Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2023

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 12C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222200065
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2023:6222200065.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu B. L., I.. XX. XX. XXXX, G.

Z. B.. T.. K. XXX/XX, O. N., zastúpeného splnomocneným zástupcom W.. B. L., I.. XX. XX. XXXX, G. Z.
B.. T.. K. XXX/XX, O. N., proti žalovanej Ľ. Š., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. X. Y. X, zastúpenej JUDr. Alanom
Zvarom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie SNP 1/A, Veľký Krtíš, o zaplatenie 27.900,- Eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08. 07. 2021 žalovaná podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa voči žalobcovi ako žalovanému

domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

2. Dňa 23. 08. 2021 žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu doručil tunajšiemu
súdu vyjadrenie k žalobe, pričom v žalobnom návrhu uviedol, že sa okrem iného domáha náhrady za
neužívanie predmetných nehnuteľností v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko žalovaná
v tomto spore predmetné nehnuteľnosti užíva nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.

3. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 06. 12. 2021 č.k. 2C/33/2021-66 vylúčil nárok
žalovaného, ktorým sa domáhal náhrady za neužívanie predmetných nehnuteľností nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, na samostatné konanie.

4. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že sa domáha náhrady za
užívanie nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovanou na obdobie od 01. 01. 2006 do 01. 07. 2021
spolu 186 mesiacov s výškou mesačného nájomného 150,- Eur, teda sa domáha nahradenia nájomného

vo výške 27.900,- Eur. Ohľadom trhovej ceny prenájmu predložil vyjadrenie z realitnej kancelárie Nataly
Reality, s.r.o., Nemocničná 757/3, Veľký Krtíš zo dňa 28. 01. 2023.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom podaní zo dňa 18. 05. 2022 uviedla,
že je pravdou to, že spoločne so žalobcom sú podieloví spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností
a to titulom dedičstva po ich rodičoch a to každý z nich v jednej polovici. Zdôraznila tú skutočnosť,
že ona nikdy nebránila žalobcovi užívať nehnuteľnosti, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve,

naopak, viac krát ho vyzývala, aby si nehnuteľnosti vzájomne vyporiadali, a to či už ich spoločným
nakladaním so stavbami a pozemkami, ako aj s údržbou týchto nehnuteľností. Poukázala na to, že
v priebehu rokov bolo treba urobiť údržbu na stavbách, aby sa zabránilo znehodnoteniu tejto stavby
ako aj vonkajších nehnuteľnostiach ako sú záhrady a trvalé trávnaté porasty, ktoré počas týchto rokovbolo potrebné udržiavať. Žalobca neprispel k tomuto udržiavaniu žiadnymi osobnými prácami, ani
finančným prispením. Nereagoval na jej výzvu na odstránenie tohto stavu, až napokon bola nútená
podať na súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že na nehnuteľnosti je nutné

vykonať rozsiahlejšie investičné zásahy, a to kompletnú rekonštrukciu strechy, múrov, podláh atď. Ďalej
uviedla, že pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania spoluvlastníckeho podielu,
premlčacia doba je upravená v § 107, a to ako objektívna 3 roky a subjektívna 2 roky, preto vznáša
námietku premlčania.

6. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 15. 08. 2022 uviedol,
že žalovaná od roku 2006 nedoručila kľúče od vonkajších brán a vchodových dverí do domu, čím fakticky
znemožnila užívanie sporných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že predmetné nehnuteľnosti chcel žalobca
a jeho rodina využívať na vlastnú rekreáciu cez víkendy, alebo na prenájom pre turistov v lete, resp.
lyžiarov v zimnom období. Zdôraznil, že dokázať skutočnosti, ktoré sa nestali je nie možné. Navrhol,
aby žalovaná predložila preberací protokol, resp. doručenku zo Slovenskej pošty, ktorými kľúče od

nehnuteľnosti odovzdala. Ďalej žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu poukázal na
to, že za ostatné štyri roky, počas ktorý sa starali o svokrovcov, išli raz mesačne pozrieť v akom stave
sú nehnuteľnosti, pričom strecha nevykazovala známky výrazného poškodenia, obvodové múry a okná
boli v pôvodnom stave, na dvore pobehoval pes.

7. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom podaní zo dňa 23. 10. 2022 uviedla,
že ohľadom nedoručenia kľúčov od brány a vchodových dverí nikdy nebola požiadaná, aby tieto kľúče
žalobcovi poskytla. Zdôraznila, že vonkajšia brána nie je nikdy uzamknutá, nakoľko je tam nefunkčný
uzamykací mechanizmus. V dome je len jedna bytová jednotka a preto aj tvrdenia žalobcu o tom, že
chcelvminulostiužívaťnehnuteľnosťnavlastnúrekreáciubybolonerealizovateľné.Akbybolvminulosti

záujem zo strany žalobcu umožnila by mu prísť na návštevu, prípadne v dome aj prespať a tak isto užívať
priľahlé pozemky na záhradkárčenie alebo užívať ich iným spôsobom. Zdôraznila však to, že žalobca
nikdy neprejavil o toto záujem a v posledné roky ju ani nenavštevoval. Posledná návšteva žalobcu u
nej bola v roku 2019, avšak ani počas tejto návštevy žalobca nepožadoval užívanie svojho podielu a
taktiež ani požadoval žiadnu náhradu za neužívanie svojho podielu. Ďalej uviedla, že pri vchodovej

bránke je funkčný zvonček a v prípade, že by žalobca chcel vstúpiť do domu, avšak sa to od roku 2019
nestalo. Pokiaľ ide o prenajímanie nehnuteľností pre turistov, toto by bolo otázne, pretože vzhľadom
na zlé snehové podmienky ako aj zlý technický stav vleku, sú lyžiarske možnosti v okolí Obce X. Y.
minimálne. Žalobca v priebehu sporu predložil odborné posúdenie trhovej ceny nehnuteľnosti v X. Y.
zo dňa 13. 02. 2022 (č.l. 18-19 spisu), 6ks fotografií predmetnej nehnuteľnosti (č.l. 47-52 spisu), ako aj

vyjadrenie k trhovej cene prenájmu zo dňa 28. 01. 2023 (č.l. 106 spisu).

8. Žalovaná v priebehu sporu predložila rozhodnutie o dedičstve zo dňa 08. 03. 1993 sp. zn. X., X. XX/
XX, potvrdenku č. 236/93 (č.l. 75 spisu), náklady na vybudovanie ústredného kúrenia z roku 1992 (č.l.
76-87 spisu), príjmový pokladničný doklad zo dňa 15. 06. 2006 (č.l. 88 spisu), dohodu zo dňa 15. 06.

2006 (č.l. 89 -90 spisu), zúčtovanie zo dňa 11. 08. 1993 (č.l. 91 spisu), listinný doklad č. 086077 zo dňa
27. 08. 1992 (č.l. 92 spisu), potvrdenky z Obecného úradu X. Y. (č.l. 93-94 spisu), doklady o platbách
Slovenskej poisťovni, a.s. Zvolen, Allianzu - Slovenskej poisťovni, a.s. (č.l. 95-96 spisu), fotografiu (č.l.
97 spisu).

9. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že v predmetnom
rodinnom dome nikdy nechcel bývať ani ho získať do svojho vlastníctva, len tam chcel chodiť.
Poukázal na to, že asi pred 10 rokmi požiadal žalovanú, aby spísali nájomnú zmluvu ohľadom užívania
nehnuteľností, čo žalovaná odmietla. Priznal tú skutočnosť, že vzťahy medzi ním a žalovanou sa zhoršili
asi pred piatimi rokmi. Ďalej potvrdil, že kľúče od rodinného domu nikdy od žalovanej nežiadal, mohol

si ich síce žiadať, ale jednoducho on sa už v tomto dome dobre necítil. Potvrdil aj to, že nepožadoval,
aby si mohol obrábať záhradu, pretože na to nemal čas. Ďalej uviedol, že naposledy bol v predmetnej
nehnuteľnosti asi v roku 2017. V prípade, že by v tomto konaní obdržal nejaké finančné prostriedky,
vynaložil by ich na opravu strechy na predmetnom rodinnom dome.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobca sa v roku 1982 oženil a následne sa odsťahoval do
Veľkého Krtíša, pričom do rodičovského domu chodil len na návštevy. Ďalej uviedla, že asi v roku 2004
alebo 2005 ho oslovila, že by sa chcela dohodnúť ako ďalej s domom a povedala mu, že peniaze bude
mať, lebo synovi o nejaký čas skončí stavebné sporenie. Potom ako toto žalobcovi povedala, tentoprestal ku nim chodiť. Znovu ho oslovila v roku 2010 s tým, že by ho chcela vyplatiť z rodičovského domu,
že je potrebné opraviť strechu. Žalobca sa vyjadril, že o tom porozmýšľa, ale keďže sa jej neozýval
obrátila sa na advokáta a podala na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Zdôraznila tú skutočnosť, že potom, ako sa žalobca oženil, nikdy nepožadoval aby mu dala kľúče od
domu, nevie či mu kľúče dali ešte nebohí rodičia s tým, že s prístupom do domu nikdy nebol problém,
pretože buď tam boli rodičia, pokiaľ títo ešte žili a od roku 2003 je na invalidnom dôchodku jej manžel,
ktorý je vždy doma. Ďalej poukázala na to, že žalobca mohol chodiť do dielničky kedy chcel. Poukázala
na to, že ona dom už dlhšiu dobu udržiava, pretože sa jedná o starší rodinný dom a žalobcovi povedala,

