Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120247883
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6120247883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej

a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: U.. E. R.,
so sídlom kancelárie ul. M. L. X, XXX XX V. V., správca konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v
konkurze",sosídlomSkuteckého30,97401BanskáBystrica,IČO:35728426,právnezastúpený:JUDr.
Martin Dianiška, LL.M., advokát so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: L.. K. Z.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Messinger, advokát
so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmluvnej pokuty, vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica, pod sp. zn. 5NcKR/5/2020, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 6. októbra 2021, č. k. 41CoKR/9/2021-232, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovanej z a m i e t a.

II. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) rozsudkom zo dňa
9. septembra 2020, č. k. 5NcKR/5/2020-138, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech
všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého 30, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 35 728 426 sumu 12.500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 3. marca 2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“ ) v sume
12.500,- Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého
30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426 (ďalej len „úpadca“). Žalobca v žalobe uviedol, že
valné zhromaždenie spoločnosti úpadcu tvorené členom predstavenstva, ktorý bol v tom čase jediným

akcionárom spoločnosti, dňa 5. apríla 2013 rozhodlo o vstupe spoločnosti do likvidácie a za likvidátora
bol ustanovený U.. L. W.. Následne dňa 28. apríla 2016 jediný akcionár spoločnosti úpadcu rozhodol
o odvolaní likvidátora z jeho funkcie a za nového likvidátora vymenoval žalovanú L.. K. Z. U., ktorá
mala dňa 6. júla 2016 vyzvať predchádzajúceho likvidátora úpadcu na predloženie účtovných dokladov
spoločnosti. Na základe preštudovania účtovných dokladov následne dňa 26. júla 2016 žalovaná podala
napríslušnýOkresnýsúdBratislavaInávrhnavyhláseniekonkurzu.OkresnýsúdBratislavaIuznesením
zo dňa 16. augusta 2016 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu o chýbajúce doklady a zároveň podľa

§ 13 ods. 1 ZKR vyzval dlžníka aj na zaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného
správcu vo výške 1.659,70 Eur. Žalovaná svojím podaním zo dňa 16. septembra 2016 reagovala
na výzvu súdu na doplnenie dokladov, ale nezaplatila preddavok na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu vo výške 1.659,70 Eur z toho dôvodu, že navrhovateľ - dlžník nedisponovalžiadnymi finančnými prostriedkami a majetok dlžníka podľa zistenia žalovanej nepostačoval ani na
úhradu preddavku. Okresný súd Bratislava I v tejto veci vedenej pod sp. zn. 2K/40/2016 rozhodol dňa
21. októbra 2016 tak, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu odmietol z dôvodu, že návrh

nespĺňal zákonom predpísané náležitosti. Následne žalovaná zmenila sídlo spoločnosti z Bratislavy do
Banskej Bystrice, pričom zmena sídla úpadcu bola do obchodného registra zapísaná dňa 28. januára
2017. Dňa 1. marca 2017 žalovaná podala nový návrh na vyhlásenie konkurzu, a to na Okresnom
súde Banská Bystrica, ktorý uznesením sp. zn. 2K/18/2017 zo dňa 8. júna 2017 rozhodol o vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu a zároveň do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Uznesenie o vyhlásení

konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 113/2017 zo dňa 14. júna 2017.
Žalovaná podľa názoru žalobcu svojim konaním porušila povinnosť podať dlžnícky návrh na vyhlásenie
konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR, keď síce vo veci podania návrhu na vyhlásenie konkurzu konala, avšak
konala s časovým zdržaním a nedôsledne, čím mohla oddialiť moment začatia konkurzného konania.
Žalobca ďalej uviedol, že na základe výzvy správcu podľa § 74a ZKR v spojení s § 11 ods. 2 ZKR
žalovaná odmietla zaplatiť zmluvnú pokutu s poukazom na to, že podľa jej názoru konala s odbornou

starostlivosťou a svoje povinnosti si plnila riadne a včas.

