Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200530
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1317200530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: L. B., nar. X.X.XXXX, bytom
D., F. Č.. XXX, zastúpeného LÖWY & LÖWY s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave,
Slowackého č. 56, IČO: 47 236 230, proti žalovanej: A. B., rod. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., C.. R. Č..
X, zastúpenej JUDr. Katarínou Michalkovou MBA, advokátkou so sídlom v Bratislave, Košická č. 48, o
vrátenie daru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. júna 2019
č. k. 17C/6/2017-245, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
vlastníctva k daru (nehnuteľnosti, zapísané na LV č.XXXX pre kat. územie D., rodinný dom a zastavané
plochy), ktorého vrátenie požadoval pre neveru žalovanej, opustenie ich spoločnej domácnosti a ich
syna B.A.. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd v odôvodnení uviedol, že z výpovede strán vyplynuli rozporné tvrdenia o dôvode skončenia
ich vzťahu, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani výpoveďami svedkov. Dospel k záveru, že z výpovede
svedkov L.. L. U. (priateľ žalobcovej dcéry), U. B. (brat žalobcu) a L.. J. B. (dcéra žalobcu z prvého

manželstva), nemožno vyvodiť konanie obdarovanej v rozpore s dobrými mravmi. Svedok L.. U. uviedol,
že pri návšteve L. v marci 2016 sa žalovaná pod vplyvom alkoholu správala spoločensky nevhodným
spôsobom, správanie sa žalovanej a p. L. mu pripadalo ako dôverné, čo však nepreukazuje, že žalovaná
bola žalobcovi neverná. Svedok U. B. o nevere žalovanej počul od žalobcu; svedkyňa L.. J. B. mala
informáciu od priateľa L.. L. U.. Od žalobcu vedela, že žalovaná po odovzdaní detí ráno do školy chodí
na kávu s p. L.. Ani tvrdená nevera s T. S. nebola pred súdom preukázaná. Svedok T. S. neveru
kategoricky poprel ako intrigu, preto súd neprihliadol na čestné prehlásenie zamestnankyne žalobcu

F. L.. Rovnako neprihliadol na ustálenie príčin rozvratu manželstva v rozsudku o rozvode manželstva,
vydaného takmer dva roky po uplynutí rozhodujúceho obdobia (marec-august 2016), ktoré žalobca
opisuje ako zakladajúce podstatu správania sa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Naproti tomu
súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca si vopred naplánoval, že žalovanej v rodinnom
dome v jeho výlučnom vlastníctve daruje spoluvlastnícky podiel, čím ju chcel uistiť, že s ňou počíta ako
so svojou partnerkou. K darovaniu došlo rok po prekonaní krízy z leta 2012, o dva roky neskôr došlo
k uzavretiu manželstva.

3. Podľa záverov súdu právnym predpokladom pre vrátenie daru je v zmysle § 630 OZ iba hrubé
porušenie dobrých mravov, za ktoré možno považovať napr. fyzický útok voči darcovi, verejné
ponižovanie, týranie, teda objektívne spoločensky neakceptovateľné správanie, ktoré však nebolo
preukázané. Ak by aj nevera bola preukázaná, túto by podľa súdu nebolo možné vyhodnotiť ako konanieproti dobrým mravom, keď žalovaná od žalobcu odišla v auguste 2016 a manželstvo bolo ukončené
rozvodom.Rozchodstránbolvyústenímichmanželskejkrízy.Napokonvjúli2016žalobcažalovanúsám
nabádal, aby z domu v D. odišla. Správanie sa žalobcu voči žalovanej (august 2016) bolo potrestané

v priestupkovom konaní. Súd tiež poukázal na komunikáciu žalobcu so žalovanou, ktorá podľa SMS
správ z č. l. 77-78 nebola slušná.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal súd, aby napadnutý rozsudok zmenil
a žalobu zamietol. Tvrdil, že postupom súdu došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces,
keď nebol poučený o zákonnej koncentrácii konania, uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené

reálne vyhlásené nebolo. Na pojednávaní dňa 19.6.2019 mali byť prednesené záverečné reči, namiesto
toho došlo k vyhláseniu rozsudku bez toho, aby bol žalobca vyzvaný na prednesenie záverečnej
reči. Predloženie písomnej záverečnej reči dňa 17.6.2019 nemožno považovať za postup v súlade
s § 182 CSP. Namietal tiež nesprávne skutkové zistenia súdu, pretože súd porušil zásadu voľného
hodnotenia dôkazov. Za kľúčové pre rozhodnutie súd nesprávne identifikoval SMS komunikáciu, bez
väzby na ostatné vykonané dôkazy a výsluchy svedkov. Súdu vytkol, že sa v spore sústredil len na

preukazovanie nevery, hoci dôvody pre vrátenie daru sú v žalobe vymedzené širšie, a to aj na okolnosti
odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti, dopad rozchodu na ich syna a na osobu, s ktorou žalovaná
nadviazala intímny pomer (rodinný známy, otec synovej spolužiačky). Poukázal na značné množstvo
nepriamych dôkazov, poukazujúcich na neveru žalovanej s ich rodinným známym, deti boli spolužiaci,
čo spôsobili hlboký diskomfort ich synovi B., čo viedlo k zmene základnej školy.

5. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Domnievala sa, že v konaní
nedošlo k žiadnym vadám. Žalobca pred pojednávaním 19.6.2019 doručil súdu záverečnú reč v
písomnej podobe, čo zákon nezakazuje, ide o bežnú prax súdov. Žalobca ani neuviedol, aký úkon mu
súd mal odoprieť, alebo v čom boli zmarené jeho procesné práva. Tvrdila, že žalobca nepreukázal, že
porušila dobré mravy hrubým spôsobom. Žalovaná sa mala dopustiť nevery, svedkovia, ktorí o tomto

svedčili, sú buď príbuzní alebo v priateľskom, resp. v zamestnaneckom vzťahu so žalobcom. Pokiaľ
sa mala hrubého porušenia dobrých mravov dopustiť voči spoločnému synovi B., žalovaná opustila
spoločnú domácnosť až na konci prázdnin 2016, keď ju žalobca fyzicky napadol a vyhádzal jej veci
na ulicu. Žalovaná má s maloletým synom naďalej dobrý vzťah. Poukázala na správanie sa žalobcu v
rozpore s dobrými mravmi.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
7. Ustanovenie § 630 OZ umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca
vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Uvedené ustanovenie
umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky

nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru
možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce
tieto morálne pravidlá. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Darca sa môže domáhať vrátenia daru aj v
prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Právo darcu

domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999). Predpokladom vrátenia
daru je teda len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné
okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť (až) ako "hrubé" porušenie dobrých mravov. O také
správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou

intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môže byť fyzické
násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 OZ
možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne
prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
8. Pri posudzovaní, či určité správanie obdarovaného možno považovať za "hrubé" porušenie dobrých

mravov, treba mať na zreteli princíp vzájomnosti. To znamená, že v prípade zistenia takého správania
obdarovaného treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť či on sám sa nespráva(l)
voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je (nebolo) príčinou
nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca
nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i

keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou
by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa
samotného darcu (por. 2 Cdo 108/2007).9. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že strany žili ako partneri v spornej
nehnuteľnosti, z ktorej žalovaná odišla v auguste 2016. Pred uzavretím manželstva v r. 2015 sa im ešte
v r. 2007 narodil syn B.. Po prekonaní partnerskej krízy v r. 2012 sa žalobca rozhodol žalovanej darovať

spoluvlastníckypodielvspornýchspoluužívanýchnehnuteľnostiach(máj2013).Ovráteniedaružalobca
požiadal ešte pred rozvodom ich manželstva v r. 2018, ktorý sám inicioval.
10. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania v odôvodnení napadnutého rozsudku
vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP) a vyvodil
z nich správny záver o tom, že žalobca nepreukázal také správanie sa žalovanej, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Svoj záver i dostatočným spôsobom odôvodnil.
11. Z dôkazov, navrhnutých žalobcom ku nevere žalovanej, dospel k správnemu záveru o tom, že nevera
žalovanej nebola svedkami v blízkom vzťahu so žalobcom preukázaná, a to i s prihliadnutím na výpoveď
T..S..Pokiaľbyajneverabolapreukázaná,správneuzavrel,žepríp.neverubynebolomožnépovažovať
za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi; v intenciách záverov NS ČR sp. zn. 33 Odo 137/2002
žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že údajnou neverou žalovanej bol vystavený neprijateľnému

ponižovaniu alebo bola znevážená jeho dôstojnosť. Žalobca pred súdom prvej inštancie poukázal na
záver ústavného súdu v I.ÚS 491/2015 o nezvratnej ujme ako predpokladu pre posudzovanie nevery
podľa § 630 OZ, ďalej však existenciu nezvratnej ujmy, ktorá mu mala byť neverou spôsobená netvrdil a
ani nepreukazoval. Naproti tomu žalovaná mala podozrenie na neveru žalobcu, keď pri práci v rodinnej
firme mala prehľad o výberoch značnej hotovosti žalobcom, ktoré bližšie neobjasňoval.

