Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120411826
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6120411826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: SetCar
sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom F. X, XXX XX H., proti žalovanej: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej
splnomocneným zástupcom Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Pribinova 19, 811 09
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 118,32 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/8/2021-64 zo dňa 09. novembra 2021,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 14C/8/2021-64
zo dňa 09. 11. 2021 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v
plnom rozsahu.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

118,32 eur titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktoré nemalo uzavretú
poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, predstavujúcej nájomné za nájom náhradného vozidla
poškodeným, ktorý nárok vyplývajúci z poistnej udalosti poškodený postúpil žalobcovi. Uplatnená suma
predstavuje rozdiel medzi nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla a plnením poskytnutým
žalovanou vo výške 828,24 eur.
3. Žalovaná nárok uplatnený žalobcom rozporovala s tým, že uplatnená suma predstavuje nájomné
za dva dni nájmu náhradného vozidla, ktorý nájom nepovažovala za nutný v súvislosti s poškodením

motorového vozidla poškodeného.
4. Citujúc ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
5. Súd považoval za nesporné, že dňa 29. 05. 2019 došlo v Rajeckých Tepliciach k stretu prevádzky
motorových vozidiel Opel Corsa, ev. č. ZA 425BG a Volkswagen CC, ev. č. BL 447JL, následkom ktorej
na motorovom vozidle Volkswagen CC bola spôsobená škoda poškodenému E. L., a táto škoda bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla Opel Corsa. Za nespornú považoval aj vecnú legitimáciu
strán konania a primeranosť nájomného za nájom náhradného vozidla. Sporným v konaní bolo obdobie
nájmu po ukončení opravy, resp. vystavení faktúry do vydania vozidla poškodenému.6. Súd nepovažoval za sporné, že poškodený užíval vozidlo žalobcu na základe zmluvy o nájme do 14.
06. 2019. Pri uzavretí nájomnej zmluvy nebol presne dohodnutý čas nájmu, doba nájmu bola závislá
od potrieb poškodeného a odovzdania náhradného vozidla. Nebola viazaná na opravu poškodeného

vozidla a pod. Tiež mal preukázané, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná dňa 11. 06. 2019,
ktorýdeňpripadolnautorok,atentodeňboluvedenýakodeňdodaniaslužbyavystaveniafaktúry.Pokiaľ
ide o odovzdanie opraveného vozidla, súd nezistil, že by jeho odovzdanie bolo podmienené úhradou
ceny za opravu, prípadne doručenie „krycieho listu“ či iné odkladacie podmienky. Splatnosť faktúry za
opravu vozidla bola dňa 25. 06. 2019, teda až 14 dní po jej vyhotovení. Súd nemal preukázané, že

by autoopravovňa odmietla vydať vozidlo do úhrady ceny opravy alebo doručenia záväzného prísľubu
poisťovne, že cenu opravy uhradí, teda určitý druh uplatnenia zádržného práva. Súd preto stanovil,
že dňa 11. 06. 2019 si poškodený mohol prevziať vozidlo, ktoré bolo v oprave, nakoľko v daný deň
bola oprava ukončená a vozidlo (ako poškodená vec) bolo opravené a schopné prevádzky. Žalovaná
k uvedenej dobe pripočítala jeden deň, nakoľko nie je zrejmé, kedy bola oprava dokončená, či bolo
v možnostiach poškodeného si vozidlo prevziať v daný deň a odovzdať náhradné vozidlo, zabezpečiť

prevod či odovzdať faktúru poisťovni a pod. Súd však nemal preukázané, že by objektívne skutočnosti
bránili poškodenému v prevzatí vozidla až do 14. 06. 2019, resp. že do uvedeného dňa mu bolo
odmietnuté odovzdanie vozidla. Za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla preto považoval dobu do
12. 06. 2019 a užívanie náhradného vozidla v dňoch 13. a 14. 06. 2021 (správne 2019, poznámka
odvolacieho súdu) nepovažoval za účelné, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p. odvolanie,

ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Podľa žalobcu súd prvej inštancie predčasne a v rozpore s vykonaným dokazovaním prijal záver o
dátume ukončenia opravy a o tom, že doba nájmu bola viazaná výlučne na dobu odovzdania vozidla
poškodeným, ktorý vozidlo užíval ako náhradné vozidlo.

