Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244992
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6120244992.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany,
IČO: 50 387 189, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01
Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422, v spore o zaplatenie 620,16 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 14Cb/86/2020-150 zo dňa 13. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 620,16 Eur a trovy konania. Žalobca tvrdil, že dňa 28.02.2019 došlo v V.
O. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle
W. H., EČ: V poškodenej Q. Q., spôsobenej prevádzkou vozidla Y., EČ: K ktoré bolo poistené u
žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný evidoval pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla S. D., EČ: O u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 146/203 zo dňa 13.03.2019,

ktoré mal prenajaté iba do 10.04.2019, hoci oprava trvala do 30.04.2019. Po ukončení nájmu žalobca
vystavil poškodenému faktúru č. 190187 na sumu 1.124,04 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo
dňa 15.05.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku
škody, čím priznal náklady iba v sume 503,88 Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca nebol v spore aktívne
legitimovaný. Namietal skutočnosť, že poškodený bol žalobcovým dlžníkom a tak nemohol so žalobcom
platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky, pretože pohľadávku žalobcu pred jej postúpením poškodený žalobcovi

neuhradil, a teda mu táto pohľadávka nikdy nevznikla. Ďalej tvrdil, že nárok na náhradu nákladov na
prenájom náhradného vozidla nepozná ani zákon č. 381/2001 Z.z. a nevyplýva ani z Občianskeho
zákonníka, pričom žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo.1.2. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie č. k. 14Cb/86/2020-112 zo dňa 30.11.2020 vyhovel
žalobe žalobcu v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.

Z dôvodu podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením
č. k. 8Cob/37/2021-134 zo dňa 28.04.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom takéhoto rozhodnutia odvolacieho súdu bola skutočnosť,
že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli plnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovaný na nariadené

pojednávanie ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, keď dôvodom jeho neúčasti bola vzniknutá
pandemická situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19
spôsobených koronavírusom SARS-CoV-2.

1.3. Po vrátení veci súdu prvej inštancie bolo nariadené pojednávanie na deň 07.07.2021, z ktorého sa
žalovaný ospravedlnil z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného

zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19, pričom súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
Na pojednávaní dňa 07.07.2021 žalobca zotrval na podanej žalobe a poukázal na skutočnosti uvedené
v rámci súdneho konania. Súd prvej inštancie považoval za nesporné skutočnosti:
že dňa 28.02.2019 v V. O. vozidlo Y. K poškodilo vozidlo

W. H., a že vozidlo Y. bolo v tom čase poistené povinným
zmluvným poistením u žalovaného. Za sporné skutočnosti medzi stranami určil, či bola
Q. Q. vylúčená z užívania svojho vozidla W. viac ako 13 dní, pričom uviedol, že predbežne prichádza
do úvahy právne posúdenie veci v zmysle § 427 OZ a v zmysle zákona o PZP. Za účelom predloženia
čestného vyhlásenia poškodeného o dĺžke trvania opravy poškodeného auta súd prvej inštancie odročil

pojednávanie na deň 13.09.2021, na ktorom vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok vo
veci samej.

1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré podľa neho
vyplynuli z výsledkov dokazovania. Dňa 28.02.2019 nákladné vozidlo

Y. e. č. K poškodilo vozidlo Q. Q. značky W. H.
e. č. V pričom nárok na náhradu škody si uplatnila Q. Q. ako poškodená. V „Zákazkovom liste“ týkajúcom
sa opravy vozidla W. H.
e. č. V ktoré bolo autoservisom prijaté dňa 12.03.2019, bola ako zákazník označená Q. Q.. Za opravu
vozidla W. H. e. č. V autoservis

Q., s.r.o. vyfakturoval Q. Q. sumu 2.200,62 Eur. Zmluvu o prenájme vozidla S. D. e. č. O uzatvorenú
dňa 13.03.2019, ako nájomca podpísal „Q.“. Dňa 11.04.2019 Q. Q. splnomocnila Y. Q., aby ju zastupoval
o. i. pri zapožičaní náhradného vozidla. Žalobca za prenájom vozidla S. D. vyfakturoval Q. Q. sumu
1.124,04 Eur. „Q.“ ako postupca uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že
toto odstúpenie bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola 1.124,04 Eur. Uvedenú

skutočnosť oznámil „Q.“ žalovanému listom zo dňa 10.04.2019. Žalovaný v súvislosti s poškodením
vozidla W. H., EČ: V žalobcovi poukázal poistné plnenie v sume 503,88 Eur s tým, že mu priznal iba
13 dní zapožičania náhradného vozidla. Z čestného prehlásenia Y. Q. vyplynulo, že oprava vozidla W.
trvala do 30.4.2019.

1.5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na § 427 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníkaa§4ods.2písm.b)zákonač.381/2001Z.z.Uviedol,žebolnaplnenýpredpokladpodľa§427
písm. a) Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že dňa 28.02.2019
bolo prevádzkou nákladného vozidla Y. poškodené vozidlo Q. Q. značky W. H.. Čo sa týka existencie
škody, teda predpokladu uvedeného v § 427 písm. b) Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie

skonštatoval,žepoškodenejQ.Q.škodavovýške620,16Eurvôbecnevznikla.Boltohonázoru,ženato,
aby sa Q. Q. zmenšil majetok o 620,16 Eur, by bolo potrebné, aby práve Q. Q. vznikla právna povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom nájomného sumu 1.121,04 Eur. Zo Zmluvy o prenájme vozidla vyplynulo, že
právnu povinnosť zaplatiť nájomné nemala Q. Q., ale p. Q., nakoľko zmluvu
v pozícii nájomcu nepodpísala Q. Q., ale pán Q.. Podľa súdu prvej inštancie by konanie pána Q.

spočívajúce v podpísaní Zmluvy o prenájme vozidla dňa 13.03.2019 zaväzovalo Q. Q. iba vtedy, ak by
už pred 13.03.2019, resp. najneskôr v tento deň, Q. Q. udelila pánovi Q. plnomocenstvo. Keďže
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Q. Q. plnomocenstvo udelila Y. Q. až dňa 11.04.2019, Y. Q.
konal za Q. Q. v deň podpísania zmluvy o prenájme vozidla bez plnomocenstva. Súd prvej inštancie vtejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 16 Cdo 2335/2003. Ďalej uviedol, že v konaní
nebolo preukázané, že Q. Q. konanie Y. Q. bez zbytočného odkladu schválila. Súd prvej inštancie na
základe uvedeného dospel k záveru, že zo zmluvy

o prenájme vozidla bol zaviazaný pán Q. s poukazom na § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda
nájomné za auto S. D. bol povinný zaplatiť pán Q. aj vzhľadom k tomu, že čestne prehlásil, že náhradné
vozidlo využíval práve on. V dôsledku prenájmu vozidla S. D. sa teda znížil (resp. mal sa znížiť) majetok
pána Q., nie však majetok poškodenej Q. Q., preto prevádzkovateľ nákladného vozidla Y. a ani jeho
poisťovateľ neboli povinní túto sumu Q. Q. (resp. žalobcovi ako postupníkovi tejto údajnej pohľadávky

na náhradu škody) uhradiť. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobcom podanú
žalobu zamietol v celom rozsahu.

1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako
strane s plným úspechom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu,
ktorý navrhol odvolaciemu súdu buď rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaného zaviaže
zaplatiť žalobcovi sumu 620,16 Eur a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 % alebo napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyslovil

závery, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Poukázal na druhý odsek bodu 7 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatoval, že považuje za preukázané, že nárok
na náhradu škody vzniknutej dňa 28.02.2019 si uplatnila Q. Q. ako poškodená. Následne v ďalších
odsekoch už súd prvej inštancie podľa žalobcu nedôvodne a bez vykonania znaleckého dokazovania
konštatoval, že má preukázané, že zmluvu o prenájme vozidla S. D. ev. č. O zo dňa 13.03.2019 ako

nájomca podpísal ,,Q.“, pričom na zmluve o prenájme bola jasne uvedená ako nájomca Q. Q., ktorá
mala ako poškodená nárok na náhradu vzniknutej škody. Pani Q. tak vo vlastnom mene uzatvorila so
žalobcom zmluvu o prenájme, na základe ktorej užívala náhradné vozidlo počas opravy jej vozidla.
Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že skutočnosť, kto podpisoval zmluvu o prenájme vozidla nebola v
konaní vôbec sporná, pričom k tejto otázke ani nebolo nariadené znalecké dokazovanie. Z uvedeného

dôvodu považoval záver prvoinštančného súdu o tom, že zmluvu o prenájme vozidla zo dňa 13.03.2019
ako nájomca uzavrel vo svojom mene pán Q. za nesprávny a zjavne arbitrárny. Z uvedenej zmluvy
taktiež nevyplývalo, že právnu povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné za náhradné vozidlo mal Y. Q.,
ale túto povinnosť mala práve poškodená - Q. Q.. Ďalej žalobca považoval za nepodložený záver súdu
prvej inštancie o tom, že ,,Q.“ ako postupca uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky zo

dňa 10.04.2019, nakoľko uvedenú zmluvu uzatvorila ako postupca pani Q. Q., nar. 22.11.1967, bytom
T. XXX,XXX XX T. a nie ,,Q.“. Uvedené preukázalo aj konanie žalovaného, ktorý priamo žalobcovi
preukázal poistné plnenie v sume 503,88 Eur s tým, že uznal iba 13 dní zapožičania náhradného vozidla.
Ak by mal žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti pochybnosti o tom, kto predmetné dokumenty
podpisoval, neposkytol by predsa žiadne poistné plnenie. Pre ozrejmenie skutočností žalobca uviedol,

žepaniQ.Q.hneďpoškodovejudalostidňa28.02.2019splnomocnilasvojhosynaY.Q.nazastupovanie
vo veciach týkajúcich sa škodovej udalosti, pričom ho výslovne splnomocnila aj na všetky právne úkony
súvisiace s prenájmom náhradného vozidla počas doby opravy. Uvedené podľa žalobcu preukazuje
vlastnoručne podpísané splnomocnenie zo dňa 28.02.2019 a doplňujúce vyhlásenie poškodenej zo
dňa 10.01.2022, ktoré bolo prílohou odvolania žalobcu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný

v konaní nijako nespochybňoval podpisy poškodenej na zmluvách a za týmto účelom ani neučinil
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Čestným prehlásením zo dňa 02.09.2021 sa preukazovala
predovšetkým dĺžka opravy, pretože súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 07.07.2021 určil za sporné
iba skutkové tvrdenie: či Q. Q. bola vylúčená z užívania svojho vozidla W. viac ako 13 dní. Keďže
súd prvej inštancie neurčil za sporné ďalšie skutkové tvrdenia, žalobca nepovažoval vzhľadom na

hospodárnosť konania za potrebné preukazovať, že Q. Q. konanie svojho syna Y. Q. bez zbytočného
odkladu schválila, a že sa jej majetok znížil o žalovanú sumu. Žalobca totiž vystavil faktúru za prenájom
vozidla priamo Q. Q. na sumu 1.124,04 Eur, nie Y. Q.. Následne došlo na základe zmluvy k postúpeniu
pohľadávky poškodenej na žalobcu. K úhrade faktúry došlo v zmysle bodu 5 zmluvy započítaním
vzájomnýchpohľadávok,vdôsledkučohožalobcavstúpildoprávapovinnostípoškodenej.Jezrejmé,že

pán Q. nemohol na žalobcu postúpiť nárok, ktorý nikdy nemal. Na základe uvedeného bol žalobca toho
názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Záverompoukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017 a tiež na
ustálenú rozhodovaciu prax odvolacích súdov v obdobných veciach.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127

ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania.

11. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

13. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie
v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred

odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade

s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

15. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie

námietky žalobcu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyslovil závery, ktoré nevyplývajú z
vykonaného dokazovania, a to v otázke: medzi kým bola uzatvorená zmluva o prenájme vozidla zo dňa
13.03.2019 a zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.04.2019. Žalobca mal za to že prvoinštančný
súd dospel k nesprávnemu a zjavne neurčitému názoru, že predmetné dokumenty podpisoval pán Q. vo
svojom mene. Žalovaný v konaní nijako nespochybňoval podpisy poškodenej na zmluvách a za týmto

účelom nevykonal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedeného žalobca vyvodil, že táto
okolnosť preto nemala byť spornou. Prvoinštančný súd na pojednávaní dňa 07.07.2021 určil za sporné
iba skutkové tvrdenie či Q. Q. bola vylúčená z užívania svojho vozidla W. viac ako 13 dní. Pretože iné
sporné okolnosti súd prvej inštancie neurčil, žalobca z dôvodu hospodárnosti konania nepovažoval za
potrebné preukazovať, že poškodená konanie svojho syna Y. Q. bez zbytočného odkladu schválila

a že jej majetok sa znížil o žalovanú sumu. Z uvedeného žalobca vyvodil, že súd prvej inštancie
nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, dôsledku
čoho bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Uvedené odvolacie námietky odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné.

16. K odvolacím námietkam žalobcu uvádza odvolací súd nasledovné. Na žalobcovi je unesenie
dôkazného bremena tvrdenia. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu
za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,

nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností

tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že má nárok na zaplatenie žalovanej sumy, bolo jeho povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy
na podporu tvrdenia žalobcu, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom
vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,

čo uviedli strany sporu. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti
odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť
tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v
plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto
skutočnostíprisvojomrozhodnutívychádzať.Toistéplatíajprežalovanéhoohľadomskutkovýchtvrdení,

ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku.
Uplatnenie námietky žalovaného treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu.
Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany,nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení
skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana.