že keď by ho aj z domu vyplatila, že tam kľudne môže chodiť a aj prespávať. Ďalej uviedla, že ona užíva
nehnuteľnosť okrem manzardiek ktoré sú v podkroví, táto časť je neobývaná.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná nijako nebránila užívaniu
spoluvlastníckeho podielu v rozsahu, ktorý patrí žalobcovi. Zdôraznil to, že vrchnú časť rodinného domu
žalovaná neužíva, tým pádom aj v minulosti bola táto k dispozícií žalobcovi, takže bolo na ňom či svoje

spoluvlastnícke právo využije alebo nie. Ďalej zdôraznil to, že žalobca si nenárokoval na užívanie časti
rodinného domu a pokiaľ by si bol nárokoval, mal možnosť zo strany žalovanej toto svoje spoluvlastnícke
právo využiť v plnom rozsahu. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s odborným posúdením zo dňa

13.02.2021(čl.18 spisu), rozhodnutím o dedičstve zo dňa 08. 03. 1993 sp. zn. D1128/91, Dnot 12/93,
potvrdenkou č. 236/93 (č.l. 75 spisu), nákladmi na vybudovanie ústredného kúrenia z roku 1992 (č.l.
76-87 spisu), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15. 06. 2006 (č.l. 88 spisu), dohodou zo dňa 15.
06. 2006 (č.l. 89 -90 spisu), zúčtovaním zo dňa 11. 08. 1993 (č.l. 91 spisu), listinným dokladom č. 086077
zo dňa 27. 08. 1992 (č.l. 92 spisu), potvrdenkou z Obecného úradu X. Y. (č.l. 93-94 spisu), dokladmi

o platbách Slovenskej poisťovni, a.s. Zvolen, Allianzu - Slovenskej poisťovni, a.s. (č.l. 95-96 spisu),
fotografiu (č.l. 97 spisu),ako aj vyjadrením k trhovej cene prenájmu zo dňa 28.01.2023 (čl.106 spisu).

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu sú vedení ako podieloví
spoluvlastníci a to každý v jednej polovici k nehnuteľnostiam zapísaným na LV pre obec X. Y., k.ú. K. X.

Y. na LV č. XXX ako súp č. X na pozemku parc. č. XXX rodinný dom a na liste vlastníctva č. XXX ako parc.
č. XXX záhrada o výmere 357 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parc.
č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 443 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 101 m2. V rodinnom dome sup. č. X má trvalé bydlisko žalovaná spolu so svojou rodinou.
Ohľadom predmetných nehnuteľností sa tunajšom súde vedie pod sp. zn. 2C/33/2021 spor o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorú žalobu podala žalovaná ako žalobkyňa v tomto spore.
Žiada súd, aby podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušil, nehnuteľnosti jej
prikázal do vlastníctva a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi ako žalovanému v tomto smere náhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 10.000,- Eur. V predmetnom rodinnom dome v súčasnej dobe
má trvalý pobyt a býva v ňom žalovaná spolu so svojou rodinou. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že

žalobkyňa užíva nehnuteľnosť okrem manzardiek, ktoré sa nachádzajú v hornej časti domu jedná sa o
dve izby. Žalobca tvrdil, že oslovil žalovanú s tým, že aby uzavreli nájomnú zmluvu ohľadom užívania
tejto nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť, však nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Žalovaná túto skutočnosť
poprela a vyjadrila sa, že ju žalobca nikdy neoslovil s tým, aby uzavreli nájomnú zmluvu, rozprávali sa
len o tom, že by ona žalobcu z domu vyplatila. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

navrhoval, aby žalovaná preukázala, že mu dala kľúče od rodinného domu, resp. že mu tieto kľúče
poslala poštou, pričom samotný žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že kľúče od domu nikdy nežiadal,
mohol si ich síce žiadať, ale jednoducho sa v tomto dome necítil už dobre. Žalobca predložil vyjadrenie
k trhovej cene prenájmu od Nataly Reality, s.r.o., Nemocničná 757/3, Veľký Krtíš, z ktorého vyjadrenia
vyplýva, že trhová cena prenájmu tejto nehnuteľnosti v danej lokalite a v tom technickom stave je v

rozpätí od 550,- do 600,- Eur, z toho podiel pripadajúci na nájomcu je od 275,- Eur do 300,- Eur, energie
sa do nájmu nezapočítavajú. Žalovaná uviedla prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že suma
prenájmu sa zdá byť nadhodnotená, avšak nepredložila žiadny listinný doklad, ktorý by potvrdzoval, že
takáto suma je nadhodnotená.

14. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.15. Strany v sporovom konaní majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie
vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových
tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Každá strana teda nesie dôkazné bremeno

o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenie uvedené v žalobe, inak mu nie
je možné uplatnený nárok priznať. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach
uvedených v rámci obrany proti žalobe.

16. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v zákone.

17. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Súd vec po právnej stránke posúdil tak, že uplatňovaný nárok je právom vyplývajúcim z právneho
vzťahu spoluvlastníctva, a to z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §
123 Občianskeho zákonníka. Z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi stranami
neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje k
rovnakému cieľu. Právo podielového spoluvlastníctva podieľať sa na úžitku zo spoločnej veci v rozsahu

svojho podielu resp. právo na peňažnú náhradu za časť tohto úžitku o rozsahu zodpovedajúcemu jeho
podielu v prípade, ak tento úžitok nemožno rozdeliť, čo je v danom prípade, t.j. v prípade užívania
spoločnej nehnuteľnosti druhým spoluvlastníkom, vylučuje možnosť posudzovania tohto práva ako
práva zo záväzku bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedených skutočností nie je možné vysloviť
záver, že ak preukázateľne žalovaná vec užívala v spornom období, by ju užívala bez právneho dôvodu,

pretože týmto dôvodom bolo jej spoluvlastnícke právo. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi pokiaľ medzi nimi
nedôjde k dohode, sú upravené zákonom a vec nie je možné posúdiť podľa žiadnej skutkovej podstaty
zakladajúcej bezdôvodné obohatenie, ale jedná sa o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods. 1 v
spojení 123 Občianskeho zákonníka. Právo na finančnú náhradu za to, že iný podielový spoluvlastník
užívaspoločnúvecnadrozsahjehospoluvlastníckehopodielu,ktoréjeniekedyoznačovanéajakoprávo

na relutárnu náhradu, je upravené v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom
pre vznik práva na relutárnu náhradu je užívanie spoločnej veci iným podielovým spoluvlastníkom nad
rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Naproti tomu právo na relutárnu náhradu nevzniká za situácie
keď iný podielový vlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel,
nakoľko za takej situácie nič nebráni podielovému spoluvlastníkovi, ktorý vec neužíva, aby využil svoje

oprávnenie užívať spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a to užívaním zostávajúcej
časti spoločnej veci.

20. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Obsahom vlastníckeho
(spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať.
Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti

spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Vyjadruje aj mieru účasti pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci.
V prípade, ak sa spoluvlastníci v spôsobe užívania spoločnej veci prípadne o jej náhrade nedohodnú,
ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.22. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

23. Z ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý podielový spoluvlastník je
oprávnený vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, v prípade, ak ju neužíva, nemôže
užívať nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu
zodpovedajúcejnáhradyvoformepeňažnéhoplneniavočitomuspoluvlastníkovi,ktorýjehopodielužíva.

24. Predpokladom úspešnosti uvedeného nároku je preukázanie skutočnosti, že žalobca neužíva
predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a zároveň, že uvedené neužívanie
je práve dôsledkom toho, že vec v spoluvlastníctve je užívaná druhým spoluvlastníkom (žalovanou)
a to nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. V takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah

spoluvlastníckeho podielu podieľa sa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než
zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov,
alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by
spoločná vec nebola spoluvlastníkmi vôbec užívaná, žiaden nárok za náhradu jej neužívania by medzi
nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v

rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva
nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadne užívanie časti veci treťou osobou.
Posudzovanie rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti

(výmera), ale rozhodujúca aj môže byť úžitková hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota vzhľadom
na konkrétne okolnosti jednotlivých častí veci, rozdielna.