10. Poukázal na to, že so servisom bola už pri zapožičaní náhradného vozidla odkomunikovaná dĺžka
opravy, ktorá sa zhodovala s opravou a bola uvedená v nájomnej zmluve. Poukázal na prax, kedy v
prípade,žeúdajoukončeníopravyniejeznámyanilenpribližne,dopisujesaúdajoprenájmevozidla„do
ukončenia opravy“. V tomto prípade ale bol známy predbežný dátum ukončenia opravy, čo preukazuje
vystavený zákazkový list. Tvrdenie, že doba nájmu nebola viazaná na opravu poškodeného vozidla je

nepodložené a nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov.
11. Uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, že faktúra za opravu býva vystavená ešte pred
ukončením opravy a skutočným odovzdaním opraveného vozidla poškodenému. Faktúra sa bežne
vystavuje ešte pred ukončením opravy, aby mohla byť zaslaná poisťovni za účelom vystavenia krycieho
listu na úhradu faktúry za opravu vozidla. Až po tom, čo servis obdrží krycí list alebo záväzný prísľub

poisťovne o preplatení vynaložených nákladov na opravu, servis vozidlo vydá poškodenému. Žalovaná
v konaní nenamietala postup servisu pri odovzdávaní vozidla, taktiež relevantne nespochybnila dátum,
kedy poskytla servisu záväzný prísľub k preplateniu opravy a jeho význam pri odovzdaní vozidla. Súd aj
napriek tomu spochybnil všeobecne známy a zaužívaný proces odovzdávania opraveného vozidla a bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že k odovzdaniu opraveného

motorového vozidla je potrebný záväzný prísľub poisťovne, resp. krycí list, keďže okamih vystavenia
faktúryzaopravuneznamenáukončenieopravy.Vprípadeakmalsúdpochybnostiotom,žeodovzdanie
vozidla bolo podmienené úhradou ceny za opravu alebo doručením krycieho listu, mal ho vyzvať na
preukázanie týchto skutočností.
12. To, že na faktúre za opravu je uvedený ako dátum vystavenia a súčasne dodania deň 11. 06. 2019

ešte nevyhnutne neznamená, že v tento deň si poškodený predmetné vozidlo mohol aj reálne prevziať,
resp. že nežiadúci stav spôsobený dopravnou nehodou bol v tento deň odstránený. Prvoinštančný
súd v tomto prípade vychádzal iba z dátumu uvedeného na faktúre, čo je neprijateľné. Zdôraznil,
že v dôsledku poistnej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo
poškodené vozidlo prevzaté autoservisom za účelom vykonania opravy, až do odovzdania tohto vozidla

naspäť poškodenému. Podstatné tak v tomto prípade je, kedy si poškodený fakticky mohol vyzdvihnúť
svoje vozidlo zo servisu. S danou skutočnosťou relevantnou pre správne posúdenie skutkového a
právneho stavu veci sa súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.13. Názor súdu, že žalovaná je povinná nahradiť iba náklady za prenájom v rozsahu 14 dní, t.j. do 12.
06. 2019 (deň nasledujúci po oprave vozidla), je nesprávny vzhľadom na nemožnosť poškodeného v
danom čase používať vlastné motorové vozidlo. K ukončeniu šetrenia poistnej udalosti pritom podľa

Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15. 06. 2019 došlo 13. 06. 2019.
14. Faktúra za opravu bola v deň jej vystavenia zaslaná likvidačnému zástupcovi žalovanej bez toho,
aby bol poškodený vyzvaný na prevzatie vozidla. Poškodený si teda nemohol vozidlo vyzdvihnúť skôr,
ako havarijný poisťovateľ prisľúbil úhradu nákladov za opravu. Pokiaľ súd dospel v rámci súdneho
konaniakzáveru,ževprejednávanomprípadejezhľadiskapriznanianárokunapreplatenienáhradného

vozidla rozhodujúci práve dátum uvedený na faktúre za opravu, mal sa bližšie vysporiadať s tým, či
v danom okamihu bolo možné zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou
nehodou vynaložiť ďalšie finančné prostriedky, čo sa však nestalo. Súd sa podľa neho nevysporiadal so
skutočnosťou kedy presne došlo k odstráneniu nežiadúceho stavu spôsobeného dopravnou nehodou,
zohľadnenie ktorej je kľúčové pre náležité zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci.
15. Pre úplnosť žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v obdobných veciach,

a to rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30. 10. 2019, podľa ktorého
nemožno časové trvanie vykonania jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle
stotožniť s nutnosťou ponechania poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy
v servise a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 03. 12. 2019, podľa
ktorého právna úprava pri uplatňovaní takýchto nákladov nevyžaduje splnenie časového hľadiska v tom

zmysle, že k uzavretiu zmluvy o nájme má dôjsť bezprostredne po nehode, resp. po škodovej - poistnej
udalosti. Podstatné je, že k nájmu náhradného motorového vozidla dochádza z titulu práve vyvolanej
škodovej - poistnej udalosti, a to dopravnej nehody. Vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené
na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne len do doby trvania nepriaznivého
následku dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle.

16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
17. Podľa žalovanej okresný súd správe rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom mal v
konaní za preukázané, že oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená dňa 11. 06. 2016
(utorok), pričom tento deň bol uvedený ako deň dodania služby a vystavenia faktúry, pričom súd prvej

inštancie za správny považoval jej postup, keď k dobe prenájmu pripočítala jeden deň, keďže nebolo
zrejmé, kedy bola oprava ukončená a či bolo v možnostiach žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu
si prevziať motorové vozidlo v daný deň.
18. Keďže nárok na náhradu škody je obmedzený hľadiskom účelnosti a nevyhnutnosti a súd nemal
preukázané, že by objektívne skutočnosti zabránili poškodenému si prevziať vozidlo najneskôr dňa

12. 06. 2019 (streda) a užívanie náhradného vozidla v nasledujúcich dňoch 13. 06. a 14. 06. 2019
nepovažoval za účelné, tak žalobu zamietol.

19. Žalobca v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej) zotrval na uplatnenom nároku ako aj
vyjadreniach produkovaných v priebehu konania. Zopakoval, že z vykonaného dokazovania nevplýva,

že oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa 11. 06. 2019. Z predloženého krycieho listu zo dňa
15. 06. 2019 je totiž zrejmé, že k ukončeniu šetrenia došlo až dňa 13. 06. 2019, a tento dokument
bol poškodenému zaslaný 18. 06. 2019. Poprel preto tvrdenie žalovanej, že jeho právny predchodca si
mohol svoje vozidlo prevziať už dňa 11. 06. 2019. Uvedené je vzhľadom na spôsob likvidácie poistnej
udalosti a bežné postupy servisov pri vybavovaní poistných udalostí nereálne. Faktúra za opravu vozidla

bola vystavená ešte pred ukončením opravy a odovzdaním opraveného vozidla poškodenému, a táto
bola zaslaná poisťovni za účelom vystavenia krycieho listu. Až keď bolo servisu známe stanovisko
poisťovne, vydal vozidlo poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je
možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo
servisu. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby

poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. S
uvedenou argumentáciou sa však súd prvej inštancie nevysporiadal.

20. Žalovaná k replike žalobcu stanovisko nezaujala.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní(§ 380, § 379 C. s. p.) a vyhodnotiac odvolanie žalobcu ako nedôvodné rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovanej a
obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej
povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne
právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. §

220 ods. 2 C. s. p., preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p., konštatujúc správnosť týchto dôvodov,
v podstatných bodoch na ne odkazuje, bez potreby ich opakovania. Odvolanie žalovanej vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné.

