol a bránil im v prístupe do domu a do záhrady. Postupne sa s L. K. zblížili, potykali si, dôverne sa
oslovovali, zrejme si aj L. K. uvedomoval nesprávnosť svojho životného štýlu. Žalobkyňa - dcéra L. K.
nenavštívila ani jedinýkrát, ani len neskúsila svojho otca kontaktovať a nejavila o neho záujem. L. K. v
ňom/žalovanom našiel oporu, rozumel si s ním, začal ho rešpektovať, spolu veľmi dobre, dá sa povedať

aj familiárne vychádzali. L. K. ale dobehla jeho minulosť, jeho životný štýl a zanedbávanie starostlivosti o
svoje zdravie, náhle utrpel vážne zdravotné problémy a napriek tomu, že on a svedkyne, aj pracovníčka
ÚPSVaR v Martine sa pokúsili kontaktovať jedinú rodinnú príslušníčku L. K. - žalobkyňu, táto o svojho
otca záujem neprejavila, v situácii vážneho ohrozenia jeho života o neho žiadny záujem nemala. On už
sa preto ako osoba, ktorá mala vytvorený vzájomne blízky vzťah k L. K. sa o neho staral tak ako to mala

urobiť jeho dcéra. Žalobkyňa vedela, že bola jedinou príbuznou L. K., ktorá mu mohla poskytnúť pomoc
v ťažkej životnej situácii, ktorú už nemohol svojimi silami zvládnuť, napriek tomu to neurobila čo sa nedá
ospravedlniť tým, že otec o ňu predtým záujem nemal.

13. On/žalovaný po pokuse riešiť situáciu so žalobkyňou začal sa starať o bezvládneho a na opateru

iného odkázaného otca žalobkyne. Robil to nie ako jeho sused, ale aj ako človek, ktorý cíti, že ide o
blízkeho človeka, s ktorým prežil niekoľko rokov, ktorému sa snažil pomáhať, aby nepil alkohol, aby žil
zdravšie, pretože mu na ňom záležalo. O L. K. sa staral ako o vlastného príbuzného, považoval to aj
za správne a aj za svoju povinnosť k blízkemu človeku. Napokon keď L. K. zomrel, opäť on/žalovaný
bol tým, ktorý sa o jeho telesné pozostatky postaral, žalobkyňa ani nevedela kým nezačalo dedičské

konanie, že jej otec zomrel.

14. Odvolateľ považuje za správy postup súdu pokiaľ zameral dokazovanie na vyhodnotenie právnej
otázky, či možno vzťah medzi ním a p. L. K. považovať za vzťah blízkych osôb v zmysle § 116
Občianskeho zákonníka. Aj on považuje za nesporné, že s L. K. neboli blízkymi osobami v zmysle

príbuzenského vzťahu, preto bolo nutné vysporiadať sa s tým, či by L. K. a on/žalovaný v čase
podpísania zaopatrovacej zmluvy boli osobami, ktoré by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu. S touto otázkou sa ale nedá vysporiadať inak, než na základe popisu
vzťahov medzi takýmito osobami a ich interpretácie v konkrétnom čase, mieste a prostredí. Súd takéto
hodnotenie a posudzovanie v súdenej veci odignoroval. Sústredil sa na konštatovanie, že žalobkyňa

mala právo ignorovať svojho otca, pretože ju ignoroval otec v čase, keď bola závislá na jeho výchove
a výžive. S takýmto hodnotením medziľudských vzťahov sa súhlasiť nedá najmä s prihliadnutím na
základné interpretačné pravidlo hodnotenia právnych vzťahov v civilnom práve ustanovené v § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie výslovne uvádza, že výkon práv a povinností v
občianskoprávnych vzťahoch nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Je názoru, že človeku v núdzi (tobôž už vlastnému otcovi) musí iný človek pomôcť, či už je to jeho
príbuzný, priateľ alebo nepriateľ. Nie je možné tvrdiť, že ignorovanie umierajúceho otca - alkoholika
dcérou, o ktorú celý život neprejavoval ten záujem ako mal prejavovať otec k svojej dcére - je správne a
v súlade s dobrými mravmi. Takéto ignorovanie kohokoľvek - nieto vlastného otca - je podľa všeobecne

zaužívaných pravidiel správania sa ľudí - v rozpore s dobrými mravmi. Podstatný ale nie je vzťah medzi
žalobkyňou a jej otcom L. K., ale kvalita vzťahu medzi ním/ žalovaným a L. K. v čase podpísania
zaopatrovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi ním a L. K. sa už v čase predtým
ako kulminovali jeho zdravotné problémy v prvej polovici roku 2016 bol vytvorený vzájomne blízky vzťah.
Jemu záležalo na tom, aby L. K. žil zdravšie, aby si neubližoval pitím alkoholu a javmi s tým súvisiacimi.

