Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222204865
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1222204865.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Viery Malinowskej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu: Verejné prístavy, a. s., so
sídlomPrístavná10,82109Bratislava,IČO:36856541,zastúpený:GARAJ&Partnerss.r.o.Jozefská3,
81106Bratislava,IČO:35951125,protižalovanému:Slovenskáplavbaaprístavya.s.,Horárska12,815
24 Bratislava, IČO: 35 705 671, zastúpený: JUDr. Michaela Töröková, advokátka, Ul. 29. augusta. 5, 811

08 Bratislava, IČO: 30 848 679 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/161/2022 - 122 zo dňa 26.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/161/2022 - 122 zo dňa
26.10.2022 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.10.2022
z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
vo vzťahu k žalobcovi a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu, povinnosť zdržať sa

spoplatňovania vstupu a/alebo prejazdu motorových vozidiel a/alebo parkovania motorových vozidiel
na pozemných komunikáciách a spevnených plochách, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a ktoré
sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu zapísaných na liste vlastníctve č. XXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava II, obec Bratislava - Ružinov,
katastrálne územie N., a to konkrétne na: pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 716 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/

XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 84 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č.
XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 569 m2, pozemku parcely registra „C“,
parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 10.242 m2, pozemku parcely
registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 278 m2, pozemku
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 685 m2,
pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera:

4.156 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha, výmera:
17.231 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, výmera:
7.727 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
výmera: 10.624 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, výmera: 1.497 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatná
plocha, výmera: 24.229 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatná

plocha, výmera: 27.199 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, výmera: 284 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku:zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 8.529 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 2.176 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/
X, druh pozemku: ostatná plocha, výmera: 3.837 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 41 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č.
XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 26 m2, pozemku parcely registra „C“,
parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 46.969 m2, pozemku parcely
registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 161 m2, pozemku
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 5.028

m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
výmera: 12.948 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, výmera: 2.988 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, výmera: 13.166 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 5.695 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 1.027 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/

XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 337 m2, pozemku parcely registra „C“,
parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 64 m2, pozemku parcely
registra„C“,parc.č.XXXX/XXX,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,výmera:842m2,pozemku
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 352
m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

výmera:3.428m2,pozemkuparcelyregistra„C“,parc.č.XXXX/XXX,druhpozemku:zastavanáplochaa
nádvorie, výmera: 902 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná
plochaanádvorie,výmera:24.919m2,pozemkuparcelyregistra„C“,parc.č.XXXX/XXX,druhpozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 8.833 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 44.452 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č.

XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 4.600 m2, pozemku parcely registra
„C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 2.881 m2, pozemku
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 919
m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
výmera: 3.667 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie, výmera: 30.964 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 1.364 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 2.813 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č.
XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 2.925 m2, pozemku parcely registra
„C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, výmera: 19.431 m2, pozemku parcely registra

„C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 5.784 m2, pozemku
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 2.828
m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
výmera: 426 m2, pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, výmera: 209 m2; ďalej mu tiež uložil povinnosť strpieť a umožniť bezodplatný vstup, odchod,

odjazd, prechod, prejazd a užívanie pozemných komunikácií a spevnených plôch v územnom obvode
verejného prístavu Bratislava, ktoré sú vybudované na týchto pozemkoch, a to zo strany žalobcu a
osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu za účelom umožnenia prístupu na pozemky a stavby
vo vlastníctve žalobcu zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom pre okres Bratislava II, obec Bratislava - Ružinov, katastrálne územie N. a priznal

žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca osvedčil právny vzťah k
nehnuteľnostiam, nakoľko je výlučným vlastníkom pozemkov v územnom obvode verejného prístavu
Bratislava zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, na ktorých

je zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného, ktorý je výlučným vlastníkom nehnuteľností na
pozemkoch žalobcu zapísaných na liste vlastníctva č. 1746 a č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava. Žalobca teda vlastní pozemky v územnom obvode verejného prístavu Bratislava a žalovaný
vlastní dopravnú infraštruktúru. Zároveň mal súd z predložených dokumentov, e-mailovej komunikácie
medzi stranami sporu zo dňa 30.08.2022 a účtovných dokladov vystavených žalovaným za vstup a

užívaniepozemnýchkomunikáciíaspevnenýchplôchvoverejnomprístaveBratislavazapreukázané,že
žalovaný pristúpil k spoplatneniu vstupu žalobcu do verejného prístavu Bratislava a užívania pozemných
komunikácií a spevnených plôch. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný žalobcu obmedzil a
sťažil vykonávanie jeho činností vyplývajúcich zo zákona o vnútrozemskej plavbe ako prevádzkovateľaverejného prístavu Bratislava tým, že svojím konaním neprimeraným spôsobom navyšuje náklady
žalobcu na vykonanie zákonom stanovených činností a povinností. Súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia uviedol, že v zásade platí, že každý je pri výkone svojho práva povinný dbať na to, aby

neznemožnil či nerušil výkon práv iných, výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností, ktoré vyplývajú
zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene, subjekty právnych
vzťahov sú povinní rešpektovať výkon práv a povinností iných subjektov a dodržiavať potrebnú mieru

tolerancie vo vhodnej miere a únosnosti. Súd mal za to, že účelom neodkladného opatrenia je v tomto
prípade zabránenie zväčšovania ujmy na vlastníckych právach žalobcu a zabránenie neprimeranému
sťaženiu vykonávania činností žalobcu ako prevádzkovateľa verejného prístavu Bratislava v zmysle
zákona o vnútrozemskej plavbe. Na základe uvedeného posúdil ako splnenú podmienku neodkladnosti
úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko žalobca dostatočne osvedčil, že žalovaný vyvíja
činnosť, ktorá by ho bezodkladne obmedzovala v jeho činnosti, resp. že by mu činnosťou žalovaného

vzniklaalebomohlavzniknúťškodaznačnéhorozsahuprivykonávanísvojejčinnosti.Súdprvejinštancie
prirozhodovanízobraldoúvahyskutočnosť,žepozemnékomunikácie aspevnenéplochysanezapisujú
do katastra nehnuteľností, v takom prípade vecné bremeno nie je možné zriadiť a žalobca sa nemôže na
súde domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v umožnení užívania pozemných komunikácií
a spevnených plôch bezodplatne resp. za jednorazovú odplatu, čím je neprimerane obmedzený pri

výkone svojich práv. Nespornou skutočnosťou podľa názoru súdu je fakt, že žalobca sa môže na
svoje pozemky dostať výlučne cez rampy Vjazdové/výjazdové terminály umiestnené pri vstupoch
do verejného prístavu Bratislava a cez pozemné komunikácie vo vlastníctve žalovaného, v súvislosti
s ktorými bolo zriadené aj vecné bremeno. Súd tiež dospel k záveru, že nariadením neodkladného
opatrenia nebude žalovaný žiadnym spôsobom obmedzený´ pri výkone podnikateľskej činnosti a

nevznikne mu škoda takého rozsahu, ktorá by predstavovala neprimeranú nevýhodnosť na jeho strane.

3. Súd prvej inštancie aplikoval § 324 ods. 1, 2 a ods. 3, § 325 ods. 1, 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, §
329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) ako aj § 5 ods. 3, 4, 5, § 6 ods. 6 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a posudzoval

pri rozhodovaní článok III bod. 1 a 2 Podmienok užívania vnútroareálových komunikácií a vyhradených
miest na parkovanie zo dňa 29.05.2020 a dospel k záveru, že v danej veci sú splnené predpoklady na
nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu (č. l. 143 spisu),

a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP (v odvolaní je chybou v písaní duplicitne
uvedené písm. f), v ktorom namietal nesplnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia, nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby vykonávala jej patriace práva
takým spôsobom, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vytýkal súdu prvej inštancie, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon nevykonateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie navrhol
zrušiť a priznať žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Žalovaný v prvom rade poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2018, spis. zn.
5Cdo/135/2017 a skutočnosť, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania bez uloženia

povinnosti žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP. Z uvedeného
dôvodu bol súd prvej inštancie povinný postupovať podľa § 337 CSP a vo výroku uznesenia poučiť
žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, bol povinný
túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej. Súd prvej
inštancie neposkytol žalovanému žiadne poučenie vo výrokovej časti uznesenia a ani v odôvodnení,

čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, čo je samé o sebe dôvodom na zrušenie uznesenia.

6. Ďalej žalovaný namieta, že žalobca neosvedčil dôvodnosť ani existenciu nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal
dôvodnosťou hmotnoprávneho nároku žalobcu, ktorého sa nariadené neodkladné opatrenie týka,
nepodložil rozhodnutie žiadnym zákonným ustanovením, z ktorého by bolo možné vyvodiť právo
žalobcu na bezodplatné užívanie stavieb (pozemných komunikácií a spevnených plôch) vo vlastníctvežalovaného. V odôvodnení uznesenia absentuje kvalifikovaná právna argumentácia, aký hmotnoprávny
nárok žalobcu súd chráni, či a z akého dôvodu je tento nárok dôvodný, na základe akého zákonného
ustanovenia súd uložil žalovanému povinnosti určené vo výroku uznesenia. Súd prvej inštancie mal za

preukázané, že cesty vo vlastníctve žalovaného stoja na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým
má žalovaný zriadené vecné bremeno, čiže žalovaný má k pozemkom žalobcu právny vzťah, žalobca
žiaden právny vzťah k cestám žalovaného nemá. Žalovaný poukazuje na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a
uvádza, že neodkladným opatrením možno obmedziť vlastnícke právo iba dočasne, súd ale obmedzil
vlastnícke právo žalovaného natrvalo, bez ohraničenia doby, počas ktorej by malo obmedzenie trvať,

naviac tento zásah bez primeranej náhrady nepodložil žiadnym zákonným ustanovením. Z odôvodnenia
nevyplýva, akého porušenia právnej povinnosti sa má žalovaný dopúšťať, keď následok na strane
žalobcu súd vyhodnotil ako ujmu, resp. škodu značného rozsahu, ktorú žalobca neosvedčil. Žalobca
môže k svojim nehnuteľnostiam pristupovať pešo, bez použitia ciest vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný
nespoplatňuje vstup do verejného prístavu, ale spoplatňuje používanie svojich ciest a nie je mu
zrejmé, prečo by mal žalobca mať právo bezodplatne užívať dopravnú infraštruktúru žalovaného, ktorej

prevádzkyschopnosť (vrátane osvetlenia a údržby) zabezpečuje na vlastné náklady výlučne žalovaný.
V rámci predzmluvných rokovaní so žalobcom bolo dojednané, že na základe zmluvy, ktorú strany
zamýšľaliuzatvoriť,budežalobcapoužívaťcestyžalovanéhozaodplatuvovýške12.200Eurročneza29
motorových vozidiel, ktorú nemožno považovať za neprimeranú. Žalovaný mal v minulosti so žalobcom
uzatvorenú Dohodu o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/VTÚ zo

dňa 30.03.2015, ktorú žalobca bez uvedenia dôvodu vypovedal listom zo dňa 19.09.2016. Je zrejmé,
že žalobca má možnosť používať cesty žalovaného za primeranú odplatu, ale uprednostnil podanie
návrhu na súd, ktorým sa domáha bezodplatného užívania bez opory v zákone. Súd prvej inštancie v
odôvodnení uznesenia poukázal na rozpor s dobrými mravmi, avšak nekonkretizoval, z akého dôvodu by
žalovaný mal konať v rozpore s dobrými mravmi, keď požaduje od žalobcu odplatu za používanie svojho

majetku. Žalobca vo verejných prístavoch nevykonáva žiadnu činnosť vo verejnom záujme, a teda nie
sú splnené ani len základné predpoklady na nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného.

7. Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď uviedol, že nespornú skutočnosť predstavuje fakt, že žalobca sa môže na svoje pozemky dostať

výlučne cez rampy Vjazdové/výjazdové terminály umiestnené pri vstupoch do územného obvodu
verejného prístavu Bratislava a cez pozemné komunikácie vo vlastníctve žalovaného, v súvislosti s
ktorými bolo zriadené aj vecné bremeno. Žalobca môže prejsť na svoje pozemky pešo, pričom v
takomto prípade nemusí platiť odplatu za užívanie ciest. Zmluvou o zriadení vecného bremena č.
8/2007 uzatvorenou dňa 03.04.2007 medzi žalovaným ako oprávneným z vecného bremena a SR -

Štátna plavebná správa, IČO: 00 003 361 ako povinným z vecného bremena, bolo zriadené vecné
bremeno zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava, obec Bratislava II., k. ú. N. v
prospech žalovaného ako výlučného vlastníka komunikácií a ich súčastí, spočívajúce o.i. aj v práve
žalovaného mať zriadené na pozemkoch žalobcu účelové komunikácie a ich súčasti a užívať ich
v súlade s účelovým určením. Žalovaný za zriadenie vecného bremena uhradil odplatu, pričom zo

zmluvy nevyplýva povinnosť umožniť žalobcovi (vlastníkovi pozemku zaťaženého vecným bremenom)
bezodplatneužívaťcestynatýchtopozemkoch.Okremtohomážalovanýpozemkyvnákladnomprístave
prenajaté od žalobcu na základe nájomných zmlúv a za ich užívanie platí žalobcovi nájomné, ani z týchto
zmlúv nevyplýva povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi (ako prenajímateľovi) užívať bezodplatne
cesty na týchto pozemkoch. Súd prvej inštancie poukázal na § 324, 325, 326, 328 a 329 CSP a § 5 a § 6

zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe v znení neskorších predpisov, z ktorých ale nevyplýva,
že na ich základe by mohol obmedziť žalovaného v jeho vlastníckom práve spôsobom uvedeným vo
výroku uznesenia.

8. Žalovaný ako ďalší odvolací dôvod namieta nesprávne právne posúdenie veci a protiústavný výklad

ním aplikovaných právnych predpisov, v tejto časti odvolania poukazuje na článok 2 ods. 3 Ústavy SR,
§ 22 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a odkazujúce všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce
vlastníctvo (§ 123, § 124, § 126 ods. 1 a § 128 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný je
právnickou osobou založenou zakladateľskou listinou zo dňa 19.12.1996 v súlade s Rozhodnutím
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 111 zo dňa 16.8.1994 o privatizácii

časti podnikov Slovenská plavba dunajská š.p. a Štátna plavebná správa Bratislava podľa zákona
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a
vykonáva podnikateľskú činnosť vo vymedzenom území verejných prístavov, a to v prístave Bratislava
a v prístave Komárno. Od svojho vzniku 01.01.1997 je podľa privatizačného projektu a delimitačnýchprotokolov výlučným vlastníkom existujúcej infraštruktúry v uzatvorenom územnom obvode verejného
prístavu Bratislava (t. j. budovy, stavby, zložiská, vlečkové koľajisko, spevnené plochy a ostatné
plochy, vodovodné a kanalizačné potrubia a prípojky, produktovody, elektrické vedenie, plynové

potrubie a oznamovacie vedenie potrebné na prevádzkovanie vodnej dopravy), ktorú tvoria aj cesty
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, slúžiace na prejazd medzi jednotlivými zložkami infraštruktúry
patriacej žalovanému. Žalobca je spoločnosť založená v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe, vznikla
zápisom do obchodného registra dňa 31.01.2008, je prevádzkovateľom verejného prístavu Bratislava
a verejného prístavu Komárno. Cesty vo vlastníctve žalovaného sa nachádzajú v oplotenom areáli

nákladného prístavu v Bratislave, ktorý sa nachádza vo vymedzenom územnom obvode verejného
prístavu Bratislava. V tomto areáli je umiestnená infraštruktúra, prostredníctvom ktorej sa realizuje
prekládka tovarov (koľajnice, žeriavy, ťažké mechanizmy a pod.). Areál nákladného prístavu nie je
prístupný verejnosti. Z článku 5 bod 5.1, 5.29 Prístavného poriadku verejných prístavov SR vyplýva,
že vstup do areálu verejných prístavov je regulovaný. Žiaden majetok v areáli verejného prístavu
Bratislava nie je voľne dostupný na bezodplatné používanie, ani majetok žalobcu, ktorý umožňuje

tretím osobám užívanie pozemkov vo svojom vlastníctve len za odplatu na základe nájomných zmlúv.
Používanie verejného prístavu tiež podlieha úhrade, ktorú od užívateľov verejného prístavu vyberá
žalobca podľa § 5 ods. 14 zákona o vnútrozemskej plavbe podľa ním stanoveného sadzobníka.
Zadefinovanie prístavu pod ,,verejný prístav" neznamená, že tretie osoby môžu prístav a infraštruktúru,
ktorá sa v ňom nachádza užívať bezodplatne. Žalovaný platí žalobcovi odplatu za užívanie pozemkov

aj za používanie verejného prístavu. Žalovaný nie je povinný umožniť žalobcovi ani tretím osobám
bezodplatné užívanie jeho ciest, pričom poukazuje na § 22 ods. 1, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 22 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Cesty vo vlastníctve žalovaného spadajú pod
účelové neverejné komunikácie, neverejnoprávny charakter užívania týchto ciest je daný priamo

zákonom a musí podriadiť vôli vlastníka. Cesty vo vlastníctve žalovaného neslúžia ako prístupová cesta
k pozemkom žalobcu, ale slúžia na premávku motorových vozidiel v rámci areálu nákladného prístavu
Bratislava, v ktorom žalovaný realizuje prekládku tovarov medzi prostriedkami železničnej, cestnej a
vodnej dopravy priamo alebo s medziskladovaním. Žalobca dosahuje výnosy vo forme poplatkov aj tým,
že žalovaný v nákladnom prístave Bratislava vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojho

vlastného majetku (infraštruktúry). Podľa žalovaného je nelogické, nespravodlivé a nezákonné, aby
bol nútený strpieť používanie svojich ciest žalobcovi bezodplatne. Žalobca je akciová spoločnosť, ktorá
vykonáva podnikateľskú činnosť, za účelom dosiahnutia zisku, a preto neexistuje žiaden racionálny
dôvod, aby bol zvýhodnený tým, že mu súd umožní bezodplatné užívanie majetku žalovaného.
Občiansky zákonník upravuje v § 128 dve formy zásahov do vlastníckeho práva, a to jeho obmedzenie a

odňatie, oba podmienené existenciou verejného záujmu na týchto zásahoch. Obmedzenie vlastníckeho
právasamôžeuskutočniťlennazákladezákona,občianskyzákonníkpripúšťaobmedzenievlastníckeho
práva v prípade núdze alebo v prípade, keď to vyžaduje verejný záujem, pričom musia byť splnené
zákonné podmienky a účel obmedzenia musí súvisieť s ohrozením verejného záujmu. Obmedzenie
vlastníckeho práva môže byť vždy len dočasné a len v nevyhnutnej miere, musí trvať čo najkratší čas,

a tak, aby vlastníctvo, najmä užívacie právo vlastníka, bolo pritom dotknuté a ukrátené čo najmenej,
vlastníkovi veci sa musí vždy a bezpodmienečne poskytnúť náhrada, či už vo forme peňazí alebo
vo forme obstarania tej istej alebo aspoň porovnateľnej veci, musí byť dodržaná zásada subsidiarity,
t. j. že sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Cesty žalovaného podliehajú súkromnoprávnemu
režimu, nevzniká z nich subjektívne právo žalobcu na ich bezodplatné užívanie. Žalovaný mal so

žalobcomuzatvorenúDohoduospoločnomužívanívnútroareálovýchkomunikáciíamostovč.004/2015/
VTÚ zo dňa 30.03.2015, ktorú žalobca z vlastnej iniciatívy bez uvedenia dôvodu vypovedal listom
zo dňa 19.09.2016, napriek žiadostiam žalovaného o vyjadrenie k zabezpečeniu užívania dopravnej
infraštruktúry pre užívateľov verejných prístavov a nájomcov žalobcu v areáli verejného prístavu
Bratislava od 01.01.2017, sa žalobca nevyjadril a nenavrhol žiaden spôsob usporiadania vzájomných

vzťahov. Žalovaný mu preto oznámil, že od 01.01.2017 dochádza k protiprávnemu užívaniu jeho majetku
zo strany žalobcu a užívateľov verejných prístavov a nájomcov pozemkov (ktorí majú zmluvný vzťah so
žalobcom), ktorí platia prístavné poplatky, resp. nájomné v prospech žalobcu. Žalovaný ďalej uvádza,
že medzi stranami prebiehala korešpondencia a rokovania o úprave odplatného užívania komunikácii
a spevnených plôch, refakturácii nákladov na stráženie a osvetlenie nákladných prístavov, vrátane

vypracovania a pripomienkovania návrhu zmluvných dokumentov, žalobca ale dlhodobo nemá skutočný
záujem riešiť vzniknutú situáciu dohodou. Žalovaný nie je povinný strpieť užívanie svojho majetku tretími
osobami a s prihliadnutím na náklady na udržiavanie ciest v užívaniaschopnom a prejazduschopnom
stave, nie je možné akceptovať, aby žalovaný na vlastné náklady pre žalobcu a tretie osoby v zmluvnomvzťahu so žalobcom, od ktorých žalobca vyberá poplatky za používanie prístavu, zabezpečoval chod
celej infraštruktúry, vrátane dopravnej infraštruktúry, osvetlenia a stráženia verejného prístavu Bratislava
a nahrádzal tak plnenie úloh, resp. účelu, na ktorý bol založený žalobca a na zabezpečenie ktorého

má príjmy z prístavných poplatkov a odplaty za užívanie pozemkov v prístave. Preto žalovaný prijal
Podmienky užívania vnútroareálových komunikácií a vyhradených miest na parkovanie a umožnil
tretím osobám vrátane žalobcu legálne užívanie svojho majetku. Zároveň má žalobca ako aj tretie
osoby možnosť uzatvoriť so žalovaným Zmluvu o odplatnom užívaní vnútroareálových komunikácií vo
verejnom prístave Bratislava za výhodnejších podmienok ako v prípade ich jednorazového použitia.

