Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113224333
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4113224333.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: B.. G. H., bytom
L. XXX, U., zastúpená: Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova
57, Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanej: G. podnikajúca pod obchodným menom Zlaté časy, s
miestom podnikania Kpt. Nálepku 5, Prešov, IČO: 46 115 838, zastúpená: bodnarlegal s. r. o., so

sídlom advokátskej kancelárie Žriedlová 3, Košice, IČO: 51 865 459, o náhradu škody 8.123,65 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18C/61/2014-282
zo dňa 11. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania voči žalobkyni vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 470 a § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) ako aj zisteným skutkovým stavom

na základe čoho dospel k záveru, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná patrí náhrada trov
konania.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa písomne podanou žalobou zo
dňa 22.7.2013 prostredníctvom domáhala od žalovanej zaplatenia sumy vo výšky 8.123,65 eura. Súd
prvej inštancie rozsudkom č. k. 18C/61/2014-116 zo dňa 20.10.2015 túto žalobu zamietol. K trovám
konania uviedol, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Voči

predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, pričom odvolací súd tento rozsudok potvrdil a
žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške a toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.04.2019. Následne podala žalobkyňa dovolanie, ktoré dovolací
súd zamietol. Konštatoval, že o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná, keďže žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré
vznikli žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie voči žalobkyni v plnom rozsahu (100 %). Mal za

to, že dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenia § 257 CSP u strán sporu ani v
okolnostiach veci zistené neboli.

3. Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá poukázala na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby napadnuté uznesenie

zmenil tak, že žiadnemu účastníkovi konania neprizná právo na náhradu trov konania. Uviedla, že z
napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd vykonal akékoľvek dokazovanie vo vzťahu k existenciidôvodov hodných osobitného zreteľa, alebo že by ich zisťoval a posudzoval. Konštatovala, že počas
konaniajednoznačnevyplynulo,žeškodovouudalosťouutrpelafyzickézranenia,ktorésivyžiadalidlhšiu
dobu liečenia. Uviedla, že súdu predložila všetky dôkazy a uviedla všetky podstatné skutočnosti hneď

pri prvom úkone. Výsledok súdneho konania, ktoré bolo dôsledkom jej ujmy na zdraví a ktorým jej bude
uložená náhrada trov konania považuje za nespravodlivé a pôsobiace jej dvojitú ujmu. Zdôraznila, že z
jej strany bola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemala byť žiadnej
zo strán priznaná náhrada trov konania. Poukázala na to , že v súdnom konaní bola žalovaná zastúpená
advokátskou kanceláriou - obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je jej

manžel a preto vzniká otázka, v akom rozsahu vôbec trovy súdneho konania žalovanej vznikli. V závere
konštatovala, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri
rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadol a vôbec neaplikoval § 257 CSP.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa zrejme dôvody hodné osobitného zreteľa
vidí v tom, že utrpela zranenie, neberie však do úvahy právoplatný záver súdu o tom, že žalovaná

nenesie žiadnu zodpovednosť na jej zranení. Uviedla, že žalobkyňu nikto nenútil podať žalobu a preto
musí znášať aj dôsledky procesného neúspechu. Zdôraznila, že aplikovanie ustanovenia § 257 CSP je
možné len vo výnimočných prípadoch, tak ako to aj vyplýva zo znenia tohto ustanovenia. Poukázala aj
na rozhodnutie odvolacieho súdu a dovolacieho súdu v tejto veci, v ktorých priznali žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho ako aj dovolacieho konania v plnom rozsahu. K zastupovaniu advokátskou

kanceláriou, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je jej manžel uviedla, že žalovaná a aj jej manžel
sú samostatné podnikateľské subjekty, ktoré podnikajú za účelom dosiahnutia zisku. Preto aj právne
zastupovanie žalovanej v tomto, či inom konaní, bol realizované vždy odplatne. Rodinné prepojenie
medzi žalovanou a jej právnym zástupcom považuje za bezpredmetné. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

5. Vo vyjadrení žalobkyňa poukázala na rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 24.08.2017 č. k.
7Co/261/2015-309 a konštatovala, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie o trovách predčasne, bez
posúdenia a zohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Rovnako konštatoval, že súd prvej

inštancie nevyzval strany sporu na označenie a preukázanie skutočností, ktoré by bolo pri tomto
posudzovaní potrebné zohľadniť, preto ani tieto skutočnosti nemohla súdu uviesť.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. V súdenej veci bola predmetom konania žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej

zaplatenia sumy 8.123,65 eura titulom náhrady za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia,
náhrady ušlého príjmu, účelne vynaložených nákladov a náhrady nemajetkovej ujmy. O tejto žalobe
rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 18C/61/2014-116 zo dňa 20.10.2015, ktorým žalobu
zamietol a toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Žalobkyňa podala mimoriadny opravný prostriedok
- dovolanie, ktoré dovolací súd rozsudkom zo dňa 28.09.2021 sp. zn. 5Cdo/171/2019 zamietol. Po

skončení dovolacieho konania doručila žalovaná súdu prvej inštancie vyčíslenie trov konania a následne
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

10. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1) a v prípade existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa súd neprizná náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne
dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí
aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSPvyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa
a výnimočných okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára

priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu

preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľavýnimočnéhoustanovenialennazákladevšeobecnéhozáveruhodnotiacehodopadrozhodnutiao
určitom druhu nárokov. V prípade, ak sa súd rozhodne aplikovať ustanovenie § 257 CSP, musí existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa riadne a presvedčivo odôvodniť. Aj podľa ustálenej súdnej praxe
(napr. nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 119/03) musia byť výnimočnosť použitia ustanovenia § 257, ako

aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, náležite odôvodnené. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 1042 - 1052)

11. V bode 5. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že dôvody hodné osobitného
zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP u strán ani v okolnostiach veci zistené neboli. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal existenciou, resp. neexistenciou dôvodov
hodných osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP a jeho vyššie uvedený záver považuje

odvolací súd za správny. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že súd prvej inštancie sa
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nezaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z bodu 5.
napadnutého uznesenia jasne vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
zaoberal a tieto nezistil.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípadoch, kedy súd pri rozhodovaní o trovách
neaplikuje ust. § 257 CSP, postačuje, aby sa v odôvodení vyjadril len v tom zmysle, že dôvody hodné
osobitnéhozreteľazistenéneboli.Niejepotrebné,abysasúddetailnezaoberalexistencioukaždejjednej
skutočnosti, ktorá by mohla byť považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa a odôvodňovať, prečo
tú ktorú skutočnosť nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. K jednotlivým dôvodom hodných

osobitného zreteľa je súd povinný vyjadrovať sa v tých situáciách, kedy rozhoduje podľa ustanovenia
§ 257 CSP. Zároveň ani samotná žalobkyňa neuviedla skutočnosti, z ktorých by vyplývala potreba
aplikovania ustanovenia § 257 CSP a ktoré by preukazovali existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa. V konaní neboli preukázané také majetkové pomery žalobkyne, ktoré by odôvodňovali prijať
záver,sociálnepostaveniežalobkynejedôvodomhodnýmosobitnéhozreteľa,prektorýbysúdžalovanej

nepriznal nárok na náhradu trov konania. Ani charakter sporu, v ktorom sa žalobkyňa domáhala náhrady
za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady ušlého príjmu, účelne vynaložených nákladov
a náhrady nemajetkovej ujmy nie je sám o sebe dôvodom na postup podľa § 257 CSP. V konaní
neúspešná žalobkyňa nesie zodpovednosť za výsledok tohto sporu a teda aj za trovy konania, ktoré
žalovanej vznikli a ani skutočnosť, že žalovanú v konaní zastupovala spoločnosť s predmetom činnosti

poskytovania právnych služieb, ktorej konateľom a spoločníkom je manžel žalovanej nie je dôvodom
hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd mal rozhodnúť podľa § 257 CSP. Právny zástupca
žalovanej v konaní žalovanej nesporne poskytol úkony právnej služby, za čo mu patrí odmena v zmysle
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil nárok žalovanej na náhradu trov

konania, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná,

priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Rovnako
ako pri posudzovaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolací súd nezistil z vyššie
uvedených dôvodov, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, dôvod pre
postup podľa § 257 CSP14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).