2.1. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že návrh na vyhlásenie
konkurzu podaný žalovanou dňa 26. júla 2016 na Okresnom súde Bratislava I vykazoval tri nedostatky,
a to 1. zoznam záväzkov nemal náležitosti podľa § 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z.,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), 2. účtovné závierky
neboli predložené riadne spolu s poznámkami a 3. nebol zaplatený preddavok na úhradu odmeny a
výdavkov predbežného správcu podľa § 13 ZKR, ani predložená likvidačná súvaha podľa § 13 ods.
2 ZKR v spojení s § 74 ObZ. Tieto nedostatky žalovaná neodstránila. Súd prvej inštancie dospel k

záveru, že žalovanej v danej veci vznikla povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty zmluvnú
pokutu, nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu bol Okresným súdom Bratislava I
odmietnutý pre nedôvodné neodstránenie vytýkaných nedostatkov, čo podľa názoru okresného súdu
nemožno považovať za riadne splnenie povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadcu v predlžení, hoci návrh bol podaný v lehote 30 dní, odkedy sa žalovaná dozvedela o predlžení

spoločnosti úpadcu, a tiež takéto konanie žalovanej ako likvidátorky nemožno považovať za konanie
s odbornou starostlivosťou, ktorá by ju zbavovala zodpovednosti podľa § 11 ods. 2 ZKR. Žalovaná
namiesto odstránenia nedostatkov podaného návrhu presvedčila úpadcu na zmenu sídla spoločnosti
dúfajúc, že iný konkurzný súd sa stotožní s jej právnym názorom a podľa jej vyjadrenia, totožnému
návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhovie aj bez zaplatenia preddavku na úhradu odmeny a výdavkov

predbežného správcu podľa § 13 ZKR. Od zistenia momentu predĺženia spoločnosti úpadcu žalovanou
dňa 13. júla 2016 do podania kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 1. marca 2017 uplynulo cca 8 mesiacov. Okresný súd uzavrel,
že takéto konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a stotožnil sa s názorom
žalobcu, že žalovaná svojím konaním porušila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

2.2. Okresný súd považoval za nepreukázané tvrdenie žalovanej, že Okresný súd Banská Bystrica, ako
konkurzný súd, vyhovel jej identickému návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko Okresný súd Bratislava
I v uznesení o odmietnutí návrhu nevytýkal nedostatky samotnému návrhu, ale jeho prílohám, ktoré
nemalináležitosti.Okresnýsúdzdôraznil,žeporušeniepovinnostižalovanejpodľa§11ods.2ZKR,ktoré

jej zakladá povinnosť zaplatiť sankciu podľa § 74a ZKR, videl ani nie v podaní nekvalifikovaného návrhu,
ale v tom, že žalovaná neodstránila nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré jej súd vytýkal a
poučil ju o možnosti ich odstránenia v uznesení č. k. 2K/40/2016-68 zo dňa 16. augusta 2016. Tvrdenie
žalovanej, že sa sústredila na nedostatok zaplatenia preddavku, kde sa s právnym názorom Okresného
súdu Bratislava I nestotožnila, považoval súd prvej inštancie za irelevantné a účelové, nakoľko Okresný

súd Bratislava I nevyzval žalovanú na bezpodmienečné zaplatenie preddavku, ale na preukázanie jej
tvrdenia o nedostatku finančných prostriedkov úpadcu predložením likvidačnej súvahy podľa § 13 ods.
2 ZKR v spojení s § 74 ObZ. Nezaplatenie preddavku nebol pritom jediný vytýkaný nedostatok, ktorý
žalovaná ako navrhovateľka konkurzu neodstránila.

2.3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že tvrdenie žalovanej o liberácii
podaním akéhokoľvek návrhu na vyhlásenie konkurzu považuje za prísne formalistické, z hľadiska
gramatického výkladu ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR. Podľa okresného súdu citované ustanovenie v
spojení s § 74a ZKR je treba vykladať z hľadiska účelu citovaných ustanovení a inštitútu zmluvnej pokuty,ktorým je sankcionovanie zodpovedných osôb za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
na spoločnosť, ktorá je v predlžení, a tým zabrániť nielen narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku
spoločnosti, čo má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov

úpadcu, ale aj obmedziť negatívne ekonomické pôsobenie dlžníka na trhu. Súd prvej inštancie bol toho
názoru, že žalovaná nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by ju zbavovala povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu, nakoľko za plnenie povinnosti nemožno považovať podanie takého návrhu, ktorý bol odmietnutý
pre neodstránenie súdom vytýkaných nedostatkov, hoci išlo o také nedostatky, ktoré žalovaná mohla
a mala odstrániť, a to aj napriek jej odlišnému právnemu názoru na vec. Súd prvej inštancie sa v

tejto otázke priklonil k názoru žalobcu, že zodpovednosti podľa § 11 ods. 2 ZKR sa nemožno zbaviť
len formálnym splnením si povinnosti, ale musí ísť o také plnenie povinnosti, ktoré možno v prípade
likvidátora považovať za konanie s odbornou starostlivosťou posudzované podľa rovnakých kritérií, ako
je tomu v prípade zodpovednosti štatutárnych orgánov podľa ustanovení ZKR. Na základe týchto úvah
súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na
náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) ako súd odvolací
rozsudkom zo dňa 6. októbra 2021, č. k. 41CoKR/9/2021-232, predmetný rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne a dostatočne
zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu právnemu záveru, pričom svoje rozhodnutie dostatočne
presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací
súd stotožnil a v podrobnostiach na ne odkázal (§ 387 ods. 2 CSP).

4.1. Odvolací súd súhlasil s okresným súdom, keď tento komplexne posudzoval postup žalovanej, ako
likvidátorky dlžníka odo dňa, kedy sa o predĺžení dlžníka dozvedela, teda odkedy nastal dôvod, aby
žalovaná ako likvidátorka úpadcu podala návrh na vyhlásenie konkurzu a posudzoval túto jej činnosť
až do podania toho návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 1. marca 2017, na základe ktorého bol konkurz
na majetok úpadcu reálne aj vyhlásený. Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že

porušenie povinnosti žalovanej podľa § 11 ods. 2 ZK, ktorá jej zakladá povinnosť zaplatiť sankciu podľa §
74a ZKR, nespočíva v podaní nekvalifikovaného návrhu, ale v tom, že žalovaná neodstránila nedostatky
návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré jej konkurzný súd v uznesení č. k. 2K/40/2016-68 zo dňa 16.
augusta 2016 vytýkal.

4.2. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie zastal názor, že zákonné ustanovenie §
11 ods. 2 ZKR je potrebné vykladať z hľadiska ním sledovaného účelu. V tomto prípade preto neobstojí
odvolávanie sa žalovanej na predchádzajúcu právnu úpravu a doslovné znenie § 11 ZKR účinného do
31.12.2012, ktoré na rozdiel od súčasnej právnej úpravy určovalo zodpovednosť povinných osôb za
škodu vzniknutú v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, pričom táto zodpovednosť

savýslovnevzťahovalaajnaprípadodmietnutianávrhusúdom.Účelompredchádzajúcejprávnejúpravy
zodpovednosti povinných osôb za škodu rovnako, ako aj účelom zavedenia inštitútu zmluvnej pokuty, je
predovšetkým zabezpečenie takého konania povinnej osoby, ktoré vedie k včasnému podaniu návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Uviedol, že slovné spojenie „podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas“, je ale
potrebné vykladať v širšom kontexte, nakoľko účelom citovaného zákonného ustanovenia je, aby na

základe včas podaného návrhu bolo možné v konkurznom konaní pokračovať. Teda účelom nie je len
samotné podanie návrhu, len na základe návrhu spĺňajúceho všetky zákonom predpísané náležitosti,
vrátane príloh návrhu, je možné sledovaný účel dosiahnuť a nakoľko kvalifikovaný návrh na vyhlásenie
konkurzu bol zo strany žalovanej doručený príslušnému konkurznému súdu až dňa 1. marca 2017,
stalo sa tak po lehote uvedenej v § 11 ods. 2 ZKR, teda po uplynutí 30 dní, odkedy sa povinná osoba

dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť, o predĺžení úpadcu.

4.3. Odvolacísúdsanestotožnilanisprocesnouobranousťažovateľky,keďtvrdila,žeodneúspešného
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 26. júla 2016 do podania kvalifikovaného návrhu dňa
1. marca 2017 vyvíjala maximálnu snahu o vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu tým, že navrhla

úpadcovi zmenu adresy sídla spoločnosti do obvodu iného konkurzného súdu a obsahovo totožný návrh
podala aj na Okresný súd Banská Bystrica, pretože žalovaná mala možnosť predísť danej situácii už v
rámci konania vedeného pod sp. zn. 2K/40/2016 pred Okresným súdom Bratislava I, ak by v uvedenom
konaní súdom vytknuté nedostatky návrhu odstránila a v súlade s poučením súdu riadne doplnila všetkyprílohy, na ktoré ju konkurzný súd vyzýval, resp. v prípade nesúhlasu s názorom konkurzného súdu
podať voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I opravný prostriedok, čo žalovaná neurobila.