12. Vzťah manželov je jedinečným medziľudským vzťahom, s najvyššou mierou intimity, v ktorom
vernosť manželov tento vzťah priamo charakterizuje (§ 18 Zák. o rodine). Nevera poukazuje na to,
že manžel nedostal od svojho partnera to, čo očakával alebo potreboval, teda na nevere partnera do
istej miery participuje druhý manžel, čo zásadne vylučuje jej chápanie ako konanie v hrubom rozpore s
dobrými mravmi vo vzťahu k manželovi. Poukaz súdu na konanie žalovaného, riešené v priestupkovom

konaní (inzultácia žalovanej, vyhádzanie jej vecí na ulicu), ako aj na jeho sms komunikáciu so žalovanou,
potvrdzuje ďalšiu krízu ich vzťahu v žalobcom vymedzenom období, ako správne uzavrel i súd prvej
inštancie (predtým v r. 2012). Súd nepochybil, keď okrem iných dôkazov prihliadol i na sms komunikáciu,
ktorá vznikla pred začatím tohto sporu, teda objektívne poukazuje na správanie sa strán voči sebe.
13.Jenesporné,žeodchodrodičazospoločnejdomácnosti,osobitneakideomatkumaloletéhodieťaťa,

je pre dieťa veľmi bolestnou skutočnosťou, nezriedka ovplyvňujúcou jeho vnímanie a konanie po celý
život. Odchod žalovanej zo spoločnej domácnosti so žalobcom a ich synom B. však rovnako nemožno
považovať za konanie žalovanej hrubo porušujúce dobré mravy, smerujúce voči žalobcovi blízkej osobe.
Syn B. je rovnako blízkou osobou i žalovanej. Podľa tvrdení žalovanej i vyjadrenia ich syna pred
rozvodovým súdom (rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.1.2018 č. k. 37P/331/16-231),

napriek odchodu zo spoločnej domácnosti má žalovaná so synom dobrý vzťah, vo vzťahu so žalobcom
zotrvávala práve z obavy, že syn (rovnako ako žalobcova dcéra z prvého manželstva) bude zverený
do osobnej starostlivosti žalobcovi, k čomu napokon napriek jej návrhu i došlo. Odchod žalovanej bol
reakciou na neuspokojivý vzťah so žalobcom, ku ktorému ju nabádal i žalobca (sms komunikácia z
dovolenky v USA, výmena zámkov), čo pri dobrom vzťahu žalovanej so synom vylučuje sankcionovanie

žalovanej vrátením daru z dôvodu opustenia syna žalovanou. Záver o jednoznačne závadnom správaní
sa len jedného z manželov by bol celkom mimo reality manželských vzťahov; na manželskej kríze sa v
rozhodujúcom období nepodieľala len žalovaná, ale aj žalobca.
14. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces pre neumožnenie prednesu záverečnej reči
na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku.

15. Žalobcovi bol po vykonaní rozsiahleho dokazovania poskytnutý priestor na záverečné stanovisko
v spore. Za týmto účelom bolo pojednávanie zo dňa 23.5.2019 odročené. Obe strany pred súdom
deklarovali, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Už pred uvedeným pojednávaním vo
vyjadreniach z č. l. 184 a z č. l. 194 reagovali na vykonané dokazovanie a právnu stránku veci, vyjadrenia
boli doručené protistrane ešte v apríli 2019. Žalobca svoju záverečnú reč zaslal súdu písomne, rovnako

ako žalovaná strana. Opätovne žiadna zo strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Zo zápisnice
o pojednávaní vyplýva, že súd (oboznámený s písomnými záverečnými rečami) vyhlásil dokazovanie
za skončené. Obsah záverečných rečí je vo svojej podstate zhodný s vyjadreniami strán z č. l. 184 a
z č. l. 194.
16. Za tohto stavu, keď charakter záverečných rečí mali už podania z č. l. 184 a 194 i pre

nekonkretizovanie práva, ktoré malo byť postupom súdu žalobcovi odňaté (napr. nemožnosť navrhnúť
dôkaz, nemožnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany, k vykonaným dôkazom), nie celkom dôsledným
postupom súdu prvej inštancie podľa § 182 CSP (nevyzval strany na prednesenie záverečných rečí,
predložených už skôr v písomnej forme) nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu, v priebehucelého konania zastúpeného advokátom, v takej miere, ktorá by mohla mať reálny vplyv na výsledok
sporu. Odvolací súd pri posudzovaní závažnosti pochybenia postupu súdu prvej inštancie prihliadol i
na dĺžku konania.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).
18. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov v plnom rozsahu (§
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).