25. V predmetnom spore posúdil všetky skutkové okolnosti prípadu nadobudnutie spoluvlastníctva
žalobcu i žalovanej, kto sa stará o jeho držbu, kto ho užíva a prečo predmetnú nehnuteľnosť v časti

spoluvlastníckeho podielu žalobca neužíva. Súd dospel k záveru, že uvedené skutočnosti (užívanie
nehnuteľnosti žalovanou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu) sa žalobcovi nepodarilo preukázať.
Žalovaná tvrdila, že neužíva hornú časť rodinného domu, a to manzardku (túto určitý čas po uzavretí
manželstva užíval žalobca s manželkou), žalobca túto skutočnosť najprv potvrdil, vzápätí uviedol, že
on sa nevie vyjadriť k tomu, či je táto časť žalovanou užívaná (čl. 110 spisu). Teda v konaní nebolo

preukázané, že by žalovaná užívala predmet spoluvlastníctva nad svoj spoluvlastnícky podiel. V konaní
je nesporné, že žalobca predmet spoluvlastníctva v špecifikovanej žalobe reálne neužíva, nikdy o to
nemal záujem, čo aj sám potvrdil. Ako vyplynulo z výpovedí žalovanej, táto žiadnym spôsobom nebránila
žalobcovi v užívaní nehnuteľností v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Aj sám žalobca uviedol, že
nikdy neprejavil záujem o užívanie týchto nehnuteľností, potom ako sa oženil, z predmetného rodinného

domu odišiel a osamostatnil sa. Užívacieho práva k nehnuteľnosti sa nikdy nedomáhal, nepožadoval od
žalovanej ani kľúče od domu, pričom ako sám uviedol, má záujem o finančnú náhradu za neužívanie
spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu s tým, že tieto finančné prostriedky by použil
na opravu strechy predmetného rodinného domu a zároveň potvrdil, že pokiaľ podal takúto žalobu, išlo
o určitú odvetu voči žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd však uvádza,

že uvedený nárok mu však prináleží len v takom prípade, že by užívanie nebolo možné, a to v dôsledku
toho, že iný spoluvlastník užíva predmet spoluvlastníctva nad svoj spoluvlastnícky podiel. Toto však v
konaní preukázané nebolo. Z uvedeného potom vyplýva tá skutočnosť, že žalobcovi nič nebráni v tom,
aby svoje užívacie právo v spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu využíval.
V tomto smere súd zdôrazňuje, že žalobca nikdy neprejavil skutočný záujem užívať svoj spoluvlastnícky

podiel. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca bez toho, aby mal reálny záujem o užívanie nehnuteľnosti v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, má záujem len na finančnej náhrade za neužívanie spoločnej
veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, čo však nemá oporu v už v citovanom ustanovení §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca síce uvádzal, že oslovil žalovanú v súvislosti s uzavretím
nájomnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti, avšak takúto skutočnosť nepreukázal, pričom žalovaná

takéto tvrdenie poprela Záverom súd ešte dodáva, že k dohode strán sporu ohľadom užívania sporných
nehnuteľností nedošlo, žalobca tak mohol z predmetného vzťahu vyvodzovať svoje nároky, a to najmä
domáhať sa úpravy užívania spoločnej veci, resp. on sám mohol požiadať o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, pričom ani jeden z týchto nárokov nevyužil. Je preto potom otázne čipodaním tejto vzájomnej žaloby žalobca nekonal v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy
možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu
právnejnormy.Ichobsahspočívavovšeobecneplatnýchzásadáchmorálkyuktorýchjedanývšeobecný
záujemnaichrešpektovaní.Aktietozásadypremietnemedovzájomnéhovzťahusubjektovobčianskeho
práva ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie a to všetko

v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy prináleží
vždy od prípadu k prípadu súdu. Dobré mravy je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na daný čas
a miesto. Súd v tomto smere udáva, že žalovaná v predmetnom rodinnom dome býva už dlhé
roky, zabezpečuje jeho údržbu, platí dane, pričom žalobca do predmetnej nehnuteľnosti nechodí,
nedožadoval sa odvtedy ako sa odsťahoval (v roku 1982) vydania kľúčov od predmetného, čo sám
potvrdil na pojednávaní ako aj to, že nemá ani záujem užívať predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu. Vzájomná žaloba sa javí byť účelová ako reakcia na žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podanú žalovanou. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

26. Nakoľko súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok v ďalšom sa nezaoberal výškou uvedeného

nároku rozporovanom žalovanou čo do výšky trhového nájomného, z ktorého si žalobca odvodzoval
uplatňovanú náhradu za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, s tým, že súd poukazuje na to, že aj keď
žalovaná tvrdila, že takéto trhové nájomné je nadhodnotené, v tomto smere nepredložila žiadny dôkaz.
V rámci hospodárnosti konania sa súd nezaoberal ani vznesenou námietkou premlčania.

27. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a to na
základe zásady úspechu. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej potom súd priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v
Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.