4.4. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, či nebolo možné zmluvnú pokutu primerane znížiť s
prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná v konečnom dôsledku návrh na vyhlásenie konkurzu podala,
avšak s časovým oneskorením cca 8 mesiacov. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 74a ods.
4 poslednú vetu ZKR, ktoré v tomto prípade moderačné právo súdu nepripúšťa, dospel k záveru, že
zmluvnú pokutu tu primerane znížiť nemožno. Keďže žalovaná riadny návrh na vyhlásenie konkurzu

podalaaž1.marca2017,okresnýsúdpodľaodvolaciehosúdusprávnevyhodnotil,žeporušilapovinnosť
v zmysle § 11 ods. 2 ZKR, keď tento návrh podala oneskorene a vznikla jej preto povinnosť zaplatiť
v prospech konkurznej podstaty zmluvnú pokutu v sume 12.500,- Eur, z ktorého dôvodu krajský súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil a
žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná (ďalej aj
„dovolateľka“)odôvodnenépodľa§421ods.1písm.b/Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen,,C.s.p.“),
podľa ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
6. Dovolateľka tvrdí nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď jeho rozhodnutie záviselo

od aplikácie ust. § 74a ods. 4 ZKR v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZKR a vyriešenia právnej otázky, či
v zmysle ust. § 74a ods. 4 ZKR v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZKR žalovanej ako likvidátorovi vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu za
nepodanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa žalovaná ako likvidátorka
o predĺžení dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť, keď návrh na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podala v lehote 30 dní, ale súd návrh odmietol z dôvodu, že
nespĺňal zákonom predpísané náležitosti.

6.1. Dovolateľka citujúc z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu označuje právne posúdenie veci zo
strany odvolacieho súdu za nesprávne. Tvrdí, že ako likvidátorka úpadcu pri zisťovaní, či je úpadca v

predĺžení, podala v lehote 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedela, že je dlžník v úpadku, návrh na vyhlásenie
konkurzu, a teda splnila svoju povinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR, teda návrh na vyhlásenie
konkurzu podala včas, a to, že návrh na vyhlásenie konkurzu okresný súd odmietol pre jeho neúplnosť,
nemôže byť podľa dovolateľky postihované sankciou - zmluvnou pokutou tak, ako keby návrh nepodala
vôbec. Rovnako nemôže byť postihovaná zmluvnou pokutou za to, že neodstránila nedostatky návrhu

na vyhlásenie konkurzu, ktoré je prvostupňový súd vytýkal. Zastáva názor, že ust. § 11 ods. 2 ZKR
ustanovuje sankciu za nepodanie návrhu v stanovenej lehote, avšak neustanovuje sankciu za podanie
chybného, prípadne neúplného návrhu, ani sankciu v prípade, že súd návrh na vyhlásenie konkurzu
odmietne, prípadne sankciu za neodstránenie nedostatkov návrhu. Výklad súdu týkajúci sa ustanovenia
§ 11 ods. 2 ZKR a voľného posudzovania porušenia konkrétnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná

pokuta, je podľa dovolateľky v rozpore s ust. § 11 ods. 2 ZKR o zmluvnej pokute pre prípad porušenia
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Z dôvodov uvedených vyššie žalovaná navrhla,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zo dňa 6. októbra 2021 spolu s rozsudkom
okresného súdu zo dňa 9. septembra 2020 zmenil tak, že žalobu zamietne, alter., aby dovolací súd zrušil
rozsudok krajského súdu zo dňa 6. októbra 2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci

a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6.2. Dovolateľka zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti rozsudku krajského súdu zo dňa 6. októbra
2021, z dôvodu ochrany jej osoby pred exekúciou hroziacou na podklade napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu, nakoľko nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré si žalobca žalobou uplatňuje.