Súd prvej inštancie konštatoval, že „účelom neodkladného opatrenia je zabránenie zväčšovania ujmy
na vlastníckych právach žalobcu a zabránenie neprimeranému sťaženiu vykonávania jeho činností v
zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe ako prevádzkovateľa verejného prístavu Bratislava, čím má
byť splnená podmienka neodkladnosti úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko žalobca
osvedčil, že žalovaný vyvíja činnosť, ktorá by bezodkladne obmedzovala v jeho činnosti, resp. že
by mu jeho činnosťou vznikla alebo mohla vzniknúť škoda značného rozsahu pri vykonávaní svojej

činnosti“, ale v akej konkrétnej činnosti má žalovaný obmedzovať žalobcu, z odôvodnenia nevyplýva.
Po doručení uznesenia žalobca oznámil žalovanému šesť evidenčných čísiel motorových vozidiel, na
ktoré sa má uznesenie vzťahovať, odplata podľa predrokovanej zmluvy by predstavovala sumu celkom
7,02 Eur denne, resp. 210,60 Eur mesačne, ktorú nie je možné považovať za neprimeranú. Žalovaný tiež
namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalovaný

obmedzuje žalobcu v jeho činnosti a záver súdu, že sa dopúšťa konania, ktorým sa marí napĺňanie
účelov,naktorébolnavrhovateľzaloženývzmyslezákonaovnútrozemskejplavbe,sťažujevykonávanie
kontroly verejného prístavu Bratislava a činností ktoré sa vo verejnom prístave realizujú. Žalobca vo
verejných prístavoch nevykonáva žiadnu takú činnosť, pri výkone ktorej by ho žalovaný obmedzoval
tým, že spoplatnil používanie ciest.

9. Napokon žalovaný namieta nevykonateľnosť výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil
žalovanému povinnosti aj vo vzťahu k bližšie nešpecifikovaným osobám odvodzujúcim svoje práva od
žalobcu. Z rozhodnutia nevyplýva, kto majú byť tieto osoby a absentuje odôvodnenie tejto výrokovej
časti uznesenia, ktoré by malo byť pre žalovaného záväzné pre bližšie nešpecifikované osoby, ktoré nie

sú sporovou stranou v predmetnom konaní.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 422). K námietke žalovaného, že súd prvej
inštancie neodkladným opatrením obmedzil jeho vlastnícke právo k pozemným komunikáciám a toto
obmedzenie časovo neohraničil, uviedol, že žalovaný nepreukázal, že je vlastníkom pozemných

komunikácií, preto nemožno tvrdiť, že súd prvej inštancie vydaním uznesenia zasiahol do vlastníckeho
práva žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný nezákonne vyberá poplatky de facto za vstupy do verejného
prístavu v Bratislave (za zotrvanie vo verejnom prístave Bratislava) pristupuje aj k spoplatňovaniu
užívania majetku (pozemkov a vodných plôch) vo vlastníctve žalobcu a snaží sa predmetné konanie
subsumovať pod spoplatňovanie užívania pozemných komunikácií vo verejnom prístave Bratislava.

Žalobca má za to, že súd neobmedzil vlastnícke právo žalovaného k pozemným komunikáciám,
žalovaný má i naďalej právo ich užívať a akokoľvek s nimi nakladať. Podľa žalobcu je v súlade s
dobrými mravmi a požiadavkou proporcionality požadovať, aby mu bolo umožnené užívať pozemné
komunikácie postavené na jeho pozemkoch, ku ktorým bolo zriadené jeho právnym predchodcom vecné
bremeno v prospech žalovaného na dobu neurčitú za neprimerane nízku jednorazovú náhradu vo výške

3.319,39 Eur a je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný požaduje od neho uhrádzanie odplaty za
používanie komunikácií za situácie, kedy sa žalobca nemôže domáhať zriadenia vecného bremena k
týmto komunikáciám súdom (nakoľko sa nezapisujú do katastra nehnuteľností) za jednorazovú odplatu,
tak ako bola dojednaná v prípade vecného bremena zriadeného na pozemkoch žalobcu zmluvou zo
dňa 03.04.2007. Podľa žalobcu žalovaný zneužíva svoje práva (za predpokladu, že mu patria), aby sa

obohacoval na úkor žalobcu.

11. K odvolacej námietke absencie poučenia podľa § 336 a § 337 CSP žalobca uvádza, že nie je
povinnosťou súdu, aby uložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, z § 336
ods. 1 druhá veta CSP vyplýva, že túto povinnosť súd neuloží najmä, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čo je aj tento prípad. Žalobca nemá
možnosť podať žalobu o zriadenie vecného bremena a ani inú žalobu, ktorou by sa domáhal ochrany
svojichpráv,nakoľkopozemnékomunikácieaspevnenéplochysanezapisujúdokatastranehnuteľností,
čo konštatoval aj konajúci súd v odôvodnení uznesenia. K požiadavke žalovaného týkajúcej sa poučeniažalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených v zmysle
§ 337 CSP má žalobca za to, že tento nedostatok môže odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP
odstrániť, tak že rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení a doplní nový výrok obsahujúci poučovaciu

povinnosť v zmysle § 337 CSP. Neuvedenie poučenia podľa názoru žalobcu nie je dôvodom na zrušenie
uznesenia, nakoľko vo výroku I. a II. predstavuje zákonné a správne rozhodnutie.

12. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že neosvedčil danosť svojho nároku a nepodložil ho žiadnym
zákonným ustanovením, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho právo na bezodplatné užívanie

pozemných komunikácií a spevnených plôch vo vlastníctve žalovaného. Žalobca požadoval upraviť
pomery medzi stranami tak, aby boli v súlade s dobrými mravmi a aby bolo dodržané ustanovenie §
124 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a článok 20 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky. Vlastnícke právo nepredstavuje len oprávnenia vlastníka, ale subsumuje
v sebe aj povinnosti. Z Ústavy SR vyplýva, že vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu
práv iných. Žalovaný (za predpokladu, že je vlastníkom komunikácií) svoje vlastníctvo zneužíva na ujmu

žalobcu, ktorý je na svojich vlastníckych právach obmedzený, keď zriadil v prospech žalovaného vecné
bremeno, ktoré zasahuje do jeho vlastníckeho práva k pozemkom a musí trpieť umiestnenie pozemných
komunikácií a spevnených plôch na svojich pozemkoch, a tiež vykonal v prospech žalovaného úhrady
za používanie pozemných komunikácií a spevnených plôch na základe Dohody o spoločnom užívaní
vnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/VTÚ zo dňa 30.03.2015. Konanie žalovaného

žalobca klasifikuje ako šikanózny výkon práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

13. Žalobca tiež nesúhlasí s námietkou žalovaného, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, aký
hmotnoprávny nárok žalobcu súd chráni, či a z akého dôvodu je tento nárok dôvodný, na základe
akého zákonného ustanovenia súd uložil žalovanému povinnosti určené vo výroku uznesenia. Súd prvej

inštancie v odôvodnení konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je zabránenie zväčšovania ujmy
na vlastníckych právach žalobcu a neprimeranému sťaženiu vykonávania jeho činností v zmysle zákona
o vnútrozemskej plavbe ako prevádzkovateľa verejného prístavu Bratislava. Nariadením neodkladného
opatrenia bolo potrebné chrániť vlastnícke právo žalobcu k pozemkom a jeho právo pozemky užívať.
Žalovaný za situácie, kedy sú pozemné komunikácie a spevnené plochy postavené výlučne na

pozemkoch žalobcu, právny predchodca žalobcu zriadil pre žalovaného vecné bremeno k pozemkom
za neprimerane nízku jednorazovú náhradu, pristúpil v rozpore s dobrými mravmi k pravidelnému
spoplatňovaniu užívania pozemných komunikácií a spevnených plôch (de facto k nezákonnému
spoplatňovaniuvstupovadobyzotrvaniavoverejnomprístaveBratislava),pričomznemožňuježalobcovi
akékoľvek užívanie pozemkov a de facto požaduje, aby za užívanie svojich pozemkoch uhrádzal

žalovanému odplatu. Podľa žalobcu bolo potrebné chrániť aj jeho postavenie a neodkladným opatrením
mu umožniť plniť účely, na ktoré bol zriadený a predchádzať vzniku škôd, ktoré by mohli vznikať
na majetku žalobcu. Žalobca sa domáha poskytnutia ochrany jeho vlastníckemu právu k pozemkom
a zabezpečenia výkonu vlastníckeho práva žalovaného voči žalobcovi v súlade s dobrými mravmi
a zákazom zneužitia práva žalovaného (napr. práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu) na úkor

žalobcu. Čo sa týka možného vzniku škody konaním žalovaného, žalobca poukazuje na potrebu
uplatnenia zásady prevencie pred vznikom škody v zmysle Občianskeho zákonníka.

14.Podľažalobcutiežneobstojípožiadavkažalovanéhoohľadompotrebyohraničeniadoby,počasktorej
by malo neodkladné opatrenie trvať. Nariadením neodkladného opatrenia došlo de facto k rozhodnutiu

o veci samej, keď situáciu nemožno riešiť v inom súdnom konaní, keďže žalobca sa nemôže domáhať
zriadenia vecného bremena k pozemným komunikáciám a spevneným plochám z dôvodu, že sa
nezapisujú do katastra nehnuteľností a na vecnoprávne účinky vecného bremena sa vyžaduje povolenie
vkladu do katastra nehnuteľností. Neodkladné opatrenie tak predstavuje jediný právny inštitút, ktorý
umožňuje žalobcovi domáhať sa poskytnutia ochrany jeho právam.

15. Žalobca tiež nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdenie žalovaného, že odplata sa týka používania
pozemných komunikácií žalovaného a nie vstupu do verejného prístavu Bratislava je účelové. Z
Podmienok užívania komunikácií a vyhradených miest na parkovanie žalovaného a z nastavenia

spôsobu výpočtu odplaty je zrejmé, že žalovaný spoplatňuje vstup a zotrvanie vo verejnom prístave
Bratislava, keďže na všetkých vstupoch má umiestnené vstupné terminály a automaty a nezohľadňuje
pri výpočte hodín používania komunikácií a spevnených plôch skutočnosť, že počas celej doby zotrvania
vo verejnom prístave Bratislava môžu byť užívané ostatné stavby a pozemky, ku ktorým žalovaný nemážiaden vzťah. Skutočnosť, že na všetkých vstupoch do verejného prístavu Bratislava má žalovaný
umiestnené svoje zariadenia a automaty bola preukázaná predložením príslušnej fotodokumentácie. Na
to, aby mal žalobca zabezpečený prístup k svojim pozemkom motorovými vozidlami nie je potrebné,

aby boli v rozhodnutí konkrétne definované činnosti, ktoré vykonáva na svojich nehnuteľnostiach.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že neodkladné opatrenie má zabrániť neprimeranému sťaženiu
vykonávania činností žalobcu v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe ako prevádzkovateľa verejného
prístavu Bratislava, čo dostatočne určito definuje činnosti, ktoré žalobca vykonáva. Žalobca nesúhlasí
s tvrdením žalovaného, že by mohol svoju činnosť vykonávať aj bez použitia pozemných komunikácií.

Verejný prístav Bratislava je rozsiahle územie, je dôvodné požadovať, aby bol žalobcovi umožnený
prístup na jeho pozemky motorovými vozidlami, niektoré činnosti žalobca vykonáva mechanizmami
a zariadeniami, ktoré nie je možné pešo priniesť na pozemky. Žalovaný účelovo tvrdí, že žalobca
nevykonáva vo verejných prístavoch žiadnu prevádzkovú činnosť, neposkytuje žiadne služby, nedodáva
žiaden tovar, nevykonáva preklad tovaru, nezabezpečuje údržbu infraštruktúry, ktorá sa tam nachádza,
nevykonáva stráženie verejného prístavu, nevykonáva žiadnu kontrolnú činnosť a ani inú činnosť

vo verejnom záujme, preto podľa žalovaného nie je zrejmé, prečo by mal mať právo bezodplatne
používať dopravnú infraštruktúru žalovaného, ktorej prevádzkyschopnosť zabezpečuje na vlastné
náklady. Žalobca bol založený na účely vymedzené v ustanovení § 6 ods. 2 zákona o vnútrozemskej
plavbe; je prevádzkovateľom verejných prístavov, nie je operátorom a/alebo užívateľom verejných
prístavov, ktorí vykonávajú uvedené činnosti. Dominantným operátorom verejného prístavu Bratislava je

práve žalovaný. Žalobca ako prevádzkovateľ verejných prístavov zabezpečuje rôznorodé činnosti, napr.
kosenie, odstraňovanie náletových drevín, čistenie, kontrolu verejných prístavov, kontrolu dodržiavania
Prístavného poriadku, kontrolu plavebných hĺbok a pod., pričom na vykonávanie predmetných činností,
ako aj ostatných, je potrebné zabezpečiť prístup na jeho pozemky prostredníctvom pozemných
komunikácií a spevnených plôch, a to motorovými vozidlami a mechanizmami.

16. Žalobca rovnako za tendenčné považuje tvrdenie žalovaného, že zabezpečuje na vlastné náklady
prevádzkyschopnosť infraštruktúry, a to s poukazom na znenie článku IV bod 1.1 a bod 7 Nájomnej
zmluvy č. 19/2002 zo dňa 18.07.2002 medzi právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom a
žalovaným ako nájomcom, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na značne nízkej výške

nájomného z dôvodu nevyhnutnosti rekonštrukcie stavieb a infraštruktúry a žalovaný sa o.i. zaviazal
na udržiavanie inžinierskych sietí (ktorými sú v zmysle stavebného zákona nepochybne aj pozemné
komunikácie) v prevádzkyschopnom stave a na ich modernizáciu. Náklady, ktoré má žalovaný vynaložiť
na zabezpečenie prevádzkyschopnosti infraštruktúry boli zohľadnené pri určovaní výšky nájomného.
Tietookolnostisvedčiavprospechtoho,abyboloumožnenéžalobcovibezodplatnéužívaniepozemných

komunikácií a spevnených plôch vo verejnom prístave Bratislava. Žalovaný preto v rozpore s dobrými
mravmi požaduje odplatu za používanie pozemných komunikácií a spevnených plôch za situácie, kedy
žalobca na účely údržby infraštruktúry poskytol žalovanému zľavu z nájomného, pričom nájomný
vzťah je dojednaný až na 25 rokov, trpí umiestnenie pozemných komunikácií a spevnených plôch
na svojich pozemkoch, je žalovaným neprimeraným spôsobom obmedzený na svojich vlastníckych

právach k pozemkom, zaplatil značne vysoké peňažné čiastky žalovanému za užívanie pozemných
komunikácií a spevnených plôch vo verejnom prístave Bratislava na základe Dohody o spoločnom
užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/VTÚ zo dňa 30.03.2015.

17. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca sa môže na pozemky dostať aj inak ako cez pozemné komunikácie,

nešpecifikuje konkrétny spôsob prístupu k žalobcu k svojim pozemkom s výnimkou pešo, nakoľko
žiaden iný spôsob okrem prístupu cez vstupy ovládané žalovaným do verejného prístavu Bratislava
neexistuje.Žalovanýneodkladnýmopatrenímniejeukrátenýnasvojichprávach,nakoľkosámumožňuje
užívanie pozemných komunikácií a spevnených plôch tretím subjektom, hoci nie je oprávnený na
užívanie zaťažených pozemkov vo vlastníctve žalobcu v rozsahu vecného bremena pribrať iné subjekty,

teda ani spoplatňovať iným subjektom užívanie pozemných komunikácií, a tým umožňovať ich faktické
neoprávnené užívanie inými subjektami spôsobom zodpovedajúcim vecnému bremenu. Ak je subjektom
oprávneným z vecného bremena právnická osoba, vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu
prostredníctvom osôb uvedených v § 20 OZ. Podľa žalobcu je zjavné, že vecné bremeno bolo
zriadené len v prospech vlastníka infraštruktúry, nie v prospech ktoréhokoľvek ďalšieho subjektu a

žalovaný vykonáva práva zodpovedajúce vecnému bremenu nad rozsah dojednaný v zmluve o zriadení
vecného bremena a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 976/2003 a sp.
zn. 22Cdo 60/2008. Po uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena boli pozemné komunikácie
žalobcom bezodplatne užívané 8 rokov, v roku 2015 došlo k uzatvoreniu Dohody o spoločnom užívanívnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/VTÚ zo dňa 30.03.2015, avšak po vypovedaní
tejto Dohody žalovaný umožnil žalobcovi opätovne bezodplatné užívanie až do 01.09.2022, kedy
začal nezákonne spoplatňovať čas zotrvania vo verejnom prístave Bratislava. Žalobca v argumentu

žalovaného, že z Nájomnej zmluvy č. 2/2002 a Nájomnej zmluvy č. 19/2002 platí za pozemky v
nákladnom prístave žalobcovi nájomné a nevidí dôvod, aby žalobcovi umožnil bezodplatné užívanie
komunikácií, keď za užívanie majetku žalobcu žalovaný zaplatil odplatu (za zriadené vecné bremeno
a titulom nájmu alebo urovnania) uvádza, že Nájomná zmluva č. 2/2002 zanikla ku dňu 31.12.2016,
nakoľko žalobca podal žalobu o vypratanie nehnuteľností, čím prestalo dochádzať k automatickému

obnovovaniu nájmu. Žalobca poukazuje aj na znenie nájomnej zmluvy č. 19/2002, z ktorej vyplýva, že
žalovaný je povinný umožniť mu vstup a prístup na predmet nájmu kedykoľvek za účelom kontroly, či
nájomca užíva predmet nájmu stanoveným spôsobom, čo svedčí v prospech toho, aby bol žalobcovi
umožnený prístup k jeho pozemkom motorovými vozidlami. Žalobca namieta aj výšku odplaty ako
rozpornú s dobrými mravmi, pričom pozemné komunikácie sú užívané aj samotným žalovaným na výkon
podnikateľskej činnosti a aj inými subjektmi, t. j. nejedná sa o výlučné užívanie pozemných komunikácií

zo strany žalobcu a v Podmienkach nešpecifikuje akým spôsobom dospel k výške odplaty za vstupy do
prístavu a aké premenné pri výpočte zohľadnil.

18. Ak žalovaný uvádza, že cesty v jeho vlastníctve sa nachádzajú v oplotenom areáli nákladného
prístavu Bratislava, ktorý sa nachádza vo vymedzenom územnom obvode verejného prístavu Bratislava

a tento areál podľa žalovaného nie je prístupný verejnosti, žalobca poukazuje na § 5 ods. 4 druhá
veta zákona o vnútrozemskej plavbe, v zmysle ktorého sú verejnými prístavmi prístav Bratislava,
prístav Komárno a prístav Štúrovo. Nákladný prístav, ktorý je súčasťou verejného prístavu Bratislava
je prístupný verejnosti, t.j. komukoľvek kto akceptuje prístavný poriadok a za využitie prístavu uhradí
príslušnú úhradu v zmysle Sadzobníka. Ak žalovaný tvrdí, že pozemné komunikácie a spevnené plochy

predstavujú účelové neverejné cesty, žalobca vyjadril dôvodnú pochybnosť už v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ohľadom charakteru pozemných komunikácií vo verejnom prístave Bratislava,
nakoľko nemá vedomosť, na aký účel boli skolaudované. Žalobca sa domnieva, že boli kolaudované
ako verejné a/alebo boli kolaudované ako dočasné stavby s ohľadom na znenie § 6 ods. 6 zákona
o vnútrozemskej plavbe, ktorým už uplynula doba užívania a mali by byť odstránené, stavebníkom

pozemných komunikácií a spevnených plôch bol štát, a preto je podľa žalobcu viac ako pravdepodobné,
že nemal záujem, aby pozemné komunikácie vo verejnom prístave Bratislava boli kolaudované ako
neverejné. Podľa žalobcu je rozumné predpokladať, že komunikácie boli kolaudované ako verejné
komunikácie, slúžili a aj doteraz slúžia na užívanie verejného prístavu Bratislava a žalovaný nepredložil
žiadendôkaz,ktorýbypreukazovalopak.Konštatovaniažalovaného,žecestyvjehovlastníctveneslúžia

ako prístupová cesta k pozemkom žalobcu, ale na premávku motorových vozidiel v rámci areálu
nákladného prístavu Bratislava, v ktorom žalovaný realizuje prekládku tovarov medzi prostriedkami
železničnej,cestnejavodnejdopravypriamoalebosmedziskladovaním,považuježalobcazaabsurdné.
V minulosti bol celý verejný prístav vlastnený jedným verejným subjektom, pozemné komunikácie slúžili
a aj v súčasnosti slúžia na prístup k pozemkom a stavbám nachádzajúcim sa vo verejnom prístave

Bratislava. Vydané uznesenie žalovaného nelimituje v užívaní pozemných komunikácií a spevnených
plôch, žalovaný ich môže užívať rovnako aj naďalej.

19. Žalovaný spoplatnenie pozemných komunikácií od 01.09.2022 odôvodňuje tým, že v minulosti bola
uzatvorená Dohoda o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/VTÚ zo

dňa30.03.2015,ktorábolažalobcombezuvedeniadôvoduvypovedaná,tátoskutočnosťnespochybňuje
potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami. Cca 8 rokov po zriadení vecného bremena boli
pozemné komunikácie užívané bezodplatne a rovnako aj po vypovedaní Dohody o spoločnom užívaní
vnútroareálovýchkomunikáciíamostovč.004/2015/VTÚzodňa30.03.2015.Žalobcapovažujeprepočty
odplaty žalovaným za irelevantné, nakoľko na výkon činnosti vo verejnom prístave Bratislava nevyužíva

len 6 motorových vozidiel a uznesenie sa nevzťahuje len na žalobcu, ale aj na osoby, ktoré odvodzujú
svoje práva od žalobcu. Žalobca za nedôvodnú považuje tiež námietku nevykonateľnosti rozhodnutia,
podľa jeho názoru je jasné a určité, koho možno považovať za osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od
žalobcu, jedná sa hlavne o zmluvných partnerov žalobcu, jeho nájomcov a pod.

20. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie vo výroku I. a II potvrdil a súčasne
ho zmenil tak, že doplní výrok III., ktorý bude obsahovať poučenie v zmysle ustanovenia § 337 ods. 2
Civilného sporového poriadku.21. Podaním zo dňa 26.01.2023 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný (č. l. 470), má za to,
že žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť existenciu a dôvodnosť
uplatnených odvolacích dôvodov. Žalobca svoje domnelé právo bezodplatne užívať cesty a spevnené

plochy patriace žalovanému neuplatňuje na základe zákona, ale nesprávne odvodzuje zo skutočnosti,
že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sú tieto stavby umiestnené a že je na základe vecného bremena
povinný strpieť právo žalovaného mať stavby zriadené na pozemkoch žalobcu a užívať ich v súlade
s ich účelovým určením. Zo skutočnosti, že žalovaný má k pozemkom žalobcu právny vzťah (vecné
bremeno aj nájom) nevyplýva právny vzťah žalobcu k stavbám žalovaného na týchto pozemkoch.

Žalobca nerozlišuje práva vlastníka pozemku nezaťaženého vecným bremenom a práva vlastníka
pozemku zaťaženého vecným bremenom a tiež nesprávne stotožňuje užívanie pozemku s užívaním
stavby na pozemku. V prípade, ak sa jedná o stavbu vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku,
nevzniká vlastníkovi pozemku právo užívať túto stavbu a už vôbec nie bezodplatne. Žalovaný preukázal,
že v minulosti mali strany uzatvorenú Dohodu o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a
mostov č. 004/2015/VTÚ zo dňa 30.03.2015, ktorú žalobca bez uvedenia dôvodu vypovedal listom

zo dňa 19.09.2016, v dôsledku čoho bola ukončená ku dňu 31.12.2016. Na základe Dohody žalobca
ako prevádzkovateľ verejných prístavov zabezpečil aj pre užívateľov verejných prístavov a pre jeho
nájomcovlegálnumožnosť užívaťkomunikácievnákladnomprístaveBratislavabezuhrádzaniaodplaty,
nakoľko odplatu za užívanie komunikácií uhrádzal žalobca (prevádzkovateľ verejných prístavov), ktorý
vyberá poplatky od užívateľov verejných prístavov a inkasuje nájomné od nájomcov svojich pozemky vo

verejných prístavoch, pričom takéto usporiadanie vzájomných vzťahov bolo spravodlivé a nerozumie,
prečo žalobca dohodu vypovedal. Žalovaný má za to, že práve konanie žalobcu je v rozpore s dobrými
mravmi a s poctivým obchodným stykom, keď inkasuje poplatky aj nájomné od osôb, ktoré používajú
komunikácie žalovaného (vrátane žalovaného), ale nezabezpečuje riadne podmienky na realizáciu
činnosti, ktoré vo verejných prístavoch vykonávajú a na materiálne vybavenie prístavu nevynakladá

žiadne náklady.

22. Žalovaný tvrdí, že napadnuté uznesenie predstavuje konštitutívne rozhodnutie, ktorým súd zriadil
hmotnoprávny vzťah, ktorý tu doteraz nebol a ktorým zasiahol do hmotnoprávnej sféry žalovaného
tak, že svojvoľne založil povinnosť v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie

je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá), k zásahu zo
strany súdu nedošlo na základe výslovného ustanovenia zákona, čím bol porušený aj čl. 20 ods. 4
Ústavy SR (vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu), keď uznesením bola
uložená žalovanému povinnosť, ktorá povahou zodpovedá vecnému bremenu bez primeranej náhrady.

Žalobca vo vyjadrení nepochopiteľne spochybňuje vlastníctvo žalovaného k pozemným komunikáciám a
spevneným plochám napriek tomu, že sám v podanom návrhu uviedol, že sú vo vlastníctve žalovaného
a tento záver obsahuje samotný výrok napadnutého uznesenia. Žalovaný nebol povinný preukazovať
skutočnosti, ktoré nie sú sporné, ak žalobca spochybňuje vlastné skutkové tvrdenie, je na ňom, aby
preukázal, že pozemné komunikácie a spevnené plochy nie sú vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný

predkladá súdu listinné dôkazy, ktorými preukazuje nadobúdací titul, na základe ktorého prešli do
jeho vlastníctva pozemné komunikácie a spevnené plochy: Výňatok z Privatizačného projektu časti
podnikovSlovenskáplavbadunajská,š.p.aŠtátnaplavebnásprávaBratislava,s.r.o.,časťI.,registračné
číslo 286, Dodatok k Zápisnici o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do privatizovanej časti majetku
organizácie Štátna plavebná správa v Bratislave, kolaudačné rozhodnutia k pozemným komunikáciám

a spevneným plochám.

23. Z Podmienok užívania vnútroareálových komunikácií vyplýva, že odplata sa platí za jednorazový
vstup na vnútroareálové komunikácie, prejazd cez ne a za možnosť parkovania motorových vozidiel na
Vyhradených miestach, žalovaný nespoplatňuje využívanie zelených, resp. iných plôch na pozemkoch

ani využívanie stavieb, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný pristúpil
de facto k nezákonnému spoplatňovaniu vstupov a doby zotrvania vo verejnom prístave Bratislava, nie
je pravdivé a nezodpovedá ani žalobcom navrhovanému neodkladnému opatreniu, ktorým sa žalobca
nedomáha vstupu do prístavu, ale domáha sa bezodplatného používania pozemných komunikácií
a spevnených plôch žalovaného. Žalobca uvádza pochybnosti ohľadom charakteru pozemných

komunikácií v nákladnom prístave Bratislava, žalovaný v prílohe vyjadrenia predkladá kolaudačné
rozhodnutia k cestám, z ktorých je zrejmé, že cesty a spevnené plochy neboli kolaudované ako verejné.
Z ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), na ktoré poukazoval
žalovaný v podanom odvolaní, nevyplýva, že by charakter ciest malo určovať kolaudačné rozhodnutie.Zákon všetky účelové cesty nachádzajúce sa v uzavretých priestoroch bez výnimky zaraďuje medzi
neverejné.

24. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že prvostupňový súd prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia neobmedzil vlastnícke právo žalovaného k pozemným komunikáciám,
obmedzenie spočíva v tom, že súd mu uložil povinnosť strpieť a umožniť bezodplatné použitie jeho
majetku zo strany žalobcu a (bližšie nekonkretizovaných) osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu.
Ak neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by žalobcu oprávňovalo domáhať sa bezodplatného užívania

majetku žalovaného žalobou, tak sa tohto práva nemôže úspešne domáhať ani návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že zákon neumožňuje žalobcovi domáhať sa zriadenia vecného
bremena v žiadnom prípade nezakladá právo žalobcu na bezodplatné užívanie pozemných komunikácií
a spevnených plôch vo vlastníctve žalovaného. Aj v prípade, ak zákon umožňuje zriadiť vecné bremeno,
tak nikdy nie bezodplatne. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že požadoval upraviť pomery strán tak,
aby boli v súlade s dobrými mravmi a § 124 Občianskeho zákonníka a článkom 20 ods. 3 Ústavy

SR, ale ani vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývalo jeho
domnelé právo na bezodplatné užívanie majetku žalovaného. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť a na jeho základe nemožno aktom aplikácie
práva konštituovať neexistujúce povinnosti vlastníka. Z § 124 Občianskeho zákonníka ani z čl. 20 ods. 3
Ústavy SR nevyplýva právo žalobcu na bezodplatné užívanie majetku žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že

nariadením neodkladného opatrenia nie je žalovaný na svojich vlastníckych právach žiadnym spôsobom
obmedzený, je nesprávne. Ak súd uloží vlastníkovi povinnosť strpieť bezodplatné užívanie jeho veci
tretími osobami, dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva slobodne nakladať s majetkom podľa
vlastného uváženia.

25. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zneužíva vlastníctvo pozemných komunikácií a
spevnených plôch na úkor žalobcu za stavu, kedy sú postavené na pozemkoch žalobcu, čím má
byť neprimerane obmedzený na svojich vlastníckych právach. Žalobca nadobudol vlastnícke právo v
čase, kedy tieto už boli zastavané a kedy už bolo zmluvne zriadené vecné bremeno predchádzajúcim
vlastníkompozemkovzadohodnutúodplatu.Tentostavnevznikolprotiprávne,alesosúhlasomvlastníka

pozemku, preto nie je možné konštatovať rozpor s dobrými mravmi. Súhlas vlastníka pozemku s
umiestnením stavby mu však nezaložil právo bezodplatne užívať túto stavbu. Zo Zmluvy o zriadení
vecného bremena č. 8/2007 nevyplýva povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi (ako vlastníkovi
pozemku zaťaženého vecným bremenom) bezodplatne užívať pozemné komunikácie umiestnené na
týchto pozemkoch. Ak by existovalo právo žalobcu na bezodplatné užívanie pozemných komunikácií

a spevnených plôch vo vlastníctve žalovaného, tak by žalobcovi nič nebránilo domáhať sa takéhoto
práva žalobou vo veci samej. Nakoľko v čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení vecného bremena č.
8/2007 žalobca ešte ani neexistoval, jeho domnienky, z akého dôvodu bola odplata dojednaná vo výške
100.000 Sk, sú len v rovine špekulácií. Žalobca ďalej argumentuje tým, že každý má mať zabezpečený
prístup k svojim nehnuteľnostiam z pozemnej komunikácie, ale ničím nepreukázal, z akého dôvodu

sa nemôže k svojim pozemkom dostať cez svoje priľahlé a okolité pozemky. V zmysle § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka sa prístupu môže domáhať iba vlastník stavby, a to od vlastníka pozemku.
Žalobca je vlastníkom všetkých pozemkov vo verejnom prístave Bratislava a nedomáha sa prístupu k
stavbe, ale prístupu k vlastným pozemkom, navyše bezodplatne, čo zákon vôbec neumožňuje. Žalobca
neozrejmil, na základe akého zákonného ustanovenia by sa ako vlastník pozemkov mohol domáhať

zriadenia vecného bremena, ak by sa aj jednalo o stavbu, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností.

26. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom o tom, že sa má zabrániť zväčšovaniu ujmy
na vlastníckych právach žalobcu, hoci žalobca vo vyjadrení potvrdil, že mu žiadna ujma nevznikla,
uviedol len, že mu môže vznikať konaním žalovaného škoda, žiadnu škodu ani ujmu (vzniknutú ani

potenciálnu) nekonkretizoval a ani súd prvej inštancie nešpecifikoval, akej ujme na strane žalobcu sa
má neodkladným opatrením zabrániť. Ak má byť účelom nariadenia neodkladného opatrenia zabránenie
neprimeranému sťaženiu vykonávania činností žalobcu v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe
ako prevádzkovateľa verejného prístavu Bratislava, nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia
súd vyvodil právo žalobcu a bližšie neidentifikovaných osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu,

bezodplatne užívať pozemné komunikácie a spevnené plochy žalovaného. Na to, aby žalobca vykonával
kontrolnú činnosť, kosenie, odstraňovanie náletových drevín, kontrolu plavebných hĺbok, nie je vôbec
nevyhnutné, aby mu bolo umožnené bezodplatné užívanie pozemných komunikácií a spevnenýchplôch žalovaného, žiadna z uvedených činností sa nevykonáva na pozemných komunikáciách ani na
spevnených plochách žalovaného.

27. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, že verejný prístav Bratislava je rozsiahle územie
a je dôvodné požadovať, aby mu bol umožnený prístup na jeho pozemky motorovými vozidlami.
Pozemné komunikácie a spevnené plochy žalovaného sa nachádzajú nie v celom územnom obvode
verejného prístavu Bratislava, ale iba v časti, a to v areáli nákladného prístavu Bratislava. Nákladný
prístav Bratislava je využívaný na prekládku tovarov medzi prostriedkami železničnej, cestnej a vodnej

dopravy priamo alebo s medzi skladovaním a je situovaný na ľavom brehu vodnej cesty Dunaj,
medzi r. km 1 867,290 až 1862,000, je tvorený štyrmi prístavnými bazénmi a je rozdelený na tri
časti: Zimný prístav s dvomi bazénmi, ide o pôvodný starý prístav (výstavba začala v roku 1897),
Pálenisko (výstavba v rokoch 1975 - 1983), novší bazén s prekladovými a obslužnými polohami, vrátane
prekladiska minerálnych olejov a Opravovňa lodí alebo „Lodenica" (výstavba v rokoch 1975 - 1983),
v bazéne je situovaná opravárenská lodenica a opravárenská báza Slovenského vodohospodárskeho

podniku, š.p. V nákladnom prístave vykonáva žalovaný svoju podnikateľskú činnosť, na ktorú využíva
svoj majetok tam umiestnený, vrátane dopravnej a ostatnej infraštruktúry (budovy, stavby, zložiská,
vlečkové koľajisko, spevnené plochy a ostatné plochy, vodovodné a kanalizačné potrubia a prípojky,
produktovody, elektrické vedenie, plynové potrubie a oznamovacie vedenie potrebné na prevádzkovanie
vodnej dopravy, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného). Pozemné komunikácie vo vlastníctve

žalovaného sa nachádzajú iba v oplotenom areáli nákladného prístavu Bratislava. Osobný prístav
Bratislava je situovaný na voľnom toku Dunaja v blízkosti historického centra hlavného mesta SR
v úseku medzi 1870,00 a 1867,00 riečnym kilometrom. V osobnom prístave Bratislava žalovaný
žiadne pozemné komunikácie nevlastní. Skutočnosť, že verejný prístav Bratislava je rozsiahle územie
preto nie je dôvodom na to, aby súd umožnil žalobcovi bezodplatné užívanie pozemných komunikácií

a spevnených plôch vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzajú v časti nákladného prístavu
Bratislava. Žalobca poukazuje na verejnú povahu nákladného prístavu Bratislava, ktorá však nezakladá
právo bezodplatného užívania nehnuteľností ( pozemkov a stavieb), ktoré sa v ňom nachádzajú.

28. Žalovaný k nájomným vzťahom uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že Nájomná zmluva

č. 2/2002 zanikla dňa 31.12.2016, táto nezanikla a každoročne sa obnovuje v zmysle § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalobca síce dňa 27.01.2017 podal voči žalovanému žalobu o vypratanie
predmetu nájmu (pozemkov) v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá bola vedená na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/37/2017, toto konanie bolo podľa § 163 ods. 2 CSP
zastavené Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.07.2020, č. k. 25Cb/37 /2017-278, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2020. K zastaveniu obnovovania nájomného vzťahu nedochádza
automaticky podaním žaloby, ale až jej vyhovením. Žalobca domnievajúc sa, že zmluva zanikla dňa
31.12.2016, sa žalobou zo dňa 04.11.2022 domáha od žalovaného zaplatenia 323.645,40 Eur s prísl.
titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, ktoré boli predmetom tejto nájomnej
zmluvy. Z Nájomnej zmluvy č. 19/2002 žalobca vyvodzuje celkom nesprávne závery o údajnej „zľave

z nájomného“. Výstavba nákladného prístavu Bratislava začala v roku 1897, žalovaný má s touto
infraštruktúrou zvýšené náklady na jej údržbu, opravy a renováciu tak, aby bola prevádzkyschopná,
preto zmluvné strany túto skutočnosť zohľadnili pri určení výšky nájomného. Žalobca vyberá prístavné
poplatky aj za každú preloženú tonu tovaru, ktorý sa v nákladnom prístave prekladá prostredníctvom
prekladných zariadení žalovaného. Ak by sa žalovaný o infraštruktúru nestaral, nákladný prístav by

neplnil svoj účel a žalobca by nemal od koho vyberať prístavné poplatky. V žiadnom prípade nie je
možné z IV. bod 1.1 Nájomnej zmluvy č. 19/2002 vyvodzovať právo žalobcu na bezodplatné užívanie
akéhokoľvek majetku žalovaného. Len za september a október 2022 žalovaný zaplatil žalobcovi na
poplatkoch viac ako stoštyridsaťtisíc eur, ide o neprimerane vysoké poplatky bez protihodnoty, preto
považuje absurdné, aby bol nútený umožniť žalobcovi ešte aj bezodplatné užívanie svojho majetku.

29. Žalovaný ďalej nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z povahy veci je jasné a určité, koho možno
považovať za osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od žalobcu, že jedná o zmluvných partnerov žalobcu,
jeho nájomcov a pod., toto však z výroku uznesenia nevyplýva, absentuje aj akékoľvek odôvodnenie
tejto výrokovej časti uznesenia. Žalovaný nevidí žiaden dôvod, aby umožňoval zmluvným partnerom

žalobcu a jeho nájomcom bezodplatné využívanie svojho majetku a poukazuje na § 128 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak. Obmedzenie vlastníckeho práva spôsobom, akým to učinil súd prvej inštancie,právny poriadok nepripúšťa, došlo k protiústavnému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného k jeho
pozemným komunikáciám a spevneným plochám a súd uložil žalovanému povinnosti v rozpore s čl. 2
ods. 3 Ústavy SR.

30. Žalovaný sa tiež nestotožňuje s tým, že nedostatok rozhodnutia spočívajúci v absencii poučenia
podľa § 337 CSP môže odstrániť odvolací súd. Pokiaľ bolo rozhodnutie od samého začiatku nezákonné
z dôvodu absencie jeho podstatného výroku podľa § 337 CSP, túto nezákonnosť nemôže zhojiť odvolací
súd doplnením nového výroku. Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že sa snaží suplovať a dopĺňať aj

odôvodnenie napadnutého uznesenia, čo svedčí o tom, že toto odôvodnenie nie je dostatočné ani
presvedčivé, v odseku 56. vyjadrenia žalobca dopĺňa odôvodnenie uznesenia citáciou časti svojho
návrhu, nakoľko z odôvodnenia nevyplýva, že by súd prvej inštancie dospel k záverom, ktoré žalobca
uvádza v odseku 56. svojho vyjadrenia.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal odvolaním žalovaného

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP
a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom
spisuadôvodmiodvolaniažalovanéhodospelkzáveru,žeodvolaniejedôvodnéanapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

32. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

33. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k
návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

35. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

36. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

37. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

39. Podľa § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

40. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

41. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.42. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

43. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

45. Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

46. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

47. Podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy SR, iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o

majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a
slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

48. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), účelové cesty

slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými
pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

49. Podľa § 22 ods. 3 zák. č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), účelové cesty
sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné.

Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

50. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, spoločnosť sa zakladá na účely
a) zabezpečenia a vykonávania prevádzky verejných prístavov a zabezpečenia prípravy a realizácie
výstavby verejných prístavov vrátane spracovania krátkodobých a dlhodobých koncepcií ich rozvoja,

b) zabezpečenia prevádzky, evidencie, údržby a opravy objektov a zariadení v územných obvodoch
verejných prístavov,
c) prenajímania pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov a ďalších činností, ktoré
bezprostredne súvisia s nakladaním majetku v územných obvodoch verejných prístavov,
d) vyberania úhrad za používanie verejných prístavov,

e) vytvárania podmienok na rozvoj kombinovanej dopravy vrátane manipulácie s nákladovými
jednotkami kombinovanej dopravy.

51. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod, ktorý subsumoval pod ust. § 365 ods. 1 písm.
a) CSP a odôvodnil tým, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Procesné podmienky konania, ktoré je potrebné vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku
sú právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky

začatého konania (litispendencia § 159 CSP), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei
iudicatae § 230 CSP), procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne konať
pred súdom (procesná spôsobilosť § 67a nasl. CSP), zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132
CSP), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a podmienka splnenia poplatkovej povinnosti vyplývajúca zo
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Nesplnenie podmienok

pre nariadenie neodkladného opatrenia je subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody uvedené v § 365
ods. 1 CSP, nejde teda o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (neboli splnené procesné
podmienky). Nakoľko však súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť, je potrebné upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na to, že zodôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s právomocou súdu vo veci
konať a rozhodnúť, a to s poukazom na skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa charakteru komunikácií,
k užívaniu ktorých požadoval súdom nariadiť obmedzenia. Sám žalobca vedie polemiku o charaktere

komunikácií už v samotnom návrhu, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu, keď uvádza, že komunikácie v
územnom obvode prístavu by mali byť verejné, ak by boli kolaudované ako verejné, žalovaný by nebol
oprávnený vyberať akékoľvek poplatky za ich užívanie a tiež, že žalovaný žalobcovi nikdy nepreukázal,
že by pozemné komunikácie boli kolaudované ako neverejné. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,
že v prípade, ak by išlo o verejné komunikácie, vzťahovalo by sa na ne právo všeobecného užívania

a otázky využívania verejnej účelovej komunikácie sú regulované verejným právom. Do právomoci
všeobecných súdov v rámci súkromnoprávnej žaloby nespadá rozhodovanie o návrhu, ktorý sa týka
využívania účelovej komunikácie, ktorá je regulovaná verejným právom (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 689/2017-22 zo dňa 21.11.2017, ale tiež viď. Uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/1385/2015, Uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/60/2018). Výstavbu,
užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných

komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného
dozoruvoveciachpozemnýchkomunikáciíupravujezákonč.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách
(ďalej len cestný zákon). Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a
technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie (§ 1 ods. 2 písm.
a/ až d/ cestného zákona). Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo

jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným
účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch (§ 22 ods. 1 cestného zákona). Účelové komunikácie
sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú
neverejné (§ 22 ods. 3 veta prvá a druhá). Žalobca neosvedčil, že by komunikácie vo vlastníctve
žalovaného mali verejný charakter, z obsahu spisu vyplýva, že ide o účelové komunikácie v uzavretom

objekte nákladného prístavu, z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že má právomoc vo
veci ďalej konať a rozhodnúť.

52. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán a k ovplyvneniu správania účastníkov,

predovšetkým k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a
má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za
výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie,
je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred nariadením
vypočutý a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho

právoplatnosť.

53. Odvolací súd uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl.
CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca

odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade žalobca musí
opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, súčasne je jeho povinnosťou v
zmysle§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaopísaťskutočnostihodnoverne
osvedčujúcedôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,čomôžežalobcadosiahnuť

najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods.
1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia.

54. Účinnosťou Civilného sporového poriadku došlo k zmene základného konceptu inštitútu
predbežného opatrenia, ktoré bolo nahradené inštitútom neodkladného opatrenia, pričom jeho právne
účinky nie sú podmienené prebiehajúcim konaním vo veci samej a vo svojej podstate môže konzumovať

vec samu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v
dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou právoplatne skončil a nebude nasledované konaním vo
vecisamej.Takétorozhodnutienevykazujecharakterdočasnostiapredbežnostiposkytovanejmeritórnej
ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Jedná sao prípad nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, keď súd neuloží povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej, a to v prípade, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzistranami.Rovnakotaksajednáoprípadynávrhovnanariadenie

neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP),
(viď. Uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/79/2018 zo dňa 26. 10. 2018). Napriek tomu, že platná práva
úprava umožňuje súdu vydať rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktoré má povahu rozhodnutia vo
veci samej, je potrebné uviesť, že právna úprava neodkladných opatrení vo svojom obsahu pritom nemá
nahrádzať riadne konanie, uvedené sa prieči účelu neodkladného opatrenia.

55. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Vzhľadom na tieto
špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh
z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými
je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku). Podľa judikatúry
neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu. Povinnosťou súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu všetkých
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä v prípade, ak rozhodnutie o neodkladnom
opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, t. j. ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzenej

žalobou právoplatne skončil a nebude nasledované konaním vo veci samej.

56. Cieľom neodkladného opatrenia v posudzovanej veci nebola provizórna (dočasná) úprava pomerov
strán s cieľom umožniť nerušené judikovanie veci samej, ale neodkladné opatrenie v tomto prípade
má byť konečným rozhodnutím, ktorého nariadením navrhovateľ nadobúda práva, o ktorých už nebude

rozhodnuté rozhodnutím v konaní vo veci samej, teda ide o trvalú úpravu pomerov. Z procesného
hľadiska rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a neuloženie povinnosti navrhovateľovi podať
žalobu vo veci samej potom konzumuje vec samu a predstavuje procesnú prekážku res iudicata pre
prípadnú žalobu, ktorou by sa žalobca domáhal uloženia identickej povinnosti. Ak súd prvej inštancie
vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, civilný sporový poriadok

umožňuje v § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Ak by však neodkladné opatrenie konzumovalo vec samu a prostredníctvom
jeho účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, povinnosť podať žalobcu vo veci
navrhovateľovi súd uložiť nemusí. V takom prípade je ale povinný postupovať podľa § 337 ods. 1, 2 CSP,
teda vo výroku rozhodnutia poučiť strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť o

možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, bez určenia lehoty na
podanie žaloby. Súd prvej inštancie v rozpore s § 337 CSP neposkytol žalovanému žiadne poučenie,
ktorý nedostatok by bol dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, avšak odvolací súd sa stotožnil
s odvolacou námietkou žalovaného, že neboli osvedčené ani dôvody na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko pretože žalobca neosvedčil danosť svojho nároku a tento nárok nepodložil žiadnym

zákonnýmustanovením,zktoréhobybolomožnévyvodiťprávožalobcunabezodplatnéužívaniestavieb
vo vlastníctve žalovaného (pozemných komunikácií a spevnených plôch).

57. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca neosvedčil splnenie podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodnosť ani existenciu nároku žalobcu, ktorému sa má

poskytnúť ochrana. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vo vzťahu k žalobcovi a osobám odvodzujúcim svoje práva od
žalobcu spoplatňovania vstupu a/alebo prejazdu motorových vozidiel a/alebo parkovania motorových
vozidiel na pozemných komunikáciách a spevnených plochách vo vlastníctve žalovaného postavených
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a povinnosť strpieť a umožniť žalobcovi a osobám odvodzujúcim

svoje práva od žalobcu bezodplatný vstup, odchod, odjazd, prechod, prejazd a užívanie pozemných
komunikácií a spevnených plôch v územnom obvode verejného prístavu Bratislava vybudovaných na
týchto pozemkoch za účelom umožnenia prístupu na pozemky a stavby vo vlastníctve žalobcu. Súd
prvej inštancie mal za osvedčené, že žalobca vlastní pozemky v územnom obvode verejného prístavuBratislava a žalovaný vlastní dopravnú infraštruktúru a tým, že žalovaný pristúpil k spoplatneniu vstupu
žalobcu do verejného prístavu Bratislava a užívania pozemných komunikácií a spevnených plôch vo
verejnom prístave Bratislava, žalobcu obmedzil a sťažil vykonávanie činností vyplývajúcich zo zákona

o vnútrozemskej plavbe ako prevádzkovateľa verejného prístavu Bratislava. Zo záverov súdu prvej
inštancie nevyplýva, aké konkrétne právo žalobcu žalovaný porušil v takej intenzite, že jeho ochrana
vyžaduje okamžitý zásah súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov strán.

58. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nedospel k záveru, že by žalobca osvedčil, že

by mu ním požadované právo (užívať infraštruktúru žalovaného bezodplatne) vyplývalo z hmotného
práva alebo zo zmluvného vzťahu so žalovaným. Z návrhu ani priložených listín nevyplýva, že by
žalovaný bránil žalobcovi vo vstupe alebo vjazde do verejného prístavu Bratislava, prístupe na pozemky
a stavby vo vlastníctve žalobcu alebo mu bránil vo vykonávaní činnosti prevádzkovateľa verejného
prístavu Bratislava. Žalobca sa domáha nároku na bezodplatný vstup, odchod, odjazd, prechod, prejazd
a užívanie pozemných komunikácií a spevnených plôch a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa

uplatnenia akejkoľvek odplaty za užívanie infraštruktúry vo vzťahu k žalovanému a tretím osobám, ktoré
by odvodzovali svoje bližšie nešpecifikované práva od žalobcu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie v
odôvodnení, žalobca neosvedčil, že komunikácie vo vlastníctve žalovaného majú charakter verejných
komunikácií, na ktoré by sa vzťahovalo právo všeobecného užívania. Súdom uložená povinnosť
obmedzuje žalovaného ako vlastníka v jeho vlastníckom práve s vecou nakladať (a v zásade voči

žalobcovi a neurčitému okruhu osôb aj prípadne brať z nej úžitky), keď bez časového obmedzenia
žalovaného obmedzil v možnosti požadovať za užívanie veci vo svojom vlastníctve akúkoľvek odplatu
v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka a tiež nad rámec ústavných rámcov možnosti obmedzenia
vlastníckeho práva v čl. 20 ods. 5 Ústavy SR (ako sú citované vyššie v odôvodnení). Právne predpisy
nezakladajú právo vlastníka pozemku užívať stavbu na tomto pozemku, ak patrí osobe odlišnej od

vlastníka pozemku, a nepatrí jej ani právo ju užívať bezodplatne. Takýto hmotnoprávny vzťah vlastníka
pozemku k stavbe vo vlastníctve inej osoby nie je možné založiť neodkladným opatrením, ktoré je
prostriedkom procesného práva.

59. Z podaní strán vyplýva, že cesty vo vlastníctve žalovaného sa nachádzajú v oplotenom areáli

nákladného prístavu v Bratislave, ktorý sa nachádza vo vymedzenom územnom obvode verejného
prístavu Bratislava. Odvolací súd nemal za osvedčené tvrdenie žalobcu, že nákladný prístav prístupný
verejnosti, t. j. komukoľvek kto akceptuje prístavný poriadok a za využitie prístavu uhradí príslušnú
úhradu v zmysle Sadzobníka. Z článku 5 bod 5.1, 5.29 Prístavného poriadku verejných prístavov SR
vyplýva, že vstup do areálu verejných prístavov je regulovaný, je povolený len užívateľom verejných

prístavov (pričom ex lege ide len o osoby ktoré vykonávajú vo vymedzenom území verejných prístavov
svoju činnosť, bod 4.7, § 5 ods. 5 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe), pohyb osôb, ktorý
nesúvisíspoužívanímprístavunaúčelnaktorýbolurčený,jepovolenýlenspredchádzajúcimpísomným
súhlasom žalobcu. I keď má prístav charakter verejného, neznamená to, že je bez akýchkoľvek
obmedzení dostupný na všeobecné užívanie verejnosti.

60. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsiahlosť celého územia verejného prístavu preto ako dôvod
pre bezplatný vstup neobstojí. Žalobca síce k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil
mapu verejného prístavu Bratislava a fotodokumentáciu vstupov, z fotodokumentácie síce vyplýva, že na
vstupoch do areálu sú brány, brána na vstup pešo je zachytená otvorená bez prekážok, avšak z týchto

listín bez ďalšieho nevyplýva, že žalovaný bráni vstupu žalobcu na pozemky v jeho vlastníctve. Podľa
čl. 5.4 prístavného poriadku užívatelia nesmú o. i. svojou činnosťou obmedzovať činnosť a prevádzku
tretích osôb vo verejnom prístave, najmä nesmú vytvárať akékoľvek prekážky, ktoré by znemožňovali
žalobcovi alebo iným oprávneným užívateľom prístup k zariadeniam verejného prístavu. Pokiaľ súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný obmedzil činnosť a prevádzku tretích osôb, potom ale vecná

aktívna legitimácia by svedčila práve takto dotknutým osobám. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k
záveru, že prišlo k porušeniu zákazu vytvárať akékoľvek prekážky, ktoré by znemožňovali žalobcovi
alebo iným oprávneným užívateľom prístup k zariadeniam verejného prístavu, v takom prípade by
ale žalobca mal použiť iný právny prostriedok svojou činnosťou. Podstata sporu medzi stranami v
skutočnosti vyplýva z vyriešenia právnej otázky, či žalovaný má alebo nemá z hmotného práva nárok na

protihodnotu za užívanie infraštruktúry v jeho vlastníctve, ktorá sa podľa názoru odvolacieho súdu nedá
vyriešiť bez vykonania relevantného dokazovania a právneho posúdenia v rámci inštitútu neodkladného
opatrenia, ktoré nahrádza vec samu.61. Pokiaľ žalobca odvodzuje právo bezodplatne užívať infraštruktúru žalovaného a konanie žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi z toho, že jeho právny predchodca zriadil v prospech žalovaného na časť
pozemkov vecné bremeno za odplatu, ktorú žalobca vyhodnocuje ako nízku a z toho, že uzatvoril so