23.Prezdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuodvolacísúduvádza,žeteóriaprocesnéhopráva
podmieňuje úspech strany konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť

skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

24. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C. s. p.,
podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu
konania, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

25. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 118,32 eur, ako
žalovanouneuhradenénákladypredstavujúceodplatuzadvadninájmunáhradnéhomotorovéhovozidla

v období od 13. 06. 2019 do 14. 06. 2019 v súvislosti so škodovou udalosťou - dopravnou nehodou
zo dňa 29. 05. 2019, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu
motorovým vozidlom bez uzavretého povinného zmluvného poistenia (ďalej len „škodová udalosť“).

26. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keď nemal preukázanú účelnosť používania

náhradného motorového vozidla poškodeným v súvislosti so škodovou udalosťou v danom období.
Závery súdu prvej inštancie v tomto smere považuje odvolací súd za logické a vecne správne, keď
výška náhrady škody nie je daná zaplatenou čiastkou za prenájom vozidla v akejkoľvek výške, ale
len čiastkou zodpovedajúcou účelným a nevyhnutným nákladom, pričom dôkazné bremeno toho, že
je potrebné priznať nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového

vozidla aj v období po realizovanej oprave vozidla, viazne na žalobcovi. Žalobca však v tomto smere
dôkazné bremeno neuniesol.

27. V prejednávanej veci nebola sporná nevyhnutná potreba poškodeného pri dopravnej nehode

(právneho predchodcu žalobcu) zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku jeho poškodenia pri škodovej udalosti, sporná nebola ani sadzba
denného nájomného a celková dĺžka trvania prenájmu náhradného motorového vozidla. Sporná bola
účelnosť a nevyhnutnosť nákladov na prenájom motorového vozidla poškodeným aj v období po
realizovanej oprave jeho motorového vozidla.

28. Odvolací súd si na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie osvojil záver, že
poškodené motorové vozidlo poškodeného bolo príslušným autoservisom opravené dňa 11. 06. 2019,
ktorý deň je ako deň dodania tovaru/služby deklarovaný vo faktúre č. OF1925 952229, ktorou vyúčtoval
poškodenému cenu použitého materiálu a servisných prác. Žalobca v konaní nepreukázal, že si

poškodený nemohol motorové vozidlo zo servisu vyzdvihnúť najneskôr deň nasledujúci po ukončení
opravy motorového vozidla.29. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu o nevysporiadaní sa súdom prvej
inštancie s jeho argumentáciou, že k odovzdaniu opraveného motorového vozidla je potrebný záväzný
prísľub poisťovne, resp. krycí list. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na bod 30., 33. a 35.

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že v prípade, ak mal súd
pochybnosti o tom, že odovzdanie vozidla bolo podmienené úhradou ceny za opravu alebo doručenie
krycieho listu, mal ho vyzvať na preukázanie týchto skutočností, odvolací súd uvádza, že dôkazné
bremeno v tomto smere je na žalobcovi a nebolo povinnosťou súdu vyzývať žalobcu na predkladanie
ďalších dôkazov. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že obdržanie krycieho listu bolo podmienkou pre

vydanie opraveného motorového vozidla poškodenému, bol povinný toto svoje tvrdenie aj preukázať.
Samotná skutočnosť, že opravené motorové vozidlo bolo poškodenému vydané až dňa 14. 06. 2019,
pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že si poškodený motorové vozidlo nemohol prevziať najneskôr
deň nasledujúci po vykonanej oprave, neodôvodňuje záver, že používanie náhradného motorového
vozidla po tomto dni bolo nevyhnutné a účelné z dôvodu vzniknutej škody (a jej odstránenia) na
motorovom vozidle poškodeného v súvislosti so škodovou udalosťou. Skutočnosť, že servis prípadne

žalobcuneinformovalo„skoršom“vykonaníopravy(vzhľadomnapredbežnýtermíndokončeniazákazky
uvedený v zákazkovom liste, pričom odvolací súd kladie dôraz na slovo „predbežný“), neodôvodňuje
záver o nemožnosti poškodeného užívať vlastné motorové vozidlo v súvislosti so škodovou udalosťou.