7. K dovolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca a uviedol, že rozhodnutia súdov oboch inštancií sú logické,
zrozumiteľné a výstižné, súdy správne aplikovali platnú právnu úpravu a vysporiadali sa so všetkými
aspektami skutkového stavu, z ktorého dôvodu navrhol, aby najvyšší súd dovolanie žalovanej ako
nedôvodné zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [(ust. § 35 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas
žalovaná v súlade s ust. § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C.s.p.)
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné zamietnuť.9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (ust. § 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj ust. § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ust. § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (ust. § 421 C.s.p. v spojení s ust. § 432 ods.
1, 2 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
10. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 C.s.p., rozhoduje dovolací súd výlučne

na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj ust. § 432 C.s.p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje
prípustnosť dovolania z ust. § 421 C.s.p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ust. §
440 C.s.p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí
od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje
toto ustanovenie.

10.1. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže
byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 C.s.p. oprel dovolateľ prípustnosť
dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020).
11. Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 432 ods. 1 C.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 z 26. februára 2010). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie
veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ust. §
432 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
b/ C.s.p., keďže podľa dovolateľky napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená.
12. Pri dovolacom dôvode vyvodenom z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., je dovolateľ povinný tento dovolací
dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 8. júna 2017, sp. zn. 3Cdo/52/2017).

12.1. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. predpokladá, že právnu
otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna
autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 01.07.2016, dáva dovolaciemu súdu právomoc

rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným
predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti, doposiaľ
neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t.j. právne posúdenie veci odvolacím súdom,
s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom
rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že

dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv
na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.
13. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania žalovanej je zrejmé ňou tvrdené nesprávne právne
posúdenie zo strany súdov oboch inštancií nasledujúcich právnych otázok:
- Je možné považovať konanie likvidátora za konanie s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 11 ods.

2 ZKR, keď síce podá návrh v lehote 30 dní, odkedy sa o predĺžení dozvedel, avšak tento návrh bol
súdom odmietnutý z dôvodu, že likvidátor bezdôvodne neodstránil vady návrhu?
- Vzniká v zmysle ust. § 74a ods. 4 ZKR v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZKR likvidátorovi povinnosť zaplatiť
v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu, keď návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka síce podal v lehote 30 dní, ale súd takýto návrh odmietol z dôvodu, že nespĺňal

zákonom predpísané náležitosti?

14. Dovolateľka označuje právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu za nesprávne a tvrdí, že
ako likvidátorka úpadcu splnila svoju povinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR, teda návrh na vyhláseniekonkurzu podala včas, a to, že návrh na vyhlásenie konkurzu okresný súd odmietol pre jeho neúplnosť,
nemôže byť postihované sankciou - zmluvnou pokutou tak, ako keby návrh nepodala vôbec a rovnako
nemôže byť postihovaná zmluvnou pokutou za to, že neodstránila nedostatky návrhu na vyhlásenie

konkurzu, ktoré je prvostupňový súd vytýkal. Zastáva názor, že ust. § 11 ods. 2 ZKR ustanovuje sankciu
za nepodanie návrhu v stanovenej lehote, avšak neustanovuje sankciu za podanie chybného, prípadne
neúplného návrhu, ani sankciu v prípade, že súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne, prípadne
sankciu za neodstránenie nedostatkov návrhu.

15. Dovolací súd k žalovanej namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu otázok zo strany
odvolacieho súdu konštatuje, že v súvislostiach súdenej veci, sú jednotlivé dovolateľkou kladené otázky
a odpovede na ne spojenými nádobami, preto dovolací súd k ich zodpovedaniu pristupuje komplexne,
vo vzájomných súvislostiach a uvádza nasledovné:

16. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, dlžník v predlžení je povinný podať návrh

na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán
alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre
prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením
obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou

podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je
polovicanajnižšejhodnotyzákladnéhoimaniapreakciovúspoločnosť.Vznikutohtonárokunebráni,akje
dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou
s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou
povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje, alebo obmedzuje vznik

nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť, alebo
vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzdať, alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný
spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody
presahujúcu zmluvnú pokutu.