Staral sa aj o spoločný dvor, dom a podobne. Už v čase pred hospitalizáciou L. K. mu záležalo na
jeho osude, zdraví a podobne, tento jeho záujem a starostlivosť L. K. opätoval tak, že ho rešpektoval,
nechal si poradiť, dovolil, aby mu tykal hoc on bol od neho oveľa mladší a kedysi to bol pre neho úplne
neznámy a cudzí človek. Vzťah medzi ním a L. K. bol vzájomne blízky, vytvorilo sa medzi nimi puto akomedzi blízkymi osobami. Skutočnosť, že sa jednalo o vzťah, kedy jeden pociťoval ujmu, ktorú by utrpel
druhý ako svoju vlastnú sa nielen potvrdilo, aj dokázalo navyše aj tým, že on/ žalovaný sa osobne (aj
s pomocou svedkyne svojej družky K. E.) postaral o pána L. K. keď bol bezvládny, chorý a odkázaný

na starostlivosť svojich blízkych, za ktorých považoval jeho/žalovaného a jeho družku. Tieto skutočnosti
nepochybne vyplývajú z výpovedí jeho, aj svedkýň E., Ing. arch. R.. V takejto situácii sa rozhodol s
ním L. K. uzavrieť zaopatrovaciu zmluvu nielen ako sused, ale hlavne ako osoba, ktorá ho považovala
za sebe blízku osobu a on/žalovaný ako osoba, ktorá sa o L. K. starala a postarala. Je evidentné, že
obaja navzájom mali vytvorený taký vzťah, aký pre splnenie definície blízkych osôb vyžaduje § 116

Občianskeho zákonníka, následne z týchto dôvodov nedošlo pri uzavieraní zaopatrovacej zmluvy k
porušeniu predkupného práva žalobkyne v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

16. Žalovaný sa odvolal aj voči dopĺňajúcemu rozsudku, v ktorom okresný súd presne špecifikované
nehnuteľnosti vo výrokovej vete (tvoriace aj predmet zaopatrovacej zmluvy) určil do dedičstva po
nebohom otcovi žalobkyne. Aj v tomto rozsahu žiada v rámci zmeny zamietnutie žaloby. Prioritne

zotrváva nadôvodochodvolaniapodanéhovočimeritórnemurozsudku,navyšenamieta,žeokresnýsúd
v dopĺňacom rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo po vyriešení predbežnej otázky platnosti/
neplatnosti zaopatrovacej zmluvy v znení jej dodatku určil predmetné nehnuteľnosti do dedičstva
po zosnulom L. K.. Zotrváva na odvolacích dôvodoch týkajúcich sa nesprávnosti a nezákonnosti
rozhodovania, ktoré viedli súd k záveru o neplatnosti zaopatrovacej zmluvy a jej dodatku, tieto dôvody

už opísal v odvolaní proti rozsudku (v bodoch 6 - 9), na ne v celom rozsahu odkazuje. Podľa odvolateľa
dopĺňací rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované podľa § 220 ods. 2 CSP, nie je možné
z neho zistiť ako súd dospel k záveru, ktorý vyslovil vo výrokovej časti. Poznamenáva, že podľa
ustálenej súdnej praxe absencia dôvodov rozhodnutia súdu je vadou, ktorá spôsobuje nielen jeho
nepreskúmatelnosť ale je zároveň aj porušením práva účastníka na súdnu ochranu a vedie k zrušeniu

rozsudku.

17. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku. Podľa jej názoru okresný
súd zistil skutkový stav veci riadne, náležite správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi sa
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania vyšli najavo a aj po vykonaní predložených

dôkazov dospel k správnemu rozhodnutiu. Žalobkyňa zdôrazňuje, že súd dostatočne a s odbornou
starostlivosťou vyhodnotil právnu otázku blízkych osôb v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu žalovaného a zosnulého L. K.. Nesúhlasí s odvolacím tvrdením žalovaného,
že súd ju postavil do svetla opustenej dcéry otca - alkoholika a sústredil sa len na to, že ona mala
právo ignorovať svojho otca, - takáto argumentácia žalovaného podľa nej naznačuje nepochopenie

odôvodnenia rozsudku a snahu upriamiť pozornosť na irelevantné skutočnosti, ktoré súd v závere len
konštatoval. Tvrdenia žalovaného o preukázaní jeho vzťahu s osobou zosnulého L. K. ako blízkych osôb
založené len na splnení podmienky, že by ujmu, ktorú utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako
vlastnú je nedostatočné, nakoľko zákon predpokladá kumulatívne splnenie ďalších podmienok, a to,
aby boli navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom. Žalovaná vychádzajúc z citácie ustanovení §

140, § 116 Občianskeho zákonníka má za to, že žalovaný a zosnulý L. K. neboli príbuzní v priamom
rade, preto pri preukazovaní ich vzťahu ako blízkych osôb je nutné, aby preukázali kumulatívne splnenie
dvoch podmienok druhej skupiny subjektov, a to: a) sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom
a b) ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Zákonodarca
rozšíril okruh osôb (pokrvných) príbuzných a o vzdialenejších príbuzných (švagor, druh, družka) o osoby

žijúce v spoločnej domácnosti, ak takýmto spolužitím vytvorili vzťah obdobný rodinnému vzťahu, vzťah
jedného manžela k príbuzným druhého manžela, vzťah jedného z manželov k nevlastnému dieťaťu,
pokiaľ s takýmto dieťaťom žije v spoločnej domácnosti a podobne. Pre naplnenie znakov definície blízkej
osoby musia vyššie uvedené prípady/osoby súčasne splniť aj druhú podmienku, aby intenzita a kvalita
vzájomných vzťahov osôb bola taká, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne

pociťovala ako svoju vlastnú. Pociťovanie takejto ujmy je podmienkou subjektívnou, na jej preukázanie
nie je postačujúce len tvrdenie dotknutej osoby, ale aj dôvodnosť tohto pocitu, čo prislúcha uváženiu
súdu, pričom tento nevychádza len z duševného stavu/pocitu dotknutej osoby, ale predovšetkým z
hľadiska objektívneho a spoločenského.

18. Žalobkyňa nevylučuje, že by medzi žalovaným a jej otcom zosnulým L. K. nemohol byť
nadštandardnývzťahsusedský,avšaksamotnénaplneniedruhejpodmienkyvychádzazosubjektívneho
pocitu žalovaného a vnútorného emocionálneho vzťahu, ktorý nemožno vymedziť paušálnymi a
merateľnými veličinami. Naplnenie obsahu druhej podmienky v súdenom prípade nie je smerodajné,keďže samotný subjektívny pocit na určenie toho, či tu vzťah blízkych osôb je alebo nie je, je
nepostačujúci. Aj za predpokladu, že by naplnenie druhej/subjektívnej podmienky bolo žalovaným
preukázané, nemožno hovoriť o vzťahu blízkej osoby z dôvodu, že nebola naplnená podmienka prvá,

skutočnosť, že žalovaný v zmysle vyššie uvedeného nebol vo vzťahu k zosnulému L. K. ani príbuzným
a ani osobou v rodinnom alebo v obdobnom vzťahu. Žalobkyňa v súhrne uvádzaných súvislostí
zotrvávanasvojejzásadnejargumentácii,žeuzavretímzaopatrovacejzmluvyboloporušenéjejzákonné
predkupné právo, preto navrhuje odvolanie žalovaného zamietnuť.

19. V ďalšom štádiu odvolacieho konania strany sporu už žiadne písomné podania nedoručili.

20.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejiba„CSP“),pozistení,
že odvolanie podala v zákonom stanovenej lehote na to oprávnená strana sporu proti rozsudku, voči
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP zrušil a v zrušenom

rozsahu (vrátane zrušeného dopĺňacieho rozsudku) vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalovaného za dôvodné.

22. Predmetom posudzovania bola žaloba, ktorou sa dňa 25.5.2017 domáhala žalobkyňa voči
žalovanému: určenia neplatnosti Zaopatrovacej zmluvy zo dňa 19.9.2016 v spojení s Dodatkom č. 1
zo dňa 19.9.2016 uzatvorenej medzi N. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C., XX. A. XX/XX ako
„opatrovateľom“aL.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomA.I.XXX/XX,N.ako„opatrovancom“.Ďalejsadomáhala
určenia, že nehnuteľnosti vo vlastníctve N. N., bytom C., XX. A. XX/XX, v kat. území N., zapísané na

LV č. XXXX ako pozemok parc. registra „C“ č. 791/3 o výmere 248 m2, druh pozemku - záhrady,
pozemok parc. registra „C“ č. 791/5 o výmere 114 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v
spoluvlastníckom podiele 1 a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako byt č. X na prízemí vo vchode
č. XX rodinného domu so súp. č. XXX - stavba v katastri nehnuteľností označená a evidovaná ako 2
bytové jednotky - ul. A. I. XX, postavený na pozemku parc. registra „C“, č. 791/2 o výmere 434 m2, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1, pozemok - parc. registra „C“, č.
791/2 o výmere 434 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je postavená stavba
so súp. č. XXX - rodinný dom s názvom stavba 2 bytové jednotky - ul. A. I. XX, pozemok parc. registra
„C“, č. 791/2 v spoluvlastníckom podiele 2/4-iny, patria do dedičstva po poručiteľovi L. K., ktorý zomrel
dňa XX.X.XXXX.

23. V súdenej veci je dokazovaním preukázané, že predmet sporu/pozemky presne vyšpecifikované,
nehnuteľnosti konkrétne vymedzené, tvorili predmet Zaopatrovacej zmluvy uzavretej dňa 19.9.2016 v
spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 19.9.2016 uzatvorenej medzi otcom žalobkyne L. K. ako opatrovancom
a žalovaným N. N. ako opatrovateľom. Znaleckými posudkami bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie

žalobkyne, že by podpis L. K. na zaopatrovacej zmluve nemal byť jeho podpisom.

24. Následne, neplatnosť zaopatrovacej zmluvy okresný súd posudzoval z pohľadu ďalšieho dôvodu
žalobkyňou namietaného, t. j. že bolo porušené jej predkupné právo ako podielovej spoluvlastníčky,
keďže spoluvlastnícky podiel opatrovanca nebol jej ponúknutý na odkúpenie, pritom sa nejednalo o

prevod blízkej osobe, tak pre nesplnenie zákonnej ponukovej povinnosti neboli splnené ani zákonné
podmienky prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu.

25. Treba súhlasiť s názorom odvolateľa/jeho právneho zástupcu, že otázka dodržiavania/ porušenia
predkupného práva z pohľadu ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k zásadnej vecnej

otázke - určenia nehnuteľnosti/tvoriace predmet zaopatrovacej zmluvy do dedičstva po nebohom otcovi
žalobkyne, je otázkou tzv. prejudiciálnou, keďže až po jej ustálení je možné posúdiť otázku platnosti/
neplatnosti právneho úkonu, nadväzne prijať aj vecný záver o tom, či bol/ nebol poručiteľ ku dňu
svojej smrti vlastníkom v prevodnej zmluve vymedzených nehnuteľností, či budú/ nebudú po ňom tvoriť
predmet dedenia.

26. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, § 117 OZ ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
na výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.27. Pri právnom posúdení dodržania/porušenia predkupného práva z pohľadu ust. § 140 Občianskeho
zákonníka je právne významné, či sa prevod /prevodný úkon realizoval blízkej osobe.

28. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec,
manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom uznesení č.k 5Cdo/32/2017 zo dňa 27. júna
2018 konštatoval, že „ Zákon v ustanovení § 116 veta za podkočiarkou Občianskeho zákonníka nedáva
priamu odpoveď na tú otázku, ktoré kritériá, skutočnosti a okolnosti treba zohľadniť pri prijatí záveru,
či ide o osobu blízku alebo nie, nestanovuje žiadne presné kritériá, z ktorých by záver o tom, že ide
o osobu blízku vyplýval. Je tomu tak preto, že každý jeden prípad je individuálny a každý jeden vzťah
medzi osobami jedinečný, založený na rôznych väzbách a okolnostiach. Aby tak rozhodnutie o existencii

blízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé, nie je možné určiť presné hranice, kedy vzťah
týchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby. Citované ustanovenie je totiž jednou z právnych
noriem, ktoré právna teória nazýva právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. normou ktorých
hypotéza nie je stanovená právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu na zvážení v každom
jednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy z širokého, vopred neobmedzeného

okruhu okolností.“ Podľa uvedenej právnej úvahy, ktorú si aj odvolací súd osvojuje, potom názor
okresného súdu v tejto odvolaním napadnutej veci, že ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka
nezahrnulo do definície blízkej osoby „ suseda „ je právny argument iba formálny, o to viac keď okresný
súd sa vôbec nezaoberal konkrétnou kvalitou a intenzitou vzájomného vzťahu poručiteľa a žalovaného
v dobe rozhodnej. Navyše aj samotný okresný súd poukazuje v dôvodoch rozhodovania, že „ musí

byť ich vzťah ( žalovaného a poručiteľa ) vzájomne posudzovaný ako vzťah výnimočný, vymykajúci
sa z bežného koloritu rodinných vzťahov - avšak v písomnom odôvodnení rozhodnutia komplexné
hodnotenie, či medzi žalobcom a žalovaným sa jednalo o vzťah výnimočný, vymykajúci sa z bežného
koloritu rodinných vzťahov jednoznačne absentuje. Z tohto pohľadu písomné odôvodnenie rozhodnutia
nezodpovedá ani kritériám ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

30. Oprávnene vytýka odvolateľ, že v súdenej veci prioritu nemalo hodnotenie, rozoberanie,
posudzovanie kvality vzťahu medzi žalobkyňou a neb. Ľ. K. ako otca dcéry navzájom ale individuálne
posúdenie a vyhodnotenie či žalovaným tvrdený vzťah ( na základe ním uvedených okolností a
produkovaných dôkazov ) možno kvalifikovať v rozhodnej dobe ako vzťah osôb blízkych, či žalovaný

a otec žalobkyne mohli byť osobami blízkymi v pomere obdobnom pomeru rodinnému, vychádzajúc zo
zásady „ ak by ujmu ktorú utrpel jeden z nich druhý pociťoval ako ujmu vlastnú „. Súdna prax navyše už
uzavrela,že prisplnenítejtopodmienkymajúinéosobyvpomererodinnomaleboobdobnompostavenie
osôb navzájom blízkych bez ohľadu na to, či žijú v spoločnej domácnosti.

31. Ujmu, ktorú utrpí jedna osoba, pociťuje druhá osoba dôvodne ako ujmu vlastnú nielen preto, že sú
( navzájom ) v pomere rodinnom alebo obdobnom, ale vždy len vtedy, ak je ich vzájomný vzťah hlavne
po stránke citovej natoľko intenzívny, že každý z nich považuje za „ svoju „ osobne sa ho dotýka/ každú
ujmu, ktorá by sa prihodila tomu druhému.

32. Keďže okresný súd v súdenej veci vecné otázky zásadného významu v rovine skutkovej ani
v rovine právnej neposudzoval a z tohto dôvodu nezodpovedal komplexne, jeho záver konštatujúci
opodstatnenosť žaloby je predčasný.

33. Na základe uvádzaných úvah a súvislostí odvolací súd nemohol rozsudok okresného súdu ani

potvrdiť ani zmeniť, ale musel v celom rozsahu - v spojení aj s dopĺňacím rozsudkom zrušiť a mu
vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom štádiu je povinnosťou okresného súdu riadiť
sa pripomienkami a vysloveným názorom odvolacieho súdu ( vyargumentované v predchádzajúcich
odsekoch ), v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je dovolanie prípustné za podmienok vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. l CSP ( ktorému súdu je
určené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsledujeapodpísania)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( dovolacie dôvody ), čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
( § 427 ods. 2 CSP ).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.