30. Tvrdenie žalobcu, že poškodený si mohol vozidlo prevziať až po vystavení krycieho listu je napokon

aj v rozpore s vyjadrením žalobcu v stanovisku zo dňa 25. 05. 2021 (č. l. 58 spisu), v ktorom uviedol,
že krycí list bol vystavený dňa 15. 06. 2019 (žalobca si mal motorové vozidlo prevziať zo servisu dňa
14. 06. 2019), ktorú skutočnosť uviedol aj v odvolacej replike s tým, že poškodenému bol tento krycí
list zaslaný dňa 18. 06. 2019.

31. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými žalobcom v odvolaní, a to, že je všeobecne známou
skutočnosťou, že faktúra za opravu býva vystavená ešte pred ukončením opravy a skutočným
odovzdaním opraveného vozidla poškodenému odvolací súd uvádza, že súhlasí s tým, že faktúra za
opravu môže byť (a spravidla aj býva) vystavená pred prevzatím vozidla, neakceptuje však už tvrdenie,
že táto býva vystavená pred ukončením opravy. Súčasťou faktúry je totiž nielen vyúčtovanie použitého

materiálu, ale aj servisných prác, a to v časových jednotkách, ktoré si oprava vyžiadala. Tvrdenie
o vystavení faktúry ešte pred opravou vozidla pritom žalobca v priebehu prvoinštančného konania
neuvádzal, keď tento v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukazoval len na to, že servis
vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla, nie aj pred jeho opravou, čo
nemožno stotožňovať.

32. Odvolací súd v závere uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/93/2019, uvedené nie je možné aplikovať na prejednávaný spor. Z citovaného
rozhodnutia vyplýva, že žalobca si v uvedenom konaní uplatnil náhradu škody predstavujúcu nájomné
za náhradné motorové vozidlo len do doby vystavenia faktúry za opravu motorového vozidla, t. j. nie aj po

tomto dni. V danom prípade bolo odmietnuté plnenie poisťovne z dôvodu namietanej neprimeranej dĺžky
opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá skutočnosť nebola v tomto konaní namietaná. Pokiaľ ide
o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/138/2019, odvolací súd sa v uvedenej veci zaoberal
príčinnou súvislosťou medzi škodovou udalosťou a nutnosťou a účelnosťou nákladov vzniknutých z titulu
nájmu náhradného vozidla ak k tomuto nájmu nedošlo bezprostredne po poistnej udalosti, čo rovnako

nie je prípad prejednávanej veci. Z bodu 17. odôvodnenia citovaného rozhodnutia však zároveň vyplýva,
že odvolací súd vychádzajúc z vystavenej faktúry, v ktorej bolo vyjadrené dodanie tovaru/služby dňa
31. 05. 2017, mal zato, že oprava mala byť uskutočnená 31. 05. 2017, a teda ak sa poškodené vozidlo
nachádzalo v servise za účelom vykonania opravy, tak účelnosť a nevyhnutnosť nákladov na nájom
náhradnéhomotorovéhovozidlatupodľanázorukrajskéhosúdubolavobdobíod29.07.2017do31.05.

2017. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázanú nevyhnutnosť a účelnosť nákladov
spojených s nájmom náhradného vozidla aj za deň 01. 06. 2017 (žalobca si v uvedenej veci uplatnil
náhradu škody predstavujúcu nájomné za 4 dni nájmu náhradného motorového vozidla od 29. 05. 2017
do 01. 06. 2017). Záver súdu prvej inštancie v prejednávanej veci teda nie je v rozpore so záverom
vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/138/2019.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, majúc zato, že v konaní nebola
preukázaná účelnosť vynaložených nákladov na nájomné za náhradné motorové vozidlo v období od
13. 06. 2019 do 14. 06. 2019 v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, keďže nebolo preukázané,že v uvedených dňoch, t. j. po ukončení opravy dňa 11. 06. 2019, trval nájom náhradného vozidla z
dôvodu nemožnosti poškodeného užívať vlastné motorové vozidlo pre existujúcu škodu na motorovom
vozidle, napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne

napadnutý odvolaním žalobcu a pri ktorom okresný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu,

preto jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)