17. Podľa § 74a ods. 1 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to,
že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským
výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla,
alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

18. Podľa § 74a ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, ak vyzvaná osoba v určenej lehote,
nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní
alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla, alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje
samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

19. Podľa § 74a ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
20. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom od 01.03.2017, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa
zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti

tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa
dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou
zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu

vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe
ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
21. Dovolací súd prioritne uvádza, že odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že
porušenie povinnosti žalovanej podľa § 11 ods. 2 ZK, ktorá jej zakladá povinnosť zaplatiť sankciu podľa
§ 74a ZKR, nespočíva ani tak v podaní nekvalifikovaného návrhu, ale v tom, že žalovaná neodstránila

nedostatky návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré jej konkurzný súd v uznesení č. k. 2K/40/2016-68
zo dňa 16. augusta 2016 vytýkal. Kľúčovou je v tomto prípade teda odpoveď na otázku, či je možné
považovať konanie likvidátora za konanie s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR,keď síce podá návrh v lehote 30 dní, odkedy sa o predĺžení dozvedel, avšak tento návrh bol súdom
odmietnutý z dôvodu, že likvidátor bezdôvodne neodstránil vady návrhu.

21.1. Je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Súd prvej inštancie a s ním v zhode i odvolací súd uviedol, že zodpovednosti
podľa § 11 ods. 2 ZKR sa nemožno zbaviť len formálnym splnením si povinnosti, ale musí ísť o také
plnenie povinnosti, ktoré možno v prípade likvidátora považovať za konanie s odbornou starostlivosťou

posudzované podľa rovnakých kritérií, ako je tomu v prípade zodpovednosti štatutárnych orgánov podľa
ustanovení ZKR.
22. Dovolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/88/2020 zadefinoval, že ,,konaním
s odbornou starostlivosťou je konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej
osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú, alebo môžu mať vplyv na jej
konanie. Odborná starostlivosť je vymedzená objektívne v tom smere, že posúdenie, či určitá osoba

konala s odbornou starostlivosťou netreba zisťovať z pohľadu konajúcej osoby, ale z pohľadu okolností
tak, ako sú vnímané okruhom nezaujatých osôb“.
23. Splnenie zákonnej povinnosti konkrétnej osoby určenej ustanovením § 11 ods. 2 ZKR podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas je podľa dovolacieho súdu potrebné vnímať tak, aby o tomto návrhu
mohol konkurzný súd meritórne rozhodnúť. Práve včasné podanie kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie

konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov, ako aj predídenie vzniku
ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenia všetkých veriteľov dlžníka a význam tejto
povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou osôb konajúcich menom dlžníka za oneskorené podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Inak povedané, neúplný a nekvalifikovaný návrh nespôsobuje žiadne
právne účinky vo vzťahu k úpadcovi, veriteľom a tretím osobám.

23.1. Z obsahu spisu je podľa dovolacieho súdu jednoznačné, že likvidátorka mala možnosť nedostatky
návrhu v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I odstrániť, resp. v prípade
nesúhlasu s názorom konkurzného súdu mala možnosť podať voči uzneseniu Okresného súdu
BratislavaIopravnýprostriedok,čožalovanáneurobilaavkonanínebolipreukázanéžiadneskutočnosti,

ku ktorým by bolo možné v zmysle § 74 ods. 4 a ods. 5 ZKR prihliadnuť.

23.2. V zmysle vyššie uvedeného a v kontexte k súdenej veci nemožno podľa dovolacieho súdu za
konanie s odbornou starostlivosťou považovať, keď likvidátorka namiesto odstránenia súdom v uznesení
č. k. 2K/40/2016-68 zo dňa 16. augusta 2016, právoplatnom dňa 27. septembra 2016 vytknutých

nedostatkov návrhu a predloženia všetkých príloh, na ktoré ju konkurzný súd vyzýval, a ktoré žalovaná
mohla a mala odstrániť, po následnom odmietnutí návrhu Okresným súdom Bratislava I v tejto veci
vedenej pod sp. zn. 2K/40/2016 dňa 21. októbra 2016, radšej navrhla úpadcovi zmenu adresy sídla
spoločnosti do obvodu iného konkurzného súdu. A naviac, ak napriek vedomosti o nedostatkoch
podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, na ktoré poukázal Okresný súd Bratislava

I, žalovaná podaním údajne rovnakého návrhu vystavila riziku opätovného zmarenia, či prinajmenšom
oddialenia konkurzného konania nielen úpadcu, ale hlavne veriteľov úpadcu.
24. Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, majúc za to, že
i podaním neúplného návrhu na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní, odkedy sa o predĺžení dlžníka
dozvedela, si splnila svoju zákonnú povinnosť, na základe čoho jej nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR, s uvedeným sa dovolací súd nestotožňuje, poukazujúc na zmysel a účel
ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR, ktoré pri splnení určitých, zákonom predpokladaných podmienok presne
ustanovuje okruh osôb zo zákona povinných podať návrh na vyhlásenie konkurzu v stanovenej lehote,
pričom výsledkom uvedeného postupu má byť rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na
majetok dlžníka v predĺžení , prípadne zamietnutie návrhu pre nedostatok majetku dlžníka.