17. V uvedenom kontexte považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že bolo povinnosťou žalobcu
spolu so žalobou uviesť skutkové tvrdenia a predložiť všetky dôkazy na preukázanie dôvodnosti
žalovaného nároku. Žalovaný už v podanom odpore namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v podanom
spore,hocizinýchdôvodov,apretobolprvoinštančnýsúdpovinnýsaskúmanímtejtoaktívnejlegitimácie
zaoberať.Popreskúmaníobsahuspisuapredloženýchlistín odvolacísúdzhodnesozávermisúduprvej

inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo sporným, že hoci v záhlaví relevantných listín bola vždy
uvedená pani Q. Q., v priestore pre podpis listín bol však uvedený pán Q., ktorý listiny aj podpísal. Túto
skutočnosť možno z obsahu všetkých listín konštatovať, je zjavná z podpisu pána Q. a túto nerozporuje
ani samotný žalobca vo svojich podaniach. Možno preto uzavrieť, že táto skutočnosť nebola spornou
a nebolo k nej potrebné vykonávať znalecké dokazovanie, ktoré naviac žiadna zo strán nenavrhla.
Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní uvedené listiny preskúmal, tieto vyhodnotil a vyvodil z nich

v bode 13. napadnutého rozsudku uvedený právny záver, ktorému niet zo strany odvolacieho súdu čo
vytknúť. Z obsahu spisu naviac skutočne nevyplýva, že by pani Q. Q. schválila bez zbytočného odkladu
konanie pána Q. ( syna) . Rozhodnutie prvoinštančného súdu preto nemožno považovať za arbitrárne
a porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces.

18. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

19. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd
prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán sporu, odôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,

je dostatočne argumentačne presvedčivé a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu.

20. Žalobca v odvolacom konaní predložil Opravné čestné vyhlásenie zo dňa 10.01.2022 podpísané
Q. Q., v ktorom uviedla, že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 28.02.2019 mala prenajaté
náhradné motorové vozidlo od žalobcu v zmysle nájomnej zmluvy číslo 146 /203 zo dňa 13.03.2019,

ktoré využívala v rámci obdobia kedy bola vykonávaná oprava jej poškodeného vozidla. Na podpis
dokumentov ohľadne zapožičania náhradného vozidla ešte dňa 28.02.2019 splnomocnila svojho syna
Y., ktorý vozidlo prevzal a následne po ukončení nájmu odovzdal späť žalobcovi. Ďalej predložila
splnomocnenie datované dňom 28.02.2019, v ktorom Q. Q. splnomocnila svojho syna Y. Q. na
zastúpenie vo veciach týkajúcich sa škodovej udalosti zo dňa 28.02.2019, keď došlo k poškodeniu jej

motorového vozidla iným motorovým vozidlom, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s prenájmom
náhradného vozidla počas doby opravy.

21. Tieto dôkazy predložil žalobca prvýkrát až v odvolacom konaní. V odvolacom prieskume sa odvolací
súd dôvodnosťou týchto tvrdení na zistený skutkový stav pred súdom prvej inštancie nezaoberal z

dôvodu, že tieto nespĺňajú podmienky podľa § 366 CSP byť novotou v odvolacom konaní. Pokiaľ
plnomocenstvo právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.02.2019 existovalo v čase podania žaloby,
žalobca toto mal predložiť pred súdom prvej inštancie spolu so žalobou, respektíve kedykoľvek v
priebehu prvoinštančného konania. Pokiaľ sa týka opravného čestného vyhlásenia datovaného zo dňa
10.01.2022, k tomuto odvolací súd uvádza, že rovnako nespĺňa podmienku novoty v odvolacom konaní.

Obsah čestného vyhlásenia zo dňa 02.09.2021 je zrejmý a súd prvej inštancie vyhodnotil správne. Obe
predložené listiny sa naviac javia nedôveryhodné, najmä vzhľadom ku skutočnosti, že boli predložené až
v odvolacom konaní, po tom, čo žalobcovi bolo známe odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu. Kdôveryhodnosti dôvodov podaného odvolania neprispieva ani žalobcom v odvolaní uvádzané označenie
pána Q. ako “nejaký pán Q.„
či „záhadný pán Q.“ na jednej strane, keď na strane druhej sám žalobca predkladal listiny, z ktorých je

zrejmé, že sa jedná o Y. Q. syna poškodenej Q. Q..

22. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že žalobca v odvolaní neuplatnil odvolací dôvod spočívajúci v tom,
žezistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboútoky,
ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP). Opravné prostriedky s právom novôt povoľujú

subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy za taxatívne stanovených podmienok. Právo novôt je
v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom
konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou
uplatnené pred súdom prvej inštancie. Je zrejmé, že žalobcom tvrdené skutkové okolnosti a dôkazy
sa netýkali procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, resp.
nemalo nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následne nesprávne

rozhodnutie vo veci. Žalobca totiž netvrdil a ani nepreukázal, že by tieto skutočnosti a dôkazy bez svojej
viny nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností
alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného
uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana nemohla
bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak

z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/4/2007 z 20.03.2008).

23. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

24. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolacísúdvpodrobnostiachodkazujenaodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancieanajehoprávne
posúdenie.

25. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom konštatuje správnosť
jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).