žalovaným nájomnú zmluvu na dlhodobý nájom pozemkov pod infraštruktúrou na dobu 25 rokov, a
tiež z toho, že platil žalovanému odplatu na základe Dohody o spoločnom užívaní vnútroareálových
komunikácií a mostov, odvolací súd uvádza, že rozdielne posúdenie dojednaných zmluvných podmienok
nájomnej zmluvy alebo výšky odplaty za zriadenie vecného bremena v minulosti tak nie je výsledkom
protiprávneho úkonu žalovaného, ani konaním v rozpore s dobrými mravmi, ale výsledkom zmluvného

konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom a žalovaným. Konaním žalovaného
tak nemôže dochádzať k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu pri nakladaní so svojím majetkom,
nakoľko toto je obmedzené už existenciou samotných stavieb komunikácií a vecným bremenom,
ktoré pozemky pod komunikáciami zaťažuje. Z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že na
pozemkoch žalobcu je zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného ako oprávneného z vecného
bremena a ako výlučného vlastníka účelových komunikácií a ich súčastí, železničných tratí, vlečiek

a ich súčastí, manipulačných a skladových plôch a ostatných inžinierskych sietí, spočívajúce v práve
mať tieto stavby zriadené na týchto pozemkoch a užívať ich v súlade s ich účelovým určením. Je
potrebné zdôrazniť, že žalobca nadobudol pozemky od právneho predchodcu s plným vedomím, že sú
zastavané komunikáciami žalovaného a zaťažené vecným bremenom s týmto obsahom, za ktoré bola
vyplatená jednorazová odplata a ktoré preto nebude môcť nikdy v budúcnosti reálne užívať. Rovnako tak

s plným vedomým, že zmluvný vzťah so žalovaným zo zmluvy o zriadení vecného bremena neupravoval
vzájomné vzťahy medzi stranami týkajúce sa užívania stavieb žalovaného postavených na zaťažených
pozemkoch žalobcu. Čo sa týka tvrdení žalobcu vo vyjadreniach, že žalovaný nepreukázal vlastníctvo
komunikácií, odvolací súd dáva do pozornosti žalobcovi, že na skutkovom tvrdení, že žalovaný vlastní
dopravnú infraštruktúru v územnom obvode verejného prístavu Bratislava, postavil samotný návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia. Napokon, pokiaľ po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie
sám žalobca vlastné skutkové tvrdenie spochybňuje, odvolací súd posúdil vlastníctvo žalovaného ku
komunikáciám za osvedčené z údajov listov vlastníctva, ktoré tvoria obsah spisu, vrátane obsahu
zapísanej ťarchy, ako aj listín predložených žalovaným k vyjadreniu (Privatizačný projekt častí podnikov
Slovenská plavba dunajská, š. p. a Štátna plavebná správa Bratislava, r. o., časť, registračné číslo 286

- výňatok Dodatok k Zápisnici o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do privatizovanej časti majetku
organizácie Štátna plavebná správa v Bratislave - výňatok, kolaudačné rozhodnutia).

62.Vtejtosúvislostinemožnoopomenúťaniskutočnosť, žesúdprvejinštancieupravilvzťahykonečným
spôsobom nielen medzi stranami sporu, ale i medzi žalovaným a neobmedzeným okruhom subjektov

označených ako „osoby odvodzujúce svoje práva od žalobcu“ bez toho, aby špecifikoval na základe
akého konkrétneho právneho vzťahu so žalobcom alebo na základe akého ustanovenia konkrétneho
právneho predpisu by mal žalovaný zásah do svojho vlastníckeho práva nakladať s vecou a brať z nej
úžitky zo strany tretích osôb strpieť. Pri každej právnej úprave právnych vzťahov zo strany súdu, je súd
povinný skúmať vzájomnosť jednotlivých práv a k tomu sa viažucich povinností, t. j. tak aktívnu ako i

pasívnu vecnú legitimáciu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je v konaní sporná a nadväznosti na to
posúdiť, či je možné upraviť vzťahy strán. Súd prvej inštancie však upravil vzťahy nielen medzi stranami
sporu, ale zjavne i vzťahy medzi žalovaným a neurčenými tretími osobami, ktoré nekonkretizoval a nie
sú stranou v konaní, čo je však vzhľadom na znenie § 325 ods. 1 CSP neprípustné a dokonca pre
obmedzenie žalovaného má byť postačujúce, ak tieto tretie osoby sami odvodia prakticky akékoľvek

svoje práva od žalobcu. Preto je výrok napadnutého uznesenia v tejto časti aj za predpokladu, že by
bola úprava vzťahov možná a prípustná, aj neurčitý a nevykonateľný, ako dôvodne namietal žalovaný.

63. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočne osvedčil, že
žalovaný vyvíja činnosť, resp. ktorá by ho obmedzovala v jeho činnosti, resp. že by mu činnosťou

žalovaného vznikla alebo mohla vzniknúť škoda značného rozsahu pri vykonávaní jeho činnosti, čím
by mala byť splnená podmienka neodkladnosti úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Podľa
názoru súdu prvej inštancie žalovaný svojím konaním neprimeraným spôsobom navyšuje náklady
žalobcu na vykonanie zákonom stanovených činností a povinností. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia nevyplýva, akou právnou úvahou dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný navyšuje

náklady žalobcu na vykonanie zákonom stanovených činností a povinností neprimeraným spôsobom,
odôvodnenie rozhodnutia je v tomto smere nekonkrétne a neurčité. Bezodkladnosť úpravy pomerov
nemožno odvodzovať od púhej skutočnosti, že žalobcovi vznikajú zvýšené náklady na podnikateľskú
činnosť z dôvodu požiadavky žalovaného na zaplatenie odplaty za užívanie infraštruktúry v jehovlastníctve. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami
existovala Dohoda o spoločnom užívaní vnútroareálových komunikácií a mostov č. 004/2015/VTÚ zo
dňa 30.03.2015 a táto dohoda upravovala odplatné užívanie komunikácií vo vlastníctve žalovaného,

ako aj to, že medzi stranami sa vedú, resp. viedli mimosúdne rokovania o zmluvnej úprave užívania
komunikácií, ktorých obsahom nemal byť bezodplatný režim ich užívania. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že
dôvodom pre neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami je navýšenie nákladov žalobcu na vykonanie
zákonom stanovených činností a povinností neprimeraným spôsobom, neprimeranosť navýšenia
nákladov, a to až takej tvrdenej kvalifikovanej povahy, že by mu činnosťou žalovaného vznikla alebo

mohla vzniknúť škoda značného rozsahu pri vykonávaní jeho činnosti, bol povinný konkrétne odôvodniť
(minimálne vo vzťahu k akým iným nákladom, ktorých výšku považuje za primeranú) a osvedčiť.

64. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca sa nemôže voči žalovanému domáhať
zriadenia vecného bremena, nakoľko ide o stavby, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva ako
samostatné stavby, stotožnil čiastočne. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sám uvádza stavby na pozemkoch, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva a predstavujú pozemné
komunikácie alebo spevnené plochy, najmä parkoviská, a to : Stavba: PRECHOD NA PARKOV., bez
súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné č. XXXX/XX, Stavba: PRECH. PRI VSTUPE A.,
bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcely registra „C“, par. č. XXXX/XX, Stavba: VSTUP
DO AREALU, bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcely registra „C“, parcelné č. XXXX/

XX, Stavba: STAVBA-PARK., bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcely registra „C“, par. č.
XXXX/XX, Stavba: CES. VNUTROZAVOD, bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcely registra
„C“, parcelné č. XXXX/XX. V katastri nehnuteľností sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné
stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je
stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu

využívania pozemku. Pre posúdenie otázky, či sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu zapisuje
do katastra nehnuteľností, je rozhodujúce len to, či sa v katastri nehnuteľností eviduje nehnuteľnosť
zaťažená, ku ktorej má vecné bremeno vzniknúť, nie to, či v katastri je evidovaná nehnuteľnosť, v ktorej
prospech sa vecné bremeno zriaďuje. Pokiaľ je napr. vstup do areálu na parcele č. XXXX/XX zapísaný
na príslušnom liste vlastníctva ako stavba, neexistuje právna prekážka, pre ktorú by nemohlo byť vecné

právo in rem (zaťažujúce každého vlastníka tejto stavby) zapísané do katastra nehnuteľností.

65. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v zásade platí, že každý je pri výkone svojho
práva povinný dbať na to, aby neznemožnil či nerušil výkon práv iných, výkon práv a povinností
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie

byť v rozpore s dobrými mravmi. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a
rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či
dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Napadnuté uznesenie ale nezdôvodňuje údajnú
neprimeranosť zásahu v porovnaní s intenzitou porušenia práva, ktoré žalobca deklaroval. V prvom
rade odvolací súd uvádza, že žalobca jednoznačne nedeklaroval, v záujme akého nároku žalobcu a

tretích osôb malo byť neodkladné opatrenie nariadené, t. j. aké právo žalobcu a aké práva tretích
osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu malo byť chránené. Ak z obsahu neodkladného opatrenia
uzavrieme, že chráneným právom malo byť vlastnícke právo žalobcu k pozemkom, potom je potrebné
uviesť, že takto všeobecne uvedené chránené právo žalobcu nemôže prevyšovať vlastnícke právo
žalovaného s rovnakým obsahom (teda právo vec držať, užívať a nakladať s ňou podľa vlastného

uváženia).Akdotknutýmprávomžalovanéhojevlastníckeprávoadotknutýmprávomžalobcusúprávaa
povinnosti prevádzkovateľa verejného prístavu, je potrebné tieto individualizovať a posúdiť, ktorý záujem
prevláda. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aká konkrétna ujma na vlastníckych
právach žalobcu k akému predmetu vlastníctva vznikla, ktorej zväčšovaniu má neodkladné opatrenie
zabrániť a ani k sťaženiu vykonávania ktorých konkrétnych činností žalobcu ako prevádzkovateľa

verejnéhoprístavuprišlonadprimeranúmieru.Preosvedčeniepodmienokprenariadenieneodkladného
opatrenia púhy odkaz na účel zriadenia žalobcu a jeho úlohy v zákone o vnútrozemskej plavbe
nepostačuje (všeobecná formulácia „zabránenie neprimeranému sťaženiu vykonávania činností žalobcu
ako prevádzkovateľa verejného prístavu Bratislava v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe“).

66. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.67. Vzhľadom na vady rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj nesprávne vyhodnotenie splnenia
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu rozhodnutia vo veci samej, ako
vyplývajú z ustanovení § 325 ods. 1 a § 336 ods. 1 veta druhá CSP, bolo potrebné napadnuté uznesenie

v celom rozsahu zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť v
zmysle § 388 CSP.

68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto uznesenia

odvolacieho súdu končí (§ 262 ods. 1 CSP), má úspešná strana sporu, ktorou je v tomto prípade
žalovaný.

69. V zmysle § 396 ods. 2 CSP, pri zmene rozhodnutia zároveň dochádza k zákonnej zmene výroku o
trovách, kedy odvolací súd rozhodne i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

70. Odvolací súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi za konanie
pred súdom prvej inštancie i za konanie pred odvolacím súdom.

71. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).