24.1. Dovolací súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že konkurzné konanie je osobitným druhom
konania, ktoré sa začína na základe návrhu, pričom pokiaľ tento návrh nie je perfektný, musí súd
odstraňovať vady návrhu (s výnimkou vád, ktoré predstavujú neodstrániteľnú prekážku konania).
Konkurzný súd je tak povinný preskúmavať formálnu i materiálnu správnosť listín priložených k návrhu,

ktoré sú jeho obligatórnou obsahovou náležitosťou a práve preskúmavaním týchto listín konkurzný súd
skúma formálnu i obsahovú náležitosť návrhu na začatie konania.24.2. I Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 495/2012 poznamenal, že konštrukcia ZKR v
úvodnej fáze konania, t.j. pri rozhodovaní o tom, či sa konkurzné konanie začne, alebo bude návrh na
vyhlásenie konkurzu ešte pred jeho začatím odmietnutý, spočíva na zásade posudzovania náležitostí

návrhu na vyhlásenie konkurzu predovšetkým po formálnej stránke s cieľom vyhodnotiť, či návrh na
vyhlásenie konkurzu je dostatočným podkladom na začatie konkurzného konania, ktoré predchádza
vyhláseniu samotného konkurzu, pričom prípustnosť vyššej miery formalizmu pri skúmaní náležitostí
návrhu odôvodňujú aj striktné zákonom určené lehoty, v ktorých má okresný súd o návrhu na vyhlásenie
konkurzu rozhodnúť (§ 14 ZKR).

24.3. Dovolací súd súhlasí s krajským súdom, keď tento uviedol, že len na základe návrhu spĺňajúceho
všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane príloh návrhu, je možné sledovaný účel, a teda
zabezpečenie takého právneho stavu, na základe ktorého by mohli byť veritelia úpadcu v konkurznom
konaní v čo najvyššej možnej miere uspokojení, dosiahnuť. Z obsahu s vecou súvisiaceho spisu
vyplýva, že kvalifikovaný návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany žalovanej doručený príslušnému

konkurznému súdu až dňa 1. marca 2017, a stalo sa tak po lehote uvedenej v § 11 ods. 2 ZKR, teda po
uplynutí 30 dní, odkedy sa povinná osoba dozvedela, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla
dozvedieť, o predĺžení úpadcu.
25. K argumentácii žalovanej, že táto si splnila zákonnú povinnosť, keď v zákonom stanovenej lehote
podala návrh na vyhlásenie konkurzu bez ohľadu na to, že tento bol napokon súdom odmietnutý, a teda

nie je povinná uhradiť zmluvnú pokutu podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR, dovolací že uvádza, že takýto výklad
predmetného ustanovenia by bol prinajmenšom samoúčelný. Nie je podľa najvyššieho súdu možné
akceptovať výklad, podľa ktorého podaním akéhokoľvek podania v zákonnej lehote 30 dní, označeného
ako návrh na vyhlásenie konkurzu, je automaticky splnená zákonná povinnosť v zmysle ust. § 11 ods.
2 ZKR. Zmyslom a účelom právnej úpravy nie je formálne podanie akéhokoľvek návrhu, ale návrhu

kvalifikovaného, spĺňajúceho zákonom predpísané náležitosti tak, aby o tomto mohol konkurzný súd
vecne rozhodnúť.
26. V súvislosti s vyššie uvedeným dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná nedôvodne odvolaciemu
súdu (ako aj súdu prvej inštancie) vytýkala nesprávne právne posúdenie veci a jej dovolanie smeruje
proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vzhľadom na to, že v rozhodovanej veci odvolací

súd správne posúdil právnu otázku podstatnú pre rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa ustanovenia § 448 C.s.p. dovolanie žalovanej, ako nedôvodné zamietol.

27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.

2 C.s.p.).
28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok